Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217202998
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8217202998.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobkyne: U.. V. U., nar.

XX.XX.XXXX, XXX XX L. XXX, právne zastúpená: Mgr. Peter Lindeman, advokát, Mnoheľova 17,
058 01 Poprad, proti žalovaným: 1. Bricon Snakov, s.r.o., Štefánikova 1591, 085 01 Bardejov, IČO:
36472930, právne zastúpený: JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, 085 01 Bardejov, 2. U. D.,
nar. X.XX.XXXX, XXX XX P. XXX, zastúpená: T.. I. U., R. XXXX/XX, XXX XX A., o určenie vlastníckeho
práva takto

r o z h o d o l :

Určuje, že žalovaná v 1. rade je v celosti vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXXX, vedenom pre katastrálne územie Bardejov ako parcela C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 4 308 m2, parcela C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 531 m2,
parcela C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2 a parcela C KN č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 500 m2.

Žalobkyni priznáva voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalovaným v 1. a 2. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou doručenou 10.4.2017 domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy o

prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzatvorenej 30.4.2014 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a
žalovanou v 2. rade ako kupujúcou, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - pozemok parcela registra „C“
KN č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, o výmere 4 308 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne
územie Q., pozemok parcela registra „C“ KN č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 531
m2, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie Bardejov, pozemok parcela registra „C“ KN č. XXXX/
XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 170 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie
Bardejov a pozemok parcela registra „C“ KN č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere

500 m2, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie Bardejov, ako aj náhrady trov konania. Na
základe návrhu žalobkyne z 18.3.2019 súd uznesením č.k. 7C/19/2017-138 z 20.3.2019 právoplatným
26.3.2019 pripustil podľa § 139 a 140 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) zmenu žaloby
tak, aby sa predmetom uplatneného nároku stal nárok na určenie vyššie špecifikovaných nehnuteľností
do vlastníctva žalovanej v 1. rade.

2. Žalobný nárok odôvodnila tým, že pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy z 30.4.2014 zastupoval

žalovanú v l. rade jej konateľ P. U., ktorý má s kupujúcou U.K. D., rod. U.J., žalovanou v 2.
rade, blízky rodinný vzťah, nakoľko sa jedná o otca a dcéru. S poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka a § 135a Obchodného zákonníka mala za to, že konateľ žalovanej v 1. rade svojím
konaním porušil svoje povinnosti konať v mene spoločnosti s vynaložením odbornej starostlivosti,keďže za predaj označených nehnuteľností bola v zmluve dohodnutá kúpna cena v sume 2.400,-
Eur. Pri rozhodovaní o napadnutom predaji majetku konateľ žalovanej v 1. rade žiadnym spôsobom
žalobkyňu ako spoločníčku obchodnej spoločnosti neinformoval a takýto návrh nebol medzi spoločníkmi

ani prejednaný na valnom zhromaždení spoločnosti, pričom žalobkyni nie sú známe žiadne skutočnosti
ekonomického, či obchodného charakteru, ktoré by odôvodňovali účelnosť a výhodnosť uskutočneného
predaja nehnuteľností. Prevedené nehnuteľnosti sú zastavané stavbami, ktoré v čase ich prevodu boli
vo vlastníctve žalovanej v 1. rade. Tvrdila, že konateľ žalovanej v 1. rade uprednostnil svoje záujmy
a záujmy žalovanej v 2. rade, dohodnutá kúpna cena (2.400,- Eur, t.j. 0,44 Eura za m2) je zjavne

neprimeraná a v hrubom nepomere so získaným protiplnením, ktoré na základe uzatvorenej kúpnej
zmluvy obdržala žalovaná v 2. rade a je tak v rozpore s dobrými mravmi. V predmetnej lokalite, kde
sa pozemky nachádzajú, sa cena obdobných nehnuteľností v danom čase a priestore pohybovala na
úrovni 30,- až 35,- Eur za 1 m2, čo by pri celkovej výmere prevádzaných nehnuteľností 5 509 m2 malo
predstavovaťkúpnucenuvrozpätíod165.270,-Eurdo192.815,-Eur.Ďalejtvrdila,ženasvojichprávach
utrpela ujmu spočívajúcu v reálnom znížení hodnoty jej obchodného podielu v dôsledku uzatvorenia

kúpnej zmluvy, kde prevádzané nehnuteľnosti boli predané za neprimerane nízku kúpnu cenu, konateľ
žalovanej v 1. rade porušil svoje povinnosti pri zariaďovaní záležitostí v mene obchodnej spoločnosti a
pri jej uzatváraní nekonal s odbornou starostlivosťou. Nakoľko obchodný podiel spoločníka v obchodnej
spoločnosti s ručením obmedzeným predstavuje mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom majetku
spoločnosti, je zrejmé, že skutočná škoda spôsobená spoločnosti, sa prejaví aj znížením hodnoty

podielu spoločnosti a spoločníci, vrátane žalobkyne v jej dôsledku utrpeli ujmu. K preukázaniu existencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 5.4.2002, sp. zn. 20bo/222/2001, podľa ktorého spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným
nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela
spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu, pretože takouto

žalobou môže žalobkyňa dosiahnuť, že sporné nehnuteľnosti ostanú vo vlastníctve žalovanej v 1. rade
a nedôjde tak k zníženiu hodnoty jej obchodného podielu v spoločnosti ani k ujme na jej právach.

3. Žaloba bola žalovanej v 1. rade doručená do vlastných rúk 5.9.2017 a žalovanej v 2. rade dňa
25.8.2017. Žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení z 12.9.2017 namietala nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobkyne a nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Poukázala
na§122Obchodnéhozákonníka,vzmyslektoréhospoločníkobchodnejspoločnostiniejeaktívnevecne
legitimovaný na podanie určovacej žaloby proti tretím osobám, pretože svoju osobu môže smerovať
len voči osobe konateľa, resp. iného spoločníka a aj to len v odôvodnených prípadoch. Ďalej tvrdila, že
žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu

práva došlo. V tejto súvislosti argumentovala uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/28/2009 z
26.5.2010. Tvrdenia žalobkyne o absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu jej rozporu s dobrými
mravmi odmietla poukazujúc na neúčasť žalobkyne na poslednom valnom zhromaždení, na ktoré mala
byť riadne pozvaná a na ktoré sa napriek tomu nedostavila. Rovnako poukazovala na ekonomický stav
žalovanej v 1. rade v období uskutočnenia právneho úkonu, kedy mal byť stav na účte žalovanej v 1.

rade v debete 50.105,95 Eur, zámer žalovanej v 1. rade zbaviť sa povinností majúcich najviac negatívny
vplyv na rozpočet žalovanej v 1. rade a zabrániť ohrozeniu podnikateľskej činnosti žalovaného v 1.
rade. Z dôvodu prevodu vlastníctva týchto pozemkov sa tak mala žalovaná v 1. rade zbaviť povinnosti
uhrádzať daň z nehnuteľností ako aj udržiavať areál v ktorom sídli, pričom výška kúpnej ceny podľa neho
zodpovedala možnosti žalovanej v 1. rade ďalej plnohodnotne využívať predmet prevodu a vykonávať

na ňom svoju podnikateľskú činnosť, keďže nájomné bolo dohodnuté na sumu 1,- Euro na obdobie 10
rokov a žalovaná v 1. rade mala právo dať predmet tejto nájomnej zmluvy do podnájmu tretím osobám.
Podľa jej tvrdení, žalovaná v 1. rade vzhľadom na podmienky dohodnutého nájmu usporila za obdobie
10 rokov sumu 12.000,- Eur, pričom ročný finančný zisk z podnájomných vzťahov má ďalej predstavovať
sumu 7.320,- Eur ročne. Prevod vlastníckeho práva k označeným parcelám tak podľa žalovanej v 1.

rade nie je v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení z 12.9.2017 namietala, že žalobkyňa nie je na podanie žaloby
aktívne legitimovaná, z dôvodu neodstrániteľnej a v čase podania žalobného návrhu pretrvávajúcej
prekážky vyplývajúcej z § 9 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme. V priebehu

konania namietala, že žalobkyňa si nesplnila ani svoju vkladovú povinnosť do základného imania
žalovanej v 1. rade.5. V replike z 13.10.2017 žalobkyňa s odkazom na § 114 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka
tvrdila, že žalobkyňa ako spoločníčka žalovanej v 1. rade mala jednu polovicu práv k všetkým
aktívam a jednu polovicu povinnosti k všetkým pasívam a preto aj jednu polovicu práv vyplývajúcich

z hmotného práva k spornej nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu a aktívnu legitimáciu k podaniu
návrhu. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy podľa nej došlo k významnému zníženiu obchodného
majetku spoločnosti a tým aj k zníženiu hodnoty jej obchodného podielu. Označený právny úkon
odporuje zásadám poctivého obchodného styku a preto uplatnenému nároku nie je možné odoprieť
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Konateľ žalovaného v 1. rade o takomto významnom

prevode obchodného majetku spoločnosti žalobkyňu ako spoločníčku žiadnym spôsobom neinformoval
a žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že došlo k úhrade kúpnej ceny za predmet prevodu
- obchodný majetok spoločnosti. V ďalšom poukazovala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Obo/222/2007 zo 7.8.2008 a tiež namietala, že na valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať
15.3.2017 o 8.00 hod. nebola žalobkyňa riadne pozvaná v súlade s § 13 spoločenskej zmluvy, keďže
súčasťou pozvánky nebol návrh ročnej účtovnej závierky ani návrh výročnej správy. Preto listom

požiadala žalovanú v 1. rade o zaslanie predmetných návrhov ako aj vytýčenie nového termínu konania
valného zhromaždenia, reakciou konateľa spoločnosti však bolo oznámenie, že požiadavka žalobkyne
na zaslanie návrhov je neprimeraná a valné zhromaždenie sa bude konať v pôvodnom termíne,
t.j. 15.3.2017. V tejto súvislosti namietala, že na valné zhromaždenia spoločnosti, nebola v rokoch
2014, 2015 ani 2016 pozvaná a konateľ žalovanej v 1. rade žalobkyňu o napádanom právnom úkone

