Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/176/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116215050
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1116215050.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu
JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. P., M.. XX.XX.XXXX, Q.
B. X, D., zastúpený opatrovníčkou: L. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. X, D., zastúpený: JUDr. Pavol Kontra,
advokát, so sídlom Čučmianska dlhá 21, Rožňava, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340
890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený: AK Antol, s.r.o., IČO: 47 257 024, so sídlom

Hviezdoslavova 546/14, Pezinok, o neplatnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.12.2017, č.k. 23Csp/3/2016-90, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I) a rozhodol, že žalovaný
nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (výrok II).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1, § 2, § 137 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že žalobca ako dlžník uzatvoril dňa 26.06.2014 so žalovaným ako veriteľom zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovanému vznikol záväzok poskytnúť žalobcovi peňažné prostriedky
vo výške 2 700 eur a žalobcovi záväzok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, a to v splátkach

po dobu 84 mesiacov, vždy ku 25. dňu v mesiaci. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Rožňava
zo dňa 18.12.2014 č.k. 7Ps/76/2014-37, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2015, ktorým súd
obmedzil spôsobilosť žalobcu na právne úkony v rozsahu rozhodovania o potrebe sociálnej a zdravotnej
starostlivosti, dania informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri uzatváraní
všetkýchzmlúvhospodárskehocharakteruapôžičiekapreberanívšetkýchfinančnýchčiastoktýkajúcich
sa jeho majetkového prospechu, prevyšujúcich sumu 10 eur týždenne a žalobcovi obmedzenému

v spôsobilosti na právne úkony ustanovil opatrovníka L. P., matku, ktorá je oprávnená a povinná
ho zastupovať v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Vychádzal z ust. § 137
písm. d) C.s.p. a mal za to, že domáhanie sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy tak ako to má na
mysli citované zákonné ustanovenie je možné len pokiaľ by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z
osobitného právneho predpisu. Inými slovami vyslovil, že žaloba o určenie neplatnosti úverovej zmluvy
je žalobou podľa § 137 písm. d) C.s.p. a z tohto dôvodu skúmal jej prípustnosť v zmysle toho, či

osobitný právny predpis pripúšťa, aby súd o takomto určení právnej skutočnosti rozhodoval. Poukázal
na to, že žaloba o určenia neplatnosti úverovej zmluvy, nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či
tu právo je alebo nie je, keď v tom prípade by postačovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu
na určení podľa § 137 písm. c) C.s.p., ale je formulovaná ako žaloba o určenie právnej skutočnosti
( neplatnosti úverovej zmluvy), ktorej prípustnosť môže byť založená len osobitným predpisom. Dôvodil,
že v prejednávanom prípade zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť napadnúť

platnosť úverovej zmluvy žalobou o určenie jej neplatnosti. Vyslovil, že prípady, kedy by mohol žalobca
žalovať o určenie neplatnosti určitej právnej skutočnosti, pretože to pripúšťa osobitný predpis, sú napr.žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu alebo žaloba o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, kedy
výslovné ustanovenie príslušného právneho predpisu pripúšťa určenie takejto právnej skutočnosti.

Dôvodiac tým, že žaloba o neplatnosť úverovej zmluvy nie je prípustným procesným prostriedkom
ochrany práva žalobcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Poukazujúc na uvedené, súd prvej inštancie
zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom znalca L.. U. R., nakoľko mal za to,
že vykonanie uvedeného dôkazu by bolo nehospodárne a navyše by nemalo vplyv na posúdenie a
rozhodnutie veci.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 257 C.s.p., zvážiac všetky okolnosti
prípadu. Dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu tohto
ustanovenia poukazujúc na finančnú situáciu žalobcu, ktorý je invalidným dôchodcom s priznaným
invalidným dôchodkom vo výške 268,80 eur mesačne a jeho zdravotný stav a z neho vyplývajúce
obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony, na základe čoho sú jeho možnosti zamestnať sa značne

obmedzené.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcuodvolaniežalobcaodôvodňujúchoustanovením§365ods.1písm.h)C.s.p.,t.j.žerozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na to, že

súd prvej inštancie de facto nespochybnil dôvodnosť podanej žaloby. Mal za to, že vyhľadal oprávnenie
z osobitného predpisu zakladajúce možnosť domáhať sa neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi stranami
sporu.Dôvodil,žejehoprávnyzástupcajeviazanýrozhodnutímCentraprávnejpomocipripodanížaloby
a predmetné rozhodnutie ukladalo povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. Mal za to, že
pokiaľ došlo k zamietnutiu žalobného návrhu len z formálnych dôvodov preto, že žaloba bola podaná

podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p., potom žalobca bol bez svojho zavinenia diskvalifikovaný z poskytnutia
mu právnej pomoci, čo má za následok odmietnutie spravodlivosti a prístupu k súdu. Považoval z
tohto dôvodu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nedostatočné, nakoľko súd prvej inštancie len
stroho konštatoval, že žalobu považoval za žalobu podľa ust. § 137 C.s.p. bez toho, aby sa riadne
vysporiadal čo i len s ust. § 295 C.s.p., v zmysle ktorého môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ

nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z vykonaného dokazovania mal za nepochybné,
že žalovaný sa k podanej žalobe nijako nevyjadroval a nebolo ustálené, v akej sume by sa žalobca
mal voči žalovanému plnenia domáhať. Nebolo mu taktiež jasné, z akého dôvodu súd prvej inštancie
neposúdil podanú žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p. Pokiaľ by aj bol odvolací súd toho názoru, že
podanú žalobu je potrebné kvalifikovať v zmysle ust. § 137 písm. d) C.s.p., potom osobitným predpisom

bymoholamalbyťzákonč.250/2007Z.z.,ktorýpriamooprávňujespotrebiteľadomáhaťsaochranypred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedených dôvodov navrhol aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je

podané dôvodne.

7. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa žalobou o určenie neplatnosti právneho
úkonu podanou na súd prvej inštancie dňa 12.07.2016 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o úvere
zo dňa 26.04.2014, č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná. V žalobe

poukázal na rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.12.2014 č.k. 7Ps/76/2014-37, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2015, ktorým súd obmedzil spôsobilosť žalobcu na právne úkony
v rozsahu rozhodovania o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, dania informovaného súhlasu
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri uzatváraní všetkých zmlúv hospodárskeho charakteru
a pôžičiek a preberaní všetkých finančných čiastok týkajúcich sa jeho majetkového prospechu,

prevyšujúcich sumu 10 eur týždenne. Súd zároveň žalobcovi ustanovil opatrovníka L. P., ktorá je
oprávnená a povinná ho zastupovať v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Uviedol,
že dňa 26.06.2014 uzatvoril Zmluvu o úvere so žalovaným vo výške 2 700 eur, pričom túto sumu sa
zaviazal splácať po dobu 84 mesiacov, v splátkach vo výške 60 eur mesačne. Dôvodil, že v časeuzatvorenia predmetnej zmluvy trpel závažnými duševnými poruchami a nemohol chápať zmysel svojho
konania. Citujúc ust. § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník uviedol názor, že
osobitným prípadom neplatnosti právneho úkonu je prípad, keď právny úkon urobila osoba konajúca v

duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon nespôsobilou. Pokiaľ bol právny úkon urobený fyzickou
osobou, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony alebo osobou, ktorá koná v duševnej poruche, považuje
sa tento úkon za absolútne neplatný.

8. Podľa ust. § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Odvolací súd z hľadiska posúdenia dôvodnosti odvolacej námietky žalobcu smerujúcej k

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uvádza, že súd prvej inštancie právne posúdil žalobný návrh
žalobcu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. V tomto smere
odvolací súd poukazuje na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občianskyzákonník“),podľaktoréhoobčianskoprávnevzťahyvznikajúzprávnychúkonovaleboziných
skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Z hľadiska právnej normy obsiahnutej v ust. § 2

ods. 1 Občianskeho zákonníka tak možno právne skutočnosti klasifikovať na právne úkony a iné právne
skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik subjektívneho práva či povinnosti. Zmluvy a
iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava
podľa Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 01.07.2016 v ust. § 137 C.s.p. oproti pôvodnej
právnej úprave zaviedla prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti avšak len za predpokladu, že

takátomožnosťvyplývapriamozprávnehopredpisu.Zákonodarcauviedol,žejehozáujmombolovylúčiť
všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolávajú len ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. V prípade
osobitných predpisov sú v konkrétnych zákonných ustanoveniach prípustné žaloby na určenie právnej
skutočnosti, ktorými sú neplatnosť, prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania.

Takýmito žalobami sú napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného
pomeru (ust. § 77 Zákonníka práce), žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§
711 ods. 6 Občianskeho zákonníka) a pod.

11. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje na to, že v posudzovanom prípade bol žalobný

návrh žalobcu podaný na súd dňa 12.07.2016 a konanie tak bolo začaté za účinnosti novej právnej
úpravy zavedenej Civilným sporovým poriadkom. Pre bezvadnosť žalobného návrhu žalobcu znejúceho
na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere bolo potrebné, aby z osobitného predpisu vyplývala
možnosť domáhať sa neplatnosti takejto právnej skutočnosti.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že oprávnenie domáhať sa neplatnosti zmluvy
vyplýva z osobitného predpisu v dôsledku viazanosti právneho zástupcu rozhodnutím Centra právnej
pomoci. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci zo dňa 01.04.2016, sp. zn. 4911/2016-KaKE, r. z.
20822/2016 vyplýva, že žalobcovi bol určený advokát na zastupovanie vo veci o určenie neplatnosti o.i.
aj zmluvy o úvere zo dňa 26.06.2014, ktorej neplatnosti sa v predmetnom konaní aj domáha. Predmetné

