Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 60Cpr/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317212164
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1317212164.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu:

X.. K. K., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX I., zast. Slovenským odborovým zväzom
zamestnancov obrany, IČO: 31 870 440, so sídlom M. Rázusa 7, 911 27 Trenčín, JUDr. Marián Lacko,
R.. XX.XX.XXXX - na základe poverenia, proti žalovanému: Vojenský historický ústav, IČO: 00 802 751,
so sídlom Krajná 27, 821 04 Bratislava, právne zastúpenému: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom
Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti výpovede, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2017 sa žalobca domáha voči žalovanému určenia neplatnosti
výpovede danej žalobcovi žalovaným listom zo dňa 29.03.2017 a priznania nároku na náhradu trov
konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2014 bol zamestnancom

žalovanéhosmiestomvýkonupráceVojenskéhistorickémúzeumPiešťany(ďalejajlenako„VHM“alebo
aj „VHM Piešťany“). Dňa 29.03.2017 mu žalovaný na pracovisku doručil výpoveď z pracovného pomeru
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce s odôvodnením, že opakovane porušil menej závažným
spôsobom pracovnú disciplínu a na možnosť výpovede v súvislosti s opakovaním menej závažného
porušenia pracovnej disciplíny bol v posledných 6 mesiacoch opakovane upozornený. Žalobca túto
výpoveď považuje za neplatnú, pretože opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny
sa nedopustil, odhliadnuc od jej formálnych nedostatkov - výpoveď bola adresovaná na pracovisko

a nie na jeho adresu uvedenú v pracovnej zmluve a pred tým, ako mu bola výpoveď daná, nebol
dodržaný postup podľa ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ktoré však pravdepodobne nezakladajú dôvod
jej neplatnosti.
a) Prvého údajného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť tým,
že bezdôvodne zamedzil fyzickému prevzatiu a následnému presunu prenosných hasiacich prístrojov
(ďalej aj len ako „HP“) na likvidáciu certifikovanou firmou, čo malo za následok kontrolné zistenie
zdokumentované kontrolnou skupinou sekcie kontroly (ďalej aj len ako „SEKO“) Ministerstva obrany

SR (ďalej aj len ako „MO SR“), ako je uvedené v Písomnom upozornení na možnosť výpovede zo
strany zamestnávateľa z 26.01.2017. Toto písomné upozornenie nie je podľa žalobcu upozornením
na porušenie pracovnej disciplíny a nezakladá sa na pravde. Podľa Protokolu o výsledku kontroly MO
SR, sekcia kontroly č. SEKO-OdEaMK-22-8/201 6-K str. 5 a 6, bod 5 bolo zistené, že na prenosnýchHP umiestnených v depozitári č. 7, budova č. 37 Mo VHM Piešťany nebola v čase kontroly vykonaná
kontrola HP, čo je v rozpore s ustanovením § 18 bodu 3 písm. a) vyhlášky MV č. 719/2002 Z.z.. Riaditeľ
Vojenského historického ústavu Bratislava (ďalej aj len ako „VHÚ“) vo svojom Písomnom vyjadrení

ku kontrolným zisteniam uviedol, že na prenosných HP boli vykonávané revízie a tlakové skúšky na
základe objednávky č. VHÚ - 28 - 234/2016 v priebehu kontroly s termínom ukončenia 31.10.2016,
prenosné HP umiestnené v depozitári č. 7 budova č. 37 Mo VHM Piešťany boli zrušené a určené na
vyradenie a žalobca ako vedúci múzejného oddelenia (ďalej aj len ako „Mo“) a zástupca riaditeľa VHM
bezdôvodne zamedzil ich fyzické prevzatie a následne presun na likvidáciu certifikovanou firmou, a

to bez pokynu, resp. vedomia nadriadeného materiálového hospodára VHÚ. Žalobca namietal, že v
skutočnosti boli revízie a tlakové skúšky HP uskutočnené až 09.11.2016, čo bolo v čase odoslania
písomného vyjadrenia riaditeľovi VHÚ známe, v tento deň bol žalobca na pracovnej ceste a kontrolné
zistenia uvedené v Protokole o výsledku kontroly boli zistené predtým, na čo riaditeľa VHÚ písomne
upozornil. Žalobca dodatočne zistil, že v depozitári č. 7 budova č. 37 podľa protokolov certifikovanej
firmy zo dňa 09.11.2016 vôbec nebola vykonaná kontrola HP. Upozornenie žalovaného na možnosť

výpovede (nie upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny) považuje za nepodložené a žalovaného
ako zamestnávateľa upozornil, že jeho postup bol v rozpore s Pracovným poriadkom VHÚ Bratislava pri
posudzovaní porušenia pracovnej disciplíny, ktoré výhrady žalobcu boli potvrdené Odborom dozorných
činností a inšpektorátu práce Trenčín, SEKO MO SR, pri prešetrovaní žalobcových sťažností zo dňa
21.02.2017, kde sa okrem iného konštatuje, že zamestnávateľ pri riešení porušenia pracovnej disciplíny

nepostupoval v súlade s čl. 13 Pracovného poriadku r. 2016, ako aj s čl. 13 Pracovného poriadku r.
2017 a úkony súvisiace s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom
nevykonal priamy nadriadený žalobcu, t.j. riaditeľ VHM Piešťany, ale riaditeľ VHÚ Bratislava. Tento
postup sa opakoval pri všetkých úkonoch súvisiacimi s porušením pracovnej disciplíny, keď úkony robil
riaditeľ VHÚ Bratislava.

b) Dňa 08.03.2017 bolo doručené žalobcovi druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a na
možnosťvýpovedepodľaust.§63ods.1písm.e)Zákonníkapráce,ktoréhosamalžalobcadopustiťtým,
že listom zo dňa 17.01.2017 adresovaným priamo ministrovi obrany žiadal o posúdenie inej možnosti
riešenia ponuky zo strany spoločnosti KOLUMBUS Trade s.r.o. a o prešetrenie rozhodnutia riaditeľa
VHÚ Bratislava vo veci možnej zámeny lietadla MiG-15 za lietadlo L-39ZA. Žalobca uviedol, že o

zámere napísať list ministrovi obrany informoval tak riaditeľa VHÚ Bratislava, ako aj svojho priameho
nadriadeného, ktorému ho zaslal na vedomie, v prípade uvedeného lietadla nešlo v čase napísania listu
o zbierkový predmet, stalo sa ním po zapísaní do prírastkovej knihy VHM Mo Piešťany dňa 10.02.2017.
Žalobca neskôr doplnil, že mu od riaditeľa VHÚ nebolo ústne ani písomne vydané žiadne nariadenie,
aby lietadlo L-39ZA zaradil na rokovanie komisie pre tvorbu zbierok. Uviedol ďalej, že úlohu uloženú

mu v úlohovom liste mjr. Ing. K. J. č. VHÚ VHM-2-2/2017 zo dňa 16.01.2017 spracovať a do KTZ
predložiť návrhové listy na uvedené lietadlá splnil. Žalobca uviedol, že nepravdivé je aj jeho obvinenie
z verbálnych útokov na riaditeľa VHÚ Bratislava a z nestranného konania bez uvedenia akýchkoľvek
dôkazov o týchto skutočnostiach. Samotné napísanie listu žalobcom nadriadenému jeho nadriadeného
s návrhom na hľadanie možností riešenia je hodnotené ako porušenie pracovnej disciplíny, list však

neobsahoval útoky nadriadeného, ani ho inak znevažoval a žalovaný ako zamestnávateľ bez uvedenia
relevantných dôvodov jeho napísanie vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny, ktoré považuje za
nepodložené a neoprávnené.
Žalobca ďalej uviedol, že na písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny napísaním listu
ministrovi obrany dňa 17.01.2017 nie je možné viazať na 6 mesačnú lehotu z prvého upozornenia,

pretože prvé upozornenie je zo dňa 26.01.2017, nešlo teda o opakované menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny, keď sa ho žalobca dopustil pred prvým písomným upozornením a nebolo možné
pristúpiť k sankcii - výpoveď zamestnancovi, ktorá bola napriek tomu prerokovaná so zástupcami
zamestnancov podaním žiadosti zamestnávateľa o jej prerokovanie zo dňa 17.03.2017. Žalobca má za
to, že neexistoval výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a po prerokovaní bola

žalobcovi dňa 29.03.2017 doručená výpoveď a zároveň mu boli doručené ďalšie písomné upozornenia
na dve porušenia pracovnej disciplíny z toho istého dňa jedným listom.

c) Ďalšieho údajného porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť tým, že sa telefonicky
vyjadril, že má plné zuby nezmyslov, ktorými ho riaditeľ VHÚ zahlcuje a že nariadenie riaditeľa VHÚ

k postupu jednotlivých správcov zbierok je zo strany riaditeľa VHÚ zmätočné a neopodstatnené, čím
údajne nerešpektoval príkazy nadriadeného. K uvedenému sa písomne vyjadril, že slová, ktoré sa v
písomnom upozornení uvádzajú, sú vytrhnuté z kontextu, nie je jasné, ako sa mohol dopustiť porušenia
pracovnej disciplíny v služobnej miestnosti č. 114 v objekte VHÚ na J. Č.. XX C. D., keď tam nebol atoto porušenie potvrdili traja zamestnanci VHÚ Bratislava. Ak sa telefonický rozhovor nahrával alebo bol
spustený odposluch, tak bez jeho vedomia.

d) Ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť tým, že neohlásil výkon kontroly
Vojenskou políciou dňa 15.02.2017 a neodôvodnene odmietol prevziať vysokozdvižný vozík (ďalej aj
len ako „VZV“), ktorý mu bol pridelený riaditeľom VHÚ a odovzdal kľúče od garáže rtn. Č., v ktorej
bol VZV aj s kľúčmi od techniky, čím údajne umožnil pracovníkovi externej firmy vykonať prepravné
úkony, a údajne neodovzdal pracovníkovi externej firmy tento VZV do dočasného užívania. Žalobca

uviedol, že výkon kontroly Vojenskou políciou na riaditeľstvo VHÚ Bratislava hlásil, priamo mobilom
riaditeľovi VHÚ, ktorý však telefonát neprijal a následne sa cez sekretariát VHÚ telefonicky spojil so
zamestnankyňou riaditeľstva VHÚ, u ktorej riaditeľ VHÚ v tom čase bol, vysvetlil jej, o čo ide a požiadal
ju, aby mu dala k telefónu riaditeľa VHÚ, ktorý však jeho hlásenie o kontrole Vojenskou políciou vo
VHM Mo Piešťany odmietol prijať a cez spomenutú zamestnankyňu riaditeľstva VHÚ mu oznámil, že
vyjadrenie, ktoré v ten istý deň písal pre Vojenskú políciu, má zaslať na riaditeľstvo VHÚ Bratislava,

čo sa aj stalo. VZV mu bol pridelený bez toho, aby to bolo s ním prerokované a bez zmeny pracovnej
zmluvy a VZV žalobca neprevzal aj preto, lebo na jeho obsluhu nemá oprávnenie, jeho obsluhou bez
oprávnenia by sa dopustil vážneho porušenia právnych predpisov a upozornil na to, že príplatok k platu
za vedenie dopravných prostriedkov nežiadal, a súvisel nielen s VZV ale aj s ďalšími dvomi dopravnými
prostriedkami. Ďalej uviedol, že upozornil na skutočnosť, že nemali kvalifikovanú obsluhu na VZV a dňa

09.02.2017 písomne pred plánovaným sťahovaním zbierkových predmetov požiadal riaditeľstvo VHÚ
Bratislava o zabezpečenie VZV s obsluhou, bez ktorého bolo sťahovanie nemožné, bolo mu oznámené,
že túto otázku zabezpečí vedúci oddelenia logistického zabezpečenia a služieb Ing. J., ktorý skutočne v
inkriminovaný deň túto činnosť vykonával a zamestnanci VHM Mo Piešťany vykonali len to, čo im p. Ing.
J. nariadil. Odbor dozorných činností a inšpektorátu práce Trenčín, SEKO MO SR na základe sťažnosti

žalobcu v písomnom oznámení o výsledku šetrenia uviedol, že vozidlá určené na prevzatie neprevzal,
v dôsledku čoho nebol zodpovedný za ich prevádzku.
Po doručení výpovede žalobca žalovanému ako zamestnávateľovi písomne listom zo dňa 05.04.2017
oznámil, že dôvody výpovede považuje za nepravdivé a má záujem pracovať naďalej, na čo
zamestnávateľ nereagoval, preto tak opakovane urobil oznámením zo dňa 10.05.2017.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaniami doručenými súdu, v ktorých uviedol, že neuznáva žalobou
uplatnenú neplatnosť výpovede a považuje ju za platnú. K jednotlivým porušeniam pracovnej disciplíny
uviedol:
a) 1. porušenie - zamedzenie fyzického prevzatia a presunu HP na likvidáciu certifikovanou firmou

Žalobca bezdôvodne zamedzil fyzickému prevzatiu a následnému presunu prenosných HP na likvidáciu
certifikovanou firmou, a to bez pokynu, resp. vedomia nadriadeného materiálového hospodára VHÚ.
Prenosné HP umiestnené v depozitári č. 7, budova č. 37 Mo Piešťany (areál VHÚ Piešťany) boli v dobe
kontrolného zistenia administratívne zrušené a určené na vyradenie a fyzickú likvidáciu autorizovanou
firmou. Popisovaný skutok bol zistený (zdokumentovaný) kontrolnou skupinou SEKO MO SR a listom

zo dňa 26.01.2017 bol žalobca upozornený na prvé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny s
upozornenímnamožnosťvýpovedevzmysle§63ods.1písm.e)Zákonníkapráce,anato,ževprípade,
že sa žalobca v období do šiestich mesiacov po doručení písomného upozornenia dopustí opätovného
menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, bude s ním skončený pracovný pomer výpoveďou
zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce; tento list žalobca prevzal dňa

30.01.2017, avšak k náprave z jeho strany nedošlo.

b) 2. porušenie - list žalobcu zo dňa 17.01.2017 adresovaný priamo ministrovi obrany SR vo veci možnej
zámeny lietadla MiG-15 za lietadlo L-39ZA
Žalobca sa v poradí druhého menej závažného porušenia pracovnej disciplíny dopustil tak, že ako

zamestnanec VHÚ nerešpektoval príkazy nadriadeného a listom zo dňa 17.01.2017 požiadal priamo
ministra obrany SR o posúdenie inej možnosti riešenia ponuky zo strany spoločnosti KOLUMBUS
Trade s.r.o. a o prešetrenie rozhodnutia riaditeľa VHÚ. Tento list žalobca zaslal ministrovi obrany
napriek tomu, že žalobca obdržal od svojho priameho nadriadeného mjr. Ing. K. J., ako aj od riaditeľa
VHÚ záväzný pokyn a inštrukcie vo veci možnosti zámeny lietadla MiG-15 za lietadlo L-39ZA medzi

spoločnosťou KOLUMBUS Trade s.r.o. a VHÚ. Žalobca zároveň nerešpektoval stanovisko VHÚ k
žiadosti z 02.01.2017, v ktorom riaditeľ VHÚ vyjadril jednoznačný nesúhlas s predmetnou zámenou, a
to s poukázaním na striktné dodržanie relevantných ustanovení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o
galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty (ďalej len „zákon o múzeách a o galériách“). Svojimsvojvoľným postupom spočívajúcom v spracovaní, napísaní a zaslaní listu zo dňa 17.01.2017 priamo
ministrovi obrany SR, v ktorom jednoznačne spochybňoval rozhodnutie riaditeľa VHÚ vychádzajúce
z príslušných ustanovení zákona o múzeách a o galériách, sa žalobca vedomým konaním dopustil

nasledovných porušení pracovnej disciplíny:
- nerešpektovania príkazov nadriadeného, tým, že zaslal list ministrovi obrany SR a žiadal ho o
prešetrenie rozhodnutia riaditeľa VHÚ a tým chcel dosiahnuť zmenu rozhodnutia riaditeľa VHÚ v zmysle
žalobcových verbálnych vyhrážok voči riaditeľovi VHÚ, čím žalobca vedome porušil znenie čl. 13
bod 3 písm. c) Pracovného poriadku VHÚ č.: VHÚ-142/2016 a (ďalej len ako „Pracovný poriadok“) a

ustanovenia § 81 písm. a) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
- porušenia ust. § 81 písm. c) Zákonníka práce, keď žalobca vedome nepostupoval v súlade so
zákonom o múzeách a o galériách a ostatných predpisov, porušenia metodických pokynov a nariadení
vzťahujúcich sa na ním vykonávanú pracovnú činnosť v zmysle presadzovania si vlastného výkladu
zákona o múzeách a o galériách
- porušenia ust. § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení

neskorších predpisov tým, že nekonal nestranne pri výkone práce, čo ohrozilo dôveru v nestrannosť a
objektívnosť žalobcovho konania a rozhodovania tým, že žalobca pripustil možnosť zámeny lietadiel, a
to napriek tomu, že lietadlo L-39ZA bolo nadobudnuté ako predmet kultúrnej hodnoty pre VHÚ, ktoré ho
ako zbierkový predmet odborne spravuje vykonávaním základných odborných činností podľa zákona o
múzeách a o galériách.