neinformoval. Nesúhlasila s názorom o ekonomickej výhodnosti realizovaného prevodu pozemkov
tvrdiac, že tento záver nebol podložený relevantnými dôkazmi. K predloženej nájomnej zmluve uzavretej
medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade namietala, že v čase jej uzatvorenia nebola vlastníčkou
pozemkov a preto tento nájomný vzťah nemohol platne vzniknúť. Neplatnosť sa potom vzťahuje aj na
ostatné podnájomné zmluvy, ktoré predložil žalovaný v 1. rade, pretože na základe neplatnej nájomnej

zmluvy nemohol žalovaný v 1. rade dať platne do podnájmu nehnuteľnosti iným subjektom. Okrem
toho tieto podnájomné zmluvy sú neplatné aj pre neurčitosť predmetu nájmu, nakoľko z ich článku I
sa vôbec nedá určiť, čo je predmetom podnájomného vzťahu. Vyjadrenie žalovanej v 2. rade k žalobe
označilazaprávneirelevantné.Vpriebehukonanianavyšeargumentovalanemožnosťoupoužitiažaloby
o náhradu škody voči konateľovi žalovaného v 1. rade s poukazom na jeho nemajetnosť vyplývajúcu

zo skutočnosti, že svoj dom s pozemkami previedol na svoju dcéru. Rovnako poukazovala na následný
prevod ďalších nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej v 1. rade, konkrétne stavieb postavených na v
žalobe označených pozemkoch a to na obchodnú spoločnosť PR-BUILD s.r.o., Snakov 111, IČO: 50
605 623, ktorej jediným spoločníkom je žalovaná v 2. rade. V podaní z 29.6.2018 doručenom súdu
10.4.2019 poukazovala na výklad pojmu dobrých mravov opierajúc sa o rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co/319/2009 zo 7.7.2010 a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2648/2003 z
31.8.2004. Za podstatnú považovala skutočnosť, že scudzením sporných pozemkov bol znemožnený
rozvoj žalovanej v 1. rade tým, že sa dostala do pozície nájomcu vlastného sídla a svoju hodnotu
stratili aj budovy na týchto pozemkoch sa nachádzajúce, hoci ich žalovaná v 1. rade nadobudla

do svojho výlučného vlastníctva od Mesta Bardejov za značné množstvo finančných prostriedkov s
jednoznačným podnikateľský zámerom vybudovania reprezentačného sídla spoločnosti, ktoré po jeho
rekonštrukcii a výstavbe nových priestorov malo prinášať nový kapitál z nájmu jeho jednotlivých častí
tretím subjektom. Poukazovala na informačnú povinnosť vyplývajúcu konateľovi obchodnej spoločnosti
z § 135 Obchodného zákonníka.

6. Žalovaná v 1. rade vo svojej duplike z 22.2.2018 zopakovala doterajšie stanovisko k žalobe a v
súvislosti s aplikáciou § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka poukázala na právny názor vyslovený
v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/2014-27 z 23.10.2014. Vo vzťahu k argumentácii
žalobkyne založenej na uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/222/2007 zo 7.8.2008 tvrdila jeho

prelomenie uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/28/2009 z 26.5.2010. Navyše uvádzala, že
dojednaná kúpna cena bola výsledkom dohody medzi žalovanými a zohľadňovala náklady na údržbu
prevádzanej nehnuteľnosti, daňové povinnosti, ako aj výšku symbolického nájomného. S poukazom
na tieto skutočnosti sa preto kúpna cena nemôže javiť ako neprimeraná a uzavretím predmetnej
kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť k porušeniu dobrých mravov. Namietala tiež neinformovanosť žalobkyne

s finančným stavom spoločnosti poukazujúc na možnosť oboznámenia sa s ním prostredníctvom
verejného portálu www.finstat.sk , preto ak žalobkyňa ako spoločníčka nebola
dlhodobo informovaná o stave spoločnosti, iba nevyužila svoje oprávnenie, ktoré jej Obchodný zákonník
umožňoval, pričom uvedené nie je možné pripisovať za vinu konateľovi spoločnosti. V priebehukonania ďalej argumentovala, že žalobkyňa nevyužila žiadne možnosti dané jej ako spoločníčke pri
kontrole konania spoločnosti v sporných veciach, valných zhromaždení žalovanej v 1. rade sa napriek
pozvaniu na ne nezúčastňovala, nikdy sa nezaujímala o chod obchodnej spoločnosti, sídlo spoločnosti

nenavštívila, o udržiavanie majetku spoločnosti sa nestarala a za žalovanú v 1. rade ani neuzavrela
žiaden obchodný kontrakt, čo je podľa nej tiež v rozpore s dobrými mravmi. Poukazovala tiež na
skutočnosť, že žalovaná v 1. rade sa v čase predaja nehnuteľností nachádzala vo veľkej strate,
ako aj na dezolátny stav nehnuteľností, ktoré boli sporným právnym úkonom prevedené na žalovanú
v 2. rade. Tvrdila, že na nápravu tvrdených zásahov mala možnosť využiť oprávnenia vyplývajúce

jej z § 135a Obchodného zákonníka ako aj, že podaná žaloba porušuje zásadu zmluvnej voľnosti
v posudzovanom záväzkovom vzťahu, v ktorom bola podľa nej zohľadnená kvalita prevádzaných
nehnuteľností a potreba investícií, ktoré bolo nevyhnutné použiť. Tvrdila, že žalovaná v 2. rade po
prevode sporných nehnuteľností rozšírila a spevnila plochu dvora panelmi, čím malo dôjsť k zhodnoteniu
pozemkov a tým zvýšeniu počtu nájomcov, ktorí si prenajímajú priestory v budovách patriacich žalovanej
v 1. rade, investovala do kanalizácie celého dvora, čím došlo k zabráneniu vzniku záplav priestorov

obchodnej spoločnosti, investovala do vybudovania žľabov za budovou firmy, výškových opráv a výmeny
kanalizačných poklopov, čím došlo aj k zaisteniu bezpečnosti zamestnancov žalovanej v 1. rade.
Rovnako tvrdil, že žalovaná v 1. rade prevodom sporných pozemkov ušetrila 49.000,- Eur za údržbu
pozemkov, 40.000,- Eur za opravy a cca 1.200,- Eur za dane a odvádzanie zrážkových vôd, v dôsledku
čoho žalovaná v 1. rade ušetrila cca 90.000,- Eur, preto bol podľa nej predaj sporných pozemkov

rentabilný. Poukazovala tiež na iné benefity žalobkyne poskytované žalovanou v 1. rade vzťahujúce sa
hlavne k výstavbe jej rodinného domu v obci L..

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 20.3.2019, 19.6.2019, 17.9.2019 a 7.11.2019, na ktorom
vykonal dokazovanie oboznámením rozhodnutia Okresného úradu Bardejov vydaným pod č. F. XXX/

XXXX z 22.4.2015, kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 30.4.2014, výpismi
z obchodného registra na žalovanú v 1. rade a spoločnosť PR - BUILD s.r.o., zmluvami o nájme
nehnuteľností uzavretými žalovanou v 1. rade, nájomnou zmluvou medzi žalovanou v 2. rade ako
prenajímateľom a žalovanou v 1. rade ako nájomcom, výpismi LV č. XXX k.ú. P., LV č. XXXXX k.ú.
D., LV č. XXXXX a XXXXX k.ú. Q., rozhodnutiami Mesta Bardejov č. XXXXX/XXXX/XXX z 25.3.2013,

č. XXXXX/XXXX/XXXXX z 24.4.2014, č. XXXXX/XXXX/XXXXX zo 14.5.2015, č. XXXXX/XXXX/XXXX
zo 14.5.2015, č. Žp XXXX/XXXXX z 30.12.2013, výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX vedeného UniCredit
Bank Slovakia a.s. z 3.7.2015, 12.6.2018, 17.5.2018, 30.4.2018, 20.4.2018, kúpnou zmluvou uzavretou
medzi Mestom Bardejov zo 6.7.2009 a žalovanou v 1. rade, kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanou
v 1. rade a spoločnosťou PR - BUILD s.r.o. z 3.4.2017, kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanou v 1.

rade a spoločnosťou PR - BUILD s.r.o. z 30.4.2017, daňovými priznaniami k dani z príjmu právnických
osôb s pripojenými súvahami a výkazmi ziskov a strát za zdaňovacie obdobia 2011 až 2018, zmluvou
o dielo uzavretou medzi žalovanou v 1. rade a manželom žalobkyne z 2.1.2006, pozvánkou na valné
zhromaždenie žalovanej v 1. rade zo 6.2.2017 doručovanou žalobkyni, ako aj odpoveďami žalobkyne
na doručené pozvánky na valné zhromaždenie žalovanej v 1. rade z 13.3.2017, 4.4.2018 a 25.3.2019,

zmluvami o pôžičkách uzavretých žalovanou v 1. rade s Ľ. R. 28.4.2009, s L. M. 28.4.2009, so
spoločnosťou AVAN spol. s r.o. z 29.7.2009, s I.. A. U. z 29.4.2009, s T.. T. Q.G. U.. z 24.4.2009, so
spoločnosťou Beton Spiš s.r.o. z 23.4.2009, s R. B. z 28.4.2009, rozhodnutím Správy katastra Poprad z
25.9.2009 pod č. F. XXXX/XXXX a k nemu pripojeným návrhom na vklad záložného práva zo 4.9.2009,
pokladničným dokladom o úhrade faktúry č. XXXXXX z 3.7.2014, faktúrami vystavenými žalovanou v

1. rade pod č. F190055, F190049, F190048, F190050, F190041, F190062, F190043, zmluvou o nájme
uzavretou žalovanou v 1. rade a spoločnosťou ELEKTRO J.M.P. s.r.o. z 1.5.2019, dodatkom č. 3 k
spoločenskej zmluve z 5.4.2011 s dôkazom o overení podpisu žalobkyne, spisovou dokumentáciou
Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor z 30.9.2019 k sp. zn. F. XXXX/XXXX, správou UniCredit
Bank Slovakia, a.s. zo dňa 26.9.2019, žiadosťou žalovanej v 1. rade o predčasné splatenie investičného

úveru zo 7.3.2013 na č.l. 450, záložnou zmluvou uzavretou medzi UniCredit Bank Slovakia, a.s. a
žalovanou v 1. rade zo 4.9.2009, úverovou zmluvou uzavretej medzi UniCredit Bank Slovakia, a.s. a
žalovanou v 1. rade zo 4.9.2009, záložnou zmluvou uzavretou medzi UniCredit Bank Slovakia, a.s. a
konateľom žalovanej v 1. rade na č.l. 457-458, ostatným obsahom spisu a výsluchom konateľa žalovanej
v 1. rade. Súd nevykonal tie z pôvodne navrhovaných dôkazov, od ktorých strany v priebehu konania

upustili. Vo veci bol ustálený tento skutkový stav.

