Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621200372
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6621200372.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov
JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú C. F., narodenú
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom ako matka, toho času bytom U. I.T., zastúpenú kolíznym opatrovníkom
E. práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matky XX.XX,, narodenej D.T., s trvalým
pobytom Ulica L. I. I., V.U.času bytom U. právne zastúpenej Lexpert s.r.o., so sídlom Horná 15, Banská

Bystrica, IČO: 45 976 856 a otca V. F., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XX, právne
zastúpeného JUDr. Ingrid Repkovou, advokátska, so sídlom Ružová 33, Košice, IČO: 31 309 861, o
zníženie výživného na maloleté dieťa, o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom a uloženia povinnosti
matke podávať informácie otcovi maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č. k. 12P/5/2021-145 z 18. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Otec je p o v i n n ý nahradiť matke trovy právneho zastúpenia vo výške 113,39 Eur, a to ich
zaplatením právnemu zástupcovi matky Lexpert s.r.o., so sídlom Horná 15, Banská Bystrica, IČO: 45
976 856, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci zníženia výživného na maloletú C. F.,
úpravy styku otca s maloletou a podávania informácií matkou maloletej otcovi a konanie v celom rozsahu
zastavil (I. výrok). Zároveň uložil otcovi povinnosť nahradiť matke trovy konania na účet jej právneho
zástupcu vo výške 340,16 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd v rozhodnutí uviedol, že prioritne skúmal právomoc konať vo veci. Dospel k záveru,

že maloletá má svoj obvyklý pobyt na území Spojených arabských emirátov, konkrétne v J., čo založil
na zisteniach, že maloletá sa spolu s matkou dlhodobo zdržiavajú v J. od 01. 09. 2018, maloletá tam
navštevuje školu, na Slovensko chodí na komisionálne skúšky na konci každého školského roka na
Základnú školu na ulici P. v I., maloletá má v J. zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, je tam riadne
evidovaná a jej matka je zamestnaná v leteckej spoločnosti K. ako letuška. Preto tvrdenie otca maloletej,
že matka spolu s maloletou dlhodobo nežijú na území Spojených arabských emirátov je nepravdivé.

Prvoinštančný súd poukázal na ust. § 24a, § 38a a § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“) a konštatoval, že predmet tohto konania predstavuje
podľa § 111 písm. b), c) a d) Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie vo veci
starostlivosti súdu o maloletých a v takejto veci by právomoc slovenských súdov bola podľa § 39 ods.
1 ZMPS daná iba vtedy, ak by maloletá mala na území SR svoj obvyklý pobyt alebo by tento nebolo
možné určiť. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obvyklý pobyt v prípade maloletej možno

určiť a tento je na území Spojených arabských emirátov v J.. Právomoc podľa § 38a ZMPS sa týka
len úpravy konania o výživnom a je špeciálnym ustanovením k § 39 ZMPS. Okresný súd dodal, žepodľa § 24a ZMPS sa vyživovacia povinnosť rodičov k deťom spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa
obvyklý pobyt, čo v tomto prípade by bolo právo platné a účinné v Spojených arabských emirátoch, kde
bolo aj naposledy vydané Rozhodnutie číslo 150/2016 týkajúce sa maloletej. Je v záujme maloletej,

aby vo veciach starostlivosti o ňu bolo rozhodované podľa práva štátu, v ktorom má obvyklý pobyt. Z
týchto dôvodov okresný súd s poukazom na § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie
zastavil majúc za to, že nemá právomoc vo veci konať.

3. Prvoinštančný súd poukazujúc na ust. § 54, § 55, § 57 a § 58 CMP rozhodol tiež o nároku a výške

náhrady trov konania. Dospel k záveru, že otec musel mať vedomosť, o tom, že maloletá s matkou sa
dlhodobo zdržiavajú v Spojených arabských emirátoch v J., čo vyplýva aj z listinného dôkazu - z návrhu
na zastavenie exekúcie zo dňa 19. 06. 2019 predloženého otcom, v ktorom tento sám uviedol, že matka
s maloletou sa zdržujú v J., kde maloletá navštevuje školu, teda má tam bydlisko a obvyklý pobyt. Podľa
okresného súdu otec vo svojom návrhu neuviedol podstatné skutočnosti týkajúce sa obvyklého pobytu
maloletej a tým porušil povinnosť uloženú § 32 CMP. Preto je spravodlivé, aby nahradil matke trovy

konania, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Tieto priznal za 3 úkony právnej služby, a
to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 23. 02. 2021, vyjadrenie k návrhu otca zo dňa 23. 02. 2021
a predloženie listinných dôkazov dňa 08. 03. 2021, ktoré považoval za účelné a v zmysle § 11 ods. 1
písm. a), § 13a ods. 1 vyhlášky, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, priznal matke trovy právneho zastúpenia vo

výške 340,16 Eur pozostávajúce z odmeny za 3 úkony právnej služby po 83,62 Eur za jeden úkon (pri
určení tejto hodnoty ako 1/13 z výpočtového základu platného pre rok 2021, ktorý je 1.087,- Eur) plus
režijný paušál 3 x 10,87 Eur, čo je 32,61 Eur a plus DPH vo výške 56,69 Eur, keďže advokát matky je
platiteľom dane z pridanej hodnoty.

4. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec maloletej. Navrhol uznesenie okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. V odvolaní namietal, že prvoinštančný súd posúdil otázku existencie právomoci jediným výrokom
vo vzťahu ku všetkým jeho návrhom, čo je postup nesprávny. Vo vzťahu k jeho návrhu na zníženie

výživného poukázal na § 38a ZMPS a na to, že ako výživou povinná osoba má na území SR svoje
bydlisko spolu so svojou manželkou na adrese Pleš č. 55, okres Lučenec. Napriek tomu, že konanie o
výživnom možno zaradiť medzi konanie o veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako to vyplýva aj z §
111 CMP, zákonodarca v tomto prípade špecifikoval osobitné určenie právomoci slovenského súdu na
prejednanie a rozhodnutie vecí týkajúcich sa výživného, a to pobytom povinného. Otec preto nesúhlasil s

interpretáciou okresného súdu, že § 39 ZMPS je špeciálnym ustanovením k § 38a ZMPS. Podľa neho je
to naopak, § 38a je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 39 ods. 1 ZMPS. Poukázal v tomto smere na
dôvodovú správu, podľa ktorej sa do samostatného ustanovenia vyčlenila právomoc vo veciach konania
o výživnom bez ohľadu na to, či je oprávnenou osobou maloleté dieťa alebo iná osoba. Podľa neho teda
právomoc Okresného súdu Lučenec bola na rozhodnutie ohľadne výživného daná.

6. Otec ďalej označil za nesprávny záver okresného súdu o tom, že obvyklý pobyt maloletej je v
Spojených arabských emirátoch v J.. Podľa neho prvoinštančný súd nevykonal ďalšie dokazovanie vo
vzťahu k náležitému zisteniu skutočného stavu veci, je totiž potrebné prihliadať aj na sociálne väzby
maloletej k príbuzným, ako napr. starým rodičom, ktorí žijú na území Slovenska. Otázka obvyklého

pobytu maloletej teda nebola náležite zodpovedaná.

7. V odvolaní otec tiež namietal výrok o trovách konania argumentujúc tým, že v čase uskutočnenia
podaniadňa19.06.2019nemalkdispozíciižiadneskutočnostiohľadnepobytumaloletej,lebomatkamu
neposkytovala relevantné informácie a bol odkázaný výlučne na dohady a predpoklady. Napriek svojej

snahe nemohol byť v kontakte s maloletou, zaujímal sa kde sa nachádza, ako sa má, avšak žiadostiam
o informácie nebolo zo strany matky vyhovené a je tak zrejmé, že až do doručenia listinných dôkazov
zo strany matky v konaní pred prvoinštančným súdom nemal k dispozícii žiadne bližšie informácie o
maloletej.Pripodanísvojhonávrhuzodňa01.02.2021malzato,žemaloletásanachádzanaSlovensku
na adrese evidovaného trvalého pobytu. Teda priznanie náhrady trov konania v prospech matky nebolo

dôvodné.Stavprávnejneistotyajehonevedomosťorelevantnýchskutočnostiachtýkajúcichsamaloletej
spôsobila svojim konaním výlučne matka, ktorá sa dlhodobo zatajovala a odmietala akúkoľvek snahu o
kontakt, či poskytnutie informácie o maloletej.8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania. Podľa nej otec neuviedol žiaden zmysluplný dôvod, aby právomoc súdu
nebola viazaná na obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, ale na povinného rodiča a jeho obvyklý pobyt, teda

prečo by posudzovanie právomoci súdu pri konaní o výžive maloletého malo byť vytrhnuté z režimu
ostatných konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Otcom označená dôvodová správa nie
je právne záväzným výkladom právnych noriem. Posudzovanie právomoci súdu podľa § 38a ZMPS sa
má týkať len výživného v prospech plnoletej osoby a k takému záveru je nutné dospieť pri vzájomnom
posúdení ustanovení § 39 ods. 1, § 38a a tiež § 24a ZMPS, ktorého účelom je zjednotenie ukazovateľa

