Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217203059
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1217203059.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: X/ S. G., D.. XX.X.XXXX, C. XX,
N., Č. F., X/ U. C., D.. XX.XX.XXXX, U. A. XXX, U. A., X/ M. C., D.. XX.XX.XXXX, X. O. XXX, U. O.,
žalobcovia1/a3/zastúpeníV.G.M..V.B.,Z..Z..F..P..,L.:XXXXXXXX,Š.X,N.,protižalovanému:A..S.
C., D.. XX.X.XXXX, G.Š. X, N., zastúpený D. &. A., Z..F..P.., L.: XX XXX XXX, A. S.C. XX, N., o neplatnosť
závetu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 10C/9/2017-143 zo dňa
22.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali
určenia, že holografný závet poručiteľky L.. O. C., spísaný 16.11.2009 v Bratislave, je neplatný a
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že ako dedičia v III. dedičskej skupine a účastníci dedičského
konania vedeného notárkou M.. Ľ.X. T. so sídlom v N., C. D.. X, pod sp. zn. 38D/756/2013, Dnot

117/2013, po poručiteľke L.. O. C., zomrelej dňa XX.X.XXXX, boli odkázaní podať v lehote 1 mesiac
od právoplatnosti uznesenia o prerušení dedičského konania žalobu o určenie neplatnosti holografného
závetu poručiteľky, spísaného dňa 16.11.2009. Závetom poručiteľka odkázala žalovanému byt v N. na
U. D., finančné prostriedky na rekonštrukciu bytu a polovicu peňazí na účte vo VÚB, a.s., druhú polovicu
peňazí na tomto účte poručila S. Č. v podiele 50%, L. S. v podiele 30%, O. C. v podiele 10% a M. C. v
podiele 10%. Obrazy, sklo a porcelán si mali dedičia podeliť podľa dohody a zlato a iné cennosti mala
dostať U. C., matka žalovaného. Okrem tohto závetu poručiteľka spísala 7.10.2013 ďalší závet a to vo

forme notárskej zápisnice, ktorým odkázala celý svoj majetok žalovanému. O tomto závete v konaní
vedenom na návrh žalobcov Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 19C/179/2014 bolo rozhodnuté,
že je neplatný. Podľa žalobcov závet zo 16.11.2009 nebol napísaný vlastnou rukou poručiteľky. Toto
ich vyjadrenie potvrdzuje aj vyhlásenie V. A., ktorá mala byť svedkom spísania závetu, že si na takúto
udalosť nespomína. Uviedli, že nie je tiež jasné, prečo poručiteľka spísala závet do notárskej zápisnice,
keď už predtým spísala závet a prečo sa objavil až potom, čo bol závet spísaný vo forme notárskej
zápisnice súdom určený za neplatný. Pravosť závetu spochybňovali aj tým, že je napísaný roztraseným

paličkovým písmom, i keď poručiteľka písala krasopisne a že svedkami spísania závetu sú osoby s
bydliskom vzdialeným od Bratislavy.3. Žalovaný k žalobe uviedol, že poručiteľka v čase spísania závetu bola vo vyššom veku a trpela
vážnymi zdravotnými problémami, ktoré mali vplyv na jej grafomotoriku a že žalobcovia nepredložili
dôkaz o krasopisnom písaní poručiteľky v čase spísania závetu. Poručiteľka bola v čase spísania závetu

hospitalizovanávnemocnicivRužinoveasvedkyne,bolinatejtoklinikehospitalizované.Zpredloženého
vyhlásenia svedkyne závetu V. A. je evidentné, že podpis na tomto vyhlásení ako aj podpis na závete
sú identické, a to, že si po 7 rokoch na túto udalosť nespomenula, je u starších ľudí bežným javom.
Poukázal na to, že spolu so svojom matkou boli jedinými príbuznými, ktorí prejavovali o poručiteľku
skutočný záujem a poskytovali jej osobnú starostlivosť a opateru až do jej smrti.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia podali na súd žalobu o určenie
neplatnosti holografného závetu poručiteľky L.. O. C., zomrelej 21.1.2013, spísaného dňa 16.11.2009.
Uznesením z 13.5.2014 č.k. 38D/756/2013, Dnot 117/2013-61 súd dedičské konanie po L.. O. C. prerušil
a odkázal zákonných dedičov O. C., Ľ. C., L. S. a M. C., aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti
uznesenia podali na súd žalobu, že v závete určená osoba A.. S. C. nie je závetným dedičom. Okresný

súd Bratislava II rozsudkom zo 16.2.2016 č.k. 19C/178/2014-165, ktorý nadobudol právoplatnosť
8.4.2016, určil, že závet poručiteľky L.. O. C. spísaný vo forme notárskej zápisnice je neplatný. Po tomto
žalovaný v dedičskom konaní predložil závet spísaný poručiteľkou vlastnoručne 16.11.2009. Súd toto
konanie uznesením z 5.12.2016 č.k. 38D/756/3013, Dnot 117/2013-118 opätovne prerušil a odkázal
zákonných dedičov O. C. - brata poručiteľky, Ľ. C. - synovca poručiteľky, S. G. - neter poručiteľky

a M. C. - synovca poručiteľky, aby v lehote 1 mesiac od právoplatnosti uznesenia podali na súd
žalobu o určenie, že holografický závet poručiteľky zo 16.11.2009 je neplatný. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 11.2.2017.