V súvislosti s vyššie uvedeným zdôraznil žalovaný, že VHM je v súlade so zákonom o múzeách a o
galériách vrcholnou zbierkotvornou, vedecko-výskumnou a kultúrno-vzdelávacou inštitúciou v oblasti
svojej špecializácie a medzi jeho povinnosti patrí aj povinnosť získavať do zbierkového fondu ďalšiu
historicky cennú vojenskú výzbroj, výstroj, materiál a techniku a vzhľadom na obmedzené finančné
zdroje sa dlhodobo najoptimálnejšou formou nadobúdania predmetov kultúrnej hodnoty do zbierkového

fondu javí ich získavanie formou bezodplatného prevodu majetku štátu podľa z.č. 278/1993 Z.z. Takýmto
spôsobom bol nadobudnutý aj predmet kultúrnej hodnoty lietadlo Aero L-39ZA na základe Zmluvy o
bezodplatnom prevode správy majetku štátu medzi MO SR a žalovaným.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca síce napísal list ministrovi obrany dňa 17.01.2017, avšak o tomto
liste sa žalovaný dozvedel až po udelení upozornenia na prvé porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko

hierarchickým postupom sa dostal tento list do dispozičnej sféry žalovaného až po dátume 26.01.2017.
Listom zo dňa 08.03.2017 bol žalobca upozornený na opakované v poradí druhé menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Tento list zo dňa 08.03.2017 žalobca prevzal, avšak k
náprave z jeho strany nedošlo.

c) 3. porušenie - verbálne vyjadrenie žalobcu
Žalobca sa v poradí tretieho menej závažného porušenia pracovnej disciplíny dopustil tak, že sa
telefonicky vyjadril „že má plné zuby nezmyslov, ktorými ho riaditeľ VHÚ zahlcuje" a že „nariadenie
riaditeľa VHÚ k postupu jednotlivých správcov zbierok je zo strany riaditeľa VHÚ zmätočné a

neopodstatnené", keď na základe písomného oznámenia mjr. Mgr. K. D. z 17.02.2017 a písomného
stanoviska zamestnancov VHÚ prítomných v služobnej miestnosti č. 114 v objekte VHÚ na J. Č.. XX
C. D. (Ing. Š. J., Ing. S. J.) bolo zistené, že žalobca sa svojim vedomým konaním dopustil porušenia čl.
13 bod 3. písm. c) a bod 4 písm. f) Pracovného poriadku a to nerešpektovaním príkazov nadriadeného
v služobnej miestnosti č. 114 v objekte VHÚ na J. Č.. XX C. D. jeho slovným vyjadreniami. Žalovaný

uviedol, že netvrdil, že žalobca bol osobne prítomný v miestnosti č. 114 v budove žalovaného na J. Č..
XX C. D., ale tvrdil, že osoby prítomné v tejto miestnosti počuli telefonické vyjadrenie žalobcu.

d) 4. porušenie - neohlásenie výkonu kontroly a neodôvodnené neprevzatie VZV, ktorý mu bol pridelený
riaditeľom VHÚ

Žalobca sa v poradí štvrtého menej závažného porušenia pracovnej disciplíny dopustil tak, že dňa
15.02.2017 neohlásil výkon kontroly Vojenskou políciou dňa 15.02.2017 a neodôvodnene odmietol
prevziať VZV (VZV A.), ktorý bol žalobcovi pridelený nariadením riaditeľa VHU č. 1 z 29.12.2016, a
to aj napriek tomu, že sa dňa 09.01.2017 žalobca s citovaným nariadením oboznámil, čo žalobca
potvrdil vlastnoručným podpisom. Na základe písomného stanoviska mjr. Ing. K. J. z 13.03.2017 vo

veci neohlásenia výkonu kontroly Vojenskou políciou, ako aj neodôvodneného neprevzatia si VZV bolo
zistené, že žalobca sa týmto svojím konaním dopustil porušenia znenia článku 8 bod 4 Smernice VHÚ
o prevádzke pozemnej techniky č. p.: VHÚ-51/2015 zo dňa 15.04.2015, keďže si neprevzal VZV a
svoje konanie neoznámil, resp. nezdôvodnil nadriadenému a naďalej poberal príspevok za vedenie aošetrovanie prideleného motorového vozidla. Písomné hlásenie o výkone kontroly Vojenskou políciou
v objekte VHM Piešťany z 15.02.2017 bolo od žalobcu požadované riaditeľom VHÚ sprostredkovane
telefonicky dňa 15.02.2017, resp. 16.02.2017, pokyn mu bol oznámený telefonicky. Žalobca ako

zamestnanec zastupujúci riaditeľa VHÚ v čase konania výkonu kontroly odovzdal kľúče od garáže rtn.
K. Č., v ktorej bol VZV aj s kľúčmi od techniky a tým umožnil pracovníkom externej firmy p. A. vykonať
prepravné úkony pre VHÚ/VHM. Žalobca, ako osoba, ktorej bol pridelený VZV pracovníkovi externej
firmy, neodovzdal do dočasného užívania VZV, čím porušil znenie článku 12 Smernice VHÚ o prevádzke
pozemnej techniky č. p.: VHÚ-51/2015 zo dňa 15.04.2015.

Žalobca mal z pracovnej pozície vedúceho Mo Piešťany - zástupcu riaditeľa VHM pred skončením
pracovného pomeru zamestnanca, ktorý mal fyzicky prevzatú služobnú techniku, túto skontrolovať a
fyzicky ju prevziať. Túto mal žalobca fyzicky odovzdať novo prijatému zamestnancovi VHÚ zaradenému
na pracovnú pozíciu vo VHM. Na základe záväzného rozhodnutia riaditeľa VHÚ - nariadenie č. 1 z
29.12.2016, mal žalobca podľa znenia čl. 12 nariadenia prevziať vojenské motorové vozidlá VHÚ ako
vodič zodpovedný za prevádzku techniky, technický stav, ošetrovanie a údržbu techniky, žalobca mal

ako zamestnanec povinnosť postupovať v súlade s čl. 9 Pracovného poriadku VHÚ, ktorý konkretizuje
povinnosti jeho zamestnancov pri skončení pracovného pomeru. Žalovaný predložil stanoviská jeho
zamestnancov, z ktorých je zrejmé, že žalobca bol zodpovedný za prevádzku určených vozidiel a
dokonca dostával k platu príplatok za prevádzku vozidiel.

Listom zo dňa 29.03.2017 bol žalobca upozornený na opakované v poradí tretie a štvrté menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a list žalobca prevzal dňa 29.03.2017.

4. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.

5. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

6. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

7. Podľa ust. § 186 ods. 1 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.

8. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom za účastí strán vykonal vo veci dokazovanie prednesmi
právneho a povereného zástupcu strán sporu, výsluchom žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného
plk. Mgr. Č., výsluchmi svedkov: rtn. Č., mjr. Ing. J., pplk. Mgr. D., Ing. J., Ing. J. a Ing. N.Á. a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a ostatným obsahom spisu a vykonaným dokazovaním súd zistil
tento skutkový stav:

10. Medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia ohľadne vzniku pracovného pomeru žalobcu u
žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2004, s dňom nástupu do práce 01.05.2004
na pozíciu Vedúci Mo - zástupca riaditeľa VHM/VHÚ s miestom výkonu práce VHM Piešťany, na dobu
neurčitú.

11. Nesporná bola aj skutočnosť, že žalovaný je vedecko-výskumné, archívne a múzejné zariadenie,
ktorého zriaďovateľom je MO SR, pre oblasť vojenskej histórie, ktorého organizačnou súčasťou je VHM
v Piešťanoch, ktoré odborne riadi a koordinuje činnosť svojich dvoch múzejných oddeleniach - MoPiešťany a Mo Svidník. Štatutárnym zástupcom žalovaného je riaditeľ VHÚ, ktorým v rozhodnom období
bol bol mjr. Ing. K. J., ktorého zástupcom bol žalobca. Podľa Organizačného poriadku žalovaného,
poslaním žalovaného je okrem iného rozvoj vojenského múzejníctva v súlade so zákonom o múzeách

a o galériách a Deklaráciou Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva.

12. Nesporné medzi stranami bolo aj skončenie pracovného pomeru žalobcu podľa ust. § 63 ods.
1 písm. e) Zákonníka práce výpoveďou zo dňa 29.03.2017, doručenou žalovanému dňa 29.03.2019
na pracovisko, s 2-mesačnou výpovednou dobou, ktorá začala plynúť dňa 01.04.2017 a uplynula

dňa 31.01.2017, bez nároku na odstupné. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo opakované
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny po predchádzajúcom upozornení na porušenie pracovnej
disciplíny s upozornením na možnosť výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zo dňa
26.01.2017:
a) prvé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo špecifikované žalovaným nasledovne:
Žalobca sa porušenia pracovnej disciplíny mal dopustiť tak, že bezdôvodne zamedzil fyzickému

prevzatiu a následnému presunu prenosných HP na likvidáciu certifikovanou firmou, a to bez pokynu,
resp. vedomia nadriadeného materiálového hospodára VHÚ. Prenosné HP umiestnené v depozitári
č. 7, budova č. 37 Mo Piešťany boli v dobe kontrolného zistenia (SEKO MO SR) zrušené a
určené na vyradenie. Popisovaný skutok bol zistený (zdokumentovaný) kontrolnou skupinou SEKO
MO SR v Protokole o výsledku kontroly z 29.11.2016. Listom zo dňa 26.01.2017 bol žalobca ako

zamestnanec písomne upozornený, že v prípade, že sa v období do šiestich mesiacov po doručení
písomného upozornenia na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa dopustí opätovného menej
závažného porušenia pracovnej disciplíny, bude s ním ukončený pracovný pomer výpoveďou zo strany
zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, pričom tento list žalobca prevzal dňa
30.01.2017.

b) druhé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo špecifikované žalovaným nasledovne:
Listom zo dňa 08.03.2017 bol žalobca upozornený na opakované v poradí druhé menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka, ktorého sa dopustili tak, že ako zamestnanec VHÚ listom zo dňa 17.01.2017 žiadal priamo
ministra obrany SR o posúdenie inej možnosti riešenia ponuky zo strany spoločnosti KOLUMBUS Trade

s.r.o. a o prešetrenie rozhodnutia riaditeľa VHÚ, ktorý zaslal žalobca ministrovi obrany SR napriek tomu,
že obdržal od priameho nadriadeného mjr. Ing. K. J., ako aj od riaditeľa VHÚ, záväzný pokyn a inštrukcie
vo veci možnosti zámeny lietadla MiG-15 za lietadlo L-39ZA medzi spoločnosťou KOLUMBUS Trade
s.r.o. a VHÚ. Svojim svojvoľným postupom spočívajúcom v napísaní a zaslaní listu zo dňa 17.01.2017
priamo ministrovi obrany SR sa vedomým konaním dopustil porušenia pracovnej disciplíny:

- nerešpektovania príkazov nadriadeného, ktorého sa dopustil žalobca tým, že zaslal list ministrovi
obranySRažiadalihooprešetrenierozhodnutiariaditeľaVHÚatýmchceldosiahnuťzmenurozhodnutia
riaditeľa VHÚ v zmysle jeho verbálnych vyhrážok voči riaditeľovi VHÚ, čím vedome porušil čl. 13 bod 3
písm. c) Pracovného poriadku a zároveň ustanovenia § 81 písm. a) Zákonníka práce
- porušenia ustanovenia § 81 písm. c) Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnanec je povinný

dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený, keď žalobca vedome nepostupovali v súlade so zákonom o múzeách a o galériách
a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a ostatných predpisov, porušenia metodických pokynov a
nariadení vzťahujúcich sa na žalobcom vykonávanú pracovnú činnosť v zmysle presadzovania si svojho
výkladu zákona o múzeách a o galériách

- porušenia ustanovenia § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme
tým, že žalobca nekonal nestranne pri výkone práce, čo ohrozilo dôveru v nestrannosť a objektívnosť
konania žalobcu a rozhodovania tým, že pripustil možnosť zámeny lietadla MiG-15 za lietadlo L-39ZA,
a to napriek tomu, že lietadlo L-39ZA bolo nadobudnuté ako predmet kultúrnej hodnoty pre VHM, ktoré
ho ako zbierkový predmet odborne spravuje vykonávaním základných odborných činnosti podľa zákona

o múzeách a o galériách
List žalovaného prevzal žalobca dňa 14.03.2017, avšak k náprave z jeho strany nedošlo.
c) tretie a štvrté menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, bolo špecifikované žalovaným
nasledovne:
Žalobca v čase konania výkonu kontroly Vojenskou políciou dňa 15.02.2017 fyzicky odovzdal kľúče od

garáže rtn. K. Č., v ktorej bol VZV aj s kľúčmi od techniky, a tým umožnil pracovníkovi externej firmy p.
A. vykonať prepravné úkony pre VHÚ, resp. VHM. Ako zamestnanec VHÚ, ktorému bol pridelený VZV
tento VZV neodovzdal pracovníkovi externej firmy do dočasného užívania, čím porušil znenie článku12 Smernice VHÚ o prevádzke pozemnej techniky č. p.: VHÚ-5112015 zo dňa 15. apríla 2015, čím sa
žalobca dopustil opätovne nerešpektovania príkazov nadriadeného.
List zo dňa 29.03.2017 obsahujúci upozornenie na v poradí tretie a štvrté menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny prevzal žalobca dňa 29.03.2017.
Po doručení výpovede dňa 29.03.2017 žalobca žalovanému ako zamestnávateľovi listom zo dňa
05.04.2017 a 10.05.2017 oznámil, že dôvody výpovede považuje za nepravdivé a má záujem pracovať
naďalej.

13. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca poukázal na sprievodný list, ktorým riaditeľovi VHM
oznámil predloženie listu ministrovi obrany dňa 17.01.2017, že ide o podanie zo služobnej pošty, ktoré
preukazuje, že nie je pravdou, že o zaslaní listu MO SR sa žalovaný dozvedel až po prvom porušení.
Poštu vo VHM eviduje pani C.. Článok 4 Smernice č. VHÚ 51/2015 definuje, že užívateľmi pozemnej
techniky sú organizačné zložky VHÚ podľa článku 1 ods. 2, a článok 12 stanoví, kto je užívateľom.
V zmysle uvedeného externá firma nie je užívateľom a z tohto dôvodu žalobca zo svojho funkčného

zaradenianemaloprávnenieodovzdaťVZVexternejfirme,tedanedošlokporušeniužiadanejpovinnosti,
keď uvedené žalobca vykonať ani nemohol. Z bodu 18 nariadenia riaditeľa VHÚ č. 2/2017 zo dňa
08.02.2017 vyplýva, že sa ukladá preberajúcemu rtn. Č. prevziať na základe ukončenia pracovného
pomeru D. K. ku dňu 31.01.2017 automobilová technika, okrem iného VZV, vo vzťahu k tomuto VZV bol
nariadením č. 1 pridelený ako zodpovedný vodič, a teda nemohol porušiť pracovnú disciplínu, keď tento

VZV neprevzal a podľa nariadenia č. 2 ho mal prevziať rtn. Č., ktorý ho neprevzal z rovnakého dôvodu,
že nemal na jeho vedenie oprávnenie. Žalovaný namietal porušenie článku 8 uvedenej smernice, kde v
bode 4 sa uvádza, že pridelenie motorového vozidla sa zapisuje v zošite pozemnej knihy, túto povinnosť
rovnako nemohol porušiť z dôvodu, že VZV neprevzal. Článok 12 nedáva kompetenciu riaditeľovi
VHÚ, aby pridelil vozidlo vodičovi bez príslušného oprávnenia, žalobca nebol držiteľom potrebného

oprávnenia od roku 2010, teda v rokoch 2015, 2016 ani 2017 nebol povinný dokladovať žalovanému
zmenu, nakoľko k žiadnej nedošlo. Riaditeľ VHÚ ho ustanovil zodpovedným vodičom k VZV v rozpore so
smernicou uvedenou v nariadení č. 1/2017. Žalobca neskôr doplnil, že dňa 09.11.2016 nebol prítomný
na pracovisku Piešťany, bol na služobnej ceste v Nemšovej, vrátil sa po vykonaní revízií a zamedzil
odvezeniuveľkýchpojazdnýchHPvinomobjekteakobudova37,depozitár7,ktoréchcelrevíznytechnik

vziať preč. Žiadal o vydanie potvrdenia, na čo mu revízny technik povedal, že také potvrdenie mu nedá.
Dňa 09.11.2016 v poobedňajších hodinách sa vrátil zo služobnej cesty a revízny technik chcel odcudziť
HP z hangáru č. 1 (vyššie uvedený veľký pojazdný HP), tento nebol uvedený ani v zápise o vykonaní
revízie.

14. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného, plk. Mgr. K. Č., súd zistil, že k prvému porušeniu
pracovnej týkajúcemu sa HP uviedol, že v priebehu 11 a 12/2016 bola u žalovaného vykonaná kontrola
zo strany SEKO, táto mala široký záber, o.i. sa týkala aj HP a bolo v jej priebehu oznámené, že
niektoré HP sa nachádzali v depozitároch VHM Piešťany po dobe expirácie v čase, keď už tam nemali
byť. Uviedol, že žalobca si v rozpore so zákonom o múzeách a o galériách bez vedomia štatutára

žalovaného vydal depozitárny poriadok, ktorý si sám podpísal a do depozitáru mal prístup iba on a
nikdy neupovedomil nadriadených alebo logistiku VHM o tom, že sa tam nachádzajú HP, ktoré tam
nemali byť. Súčasne v čase kontroly sa realizovala pravidelná revízia HP zo strany logistiky VHM, bola
objednaná firma, ktorá mala urobiť revíziu HP a ktorá sa napokon nerealizovala kvôli tomu, že žalobca
zamedzil vykonaniu tejto revízie HP. Išlo o HP po dobe expirácie a HP, ktorých revízia sa nedala vykonať

na mieste a mali byť odvezené do priestorov externej firmy vykonávajúcej revíziu. Ak by žalovaný v
priebehu kontroly SEKO MO SR odstránil nedostatok, neocitol by sa v zápise zo záverov kontroly, kde
mali identifikovať zodpovednú osobu, ktorou bol žalobca. V nadväznosti na záver kontroly bolo dané
žalobcovi upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okrem ďalších objektov, kde
mali byť realizované revízie HP, išlo o depozitár č. 37.

K druhému porušeniu uviedol, že lietadlá L-39ZA nadobudol žalovaný prevodom majetku štátu za
účelom zhodnotenia expozície VHM. V čase, keď lietadlá boli v 9/2016 v priestoroch VHM, bol žalobca
povinný ako správca zbierky leteckej techniky, zaradiť tieto lietadlá ako predmet kultúrnej a historickej
hodnoty do zbierkového fondu VHM a do jeho evidencie. Žalobca si účelovo vysvetlil svoj postup, ako
to má urobiť a nereagoval ani opakovane na jeho ústne naradenia, ktoré sú rovnocenné s písomnými

nariadeniami, aby to zaradil na rokovanie komisie pre tvorbu zbierok. V 12/2016 bol doručený ministrovi
obrany SR list z firmy KOLUBMUS Trade, s.r.o. v ktorom firma žiadala cestou ministra obrany zabezpečiť
zámenu lietadla L-39ZA a lietadlo MiG-15 menovanej firmy, že žiadajú zámenu medzi VHÚ Bratislava
a VHM Piešťany, čo je naša organizačná zložka. Ako štatutárny zástupca žalovaného nesúhlasil stouto zámenou a zdôvodnil, že na základe zákona o múzeách a o galériách takúto zámenu by ani
nemohol uskutočniť, pretože by bola v rozpore s týmto zákonom, kde je jasne a striktne uvedené, že
zámeny môžu prebiehať len medzi múzeami v SR a zahraničí, nie súkromnej osobe, naviac hodnota

lietadla L-39ZA bola ďaleko vyššia ako ponúkaný MiG-15 a spochybnil aj účel jeho budúceho použitia.
Na základe podnetu žalovaného orgánom, ktoré sa zaoberajú činnosťou rôznych pochybných firiem
v SR, bolo zistené, že ide o firmu, ktorá obchoduje so zbraňami a je proruskej orientácie. Keďže
žalobca ani opakovane na jeho výzvy nezaradil lietadlo L-39ZA do zbierkového fondu cestou komisie
pre tvorbu zbierok (KTZ), vydal k tomu písomné nariadenie. V 1/2017 pri jeho služobnej ceste vo VHM

Piešťany žalobcovi opakovanie povedal, že nemá záujem na zámene, a žalobca sa mu v prítomnosti
jeho priameho nadriadeného riaditeľa VHM a v prítomnosti vedúceho logistiky služieb a zabezpečenia
VHÚ, ústne vyhrážal, že on nie je konečná, že on to zabezpečí, a že bude písať ministrovi obrany SR, čo
sa napokon aj stalo a dozvedel sa o tom až z podania, ktoré mu bolo doručené z kancelárie MO SR ako
reakcia na jeho stanovisko. Žalobca nepísal list MO SR ako súkromná osoba ale ako zástupca VMH,
tento je zaevidovaný pod hlavičkou VHÚ - VHM Piešťany, čím obišiel v stupňoch riadenia riaditeľa VHM,

riaditeľa VHÚ, riaditeľku Úradu správy rozpočtovej kapitoly MO, vedúceho služobného úradu a obrátil
sa priamo na ministra obrany a žiadal o udelenie súhlasu na zámenu v rozpore so zákonom. Žalovaný
uviedol, že si nevie vysvetliť, aký úmysel mal žalobca s touto zámenou, uvedená firma mala interné
údaje, ktoré mohli pochádzať iba z prostredia VHM a poukázal aj na pracovnú zmluvu žalobcu, ktorý
nerešpektoval ani bod 2 ani bod 3 tejto pracovnej zmluvy. Žalobca vedel, že sa vyjadril, že žalovaný má

v zbierke 2,5 ks MiG-15, a i napriek tomu ďalej riešil túto zámenu, ktorá nebola odsúhlasená. Predstava
žalobcu bola, že potom, čo sa lietadlo L-39ZA vráti späť MO SR, bude možné tento „obchod“ zrealizovať.
K tretiemu porušeniu pracovnej disciplíny uviedol, že nebol priamo účastný na telefonickom verbálnom
útoku žalobcu na jeho osobu, ako aj na osobu Ing. D., a na základe jeho písomného podania a svedectva
svedkov prítomných v miestnosti sa rozhodol a dal vypracovať ďalšie upozornenie na porušenie

pracovnej disciplíny. Na základe skúsenosti s prevodom majetku štátu a rozširovaniu zbierkového fondu
sa štatutár žalovaného vyjadril, že predtým, ako bude niečo ako prebytočný materiál MO SR prevedené
v prospech žalovaného, požadoval vyjadrenie príslušného správcu zbierky so zdôvodnením, prečo chce
žalovanýpredmetnadobudnúťzMOSR,pretožedochádzaločastokrozširovaniuoduplikátypredmetov,
na čo žalobca povedal, že takéto nezmysly nebude počúvať a rešpektovať.

