Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413227783
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413227783.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO:
36 862 711, proti odporcovi: C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., M. XX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum
2, IČO: 42 326 923, zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát so sídlom Košice, Park Angelinum 2, o

zaplatenie248,95euraspríslušenstvom,naodvolanievedľajšiehoúčastníkaprotiuzneseniuOkresného
súdu Nové Zámky zo dňa 11. augusta 2015 č. k. 6C/30/2014-114 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania účastníkov
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil a o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalším výrokom rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil postupom
podľa § 96 ods. 1 OSP, keď právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že návrh na začatie konania
berie späť, preto konanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zastavil. O trovách konania
rozhodolpodľaust.§146ods.1písm.c/OSP,podľaktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, pričom právny zástupca navrhovateľa

náhradu trov konania nežiadal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/
a § 224 ods. 3 OSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal aj zo skutočnosti, že navrhovateľ
náhradu trov konania nežiadal a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal aj z
dôvodu, že vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil dobrovoľne do konania a teda trovy konania,
ktoré mu vznikli si spôsobil sám. V ďalšej časti svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 11 ods. 3 zák.
č. 71/1992 Zb. a uviedol, že o vrátení súdneho poplatku nerozhodol, pretože nárok navrhovateľovi na

vrátenie súdneho poplatku nevznikol.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane
odporcu a to v časti náhrady trov konania a domáhal sa jeho zmeny tak, že navrhovateľ bude
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania tak prvostupňového ako aj odvolacieho.
Svoje odvolanie odôvodnil tým, že po oznámení vstupu do konania a oboznámení sa s predmetom
konania namietal neprijateľnosť podmienky so spotrebiteľskej zmluvy, t. j. zmluvnej pokuty vo výške

248,95 eura, ktorú si navrhovateľ ako právny nástupca dodávateľa služby uplatnil voči odporcovi ako
spotrebiteľovi. Vo veci bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa rozsudkom zo dňa 17. 06. 2014 č. k.
6C/30/2014-65, ktorým bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 199,16 eura s príslušenstvom a
vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Na základe podaného odvolania vedľajším účastníkom bol
rozsudok súdu prvého stupňa zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 05. 2015 č. k.
6Co/476/2014-100 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že má opätovne

posúdiťnároknavrhovateľavzmysleustanoveníospotrebiteľskýchzmluváchsdôrazomnaustanovenia
o neprijateľných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ po doručení uznesenia odvolaciehosúdu zobral návrh bez ďalšieho odôvodnenia späť podaním zo dňa 31. 07. 2015. Z uvedených
dôvodov je nespochybniteľné, že k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa došlo v dôsledku procesnej
aktivity vedľajšieho účastníka na strane odporcu, bez ktorej by bol súdom právoplatne zaviazaný k

úhrade zákonom neprípustnej a teda neplatnej, neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy vo
forme zmluvnej pokuty. Poukázal na viaceré uznesenia krajských súdov, ktoré potvrdili uznesenia
prvostupňových súdov, ktorým zaviazali navrhovateľa k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka,
ktorý v konaní vzniesol námietku premlčania, prípadne po námietkach vedľajšieho účastníka došlo
k zamietnutiu žaloby, čím postup vedľajšieho účastníka spĺňa funkciu a sledovaný cieľ, t. j. ochranu

spotrebiteľa. Nadväzujúc na uvedené považuje uznesenie súdu prvého stupňa v časti absentujúceho
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako aj v časti o trovách odvolacieho konania za
rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň pre absenciu náležitého
právneho odôvodnenia za rozhodnutie nepreskúmateľné, čím bolo postupom súdu účastníkovi konania
odňaté ústavné právo konať pred súdom spočívajúce v nemožnosti podať vo veci kvalifikované
odvolanie.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol jeho odvolanie odmietnuť
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie zo strany
vedľajšieho účastníka považuje za neopodstatnené. Na podanie odvolania vedľajším účastníkom
sa vyžaduje prejav vôle hlavného účastníka, v danom prípade hlavný účastník takýto prejav vôle
neposkytol, bol nečinný a nevyužil svoje právo podať odvolanie. Vedľajší účastník bez jeho prejavu vôle

takto konať nemôže. V ďalšom poukázal na ust. § 93 ods. 2 OSP a poukázal na to, že Najvyšší súd
SR už vo viacerých rozhodnutiach rozhodol o otázke vedľajšieho účastníctva, avšak okresné a krajské
súdy na judikatúru nereflektovali, čím dochádzalo k sústavnému porušeniu práv jednotlivých účastníkov
konania a k nehospodárnosti v samotných občianskoprávnych konaniach. Uvedeným postupom súdu
bol zaťažovaný aj navrhovateľ napriek skutočnosti, že so vstupom vedľajšieho účastníka žiadna zo strán

sporu nesúhlasila.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, byť viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Prvostupňový súd sa dopustil procesného pochybenia tým, že jeho rozhodnutie o priznaní náhrady trov
konania nie je odôvodnené v súlade s ust. § 169 s použitím § 157 ods. 2 OSP, čím odňal možnosť
účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu a následného nesprávneho právneho posúdenia
(§ 221 písm. h/ OSP), pre ktoré odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej
označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania

uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3) uvedie
dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauzneseniaprimeraneustanovenia
o rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 146 ods. 1 OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,

ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia je jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov pri

rozhodovaní o náhrade trov konania, nakoľko odôvodnenie rozsudku má mať vysvetľujúcu povahu vo
vzťahu k výroku uznesenia. Odvolací súd považoval za dôležité zdôrazniť, že kým vo výroku uznesenia
musí byť stručne a jasne formulované rozhodnutie súdu o predmete občianskeho súdneho konania, aby
výrok mohol byť vykonateľný, v odôvodnení má súd možnosť a zároveň aj povinnosť vysvetliť výrok, tedazdôvodniť, prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, objasniť myšlienkové postupy súdu
pri rozhodovaní danej veci a vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku
súdu. Táto časť rozhodnutia je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a

preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. V prípade, ak odôvodnenie nemá všetky náležitosti vyžadované
zákonom, alebo ak dokonca odôvodnenie s výrokom nekorešponduje, nemôže odôvodnenie vôbec
plniť funkciu presvedčivosti a takisto rozhodnutie nie je preskúmateľné. Porušením práva účastníka na
riadne odôvodnenie uznesenia sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky z jeho dôvodmi) v rámci využitia opravného

prostriedku a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.
Po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože
odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle § 157 ods. 2 OSP v spojení s ust.
§ 169 a § 167 ods. 2 OSP. Odôvodnenie rozhodnutia vôbec neobsahuje vysvetlenie, prečo súd
rozhodol tak, ako rozhodol. Prvostupňový súd neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, možno teda jednoznačne konštatovať, že uznesenie je z

uvedených dôvodov nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa na jednej strane v odôvodnení rozhodnutia
konštatuje, že rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, avšak výrok napadnutého uznesenia
nekorešponduje so zákonným znením uvedeného citovaného ustanovenia, pretože v zmysle ust. § 146
ods. 1 písm. c/ OSP nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak
konanie bolo zastavené, a nie ako nesprávne uvádza vo výroku uznesenia „Žiadny z účastníkov...“. Ďalej

konštatuje, že tiež nepriznal trovy vedľajšiemu účastníkovi, avšak takýto výrok v napadnutom uznesením
absolútneabsentuje.Navyšeúplnenadbytočnýbolvýrok,ktorýmrozhodovalonáhradetrovodvolacieho
konania, pretože bolo potrebné rozhodnúť len jedným výrokom o náhrade trov konania účastníkov, ktorý
zároveň v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré sú trovy prvostupňového a z čoho pozostávajú trovy
druhostupňového konania.

V danom prípade bolo konanie zastavené. V prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania vo všeobecnosti postupuje podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP teda, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa aj dve výnimky,
ktoré sa nachádzajú v ust. § 146 ods. 2 OSP. Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania
musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky pre použitie § 146 ods. 2 OSP, teda či sa

nejedná o niektorú zo spomínaných výnimiek a len v prípade, že tomu tak nie je, rozhodne o trovách
zastaveného konania podľa § 146 ods. 1 OSP. Ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá OSP predpokladá
zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, toto zavinenie môže byť na strane
žalobcu aj žalovaného. Vždy bude zavinenie na strane žalobcu a teda aj povinnosť uhradiť vzniknuté
trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie návrhu a súčasne nejde o situáciu,

ktorú predpokladá § 146 ods. 2 druhá veta OSP, teda že späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne,
by bolo spôsobené správaním odporcu. Ak by späťvzatie návrhu bolo spôsobené správaním odporcu,
napr. odporca by plnil navrhovateľovi po podaní žaloby, bol by povinný uhradiť trovy konania odporca
podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP. V danom prípade však nedošlo k späťvzatiu návrhu pre správanie
sa odporcu, preto bolo potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá

OSP. Ak súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov, takto nepostupoval, jeho
rozhodnutie nie je vecne správne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách konania tak účastníkov, ako aj o
trovách vedľajšieho účastníka v zmysle vyššie uvedeného a svoje rozhodnutie náležite odôvodní, aby v
prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.