Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011011
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318011011.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému W. W., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 04.11.2019
pod sp. zn. 31T/109/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.07.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného W. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 04.11.2019 pod sp. zn. 31T/109/2018 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 06.02.2020 pod sp. zn. 31T/109/2018
bol obžalovaný W. W., uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 29.08.2017 v čase okolo 10:45 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz,
EČV: NR-800IM, po ceste 1/62 v meste Sereď zo smeru od OD Progress po ulici M. R. Štefánika pri
farskom kostole sv. Jána Krstiteľa a vykonával odbočovanie vľavo na vedľajšiu cestu do ulice Námestie
republiky, pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke,
následkom čoho vytvoril náhlu prekážku motocyklistovi V. Q., ktorý viedol motocykel zn. Yamaha, EČV:

GA-157AF, rovno po hlavnej ceste po ulici M. R. Štefánika zo smeru od predajne potravín LIDL, čím
ohrozil motocyklistu, lebo ho prinútil k intenzívnemu brzdeniu a následnému pádu z motocyklu - vyvolal
na vozovke kolíznu situáciu, následkom čoho došlo k zrážke motocyklu s vozidlom, motocyklista V. Q.
utrpelťažkézranenia-odierkupravéhopredlaktiaveľkosti20cm,suprabazálnuviacúlomkovúzlomeninu
dislokovanú I. záprstnej kosti na ľavej ruke s posunom lomných plôch, zlomeninu bázy distálneho
článku palca na ľavej ruke s posunom lomnej plochy, zlomeninu V. predpriehlavkovej kosti vpravo,

otvorenú viacpočetnú vnútrokĺbovú zlomeninu oboch hrboľov píšťaly, viacpočetnú zlomeninu hornej
časti ihlice vpravo s posunom úlomkov, zlomeninu tela IV. predpriehlavkovej kosti na pravej nohe s
posunom lomných plôch viacúlomkovú, pričom V. Q. je práceneschopný od 29.08.2017 až doposiaľ,
v dôsledku čoho je závažne obmedzený na obvyklom spôsobe života, čím obvinený svojím konaním
porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov, a to závažnejším spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c), písm. h) zákona č. 8/2009 Z. z. o

cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní
1 (jeden) rok a 3 (tri) mesiace, ktorý mu následne v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu podmienečného
odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil i trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze
vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným:

- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, škodu vo
výške 3 286,90 Eur.
- Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, sídlo ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, škodu vo výške 4030,60

Eur.
- V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. XXXX/XX, W., škodu vo výške 2238,41 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
V. XXXX/XX, W., so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 267-270 spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu ( v rozsahu č.l. 276-279), namietal

správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i konanie, ktoré rozsudku predchádzalo.
V úvodnej časti odvolania veľmi podrobne rozvádzal najmä argumenty týkajúce sa nedostatočných
skutkových zistení súdu prvého stupňa poukazujúc predovšetkým na absenciu znaleckého
dokazovania, ktoré bolo nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu veci vykonať. Obžalovaný
na hlavnom pojednávaní poprel, že by predmetnú nehodu zavinil on, resp. že by poškodenému vytvoril

náhlu prekážku, bol to poškodený ktorý potvrdil, že po odbočovaní mercedesu zrýchlil, nakoľko si
myslel, že má priestor, aby prešiel, pričom sa malo jednať o normálny plynulý rozbeh. Technika jazdy
poškodeného a jeho rýchlosť nebola na hlavnom pojednávaní žiadnym spôsobom skúmaná, pričom
bolo potrebné pribrať znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý by objasnil, či vytvoril poškodenému
náhlu prekážku a teda či naplnil skutkovú podstatu žalovanej trestnej činnosti najmä vzhľadom na

rozpornosť výpovedí obžalovaného a poškodeného na hlavnom pojednávaní. Z tohto dôvodu preto
namietal aj postup súdu, ktorý odmietol jeho návrh na doplnenie dokazovania pribratím znalca z dôvodu
oneskoreného podania takéhoto návrhu v zmysle § 240 ods.3 Tr. por. Taktiež namietal výrok o treste,
ktorý trest ( resp. tresty) považoval za neprimerane prísne aj s poukazom na to, že súd mal pri hodnotení
pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností priznať i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.

