Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204049
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5815204049.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobkyne: L. P. rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C.

F., práv. zast.: JUDr. Ján Vajda, advokát, Hviezdoslavovo nám. 201, Námestovo, proti žalovaným: 1/ E.
E. rod. R., nar. XX.XX.XXXX, T. XX a 2/ R. E., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, žalovaný 2/ práv. zast.: JUDr.
Dušan Serek, advokát so sídlom Nová Doba 489/15, Nižná, v konaní o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že darovacia zmluva zo dňa 5.4.2004 uzavretá medzi darcom M. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. č. XX a obdarovanými R. E., rod. E., nar. X.X.XXXX, bytom T. č. XX, a E. E., rod. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. č. XX, predmetom ktorej bol rodinný dom č. XX s príslušenstvom postavený na

pozemku parcela KN - C č. XX, k.ú. T., ohľadom ktorej Správa katastra Námestovo dňa 10.6.2004 pod
č. V XXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je n e p l a t n á.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ rade v rozsahu
100%, kde o výške nároku na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu dňa 30.06.2015 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že darovacia zmluva
zo dňa 05.04.2004 uzavretá medzi darcom: M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XX a obdarovanými:
R. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX a E. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX,

predmetom ktorej bol rodinný dom s. č. XX s príslušenstvom postavený na pozemku parcela KN-C č.
XX k. ú. T., ohľadom ktorej Správa katastra Námestovo dňa 10.06.2004 pod č. V XXX/XX povolila vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je neplatná. Zároveň žiadala nahradiť trovy konania a
trovy právneho zastúpenia.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto darovacej
zmluvy, pretože po jej úspechu v tomto konaní sa do vlastníctva po jej otcovi - darcovi neb. M. S., po

ktorom je jediná zákonná dedička, vráti predmetný rodinný dom súp. č. XX s príslušenstvom, ktorý ako
jediná zákonná dedička zdedí ona. Túto darovaciu zmluvu považuje za neplatnú, nakoľko ju nepodpísal
žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2/ rade a žalovaná v 1/ rade sú jedinými zákonnými dedičmi po
obdarovanejneb.E.E.,rod.E., atoakojejmanželajejmatka.Potejtoporučiteľkevsúčasnostiprebieha
dedičské konanie, ktoré do dnešného dňa nie je právoplatne skončené.

3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 09.10.2016 k žalobe uviedol, že všetko čo v podanej žalobe tvrdí

žalobkyňa je pravda, on nikdy nepodpísal darovaciu zmluvu zo dňa 05.04.2004 s jeho krstným otcom
M. S. - darcom a otcom žalobkyne, predmetom ktorej by bol rodinný dom s.č. XX s prísl. postavený na
pozemku parcela KN č. XX , k.ú. T.. Tvrdil, že za neho túto zmluvu podpísala iná osoba, on sa takto
nepodpisuje a ani sa nikdy takto nepodpisoval, čo sa zistí grafologickým posudkom - viď čl. 42 spisu.4. Na pojednávaní konanom vo veci na tunajšom súde dňa 29.11.2016 žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zotrvala na podanej žalobe, pričom tento ďalej doplnil, že po neb. M. S.-

darcovi sa neprejedával žiadny majetok, keďže tento v čase svojej smrti žiadny nevlastnil. Potom ako
by výrok súdu bol pozitívny, a teda darovacia zmluva zo dňa 5.4.2004 by bola vyhlásená za neplatnú,
muselo by sa uskutočniť tzv. dodatočné dedičské konanie, pričom žalobkyňa by bola jedinou zákonnou
dedičkou, ktorá by celý rodinný dom zdedila do svojho výlučného vlastníctva. V dedičskom konaní po
neb. E. E. sa tento rodinný dom nemohol prejednať, nakoľko žalovaná v 1/ rade si v tomto konaní

robila na dom vlastnícke nároky, preto podali túto žalobu- viď čl. 43 až 45 spisu.

5. Žalovaný v 2/ rade na pojednávaní dňa 29.11.2016 zotrval na svojom stanovisku zo dňa 9.10.2016,
pričom ďalej doplnil, že darca nemal s jeho manželkou neb. E. E. dobrý vzťah, nevychádzali spolu
dobre, pretože aj s jej rodinou sa nemali. O tom, že existuje nejaká darovacia zmluva sa dozvedel až
po smrti svojej manželky , keď musel začať pracovať v listinách aj on, jeho manželka sa o darcu nijako

nestarala, vždy to robila darcova sestra, inak jeho mama a sestra žalovaného 2/. Rovnako uviedol, že
by súhlasil, aby darovacia zmluva bola zrušená, pretože ju nikdy nepodpísal ako aj aby tento rodinný
dom zdedila žalobkyňa, tiež že je ochotný previesť svoj podiel na žalobkyňu- viď čl. 43 až 45 spisu.

