Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/641/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5403899979
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5403899979.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ R. A., rod. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. - E. XX, 2/ Z. E., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - K. XXX, 3/ A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. - K. XXX, zastúpených JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v M. E., Q. XXXX/
XX, proti odporcom: 1/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - E. XX, 2/ Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. - E. XX, odporcovia v 1/ a 2/ rade zastúpení JUDr. Petrom Hasprom, bytom R., S. XXX/XX,

3/ T. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. č. XX, 4/ P. K., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.,
E. XX, 5/ R. A.,nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 6/ P. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. X,
7/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., ul. N. XX/X, 8/ U. T.,nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C., K.
XX, 9/ Z. D., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 10/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. - D. XXX,
t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. č. XX, 11/ T.
M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E., H. K. XXXX/XX, v konaní o návrhu navrhovateľov o určenie

spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o vzájomnom návrhu odporcov v 1/ a 2/ rade o určenie
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov v 1/ - 3/ rade, odporcov v 1/ a 2/
rade proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/53/2003-773 zo dňa 30. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky
označené geometrickým plánom Ing. R. S.. 30216621-006/2011 dňa 01.03.2011 ako KN-C parc. č.

3536/4,zastavanéplochyanádvoriaovýmere24m2,KN-Cparc.č.3536/5,zastavanéplochyanádvoria
o výmere 107 m2, KN-C parc. č. 3536/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parc. č.
3537/2, záhrady o výmere 59 m2 patria v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi
X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele
4/16-iny do dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom v D.,v časti výroku, ktorým súd návrh vo zvyšnej časti zamietol a v časti výroku o náhrade trov

konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním, ponecháva n e d
o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky označené geometrickým
plánom Ing. R. S.. 30216621-006/2011 zo dňa 01.03.2011 ako KN-C parc. č. 3536/4, zastavané

plochy a nádvoria o výmere 24 m2, KN-C parc. č. 3536/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere
107 m2, KN-C parc. č. 3536/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parc. č. 3537/2,
záhrady o výmere 59 m2 patria v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi X. A.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele 4/16-iny do
dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v D.. Vo
zvyšnej časti návrh zamietol. Vzájomný návrh odporcov v 1/ a 2/ rade vylúčil na samostatné konanie.O

trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovných skutkovým
a právnym záverom:

Medzi prvými otázkami, ktoré súd vo veci riešil, bolo zisťovanie úplnosti okruhu účastníkov konania.
Súd dospel k záveru, že v konaní, či už na strane navrhovateľov alebo odporcov vystupujú všetci
právni nástupcovia zomrelých vlastníkov pozemkov, ktoré predstavujú predmet konania a odporcovia
sú označené osoby, v prospech ktorých je zapísané vlastnícke právo k predmetu sporu. Konkrétne
navrhovatelia v 1. až 3. rade sú právnymi nástupcami zomrelého X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Milanom
Kleňom dňa 21.08.2000 pod č.k. D 366/99, IDnot 117/99 nachádzajúce sa na č.l. 58 pripojeného spisu
tunajšieho súdu č.k. D 366/99. Odporcovia v 1. a 2. rade sú zapísaní na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. a X.
T. v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako vlastníci parciel registra "C" č. 3536 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a č. 3537 záhrady o výmere 485 m2, a to v celosti, pričom ako titul
nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o držbe č. Z 202/95 a v iných údajoch je uvedené GP-143/3-94-

D. Odporkyňa v 11. rade je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXXX k.ú. a X. T. ako výlučná vlastníčka
parcelyregistra"C"č.3535zastavanéplochyanádvoriaovýmere332m2,pričomakotitulnadobudnutia
je uvedená Darovacia zmluva č. V 269/12.
Poručiteľka Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX mala so svojím manželom X. A., ktorý ju
predumrel, keď zomrel dňa XX.XX.XXXX štyri deti (ako to vyplýva z Výťahu zo zápisnice č. D 378/1935

na č.l. 295 spisu) :
1. T. T. C., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú dňa XX.XX.XXXX, ktorá mala jediné dieťa N. T. C., nar.
XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z Výťahu zo zápisnice č. D 45/48 (č.l. 48 spisu). N. T. C. zomrel dňa
XX.XX.XXXX a ako vyplýva zo zápisnice o predbežnom vyšetrení na č.l. 4 pripojeného spisu tunajšieho
súdu č.k. D 255/01 jeho právnymi nástupcami sú jeho súrodenci, a to odporkyňa v 5. rade, odporkyňa