K štvrtému porušeniu pracovnej disciplíny (VZV) uviedol, že osoba, ktorá mala v roku 2016 pridelený
tento VZV bol p. D. K., zamestnanec VHÚ, koncom roka 2016 dal výpoveď z pracovného pomeru, kde
mal povinnosť do konca výpovednej doby odovzdať zverené veci a keďže vedeli, že 31.01.2017 končí
nariadenie č. 1/2017 z decembra 2016, tak VZV pridelili do starostlivosti žalobcovi na základe jeho
nariadenia. V priebehu konca decembra 2016 zastupoval žalobca riaditeľa VHM v Piešťanoch v čase

jeho dovolenky a bolo jeho povinnosťou ako vedúceho zamestnanca ako nadriadeného p. K.O. prevziať
uvedené motorové vozidlo do starostlivosti a aj môcť navrhnúť pridelenie vozidla do starostlivosti inej
osobe, čo sa neuskutočnilo a až v čase, keď riešili tento problém oznámil žalobca, že nemá oprávnenie
na jeho vedenie, pričom bol povinný oznámiť riaditeľovi VHÚ, že takéto povolenie nemá, naviac za
predchádzajúce roky 2014-2016 žalobca na VZV jazdil v priestoroch VHM. Žalobca poberal za túto

starostlivosť príplatky, a následne, keď upozornil, že on nemá oprávnenie, bol mu príspevok znížený o
sumu pripadajúcu na vedenie, nie ošetrovanie predmetného vozidla. Ak od 2010 žalobca oprávnenie
nemal, ako je možné, že na tomto vozidle od tohto času jazdil. K odovzdaniu VZV cudzej firme sa vyjadriť
nevedel.
Uviedol, že ako štatutár žalovaného môže vydať upozornenie na porušenie pracovnej na základe

organizačného poriadku. Riaditeľ VHÚ je nadriadený všetkým zamestnancom VHÚ a je jediný, kto ako
štatutár môže na základe personálnej pôsobnosti vydávať upozornenia, ide o nedeliteľnú právomoc. Ak
niekto vo VHÚ poruší pracovnú disciplínu v prítomnosti alebo voči riaditeľovi VHÚ, nemusí tam byť ani
priamy nadriadený, riaditeľ VHM, tak riaditeľ VHÚ má právo vyhodnotiť konanie ako porušenie pracovnej
disciplíny.

15. Z výsluchu svedka - rtn. K. Č. súd zistil, že služobne podlieha pod riaditeľa VHM, VHM podlieha
organizačne pod VHÚ. K prvému skutku žalobcu, že zamedzil vydaniu HP uviedol, že na základe
telefonátu a inštrukcie od pána N., ktorý bol poverený technik BOZP vo VHÚ, mal odovzdať HP
osobe poverenej firmy vykonávajúcej revíziu, že sa tam nachádza nefunkčný HP, ktorý rozoberú a

znefunkčnia a protokol následne zašlú riaditeľovi VHÚ - toto žalobca nedovolil, preto volal pánovi N.Q.
a riaditeľovi (mjr. J.) do Svidníka, ktorí mu odpovedali, že to doriešia neskôr. Uviedol, že nevie, či sa
jednalo o snehové prúdnice zapísané v Knihe 1, vzor 1 (kniha, do ktorej sa zapisuje majetok VHÚ,
pomocná evidencia hnuteľného majetku), že žalobca bol prítomný pri revízii vykonávanej externoufirmou, keď sa vrátil zo služobnej cesty a bolo to pri tom, ako išli rozoberať veľký HP v hangári 1.
Svedok ďalej uviedol, že od depozitára č. 37 má kľúče iba žalobca, tam sa svedok ani nedostal,
preto na tých prenosných HP umiestnených v depozitári č. 37, VHM Piešťany nebola v čase kontroly

vykonaná kontrola. Zamestnanec externej firmy prišiel ráno do objektu kasární, revíziu začal vykonávať
v kasárňach, keď všetky sprístupnené priestory v kasárňach skontrolovali, následne sme sa presunuli
do expozícii. Revízny technik nepožadoval vstup do budovy č. 37, nikto nevedel, že sa tam nejaké HP
nachádzajú a kľúč od budovy mal len žalobca, ktorý mu ho mal dať sám, ak vedel, že sa tam nachádzajú
HP. K ďalšiemu skutku týkajúcemu sa odovzdania kľúčov od VZV uviedol, že kľúče prevzal od žalobcu,

tieto odovzdal osobe obsluhujúcej VZV a následne prišla vojenská polícia. Kľúče od VZV odovzdal
žalobca svedkovi a on ďalej obsluhe. Pamätá si, že po vydaní nariadenia č. 2 z 08.02.2017 žalobca
povedal, že čo je to za nezmysel, že má preberať VZV svedok, následne sa robila oprava, aby ho prevzal
žalobca - taká bola dohoda medzi riaditeľom VHM a žalobcom (vedúcim Mo). Žalobca na VZV v období
od 05/2016, keď bola príprava na Noc múzeí a galérii, jazdil, svedok ho videl, má aj fotografiu.

16. Z písomného stanoviska rtn. K. Č. zo dňa 12.01.2017 súd zistil, že dňa 09.11.2016 bol poverený
sprevádzaním zamestnanca certifikovanej firmy, ktorý vykonával revízie HP, sprevádzal ho po budovách
č. 12, 13, 48, 56, H1, H2, H3, v poobedných hodinách chceli rozobrať dva staré snehové HP po životnosti
zaúčelomtransportuanáslednéhozrušenia.ŽalobcaimzakázalzobraťHPzhangáru1sodôvodnením,
že sú na knihe, vz. 1, aj keď technik povedal, že doklad so zrušením pošle spolu so zápismi o zrušení na

VHÚ, následne volal p. N., ktorý mu povedal, že mu ich má vydať, čo žalobca znova odmietol. V budove
č. 37, depozitár č. 7 s pracovníkom firmy nevykonávali kontrolu HP.

17. Z výsluchu svedka - pplk. Mgr. K. D. súd zistil, že svedok k vytýkanému tretiemu porušeniu pracovnej
disciplíny uviedol, že v rámci VHÚ bol priamo podriadený riaditeľovi VHÚ, vykonával jeho pokyny,

zároveň bol kooptovaný do Komisie na tvorbu zbierok a zastupoval časť VHÚ. Keďže v minulosti došlo
dokonca k trestnému činu odcudzenia zbraní v Akadémii Liptovský Mikuláš, MO SR im nariadilo vziať
predmety do ich gescie a vznikla potreba vybrať také predmety, ktoré budú zverené do správy VHÚ s
tým, že výber zaslal riaditeľ VHM, riaditeľ VHÚ s tým nesúhlasil s tým, že vyberáme vždy maximálne
2 až 3 ks. Mal upovedomiť predsedu komisie, že každý správca zbierky je povinný odôvodniť, prečo

zbraň potrebujú zaradiť do zbierkového fondu. Toto zaslal pánovi J., ktorý bol zástupcom vedúceho Mo
v Piešťanoch, na čo mu žalobca rozčúlene volal, že aké nezmysly zavádzajú, začal emotívne, intenzita
sa zvyšovala. V miestnosti boli prítomní kolegovia pán J. a J., svedok dal telefonát na hlasitý odposluch.
Na základe posmeškov a nadávok, nerešpektovania pokynov nadriadených, žalobcovi povedal, že on je
služobne nadriadený, čo vyplýva priamo z organizačnej štruktúry VHM, a že si vyprosí jeho tón - žalobca

doslova vrieskal. Žalobca použil pojmy ako „nezmysly riaditeľa a teba“, svedok bol zaskočený samotným
útokom, povedal „sprostosti a debiliny“, „nezmysly, ktoré si stále vymýšľate“, či inak nadával, presne už
nevie, ale považuje to za hanlivé. Pokyn nebol nezrozumiteľný ani nerealizovateľný, nechápal prístup
žalobcu. Bolo to n-tý krát a stupňovalo sa to, a preto považoval svedok za potrebné tomu zabrániť,
keď je potrebné zachovať elementárnu slušnosť. Následne sa žalobca ukľudnil a telefonát bol ukončený

zmierlivo, ale s vyhrážkami, že to tak nenechá, že bude písať na ďalšie miesta. Nešlo o prvý výstup
žalobcu, tieto sa opakovali a stupňovali, a to nielen voči jeho osobe ale aj iným osobám, svedok uviedol,
že má pocit, že sa v tom žalobca vyžíval, pričom odborne žalobcu nespochybňoval, ale ľudsky akoby sa
menil na inú osobu. O výstupe informoval riaditeľa VHÚ, čím sa to pre neho skončilo.
K listu adresovanému žalobcom priamo ministrovi obrany uviedol že z MO SR im prišla na priame

vybavenie emailová správa spoločnosti KOLUMBUS Trade, v ktorej žiadali vymeniť zbierkový predmet
L-39ZA a MiG-15 medzi VHÚ Bratislava a VHM Piešťany, a MO SR ich vyzvalo na vyjadrenie sa,
prílohou žiadosti bol podrobný popis predmetov. Vyzvali žalobcu na vyjadrenie, kde napriek tomu, že
vyzval vedúceho komisie na tvorbu zbierok pána J. o stanovisko, ktoré bolo negatívne, žalobca v liste
pozitívne uviedol, že zámena možná je, išlo o odôvodnenie z jeho pohľadu, aj keď zámena nebola

možnáprezákonnúprekážku.Listprepracovali,ževýmenamožnánieje,následneimžalobcaadresoval
rôzne vyhrážky a neskôr zo SEKO došiel list žalobcu s jeho názorom na vec. Bola spracovaná správa
ministrovi, prečo zámena možná nie je, keď už žiadosť bola zmätočná a zámena bola požadovaná medzi
VHÚ a VHM, bolo ale zrejmé, že KOLUMBUS Trade musel niekto pomáhať, keď žiadosť obsahovala
podrobný opis zbierkového predmetu VHÚ, bolo zjavné, že email písal niekto iný ako ten, kto tvoril

prílohu, tá bola vyslovene odborná. Lietadlo L-39ZA bolo pre žalovaného kľúčové, mal podozrenie, že je
v tejto veci žalobca osobne zainteresovaný, čo ale nie je možné dokázať. Po zamedzení zámeny sa jeho
chovanie zmenilo. Z chovania žalobcu bolo jasné, kto porušuje subordináciu, vedel, že zámena možnázo zákona nie je, keď nakladanie s predmetmi galérijnej a múzejnej hodnoty definuje zákon o múzeách
a o galériách. Na základe ich žiadosti ministerstvo kultúry SR potvrdilo postup žalovaného.
K skutku týkajúcemu sa HP uviedol, že to len dokumentuje, ako sa žalobca správal, keď mal všetky

kľúče od všetkých miestností, ako vedúci Mo si uzurpoval aj kompetencie, ktoré mu neprináležali. Bola
požiadaná firma o vykonanie revízie a tejto firme žalobca zamedzil prístup, celé je to len ukážka toho,
ako si žalobca presadzoval svoje.

18. Z úradného záznamu pplk. Mgr. K. D. zo dňa 17.02.2017 súd zistil, že dňa 17.02.2017 mu volal

žalobca vo veci nariadenia riaditeľa VHÚ, ktorý mal názor, že predmetné nariadenie je zo strany riaditeľa
VHÚ zmätočné a neopodstatnené, začal po ňom kričať, dal telefónny aparát na hlasný odposluch, aby
mal svedkov celej udalosti. V kancelárii sa s ním nachádzali Ing. J. a Ing. J.. Žalobca začal po ňom
neprimerane zvýšeným hlasom doslova vrieskať, že mu nariaďuje okamžite ísť za štatutárom, o celej
veci ho informovať, že porušil v služobnej komunikácii subordináciu a že on už má plné zuby tých
nezmyslov, ktorými ho zahlcujú, na čo žalobcu dôrazne upozornil, že subordináciu porušuje žalobca,

keďže je nadriadený nielen jemu ale aj riaditeľovi VHM. Následne na to sa začal žalobca vyhrážať, že v
pondelok píše sťažnosť a že potom sa uvidí, následne zmiernil tón a umiernil sa vo svojom vystupovaní.
Ďalej v zázname pplk. Mgr. K. D. uviedol, že predmetná vec sa opakovala aj v minulosti, keď žalobca
podobným spôsobom reagoval nielen na neho, ale aj na iných kolegov a uviedol, že má za to, že sa
jedná o porušenie Pracovného poriadku VHÚ, čl. 13 ods. 4 písm. f).

19. Z výsluchu svedka - mjr. Ing. K. J. súd zistil, že u žalovaného pracuje od 01.04.2015, bol priamy
nadriadený žalobcu, ktorý bol vedúci Mo Piešťany, VHM má dve múzejné oddelenia, Mo Piešťany
a Svidník. V Mo Piešťany vykonával funkciu vedúceho žalobca, zároveň vykonával funkciu zástupcu
riaditeľa VHM. Uviedol, že v ozbrojených silách platí prísna služobná hierarchia a v čase nástupu

ocenil, že jeho zástupcom bude žalobca ako dôstojník vo výslužbe. Počas výkonu práce dochádzalo
k sporom s VHÚ napr. boli porady, kde sa riešilo plnenie úloh, následne žalobca vyhlásil „toto sa robiť
nebude“. Svedok uviedol, že je zvyknutý, že ak nadriadený rozhodne (a jediný kto mohol rozhodovať
za VHM bol plk. Č., ako štatutár VHÚ, ktorý mal jediný rozhodovacie právomoci), tak sa pokyn vykoná.
Svedok ako riaditeľ VHM môže dávať len písomné upozornenia, návrhy, nespracovával upozornenia na

porušenie pracovnej disciplíny, jeho návrhy buď riaditeľ VHÚ akceptuje alebo nie, preto upozornenia na
porušenie pracovnej disciplíny spracoval riaditeľ VHÚ. Ďalej uviedol, že za svoju kariéru v ozbrojených
službách nezažil taký konfliktný vzťah ako mal riaditeľ VHÚ a podriadený žalobca, keď riaditeľ VHÚ
vydal pokyny, ktoré svedok komunikoval žalobcovi, žalobca s nimi nebol stotožnený, v dôsledku čoho
sa veci neplnili tak, ako riaditeľ VHÚ rozhodol, neplnili sa zákonne vydané rozkazy, ako bol svedok

zvyknutý. Vystupňovalo sa to do písomných upozornení na porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi,
všetky porušenia pracovnej disciplíny sa udiali v čase, keď nebol v práci. Žalobca ako jeho zástupca
v tom čase vykonával svoju funkciu, prijímal rozhodnutia, o ktorých štatutárny zástupca VHÚ uviedol,
že nie sú v súlade so zákonom, organizačným poriadkom a ďalšími internými a právnymi predpismi. U
žalobcu nebola snaha rešpektovať nariadenia riaditeľa VHÚ, bola snaha zvaľovať nedostatky na VHÚ

a riaditeľa. V súčasnej dobe tým, že sa vyriešila neúnosná situácia, stabilizovala sa situácia aj personál
a expozícia, 2,8-násobne sa zvýšila návštevnosť múzea a výsledky sú kladne hodnotené.
K prvému porušeniu pracovnej disciplíny uviedol, že v čase vykonávania revízie zamestnancom firmy,
ktorého úlohou bolo zlikvidovať HP a vziať staré HP, vykonať ich kontrolu, bol na služobnej ceste vo
Svidníku, volal mu podriadený rtn. Č., ktorý bol pridelený na plnenie tejto úlohy a aj na sprevádzanie

povereného zamestnanca, tento volal aj technikovi BOZP p. N.. Rtn. Č. uviedol, že žalobca mu povedal,
že žiadne HP sa brať nebudú a že nemôže vykonávať to, čo mu bolo uložené technikom BOZP.
Oslovil aj technika BOZP, že čo s tým, vyjadril sa, že žalobca argumentuje, že HP sú zapísané na
Knihe, vzor 1, toto nevedel na diaľku preveriť a vyriešiť, preto vydal pokyn rtn. Č., že sa HP nebudú
zbierať, a to po konzultácií s technikom BOZP. Na základe toho, čo mu bolo prezentované rtn. Č., firma

vykonávajúca kontrolu a likvidáciu odišla, v dôsledku čoho následne žalovaný dostal zápis od SEKO
MO SR. Revízia bola vykonávaná na základe objednávky spracovanej vedúcim oddelenia logistiky a
zabezpečenia Ing. J. a technikom BOZP p. N., ktorý na základe spracovaného zoznamu a podkladov
VHM vysielal certifikovanú firmu na výkon revízie, kontrola a výmena sa vykonáva podľa potreby, svedok
nevedel presne ako často, ale spravidla asi dvakrát do roka. Úlohou bolo sprístupniť priestory v objekte,

správcom depozitára bol žalobca, ktorý mal od inkriminovaného objektu, budovy č. 37, ako jediný kľúče,
tento priestor nesprístupnil. Objednaná firma mala prejsť celý objekt, zobrať staré HP a následne mala
byť spracovaná objednávka na nové HP.K druhému porušeniu pracovnej disciplíny uviedol, že žalobca prišiel, že je tu možnosť zámeny lietadla,
že žalovaný môže získať MiG-15 z Čiech a zámenu zabezpečuje KOLUMBUS Trade. Vzhľadom na
to, že sa nedala realizovať zámena podľa zákona o múzeách a o galériách, zámenu svedok odmietol,

pričom o nemožnosti zámeny vedel aj žalobca. I napriek tomu požiadal ministra obrany SR o stanovisko.
Svedok doplnil, že konzultoval zámenu aj s riaditeľom VHÚ, tento nemal záujem o MiG-15, žalobca
trval na zámene, napísal predmetný list, kde žiada o stanovisko. Situácia sa vyhrotila, došlo k tomu,
že v prítomnosti svedka, Ing. J. a plk. Ing. Č. sa žalobca vyjadril tak, že lietadlo sa vymení, že využije
všetky možnosti, že nebude rozhodovať nejaký riaditeľ VHÚ. Riaditeľ VHÚ rozhodol o nerealizovaní

zámeny, potom došli listy, ktoré sú zdokumentované, ale nakoniec ani minister obrany nerozhodol
tak, ako navrhoval žalobca, rešpektoval rozhodnutie riaditeľa VHÚ. K tvrdeniu žalobcu, že žalobca
list adresovaný ministrovi dňa 17.01.2017 doručil svedkovi ako nadriadenému služobným lístkom cez
služobnú poštu, odovzdaním p. C., čím žalobca poukazoval na to, že svedok a žalovaný o tomto liste
ministrovi obrany SR mali vedomosť už pred prvým písomným upozornením na porušenie pracovnej
disciplíny a nedozvedeli sa o ňom až zo samotného prípisu MO SR, uviedol svedok, že to, že predmetný

list odišiel a dokonca aj so služobným lístkom sa dozvedel, až keď prezeral poštu. Vedel od žalobcu, že
napíše list, povedal mu, že s tým nesúhlasí ani on ani riaditeľ VHÚ. Prešiel poštu a našiel ten služobný
lístok, otázka je za koho list žalobca písal, keď na jeho napísanie nedostal mandát ani od svedka ani
od plk. Č. a je nemysliteľné, že každý kto bude nesúhlasiť, bude toto oznamovať služobným lístkom.
Spoločnosť KOLUMBUS Trade nepoznali, mali im dať bojovú stíhačku a pritom nepoznali na aký účel ju

použijú,každázámenamusímaťopodstatnenieazvažujesa,akochcežalovanýrozšíriťzbierku;svedok
doplnil, že si nevie predstaviť, že by stíhačka skončila niekde na Blízkom východe, keď v dnešnej dobe
nie je problém ju zrekonštruovať a zrepasovať. Žalovaný ju dostal, aby ju viedol ako predmet kultúrnej
hodnoty a neskôr ako zbierkový predmet, nebolo úmyslom ju zameniť. Postup žalobcu v rozpore so
subordináciou, že oznamuje takéto informácie služobným lístkom, a preukazuje tým, že to vedel riaditeľ