8. Medzi stranami bolo nesporné, že zmluvou z 30.4.2014 žalovaná v 1. rade previedla na žalovanú v 2.
rade parcelu C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 308 m2, parcelu C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 531 m2, parcelu C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 170 m2 a parcelu C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 500 m2,
ktoré sú toho času zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom pre katastrálne územie Q. za kúpnu

cenu 2.400,- Eur. Zmluvu za žalovanú v 1. rade podpísal jej konateľ - P. U.. Súčasne bolo medzi stranami
nesporné, že žalovaná v 2. rade je príbuznou v priamom rade (dcérou) konateľa žalovanej v 1. rade.
Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor rozhodnutím F. XXX/XXXX z 22.4.2015 vklad vlastníckeho
právanažalovanúv2.radepovolil.Medzistranamibolozároveňnesporné,žežalobkyňajespoločníkom
žalovanejv1.rade,jejpodielnaspoločnosti predstavuje50%adruhýmspoločníkomžalovanejv1.rade

je P. U., P. XXX, ktorý bol zároveň jediným konateľom žalovanej v 1. rade. Túto skutočnosť potvrdzuje
aj výpis z obchodného registra na osobu žalovanej v 1. rade.

9. Nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom sporu nadobudla žalovaná v 1. rade spolu so stavbou súp.
č. XXXX, nachádzajúcou sa na parcele CKN č. XXXX/X s príslušenstvom kúpnou zmluvou zo 6.7.2009
od Mesta Bardejov za dohodnutú kúpnu cenu schválenú uznesením Mestského zastupiteľstva Bardejov

č. XX/XXXX z 25.6.2009 vo výške 233.353,- Eur, ktorá bola najvyššou cenou dosiahnutou v obchodnej
verejnej súťaži vyhlásenej predávajúcim. Podľa obsahu zmluvy boli prevádzané pozemky vedené na LV
č. XXXX, k. ú. Bardejov ako parcela C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 978 m2
(neskôr boli z tejto parcely žalovanou v 1. rade vytvorené aj parcely CKN č. XXXX/XX a XXXX/XX) a
parcela C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 531 m2. Podľa čl. III označenej zmluvy,

splátka kúpnej ceny vo výške 16.600,- Eur bola uhradená formou zábezpeky na výberovom konaní a
ostatná časť kúpnej ceny v sume 216.753,- Eur mala byť uhradená do 14 dní od podpísania kúpnej
zmluvy. Zaplatenie tejto kúpnej ceny žalovanou v 1. rade sporné medzi stranami nebolo. Návrh na vklad
vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam bol Správe katastra Bardejov podaný 3.8.2009 a
povolený 20.8.2009 pod F. XXXX/XXXX.

10. Podľa výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX vedeného UniCredit Bank Slovakia, a.s., k 30.4.2014 bol
na účte žalovaného v 1. rade vykazovaný debetný zostatok -50.105,95 Eur. Zo žalovanou v 1. rade
predloženého výpisu z rovnakého účtu k 3.7.2015 bolo zistené, že prevodom z účtu č. XXXXXXXXXX
bola na účet pripísaná suma 90.000,- Eur, následkom čoho sa debetný zostatok v sume -48.551,07 Eur

k 2.7.2015 po zaúčtovaní ostatných platieb zmenil k označenému dňu na kreditný zostatok vo výške
36.328,93 Eur.

11. Z rozhodnutí Mesta Bardejov č. XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 25.3.2013, č. XXXXX/XXXX/XXXXX zo
dňa 24.4.2014, č. XXXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 14.5.2015 a č. XXXXX/XXXX/XXXX zo 14.5.2015 a

ich príloh bolo zistené, že predmetom miestnej dane z pozemkov boli aj sporné parcely, v tom čase
vo vlastníctve žalovanej v 1. rade. Na rok 2013 bola za tieto pozemky žalovanej v 1. rade vyrubená
miestna daň v sume 808,92 Eur (parcely boli v rozhodnutí kvalifikované ako stavebné pozemky) a za
roky 2014 a 2015 daň z pozemkov v sume 129,92 Eur (pozemky boli v rozhodnutiach kvalifikované
už ako zastavená plocha a nádvorie). Na základe v tom čase platných údajov zapísaných v katastri

nehnuteľností podľa príloh označených rozhodnutí bolo zistené, že sporné pozemky boli zaťažené
záložným právom v prospech UniCreditBank Slovakia a.s. a to na podklade zmlúv o zriadení záložného
práva evidovaných pod sp. zn. F. XXXX/XXXX, pod sp. zn. F. XXX/XXXX a pod F. XXXX/XXXX.

12. Z oboznámených daňových priznaní k dani z príjmu právnických osôb žalovanej v 1. rade za

zdaňovacie obdobia 2011 až 2018 a ich príloh (súvahy a výkazy ziskov a strát) súd zistil, že žalovaná v
1. rade od roku 2011 do roku 2013 viedla v riadku 12 súvahy pozemky v hodnote 112.353,- Eur a v riadku
13 súvahy stavby (tie boli v jednotlivých zdaňovacích obdobiach odpisované). Za zdaňovacie obdobie
2014 (teda podľa stavu k 31.12.2014) žalovaná v 1. rade v riadku 12 súvahy už neuviedla pozemky v
žiadnej hodnote, v riadku 8. výkazu ziskov a strát za zdaňovacie obdobie 2014 priznala tržby z predaja

dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku v sume 7.799,- Eur a v riadku 24.
výkazu ziskov a strát za zdaňovacie obdobie 2014 zostatkovú cenu predaného dlhodobého majetku v
hodnote 112.923,- Eur. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 2014 bol v riadku 61. vykázaný ako
strata 176.150,- Eur (v bezprostredne predchádzajúcom v účtovnom období bola strata vykázaná len
v hodnote 63.459,- Eur). Z riadku 1. súvahy za účtovné obdobie 2014 vyplýva celkový úbytok majetku

spoločnosti v roku 2014 v sume 93.751,- Eur (stav majetku k 31.12.2013 účtovaný vo výške 560.282,-
Eur mínus stav majetku k 31.12.2014 účtovaný v sume 466.531,- Eur). V súvahe za účtovné obdobie
2011 žalovaná v 1. rade evidovala voči spoločníkom a združeniu záväzky (riadok 112) v sume 307.450,-
Eur, za účtovné obdobia 2012 až 2014 v sume 303.000,- Eur, za účtovné obdobie 2015 až 2017 v sume234.000,-Euravroku2018vsume53.000,-Eur.Počasvšetkýchskúmanýchúčtovnýchobdobísasuma
v účtovníctve vykázaného základného imania predstavujúceho vklady všetkých spoločníkov nezmenila
(bolo vykazované v sume 6.640,- Eur). Ďalej bolo z označených dôkazov zistené, že z výkazu zisku a

strát žalovanej v 1. rade za zdaňovacie obdobie 2017 vyplývajú tržby z predaja dlhodobého nehmotného
majetku a dlhodobého hmotného majetku v sume 177.389,- Eur a v riadku 24. výkazu ziskov a strát za
zdaňovacieobdobie2017tiežzostatkovácenapredanéhodlhodobéhomajetkuvhodnote162.491,-Eur.

13. Podľa predloženého dokladu z 3.7.2014 vystaveného žalovanou v 1. rade bola na úhradu faktúry č.

140031 dňa 3.7.2014 vložená do pokladne žalovanej v 1. rade suma 2.400,- Eur. Z doloženého návrhu
na vklad záložného práva zo 4.9.2009 vyplýva, že konateľ žalovanej v 1. rade ako záložca uzavrel so
spoločnosťou UniCredit Bank Slovakia a.s., IČO: 00 681 709 zmluvu o zriadení záložného práva na
záloh - pozemky parcely CKN č. XX/XX o výmere 287 m2 a parc. č. CKN XX/XX o výmere 173 m2
a rozostavaná stavba na týchto pozemkoch, všetko k.ú. L. a to za účelom zabezpečenia pohľadávky
záložného veriteľa vo výške 132.800,- Eur voči žalovanej v 1. rade, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti

so Zmluvou o úvere č. XXXXXX/SB/XX/XXX zo 4.9.2009. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovanej
v 1. rade bol 4.9.2009 od UniCredit Bank Slovakia a.s., poskytnutý investičný úver v sume 132.800,-
Eur na úhradu kúpnej ceny na obstaranie projektovanej investície, ktorou boli podľa zmluvy parcely C
KN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 978 m2, parcela C KN č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 531 m2 a stavba súp. č. XXXX na parcele C KN č. XXXX/X. Nadväzne na

to žalovaná v 1. rade ako záložca uzavrela so spoločnosťou UniCredit Bank Slovakia a.s. ako záložným
veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva zo 4.9.2009, ktorou na zabezpečenie pohľadávok banky
z úverovej zmluvy č. XXXXXX/SB/XX/XXX zo 4.9.2009 poskytla do zálohu práve nehnuteľnosti tvoriace
označenú projektovú investíciu. K ukončeniu tohto úverového vzťahu došlo predčasným splatením
na základe žiadosti o predčasné splatenie investičného úveru č. XXXXXX/SB/XX/XXX zo 7.3.2019,

zostatok investičného úveru v tom čase predstavoval podľa informácie UniCredit Bank Slovakia a.s.
sumu 14.720,- Eur.