zák., a nebrať do úvahy priestupky menšej závažnosti na ktoré poukazoval vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ
ideovýrokonáhradeškody,vdanomsmerenamietal,ženakoľkomalpredmetnévozidlolenvprenájme,
mal by za škodu zodpovedať prevádzkovateľ vozidla, resp. vlastník a to v zmysle judikatúry civilných
súdov. Z tohto dôvodu preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I.
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby ho spod obžaloby oslobodil.

Okresný prokurátor ani poškodení odvolanie nepodali.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu (ktoré súd vykonal so súhlasom obžalovaného v jeho
neprítomnosti postupom podľa § 293 ods.7 Tr. por.) obhajca obžalovaného zotrval na písomných

dôvodoch odvolania s poukazom na jeho špecifiká s tým, žiadal obžalovaného spod obžaloby oslobodiť,
prípadne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Splnomocnenec poškodeného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť s tým, že zotrvávajú na uplatnenej škode v rámci trestného konania.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu rovnako navrhol odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317

odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom
pojednávaní ( a to aj po zopakovaní celého dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 3To/23/2019 zo dňa 12.09.2019) vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre
náležité zistenie skutočného stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný
súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na
obhajobu, následne v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil
po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým

zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1
Trestného poriadku jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a
akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu.

Odvolací súd poukazuje na to, že v dvojstupňovom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého

stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne,
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom pokiaľ
ide o každý argument. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia totižto nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. (napr. R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci
Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).

Krajský súd s prihliadnutím na obhajobné námietky obžalovaného považuje za potrebné iba doplniť, že
vykonaným dokazovaním bola vina obžalovaného W. W. bezpečne a spoľahlivo preukázaná, pretože

vo veci bola produkovaná reťaz usvedčujúcich dôkazov voči nemu, ktoré dovoľujú ustáliť jediný
opodstatnený záver a to, že dňa 29.08.2017 v čase okolo 10:45 hod. viedol ako vodič osobné motorové
vozidlo zn. Mercedes Benz, EČV: NR-800IM, po ceste 1/62 v meste Sereď zo smeru od OD Progress po
ulici M. R. Štefánika pri farskom kostole sv. Jána Krstiteľa a vykonával odbočovanie vľavo na vedľajšiu
cestudouliceNámestierepubliky,pričomsadostatočnenevenovalvedeniuvozidlaanesledovalsituáciu

v cestnej premávke, následkom čoho vytvoril náhlu prekážku motocyklistovi V. Q., ktorý viedol motocykel
zn. Yamaha, EČV: GA-157AF, rovno po hlavnej ceste po ulici M. R. Štefánika zo smeru od predajne
potravín LIDL, čím ohrozil motocyklistu, lebo ho prinútil k intenzívnemu brzdeniu a následnému pádu z
motocyklu - vyvolal na vozovke kolíznu situáciu, následkom čoho došlo k zrážke motocyklu s vozidlom,
motocyklista V. Q. utrpel ťažké zranenia, čím svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c)

zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a to závažnejším spôsobom
podľa § 137 ods. 2 písm. c), písm. h) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov.

Skutkový stav veci pred súdom prvého stupňa bol ustálený pritom nie len na podklade výsluchu
obžalovaného a poškodeného, ktorí mohli sledovať nehodový dej, ale aj na základe listinných
dôkazov vo forme zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody ODI v Galante, fotodokumentáciou
z miesta cestnej dopravnej nehody a tiež znaleckým skúmaním vzniknutých zranení znalcom z odboru
zdravotníctvo.

Súdu prvého stupňa, vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, keď zisťovanie skutkového stavu
veci bolo vykonané posúdením nehodového deja vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov aj napriek
zamietnutiu návrhu obžalovaného na pribratie znalca z odboru cestnej dopravy, nie je možné vytknúť
žiadne pochybenie ohľadne skutkových zistení, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní.