6. Na pojednávaní konanom dňa 11.09.2017 svedkovia E. U., E. E. a E. E. uviedli, že o darcu sa

žalovaný v 1/ a 2/ rade nestarali, rovnako, že darca mal v úmysle darovať dom výlučne svojmu synovcovi
žalovanému v 2/ rade a nie aj žalovanej v 1/ rade ako jeho manželke- viď čl. 69 až 71 spisu.

7. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, kde v záveroch Znaleckého posudku č. 25/2018 zo
dňa 30.11.2018 vypracovaného znalkyňou Mgr. Evou Forgácsovou znalkyňa konštatovala, že sporný

podpis žalovaného v 2/ rade na predmetnej darovacej zmluve a návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností nie je jeho vlastnoručným podpisom, rovnako, že pisateľkou sporného podpisu
na darovacej zmluve ako aj návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je neb. E. E.,
nar. XX.X.XXXX, inak neb. manželka žalovaného v 2/ rade- viď čl. 194 spisu.

8. Na pojednávaní dňa 28.2.2019 právny zástupca žalobkyne doplnil, že v konaní bolo nesporne
preukázané, že žalovaný 2/ nikdy spornú darovaciu zmluvu nepodpísal, rovnako, že je nesporné medzi
účastníkmi konania, že právny predchodca žalobkyne F. S. nemal žiadny dôvod darovať nejaký spoločný
podiel z rodinného domu č. XX v obci T. nebohej M. E., a že nebohá M. E. bola tou osobou, ktorá
sfalšovala podpis žalovaného 2/ na tejto darovacej zmluve. Žalovaná 1/ bola predvolaná na všetky

pojednávania v tejto veci, na žiadne pojednávanie sa nedostavila, nikdy nevzniesla námietky voči žalobe
ani voči záverom znaleckého posudku Mg. Forgačovej. Na základe uvedeného navrhujú, aby súd v
celom rozsahu vyhovel podanej žalobe o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a zaviazal žalovaných
zaplatiť trovy konania, keďže sa preukázalo, že podpis na predmetnej zmluve sfalšovala ich spoločná
právna predchodkyňa. Darovacia zmluva je za takéhoto stavu absolútne neplatný právny úkon a nikoho

nezaväzuje.

9. Žalovaná v 1/ rade sa na žiadny termín pojednávania nariadený vo veci nedostavila, na posledný
termín pojednávania ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu svojho vysokého veku a vážneho
zdravotného stavu, pričom uviedla, že súhlasí, aby súd vec rozhodol v jej neprítomnosti- viď čl. 272

spisu, inak zostala nečinná.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 2/, výsluchom svedkov, ako aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to predovšetkým s výpisom z LV
č. XXX, k.ú. T. (čl. 4 spisu), Darovacou zmluvou zo dňa 5.4.2004 (čl. 5-6 spisu), Znaleckým posudkom

č. 25/2018 (čl. 164-249 spisu), ako aj s obsahom pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 2D/287/2004 a sp. zn. 2D/189/2013, tiež s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 7C/64/2014, pričom
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Z Výpisu z LV č. XXX pre obec a k.ú. T. mal súd preukázané, že ako podielový spoluvlastníci

nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele č. XX zapísanej na LV č. XXX pre
k.ú. T. sú zapísaný v podieloch každý po X- ica pod T žalovaný v 2/ rade a pod T E. E., rod. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. č. XX, a to obaja titulom Darovacej zmluvy č. V XXX/XX-.- viď čl. 4 spisu. Súd ďalej
zistil, že dňa 5.4.2004 mala byť medzi M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XX ako darcom a žalovanýmv 2/ rade a E. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XX ako obdarovanými 1/ a 2/ uzavretá Darovacia
zmluva predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti, a to rodinného domu s.č. XX s príslušenstvom
postaveného na pozemku KN parc. č. XX v k.ú. T. v celosti. Správa katastra Námestovo povolila vklad

vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti na základe tejto darovacej zmluvy dňa 10.6.2004 pod č. V
XXX/XX- viď čl. 5,6, 30 spisu.
Zo znaleckého posudku č. 25/2018 zo dňa 30.11.2018 vypracovaného znalkyňou Mgr. Evou
Forgácsovou vyplýva, že sporné podpisy tak na darovacej zmluve zo dňa 5.4.2004 ako aj na Návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z rovnakého dňa nie sú podpisom žalovaného v