v 7. rade, odporca v 8. rade, odporkyňa v 9. rade a odporca v 10. rade. Keďže jeho sestra Z. E., rod.
T., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrela, v konaní ako odporkyňa v 6. rade vystupuje jej jediná
právna nástupkyňa, ako to vyplýva z pripojených spisov Okresného súdu Humenné č.k. 13D/322/02 a
11D/559/2009.
2. Z. E., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú dňa XX.XX.XXXX. Jej jedinou právnou nástupkyňou je

odporkyňa v 3. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr.
Milanom Kleňom dňa 14.09.2005 pod č.k. 5D 546/2005, IDnot 107/2005 nachádzajúce sa na č.l. 31
pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 5D 546/2005.
3. X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX. Jeho právnymi nástupcami sú navrhovatelia v 1. až
3. rade, ktorú skutočnosť preukazuje Osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. Milanom Kleňom

dňa 21.08.2000 pod č.k. D 366/99, IDnot 117/99 nachádzajúce sa na č.l. 58 pripojeného spisu tunajšieho
súdu č.k. D 366/99.
4. R. Q., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelú XX.XX.XXXX. Jej jedinou právnou nástupkyňou je
odporkyňav4.rade,ktorúskutočnosťpreukazujeUznesenieOkresnéhosúduSkalicazodňa16.09.2011
č.k. 2D/100/2011, Dnot 140/2011 nachádzajúce sa na č.l. 14 pripojeného spisu Okresného súdu Skalica

č.k. 2D 100/2011.
Súčasne so zistením úplného okruhu účastníkov konania sa súd zaoberal otázkou existencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust. § 80 písm. c/ OSP, pričom dospel k
záveru, že tento je daný, keď pri riešení tejto otázky vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry. Ako príklad
možno uviesť rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo 26/2007, podľa ktorého kto je dedičom (alebo do úvahy

prichádzajúcim dedičom) poručiteľa má naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec (hnuteľná
alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom.
Po zistení existencie naliehavého právneho záujmu sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou návrhu,
pričom na tomto mieste treba zdôrazniť, že zmenený návrh (rovnako ako pôvodný) v sebe zahŕňal dva
samostatné návrhy. Jedným bol návrh, že dané pozemky v žalovaných podieloch patria do dedičstva

po manželovi navrhovateľky v 1. rade a otcovi navrhovateľov v 2. a 3. rade v jednej osobe, a to po X.
A., zomrelom dňa XX.XX.XXXX a druhým návrhom bol návrh na určenie, že v žalovaných podieloch
dané pozemky patria do dedičstva po matke zmieňovaného X. A., a to po Z. A., rod. E., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX.
Úspešnosťtýchtožalobnýchnávrhov môžebyťdanálenvprípade,žesúddospejekzáveru,žeporučiteľ

X. A., zomrelý dňa XX.XX.XXXX a poručiteľka Z. A., rod. E., zomrelá dňa XX.XX.XXXX boli v čase svojej
smrti vlastníkmi žiadaných spoluvlastníckych podielov. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu
smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu
(uznesenie NS SR č.k. 3 Cdo 154/2010, publikované pod č. 32/2011).Ako vyplýva z údajov na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. T. a pripojeného spisu Notárskeho úradu JUDr.
Mariána Zboju č.k. N 774/94, NZ 24/95, odporcovia v 1. a 2. rade boli zapísaní ako vlastníci parciel KN č.
3535 zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, KN č. 3536 zastavané plochy a nádvoria o výmere

832 m2 a KN č. 3537 záhrady o výmere 485 m2 (ktoré boli vytvorené z PK parc. č. 10037/a zapísanej
v PKV č. 433 k.ú. T. GP č. 143/3-94-D) na základe osvedčenia o držbe podľa zákona č. 293/1992
Zb. spísaného vo forme notárskej zápisnice č. N 774/94, NZ 24/95 zo dňa 11.01.1995. V uvedenom
osvedčení je uvedené, že odporcovia v 1. a 2. rade sú oprávnení držitelia uvedených pozemkov na
základe daru v roku 1954 od E. E., rod. X., ktorá tieto pozemky nadobudla na základe kúpy, resp.

zámeny od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a následnej dobromyseľnej a nerušenej držby. Tieto
skutočnosti vo forme čestného prehlásenia potvrdili svedkovia B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX
a A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XX.
Podľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,
ods. 1: Na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii
nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.