14. Zo zmluvy o pôžičke z 28.4.2009 bolo zistené, že R. B. požičala žalovanej v 1. rade sumu 15.000,-
Eur s povinnosťou ich veriteľovi vrátiť do 29.4.2009. Zo zmluvy o pôžičke z 23.4.2009 bolo zistené, že

obchodná spoločnosť Beton spiš s.r.o., IČO: 31 688 233 požičala žalovanej v 1. rade sumu 33.000,-
Eur s povinnosťou ich veriteľovi vrátiť do 29.4.2009. Zo zmluvy o pôžičke z 24.4.2009 bolo zistené,
že JUDr. Jozef Beňo, PhD. požičal žalovanej v 1. rade sumu 32.000,- Eur s povinnosťou ich veriteľovi
vrátiť do 29.4.2009. Zo zmluvy o pôžičke z 29.4.2009 bolo zistené, že I.. A.Á. U. požičal žalovanej v 1.
rade sumu 11.300,- Eur s povinnosťou ich veriteľovi vrátiť ešte toho istého dňa. Zo zmluvy o pôžičke z

29.7.2009 bolo zistené, že obchodná spoločnosť AVAN, spol. s r.o. požičala žalovanej v 1. rade sumu
100.000,- Eur s povinnosťou ich veriteľovi vrátiť do 15.8.2009 s mesačným úrokom 1 %; úroky z tejto
pôžičky boli vyúčtované za obdobie od 29.7.2009 do 10.9.2009, t.j. za 44 dní v sume 1.419,35 Eur. Zo
zmluvy o pôžičke z 28.4.2009 bolo zistené, že L. M. požičal žalovanej v 1. rade sumu 16.597,- Eur s
povinnosťou ich veriteľovi vrátiť do 29.4.2009. Zo zmluvy o pôžičke z 28.4.2009 bolo zistené, že Ľ. R.

požičal žalovanej v 1. rade sumu 33.195,- Eur s povinnosťou ich veriteľovi vrátiť do 29.4.2009.

15. Podľa nájomnej zmluvy z 1.12.2014 uzavretej na obdobie od 1.12.2014 do 1.12.2024 medzi
žalovanou v 1. rade ako nájomcom a žalovanou v 2. rade ako prenajímateľom, predmetom nájmu
za sumu 1,- Euro mala byť parcela C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4978

m2 a parcela C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 531 m2 zapísané na LV č.
XXXXX. Nájomca sa tieto nehnuteľnosti zaviazal používať ako hospodársky dvor a parkoviská. Podľa
čl. II bodu 2. označenej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že dĺžka nájmu a povinnosti prenajímateľa
počas doby nájmu zohľadňujú skutočnosti, na základe ktorých prenajímateľ nadobudol predmet nájmu
od nájomcu. Čl. IV označenej zmluvy sa prenajímateľ zaviazal zabezpečovať počas nájomného vzťahu

údržbu predmetu nájmu, čistenie pozemku, kosenie trávy, vybudovanie nového oplotenia, spevnenie
zadnéhopozemku,vybudovanieparkoviskapredobjektom,ochranupozemku,úhraduzazrážkovúvodu
akoajdaníapoplatkovznehnuteľnostianájomcaboloprávnenýprenajaťpredmetnájmutretímosobám.

16. Zo žalovanou v 1. rade predloženej zmluvy č. X/XXXX zo 4.1.2010 vyplýva, že žalovaná v 1. rade

prenajala mestu Bardejov nebytový priestor o rozlohe 100,8 m2 za nájomné v sume 69,13 Eur ročne. Z
obsahu zmluvy o nájme nehnuteľnosti z 1.9.2017 vyplýva, že žalovaná v 1. rade prenajala T. B. 66 m2
nehnuteľnosti(dvor)nauskladneniekontajnerovzasumu99,-Eurmesačne,pričomvčl.I.bode1zmluvy
bola táto nehnuteľnosť špecifikovaná ako stavba súp. č. XXXX postavená na parcele C KN č. XXXX/X,vedenej na LV č. XXXXX za sumu 99,- Eur mesačne. Zmluvu s obdobne definovaným predmetom nájmu
o výmere 226,88 Eur mala žalovaná v 1. rade uzavrieť s T. B. na obdobie od 31.3.2019 za sumu 272,26
Eur mesačne. Obdobnou zmluvou uzavretou žalovanou v 1. rade so spoločnosťou KIJA stav, s.r.o. dňa

31.12.2018 malo dôjsť k prenájmu výmery 400 m2 rovnako špecifikovanej nehnuteľnosti za 480,- Eur
mesačne (k 29.4.2019 evidovala žalovaná v 1. rade zo zmluvy nedoplatok v sume 1.440,- Eur). Podľa
zmluvy uzavretej žalovanou v 1. rade so spoločnosťou INTERIUS, s.r.o. dňa 28.2.2019 žalovaná v 1.
rade prenajala rovnako označenú nehnuteľnosť o výmere 150 m2 za mesačné nájomné v sume 180,-
Eur (k 29.4.2019 evidovala žalovaná v 1. rade zo zmluvy nedoplatok v sume 180,- Eur). Ďalej zmluvou z

1.4.2017bolanaobdobieod1.4.2017do31.12.2017prenajatáspoločnosti JULOSKs.r.o.nehnuteľnosť
o výmere 41 m2, nájomné bolo dohodnuté na 50,- Eur mesačne (k 29.4.2019 evidovala žalovaná v 1.
rade zo zmluvy nedoplatok v sume 50,- Eur). Ďalej na obdobie od 2.12.2014 do 30.6.2016 žalovaná v 1.
rade uzavrela nájomnú zmluvu so spoločnosťou DJ INVEST, s.r.o., pričom za prenechanie do užívania
rovnako špecifikovanej nehnuteľnosti bolo dohodnuté nájomné v sume 120,- Eur mesačne (k 29.4.2019
evidovalažalovanáv1.radezozmluvynedoplatokvsume1.200,-Eur).Taktiežnaobdobieod26.7.2017

do 31.10.2017 žalovaná v 1. rade uzavrela s U. Q. postupne 3 nájomné zmluvy, pričom za prenechanie
do užívania rovnako špecifikovanej nehnuteľnosti o výmere 50 m2 bolo dohodnuté nájomné v sume 90,-
Eur mesačne (k 29.4.2019 evidovala žalovaná v 1. rade zo zmluvy nedoplatok v sume 90,- Eur). Podľa
predloženejzmluvyvpoľskomjazykuz1.februára2016,spoločnosťTerraPartss.r.o.siodžalovanejv1.
radeprenajalačasťbudovyovýmere20m2nadobu5mesiacovzanájomnévsume100,-Eur mesačne.

Napokon žalovaná v 1. rade a spoločnosť ELEKTRO J.M.P., s.r.o. uzavrela 1.2.2018 na obdobie do
31.12.2018 zmluvu o nájme, ktorou prenajímateľ deklaroval právo prenajímať stavbu so súp. č. XXXX
postavenú na parcele CKN č. XXXX/X na Š. E.. vedenej na LV č. XXXXX, k.ú. Q., a nájomcovi prenechal
do užívania dvor o výmere 360 m2 na účely uskladnenia za mesačné nájomné v sume 432,- Eur. Dňa
31.12.2018 uzavrela na obdobie do 28.2.2019 obdobnú zmluvu na totožný predmet nájmu vo výmere

500 m2 s dohodnutým nájomným v sume 600,- Eur mesačne. Následne 21.1.2019 uzavrela žalovaná v
1. rade so spoločnosťou ELEKTRO J.M.P., s.r.o. na obdobie od 1.2.2019 do 28.2.2019 obdobnú zmluvu
na totožný predmet nájmu vo výmere 1040 m2 s dohodnutým nájomným v sume 1.248,- Eur mesačne
a na obdobie od 1.3.2019 do 31.3.2019 zmluvu na výmeru 1705 m2 s dohodnutým nájomným v sume
2.046,- Eur mesačne.

17. Faktúrami č. F190055 z 21.7.2019, č. F190049 z 30.6.2019, č. F190048 z 30.6.2019, č. F190050
z 30.6.2019, č. F190041 z 31.5.2019, č. F190043 z 31.5.2019 a č. F 190062 z 2.9.2019 žalovaná v 1.
rade preukazovala aktuálne príjmy z prenájmu nehnuteľností prevedených na žalovanú v 2. rade.

18.Zobsahudokazovaniaďalejvyplynulo,žežalobkyňabolapozvánkouzo16.2.2017písomnepozvaná
na valné zhromaždenie žalovanej v 1. rade s termínom 15.3.2017 so začiatkom o 8.00 hod., programom
ktorého malo byť v podstatnom schválenie ročnej účtovnej závierky a výročnej správy ako aj koncepcia
podnikateľskej činnosti a jej zmeny žalovanej v 1. rade. V oznámení z 13.3.2017 vo vzťahu k doručenej
pozvánke žalobkyňa namietala, že návrh ročnej účtovnej závierky ani návrh výročnej správy nebol

žalobkyni spolu s pozvánkou doručený a že ani na základe dodatočnej žiadosti jej neboli uvedené
dokumenty zaslané na oboznámenie, v dôsledku čoho mali byť porušené jej práva, keďže valné
zhromaždenie žalovanej v 1. rade nebolo zvolané v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Konateľ žalovanej v 1. rade totiž listom zo 6.3.2017 označil žiadosť o zaslanie označených podkladov
k valnému zhromaždeniu za neprimeranú požiadavku s odôvodnením, že všetko bude k dispozícii na

valnom zhromaždení spoločnosti. Z odpovedí žalobkyne na pozvánky na valné zhromaždenia žalovanej
v 1. rade zo 4.4.2018 vyplýva, že obdobným spôsobom (bez možnosti oboznámenia sa ročnou účtovnou
závierkou a výročnou správou žalovanej v 1. rade) bolo konateľom žalovanej v 1. rade postupované v
prípade valných zhromaždení zvolaných na 27.3.2018 o 8.30 hod a na 25.3.2019 o 8.00 hod.