rozhodného práva s princípom pre založenie právomoci súdu na konanie, čo má zjednodušiť a urýchliť
konanie a teda súd v konaní o výživnom má konať podľa práva, aké je v mieste súdu. Ak by v
prejednávanom prípade bola založená právomoc slovenského súdu, ako tvrdí otec, znamenalo by to,
že slovenský súd by musel podrobne zisťovať právo Spojených arabských emirátov a rozhodovať podľa
práva šaría len preto, že otec sa rozhodol z miesta posledného spoločného pobytu ujsť pred plnením
si vyživovacej povinnosti voči maloletej a znamenalo by to súčasne praktickú nemožnosť, aby kolízny

opatrovník náležite splnil svoje povinnosti a zisťoval rodinné, bytové a sociálne pomery maloletej. Takýto
nezmyselný postup, ktorým sa otec chce zvýhodniť na úkor maloletej by nevyhnutne znamenal zdĺhavé
neefektívnekonanie,vktorombynebolrešpektovanýnajlepšízáujemmaloletej.Podľamatkybolobvyklý
pobyt maloletej nepochybne zistený. Bolo by úplne nezmyselné, aby v jednej krajine sa rozhodovalo o
výživnom na maloletú a v inej boli riešené iné otázky starostlivosti týkajúce sa maloletej.

9. Matka za správny označila aj výrok o náhrade trov konania, nakoľko maloletá žije v mieste, ktoré bolo
aj posledným spoločným bydliskom ešte aj s otcom a ktoré bolo posledným bydliskom určeným dohodou
rodičov. Otec toto samozrejme vedel, čo potvrdzuje aj jeho vyjadrenie zo dňa 19. 06. 2019 v exekučnom
konaní a ona mu odvtedy netvrdila, že by sa krajina obvyklého pobytu maloletej zmenila, otec to takisto

netvrdil a obvyklým pobytom maloletej sa nezaoberal ani exekučný súd, ako to naznačuje otec. Otec
sa nechal dlhodobo zastupovať právnou zástupkyňou a ani prostredníctvom nej sa nepokúsil overiť si
skutočnosti, či maloletá v Spojených arabských emirátoch skutočne nežije. Ak otec argumentuje, že
maloletá má evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, tak ide o evidovaný trvalý pobyt v
nehnuteľnosti, v ktorej ho mali a majú evidovaný aj matkini rodičia. Ak otec tvrdí, že by bolo neprimerane

tvrdé, aby nahradil trovy konania, tak sa nechal zastupovať advokátkou a spustil konanie, na ktoré nemá
slovenský súd právomoc. Naopak, neprimerane tvrdé je to, že otec dlhodobo neplní svoju vyživovaciu
povinnosť a namiesto toho vyvoláva pre matku zbytočné výdavky na toto súdne konanie. Ak otcovi
skutočne bol udelený v Slovenskej republiky trvalý pobyt, tak musel v súlade so zákonom preukázať aj
finančné zabezpečenie pobytu v Slovenskej republike.

10. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol len to, že rešpektuje rozhodnutie
okresného súdu.

11. V nasledovných vyjadreniach rodičia neuviedli žiadne nové právne relevantné skutočnosti, ktoré by

neuviedli už odvolaní, resp. v stanovisku k nemu.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65
a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uznesenie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

14. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd konštatuje,

že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným
ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením uznesenia, ktoré je
dostatočne jasné a zrozumiteľné a preto odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli okresnýsúd k tomu, že zastavil konanie v nadväznosti na svoj záver o nedostatku právomoci na konanie v tejto
veci.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie otca je nedôvodné, pretože okresný súd v
súlade s ust. § 161 ods. 1 CSP správne skúmal splnenie procesných podmienok, za ktorých možno
vo veci konať a rozhodnúť a dospel tiež k správnemu záveru o existencii neodstrániteľnej prekážky
spočívajúcej v nedostatku právomoci súdov SR na konanie v tejto veci v dôsledku čoho potom
opodstatnene v zmysle § 9 CSP konanie zastavil.

17. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite a dostatočne nevysporiadal. Odvolací
súd uvádza, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza zo správne zisteného skutočného stavu
veci, je výsledkom správneho právneho posúdenia veci a okresný súd neznemožnil otcovi uskutočňovať

procesné práva. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu
i s argumentmi, ktorými tieto závery náležite vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

19. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že sa jedná o spor s tzv. cudzím prvkom, keďže predmetom
sporu je rodinnoprávny vzťah, v rámci ktorého maloletá so svojou matkou aktuálne bývajú v J. v
Spojených arabských emirátoch. Prvoinštančný súd preto správne vychádzal z toho, že právomoc na
konanie treba skúmať podľa § 39 ods. 1 ZMPS, podľa ktorého právomoc slovenských súdov vo veciach

starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt
alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

20. V tomto smere z dôkazov nachádzajúcich sa v spise aj podľa odvolacieho súdu vyplynul spoľahlivý
záver o tom, že maloletá má svoj obvyklý pobyt v J. v Spojených arabských emirátoch a nie na území