5. Súd prvej inštancie uznesením z 19.3.2018 č.k. 10C/9/2017-94 v spojení s opravným uznesením z

27.9.2018 č.k. 10C/9/2017-122 konanie o žalobe žalobcu 1/ O. C. zastavil pre nedostatok procesnej
podmienky konania. Žalobca O. C. zomrel pred podaním žaloby, išlo tak o neodstrániteľný nedostatok
procesných podmienok konania, pre ktorý nemohol s ním v konaní pokračovať.

6. Zistený skutkový stav súd hodnotil podľa ustanovení § 475 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, §

396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a podľa
ustanovení § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k
záveru, že žalobu je potrebné pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie stanovenej v § 78 ods. 1 CSP
zamietnuť podľa ustanovenia § 78 ods. 2 CSP bez toho, aby sa zaoberal jej meritom. Z tohto dôvodu
nevykonal stranami navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkýň a znaleckým posudzovaním podpisu

poručiteľky. Vychádzal z toho, že v prejednávanej veci ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, ktoré
je zároveň spoločenstvom núteným a účinky súdneho rozhodnutia sa musia vzťahovať na všetkých
účastníkov dedičského konania, ktorí boli v tomto konaní odkázaní na podanie žaloby o určenie
neplatnosti závetu. Stranami sporu mali byť podľa uznesenia o prerušení dedičského konania O. C., S.
G., Ľ. C. a M. C. na strane žalobcov a A.. S. C. na strane žalovaného. Žalobu mali podať do jedného

mesiacaodprávoplatnostiuznesenia,tedado11.3.2017.OdkázanýdedičO.C.-bratporučiteľky,zomrel
XX.X.XXXX, pred podaním žaloby na súd 16.2.2017. Podľa hmotného práva sa účastníkmi konania o
dedičstve po ňom stali jeho deti S. Č.G., V. Z., O.. O. C. a B. Z., ktorí boli zároveň synovcom a neterami
poručiteľky L.. O. C.. Títo sa mali v prejednávanej veci mali stať žalobcami namiesto svojho zomrelého
rodiča.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na podanie žaloby so všetkými
nerozlučnými spoločníkmi na strane žalobcov mali odkázaní dedičia dostatok času. Napriek tomu žalobu
podali až 16.2.2017 aj s uvedením O. C. na strane žalobcov, 23 dní po jeho smrti a do 16.3.2017, kedy
uplynula lehota na podanie žaloby, nebol na súd podaný návrh v zmysle § 79 CSP na pristúpenie ďalších

subjektov do konania na strane žalobcov. Súd uviedol, že nemohol v konaní pokračovať s dedičmi O.
C., pretože zomrel pred podaním žaloby a konanie o jeho žalobe musel pre neodstrániteľný nedostatok
procesných podmienok konania zastaviť.

8. K otázke charakteru spoločenstva účastníkov konania súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku

poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 25.11.2008 sp. zn. 5Cdo 264/2007, podľa ktorého
pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi (§ 175k ods. 2
O.s.p.) treba považovať všetkých účastníkov dedičského konania za nerozlučných spoločníkov v
zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p. a to ako na strane navrhovateľov tak i na strane odporcov(R 65/2003). Podľa najvyššieho súdu procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva je, že a)
rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom), b) práva a povinnosti spoločníkov
sú nerozlučné, c) procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj

to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného
spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide o
nútené spoločenstvo. Vo vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo len jedného zo spoločníkov (napr.
podanie odvolania) je účinný aj vo vzťahu k ostatným spoločníkom. Zdôraznil, že o nútené procesné
spoločenstvo ide vtedy, keď je priamo zo zákona alebo z povahy veci z hľadiska vecnej legitimácie

nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného
práva, na základe ktorého sa určuje okruh strán sporu. Bez ohľadu na to, ako sú strany v spore
označené, vždy je potrebné skúmať, či sú nositeľmi práv (oprávnení) alebo povinností tvrdených v
žalobe a vyplývajúcich z hmotnoprávnej normy, inými slovami, či sú alebo nie sú aktívne či pasívne
legitimovaní. O nedostatok vecnej legitimácie ide vtedy, ak sú stranami sporu tí, ktorí nie sú nositeľmi
práv (oprávnení), či povinností, tvrdených v žalobe a vyplývajúcich z hmotného práva, alebo na strane