VHÚ cez p. C., je podľa svedka neprijateľný, na konzultáciu a komunikáciu a vyjadrenie nespokojnosti
sú dané iné spôsoby.
K tretiemu porušeniu pracovnej disciplíny svedok uviedol, že nebol prítomný pri telefonáte do Bratislavy
s pplk. D.J., bol iba oboznámený, čo a ako sa stalo. Uviedol, že za tú dobu cca 3 rokov, čo so žalobcom
spolupracovali, sa žalobca dokázal pre vec „zapáliť“, a myslí si, že mohlo dôjsť k popísanej situácií a

tým spôsobom, vôbec by ho to neprekvapilo, pretože žalobca sa za svoju pravdu aj týmto spôsobom
dokázal biť.
K štvrtému porušeniu pracovnej disciplíny svedok uviedol, že žalobca pri incidente s Vojenskou políciou
nebol v práci, ale na služobnej ceste, má informácie, ktoré boli následne preverené a situácia riešená.
S ohľadom na vyhrotenú situáciu vo VHM dali v 12/2016 p. K. a p. K. výpoveď. Boli dva rôzne termíny,

kedy mali končiť, a keďže to bolo predvianočné obdobie a žalobca bol na dovolenke, volal mu s tým, že
v 01/2017 bude na dovolenke svedok a následne na služobnej ceste, bude ho žalobca zastupovať, že
menovanízamestnancimalipridelenútechniku,ktorásaodovzdávavedúcemuMoalebonímpovereným
zamestnancom, a so žalobcom sa dohodli, že VZV prevezme od p. K.. Vie, že žalobca nemal platné
oprávnenie, vychádzali z toho, že VZV mu bude zverená do starostlivosti, jazdiť na nej nemá, keď

povolenie na jazdenie vydával svedok, on jazdiť na VZV žalobcovi nepovolil ani nenariadil, VZV mu bol
pridelený a zverený, aby to malo „pána“. Došlo k administratívnemu pochybeniu, že mu boli vyplácané
príplatky, po zistení pochybenia boli tieto stiahnuté. Žalobca vedel o tom, že bude mať zverený VZV
len na starostlivosť z nariadenia č. 1/2017, pravdou je, že následne vyšlo, že VZV má prevziať p.
Č., toto bolo ale opravené, že VZV prevezme žalobca a stále ju mal mať žalobca do času, kým

bude nový zamestnanec. Následne nastúpil p. K., ktorý mal všetky oprávnenia (dokonca v medzičase
zaškolili nového zamestnanca) a od cca 04/2017 alebo 05/2017 VZV prevzal. Riešenie, že VZV bola
zverený žalobcovi, bolo zvolené len v tomto prechodnom období. Prišla firma, ktorú zabezpečoval vedúci
logistiky a zabezpečenia, keď v tom čase nemal žalovaný nikoho oprávneného na vedenie VZV a bol
zabezpečený človek, ktorý bol na to oprávnený. Vojenská polícia zistila, že táto osoba dostala kľúče,

otázka bola ako mohol žalobca VZV, ktorá mu bola zverená poskytnúť inej osobe, boli len dané kľúče
na stôl, a žalobca povedal „Tu máte kľúče od Desty“. Otázka je, kto to mal preveriť, nedostatok zistila
až Vojenská polícia a tento zaprotokolovala. Podstatné je, že VZV mal pridelený žalobca, mal sa o neho
starať, jazdiť na ňom nemal - taký pokyn nemal. Oddelenie zabezpečenia a logistiky o zabezpečenie
firmy, a tým osoby oprávnenej na jazdenie s VZV požiadal, podľa jemu dostupných informácií sám

žalobca.
Svedok poukázal opakovane na to, že od roku 2015 až po výpoveď žalobcu vznikali problémy
nerešpektovaním pokynov, autority ako takej, spochybňovaním úloh, ktoré sa mali plniť, čo vyvrcholilo
tým, že ani zamestnanci nevedeli a boli zmätení, kto velí, situácia bola dusná a jej dôsledkom boliaj výpovede dvoch konzervátorov, čo bola pre VHM veľká strata. Svedok uviedol, že má za to, že
upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny nie sú vykonštruované, situácia sa stupňovala, ale
nie zo strany VHÚ, ktorý bol dlhodobo ústretový, ale zo strany žalobcu, upozornenia na porušenie

pracovnej disciplíny vznikli zo situácií, ktoré už dlhodobo potrebovali riešiť a ktoré boli neúnosné. K
prijatiu depozitárneho poriadku žalobcom uviedol, že tento termín nepozná, existuje len depozitárny
režim, a je pravda, že tento bol v nejakom období neschválený p. Č., ale iba žalobcom. Čo sa týka kľúčov,
všetky boli u vedúceho Mo, ktorým bol žalobca, v trezore a bez toho, aby on o tom rozhodol, nikto tam
nemal prístup, nebolo mu známe, že existovali duplikáty kľúčov. Nemá vedomosť o tom, že prístup ku

kľúčom od depozitára 37, ktoré boli uložené v trezore mali p. Kadlec, p. S., p. C., p. J. a žalobca, keď od
kancelárie a od trezoru sú kľúče uložené v „krabičke“, každý zamestnanec si chodil po kľúče k žalobcovi.
Svedok doplnil, že nezasahoval a neriešil výkon kompetencií žalobcu ako vedúceho Mo.

20. Zo stanoviska mjr. Ing. K. J. zo dňa 27.02.2017 súd zistil, že žalobca hlásenie riaditeľovi VHÚ o
vykonanej kontrole vojenskou políciou, požadované riaditeľom VHÚ nespracoval a neodoslal z dôvodu,

ktorý mu nie je známy. Ďalej uviedol, že žalobca oficiálne neprevzal VZV napriek tomu, že mu bol na
základe nariadenia riaditeľa č. 1 pridelený a dňa 15.02.2017 dal žalobca kľúče od garáže rtn. Č., v ktorej
bol VZV aj s kľúčami od techniky, následne pracovník externej firmy začal vykonávať prepravné úlohy,
ktorých sa aktívne zúčastňoval a riadil ich žalobca.

21. Z výsluchu svedka - Ing. S. J. súd zistil, že u žalovaného je zamestnaný ako odborný referent
špecialista na oddelení logistiky a zabezpečenia služieb v Bratislave, pracovisko J. XX, D. a v čase
telefonátu žalobcu sa spolu s p. J., s ktorým riešili nevyhnutné pracovné záležitosti, nachádzali v
kancelárií, kde prebiehal telefonát, p. D. dal telefón na hlasitý odposluch s tým, že žalobca komunikoval s
p. D. trochu pre neho nezvyklým spôsobom - kričal, boli použité slová, ktoré nemali byť použité. Povedal

niečo v tom zmysle, že pokyny vydané riaditeľom VHÚ nebude plniť, že je to proti jeho vôli. K obsahu
telefonátu sa nevie vyjadriť, žalobca s p. D. najskôr komunikovali normálne, a keď sa rozhovor začal
stupňovať, bol zapnutý hlasitý odposluch, o čom bol žalobca upovedomený - p. D. žalobcovi do telefónu
povedal, aby sa miernil a že pustí nahlas telefón. Už pri telefonáte, keď p. D. držal slúchatko pri uchu,
bolo počuť žalobcu a krik. Následne p. D. spísal, že došlo k tomuto incidentu, a k tomu sa aj oni ako

prítomní vyjadrovali.

22. Z písomného vyjadrenia Ing. S. J. zo dňa 21.02.2017 súd zistil, že tento potvrdil, že sa žalobca
vyjadril, že nariadenie riaditeľa VHÚ je zmätočné, neopodstatnené, že kričal po mjr. D.Č., a doslova
vrieskal, nakoľko to osobne počul.

23. Z výsluchu svedka - Ing. Š.T. J. súd zistil, že od roku 2014 pracuje u žalovaného ako vedúci oddelenia
logistického zabezpečenia a služieb a má na starosti správu majetku a zabezpečenie služieb pre
prevádzkyvBratislave,Piešťanoch,Svidníkuatď.Akosprávcamajetkuprichádzaldostykusožalobcom,
ako vedúcim Mo, dochádzalo ku konfliktom, nedostával sa do priestorov, v ktorých bol osobitný kľúčový

režim s tým, že žalobca povedal, že do priestorov nemá právo vstúpiť, že on je vedúci, a svedok si
nemohol takto plniť na 100 % svoje povinnosti. Všetky kľúče boli uschované v trezore a vydávali sa
tzv. krabičky a o všetkom rozhodoval žalobca, o tom ako sa budú vydávať, kto, kde môže a nemôže
vstúpiť. Príkladmo uviedol, že do budovy č. 14 v Piešťanoch, kam sa chcel s elektrikárom dostať, ani
jeden z kľúčov nepasoval. Žalobca zamedzil realizácii objednaných výkonov - odborných skúšok a revízií

HP, objednaných vystavením objednávky oddelením logistického zabezpečenia a služieb, potvrdených
riaditeľom, čím došlo k povereniu týchto ľudí na vykonanie týchto činností a žalobca nemal právo ich
zastaviť. Objednávky vypracováva poverený zamestnanec oddelenia logistiky a zabezpečenia služieb,
podpíše ju poverený zamestnanec, kde sa uvedie meno zodpovednej a kontaktnej osoby s telefónom
a pomocou prieskumu trhu sa určí, ktorá firma alebo spoločnosť to vykoná. Po potvrdení základnej

finančnej kontroly riaditeľ VHÚ podpíše objednávku, ktorá sa zaeviduje, naskenuje a následne odošle na
príslušné pracovisko. Potom sa dá pokyn pre spoločnosť, ktorá je vybratá, aby nastúpila a vykonala tieto
činnosti. Predmetom revízie boli ručné HP, ktoré boli v uzavretých budovách, bolo treba skontrolovať
mesiacarokrevízie,činiejeprešlá,apokiaľsú,boloichtrebazobrať,tiektorébolipodátumenakontrolu
a tlakové skúšky do firmy, s tým, že po preskúšaní sa buď vymenia, alebo sa natlakujú. Pri revízií HP

nebol osobne prítomný, v tom období boli s p. N. vo Svidníku a dozvedeli sa na základe telefonátov z
Piešťan, že žalobca odmieta vydať HP, na čo p. N. rozhodol, že sa to zastaví, ak s tým nesúhlasí vedúci
Mo, ktorý zamedzil vydaniu HP. Nie je pravdou, že nevydaním HP zabránil žalobca neoprávnenému
nakladaniu s majetkom štátu, nedošlo by k porušeniu nijakých zákonov, pretože poverenie na revíziudal riaditeľ VHÚ firme a dohliadať mali na to oni, resp. p. N.. Tým, že za účtovanie materiálu zodpovedá
ich oddelenie v Bratislave, nedošlo by k žiadnemu porušeniu zákona v správe majetku štátu, materiál sa
eviduje v účtovníctve na sklade, vedia o pohybe, firma vykonávajúca revíziu doloží protokol a odobratí a

vrátení HP. K argumentácii žalobcu, že HP boli evidované na knihe, vzor 1 a že ich nemôže vydať uviedol
svedok, že tieto neboli v knihe, vzor 1, boli zle pomenované, ide o pomocnú evidenciu, ktorá zostala po
bývalej Československej ľudovej armáde, ktorá sa ešte v niektorých útvaroch používa, nemá však takú
výpovednú hodnotu ako účtovníctvo na sklade v Piešťanoch, ktoré vedie ich oddelenie v Bratislave a
údaj o tom, že sú tam zapísané HP nie je pravdivý, pretože tam bola napísaná prúdnica, ktorá nie je HP.

Aktivitou žalobcu bolo zamedzené vykonanie všetkých činností.
Svedok ďalej uviedol, že bol v budove riaditeľstva v kancelárii, keď volal žalobca, mjr. D.Č. sa to
nepáčilo, tak to pustil na hlas, boli tam verbálne útoky zo strany žalobcu na nadriadené zložky, žalobca
komunikoval zvýšeným hlasom, uvádzal, že to bude inak riešiť na iných vyšších miestach.
K štvrtému porušeniu pracovnej disciplíny uviedol, že vzhľadom na problémy s obsluhou VZV zabezpečil
obsluhu u firmy, ktorá momentálne vykonávala rutinnú a štandardnú údržbu v areáli, túto doviedol k

žalobcovi, ktorý mu poskytol VZV a spolu s ním prevážali materiál, žalobca jazdil s obsluhou, stál na
VZV, prevážal náklad. Následne došla vojenská polícia, ktorá požadovala od obsluhy doklady, ten si
ich však zabudol, ďalej sa už teda nemohlo pokračovať, pričom sa potom zistilo, že nebola dostatočne
odovzdaná dokumentácia o VZV medzi jednotlivými zamestnancami VHM. Bol predpoklad, že VZV má
prevzatý žalobca, že vodiča poučí o BOZP a preverí doklady, či má oprávnenie na obsluhu VZV - ak

nie, nemal mu dovoliť prevádzkovať VZV, žalobca to neskontroloval.

24. Z písomného vyjadrenia Ing. Š. J. zo dňa 13.01.2017 súd zistil, že HP podliehajú pravidelným
odborným kontrolám a skúškami, preto podľa plánu obstarávania zákaziek zabezpečilo VHÚ zákazku
prostredníctvom objednávky zo dňa 19.10.2016 s termínom ukončenia 31.10.2016. Keďže žalobca

fyzicky neprevzal žiadny HP, nebol určený ako kontaktná osoba na realizáciu objednávky (týmto bol
p. N.), nemal oprávnenie na zákaz ich premiestnenia a ani žiadnej inej manipulácie s nimi v žiadnom
objekte VHM.

25. Z písomného vyjadrenia Ing. Š. J. zo dňa 13.01.2017 súd zistil, že tento potvrdil, že bol pri zapnutom

hlasnom odposluchu a počul slová tak, ako ich uvádza mjr. D. vo svojom oznámení.

26. Z výsluchu svedka - Ing. F. N. súd zistil, že u žalovaného pracuje ako technik BOZP, jeho náplňou
práce je ochrana zdravia pri práci, robí školenia, poučenia, preventívne prehliadky, školenia BOZP pre
nových zamestnancov a iné činnosti práce. Čo sa týka HP, dňa 09.11.2016 bol vo Svidníku na služobnej

ceste a cca o 13.30 hod. volal p. Č. p. J., že prebieha kontrola HP na Letisku Piešťany a aj v kasárňach,
ktorú vykonávala firma na základe objednávky oddelenia logistiky a služieb s tým, že bolo treba spraviť
revíziu HP a tie HP, ktoré už nespĺňajú normu bolo treba odviezť. P. J. povedal, že žalobca znemožnil
revízie, pričom veľký HP, ktorý sa nachádzal v hangári č. 1, mala certifikovaná firma odviesť a vykonať
revíziu, nakoľko sa to robí pod tlakom a súčasťou revízie sú aj tlakové skúšky. Malé HP, ktoré majú

číslo aj rok výroby, vedia vyradiť na mieste. Nemohla prebehnúť ich revízia a ani ich likvidácia, následne
kontrolazoSEKOzistila,ževbudove37,depozitári7sanachádzalimaléHP,ktorébolotrebazlikvidovať,
odviezť na likvidáciu. Žalobca zamedzil odneseniu malých HP z budovy č. 37, depozitár č. 7 tým, že
neumožnil, aby sa tam dostal revízny technik, keď jediný kto mal kľúče od depozitu bol žalobca, nikto
iný nechodí do depozitára, len správca zbierok. Pri veľkých HP zamedzil revízii tým, že neumožnil ich

odvezenie, to sa na mieste nerobí, nemohli ich odviezť. Žalobca tvrdil, že to chcú ukradnúť, ale prečo by
to robili, keď to robili každý rok takisto dlhé obdobie predtým. Po kontrole SEKO MO SR dali žalovanému
lehotu do 23.11.2016 na odstránenie nedostatkov, preto bola v priebehu vystavená objednávka vedúcim
logistiky a služieb p. J. na revíziu, resp. likvidáciu HP, následne dali žalovanému do zápisu, že nevykonal
likvidáciu a revíziu, že HP nezlikvidoval. Pokiaľ ide o vyradenie HP, rozlišuje sa vyradenie zo zákona a

potom tzv. evidenčné vyradenie, keď záverom vykonanej revízie môže byť záver, že HP treba vyradiť a
na základe protokolu sa vyradí materiál z evidencie SAP.

27. Z písomného vyjadrenia Ing. F. N. zo dňa 12.01.2017 súd zistil, že dňa 09.11.2016 bol na služobnej
ceste vo Svidníku, kde ho telefonicky kontaktoval rtn. Č., že pri kontrole HP vo VHM Piešťany žalobca

odmietol vydať HP, ktoré boli vyradené a nie je možné vykonať na nich revíziu s tým, že predmetné HP
sú naúčtované na knihe vz. 1, na čo mu povedal, nech nechajú predmetné HP na mieste a keď budú
vyradené z evidencie, budú odvezené na likvidáciu.28. Z objednávky č. C.-XX-XXX/XXXX zo dňa 19.10.2016 súd zistil, že objednávateľom je VHÚ,
dodávateľom je PROFISTAV - Vladimír Peťko, predmetom dodávky sú revízie a tlakové skúšky HP v
objekte VHM Piešťany a letisko s termínom dodania do 31.10.2016.

