Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107223967
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7107223967.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mazúrovej v spore žalobkyne W.. A. N., nar. X.X.XXXX,
I., Ž. XX, zast. JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice,
Strojárenská 11C, proti žalovanému UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO:
XX XXX XXX, zast. Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Prešov, Hlavná 14,

o zaplatenie 24.016,37 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 38C/228/2007 zo 17.10.2019 v znení
opravného uznesenia 38 C/228/2007-1131 zo 17.10.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v znení opravného uznesenia zo 17.10.2019 vo výroku IV. o trovách konania tak, že
žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky
z omeškania zo sumy 3.528,25 eur vo výške 6 % ročne od 6.12.2006 do 8.11.2017, zo sumy 9.237,96
eur vo výške 6 % ročne od 21.5.2008 do 8.11.2017, zo sumy 11.250,16 eur vo výške 9 % ročne od
13.11.2009 do 8.11.2017 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobu o zaplatenie úroku
z omeškania zo sumy 3.528,25 eur vo výške 6 % ročne za deň 5.12.2006, ďalej o zaplatenie úroku z

omeškaniazosumy9.237,96eurvovýške6%ročnezadeň20.5.2008aozaplatenieúrokuzomeškania
zo sumy 11.250,16 eur vo výške 9 % ročne za deň 12.11.2009 zamietol, III. konanie o zaplatenie úrokov
z omeškania v prevyšujúcej časti zastavil a IV. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konania v rozsahu 96,80 % na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Vladimíre Běhalovej, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

2. Uznesením 38C/228/2007-1131 zo 17.10.2019 opravil priezvisko právnej zástupkyne žalobkyne vo
výroku IV. rozsudku tak, že toto správne znie Vladimíre Houdek Běhalovej , vychádzajúc z § 224 C.s.p.
a vzhľadom na to, že v písomnom vyhotovení rozsudku zo 17.10.2019 došlo k zjavnej chybe v písaní,
resp. k zrejmej nesprávnosti .

3. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a priznal žalobkyni nárok na

náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore, čo je 96,82% (ako konečný úspech žalobkyne v
spore, pretože zo 100% žalovanej sumy 24.402,38 eur jej súd prisúdil sumu 24.016,37 eur, čo je 98,41%
úspech a 1,59% neúspech; pričom v zmysle súdnej praxe sa do neúspechu žalobkyne nezapočítava
neúspech spočívajúci v nepriznaní úrokov z omeškania). O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti
vo veci samej.

4. Proti rozsudku a to jeho výroku IV. podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.5. V odvolaní poukázala na to, že sa v konaní domáhala náhrady škody pozostávajúcej v zmenšení
jej majetku o hodnotu majetkového práva a nákladov ňou skutočne vynaložených za prenájom

motorového vozidla. Nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba
odborné znalosti ,súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Gdovinom z odboru Ekonómia
a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo a znalcovi uložil určiť cenu majetkového práva
(leasingu) podľa leasingovej zmluvy č. 51904952 ku dňu 21.10.2005. Znalec Ing. Gdovin vyčíslil
cenu majetkového práva (leasingu) na sumu 12.776,21 eur a zároveň vyčíslil aj náklady vynaložené

žalobkyňou za prenájom motorového vozidla na sumu 11.250,16 eur. Na základe toho, súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 24.016,37 eur (12.766,21 eur + 11.250,16 eur). Uvedenú sumu
žalovaný žalobkyni 8.11.2017 uhradil. Výška žalobkyni prisúdenej sumy tak závisela od znaleckého
posudku. Poukázala na to, že zásadu úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.) treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto
prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou

uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (komentár k Civilného sporovému poriadku, C.
H. Beck 2016, str. 926). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,
výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže
presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt,

že škoda bola spôsobená, jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne
procesne úspešného, keďže mal plný úspech, čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška
plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od znaleckého posudku. Nárok
na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku
(napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13.12.2017 sp.zn. 10Co/191/2017, rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp.zn. 19Co/13/2018 zo dňa 31.7.2018). Zdôraznila, že na základe uvedeného , ju mal súd
považovať za plne procesne úspešnú a na základe toho zaviazať žalovaného nahradiť jej trovy konania v
rozsahu 100% z prisúdenej sumy vo výške 24.016,37 eur. Žiadala napadnutý IV. výrok rozsudku zmeniť
a žalovanému uloží povinnosť nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100% zo sumy 24.016,37 eur na
účet jej právnej zást.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu s právnym názorom žalobkyne nesúhlasil. Uviedol, o.i., že
žalobkyňa podala žalobu na súd 3.10.2017 a znalecké dokazovanie navrhla vykonať až písomným
podaním z 15.10.2014, po 7 rokoch od začatia súdneho konania. Prvotne súd vo veci rozhodol
rozsudkom z 25.2.2011, bez vykonania znaleckého dokazovania. Preto tvrdenie žalobkyne, že