žalobcov, či žalovaných nevystupujú všetci tí, ktorí tvoria procesne nerozlučné, či nútené spoločenstvo.
V dedičských sporoch musia pred súdom vystupovať všetci dedičia i v prípade, ak určité právo iného
dediča nepopierajú, alebo ho aj uznávajú. V takom prípade musia vystupovať, či byť označení, ako
protistrana.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/, a 3/ a žiadali rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov uvedených v ustanoveniach §

365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) CSP. Namietali, že súd prvej inštancie zamietol žalobu
bez vykonania dokazovania znaleckým posudkom z odboru grafológia, len z procesných dôvodov.
Nesúhlasili so záverom súdu, že v danom prípade ide o nútené spoločenstvo v zmysle ustanovenia
§ 77 ods. 1 CSP, pretože v odôvodnení rozsudku nie je uvedený hmotnoprávny predpis, z ktorého
by vyplývalo, že ide o nútené spoločenstvo a že v spore ide o také práva alebo povinnosti, že by sa

rozsudok musel vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, k čomu poukázal
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie (obsiahnuté v základnom práve na súdnu ochranu) je aj právo účastníka na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Keďže im bolo odopreté právo

vyjadriť sa k argumentácii súdu, pretože túto nepoznajú, je podľa nich potrebné rozsudok zrušiť už len
z procesných dôvodov pre porušenie práva na spravodlivý proces.

11. V odvolaní žalobcovia ďalej uviedli, že pri predbežnom prejednaní sporu 15.3.2012 predložili súdu
úmrtný list O. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a zároveň označili aj okruh jeho dedičov a

navrhli ich vstup do konania. Súd prvej inštancie bol povinný sa vysporiadať s týmto návrhom, a to
pripustením alebo nepripustením vstupu dedičov po zomrelom O. C. do konania. Preto ak o ich
pripustení nerozhodol, nie je vinou žalobcov, že neboli účastníkmi tohto konania. Podľa nich ak v danom
spore ide o nútené a nerozlučné spoločenstvo, súd prvej inštancie svojou pasivitou zavinil, že okruh
žalobcov sa nerozšíril.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny a žiadal ho potvrdiť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne,
riadne a zrozumiteľne odôvodnil aj s odkazom na judikatúru. Zdôraznil, že žalobcovia mali dostatok času
na to, aby navrhli vstup dedičov po O. C. do konania podľa ustanovenia § 79 CSP, toto právo však

nevyužili. Súdu iba oznámili, že pôvodný žalobca 1/ zomrel, ale žiaden konkrétny procesný návrh v tejto
súvislosti nepredložili.

13. Po predložení spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcovia doručili odvolaciemu
súdu podanie z 29.1.2020, ktorým oznámili úmrtie žalobcu 2/. Z priloženého úmrtného listu O. Ú. U. C. z

23.1.2020, odvolací súd zistil, že Ľ. C., D.. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX. Z informácii uvedených
v podaní odvolací súd zistil, že dedičom po Ľ. C. M. U.Á. C., nar. XX.XX.XXXX, N. S. U. A. Č.. XXX,
ktorý žiadal, aby s ním súd v konaní pokračoval. Odvolací súd podľa ustanovenia § 63 ods. 1 a ods. 2a § 378 ods. 1 CSP uznesením z 31.3.2021 č.k. 3Co/59/2019-190 rozhodol, že v odvolacom konaní sa
bude pokračovať s dedičom po nebohom žalobcovi 2/ U. C..

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.5.2021 (§ 378
ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP).

15. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové
zistenia, okolnosti podstatné pre rozhodnutie posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem a vyvodil
správny právny záver, ktorý nespochybnili ani skutočnosti uvádzané žalobcami v odvolaní. Odvolací súd
sa po preskúmaní veci so záverom súdu prvej inštancie, že žalobu je treba zamietnuť podľa ustanovenia
§ 78 ods. 2 CSP stotožnil a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Súd prvej inštancie v danej veci zamietol žalobu preto, že sa konania nezúčastnili všetci do úvahy
prichádzajúci dedičia po poručiteľke L.. O. C.. Podľa uznesenia o prerušení dedičského konania mali byť
žalobcami O. C., S. G., Ľ. C. a M. C. a na strane žalovanej A.. S. C., ktorí mali vzhľadom na ustanovenie

§ 175k ods. 2 O.s.p. v prejednávanej veci postavenie nútených procesných spoločníkov, v ktorej sa v
spore vyžaduje účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Nakoľko O. C., jeden z odkázaných dedičov,
zomrel pred podaním žaloby, mali žalobu podať jeho dedičia (ViI. Č., V. Z., O.. O. C. V. B. Z.) a keďže
sa títo konania nezúčastnili, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol podľa ustanovenia § 78 ods.
2 CSP.

17. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Podľa ustanovenia § 461 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka sa dedí zo zákona, zo závetu
alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho
dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia

zo zákona.

19. Podľa ustanovenia § 78 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (ods. 1). Súd žalobu
zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1 (ods. 2).

20. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o skutočnosti spornej v dedičskom konaní sa v rozhodovaní súdov
ustálilo, že až do vyporiadania dedičstva sú všetci dedičia považovaní za nerozlučných procesných
spoločníkov a konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci
dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája

2019 sp. zn. 8Cdo/94/2018 ).

21. Ten, o kom sa na základe jeho tvrdení možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je
účastníkom konania o dedičstve od uplatnenia dedičských práv v konaní dovtedy, kým sa nepreukáže,
že nie je poručiteľovým dedičom. Žalobcovia, ktorí boli v dedičskom konaní ako dedičia v III. dedičskej

skupine, spochybňovali postavenie žalovaného ako dediča zo závetu. Od začiatku konania sa domáhali
svojho dedičského práva po poručiteľke, a túto svoju požiadavku opierali o tvrdenie, že závet spísaný
poručiteľkou v prospech žalovaného je neplatný. V konaní o určenie neplatnosti závetu však nie je
prípustné, aby vo vzťahu k niektorým z dedičov bol závet určený za neplatný a vo vzťahu k iným dedičom
by bol považovaný za platný, pretože takýmto rozhodnutím sa neodstráni spornosť dedičského práva

žalobcov, pokiaľ si ho v dedičskom konaní uplatňuje aj ďalší dedič z rovnakej dedičskej skupiny.

22. V prípade sporu začatého na návrh podaný odkázanými dedičmi (§ 175k ods. 2 O.s.p.) treba
považovať všetkých účastníkov konania o dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia§ 91 ods. 2 O.s.p., a to ako na strane navrhovateľov, tak i na strane odporcov. Postavenie navrhovateľa
je určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, takže ostatní dedičia musia v súdnom
konaní vystupovať ako žalovaní, i keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali

odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či ešte vôbec nevystupovali (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. júla 2000 sp. zn. 3 Cdo 131/99). Do rozhodnutia o dedičstve majú osoby,
ktoré sa prihlásili ako dedičia po poručiteľovi rovnaké postavenie, čo sa prejavuje aj tým, že v konaniach,
v ktorých sa rozhoduje o sporných skutočnostiach (napr. neplatnosti závetu), významných pre určenie
dedičského práva, majú postavenie nerozlučných spoločníkov. Procesným dôsledkom nerozlučného

spoločenstva osôb prichádzajúcich do úvahy ako dedičov po poručiteľovi je, že procesné dôsledky
rozhodnutia o spornej skutočnosti súdom sa týkajú všetkých spoločníkov - osôb prichádzajúcich do
úvahy ako dedičia po poručiteľovi. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutí, na ktoré poukázal súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.11.2008 sp.
zn. 5 Cdo 264/2007 a R 65/2003).

23. V danej veci z obsahu dedičského spisu Okresného súdu Bratislava II č.k. 38D/756/2013, Dnot
117/2013 vyplynulo, že v dedičskej veci po poručiteľke L.. O. C., prichádzali do úvahy ako dedičia zo
zákona dedičia v III. dedičskej skupine O. C., S. G., Ľ. C. V. M. C. a žalovaný ako závetný dedič. Pre
procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti závetu bolo potrebné, aby sa ho zúčastnili všetci v
dedičskom konaní zistení možní dedičia, aby sa tým vyriešila sporná otázka dedenia po poručiteľke. V

časepodaniažalobyvdedičskomkonaníodkázanýdedičnapodaniežalobyourčenieneplatnostizávetu
O. C. už nežil a preto je správny záver súdu prvej inštancie, že namiesto neho mali podať žalobu jeho
dedičia. Z obsahu spisu nevyplýva, že dedičia po O. C., či už v lehote určenej v dedičskom konaní alebo
neskôr v tomto konaní podali žalobu, resp. navrhli, aby ich súd pribral do konania. Odvolacia námietka
žalobcov, že tak urobil na predbežnom prejednaní sporu ich právny zástupca, nie je dôvodná, pretože v

spise takýto návrh zaznamenaný nie je. Právny zástupca žalobcov pri predbežnom prejednávaní sporu
súdu len vysvetľoval, že v čase podania žaloby nevedel o úmrtí O. C. a to, kto sú dedičia po ňom.
Preto ak žalobcovia v konaní nepodali návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania (či už na
strane žalobcov alebo žalovaných) nie je možné súdu prvej inštancie vytknúť, že sa takýmto návrhom
nezaoberal.

24. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom sa nepodarilo spochybniť správnosť právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v
odvolacom konaní úspech, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).