29. Z vyraďovacieho protokolu vystaveného Vladimír Peťko PROFISTAV dňa 29.10.2010 súd zistil, že
odberateľovi VHÚ - Piešťany - kasárne sa oznamuje, že boli nútení vyradiť podľa STN EN3 1-6 a vyhl.
č. 719/2002 Z.z. z používania HP: S6-1ks, PG 6Hi-7k, PG 6PDC-1ks, 6FM 100-1ks. Vyradené HP sa
vyraďujú odborne spôsobilou osobou, v prípade ich použitia by mohlo prísť k ťažkým zraneniam.

30. Z Protokolu o výsledku kontroly Ministerstva obrany SR, sekcia kontroly č. SEKO-OdEaMK-22-8/201
6-K súd zistil, že kontrola bola vykonávaná na základe poverenia generálneho riaditeľa SEKO MO SR
zo dňa 07.10.2016, predmetom kontroly bolo plnenie povinností VHÚ, okrem iného v rozsahu plnenia
povinnosti vyplývajúcich z ust. zákona o múzeách a o galériách za kontrolované obdobie 01.01.2016 do
30.09.2016. V bode 5 je uvedené kontrolné zistenie - nedostatok, že na prenosných HP umiestnených v

depozitárič.7,budovač.37MoVHMnebolavčasekontrolyvykonanákontrola,príčinouzistenéhostavu
je porušenie (nedodržanie) povinností zodpovedných zamestnancom vyplývajúcich zo všeobecných
záväzných právnych predpisov.

31. Z písomného vyjadrenia žalovaného ku kontrolným zisteniam zo dňa 28.11.2016 súd zistil, že ku

kontrolnému zisteniu č. 5 uviedol štatutár VHÚ vyjadrenie, že na prenosných HP boli vykonávané revízie
a tlakové skúšky na základe objednávky zo dňa 19.10.2016 v priebehu kontroly s termínom ukončenia
31.10.2016, prenosné HP umiestnené v depozitári č. 7, budova č. 37 Mo VHM Piešťany boli zrušené a
určenénavyradenie.Žalobcabezdôvodnezamedzilichfyzicképrevzatieanáslednýpresunnalikvidáciu
certifikovanou firmou, a to bez pokynu, resp. vedomia nadriadeného materiálového hospodára VHÚ.

Prenosné HP určené na vyradenie budú zrušené a odovzdané na likvidáciu do konca januára 2017.

32. Z oznámenia o výsledkoch šetrenia od Odboru dozorných činností a inšpektorátu práce Trenčín,
sekcie kontroly Ministerstva obrany SR zo dňa 08.06.2017 č. SEK0-40-2-46-15/2017 ObDČIP súd zistil,
že nie je preukázané porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom, ktorej sa žalobca mal

dopustiť tým, že bezdôvodne zamedzil fyzickému prevzatiu a následnému prenosu HP na likvidáciu
certifikovanou firmou, preto tu nie je dôvod pre prvé upozornenie. Ďalej sa konštatuje, že písomné
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je podpísané riaditeľom VHÚ, teda ho nevykonal priamy
nadriadený žalobcu a teda riaditeľ VHÚ nepostupoval v súlade s čl. 13 Pracovného poriadku.

33. Zo žiadosti žalobcu ako vedúceho Mo Piešťany zo dňa 17.01.2017 súd zistil, že žalobca sa obracia
na ministra obrany s tým, že dňa 08.12.2016 ho oslovil zástupca spoločnosti KOLUMBUS Trade, s.r.o.
so žiadosťou o súhlas na vykonanie zámeny lietadiel MiG-15 a L-39ZA. Na základe úlohy zadanej
žalobcovi dňa 20.12.2016 pripravil žalobca stanovisko v tom zmysle, že VHÚ má záujem o získanie
ponúkaného lietadla a dňa 10.01.2017 žalobcu riaditeľ VHM informoval o zápornej odpovedi riaditeľa

VHÚ zo dňa 02.01.2017. Žalobca žiada o posúdenie možnosti získať lietadlo ponúkané spoločnosťou
KOLUMBUS Trade, s.r.o. medzi rezortom obrany a uvedenou spoločnosťou. Žalobca uviedol, že zo
žiadosti jasne vyplýva, že spoločnosť KOLUMBUS Trade, s.r.o. nie je múzeom, lietadlo MiG-15 nie je
zbierkovým predmetom, požadovaným lietadlom od MO SR je lietadlo L-39ZA, ktoré je v správe VHÚ a
nie je taktiež zbierkovým predmetom a bolo získané na základe zmluvy o bezodplatnom prevode správy

majetku štátu. Doplnil, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné zámenu lietadiel vykonať
podľa múzejného zákona tak ako vo svojej odpovedi uviedol riaditeľa VHÚ.

34. Zo stanoviska žalovaného zo dňa 02.01.2017 súd zistil, že žalovaný oznamuje spoločnosti
KOLUMBUS Trade, s.r.o., že VHÚ nemôže realizovať nimi navrhovanú zámenu lietadiel, keď lietadlo

L-39ZA bolo ako predmet kultúrnej hodnoty nadobudnuté do zbierkového fondu VHÚ na základe zmluvy
o bezodplatnom prevode správy majetku štátu a vzhľadom na skutočnosť, že uvedená spoločnosť nie
je registrovaná ako múzeum alebo galéria, takéto nakladenie s predmetom kultúrnej hodnoty by bolo v
rozpore s ust. § 9 ods. 6 písm. e) zákona o múzeách a o galériách.

35. Z odpovede z Ministerstva kultúry SR zo dňa 13.03.2017 súd zistil, že záverom vyjadrenia sekcie
kultúrneho dedičstva je konštatovanie, že realizácia zámeny jedného z predmetných zbierkových
predmetov VHÚ - VHM za lietadlo, ktoré je majetkom spoločnosti KOLUMBUS Trade, s.r.o. nie je
možná, keďže uvedená spoločnosť nie je múzeom, nie je zriaďovateľom alebo zakladateľom múzea,ktoré na základe prieskumu a vedeckého výskumu v súlade so svojim zameraním a špecializáciou
nadobúda predmety kultúrnej hodnoty, ktoré ako zbierkové predmety odborne spravuje, vedecky skúma
a sprístupňuje verejnosti podľa zákona o múzeách a o galériách.

36. Zo Zmluvy o bezodplatnom prevode správy majetku štátu č. 2014/703-HM zo dňa 30.01.2014 súd
zistil, že predmetom prevodu sú 3 ks lietadiel L-39ZA pričom zmluvné strany sa dohodli, že predmet
prevodu žalovaný ako nadobúdateľ využije pre potreby VHÚ.

37. Zo žiadosti žalobcu ako vedúceho Mo Piešťany o zabezpečenie VZV zo dňa 09.02.2017 súd zistil, že
žalobca žiada o zabezpečenie VZV s obsluhou do vojenského objektu kasárne SNP na deň 15.02.2017
od 09.00 hod. do 14.00 hod., pričom VZV je potrebné k zabezpečeniu prevozu zbierkových predmetov
z budovy č. 37 do depozitára č. 1, budova č. 48, prízemie.

38. Z písomného stanoviska O. C. zo dňa 12.01.2017 súd zistil, že dňa 09.11.2016 vykonal vo VHM

kontrolu prenosných a pojazdných HP zástupca firmy p. N., ktorému sprístupnila budovu č. 48, ostatnú
kontrolu vo vonkajších priestoroch a budovách VHM vykonal so zástupcom firmy rtn. Č.. Na letisku VHM
Piešťany došlo dňa 09.11.2016 k sporom ohľadne odovzdania snehových prúdnic zástupcovi firmy. Pani
C. bola požiadaná žalobcom, aby preverila, či sa snehové prúdnice nachádzajú na knihe vz. 1 a po
zistení, že sa tam nachádzajú žalobca ich neodovzdal zástupcovi firmy.

39. Z písomného stanoviska Mgr. N. J. zo dňa 13.01.2017 súd zistil, že kľúče od depozitára č. 7 a jeho
jednotlivých sekcií sú uložené v trezore u žalobcu a nie je pravdou, že komisia SEKO MO SR navštívila
s p. Kadlecom časť budovy, kde sa nachádzali zbierky strelivo a náloživo, ale spolu s riaditeľom VHM
vykonali kontrolu evidencie uloženia zbierkových predmetov u správcu zbierky p. J.. Predseda komisie

pri odchode z depozitára č. 7, sekcia A nafotil HP, ktorý sa nachádza na chodbe uvedeného depozitára
č. 7, sekcia A.

40. Zo stanoviska Mgr. O. D. zo dňa 14.03.2017 súd zistil, že telefonicky sprostredkovala dňa 15.02.2017
žalobcovi nariadenie riaditeľa VHÚ o zaslaní písomného hlásenia o výkone kontroly vojenskou políciou

v objekte VHM dňa 15.02.2017.

41. Zo žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.03.2017 a odpovede zástupcov
zamestnancov zo dňa 21.03.2017 súd zistil, že predmetom je žiadosť podľa ust. § 74 Zákonníka práce
adresovaná Závodnému výboru odborov pri VHÚ o prerokovanie návrhu na skončenie pracovného

pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce so žalobcom ako zamestnancom, pre
opakovanémenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,ktorýchsadopustilalebobolizistenévobdobí
6 mesiacov po doručení písomného upozornenia na možnosť výpovede dňa 30.01.2017. V žiadosti sa
uvádzajú 4 porušenia pracovnej disciplíny konkretizované totožne s výpoveďou zo dňa 29.03.2017.

42. Z výpisu z knihy „Evidencia vstupu - výstupu osôb a motor. Vozidiel do objektu VÚ 8822 Piešťany
- letisko" list č. 11/16 z ktorého je zrejmé. že žalobca dňa 9.11.2016 motorovým vozidlo Octavia EVČ:
XX-XXXXX vstúpil do areálu letiska o 12.30 hod. a odišiel 16.05 hod.

43. Podľa čl. 13 ods. 2 Pracovného poriadku, porušenie povinnosti zamestnanca z pracovnoprávneho

vzťahu sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny.

44. Podľa čl. 13 ods. 3 písm. c) Pracovného poriadku, za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
sa považuje najmä nerešpektovanie príkazov nadriadeného.

45. Podľa čl. 13 ods. 4 písm. f) Pracovného poriadku, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa
považuje najmä fyzický alebo hrubý verbálny útok na vedúceho zamestnanca alebo spolupracovníka
na pracovisku.

46. Podľa čl. 13 ods. 5 Pracovného poriadku, závažnosť konkrétneho porušenia pracovnej disciplíny

zamestnanca posúdi jeho priamy nadriadený. Pri hodnotení toho, či došlo k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny vychádza z miery intenzity porušenia pracovnej disciplíny a skutok hodnotí vo
vzájomných súvislostiach a konkrétnych okolnostiach prípadu a prihliada na osobu zamestnanca, jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu došlo a na dôsledkyporušenia pre VHÚ. Priamy nadriadený navrhne riaditeľovi VHÚ spôsob riešenia porušenia pracovnej
disciplíny.

47. Podľa čl. 13 ods. 6 Pracovného poriadku, ak zamestnanec poruší pracovnú disciplínu spôsobom
uvedeným v ods. 3 a toto porušenie nebolo vyhodnotené ako závažné porušenie v ods. 4, považuje
sa takéto konanie za porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom a priamy nadriadený
zamestnanca na takéto porušenie písomne upozorní. V akomkoľvek inom prípade menej závažného
porušenia pracovnej disciplíny a po vyjadrení sa zamestnanca k tomuto porušeniu môže priamy

nadriadený zamestnanca na takéto porušenie písomne upozorniť. Upozornenie obsahuje meno a
priezvisko zamestnanca, dátum porušenia pracovnej disciplíny, podrobne opísaný skutok, ktorým porušil
pracovnúdisciplínuaporušenieotom,žeakdôjdekopakovanémuporušeniupracovnejdisciplínymenej
závažným spôsobom, VHÚ s ním môže skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm.
e) Zákonníka práce. K upozorneniu sa pripojí vyjadrenie zamestnanca. Jeden výtlačok upozornenia
sa po doručení do vlastných rúk zamestnancovi založí do osobného spisu. Pri opakovanom porušení

pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom v posledných 6 mesiacoch od doručenia písomného
upozornenia podá priamy nadriadený návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. §
63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce tak, aby výpoveď bola doručená zamestnancovi v lehote 2 mesiacov
odo dňa keď sa VHÚ o dôvode výpovede dozvedel.

48. Podľa čl. 9 ods. 1 Pracovného poriadku, zamestnanec pred skončením pracovného pomeru
informuje priameho nadriadeného o stave plnenia úloh, za ktoré zodpovedá, odovzdá podľa jeho
pokynov určenému zamestnancovi agendu, iné písomnosti (napr. písomnosti týkajúce sa utajovaných
skutočností) a elektronické záznamy. O odovzdaní agendy spíše priamy nadriadený so zamestnancom
záznam. Zamestnanec odovzdá vypožičanú literatúru, pridelené predmety a pomôcky v stave, ktorý

zodpovedá obvyklému opotrebeniu.

49. Podľa čl. 11 ods. 1 písm. g) Pracovného poriadku, zamestnanec je povinný najmä: zamestnanci sú
povinní správať sa na pracovisku a to ako vo vnútorných, tak aj vo vonkajších priestoroch VHÚ slušne,
zdvorilo, bez vyvolávania konfliktov a tým zamedziť konfliktným situáciám na pracovisku. Akékoľvek

nevhodné a neslušné správanie bude považované za porušenie pracovnej disciplíny s následkami v
zmysle Zákonníka práce.

50. Podľa článku 12 Smernice VHÚ o prevádzke pozemnej techniky č. p.: VHÚ-5112015 z 15.04.2015,
užívatelia si môžu navzájom zapožičať na dočasné užívanie pozemnú techniku zaradenú do prevádzky

so súhlasom ich najbližšieho spoločného nadriadeného. Prevzatie a odovzdanie pozemnej techniky na
dočasné užívanie ustanovuje interný predpis.

51. Podľa článku 8 ods. 4 Smernice VHÚ o prevádzke pozemnej techniky, pridelenie vojenského
motorového vozidla podľa ods. 1 až 3 zverejní užívateľ vo vnútornom nariadení alebo vo vnútornom

rozkaze. Prevzatie vojenského motorového vozidla potvrdí vodič v prevádzkovom zošite pozemnej
techniky.

52. V Nariadení riaditeľa VHÚ č. 1/2017 zo dňa 29.12.2016 je na str. 23 uvedené: Piešťany - DVHM
3522TX 392-07-49 z. Ing. K. K..

XX. V Nariadení riaditeľa VHÚ č. 2/2017 zo dňa 08.02.2017 je na str. 23 uvedená komisia na odovzdanie
automobilovej techniky od zamestnanca: D. K., ktorý skončil pracovný pomer u žalovaného, kde na
prevzatie bol poverený rtn. Č., ktorý "preberie automobilovú techniku dočasne k zabezpečeniu len
starostlivosti a kontroly nad prevzatou, uloženou automobilovou technikou bez povolenia vykonávať s

touto technikou jazdy do nástupu nového konzervátora".

54. V Nariadení riaditeľa VHÚ č. 3/2017 zo dňa 27.02.2017 je na str. 24 uvedené: Článok 22 - Oprava -
z ktorej v rámci opravy vypadol VZV DVHM 3522TX. V 2. Doplnku k Nariadeniu riaditeľa VHÚ č. 1/2017
je na str. 4 uvedené: V nariadení riaditeľa VHÚ č. 1/2017 zo dňa 29.12.2016 v článku 12 „Prevádzka

vojenských motorových vozidiel VHÚ" strana 23 prečiarknite text: Pracovisko Piešťany.

55. Neskôr v konaní v rámci prednesu a záverečnej reči splnomocnený zástupca žalobcu zotrval na
žalobe, svojich neskorších vyjadreniach a doplnil, že žaloba bola dôkladne zdôvodnená a doloženápísomnými dôkazmi. Výpoveď bola žalobcovi daná podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce s
odôvodnením, že opakovane porušil menej závažným spôsobom pracovnú disciplínu a na možnosť
výpovede bol v posledných 6 mesiacoch opakovane upozornený, išlo celkom o štyri prípady údajného

porušenia pracovnej disciplíny. Prvé upozornenie zo dňa 26.01.2017 sa týkalo údajného bezdôvodného
zamedzenia fyzického prevzatia a následnému presunu prenosných HP na likvidáciu, ktorý dôvod sa
nezakladá na pravde, čo okrem iného potvrdili aj svedkovia žalovaného, a vyplýva to z písomného
dôkazu - oznámenia o výsledkoch šetrenia od Odboru dozorných činností a inšpektorátu práce
Trenčín, SEKO MO SR zo dňa 08.06.2017 č. SEK0-40-2-46-15/2017 ObDČIP, v ktorom je podrobne

zdokumentované overovanie zodpovednosti za HP a zistené kontrolné nedostatky a je konštatované, že
nebolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny a že tu nebol relevantný dôvod na prvé upozornenie.
Tieto kontrolné zistenia neboli vyvrátené, hoci právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa informácií
od žalovaného boli závery inšpekcie a stanoviská inšpekcie, na ktoré sa žalobca odvoláva, po
námietkach a vyjadreniach žalovaného zrušené v celom rozsahu, čo sa ale nezakladá na pravde a
rozhodnutie Inšpekcie práce MO SR o zrušení záverov kontroly žalovaný nepredložil. V oznámení o

výsledkoch šetrenia Inšpektorát práce MO SR konštatuje že zamestnávateľ nepostupoval v súlade
s platným Pracovným poriadkom VHÚ Bratislava, keď úkony s upozornením na porušenie pracovnej
disciplíny menej závažným spôsobom nevykonal priamy nadriadený žalobcu, t.j. riaditeľ VHM Piešťany,
ale riaditeľ VHÚ Bratislava, úkony teda nerobila osoba oprávnená na ich vykonanie, ale osoba ktorej
právomoci boli Pracovným poriadkom obmedzené a na úkony nebola oprávnená. Pracovný poriadok

sa vydáva po dohode so zástupcami zamestnancov, čiže štatutár s obmedzením svojich právomocí
súhlasil, a Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a všetkých jeho zamestnancov (§ 84
ods. 3 Zákonníka práce). Všetky písomné upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny tak boli
vydané osobou na to neoprávnenou. Druhé písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny
menej závažným spôsobom bolo žalobcovi doručené 08.03.2017 za to, že sa listom obrátil priamo

na ministra obrany SR so žiadosťou o posúdenie inej možnosti zámeny lietadla. List bol ministrovi
obrany odoslaný 17.01.2017 a zdôraznil, že konania sa žalobca dopustil dňa 17.01.2017, čiže 9 dní
pred prvým upozornením na porušenie pracovnej disciplíny, nemôže teda ísť o opakované porušenie
pracovnej disciplíny a z tohto dôvodu je právne irelevantné. Na základe týchto dvoch upozornení na
porušenie pracovnej disciplíny bola dňa 17.03.2017 so zástupcami zamestnancov prerokovaná na

žiadosť žalovaného zamestnávateľa výpoveď, ktorú však žalobca v skutočnosti nedostal, namiesto toho
mu bola doručená výpoveď dňa 29.03.2017, v ktorej už boli uvedené štyri porušenia pracovnej disciplíny
(zároveň mu bolo doručené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny v dvoch nových prípadoch),
táto výpoveď zo dňa 29.03.2017 nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, čo spôsobuje
jej neplatnosť podľa ust. § 74 Zákonníka práce. Výpoveď, ktorá bola prerokovaná so zástupcami

zamestnancov, nebola žalobcovi nikdy doručená a bola mu doručená iná výpoveď, ktorá prerokovaná
nebola.
Tretieho porušenia pracovnej disciplíny sa žalobca mal dopustiť tým, že sa telefonicky vyjadril, že má
plné zuby nezmyslov, ktorými ich riaditeľ VHÚ zahlcuje, rozhovor podľa výpovedí svedkov bol pustený
bezjehovedomianaodposluchapočulihoviacerípodriadeníriaditeľaVHÚ.Skutočnosťouje,žežalobca

mal určité výhrady k niektorým pokynom, ale na základe výpovedí svedkov žalovaného je zrejmé, že
tie výrazne neprekročili hranice pracovnej diskusie, údajné vulgarizmy neboli potvrdené (viď výpoveď
Ing. J.). Pri výsluchu svedkov žalovaného však bolo zjavné, že nie sú jasne vymedzené kompetencie
v rámci zamestnávateľa a hierarchia jednotlivých zamestnancov, čo vedie k vzniku konfliktov. Štvrtého
porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť v súvislosti s prevádzkou VZV a zistením

porušenia predpisov Vojenskou políciou. Na základe výpovedí svedkov je zrejmé, že v tejto oblasti vládol
v tom čase značný chaos a nebola organizačne zvládnutá. Touto otázkou sa zaoberal aj Inšpektorát
práce MO SR, ktorý vo svojom oznámení žalobcovi konštatuje, že určené vozidlá na prevzatie žalobca
neprevzal, v dôsledku čoho nebol zodpovedný za ich prevádzku, ktoré konštatovanie jasne vymedzuje
zodpovednosť žalobcu za vytýkané nedostatky a tak ako pri HP dokazuje, že sa nedopustil porušenia

pracovnej disciplíny.