Odvolací súd považuje za nutné predovšetkým zdôrazniť, že obhajoba obžalovaného (ktorou
argumentoval až v priebehu hlavného pojednávania) bola overovaná nielen výsluchom poškodeného,
ale aj listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.Tak, ako uvádza i okresný súd v napadnutom rozsudku, svedok a poškodený V. Q. od začiatku trestného
konania konzistentným , nemenným spôsobom vypovedal tak, že nehoda sa stala v Seredi na hlavnej

ceste,kadiaľišiel namotocykli aprikostolemucestuskrížilprotiidúciMercedes,ktorýodbočovaldoľava.
Najprv, ako sa blížil toto odbočovanie prerušil, no potom mu náhle skrížil obžalovaný cestu. Reflexne
zabrzdil prednou brzdou, spadol aj s motorkou na zem a došlo ku kolízii. Pred ním neboli žiadne vozidlá
ani cez prechod nikto neprechádzal, s motorkou spadol asi v strede križovatky, zvyšok sa došúchal. Pre
skutkom nezrýchľoval, práve naopak zvoľňoval a brzdil motorom, keďže šiel do križovatky a vyzeralo to,

že obžalovaný bude odbáčať, no potom zastal, tak si myslel, že ho vidí, tak pridal. Mohol ísť 30 - 40 km/h.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania uviedol, že v kritickom čase
odbočoval z hlavnej cesty doľava na vedľajšiu cestu, poškodeného registroval a bol ešte ďaleko pred
ním, za prechodom pre chodcov cez ktorý prechádzali ľudia. Ako vykonával odbočovanie a bol už na
vedľajšej ceste, poškodený do neho narazil. Nevie, ako sa mohol tak rýchlo dostať k nemu, musel veľmi

prudko zrýchliť, určite nešiel predpísaných 50 km/h a asi pred ním dostal šmyk, pričom narazil predným
kolesom do zadnej časti jeho auta. Vtedy už bol skoro celým autom na vedľajšej ceste, išiel pomaly a
dával pozor. Pred odbočením dal smerovku a autom zašiel k ľavej strany cesty, aby ho rovno idúce autá
mohli obísť. Predpokladal, že motorka poškodeného bude spomaľovať, keďže bol pred ňou ešte prechod
pre chodcov, no ona musela zrýchliť. Náraz nevidel, iba počul šuchnutie o auto, ako by niekto kopol

do dverí. Pri odbáčaní išiel pomaly, možno 15 - 20 km/h. Pri svojom prvom výsluchu na polícii nevedel
presne, o čo sa jedná, mnohému nerozumel a jeho otcovi nedovolili byť pri výsluchu s ním, nakoniec
povedal, že všetko v zápisnici súhlasí. Auto užíval pred nehodou asi 2 mesiace, pred poškodeným išlo
ešte jedno auto, preto pri odbočovaní zastal aby prešlo, no poškodeného videl až ďalej. Po náraze už
s autom nehýbal, oproti šli policajti tak tí hneď zastavili.

V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že v kritickom čase a mieste chcel ísť na futbalový štadión,
keď pri odbočovacom manévri svojou neopatrnosťou , resp. nepozornosťou vytvoril protiidúcemu
motocyklistovi idúcemu po hlavnej ceste náhlu prekážku, v čoho dôsledku mu pri odbočovaní vľavo
narazil s motocyklom do pravej bočnej strany vozidla. Pri nehode motocyklista spadol a utrpel zranenia.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe v podobných prípadoch
všeobecne platí, že vodič vozidla, ktorý má prednosť v jazde, nie je povinný meniť smer alebo rýchlosť
jazdy, pokiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by hrozil stret s vozidlom, ktorého vodič je povinný dať mu
prednosť vjazde. Túto povinnosť a v nadväznosti na to aj povinnosť zabrániť stretu vozidla má vodič iba