2/ rade, tiež že pisateľkou sporných podpisov na vyššie uvedených písomnostiach bola E. E., rod. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XX - viď čl. 194 spisu.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2D/189/2013 súd ďalej zistil, že E. E., rod. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XX zomrela dňa X.X.XXXX, pričom konanie o dedičstve po poručiteľke
bolo zastavené z dôvodu, že táto zanechala majetok nepatrnej hodnoty, ktorý majetok bol vydaný
žalovanému2/ako manželoviporučiteľky. Rovnakobolozistené,ževprebiehajúcomdedičskomkonaní

po poručiteľke medzi jej dedičmi vznikol spor ohľadne vyššie uvedenej nehnuteľnosti, na základe
ktorého bola podaná táto žaloba.
V neposlednom rade z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2D/287/2004 mal súd
preukázané, že darca z vyššie uvedenej Darovacej zmluvy- M. S., nar. XX.X.XXXX zomrel, a to dňa
XX.XX.XXXX, pričom konanie o dedičstve po ňom bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti.

Rovnakozosobášneholistuzčl.68spisumalsúdpreukázanúskutočnosť,žežalovanýv2/rade uzavrel
manželstvo s E. E., nar. XX.X.XXXX, a to dňa X.X.XXXX v T..

12. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a , 140

, § 145 ods. 1 , § 479 , § 589 a § 701 ods. 1 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom

dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40
).Akjeprávnyúkonvrozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje
tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je
predmetom daru nehnuteľnosť, a prihnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Nakoľko v prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti, kedy žiadal určiť
neplatnosť vyššie uvedenej darovacej zmluvy zo dňa 5.4.2004, súd sa na prvom mieste zaoberal
otázkou, či sa jedná o procesne prípustnú žalobu v zmysle ust. § 137 písm. d/ Civilného sporového
poriadku, nakoľko nová právna úprava CSP oproti minulej úpravy obsiahnutej v ust. § 80 písm. c/

Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorého bola aj táto žaloba podaná, pripúšťa žalobu na
určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného
práva). Vdanomprípade sažalobkyňadomáhalaurčenianeplatnostiprávnehoúkonu jednakzdôvodu,
že na právnom úkone darovacej zmluvy bol sfalšovaný podpis u obdarovaného a teda u žalovaného v 2/
rade, čím tento nemohol mať právne účinky, a teda sa domáhala absolútnej neplatnosti právneho úkonu

a zároveň aj vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že zo strany darcu neexistoval úmysel
darovať vyššie popísanú nehnuteľnosť manželke žalovaného 2/, keďže tento s touto dobre nevychádzal,
táto o neho neprejavovala nikdy záujem, ani sa o neho počas jeho života nikdy nestarala, pričom tým,
že táto podpísala darovaciu zmluvu za žalovaného v 2/ rade uviedla tým darcu do omylu, keďže tento
mal prioritný záujem darovať nehnuteľnosť hlavne žalovanému v 2/ rade. Žalobkyňa sa teda v tejto časti

dovolávalarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonupodľa§40a vspojenís§49aObčianskehozákonníka.

14. V danom prípade vzhľadom na obsah skutkových tvrdení uvádzaných v podanej žalobe v spojení s
žalobnýmpetitommalsúdzato,že tátožalobajeprocesneprípustná,pokiaľideovyslovenieneplatnosti
právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, kde dovolanie sa neplatnosti takéhoto

právneho úkonu pripúšťa ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako právna nástupkyňa po
darcovi, ktorý bol účastníkom zmluvy je vecne aktívne legitimovaná na podanie takejto žaloby.

15. Zároveň aj pokiaľ ide o ďalšiu časť žalobného petitu, a teda pokiaľ sa žalobkyňa domáhala absolútnej
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nedostatku prejavu vôle zo strany žalovaného 2/, vzhľadom ku

skutočnosti, že predmetná žaloba bola podaná ešte za účinnosti prv platného procesného právneho
predpisu Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v § 80 písm. c/ určoval, že „návrhom možno uplatniť,
aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem“, a teda keďže pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku
neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného

návrhu na určenie právnej skutočnosti, tak ako je to teraz (viď § 137 písm. d/ CSP), v závislosti od
čoho sa v praxi pripúšťali žaloby o určenie právnej skutočnosti, ak žalobca preukázal na určení právnej
skutočnosti naliehavý právny záujem, a teda z dôvodu že žaloba s týmto žalobným petitom bola
podaná v roku 2015, v záujme zachovania spravodlivosti súd ešte skúmal, či žalobkyňa mohla mať na
takto požadovanom a formulovanom určení aj v tejto časti naliehavý právny záujem. Po vykonanom

dokazovaní v zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že žalobkyňa preukázala na požadovanom
určení aj v tejto časti naliehavý právny záujem, nakoľko v prípade pozitívneho výroku súdu o určení
neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy by sa sporná nehnuteľnosť vrátila do dispozičnej sféry
právneho predchodcu žalobkyne, ktorá by potom ako jeho jediný právny nástupca mohla iniciovať
začatie nesporového dedičského konania ako po svojom otcovi.