19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vedeného pre k. ú. Bardejov bolo zistené, že stavba súp.
č. XXXX/X stojaca na parcele C KN č. XXXX/X, priemyselná budova súp. č. XXXX na parcele C KN
č. XXXX/XX a priemyselná budova, súp. č. XXXX na parcele C KN č. XXXX/XX sú pod B1 vedené
na obchodnú spoločnosť PR-BUILD s.r.o. v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod F.
XXX/XXXX a F. XXXXX/XXXX k 9.10.2017. Jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti PR-BUILD

s.r.o., 086 06 Snakov 111, IČO: 50 605 623, ktorá vznikla dňa 29.11.2016 je žalovaná v 2. rade, čo
vyplýva z príslušného výpisu z obchodného registra. Zároveň bolo zistené, že označené stavby boli
prevedené kúpnymi zmluvami z 3.4.2017 a 30.4.2017 za kúpnu cenu 90.000,- Eur a 98.252,38 Eur
(spolu 188.252,38 Eur), ich hodnota bola pred ich prevodom stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným znalcom I.. T. N. objednaným 20.1.2017, pričom úhradu kúpnej ceny žalovaná v
1. rade preukazovala výpismi z účtu z 12.6.2018 v sume 16.000,- Eur, 17.5.2018 v sume 80.000,- Eur,
30.4.2018 v sume 2.252,38 Eur a 20.4.2018 v sume 90.000,- Eur.

20. Podľa listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. D., žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou zapísanou v katastri
nehnuteľností pod F.-XXXXX/XX z 24.9.2015 nadobudol vlastníctvo parcely C KN XXXX/XX - ostatná
plocha o výmere 235 m2, parcely C KN č. XXXX/XXX - vinica o výmere 339 m2, parcely C KN č. XXXX/
XXX - vinica o výmere 447 m2 a parcely C KN č. XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

120 m2, pričom pri parcelách C KN č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXXX/XX bola pod F. XXXX/XXXX,
resp. F. XXXX/XXXX zapísaná plomba svedčiaca o začatí vkladového konania vo vzťahu k označeným
parcelám.Podľapoznámkyevidovanejnauvedenomlistevlastníctva-OkresnýsúdBardejovuznesením
sp. zn. 1Cb/18/2019 z 25.3.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej v 1. rade
zdržať sa nakladania s pozemkami registra C KN parcelám zapísaným na označenom liste vlastníctva
do právoplatného skončenia vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 1Cb/18/2019.

21. V rámci súdom vo veci vykonaného dokazovania konateľ žalovaného v 1. rade pri výsluchu v
podstatnom tvrdil, že žalobkyňa sa o chod žalovanej v 1. rade nezaujímala a do spoločnosti nevložila
žiadne finančné prostriedky, ďalej že nehnuteľnosti, ktorých časť je predmetom sporu boli zakúpené
za prostriedky z úveru, pôžičiek od súkromných osôb a jeho súkromných prostriedkov, ktoré vložil do

spoločnosti, pričom úver bol zabezpečený záložným právom na jeho majetok (tvrdil, že išlo o rodinný
dom, ktorý v roku 2015 predal synovi žalobkyne za kúpnu cenu 110.000,- Eur, z ktorých mu mala byť
vyplatená len suma 90.000,- Eur, ktoré následne vložil do spoločnosti Bricon Snakov, s.r.o.). V tomto
kontexte uvádzal, že žalovaná v 1. rade postavila v obci Mlynica aj druhý rodinný dom pre žalobkyňu,
pričom tieto rodinné domy boli realizované a postavené za finančné prostriedky spoločnosti Bricon

Snakov, s.r.o. Ďalej tvrdil, že žalovanou v 1. rade bola vykonaná aj rekonštrukcia bytu brata žalobkyne a
ani za túto rekonštrukciu nebolo žalovanému v 1. rade zaplatené. K podmienkam nedôvodnosti nároku
ďalej tvrdil, že v roku 2015 bola žalovaná v 1. rade v strate (nemala na zaplatenie daní a miezd),
preto sa rozhodol zbaviť nepotrebného majetku žalovanej v 1. rade prevodom na žalovanú v 2. rade,
ktorá je jeho dcérou, ktorá mala po prevode vlastníckeho práva k sporným pozemkom vynaložiť veľké

finančné prostriedky na ich údržbu a opravu za účelom umožnenia ich prenajímania. Tvrdil tiež, že pri
ich prevode nevedel aká je trhová cena prevádzaných pozemkov a uznával, že ich nepredal za trhovú
cenu, avšak k prevodu došlo s podmienkou, že žalovaná v 1. rade bude môcť naďalej sídliť v týchto
nehnuteľnostiach, využívať ich za sumu 1,- Eura po dobu desiatich rokov a tieto aj ďalej prenajímať.
Rovnako tvrdil, že o záležitosti predaja sporných pozemkov žalobkyňu a svojho brata informoval, ďalej

že žalobkyňa bola každoročne pozývaná na valné zhromaždenia žalovanej v 1. rade, avšak žiadneho
z nich sa nezúčastnila. Dôvodom prevodu stavieb postavených na sporných pozemkoch spoločnosti
PR-BUILD s.r.o. mala byť potreba rekonštrukcie strechy budovy. Tvrdil, že finančné prostriedky v sume
90.000,- Eur, ktoré mala žalovaná v 2. rade vložiť do opravy nehnuteľností táto nadobudla zo zdrojov v
manželstve (poukazoval pritom na činnosť vykonávanú jej manželom v Spolkovej republike Nemecko). V

súvislosti s výstavbou rodinných domov v obci L. tvrdil, že ju realizovala a financovala žalovaná v 1. rade,
pričom jeden z domov pôvodne patriaci jemu bol odpredaný synovi žalobkyne a vystavené faktúry neboli
žalovanou v 1. rade vyplatené. Tvrdil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D. boli
žalovanou v 1. rade odpredané z dôvodu hrozby exekúcií a konkurzu. K svojim majetkovým pomerom
uvádzal, že vlastní lesný majetok, ktorý možno zistiť v verejne dostupného katastrálneho portálu.

22. Tvrdenia konateľa žalovaného v 1. rade uvádzané pri jeho výsluchu na pojednávaní konanom
19.6.2019 žalobkyňa v relevantnom rozsahu poprela v podaní z 12.8.2019 označiac ich za
nepreukázané. Namietala predovšetkým nesplnenie vkladovej povinnosti žalobkyne poukazom na zápis
v Obchodnom registri a daňové kontroly, zakúpenie sporných pozemkov zo súkromných prostriedkov

konateľa žalovanej v 1. rade, vykonanie rekonštrukcie bytu brata žalobkyne žalovanou v 1. rade, ako
aj použitie vlastných finančných prostriedkov konateľa žalovaného v 1. rade na zakúpenie sporných
pozemkov a to s poukazom na neexistenciu takýchto príjmov. K svojmu podaniu pripojila zmluvu o dielo
z 2.1.2006, z ktorej vyplýva právny vzťah medzi žalovanou v 1. rade a T.. Š. U., ktorý je jej manžel pri
realizácii hrubej stavby rodinného domu v obci Mlynica, pričom súčasne namietala, že pri realizácii diela

došlo k závažnému porušeniu zmluvy a preto ďalšie práce na ňom boli vykonané inými stavebníkmi
a financované manželom žalobkyne z poskytnutého úveru, predaja bytu a odchodného. K odpredaju
druhého rodinného domu v obci L. synovi žalobkyne tvrdila, že k jeho predaju došlo na základe kúpnej
zmluvy z 2015, a že kúpna cena 110.000,- Eur bola konateľovi žalovanej v 1. rade vyplatená v rozsahusumy 90.000,- Eur na účet a v rozsahu sumy 20.000,- Eur v hotovosti. Poukazovala tiež na skutočnosť,
že konateľ žalovanej v 1. rade sám uznal prevod pozemkov tvoriacich predmet sporu pod trhovú cenu
a o tejto cene musel vedieť, keďže poznal cenu za ich kúpu od mesta Bardejov. Ako nepreukázané

popierala tvrdenie, že o predaji sporných parciel bola informovaná, tvrdenie, že bola pozývaná na valné
zhromaždenia žalovanej v 1. rade, tiež tvrdenie o vkladoch súkromných prostriedkov konateľa žalovanej
v 1. rade do majetku žalovanej v 1. rade, tvrdenia o nákladoch vynaložených na údržbu a opravy
sporných pozemkov žalovanou v 2. rade, ako aj tvrdenia o nezaplatených nákladoch rekonštrukcie bytu
brata žalobkyne. Súčasne poukazovala na spôsob, ktorým sa žalobkyňa podieľala na chode žalovanej

v 1. rade.

23. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného
od 1.7.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu,

24. Podľa § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Základnou procesnou podmienkou pri uplatnenom type žalobného nároku podľa § 137 písm. c)

C.s.p. je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem
žalobcu na určení práva je daný vtedy, ak jeho záujem na požadovanom určení je právom aprobovaný a
dotýka sa jeho právneho (hmotnoprávneho) postavenia, pričom tento záujem musí byť podľa požiadavky
zákona zároveň kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny záujem pritom môže byť iba na takom
určení,ktoréjeprávnevýznamné,určité,vykonateľnéavytvárajúcepevnýzákladprávnehovzťahu,resp.

spôsobilé riešiť právne vzťahy medzi účastníkmi v čase vyhlásenia rozsudku, a zároveň odstránenie
stavu ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom, a teda je pre žalobcu
právne naliehavo potrebné. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť rozmnožovaniu zbytočných sporov
(ktorýchspornosťmožnoodstrániťčinapraviťinak),alebosporovbezpraktického(konečného)významu
pre ich účastníkov. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou súčasne platí, že súd je

viazaný žalobou. Pri určovacích žalobách to pre navrhovateľa znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva vecná legitimácia účastníkov v čase rozhodovania súdu (hmotné právo,
ktorého ochrany sa domáha), a súčasne existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
Ak je totiž žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu procesne neprípustná, je vylúčené ďalej
sa zaoberať žalobou vo veci samej (mutatis mutandis rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo

26/07, 2Cdo 231/07, 1Cdo 91/2006). Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu
dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, je naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva vždy daný (napríklad ZSP 48/2004).

26. V danom prípade žalobkyňa zmeneným určovacím petitom žaloby pripusteným uznesením

tunajšieho súdu č. k. 7C/19/2017-138 z 20.3.2019 požadovala deklarovať vlastnícke právo žalovanej v 1.
radekparcelámzapísanýmnalistevlastníctvač.XXXXX,vedenomprekatastrálneúzemieBardejovako
parcela C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 308 m2, parcela C KN č. XXXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 531 m2, parcela C KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 170 m2 a parcela C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 500 m2 tvrdiac

neplatnosť kúpnej zmluvy z 30.4.2014, ktorým boli tieto prevedené na žalovanú v 2. rade za zlomok
trhovej hodnoty, čo malo negatívne ovplyvniť hodnotu obchodného podielu žalobkyne na žalovanej v 1.
rade. Je nepochybné, že v prípade úspechu podanej žaloby by sa žalovaná v 1. rade právoplatnosťou
rozsudku opäť stala vlastníkom označených nehnuteľností, čo vzhľadom na ich cenu má nepochybne
vplyv aj na hodnotu podielu žalobkyne na čistom obchodnom imaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky

už skôr judikoval, že spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno uprieť naliehavý
právny záujem na určení absolútnej neplatnosti zmlúv, ktoré obchodná spoločnosť uzavrela s inými
spoločníkmi alebo tretími osobami a môžu mať vplyv na výšku jeho podielu zo zisku spoločnosti
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 222/01 publikovaný ZSP 41/2002). Na obdobnom názore
najvyšší súd zotrval aj v uznesení sp. zn. 6Obo 222/2007 zo 7.8.2008, kde uviedol, že spoločník

obchodnej spoločnosti má spravidla záujem na určení platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov,
ktoré spoločnosť vykonala v prípade, ak by tieto ohrozovali záujmy spoločníka. Záujmom spoločníka je
predovšetkým, aby spoločnosť podnikala, vykonávala svoju činnosť za účelom dosiahnutia zisku (§ 2
Obchodného zákonníka ) a aby spoločníksvojim vkladom do spoločnosti sa podieľal aj na výsledku podnikania spoločnosti a na rozdelení
zisku (§ 59 ods. 1, § 82, § 123 Obchodného zákonníka ). Je nepochybné, že spoločník môže vykonávať svoje práva týkajúce sa riadenia

spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení, ako aj že sa môže domáhať vyslovenia
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom (§ 122, § 131 Obchodného zákonníka ). Nevyužitie tohto práva však nemôže znamenať
stratu možnosti podať určovaciu žalobu, ktorou by sa domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov
vykonaných spoločnosťou, ak sa spoločník domnieva, že tieto právne úkony spôsobili spoločnosti ujmu,

zmenšenie majetku alebo dokonca zánik podnikania. Citovaná judikatúra najvyššej súdnej autority
je v podmienkach založených § 137 C.s.p. aplikovateľná iba v prípade žalobného nároku o určenie
práva (písm. c/) a nie pri žalobe o určenie právnej skutočnosti (písm. d/), pri ktorom sa v súčasnosti
vyžaduje existencia osobitného právneho predpisu výslovne umožňujúca uplatnenie takéhoto nároku
(napr. určenia neplatnosti valného zhromaždenia). Pre posúdenie existencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť podľa tvrdenia

žalobkyne prevedené v rozpore s dobrými mravmi z majetku žalovanej v 1. rade na žalovanú v 2. rade
je však podľa názoru súdu analogicky aplikovateľná, jej dôsledkom totiž bude návrat pôvodného stavu,
t.j. vlastníctva označených parciel v prospech žalovanej v 1. rade, čo znamená ten istý následok, aký
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov mohol
nastať vyhlásením takejto zmluvy za absolútne neplatnú určovacím výrokom súdu [pozri § 36a ods.

2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov]. Naliehavý právny záujem na
určení, či tvrdené vlastnícke právo žalovanej v 1. rade existuje je teda daný potrebou dosiahnutia zhody
medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, pretože rozsudok o určení,
že vlastnícke právo žalovanej v 1. rade k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej v 2. rade tu je,

by bol podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností a nadväzne na to vylúčením
účinkov absolútne neplatného právneho úkonu na reálnu hodnotu obchodného podielu žalobkyne na
žalovanej v 1. rade ako obchodnej spoločnosti, kde má žalobkyňa podľa výpisu z obchodného registra
podiel zodpovedajúci pomeru jej vkladu k základnému imaniu vo výške 50 %. Aktívna vecná legitimácia
žalobkyne,ajkeďniejepriamymúčastníkomnapadnutéhoprávnehoúkonujedaná,pretožesanásledky

tohto právneho úkonu (prevod vlastníctva k sporným parcelám) dotýkajú aj právnej sféry žalobkyne ako
spoločníčky žalovanej v 1. rade, napadnutým právnym úkonom priamo postihnutej.

27. Súdu je z vlastnej činnosti známe, že v inom súdnom konaní žalovaná v 1. rade (za ktorú podala
žalobu žalobkyňa) sa žalobou z 19.3.2019 domáha voči konateľovi žalovanej v 1. rade v zmysle § 135a

Obchodného zákonníka náhrady škody vo výške 110.000,- Eur a to pre porušenie jeho povinností pri
výkone pôsobnosti konateľa žalovanej v 1. rade vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami všetkých jej spoločníkov (konanie o tejto žalobe vedenej tunajším súdom pod sp.
zn. 1Cb/18/2019 nie je dosiaľ právoplatne skončené). Podanie takejto žaloby však podľa názoru súdu
neoslabuje záver o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu iného

prebiehajúceho konania, predmetom ktorého je nárok na plnenie, keďže tento nárok nebol uplatnený
voči totožným žalovaným a uplatnený nárok v tomto konaní nie je založený na posúdení predbežnej
otázky neplatnosti kúpnej zmluvy z 30.4.2014 uzavretej medzi žalovanými označenými v tomto konaní.
Navyše, vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania sa javí, že aj v prípade úspechu žalovanej v 1.
rade v konaní o náhradu škody by prípadná reparácia úbytku obchodného majetku žalovanej v 1. rade

následkom absolútnou neplatnosťou napádaného právneho úkonu zo strany konateľa žalovaného v 1.
rade nebola reálna, keďže v tomto súdnom konaní žalovaní ani relevantne nepopierali skutkové tvrdenia
žalobkyneozbavenísakonateľažalovanéhov1.radeosobnéhomajetku,predovšetkýmnímobývaného
rodinného domu s k tomu prináležiacim pozemkom v obci P., ktorý previedol na žalovanú v 2. rade -
tvrdenie žalobkyne v tomto smere napokon potvrdzuje obsah listu vlastníctva č. XXX vedeného pre k. ú.

Snakov. Iný relevantný majetok vyššej hodnoty konateľa žalovaného v 1. rade v konaní žalovaní netvrdili
a ani nepreukazovali. Pre vylúčenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
je nenáležitý aj poukaz žalovanej v 1. rade na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/28/2009 z
26.5.2010,keďžeoznačenérozhodnutiesazaoberalošpecifickýmipodmienkamiexistencienaliehavého
záujmu na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy obchádzajúcej predkupné právo podielových

spoluvlastníkov, čo nezodpovedá okolnostiam tohto prípadu a argumentácii o absolútnej neplatnosti
napádaného právneho úkonu.28. Vzhľadom na záver o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd na
podklade zistení vyplývajúcich z dokazovania pristúpil k posúdeniu prejudiciálnej otázky platnosti kúpnej
zmluvy z 30.4.2014 uzavretej medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade, predmetom ktorej bol

prevod parcely C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4308 m2, parcely C KN č.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 531 m2, parcely C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 170 m2 a parcely C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 500
m2, ktoré sú toho času zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom pre katastrálne územie Q. za
kúpnu cenu 2.400,- Eur.

29.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

33. Podľa § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo

spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

34. Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti
spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu
spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

35. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

36. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti treba

dobré mravy považovať za súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcou povahu základných noriem, pričom sú meradlom
hodnotenia konkrétnej situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade
so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3Cdo/53/2006, ZSP 56/2010). Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú používané

ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon
subjektívnych práv (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/191/94, R 88/1998). Svojím významom
nadobudli význam základných zásad súkromného práva (zásada ekvity) a sú príkazom sudcovi
rozhodovať v súlade s ekvitou (mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 57/2009
z 27.7.2009 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoPr 2/2014 z 25.9.2014).

37. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným
názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol
v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa
členov spoločnosti. Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré

dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak
to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. (bližšie Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 1616 s. 23). Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
má miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z inýchdôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo
aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon
práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako

vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25Cdo 2895/99 z 29.3.2001).

38. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná v 1. rade nadobudla
nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom sporu spolu so stavbou súp. č. XXXX, kúpnou zmluvou zo

6.7.2009 od Mesta Bardejov za cenu vo výške 233.353,- Eur, ktorá bola najvyššou cenou dosiahnutou
v obchodnej verejnej súťaži vyhlásenej Mestom Bardejov. Z oboznámeného obsahu súvah žalovanej v
1. rade za účtovné obdobia 2011-2018 bolo zistené, že v účtovnom období 2014 (stav k 31.12.2014),
v ktorom žalovaná v 1. rade previedla sporné pozemky na žalovanú v 2. rade, žalovaná v 1. rade
prestala v riadku 12. účtovnej závierky viesť pozemky vykazované predtým v hodnote 112.353,- Eur.
Súd nemá pochybnosti o tom, že dôvod tejto zmeny v účtovníctve žalovanej v 1. rade bol spôsobený

práve prevodom sporných pozemkov z majetku žalovanej v 1. rade a že tieto mali v čase prevodu
účtovanú hodnotu vo výške 112.353,- Eur (v súvislosti s určením jej výšky v účtovníctve žalovanej v
1. rade sa s ohľadom na čl. IV zmluvy zo 6.7.2009 javí, že táto vychádzala zo znaleckého posudku
realizovaného pri ich kúpe v r. 2009). V priebehu konania sám konateľ žalovanej v 1. rade pripustil, že
prevod sporných pozemkov na žalovanú v 2. rade za kúpnu cenu vo výške 2.400,- Eur nezodpovedal

trhovej cene týchto pozemkov a zároveň tvrdil, že pri ich prevode k 30.4.2014 nezisťoval ich cenu
znaleckým posudkom. Na základe týchto zistení je preto dôvodný záver, že kúpna cena za parcely C
KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4308 m2, parcely C KN č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 531 m2, parcely C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
170 m2 a parcely C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 500 m2, nachádzajúce

sa v katastrálnom území Q. dohodnutá v zmluve z 30.4.2019 bola neprimerane nízka a predstavovala
zlomok ich trhovej hodnoty (nie je podstatné, čí táto predstavovala sumu 112.353,- Eur alebo žalobkyňou
tvrdených 165 až 190 tisíc Eur). Pre záver o prípadnom rozpore tohto právneho úkonu s dobrými mravmi
však preukázanie tejto skutočnosti samo o sebe nepostačuje, keďže neprimerane nízka kúpna cena
sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobými mravmi podľa § 39

Občianskeho zákonníka (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 412/2014 z 21.6.2016), okrem
prípadu, ak uzavretie kúpnej zmluvy, ktorá je výsledok dohody jej účastníkov by bol spätý s konaním
priečiacim sa dobrým mravom - konaním contra bonos mores (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/244/2018 z 27.6.2019).

39. V okolnostiach prípadu sa ako právne významná javí skutočnosť, že za žalovanú v 1. rade pri
uzavieraní pôvodnou žalobou napádaného právneho úkonu konal len jeden zo spoločníkov žalovanej v
1. rade, ktorého obchodný podiel v žalovanej v 1. rade predstavuje podiel 50 % a to bez preukázaného
súhlasu žalobkyne ako druhej spoločníčky žalovanej v 1. rade, prípadne bez prerokovania tohto úkonu
s ňou (tvrdenia o informovanosti žalobkyne o spornom prevode žalobkyňa v konaní úplne popierala

a žalovaná v 1. rade ani žiadne dôkazy o jej informovanosti neprodukovala), pričom rozsah tohto
majetkového prevodu aj v spojitosti so zisteniami vyplývajúcimi zo stavu účtovaného majetku preukazuje
značný úbytok majetku žalovanej v 1. rade (pozri riadok 1. súvahy za účtovné obdobie 2014 a z neho
vyplývajúci úbytok majetku spoločnosti v sume 93.751,- Eur), ktorý musel mať podľa názoru súdu vplyv
aj na výsledok hospodárenia spoločnosti. Ten bol za účtovné obdobie 2014 v riadku 61. výkazu ziskov

a strát vykázaný ako strata -176 150,- Eur, hoci v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období
roka 2013 predstavovala strata žalovanej v 1. rade -63.459,- Eur. Nadväzne na to zo strany 10 výkazu
ziskov a strát za účtovné obdobie 2014 bolo zistené, že prevod pozemkov v hodnote nezodpovedajúcej
účtovanej zostatkovej cene predaného dlhodobého majetku (tržby z predaja dlhodobého nehmotného a
hmotného majetku v sume 7.799,- Eur, zostatková cena predaného dlhodobého majetku 112.923,- Eur)

sa na prehĺbení straty žalovanej v 1. rade musel nevyhnutne podieľať podstatnou mierou. S ohľadom na
uvedené súd považuje za preukázané, že sporný právny úkon uzavretý 30.4.2014 medzi žalovanými mal
relevantný vplyv na hodnotu majetku žalovanej v 1. rade a tým aj na prípadne uplatňované majetkové
práva jej spoločníkov (napríklad na výšku vyrovnacieho podielu v prípade ukončenia účasti žalobkyne
v spoločnosti, na vznik oprávnenia na rozdelenie zisku žalovanej v 1. rade v niektorom z nasledujúcich

účtovných období (napr. k 31.12.2015 vykázala žalovaná účtovný zisk 3.869,- Eur, k 31.12.2016 účtovný
zisk 3.378,- Eur). Zníženie hodnoty majetku žalovanej v 1. rade krajne nevýhodným prevodom časti jej
dlhodobéhohmotnéhomajetkumusímaťnepochybnenegatívnyvplyvajnarozsahmožnostížalovanejv
1. rade zabezpečiť splnenie svojich prípadných záväzkov vzniknutých pri jej podnikaní, resp. súvisiacichs plánovanými investíciami v rámci jej hospodárskej činnosti. Takto pre kupujúceho (žalovanú v 2.
rade) nepochybne výhodný prevod sporných nehnuteľností navyše uzavrela žalovaná v 1. rade s
dcérou svojho konateľa konajúceho pri tomto úkone za žalovanú v 1. rade. Vo vzťahu k žalobkyni bol

konateľ žalovanej v 1. rade pri tomto úkone nepochybne v konflikte záujmov, a to medzi záujmom
žalovanej v 2. rade ako najbližšej priamej príbuznej výhodne nadobudnúť majetok neprimerane vyššej
hodnoty,záujmomžalobkyneakospoločníčkyžalovanejv1.radenaudržaniemajetkuspoločnosti(alebo
jej ekvivalentnej hodnoty v spoločnosti) z vyššie opísaných dôvodov a napokon aj záujmu samotnej
spoločnosti (žalovanej v 1. rade) na zachovaní celkovej hodnoty jej majetku. Vo vzťahu k žalovanej v

1. rade bol jej konateľ povinný konať s odbornou starostlivosťou a v jej prospech. Preukázané konanie
konateľa žalovanej v 1. rade je preto nepochybne v rozpore nielen s obsahom § 135a Obchodného
zákonníka, ale aj s dobrými mravmi predstavujúcimi základné normy, ktoré sú meradlom hodnotenia
konkrétnejsituáciezodpovedajúcejvšeobecneuznávanýmpravidlámslušnostivsúladesovšeobecnými
zásadami morálky.

40. Podľa názoru súdu na toto konanie štatutárneho orgánu žalovanej v 1. rade dopadá aj norma
obsiahnutá v § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý zakazuje také zneužívajúce konanie, ktoré
niektorého zo spoločníkov znevýhodňuje. Do obsahu označenej normy je transformovaný práve princíp
zákazu konania v rozpore s dobrými mravmi a je nevyhnutne prepojený aj so zásadou lojality, ktorá
svojím obsahom vedie k zákazu zámerne poškodiť spoločnosť alebo niektorého zo spoločníkov

obchodnej spoločnosti (obdobne napríklad Čollák, J. Zákaz zneužitia práva v súkromnom práve a v
práve obchodných spoločností. Praha: C.H.Beck, 2018, s. 126 a nasl.). Takéto konanie prichádza do
úvahy nielen zo strany iných spoločníkov, ale aj zo strany orgánov spoločnosti. V danom prípade
bolo realizované orgánom spoločnosti - konateľom, ktorý je súčasne jedným zo spoločníkov tak, že
konal proti majetkovým záujmom spoločnosti a jej spoločníkov (konkrétne proti záujmu na zachovaní

reálnej hodnoty ich podielov na obchodnom majetku spoločnosti). Opísaným konaním teda boli
spoločníci obchodnej spoločnosti znevýhodnení, pričom označené konanie konateľa spoločnosti bolo
zneužívajúce,pretoževopísanomkonfliktezáujmovviedlokneodôvodnenémumajetkovémuprospechu
jeho najbližšej priamej príbuznej. Vychádzajúc z vyššie rozvedených okolností prípadu preto súd dospel
k záveru, že výkon oprávnení konateľa žalovanej v 1. rade pri žalobkyňou napadnutom právnom úkone

bol v rozpore so spoločensky uznávanou normou správania sa, konať v záujme spoločnosti a jej
spoločníkov a nie v záujme tretích osôb nemajúcich k obchodnej spoločnosti žiaden vzťah, teda bol v
rozpore s dobrými mravmi a súčasne napĺňal symptómy zakázaného správania vyplývajúceho z obsahu
a zmyslu § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka. Preto je tento právny úkon absolútne neplatným právnym
úkonom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