vtedy, keď včas a na dostatočnú vzdialenosť zistí, že vodič vozidla, ktorý mu má dať prednosť v jazde,
svoju povinnosť nesplnil, resp. že si počína tak, že je zrejmé, že ju nesplní.
Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky
porušením jej pravidiel, a v dôsledku toho nezabráni dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii
bolo možné nehode predísť, možno ho robiť za nehodu zodpovedným iba potiaľ, pokiaľ mu za voľbu

nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie.
V posudzovanej veci by preto so zreteľom na už uvedené iba v prípade zistenia, že vodič osobného
motorového vozidla Mercedes Benz (obžalovaný) nemal možnosť spozorovať motocykel zn. Yamaha
(poškodeného) skôr, než so svojim vozidlom započal odbočovací úkon vľavo z hlavnej cesty a v
dôsledku toho nemohol splniť ani povinnosť dať mu prednosť v jazde, bolo možné usudzovať na to,

že posudzovanú dopravnú nehodu zavinil výlučne poškodený tým, žeby jazdil vyššou, ako povolenou
rýchlosťou,čovšakvzhľadomnavspisezadokumentovanéanahlavnompojednávanívykonanédôkazy
nemožno konštatovať.
V tejto súvislosti ako i v súvislosti s odvolacími námietkami obžalovaného krajský súd v celom rozsahu
poukazuje na vyššie uvedené skutkové a právne závery ohľadne viny obžalovaného. V danom prípade

nie je možné pričítať žiadnu relevantnú mieru spoluúčasti poškodeného na vzniku dopravnej nehody,
nakoľko v danom prípade kolíznu situáciu objektívne vyvolal a zapríčinil výlučne obžalovaný tým, že sa
plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke tak, ako to i sám obžalovaný
uvádzal vo svojej výpovedi z prípravného konania dňa 02.12.2017 a ktorá výpoveď plne korešpondovala
aj s výpoveďou poškodeného a ostatnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný

totižto mal jednak možnosť spozorovať na dostatočnú vzdialenosť motocyklistu a tomu prispôsobiť,
prípadne prehodnotiť aj svoj odbočovací manéver a zároveň, ak by nekrižoval protismer, k nehode
by nedošlo, pretože motocyklista by bezpečne prešiel okolo jeho motorového vozidla. Ani odvolací
súd preto obhajobe obžalovaného neuveril, túto vyhodnotil jednoznačne ako účelovú a prispôsobenúdôkaznej situácii vyplývajúcej z prípravného konania. Je zrejmé, že ťažisko obhajoby bolo preniesť
zodpovednosťzaspáchanýskutoknapoškodenéhoQ.,čojerovnakomožnápovažovaťzačistoúčelové
s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok na úkor inej osoby.

Obžalovaným navrhované znalecké dokazovanie ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné
vykonať vzhľadom na dostatočne ustálený skutkový stav už doposiaľ vykonanými dôkazmi, pričom by
toto ani nezodpovedalo zásade hospodárnosti konania. Je potrebné uviesť, že Ústava Slovenskej
republiky v článku 47 ods. 3 garantuje rovnosť účastníkov v konaní pred súdom, pričom pod rovnakým

postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý
proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v
procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej
výhody voči protistrane. Tvrdenia obžalovaného, že zostali opomenuté jeho návrhy ohľadne vykonania
znaleckého dokazovania, ako vyplýva z obsahu spisu, nezodpovedajú postupu súdu prvého stupňa v
konaní ( ktorý podrobne vysvetlil, prečo takéto dokazovanie nepovažuje za potrebné), a sú účelové.

Podľa názoru odvolacieho súdu, obžalovaný mal možnosť v celom rozsahu obhajovať svoje záujmy v
konaní a v prejednávanej veci nebola porušená zásada rovnosti zbraní, keď obžalovanému nebránila
žiadna prekážka zaobstarať si počas celého trestného konania ( až do vyhlásenia rozsudku, t.j počas 2 a
pol roka) znalecký posudok na podporu tvrdení, ktorými na rozdiel od prípravného konania argumentoval
až na hlavnom pojednávaní.

V súvislosti s ďalšími odvolacími dôvodmi krajský súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva ohľadne potreby riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v zmysle ktorej
nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania. Súdne rozhodnutia musia byť
odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty, prednesené stranami, ktoré viedli

k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len
odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994).