16. V ďalšom sa tak súd zaoberal meritom prejednávanej veci, pričom ako vyplýva z vyššie citovaného
zákonného ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je určovaný prejavom vôle,
zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností alebo vyvolaním
iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených definičných

znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý spočívajúci v jednote vôle a
jej prejavu. Pokiaľ by totiž neexistovala vôľa, nebol by ani právny úkon, právny úkon by však nebol ani
vtedy, ak by nedošlo k prejavu vôle. Aby teda právny úkon vyvolal následky, ku ktorým má smerovať, je
nevyhnutné, aby spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti. Inak povedané náležitosťami právnehoúkonusúnáležitostivosobe,vôli,prejavevôle,pomerevôleaprejavuapredmete.Pokiaľideonáležitosti
vôle, musí byť vôľa skutočne daná, vážna, bezomylná a slobodná. Existencia (danosť) vôle je základnou
náležitosťou vôle v rámci posudzovania platnosti právneho úkonu. Bez toho, aby vôľa bola daná, aby

skutočne existovala, právny úkon nevznikne.
Osobitný význam pri písomnom právnom úkone má podpis konajúceho. Podpis priestorovo a obsahovo
uzaviera nielen listinu, ale aj samotný písomný právny úkon. Podpis identifikuje konajúcu osobu a
súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Písomná forma právneho úkonu je zákonom predpísaná
vo viacerých prípadoch, lebo sa ňou môžu splniť všetky funkcie formálnosti prejavu. Písomná forma

právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti (spočíva v tom, že obsah
právnehoúkonujezachytenývsamotnomtextelistiny)apodpisukonajúcejosoby(spočívajúcuvtom,že
podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o spôsob vyhotovenia
podpisu fyzickej osoby, zákon vyžaduje osobný podpis toho, koho takýto právny úkon zaväzuje. Podľa
§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
Podpis na listine sa považuje za riadny (osobný), ak je vlastnoručný. Právne účinky má iba čitateľný

podpis, t.j. podpis, ktorý identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila. Vo všeobecnosti platí zásada, že
podpisfyzickejosobynemusíbyťnaprvýpohľadjasnečitateľný,musísavšakjaviťakopodpiskonkrétnej
osoby tak, aby bolo podpisujúceho z podpisu bezpečne možné identifikovať. Právne účinky nemá
sfalšovaný podpis. Sfalšovaný podpis môže mať dve podoby. Prvou je prípad, keď podpis pochádza od
inej osoby než tej, ktorá ho napísala (ako aj v tomto prípade), alebo ak sa niekto podpíše za neexistujúcu

osobu.(viď Veľký komentár k Občianskemu zákonníku od JUDr. Imricha Feketeho, CSc.)

17. K uzavretiu samotnej darovacej zmluvy súd považuje za potrebné uviesť, že zmluva je uzavretá
(perfektná) okamžikom, kedy prijatie návrhu nadobúda účinnosť. Včasné prijatie návrhu nadobudne
účinnosť okamžikom, kedy vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Ak je návrh

určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky
osoby, ktorým bol návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh
prijmú. Písomný návrh a písomné prijatie návrhu musí byť aj konajúcimi podpísané; iba vtedy podpísaný
prejav má právne účinky.

18. V danom prípade, keďže išlo o darovaciu zmluvu, ktorú mali uzavrieť obaja manželia a na ktorej bol
podpis jedného z manželov nahradený podpisom druhého manžela bez toho, aby bol k takému úkonu
druhým manželom splnomocnený (oprávnený na základe splnomocnenia manžela), treba takýto právny
úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatný. Z uvedeného tak vyplýva,
že aj darovacia zmluva zo dňa 5.4.2004, ktorú za žalovaného v 2/ rade ako jedného z obdarovaných

podpísala jeho manželka, ktorá zároveň vystupovala ako ďalšia obdarovaná, nemohla byť platná od
svojho počiatku v tejto časti, keďže tu absentoval prejav vôle žalovaného v 2/ rade takúto zmluvu
uzavrieť. Žalobkyňa v konaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdila, že darovaciu zmluvu
nepodpísal žalovaný v 2/ rade, že podpis uvedený na darovacej zmluve nie je jeho. Uvedené tvrdenie
žalobkyne bolo potvrdené aj výpoveďou samotného žalovaného v 2/ rade, a teda manželom neb. E.