56. Neskôr v konaní v rámci prednesu a záverečnej reči právny zástupca žalovaného zotrval na svojich
vyjadreniachadoplnil,žeSEKOMOSRvykonávalakontrolunazákladepovereniagenerálnehoriaditeľa
SEKO MO SR zo dňa 07.10.2016 v období od 17.10.2016 do 23.11.2016, kontrolované bolo obdobie

od 01.01.2016 do 30.09.2016, kontrola bola vykonávaná vo VHÚ Bratislava, archív VHÚ Bratislava,
Múzejné oddelenie VHM Piešťany, Múzejné oddelenie VHM Svidník. V rámci výkonu kontroly na
pracovisku Mo VHM Piešťany bolo zistené, že na prenosných HP umiestnených v depozitári č. 7,
budova č. 37 Mo VHM Piešťany nebola vykonaná kontrola - revízia podľa vyhlášky MV č. 719/2002Z.z. Žalovaný v rámci výkonu kontroly poukázal na to, že prenosné HP v budove 37, depozitár č. 7
sú od roku 2010 zrušené a určené na vyradenie. Vzhľadom na to, že kontrola trvala od 17.10.2016
do 23.11.2016 mal možnosť žalovaný do 23.11.2016 tento zistený nedostatok odstrániť, teda prenosné

HP v bude č. 7 depozitár č. 37 odstrániť ako vyradené z budovy, čo môže urobiť len externá firma,
ktorá má v predmetu činnosti uloženie a zničenie HP (HP nemôže žalovaný jednoducho vyhodiť na
skládku odpadu alebo ich fyzicky zničiť v areáli žalovaného) a pojazdné HP podrobiť revízii tak, aby
boli prenosné HP vyradené, resp. aby HP mali platné revízie v súlade s vyhláškou MV č. 719/2002
Z.z. Za tým účelom do skončenia kontroly žalovaný objednal externú firmu, aby táto vykonala odborné

revízne skúšky HP. Pojazdné HP mala externá certifikovaná firma zobrať na základe protokolárneho
odovzdania mimo areál a urobiť na nich revíziu mimo areálu a na prenosných (malých/ručných) HP mala
vykonať revíziu priamo v areáli, resp. vyradené prenosné HP mala protokolárne prevziať na zničenie
(likvidáciu). Dňa 09.11.2016 sa dostavila externá firma na výkon odborných skúšok a revízií HP, na
základeobjednávkyvystavenejoddelenímlogistickéhozabezpečeniaaslužiebVHÚ(objednávkoudošlo
zároveň k povereniu tejto externej firmy k výkonu týchto činností a preto žalobca nemal právo ani

kompetenciu týchto ľudí zastaviť), Žalobca sa dostavil na pracovisko VHM Piešťany - objekt VÚ 8822
Piešťany letisko - dňa 09.11.2016 po návrate zo služobnej cesty v Nemšovej presne v čase 12.30
hod., čo potvrdzuje výpis z knihy Evidencia vstupu - výstupu osôb a motor. vozidiel a je zrejmé, že
kontrola a revízia HP na letisku Piešťany prebiehala do 14.30 hod., žalobca sa dostavil do areálu letiska
o 12.30 hod a pri kontrole a revízii HP bol prítomný rtm. Č.. Dňa 09.11.2016 po príchode žalobcu

na pracovisko VHM Piešťany - Piešťany letisko - žalobca zamedzil odovzdať veľké pojazdné HP v
hangári1,hala1externejfirme,čobolopreukázanévyjadrenímžalobcunapojednávanídňa14.05.2019,
ako aj výsluchom rtn. Č. na pojednávaní dňa 17.10.2018. Externá firma sa následne po zamedzení
protokolárneho odovzdania a naloženia pojazdných HP mala odobrať na pracovisko Mo VHM Piešťany
- kasárne, kde sa nachádza budova č. 7, depozitár 37, mala prevziať prenosné HP, ktoré boli vyradené v

roku2010nazničenie(likvidáciu)apretortn.Č.aexternáfirmapožiadalažalobcu,abyimodovzdalkľúče
od týchto budov, keďže on jediný mal od tejto budovy kľúče, na čo im žalobca odmietol odovzdať kľúče,
čím zamedzil fyzickému prevzatiu a následnému presunu prenosných HP na likvidáciu certifikovanou
firmou, a to bez pokynu a vedomia nadriadeného materiálového hospodára VHÚ, čím sa dopustil prvého
porušenia pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca upozornený listom žalovaného zo dňa 26.01.2017.

Podľa kľúčového režimu, ktorý si sám vypracoval žalobca, kľúče od budovy 7, depozitára 37 mal jedine
žalobca, teda žiadna iná osoba nemohla umožniť externej certifikovanej firme vykonanie revízie HP v
budove 7, depozitári 37 a ich odovzdanie na likvidáciu. Prenosné HP určené na likvidáciu boli vyradené
Protokolom o zrušení a vyradení z roku 2010 podpísaným plk. Mgr. K. Č. PhDr., riaditeľom VHÚ, teda od
roku 2010 neboli majetkom štátu a boli určené na likvidáciu, pričom na základe prebiehajúcej kontroly

SEKO MO SR od 07.10.2016 a zisteného nedostatku, že tieto prenosné HP vyradené v roku 2010 sa
nachádzajúvbudove7,depozitári37,bolaobjednanáexternácertifikovanáfirma,ktoráichmalaprevziať
na likvidáciu. Nešlo teda „o odcudzenie majetku štátu“. Pokiaľ ide o veľké pojazdné HP, ani u týchto
nešlo „o odcudzenie majetku štátu“, ale o obvyklý postup, kedy externá certifikovaná firma tieto mala
prevziať na základe protokolu, urobiť revízie a následne ich vrátiť žalovanému do areálu VHM Piešťany

- letisko, pričom externá firma bola na to oprávnená a splnomocnená na základe objednávky od VHÚ. S
poukazom na uvedené bolo preukázané, že prenosné HP nachádzajúce sa v depozitári č. 7, budova č.
37 (areál VHM Piešťany) boli v dobe kontrolného zistenia SEKO (kontrola prebiehala od 07.10.2016 do
23.11.2016) administratívne zrušené a určené na vyradenie a fyzickú likvidáciu autorizovanou firmou,
čomu žalobca zabránil svojím konaním dňa 09.11.2016. Žalovaný preto považuje za preukázané, že

žalobca svojvoľne a bezdôvodne zamedzil fyzickému prevzatiu a následnému presunu prenosných HP
na fyzickú likvidáciu certifikovanou firmou, a to bez akéhokoľvek pokynu, resp. vedomia nadriadeného
materiálového hospodára VHÚ.
K druhému porušeniu pracovnej disciplíny s odkazom na list adresovaný priamo ministrovi obrany SR
o posúdenie inej možnosti riešenia ponuky zo strany spoločnosti KOLUMBUS Trade s.r.o. a možnosti

zámeny lietadla MiG-15 za lietadlo L-39ZA medzi spoločnosťou KOLUMBUS Trade s.r.o. a VHÚ a
o prešetrenie rozhodnutia riaditeľa VHÚ uviedol žalovaný, že žalobca nerešpektoval pokyn riaditeľa
VHÚ o zaradenie lietadla L-39ZA do zbierkového fondu, a keď ani opakovane na výzvy jeho ako
riaditeľa VHÚ lietadlo L-39ZA nezaradil do zbierkového fondu cestou KTZ (Komisia pre tvorbu zbierok),
žalobca ústne pokyny nerešpektoval, preto vydal riaditeľ VHÚ písomné nariadenie žalobcovi dňa

16.01.2017 (úlohový list). Následne žalobca dňa 17.01.2017, nezmieriac sa ani s písomným pokynom
priameho nadriadeného, zaslal list priamo Ministrovi obrany SR, v ktorom ho požiadal o posúdenie inej
možnosti riešenia ponuky zo strany spoločnosti KOLUMBUS Trade s.r.o. a o prešetrenie rozhodnutia
riaditeľa VHÚ, musel mať teda vedomosť o rozhodnutí riaditeľa VHÚ, keď žiadal o prehodnotenie tohtorozhodnutia, a preto sa žalobca nemôže brániť tým, že mu nebol vydaný žiaden ústny ani písomný
pokyn od riaditeľa VHÚ, ale len od mjr. Ing. J. ako riaditeľa VHM Piešťany. Žalobca žiadal o zámenu
lietadiel, a to lietadla L-39ZA v správe VHÚ a lietadla MiG-15 spoločnosti KOLUMBUS Trade s.r.o. a

odmietaldlhodobozaradiťlietadloL-39ZAdozbierkovéhofondu,pretožepokiaľbylietadlobolosúčasťou
zbierkového fondu, jeho zámena by nebola možná, a loboval za zámenu tohto lietadla za lietadlo MiG-15
so spoločnosťou KOLUMBUS Trade s.r.o. Žalovaný vydal stanovisko zo dňa 02.01.2017, v ktorom
riaditeľ VHÚ vyjadril jednoznačný nesúhlas s predmetnou zámenou, a to s poukázaním na striktné
dodržanie relevantných ustanovení zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej

hodnoty, žalobca nerešpektoval toto stanovisko, nerešpektoval ani pokyn riaditeľa VHÚ (žalovaného)
o zaradenie lietadla L-39ZA do zbierkového fondu, následne mu dňa 16.01.2017 musel byť vydaný
písomný úlohový list č. VHÚ-VHM-2-2/2017, ktorý taktiež nerešpektoval a sám dňa 17.01.2017 napísal
list priamo ministrovi obrany SR. Pokiaľ žalobca uviedol, že v čase žiadosti o zámenu lietadiel jeho listu
Ministrovi obrany SR požadované lietadlo nebolo zbierkovým predmetom a spoločnosť KOLUMBUS
Trade s.r.o. nežiadala vykonať zámenu s VHÚ Bratislava a že lietadlo L-39ZA ev. č. XXXXX sa stalo

zbierkovým predmetom 08.02.2017, toto jeho tvrdenie je podľa žalovaného len dôkazom svedčiacim
proti žalobcovi v tom, že žalobca nerešpektoval pokyny nadriadených a odmietol zaradiť lietadlo L-39ZA
do Komisie pre tvorbu zbierok a toto lietadlo sa stalo zbierkovým predmetom až dňa 08.02.2017.
Uviedol, že tvrdenie žalobcu v časti, že v čase kedy napísal list ministrovi obrany dňa 17.01.2017
spoločnosť KOLUMBUS Trade s.r.o. nežiadala vykonať zámenu je nepravdivé, keď žiadosť spoločnosti

Kolumbus Trade s.r.o. je datovaná zo dňa 08.12.2016, a teda v čase poslania listu ministrovi obrany
SR dňa 17.01.2017 bola podaná. Pre posúdenie konania žalobcu ako porušenie pracovnej disciplíny
je však podstatná tá skutočnosť, že žalobca nerešpektoval pokyny nadriadeného a zaslal list priamo
Ministrovi obrany SR, čo je v rezorte MO SR neprípustné. Žalobca sa síce bráni tým, že mu Zákonník
práce nezakazuje napísať a zaslať list priamo Ministrovi obrany SR, avšak v rámci MO SR a Armády

SR existuje úradný postup, hierarchický členený tak, že každý vojak alebo iná hodnosť sa môže
služobne obracať len na priameho nadriadeného (čata, rota, prápor, veliteľstvo a pod.), čo platí aj o
civilných zamestnancoch v rezorte MO SR. To znamená, že ani vojak ani civilný zamestnanec nie
je oprávnený napísať list priamo ministrovi obrany SR. Žalobca len účelovo poukazuje na Zákonník
práce, že tento nemá žiadne takéto ustanovenie, avšak žalovaný poukazuje na to, že táto hierarchia

vyplýva z Vnútorných smerníc, predpisov Armády SR a Pracovného poriadku VHÚ. Tieto skutočnosti
a hierarchický postup sú žalobcovi veľmi dobre známe, keď žalobca pracoval ako letecký technik
(žalobca je podplukovník), teda pracoval v armáde dlhé roky a má vedomosť o armádnych postupoch.
Žalobca sa tak svojim svojvoľným konaním dopustil porušenia pracovnej disciplíny nerešpektovaním
príkazov nadriadeného. Žalobca napísal list ministrovi obrany dňa 17.01.2017, avšak o tomto liste sa

žalovaný dozvedel až po udelení upozornenia za prvé porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi, nakoľko
hierarchickým postupom sa dostal tento list do dispozičnej sféry žalovaného až po 26.01.2017, kedy
došlo k prvému upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny žalobcu. Týmto je vyvrátená obrana
žalobcu, že žalovaný o liste ministrovi obrany SR vedel. Vyvracal aj argumentáciu žalobcu, že dňa
17.01.2017 doručil list svojmu nadriadenému mjr. J. služobným lístkom cez služobnú poštu, čo môže

potvrdiť p. C., nakoľko služobný lístok nemá žiaden relevantný právny význam v Armáde SR, týmto
lístkom sa nevybavujú sťažnosti ani žiadosti, ide o formu záznamu alebo úlohového listu, pričom
služobným lístkom nemožno oznamovať priamemu nadriadenému zaslanie listu ministrovi obrany SR
ani preukazovať, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobca zaslal list ministrovi obrany SR, nakoľko
žalobca nebol oprávnený zaslať list priamo ministrovi obrany SR, bez ohľadu na to, či napísal služobným

lístkom oznámenie o tom, že list zaslal alebo nenapísal. Služobný lístok sa nikdy neeviduje, nemá
spisovú značku a nepotvrdzuje sa podacou pečiatkou. Žalobca naviac nenapísal ministrovi obrany SR
list ako občan, ale ako zamestnanec VHÚ Mo VHM Piešťany, pod hlavičkou VHM Piešťany a tento list
opatril aj príslušným číslo (spisovou značkou), čo je jasným nerešpektovaním pokynu nadriadeného.
K tretiemu porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom doplnil, že výsluchmi svedkov (mjr. Mgr. K. D., Ing.

Š. J. a Ing. S. J.B. bolo preukázané že žalobca sa svojim vedomým konaním dopustil porušenia čl. 13
bod 3. písm. c) a bod 4 písm. f) Pracovného poriadku a to nerešpektovaním príkazov nadriadeného, a
tým, že sa žalobca správal vulgárne, vrieskal, odmietal rešpektovať príkazy nadriadeného riaditeľa VHÚ
a vyhrážal sa, že to dá na vyššie miesta. Takéto konanie žalobcu je jednoznačne porušením pracovnej
disciplíny.

K štvrtému porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom doplnil, že žalobca dňa 15.02.2017 neohlásil výkon
kontroly Vojenskou políciou a neodôvodnene odmietol fyzicky prevziať VZV A., ktorý bol žalobcovi
pridelený nariadením riaditeľa VHÚ č. 1 z 29. decembra 2016, a to aj napriek tomu, že sa dňa 09.01.2017
žalobca s citovaným nariadením oboznámil, čo žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalovanýpoukázal na povinnosť dodržiavať nariadenia a príkazy nadriadeného v rezorte MO SR a v Armáde SR,
pričomjepotrebnérozlišovaťmedzistarostlivosťouoVZVavedením(šoférovaním)VZV.Kargumentácii
žalobcu, že VZV neprevzal, nakoľko riaditeľ VHÚ prekročil svoju kompetenciu, keď čl. 12 nariadenia

riaditeľa VHÚ z 29.12.2016 mu nedáva právomoc prideliť vozidlo osobe, ktorá nemá oprávnenie na
jeho vedenie, že žalobca nemohol odovzdať VZV externej firme, nakoľko podľa čl. 4 smernice VHÚ o
prevádzke motorového vozidla môže byť užívateľom len organizačná zložka VHÚ a nie externá firma
a že VZV nebol odovzdaný jemu, ale rtn. Č., resp. ho mal zverený p. Boris K., uviedol žalovaný, že
je to odpútavaním pozornosti od podstaty, keď v Nariadení riaditeľa VHÚ č. 1/2017 zo dňa 29.12.2016

je na str. 23 uvedené: Piešťany - DVHM 3522TX 392-07-49 z. Ing. K. K.. V Nariadení riaditeľa VHÚ
č. 2/2017 zo dňa 08.02.2017 je na str. 23 uvedená komisia na odovzdanie automobilovej techniky od
zamestnanca: D. K., ktorý skončil pracovný pomer u žalovaného, kde na prevzatie bol poverený rtn.
Č., ktorý "preberie automobilovú techniku dočasne k zabezpečeniu len starostlivosti a kontroly nad
prevzatou, uloženou automobilovou technikou bez povolenia vykonávať s touto technikou jazdy do
nástupu nového konzervátora". V Nariadení riaditeľa VHÚ č. 3/2017 zo dňa 27.02.2017 je na str. 24

uvedené: Článok 22 - Oprava - z ktorej v rámci opravy vypadol VZV A. XXXXTX, čo znamená, že
ohľadne VZV DVHM platí nariadenie č. 1/ 2017, kde je uvedený žalobca a v 2. Doplnku k Nariadeniu
riaditeľa VHÚ č. 1/2017 je na str. 4 uvedené: V nariadení riaditeľa VHÚ č. 1/2017 zo dňa 29.12.2016
v článku 12 „Prevádzka vojenských motorových vozidiel VHÚ" strana 23 prečiarknite text: Pracovisko
Piešťany: Vysokozdvižný vozík DVHMT P-78 ev.č. XXX-XX-XX z. Ing. K. K. s účinnosťou k 31.3.2017.