Keďže všetky dôkazy preukazujúcu vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani
odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I.

stupňového rozsudku v celom rozsahu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že krajský súd sa
nemohol stotožniť s námietkami obžalovaného, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi
nevyhnutnými pre uznanie viny, nakoľko dôkazy ktoré vo veci vykonal i podľa názoru krajského súdu v
dostatočnej miere postačujú na vyslovenie jednoznačných záverov o vine tak, ako vyplývajú z výsledkov
vykonaného dokazovania a v konečnom dôsledku i tým spôsobom, ako sú premietnuté vo výrokovej

časti napadnutého rozsudku.

Pri preskúmavaní výroku o treste krajský súd tiež napokon zistil, že aj tento výrok je správny a zákonný.
Súd I. stupňa správne ustálil u obžalovaného absenciu jak poľahčujúcich, tak i priťažujúcich okolností a
správne dospel k záveru, že na naplnenie účelu trestu v danom prípade postačuje uloženie výchovného

podmienečného trestu, ktorého výšku (pri samej spodnej hranici trestnej sadzby v rozsahu 15-tich
mesiacov odňatia slobody) ako aj dĺžku skúšobnej doby ( v trvaní 24 mesiacov) za súčasného uloženia
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov považoval aj krajský súd za správny
a zákonný tak z hľadiska druhu trestu ako aj z hľadiska jeho výmery. Takto uložený trest (resp. tresty)
tiež zodpovedá základným zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že mu mala byť priznaná i poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.
zák. a teda, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, nakoľko nebol doposiaľ súdne trestaný, a
spáchaný priestupok bol nízkej intenzity, táto (námietka) nemá svoje opodstatnenie, nakoľko z obsahu
spisového materiálu je zistiteľné, že obžalovaný (ktorý vodičské oprávnenie získal len cca 6 mesiacov

pred spáchaním predmetného skutku), bol iba veľmi krátko pred spáchaním trestného činu priestupkovo
postihnutý za spáchanie priestupku na úseku cestnej za porušenie povinnosti vodiča podľa § 4 ods.1
písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke , za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 50 Eur.

Pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. nestačí iba zistenie, že osoba nebola

súdne trestaná, keďže vedenie riadneho života je širšia kategória ako nepáchanie trestnej činnosti
( uznesenie NS SR pod sp. zn. 5Tdo/ 69/2019 zo dňa 15.04.2020).V konečnom dôsledku nepriznanie tejto poľahčujúcej okolnosti ani nemalo žiadny citeľný vplyv na výšku
trestu uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom, nakoľko tento ( podmienečný trest) mu bol
spolu s podmienečným odkladom jeho výkonu ( ako i trestom zákazu činnosti) ukladaný pri spodnej

hranici trestnej sadzby a boli pri jeho ukladaní dostatočne zohľadňované všetky relevantné skutočnosti
( spôsob spáchania skutku, jeho následok, osobu obžalovaného ako i jeho postoj k spáchanej trestnej
činnosti ) nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že i v rámci tzv. adhézneho konania boli splnené podmienky pre

priznanienárokunanáhraduškodypoškodenýmlenčiastočne,apretookresnýsúdsprávneazákonným
spôsobom rozhodol o uplatnenej škode poškodeným jednak podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku a tiež
podľa § 288 ods.2 Trestného poriadku ( u poškodeného V. Q.), pričom aj tieto výroky majú dostatočný
podklad vo vykonanom dokazovaní.

K námietkam obžalovaného ohľadom uplatnenia si škody poškodenými, odvolací súd len uvádza, že

ak vznikla poškodenému škoda v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, má ( tento) v súlade so
zákonom priamy nárok na náhradu škody na uplatnenie si svojich majetkových práv zo škodovej udalosti
tak voči škodcovi (v danom prípade obžalovanému), ako i proti poisťovateľovi (resp. SKP ktorá spravuje
poistný garančný fond), príp. voči obom naraz, a preto námietka obžalovaného aj v tomto smere je
nedôvodná.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.