ods. 2: Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na
súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a
užívacíchpomerov vlastníckeprávoknehnuteľnostitaktozapísanejináosoba,stávasazapísanáosoba
vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v
tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

ods. 3: Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ
zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení je zrejmé, že odporcovia v 1. a 2. rade, ako aj odporkyňa v 11.
rade majú postavenie oprávnených držiteľov pozemkov parciel KN č. 3535 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 332 m2, KN č. 3536 zastavané plochy a nádvoria o výmere 832 m2 a KN č. 3537 záhrady

o výmere 485 m2, pretože na základe osvedčenia notára boli zapísaní do katastra nehnuteľností ako
vlastníci, ale skôr ako uplynulo desať rokov od tohto zápisu (1995) bola voči nim na súde podaná
vlastnícka žaloba (2003).
Podľa § 4 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,
Ods. 1: Osvedčenie sa vydáva na návrh držiteľa nehnuteľnosti. Vydanie osvedčenia môže jedným

návrhom navrhovať viac navrhovateľov.
Ods. 2: V návrhu sa uvedie
a) označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má zapísať do evidencie nehnuteľností,
b) meno, priezvisko, prípadne aj pôvodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a bydlisko držiteľa
nehnuteľnosti,

c) označenie skutočností preukazujúcich spôsob získania nehnuteľnosti navrhovateľom alebo jeho
právnym predchodcom, ak nie je navrhovateľ bezprostredným právnym nástupcom posledného
vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe.
Ods. 5: Ak boli pozemkovoknižné operáty zničené, stratené alebo poškodené, a nie je možné inak
preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva alebo predchádzajúceho vlastníka, preukazuje sa len držba

nehnuteľnosti.
V predmetnej veci súd konštatuje, že odporcovia v 1. a 2. rade žiadali vydať osvedčenie vo vzťahu k
pozemkom, ktoré boli všetky vytvorené z jednej PK parcely (č. 100037/a), pričom táto bola a je zapísaná
v PKV č. 433 k.ú. T., pod II, r.č. 1 ako dom XXX, dvor a záhrada. Súčasne súd konštatuje, že v časti B
vložky (kde je evidencia vlastníkov) neboli a nie sú zapísané osoby, od ktorých odporcovia v 1. a 2. rade

odvodzovali svoje vlastnícke právo (E. E., rod. X. a A. X.). Z časti B PKV č. 433 vyplýva, že prvý zápis
vlastníckych práv bol vykonaný v decembri 1907, kedy boli za vlastníkov všetkých parciel uvedených
vo vložke pod č. I r.č. 1 až 7 a II. r.č. 1 až 17 zapísaní T. E. r. Z. E. v podiele ?-ica a jej manžel A. E. v
podiele ? ica. V roku 1910 A. E. svoj podiel previedol na A. D. a jeho manželka T. E., r. Z. E. previedla
svoj podiel na X. E. a jeho manželku Z., rod. E.. X. E. spolu s manželkou svoj podiel previedol kúpnou

zmluvou zo dňa 22.05.1930 na X. E. a jeho manželku T. (kúpna zmluva sa nachádza na č.l. 298 spisu).
A. D. čarujúcou zmluvou zo dňa 12.10.1931 previedol svoje vlastníctvo na X. A. a jeho manželku Z., rod.
E. v rovných účastiach, t.j. po jednej štvrtine (čarujúca zmluva sa nachádza na č.l. 300 spisu). Keď X.
A. dňa XX.XX.XXXX zomrel, jeho podiel zdedili po 1/16 jeho štyri deti T., Z., X. a R. (výťah zo zápisnice
o tejto pozostalostnej veci sa nachádza na č.l 295 spisu).

Z časti A predmetnej pozemnoknižnej zápisnice vyplýva, že tam bol zapísaný nasledovný majetok: pod
I. 1/64 urbárskeho pozemku Richtárska nižná 3. 3/4 turákov r.č. 1 pozemok 100037 dom XXX, dvor,
maštaľ, roľa a lúka Kozinská, r.č. 2 pozemok č. 10040, r.č. 3 pozemok č. 10043, r.č. 4 pozemok č. 10091,
r.č. 5 pozemok č. 10098, r.č. 6 pozemok č. 10100, r.č. 7 pozemok č. 10102 a pod II. 1/96 urbárskehopozemku Richtárska Nižná 2.1/2 turáka r.č. 1 10037/a dom 370 dvor, roľa a lúka Kozinská a nasledujú
pod r.č. 2 až 17 PK parcely č. 10038, 10044, 10046, 10049, 10051, 10055, 10057, 10059,10061,10073,
10075, 10077,10079,10080, 10081, 10082, 10089.