Slovenskej republiky. V tomto smere odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať správne zistenia
okresného súdu, ktoré podrobne popísal v odsekoch 42 až 46 odôvodnenia uznesenia a preto len v
krátkosti opakuje, že maloletá od septembra roku 2018 navštevuje školu v J., kde žije s matkou, ktorá
tampracujeakoletuška.Maloletátammázabezpečenúzdravotnústarostlivosť.NaSlovenskochodiana
návštevy matkiných rodičov a na konci školského roka na komisionálne skúšky. Odvolací súd dodáva, že

v tomto smere nemal žiaden právny význam evidovaný trvalý pobyt, ktorý má maloletá v I. a ktorý je (len)
administratívnou evidenciou negarantujúcou reálne miesto zdržiavania sa evidovanej osoby. Okresný
súd dostatočne zistil všetky rozhodujúce aspekty týkajúce sa stanovenia obvyklého pobytu maloletej.

21. Vzhľadom na uvedené okresný súd správne predmet konania podradil pod ust. § 111 písm. b), c) a

d) CMP, ktoré definuje záležitosti tvoriace predmet konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Preto správne v zmysle § 39 ods. 1 ZMPS uzavrel, že právomoc súdov SR nie je daná, nakoľko maloletá
má obvyklý pobyt v J. a nie na území Slovenskej republiky. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že
právomoc na konanie v tomto prípade nie je daná ohľadne ani jednej z otcom označených veci (výživné
namaloletú,styksňouaprávonainformácieonej)apretonebolopotrebnéaanimožnézastaviťkonanie

iba parciálne. Odvolací súd považuje totiž za správny názor okresného súdu, že ust. § 38a ZMPS sa
nevzťahuje na určenie právomoci ohľadne výživného na maloleté dieťa. Podľa odvolacieho súdu ust.
§ 38a ZMPS síce nerozlišuje, na určenie právomoci ktorej z vyživovacích povinností sa má aplikovať,
ale pokiaľ ust. § 39 ods. 1 ZMPS hovorí o právomoci vo veciach starostlivosti o maloletých, tak do tejto
problematiky nepochybne patrí aj otázka výživného a preto povahovo ide o ustanovenie špecifického

charakteru majúce prednosť pred ust. § 38a ZMPS. Dôvodová správa podľa odvolacieho súdu obsahuje
mylné východisko o aplikácii predmetného ustanovenia aj na výživné k maloletému dieťaťu, pretože ak
§ 24a ZMPS káže na vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom aplikovať právo štátu, v ktorom má dieťa
obvyklý pobyt, tak odvolací súd považuje za rozumné, aby v takom prípade súdy toho istého štátu mali
aj právomoc na rozhodovanie o tejto otázke. A to je podľa odvolacieho súdu zabezpečené osobitným

režimom právomoci súdu v prípadoch vecí starostlivosti o maloletých podľa § 39 ods. 1 ZMPS, na
základe ktorého bude o maloletom dieťati (vrátane výživného k nemu) rozhodovať súd toho štátu, ktorý
naň má priamy dosah vzhľadom na obvyklý pobyt na jeho území. Prvoinštančný súd preto zaujal správny
názor o nedostatku právomoci na konanie v tejto veci a preto opodstatnene konanie zastavil.22. Správne prvoinštančný súd rozhodol aj o trovách konania. Odvolací súd dáva za pravdu
prvoinštančnému súdu v tom, že pokiaľ otec už v roku 2019 v rámci svojho písomného podania (návrhu

na zastavenie exekúcie) zo dňa 19. 06. 2019 mal vedomosť o tom, že maloletá sa s matkou zdržuje v J.
a nedisponoval informáciami o tom, že by sa toto zmenilo, bol to on, kto zbytočným podaním návrhu na
okresný súd zapríčinil vznik trov tohto konania na strane matky. Okresný súd preto správne aplikoval ust.
§ 55 CMP. Odvolací súd totiž neverí tomu, že otec nevedel, že maloletá nebýva I. (t. j v tom istom okrese
ako on) na adrese evidovaného trvalého pobytu, ale v J.. Preto aj výrok o trovách konania odvolací súd

potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52, §
55 a § 58 CMP, pretože považoval za spravodlivé, aby otec, ktorý zbytočne inicioval celé toto konanie a
ktorý následne neúspešne podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu znášal aj trovy odvolacieho
konania. Odvolací súd preto priznal matke náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia za

písomné vyjadrenie k odvolaniu (pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon určenej podľa §
11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení) čo
predstavuje sumu 83,62 Eur + 10,87 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) plus DPH v sume
18,90 Eur, čo spolu predstavuje sumu 113,39 Eur.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).