E., rod. E.. Rovnako znaleckým dokazovaním, vykonaným znalcom z odboru písmoznalectva, odvetvie
ručné písmo, identifikácia pisateľa -E.. L. M., v rámci tohto konania bolo jednoznačne preukázané, že
žalovaný v 2/ rade predmetnú darovaciu zmluvu zo dňa 5.4.2004 nepodpísal. S poukazom na tento
záver znaleckého dokazovania, s ktorým sa súd oboznámil, a s ktorým boli oboznámení aj účastníci
konania, je možné konštatovať, že predmetná darovacia zmluva zo dňa 5.4.2004 podpísaná darcom

dňa 27.4.2004 nebola platne uzavretá v časti týkajúcej sa darovania v prospech žalovaného v 2/ rade,
keďže ju tento nepodpísal. Závery citovaného znaleckého posudku toto konštatovanie súdu v plnom
rozsahu odôvodňujú. Žalovaná v 1/ rade rovnako nenamietala závery tohto znaleckého dokazovania, k
týmto sa vôbec nevydarila napriek tomu, že znalecký posudok jej bol doručovaný- viď čl. 273 spisu. Z
týchto dôvodov súd preto tento dôkaz považoval za nespochybnený, uznaný obidvomi stranami

19. Žalobkyňa rovnako tvrdila, že jej otec a inak darca M. S. v jednej osobe nikdy nemal v úmysle
darovať nehnuteľnosť označenú v darovacej zmluve právnej predchodkyni žalovanej v 1/ rade, a teda
E. E., rod. E., ale len svojmu krstnému synovi a žalovanému v 2/ rade v jednej osobe, čo v konaní
preukázala aj výpoveďami svedkov, pričom žalovaná v 1/ rade voči týmto tvrdeniam počas celého

konania nenamietala, toto nerozporovala. Uvedené tvrdenie žalobkyne bolo potvrdené aj výpoveďou
samotného žalovaného v 2/ rade, a teda manželom neb. E. E., rod. E.. V tomto prípade tak ide z
hľadiska konajúceho o úmysel vyvolať u adresáta omyl o tom, kto je z právneho úkonu oprávnený
alebo zaviazaný. V zásade teda ide o neplatný právny úkon v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka,keďže zmluva pri uzavretí ktorej jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby
týmvyvolaludruhéhoúčastníkaomylaleboabytýmvyužiljehoomyl,niejeneplatnápodľaustanovenia§
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnej vôle alebo podľa § 39 Občianskeho zákonníka

pre rozpor so zákonom, ale je neplatná podĺa § 49a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa tak uniesla
dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia ktoré ju zaťažovalo, a teda že boli splnené podmienky ustanovenia
§ 49a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol
právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak

omyl táto osoba vyvolala úmyselne, čo by zároveň vyplývalo zo skutočnosti, že k sfalšovaniu podpisu
na darovacej zmluve došlo práve zo strany právnej predchodkyne žalovanej v 1/ rade. Z uvedeného
dôvodu tak súd mal rovnako za to, že darovacia zmluva zo dňa 5.4.2004, ktorou došlo k darovaniu 1 z
podielu z nehnuteľnosti v prospech manželky žalovaného v 2/ rade, a teda E. E., rod. E. je v tejto časti
rovnako neplatná podľa § 49a Občianskeho zákonníka, a preto aj v tejto časti vyhlásil túto darovaciu
zmluvu za neplatný právny úkon.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v spore neúspešný, a to s
poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. K žiadosti žalovaného v 2/ rade, aby súd prihliadol pri rozhodovaní
o náhrade trov konania k tej skutočnosti, že s podanou žalobou súhlasil, súd uvádza, že náhrada

trov konania sa odvíja od procesného úspechu/neúspechu strany v konaní a nie od subjektívneho
presvedčeniastránokladnomnárokuprotistranyapretopriznalžalobkyninároknanáhradutrovkonania
aj proti tomuto žalovanému.

21. O nároku štátu na náhradu jeho trov, ktoré trovy konania vznikli znaleckým dokazovaním bude

rozhodnuté osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.