41. Obrana žalovanej v 1. rade o výhodnosti predaja sporných parciel žalovanej v 2. rade s poukazom
na prínos v podobe nájomného za prenechanie prevedených nehnuteľností alebo ich častí do užívania
tretím osobám (svojím obsahom teda podnájomnými zmluvami) neobstojí, pretože takýto výnos mohol
žalovanej v 1. rade plynúť aj z dôvodu ich prenájmu v postavení vlastníka týchto parciel. Navyše

predmetom prenájmu podľa zmluvy uzavretej s Mestom Bardejov zo 4.1.2010 bol prenájom nebytového
priestoru v budove a nie časti niektorej zo sporných parciel a dôvodné sú aj námietky žalobkyne k
neplatnosti týchto nájomných zmlúv z ňou uvádzaných dôvodov. Úsporu žalovanej v 1. rade na daniach
z pozemkov, ktoré boli prevedené je potrebné vyhodnotiť ako nepatrnú - daň z pozemkov v roku
2014 totiž predstavovala len sumu 129,92 Eur za zdaňovacie obdobie 1 roka. Obsah neplatnej kúpnej

zmluvy z 30.4.2014 tiež nepotvrdzuje žalovanou v 1. rade tvrdený záväzok žalovanej v 2. rade umožniť
žalovanej v 1. rade užívanie nehnuteľností za sumu 1,- Euro ako jednej z podmienok prevodu týchto
nehnuteľností na žalovanú v 2. rade. Takéto dojednanie vyplýva len zo zmluvy o prenájme uzavretej
medzi žalovanými (ako už bolo načrtnuté, jej platnosť dôvodnými námietkami o jej predčasnom uzavretí
žalobkyňa spochybnila), nie je však podmienkou kúpnej zmluvy, pre nesplnenie ktorej by žalovaná v

1. rade mala možnosť od zmluvy odstúpiť, teda tvrdenie o podmienení predaja sporných nehnuteľností
v konaní preukázané nebolo. Rovnako súd nemohol prihliadať ani na tvrdenia žalovanej v 1. rade o
vynaložení investícií do prevedených pozemkov žalovanou 2. rade, tieto boli totiž žalobkyňou výslovne
popreté a súčasne nebolo žalovanými v konaní žiadnym spôsobom preukázané ich vynaloženie a ani
ich výška. Zostavy predložené žalovanou v 1. rade v priebehu konania s orientačnou výškou týchto

nákladov nemožno akceptovať, navyše sa javí ako nepravdepodobné, aby žalovaná v 2. rade, ktorá sa
podľa tvrdení konateľa žalovanej v 1. rade dlhodobo zdržiava s manželom v M. takéto investície vôbec
realizovala,avkonaníaninebolprodukovanýdôkazoichrealizáciiprostredníctvominejosoby.Skutkový
stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania tiež nepotvrdzuje tvrdenie konateľa žalovanej v 1. rade,že na nadobudnutie týchto parciel použil vlastné finančné prostriedky, resp. prostriedky z poskytnutých
úverov, ktoré by sám splatil z vlastných zdrojov. Predložené zmluvy o pôžičke uzavreté žalovanou v
1. rade potvrdzujú len zabezpečenie krátkodobého kapitálu (aj len na niekoľko dní) pravdepodobne

použitého na úhradu kúpnej ceny Mestu Bardejov v roku 2009, nepreukazujú však použitie prostriedkov
konateľa žalovanej v 1. rade na úhradu tejto kúpnej ceny. Rovnako bolo v konaní preukázané, že
finančné zdroje na zaplatenie kúpnej ceny predmetných pozemkov žalovaná v 1. rade získala aj z
úverových prostriedkov na základe zmluvy o investičnom úvere uzavretej 4.9.2009 s UniCredit Bank
Slovakia a.s.. Tento úver, hoci bol zabezpečený ako majetkom žalovanej v 1. rade tak aj majetkom

konateľa žalovanej v 1. rade, bol napokon žalovanou v 1. rade predčasne splatený na základe žiadosti
zo 7.3.2013, teda nedošlo k speňaženiu záložným právom zaťaženého majetku konateľa žalovanej
v 1. rade výkonom záložného práva. Konateľ žalovanej v 1. rade na vyvrátenie tvrdení žalobkyne o
konaní v rozpore s dobrými mravmi pri uzatváraní zmlúv síce preukázal, že k 3.7.2015 vložil na účet
žalovanej v 1. rade, sumu 90.000,- Eur, avšak uvedené nemožno považovať za bližšie nedefinovanú
náhradu za neprimerane zníženú kúpnu cenu sporných nehnuteľností prevedených žalovanej v 2. rade.

Z jeho strany totiž nebol racionálnym spôsobom vysvetlený ani právny titul takéhoto vkladu, napríklad
či išlo o plnenie ďalšej vkladovej povinnosti nad rámec základnej vkladovej povinnosti spoločníkov
do základného imania, alebo o plnenie konkrétneho záväzku voči spoločnosti alebo len o pôžičku
spoločnosti za účelom (prechodného) zlepšenia finančnej kondície spoločnosti. Z obsahu účtovnej
závierky za rok 2015 vyplýva, že v dôsledku tohto vkladu nedošlo k celkovému zvýšeniu majetku o

sumu blízku tomuto vkladu (k 31.12.2015 spoločnosť priznala účtovne majetok v sume 456.859,- Eur,
pričom k 31.12.2014 ho účtovne vykazovala v sume 466.531,- Eur). Nejaví sa teda, že vkladom tejto
sumy došlo k zvýšeniu hodnoty majetku spoločnosti (t. j. namiesto pozemkov finančné prostriedky).
Oboznámená súvaha za rok 2015 nepreukazuje zvýšenie záväzkov spoločnosti voči spoločníkom,
ale naopak ich zníženie, pričom záväzky spoločnosti voči spoločníkom boli od roku 2011 účtované v

zásade v približne rovnakej výške okolo 300.000,- Eur a k 31.12.2015 klesli na 234.000,- Eur. Rovnako
označená súvaha za účtovné obdobie roku 2015 nepreukazuje zmenu výšky základného imania (r.
81 súvahy), či zásadnú zmenu položiek tvoriacich výnos z hospodárskej činnosti. Teda z vykonaných
dôkazov a tvrdení produkovaných žalovanou v 1. rade nemožno vyvodiť také závery, ktoré by už vyššie
opísanýrozpornapádanejkúpnejzmluvyz30.4.2014sdobrýmimravmirelevantnespochybnili.Žalovaní

rovnako nepreukázali, že by žalobkyňa s prevodom pozemkov napadnutým úkonom súhlasila, alebo že
by to bolo s ňou prerokované, z dokazovania naopak vyplýva, že na valné zhromaždenia začala byť
pozývaná až od roku 2017, čo nemá žiaden vplyv na vyhodnotenie napadnutého právneho úkonu z roku
2014akoneplatného.Námietkačerpaniainýchbenefitovžalobkyňouposkytovanýchžalovanouv1.rade
(časť stavebných prác na rodinnom dome v obci L.) sa pre posúdenie výkonu žalobkyňou uplatneného

práva s dobrými mravmi javí irelevantnou, pretože z dokazovania vyplýva, že obdobné benefity boli
poskytované aj druhému zo spoločníkov, ktorý je konateľom žalovanej v 1. rade. Napokon námietka
žalovanej v 1. rade o nepreukázaní oprávnenia právneho zástupcu žalobkyne zastupovať ju v súdnom
konaní nevychádza zo žiadnych relevantných skutočností okrem podozrenia, ktorého dôvodnosť ňou
predložený návrh na zápis rozšírenia predmetu podnikania do obchodného registra a dodatok č. 3 ku

spoločenskej zmluve podľa hodnotenia súdu nepreukazuje.

42. Obrana žalovanej v 2. rade spochybňujúca vecnú aktívnu legitimáciu z dôvodu prekážky vyplývajúcej
z § 9 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme je právne irelevantná, nakoľko
toto ustanovenie sa vzťahuje len na vedúcich zamestnancov pri výkone vo verejnom záujme, ktorí

vykonávajú funkciu štatutárneho orgánu. Pokiaľ by aj žalobkyňa takýmto vedúcim zamestnancom bola,
vyššie uvedené ustanovenie ju neobmedzovalo vlastniť majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti,
obmedzovalo ju len pri výkone funkcie konateľa alebo člena iného orgánu u žalovanej v 1. rade, ktorú
žalobkyňa v zmysle obsahu výpisu z obchodného registra žalovanej v 1. rade nikdy nevykonávala.
Sama nepodnikala (nebolo u nej preukázané živnostenské, či iné oprávnenie), bola len spoločníčkou

žalovanej v 1. rade, čo nemožno zamieňať. V rozpore s ustáleným skutkovým stavom je aj tvrdenie
žalovanej v 2. rade o nesplnení vkladovej povinnosti žalobkyne do obchodnej spoločnosti, pretože
zo zápisu v obchodnom registri naopak vyplýva jeho splatenie v celej výške, t.j. 3.320,- Eur u oboch
spoločníkov a z preskúmaných účtovných závierok nevyplýva žiaden nesplatený záväzok vyplývajúci z
vkladovej povinnosti spoločníkov obchodnej spoločnosti do základného imania vyplývajúceho z § 58 a

nasl. Obchodného zákonníka.

43. Vzhľadom na prejudiciálny záver o absolútnej neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade za použitia § 39 Občianskeho zákonníka, nemohli nastaťúčinky prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v 2. rade k parcele C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 4308 m2, parcele C KN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 531
m2, parcele C KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2 a parcele C KN č. XXXX/

XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 500 m2, kat. úz. Q., preto vlastnícke právo k označeným
parcelám svedčí na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade a Mestom Bardejov dňa
6.7.2009 za dohodnutú kúpnu cenu schválenú uznesením Mestského zastupiteľstva Bardejov č. XX/
XXXX z 25.6.2009 vo výške 233.353,- Eur. S prihliadnutím na potrebu zosúladenia stavu zachyteného
v katastri nehnuteľností s právnym stavom, bolo preto dôvodné uplatnenému žalobnému nároku na

určenie vlastníckeho práva vyhovieť.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Výrok o trovách
konania tak vychádza zo záveru, že ako žalobkyňa bola v konaní voči žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2.
rade plne procesne úspešná. Obidve žalované počas konania uplatnenému nároku zhodne nedôvodne

odporovali, vznik týchto trov zhodne zapríčinili a preto im bola povinnosť na ich náhradu uložená
spoločne a nerozdielne.

45. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.