Od 01.04.2017 nastúpil do zamestnania p. N. K., ktorý prevzal VZV. Neobstojí tak obrana žalobcu,
že nemal oprávnenie na vedenie VZV od roku 2010, nakoľko prebral automobilovú techniku dočasne
k zabezpečeniu len starostlivosti a kontroly nad prevzatou, uloženou automobilovou technikou bez
povolenia vykonávať s touto technikou jazdy do nástupu nového konzervátora, pričom o tom, že nemal
oprávnenie na vedenie VZV žalobca žalovaného vôbec neinformoval. K štvrtému porušeniu pracovnej

disciplínu u žalobcu došlo v 02/2017, teda v čase, keď mal prevádzku VZV zverenú a z písomného
stanoviska riaditeľa VHÚ mjr. Ing. K. J. z 13.03.2017 je zrejmé, že žalobca neohlásil výkon kontroly
Vojenskou políciou zo dňa 15.02.2017, keď písomné hlásenie o výkone kontroly objekte VHM Piešťany
bolo od žalobcu, v tom čase zastupujúceho riaditeľa VHM, požadované riaditeľom VHÚ, ktoré bolo
žalobcovi sprostredkovane telefonicky dňa 15.02 2017 (z. Mgr. O. D.), resp. 16.02.2017 (z. O. W.), čím

porušil pracovnú disciplínu. Žalobca sa týmto svojím konaním dopustil porušenia znenia článku 8 bod
4 Smernice VHÚ o prevádzke pozemnej techniky č. p.: VHÚ-51/2015 zo dňa 15. apríla 2015, keďže si
neprevzal VZV A. XXXXTX a svoje konanie neoznámil, resp. nezdôvodnil nadriadenému, napriek tomu
však naďalej poberal príspevok za vedenie a ošetrovanie prideleného motorového vozidla.

57. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

58. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník
práce“), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak (e) sú u zamestnanca
dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej

závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať
zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

59. Podľa ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak

nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia
podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď
pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

60. Podľa ust. § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre
ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnejdisciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka
odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

61. Podľa ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre
porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu
vyjadriť sa k nemu.

62. Podľa ust. § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

63. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

64. Podľa ust. § 81 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.

65. Podľa ust. § 81 písm. c) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a

ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

66. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony
za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi

poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú
oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich
funkcií určených organizačnými predpismi.

67. Podľa ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný

orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

68. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky
zákonník“), právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou
o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

69. Podľa ust. § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní

jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

70. V danej veci sa zaoberal súd na prvom mieste posúdením, či bola žaloba podaná včas, keď lehota
na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť a ide o hmotnoprávnu lehotu, čo znamená, že posledný deň tejto lehoty musí byť žaloba
doručená súdu, v opačnom prípade uvedený nárok zaniká. Súd vykonaným dokazovaním ustálil, že
výpoveď bola žalobcovi doručená na pracovisku dňa 29.03.2017, žalobcovi dvojmesačná výpovedná

lehota začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t.j.
od 01.04.2017 a skončila sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, teda dňa
31.05.2017, dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby podľa ust. § 77 Zákonníka práce pretozačala žalobcovi plynúť od 01.06.2017 a uplynula dňa 01.08.2017, pričom žaloba bola podaná na súde
dňa 26.06.2017, teda včas v prekluzívnej lehote.

71. Preklúzia je zánik nároku alebo práva ako subjektívneho oprávnenia fyzickej alebo právnickej osoby
na istý druh plnenia zo strany povinného. Na zánik práva prihliada súd ex offo, bez ohľadu na to, či ho
účastník namietne alebo nie, resp. či sa účastník o námietke druhého účastníka dozvie alebo nedozvie.
Vzhľadom na charakter uvedenej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby ako lehoty prepadnej, súd
neprihliadol na námietku žalobcu vznesenú až podaním zo dňa 17.06.2019 v písomnej záverečnej

reči ohľadne toho, že na základe prvých dvoch upozornení na porušenie pracovnej disciplíny bola
dňa 17.03.2017 so zástupcami zamestnancov prerokovaná na žiadosť žalovaného zamestnávateľa
výpoveď, ktorú však žalobca v skutočnosti nedostal, namiesto toho mu bola doručená výpoveď dňa
29.03.2017, v ktorej už boli uvedené štyri porušenia pracovnej disciplíny (zároveň mu bolo doručené
upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny v dvoch nových prípadoch), a teda táto výpoveď
zo dňa 29.03.2017 nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, čo spôsobuje jej neplatnosť

podľa ust. § 74 Zákonníka práce a teda dospel k záveru, že výpoveď, ktorá bola prerokovaná so
zástupcami zamestnancov, nebola žalobcovi nikdy doručená a bola mu doručená iná výpoveď, ktorá
prerokovaná nebola. Súd má v tomto prípade za to, že nie je možné po uplynutí zákonnej prekluzívnej
lehoty rozširovať dôvody neplatnosti výpovede, hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti výpovede, keď
dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti výpovede je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú

v tomto prípade možno označiť za sankciu, za včasné neuplatnenie práva. V ostatnom i napriek tomu
poukazuje súd na nedôvodnosť tejto námietky žalobcu v ods. 81 odôvodnenia nižšie.

72. Zákonník práce v ust. § 63 ods. 1 Zákonníka práce v záujme ochrany zamestnanca poskytovanej
mu pracovným právom vymenúva taxatívne dôvody, v prípade naplnenia ktorých je zamestnávateľ

oprávnený skončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou. Výpovedný dôvod pre výpoveď
zo strany zamestnávateľa nemožno upravovať dohodou účastníkov pracovného pomeru. Výpovedný
dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce subsumuje v sebe dva samostatné dôvody
a to (i) že sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo (ii) pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol v posledných

šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť
výpovede. V zásade platí, že zamestnanec, ktorý neplní svoje pracovné povinnosti, porušuje pracovnú
disciplínu. Takýto zamestnanec porušil aspoň jednu pracovnú povinnosť, s ktorou bol zamestnanec
preukázateľne oboznámený v pracovnej zmluve, interných predpisoch zamestnávateľa, alebo mu
taká povinnosť vyplýva priamo zo Zákonníka práce alebo osobitného zákona vzťahujúceho sa na

výkon jeho práce a bol s ňou oboznámený zamestnávateľom. Porušenie pracovnej disciplíny je
zavineným konaním zamestnanca (aj z nedbanlivosti), pričom preukázanie zavinenia je dôkazným
bremenom zamestnávateľa. Ohľadne intenzity porušenia pracovnej Zákonník práce rozlišuje medzi
menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Napriek
veľkémuvýznamustupňaintenzityporušeniapracovnejdisciplínypresamotnývýberspôsobuskončenia

pracovného pomeru a pre posudzovanie platnosti rôznych spôsobov skončenia pracovného pomeru,
absentuje v Zákonníku práce presnejšia špecifikácia pravidiel pri určovaní stupňa intenzity porušenia
pracovnej disciplíny a je preto úlohou súdu, aby z vykonaného dokazovania skúmal všetky okolnosti
porušenia pracovnej disciplíny, pričom prihliadne na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na
doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, na dobu porušovania pracovnej povinnosti, na

dôležitosť a význam konkrétnej pracovnej úlohy, na mieru zavinenia zamestnanca, ako aj na spôsob
porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre
zamestnávateľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 1252/2002).

73. Pre prípad menej závažného porušenia pracovnej disciplíny Zákonník práce nevyžaduje, aby

zamestnávateľ určoval zamestnancovi v prípade konkrétneho porušenia pracovnej disciplíny lehotu na
nápravu, resp. aby dával zamestnancovi šancu na napravenie daného porušenia disciplíny. Zákonník
práce však vyžaduje pre platnosť výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce,
aby v predchádzajúcich 6 mesiacoch už bol zamestnanec v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny
upozornený na to, že pre takéto porušenie môže zamestnávateľ pristúpiť k jednostrannému skončeniu

pracovného pomeru výpoveďou. De facto zamestnávateľ je oprávnený pristúpiť k výpovednému
dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce za predpokladu, že zamestnanec v priebehu 6
mesiacov dvakrát poruší pracovnú disciplínu, pričom toto porušenie sa nemusí týkať tej istej povinnosti
zamestnanca ani nemusí medzi dvoma porušeniami pracovnej disciplíny existovať súvislosť. Pretento výpovedný dôvod je nevyhnutnou podmienkou, aby zamestnanec preukázateľne nesplnil nejakú
svoju pracovnú povinnosť, čím porušil pracovnú disciplínu a aby zamestnávateľ písomne upozornil
zamestnancanamožnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďoupreporušeniepracovnejdisciplíny,

a to počas posledných 6 mesiacoch pred novým porušením pracovnej disciplíny a podaním výpovede.
Zamestnávateľ je oprávnený dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny v
subjektívnej dvojmesačnej lehote, závislej od zistenia výpovedného dôvodu zamestnávateľom, a v
objektívnej jednoročnej lehote odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol a pre platnosť výpovede z dôvodu
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce musia byť súčasne dodržané obidve lehoty a výpoveď

musí byť do uplynutia subjektívnej aj objektívnej lehoty doručená zamestnancovi. Uvedené lehoty sú
prekluzívnymi lehotami, čo má za následok zánik práva zamestnávateľa dať zamestnancovi výpoveď z
dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce za predpokladu, že tieto lehoty márne uplynú.

74. Vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení strán sporu ohľade vzniku pracovného pomeru a
doručovania výpovede žalovaného žalobcovi dňa 29.03.2017, súd sa následne zaoberal skúmaním, či

bolisplnenéhmotnoprávnepodmienkyvýpovede,namietanéžalobcomačidošlokopakovanémumenej
závažnému porušeniu pracovnej disciplín tak, ako boli vymedzené vo výpovedi zo dňa 29.03.2017.

75. Zhodne so žalovaným má súd za to, že žalobca ako civilný zamestnanec žalovaného, a naviac
letecký technik a dôstojník (podplukovník) vo výslužbe, bol oboznámený s Pracovným poriadok a

ostatnými vnútornými predpismi a smernicami žalovaného, ako aj všeobecne záväznými právnymi
predpismi, vzťahujúcimi sa na ním vykonávanú prácu. Je nepochybné, a žalobca si tejto skutočnosti
musel byť vedomý, že posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny v prostredí žalovaného,
ktorého zriaďovateľom je MO SR, nemožno porovnávať s porušením pracovnej disciplíny u bežných
zamestnancov v súkromnej sfére a inom sektorovom odvetví, pretože samotné prostredie žalovaného

ako zamestnávateľa, ako jednej z okolností dôležitej pre posúdenie stupňa intenzity porušenia pracovnej
disciplíny, kladie na svojich zamestnancov pre výkon práce vyššie nároky profesionálneho a morálneho
charakteru, a vo vzťahu k plneniu pracovných povinností vyžaduje striktnejšie dodržiavanie pracovnej
disciplíny, pokynov a príkazov nadriadených, subordinačný postup, čo je pretavené aj do jednotlivých
ustanovení Pracovného poriadku, najmä čl. 13 Pracovného poriadku. Súd má za to, že tieto skutočnosti

a hierarchický postup sú žalobcovi veľmi dobre známe, keď žalobca pracoval v armáde SR dlhé roky
a má vedomosť o armádnych postupoch.

76. K prvému porušeniu pracovnej disciplíny:

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že SEKO MO SR vykonávala u žalovaného kontrolu v
období od 17.10.2016 do 23.11.2016, kontrolované bolo obdobie od 01.01.2016 do 30.09.2016, kontrola
bolo, mimo iných, vykonávaná aj v Mo VHM. V rámci kontroly bolo zistené a bol prijatý záver, že na
prenosných HP umiestnených v depozitári č. 7, budova č. 37 Mo VHM Piešťany nebola vykonaná
kontrola, čo je v rozpore s ust. § 18 bodu 3 písm. a) vyhlášky MV č. 719/2002 Z.z. a príčinou zisteného

stavu je porušenie (nedodržanie) povinností zamestnancov vyplývajúcich z uvedených všeobecne
záväzných právnych predpisov. Vzhľadom na to, že kontrola trvala od 17.10.2016 do 23.11.2016 mal
možnosť žalovaný do ukončenia kontroly zistený nedostatok odstrániť, preto dňa 19.10.2016 vystavil
žalovaný objednávku č. VHÚ-28-234/2016 (dodávateľ Vladimír Peťko PROFISTAV), aby táto externá
certifikovaná firma vykonala odborné revízne skúšky HP. Pojazdné HP mala externá certifikovaná firma

zobrať na základe protokolárneho odovzdania mimo areál a urobiť na nich revíziu mimo areálu a na
prenosných HP mala vykonať revíziu priamo v areáli, resp. vyradené prenosné HP mala protokolárne
prevziať na zničenie (likvidáciu). Žalovaný v rámci výkonu kontroly a neskôr aj v písomnom vyjadrení
zo dňa 28.11.2016 ku kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole o výsledku kontroly SEKO poukázal
na to, že prenosné HP v budove 37, depozitár č. 7 sú od roku 2010 zrušené a určené na vyradenie,

čomu zodpovedá aj vyraďovací protokol vystavený Vladimírom Peťkom PROFISTAV dňa 29.10.2010, že
v čase kontroly boli na prenosných HP vykonávané revízie a tlakové skúšky certifikovanou firmou, čomu
zodpovedá aj objednávka č. VHÚ - 28-234/2016 (dodávateľ Vladimír Peťko PROFISTAV) vystavená
oddelením logistického zabezpečenia a služieb VHÚ s termínom ukončenia 31.10.2016, že žalobca ako
vedúci Mo - zástupca riaditeľa VHM bezdôvodne zamedzil ich fyzické prevzatie a následný presun na

likvidáciu certifikovanou firmou, a to bez pokynu, resp. vedomia nadriadeného materiálového hospodára
VHÚ a že prenosné HP určené na vyradenie budú zrušené a odovzdané na likvidáciu certifikovanej
firme do konca 01/2017.Dňa 09.11.2016 sa na základe objednávky dostavila certifikovaná firma na pracovisko VHM Piešťany (p.
N.W., doprevádzaný p. Č.) o 11.00 hod. a areál opustila o 14.30 hod. Žalobca bol v doobedných hodinách
na služobnej ceste v Nemšovej a do areálu VHM Piešťany sa dostavil dňa 09.11.2016 po návrate zo

služobnej cesty o 12.30 hod. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z knihy Evidencia vstupu - výstupu
osôb a motor. vozidiel do objektu VÚ Piešťany - letisko. Týmto má súd za preukázané, že kontrola a
revízia HP na letisku Piešťany prebiehala od 11.00 hod. do 14.30 hod. za prítomnosti rtn. Č. a v čase
od 12.30 hod. aj za prítomnosti žalobcu.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že neskôr po návrate zo služobnej cesty dňa
09.11.2016 žalobca zamedzil protokolárne odovzdať veľké pojazdné HP v hangári 1, hala 1 externej
firme, čo bolo preukázané vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 14.05.2019, aj výsluchom priameho
svedka rtn. Č.. Následne externá firma mala na pracovisku Mo VHM Piešťany - kasárne, kde sa
nachádza budova č. 7, depozitár 37, prevziať prenosné HP, ktoré boli vyradené v roku 2010 vyraďovacím
protokolom zo dňa 29.10.2010 na likvidáciu, preto bol žalobca požiadaný o sprístupnenie priestorov

a odovzdanie kľúčov od dotknutých priestorov, ktoré mal aj podľa výpovedí štatutárneho zástupcu
žalovaného a svedkov rtn. Č., pplk. D., p. J. a Ing. N. k dispozícii iba žalobca (na základe kľúčového
režim vypracovaného žalobcom), tieto žalobca odmietol odovzdať, a tým, že nikto iný nemohol umožniť
externej certifikovanej firme vykonanie revízie HP v budove 7, depozitári č. 37 a ich odovzdanie na
likvidáciu, zamedzil tak žalobca fyzickému prevzatiu a následnému presunu prenosných HP na likvidáciu

certifikovanou firmou, a to bez pokynu a vedomia nadriadeného materiálového hospodára VHÚ, čím
sa dopustil prvého porušenia pracovnej disciplíny, na ktoré bol žalobca upozornený listom žalovaného
zo dňa 26.01.2017. Skutkový priebeh prvého porušenia pracovnej disciplíny mal súd za preukázaný
aj svedeckými výpoveďami ďalších svedkov - mjr. J. ako riaditeľa VHM, Š. J. ako vedúceho oddelenia
logistiky a služieb VHÚ, ktorého oddelenie objednávku na revíziu HP vystavilo a Ing. F. N. ako technika

BOZP.

Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že vystavením objednávky na výkon revíznych činností
došlo zároveň k povereniu a splnomocneniu tejto poverenej externej firmy k výkonu úkonov s tým
spojených a nevyhnutných, a preto neobstojí argumentácia žalobcu, že zabraňoval odcudzeniu majetku

štátu, keď naviac prenosné HP určené na likvidáciu boli vyradené Protokolom o zrušení a vyradení v r.
2010 a veľké pojazdné HP mala externá certifikovaná firma prevziať na základe protokolu (ako vyplynulo
aj zo svedeckých výpovedí rtn. Č., Ing. N. a p. J.), urobiť revízie a následne ich vrátiť žalovanému do
areálu VHM Piešťany - letisko.

Z popísaného skutkového priebehu má súd za preukázané, že prenosné HP nachádzajúce sa v
depozitári č. 7, budova č. 37 areálu VHM Piešťany boli v čase výkonu kontroly SEKO administratívne
zrušené a určené na vyradenie a fyzickú likvidáciu certifikovanou firmou (pričom pokiaľ ide o vyradenie
HP, rozlišuje sa vyradenie zo zákona a potom tzv. evidenčné vyradenie, keď záverom vykonanej revízie
môže byť záver, že HP treba vyradiť a na základe protokolu sa vyradí materiál z evidencie SAP), čomu

žalobca zabránil svojím konaním dňa 09.11.2016, a teda ako uvádzal žalovaný svojvoľne a bezdôvodne
zamedzil fyzickému prevzatiu a následnému presunu prenosných HP na fyzickú likvidáciu certifikovanou
firmou, a to bez akéhokoľvek pokynu, resp. vedomia nadriadeného materiálového hospodára VHÚ.

77. K druhému porušeniu pracovnej disciplíny:

Z listu žalobcu zo dňa 17.01.2017 bolo preukázané, že žalobca ako zástupca riaditeľa VHM a vedúci
Mo VHM Piešťany požiadal priamo ministra obrany SR o posúdenie možnosti riešenia ponuky zo strany
spoločnosti KOLUMBUS Trade s.r.o. a možnosti zámeny lietadla MiG-15 za lietadlo L-39ZA medzi
spoločnosťou KOLUMBUS Trade s.r.o. a VHÚ a o prešetrenie rozhodnutia riaditeľa VHÚ.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný nadobudol lietadlo L-39ZA na základe
zmluvy o bezodplatnom prevode správy majetku štátu č. 2014/703-HM zo dňa 30.01.2014, uzavretou
medzi MO SR.