rozhodnutie súdu v danom prípade záviselo od úvahy súdu alebo od výsledkov znaleckého dokazovania
je nepravdivé. Znalecký posudok je potrebné posúdiť ako jeden z vykonaných dôkazov, nie ako jediný
dôkaz, od ktorého záviselo rozhodnutie súdu. Žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu čiastočne
späť v časti uplatnenej istiny aj v časti uplatneného prísl. Žalobkyňa nebola v konaní v celom rozsahu
úspešná. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné. Navrhol potvrdiť rozhodnutie v odvolaním

napadnutej časti ako vecne správne a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného zotrvala na tom, že výška jej prisúdenej sumy závisela od
znaleckého posudku a že na tomto fakte nič nemenia argumenty žalovaného. Zdôraznila, že v
prejednávanej veci je potrebné ju považovať za plne procesnú úspešnú, keďže mala plný úspech, čo

do základu uplatneného nároku a že výška plnenia vyplývajúca z tohto procesného úspechu závisela
výlučne od znaleckého posudku.

8. Žalovaný k podaniu žalobkyne uviedol, že nesúhlasil s jej tvrdením, že bola v konaní plne úspešná
a zotrval na svojom procesnom názore uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu. Navrhol rozhodnutie v

odvolaním napadnutej časti potvrdiť.

9. Rozsudok okrem výroku IV. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
v znení opravného uznesenia zo 17.10.2019 vo výroku IV. o trovách konania zmenil podľa § 388 C.s.p.tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť povinnosť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, lebo
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie v napadnutej časti ani na jeho zrušenie.

11. Odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

12. Súd vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania § 255 ods.
2 C.s.p. namiesto jeho ods. 1.

13. V prejednávanom spore nebol dôvod na priznanie len čiastočnej náhrady trov konania žalobkyni,
pokiaľ súd konštatoval jej úspech v spore 98,41% a neúspech 13,59% a napokon priznal žalobkyni
právo na náhradu trov vo výške 96,82%. Je potrebné sa stotožniť s argumentmi žalobkyne uvedenými v
odvolaní, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha náhrady škody pozostávajúcej v zmenšení jej
majetku o hodnotu majetkového práva a nákladov ňou skutočne vynaložených na prenájom motorového
vozidla, že rozhodnutie súdu záviselo od skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, že v

prejednávanom spore súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Gdovinom, odbor Ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a znalcovi uložil určiť cenu majetkového práva
(leasingu) podľa leasingovej zmluvy č. 51904952 ku dňu 21.10.2005, ktorý vyčíslil cenu majetkového
práva (leasingu) na sumu 12.776,21 eur a zároveň vyčíslil aj náklady vynaložené žalobkyňou za
prenájom motorového vozidla na sumu 11.250,16 eur, na základe čoho súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobkyni 24.016,37 eur a že uvedenú sumu žalovaný žalobkyni 8.11.2017 uhradil, pričom výška jej
prisúdenej sumy tak závisela od znaleckého posudku.

14. V prejednávanom spore, pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne, čo
do náhrady škody , nemožno konštatovať čiastočný úspech žalobkyne a následne aplikovať § 255 ods.

2 C.s.p. po odpočítaní úspechu a neúspechu žalobkyne a lebo predmetom sporu bola náhrada škody ,
ktorých výška závisela od znaleckého dokazovania .

15. V prípadoch náhrady škody sa tento princíp ( pomer úspechu a neúspechu) neuplatňuje, resp.
nie je možné ho takýmto spôsobom formálne aplikovať. Zásadu úspechu v prípade, ak výška plnenia

závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, je v zmysle súdnej praxe potrebné posudzovať
tak, že v prípadoch, ak žalobcovi bola priznaná výška plnenia, ktorá závisela od úvahy súdu alebo od
znaleckého posudku, nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku, nemožno ho „ad absurdum“ zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Vhodným riešením je, že žalobca má právo

na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 C.s.p.), keďže ten sa skúma, čo do právneho základu a nie čo do výšky
priznaného nároku.

16. V prejednávanej veci bola predmetom konania náhrada škody pozostávajúca v zmenšení majetku
o hodnotu majetkového práva a nákladov skutočne vynaložených za prenájom motorového vozidla.

17. Vo vzťahu k výške uplatneného a súdom priznaného nároku žalobkyni a k výsledku konania ,
nemožno pri rozhodovaní o náhrade trov konania interpretovať zásadu úspechu a neúspechu v konaní,

keďže priznaná výška plnenia, čo do základu, ako aj výšky závisela od znaleckého posudku a úvahy
súdu. Nemožno sa teda stotožniť so záverom súdu, že ide o len sčasti úspešnú žalobkyňu v pomere
ku priznanej výške plnenia, vo vzťahu k ňou uplatnenému nároku. Priznanie plnej náhrady trov konania
žalobkyne výlučne z prisúdenej sumy, by bolo v tomto prípade z dôvodu cez interpretáciu pojmu „úspech
vo veci“ (§ 255 C.s.p.), keďže ten sa skúma, čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného

nároku.

18. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku IV. zmeniť a žalobkyni priznať náhradu
trov konania v rozsahu 100%, ktorá suma bude vypočítaná a priznaná v rozhodnutí súdneho úradníka ,
berúc do úvahy rozsah priznanej istiny.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

20. Úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.21. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).