rozhodnutie bolo vydané v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon)vzneníneskoršíchpredpisovv
znenízákonač.8/2005Z.z.(ďalejlen„Zákonoposkytovaníprávnejpomoci“)nazákladežiadostižalobcua týmto rozhodnutím bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený advokát na
zastupovanie. Z predmetného rozhodnutia ani zo Zákona o poskytovaní právnej pomoci podľa názoru
odvolacieho súdu nevyplýva nemožnosť podať žalobu o určenie právnej skutočnosti v takom zmysle

ako to vyžaduje ust. § 137 písm. d) C.s.p. Zároveň má odvolací súd za to, aj s poukazom na zmenu
právnej úpravy spočívajúcej v prijatí Civilného sporového poriadku ako aj v povinnosti advokáta konať s
odbornou starostlivosťou, že podanie žalobného návrhu v súlade s § 137 C.s.p. by za daných okolností
nesmerovalo k odňatiu poskytovania právnej pomoci, ale jednalo by sa len o formálne zosúladenie
poskytovania právnej pomoci v súlade s aktuálnou právnou úpravou. Ani žalobcom uvádzaný zákon č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov takúto možnosť podania žaloby o neplatnosť spotrebiteľskej,
resp. úverovej zmluvy neupravoval.

13. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej použiteľnosti novej
procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov. Tento

princíp je procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných
ustanoveniach procesnej úpravy, t. j. platí bez toho, aby bol vyjadrený. Ide o prejav pôsobnosti právnych
noriem do budúcnosti (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/2/2016
z 12. decembra 2018). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS185/2018z12.apríla2018,vktoromÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky

uviedol, že: „účelom princípu okamžitej aplikability procesných noriem, teda použiteľnosti „nových“
procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa „starej“ úpravy, je zabezpečiť taký
procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady
pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení.“

14. Z uvádzaných dôvodov považuje odvolací súd za nevyhnutné poukázať na zákon č. 279/2017
Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Predmetným
zákonom došlo zároveň k novelizácii zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o

spotrebiteľských úveroch“). Uvedenou novelou bol do Zákona o spotrebiteľských úveroch v ust. § 11
doplnený odsek 4, ktorým bola zavedená možnosť spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Zákonodarca do právneho poriadku zaviedol túto normu práve s ohľadom na
definovanie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku (§ 137 C.s.p.), v zmysle ktorého sa
medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Neplatnosti

zmluvy o úvere sa možno na základe predmetného ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských
úveroch domáhať nielen z dôvodov stanovených v Zákone o spotrebiteľských úveroch ale aj z iných
zákonných dôvodov neplatnosti. S ohľadom na charakter tejto normy má odvolací súd za to, že ju možno
považovať za normu procesného charakteru, ktorá umožňuje domáhať sa ochrany subjektívnych práv,
a ktorá by mala byť okamžite aplikovateľná, a to aj z dôvodu jej zavedenia do právneho poriadku, ktorý

dovtedy v tomto smere absentoval. Nakoľko v prechodných ustanoveniach vo vzťahu k tejto norme nie
sú určené žiadne pravidlá, je potrebné vychádzať z princípu okamžitej aplikability.

15. Berúc do úvahy vyššie uvedené, je potrebné konštatovať, že hoci súd prvej inštancie postupoval
správne podľa (procesných) právnych predpisov účinných v čase svojho rozhodovania, kedy možnosť

podať žalobu o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy o úvere) nevyplývala z osobitného
predpisu, v čase rozhodovania odvolacieho súdu takáto možnosť z osobitného predpisu (zákona o
spotrebiteľských úveroch) vyplývala, na ktorú skutočnosť je potrebné prihliadnuť, v opačnom prípade by
došlokodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdom.Vdôsledkuuvedenéhopoukazujúcnajednoznačný
charakter posudzovanej zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, má odvolací súd za to, že

vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu poskytujúcu možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je potrebné opätovne posudzovať žalobný návrh žalobcu a následne úverovú
zmluvu, a to s ohľadom na v žalobe tvrdené podstatné skutkové tvrdenia a na základe toho vyvodiť
podstatné zistenia súdom prvej inštancie, čo doposiaľ nebolo nevykonané. Z uvádzaných dôvodov
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa §

391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa
právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Jeho
úlohou bude zaoberať sa dôvodnosťou nároku žalobcu, a to aj s poukazom na spotrebiteľský charakter
posudzovanej zmluvy. Súd prvej inštancie nové rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220ods. 2 C.s.p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. Zároveň, v novom
rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).