Dňa 08.12.2016 bola žalovanému doručená žiadosť spoločnosti KOLUMBUS Trade s.r.o. o zámenu
lietadla MiG-15 za lietadlo L-39ZA, ku ktorému žalovaný vydal nesúhlasné stanovisko dňa 02.01.2017
s poukázaním na obmedzenie v zákone o múzeách a o galériách. Písomnému vyjadreniu žalovaného
predchádzalo zadanie mjr. Ing. J. žalobcovi na pripravenie odpovede na uvedenú žiadosť spoločnostiKOLUMBUS Trade s.r.o. a žalobca pripravil odpoveď s kladným stanoviskom. Následne bol žalobca
informovaný, že odpoveď riaditeľa VHÚ bola dňa 02.01.2017 záporná.

Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný prostredníctvom štatutára, vydal žalobcovi najprv ústne
pokyny/nariadenia na zaradenie lietadla L-39ZA do zbierkového fondu cestou Komisie pre tvorbu
zbierok, na ktoré, keďže ich žalobca nerešpektoval, nadväzoval dňa 16.01.2017 písomný úlohový list
na zaradenie lietadla L-39ZA do zbierkového fondu od priameho nadriadeného žalobcu mjr. Ing. J..
Následne i napriek vydaniu tohto pokynu dňa 16.01.2017, o ktorom mal žalobca vedomosť, žalobca dňa

17.01.2017 ako sám potvrdil vo vyjadrení zaslal list priamo ministrovi obrany SR.

Žalobca tak nerešpektoval rozhodnutie riaditeľa VHÚ ohľadne posúdenia možnej zámeny lietadiel ani
pokyn žalovaného o zaradenie lietadla L-39ZA do zbierkového fondu, keď lietadlo sa stalo zbierkovým
predmetom až dňa 08.02.2017, čo vyplýva z výsluchu štatutára žalovaného ako aj mjr. Ing. J..

S poukázaním na kritéria pre hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny a osoby žalobcu v
ods. 75 vyššie, nerešpektovanie pokynov a rozhodnutia nadriadeného a zaslanie listu priamo ministrovi
obrany SR je v rezorte MO SR neprípustné. Nie je pritom relevantné, čo motivovalo žalobcu k napísaniu
predmetného listu ministrovi obrany SR, relevantná v tomto prípade je tá skutočnosť, že žalobca napísal
list, v ktorom spochybňuje, v rozpore so zákonom o múzeách a o galériách, rozhodnutie a pokyny

nadriadeného, pričom nedodržal hierarchický postup pri riešení služobných a osobných záležitostí, čo
platí aj pre civilných zamestnancov v rezorte MO SR a je porušením Pracovného poriadku žalovaného
ako aj ust. § 81 písm. c) Zákonníka práce, keď žalobca vedome nepostupoval v súlade so zákonom o
múzeách a o galériách a ostatných predpisov, vzťahujúcich sa na ním vykonávanú pracovnú činnosť.

K námietke žalobcu, že na písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal
dopustiť napísaním listu ministrovi obrany dňa 17.01.2017 nie je možné viazať 6 mesačnú lehotu z
prvého upozornenia, pretože prvé upozornenie je zo dňa 26.01.2017, odkedy začala plynúť 6 mesačná
lehota, a nešlo teda o opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď sa ho žalobca
dopustil pred prvým písomným upozornením, súd uvádza, že vykonaným dokazovaním mal súd za

preukázané, že žalobca síce list napísal dňa 17.01.2017, avšak o tomto liste sa žalovaný dozvedel až
po udelení upozornenia za prvé porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi dňa 26.01.2017, pretože list sa
dostal do dispozičnej sféry žalovaného až po tomto dni; neobstojí námietka žalobcu, že dňa 17.01.2017
doručil list svojmu nadriadenému mjr. J. „služobným lístkom“ cez služobnú poštu, keď žalobca tento list
odosielal formálne pod hlavičkou VHM ako zástupca riaditeľa, nie ako súkromná osoba a zamestnanec.

Súd má zhodne so žalovaným za to, že interným doručovaním v rámci VHÚ „služobným lístkom“ nie je
možné doručovať dôležité písomnosti, ktorá forma nepreukazuje, že žalovaný mal vedomosť o tom, že
žalobca zaslal list ministrovi obrany SR, naviac keď služobný lístok sa nikdy neeviduje, nemá spisovú
značku a nepotvrdzuje sa podacou pečiatkou.

Nerešpektovanie pokynov priameho nadriadeného žalobcom vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný
adresoval list ministrovi obrany SR ako zamestnanec VHÚ - zástupca riaditeľa VHM a vedúci Mo VHM
Piešťany, a to na oficiálnom hlavičkovom papieri VHM Piešťany a s jeho zaevidovaním ako písomnosti
žalovaného.

Z popísaného skutkového priebehu má súd za preukázané, že žalobca nerešpektovaním pokynov
nadriadených v rozpore s ust. čl. 13 bod 3 písm. c) Pracovného poriadku a zároveň ustanovenia § 81
písm. a) a c) Zákonníka práce a svojím svojvoľným konaním, ktoré spočívalo v spracovaní a zaslaní listu
zo dňa 17.01.2017 priamo ministrovi obrany SR, v ktorom žiadal prehodnotiť rozhodnutie riaditeľa VHÚ,
naviac ktorého správnosť bola potvrdená sekciou kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry, sa dopustil

porušenia pracovnej disciplíny.

Listom zo dňa 08.03.2017, doručeným žalobcovi dňa 14.03.2017, bol žalobca upozornený na vyššie
popísané v poradí druhé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť
výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka.

78. K tretiemu porušeniu pracovnej disciplíny:Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe písomného oznámenia pplk. Mgr. K. D.
zo dňa 17.02.2017 a v nadväznosti na to vyhotovené písomné stanoviská zamestnancov VHÚ Ing. Š.T.
J. a Ing. S. J., ktorí sa v danom čase nachádzali v služobnej miestnosti č. 114 v objekte VHÚ na J. Č..

XX C. D., žalovaný zistil, že žalobca sa pri telefonickom rozhovore s pplk. Mgr. K. D. slovne vyjadril „že
má plné zuby nezmyslov, ktorými ho riaditeľ Vojenského historického ústavu zahlcuje" a že „nariadenie
riaditeľa Vojenského historického ústavu k postupu jednotlivých správcov zbierok je zo strany riaditeľa
Vojenského historického ústavu zmätočné a neopodstatnené", z čoho odvodzuje porušenie čl. 13 bod 3.
písm. c) a bod 4 písm. f) Pracovného poriadku, a to nerešpektovaním príkazov nadriadeného, ktorého

sa žalobca dopustil.

Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom svedkov pplk. D., Ing. J. a Ing. J. a ich písomnými
stanoviskami a podporne výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného a svedka mjr. J. bolo
preukázané, že žalobca sa telefonicky v telefonáte s pplk. D. vyjadril tak, ako bolo namietané žalovaným.
V telefonickom rozhovore s pplk. D. sa žalobca správal vulgárne, kričal, odmietal rešpektovať príkazy

nadriadeného riaditeľa VHÚ a vyhrážal sa ďalším postupom na vyššie miesta, ktoré konanie žalobcu, s
prihliadnutím na kritéria pre hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny a osoby žalobcu v ods.
75 vyššie je podľa názoru súdu porušením pracovnej disciplíny.

Na uvedenom závere nezmení nič ani obrana žalobcu, že pplk. D. nie je jeho priamy nadriadený,

keď podľa čl. 13 ods. 3 písm. c) Pracovného poriadku je zamestnanec povinný rešpektovať pokyny a
príkazy nadriadeného, pričom hrubý verbálny útok na vedúceho zamestnanca je závažným porušením
pracovnej disciplíny podľa čl. 13 ods. 4 písm. f) Pracovného poriadku, keď podľa čl. 11 ods. 1 písm.
g) Pracovného poriadku sú zamestnanci povinní správať sa (o.i.) na pracovisku ku kolegom slušne,
zdvorilo, bez vyvolávania konfliktov a akékoľvek nevhodné a neslušné správanie bude považované za

porušenie pracovnej disciplíny.

79. K štvrtému porušeniu pracovnej disciplíny:

Žalobca sa mal štvrtého menej závažného porušenia pracovnej disciplíny dopustil tým, že dňa

15.02.2017 neohlásil výkon kontroly Vojenskou políciou dňa 15.02.2017 a neodôvodnene odmietol
fyzicky prevziať VZV (A.), ktorý bol žalobcovi pridelený nariadením riaditeľa Vojenského historického
ústavu č. 1 z 29.12.2016, a to aj napriek tomu, že sa dňa 09.01.2017 žalobca s citovaným nariadením
oboznámil, čo žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca ako zástupca riaditeľa VHM v čase
konania výkonu kontroly Vojenskou políciou dňa 15.02.2017 fyzicky odovzdal kľúče od garáže rtn. K.

Č., v ktorej bol VZV aj s kľúčmi od techniky, a tým umožnil pracovníkovi externej firmy p. A. vykonať
prepravné úkony pre VHÚ, resp. VHM. Ako zamestnanec VHÚ, ktorému bol pridelený VZV tento VZV
neodovzdal pracovníkovi externej firmy do dočasného užívania, čím porušil znenie článku 12 Smernice
VHÚ o prevádzke pozemnej techniky č. p.: VHÚ-5112015 zo dňa 15.04.2015, čím sa žalobca dopustil
opätovne nerešpektovania príkazov nadriadeného.

a) Neohlásenie výkonu kontroly Vojenskou políciou dňa 15.02.2017
Z vykonaného dokazovania - najmä výsluchom svedka mjr. Ing. K. J. a z jeho písomného stanoviska
zo dňa 13.03.2017 je zrejmé, že mjr. Ing. J.X. nebol prítomný pri výkone kontroly vojenskou políciou,
ale má informácie, ktoré boli následne preverené v pošte žalovaného, že žalobca neohlásil výkon

kontroly Vojenskou políciou zo dňa 15.02.2017. Písomné hlásenie o výkone kontroly Vojenskou políciou
v objekte VHM Piešťany zo dňa 15.02.2017 bolo od žalobcu požadované nariadením/pokynom riaditeľa
VHÚ, ktoré mu sprostredkovala telefonicky dňa 15.02.2017 Mgr. O. D.X.. Žalobca skutočnosť, že výkon
kontroly ohlásil a oznámenie doručil žalovanému, nijak nepreukázal.

Nevykonaním pokynu nadriadeného teda žalobca porušil pracovnú disciplínu, keď podľa čl. 13 ods. 3
písm. c) Pracovného poriadku je zamestnanec povinný rešpektovať pokyny a príkazy nadriadeného a
to tým, že neohlásil výkon kontroly Vojenskou políciou dňa 15. februára 2017.

b) Neodôvodnené neprevzatie VZV, ktorý mu bol pridelený riaditeľom VHÚ

Vykonaným dokazovaním nemal súd za preukázané, že nariadením riaditeľa VHÚ č. 1 z 29.12.2016,
s ktorým bol žalobca preukázateľne oboznámený, bol žalobcovi platne pridelený VZV (ktorý mal
žalobca odmietnuť fyzicky prevziať), pričom tento mu mal byť, ako uvádzal žalovaný, pridelený len do
starostlivosti, a nie ako zodpovednému vodičovi.Súd nemal za preukázané splnenie zákonných podmienok na zverenie VZV žalobcovi nariadením
riaditeľa VHÚ č. 1/2017 zo dňa 29. 12.2016. V tomto ohľade sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a

vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, že oprávnenie na vedenie VZV mal žalobca v čase od r.
2005 do r. 2010. V čase vydania nariadenia riaditeľa VHÚ č. 1/2017 zo dňa 29.12.2016, v ktorom je
žalobca výslovne uvedený ako zodpovedný vodič VZV „Piešťany - DVHM 3522TX 392-07-49“ - teda nie
iba ako osoba, ktorej bol VZV zverený len za účelom starostlivosti (bez povolenia jeho vedenia, ako
uvádzal žalovaný); takéto zverenie len do starostlivosti nevyplýva ani zo zmien predmetného nariadenia.

Žalovaný podľa názoru súdu v konaní, okrem argumentácie zmenou nariadenia nariadením riaditeľa
VHÚ č. 2/2017 zo dňa 08.02.2017 (kde bol naviac na prevzatie VZV do starostlivosti poverený rtn. Č.) a
následnou ďalšou zmenou nariadením riaditeľa VHÚ č. 3/2017 zo dňa 27.02.2017, podľa ktorej došlo k
oprave článku 22 tak, že vypadol v časti fyzického odovzdania automobilovej techniky predmetný VZV,
čím sa stalo opäť platné nariadenie č. 1/ 2017 (podľa ktorého je žalobca určený pre VZV ako zodpovedný

vodič), nepreukázal ani inak nezdôvodnil spôsobilosť žalobcu na prevzatie VZV ako „zodpovedného
vodiča“ v zmysle nariadenie č. 1/2017 a splnenie ďalších podmienok interných predpisov (interných
smerníc) v nadväznosti na čl. 12 Smernice VHÚ o prevádzke pozemnej techniky, vrátane existencie
platného oprávnenia žalobcu na vedenie predmetného motorového vozidla (VZV) podľa osobitného
predpisu pred jeho prevzatím. Prípadne porušenie povinnosti žalobcu upovedomiť zamestnávateľa

o zániku/strate oprávnenia na vedenie VZV ani vedenie VZV bez oprávnenia a ani administratívne
pochybenie pri vyplácaní príplatkov žalobcovi za vedenie MV/VZV, nezbavuje žalovaného povinnosti
skúmať splnenie podmienok u osoby, ktorej je motorové vozidlo prideľované, či je držiteľom potrebného
oprávnenia pred jeho pridelením. Naviac sám riaditeľ VHM, mjr. Ing. K. J., vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol, že vedel, že žalobca nemal platné oprávnenie a vychádzali z toho, že VZV bude žalobcovi

zverený do starostlivosti a jazdiť na nej nemá, čo ale nemá oporu vo vydaných interných predpisoch
(nariadeniach riaditeľa VHÚ) ani ich zmenách.

Z popísaného skutkového priebehu súd dovodil, že k vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny tým,
že žalobca neodôvodnene odmietol fyzicky prevziať VZV (A.), ktorý bol žalobcovi pridelený nariadením

riaditeľa Vojenského historického ústavu č. 1 z 29.12.2016, nedošlo.

List zo dňa 29.03.2017 obsahujúci upozornenie na v poradí tretie a štvrté menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka
práce v prevzal žalobca súčasne s výpoveďou dňa 29.03.2017.

80. Argumentáciu žalobcu, že s odkazom na oznámenie o výsledkoch šetrenia, v ktorom Inšpektorát
práce MO SR konštatuje že zamestnávateľ nepostupoval v súlade s platným Pracovným poriadkom
VHÚ, keď úkony s upozornením na porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom
nevykonal priamy nadriadený žalobcu, t.j. riaditeľ VHM Piešťany mjr. Ing. J., ale riaditeľ VHÚ Bratislava

(plk. Mgr. K. Č.O.), teda úkony (všetky písomné upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny) nerobila
osoba oprávnená na ich vykonanie, ale osoba ktorej právomoci boli Pracovným poriadkom obmedzené,
súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s odkazom na ust. § 9 Zákonníka práce a ust. § 20 Občiansky
zákonník, keď riaditeľ VHÚ ako štatutárny orgán žalovaného má oprávnenie konať v mene právnickej
osoby ako zamestnávateľa, obmedzenie tohto práva nevyplýva ani z ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce,

ktorým nedochádza k „prenosu“ alebo „obmedzeniu“ oprávnenia štatutára konať za zamestnávateľa,
ale k jeho rozšíreniu aj na iných poverených zamestnancovi. Z uvedeného vyplýva oprávnenie riaditeľa
VHÚ ako štatutára žalovaného podpisovať a udeľovať aj upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny.
Výpoveďou mjr. Ing. J. bolo potvrdené, že v súlade s ust. čl. 13 ods. 5 Pracovného poriadku, on
ako riaditeľ VHM Piešťany môže dávať len návrhy na písomné upozornenie na porušenie pracovnej

disciplíny (t.j. navrhuje spôsob riešenia porušenia pracovnej disciplíny) a riaditeľ VHÚ ako štatutár môže
podpisovať upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a úkony smerujúce ku skončeniu pracovného
pomeru.

81. Výpoveď žalovaného daná žalobcovi bola prerokovaná zástupcami zamestnancov v súlade s ust.

§ 74 Zákonníka práce, a to na základe žiadosti žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného
pomeru zo dňa 14.03.2017. Zo žiadosti a následnej odpovede Závodného výboru ZOO pri VHÚ zo dňa
21.03.2017 vyplýva, že došlo k prerokovaniu výpovede, obsahujúcej štyri porušenia pracovnej disciplíny
žalobcu, ktorá výpoveď bola následne doručená žalobcovi.82. K stručnej námietke žalobcu o nedodržaní ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce súd uvádza, že
ani s prípadným porušením tejto povinnosti žalovaným ako zamestnávateľa, nespája Zákonník práce

neplatnosť výpovede zamestnávateľa. Ust. § 17 ods. Zákonníka práce vymedzuje okruh právnych
úkonov, ktoré sú neplatné a to len v prípade, ak to výslovne ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný
predpis, pričom s právnymi úkonmi spadajúcimi do takto vymedzeného okruhu právnych úkonov
vyslovuje Zákonník práce neplatnosť spravidla formuláciou "inak je právny úkon neplatný".

83. Súd záverom poukazuje celkovo na správanie žalobcu počas trvania pracovného pomeru u
žalovaného, ktoré jeho nadriadení a spolupracovníci, ktorí vypovedali v konaní, označili ako konfliktné
a výbušné, najmä vo vzťahu k riaditeľovi VHÚ, ktorého rozhodnutia žalobca spochybňoval, v dôsledku
čoho nedochádzalo u žalovaného k riadnemu plneniu úloh, čo bolo sprevádzané početnými kontrolami a
podnetmi, aj tými, ktoré inicioval sám žalobca. Riaditeľ VHM, mjr. Ing. J., ako priamy nadriadený žalobcu,
vo svojej svedeckej výpovedi výslovne uviedol, že po odchode žalobu sa neúnosná situácia vyriešila

a stabilizovala, stabilizoval sa personál a aj fungovanie žalovaného, ktorého výsledky sú v súčasnosti
kladne hodnotené.

84. Poukazujúc na vyššie uvedené skutkové a právne závery súd dospel k záveru, že ku skončeniu
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného výpoveďou zo dňa 29.03.2017 podľa ust. § 63 ods. 1 písm.

e) Zákonníka práce došlo platne, a to i napriek tomu, že súd nevzhliadol porušenie pracovnej disciplíny
žalobcom vymedzené ako čiastkové porušenie štvrtého porušenia pracovnej disciplíny (neprevzatie
VZV), preto žalobu o určenie neplatnosti výpovede zamietol (výrok č. I).

85. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre
zistenie skutkového stavu a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení
rozsudku aj vyhodnotil.

86. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

87. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

88. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

89. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

90. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na to,

že súd žalobu žalobcu zamietol, teda žalovaný mal v tomto konaní plný úspech, v dôsledku čoho mu
vznikol nárok na náhradu trov konania od žalobcu v celom rozsahu. O výške náhrady trov súd v súlade
s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1

CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.