K zápisom v pozemkových knihách je potrebné uviesť, že kým katastrálnou parcelou je vyjadrená
individuálna držba, pozemnoknižnou parcelou je vyjadrený vlastnícky vzťah k urbárskej usadlosti.
Vlastnícke práva boli zisťované v pomere k celku tak, že zapísané vlastníctvo sa vzťahoval aj na tie
parcely, ktoré vlastník nikdy neužíval. Vlastnícky zápis v pozemnoknižnom protokole preto spravidla
nevystihuje skutočnú držbu. V danom období neexistoval prostriedok, ktorým by bolo vynútené, aby sa

zmeny v držbe pozemkov zapisovali do pozemkovej knihy, zápisy boli nákladné, pretože kvôli tomu, že
pozemková kniha bola pôvodne vedená v maďarčine, museli sa obracať na advokátov. Takisto cena za
meračské práce na oddelenie pozemkov bola vysoká. Nadobúdateľ pozemku tak nebol v pozemkovej
knihe zapísaný ako samostatný vlastník určitej parcely v samostatnej zápisnice, ale z pomeru zakúpenej
plochy k celému pôvodnému pozemku bol vypočítaný a zapísaný ako ideálny podiel v pôvodnom
protokole. Určité priblíženie sa ku skutočnej držbe znamenalo konštituovanie pozemkového katastra, ku

ktorému došlo zákonom č. 177/1927 Zb.. Jeho účely boli výlučne fiskálne, pri jeho vytváraní sa robilo
okrem identifikácie pozemkovej knihy s parcelami pozemkového katastra, aj miestne šetrenie, ktoré
robil meračský úradník a ktorý urobil presné zameranie v teréne a zoznam domov s menami vlastníkov
a držiteľov. Pre zisteného držiteľa (skupinu) sa založil pozemnostný hárok.
Tieto pozemnostné hárky boli vytvorené aj pre miesta, ktoré sú predmetom sporu. Z pozemnostného

hárku č. 691 (č.l. 549 spisu) vyplýva, že pre osoby bývajúce v dome č. XXX, a to Z. A., r. E. spolu s
jej deťmi T., Z., X. a R. bol založený hárok s uvedeným číslom XXX a sú v ňom zapísané pozemky s
názvom Kozinská a medzi nimi pozemok č. 7781/3 zakreslený na čísle listu mapy č. 22,23 a pozemok č.
7781/2 s názvom dom XXX, gazdovské stavy, dvor Kozinská, zakreslený na čísle listu mapy 23. U Z. A.
je uvedený podiel 4/8 a u každého z jej detí podiel 1/8. V spodnej časti hárku je pri výmerách uvedené

"stav koncom roku 1946".
Zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v konaní (č.l. 690 spisu), konkrétne z jeho prílohy P14,
ktorá obsahuje identifikáciu katastrálneho stavu bývalého katastra s GP Ing. R. S.. 302116621-006/2011,
vyplýva, že žalované parcely CKN č. 3537/2 a 3536/6 sa nachádzajú na miestach, ktoré podľa
pozemkového katastra tvorili súčasť vyššie uvedených parciel č. 7781/2 a 7781/3.

Na základe vykonaného dokazovania, ktoré spočívalo vo výsluchu účastníkov konania, svedkov,
ohliadke na mieste samom, v dokazovaní listinami a znaleckom dokazovaní súd dospel k nasledovnému
záveru.
Pozemnoknižná parcela č. 10037/a, z ktorej boli vytvorené KN parcely č. 3535, 3536 a 3537, zapísané v
súčasnosti na odporcov 1. a 2. rade a odporkyňu v 11. rade a ktorých súčasťou sú žalované pozemky, v

prírode nadväzovala zo svojej južnej strany na PK parcelu č. 10037. Obe tieto parcely aj s ešte ďalšími
parcelami boli zapísané v jednej a tej istej vložke, pričom vlastnícke vzťahy k nim boli evidované totožne.
Aj keď podľa zápisov v pozemkovej knihe vlastníci v nej zapísaní mali vlastníctvo evidované vo forme
ideálnych spoluvlastníckych podielov, v skutočnosti určité časti týchto parciel užívali jednotliví vlastníci
(resp.ajosobyneuvedenévpozemkovejknihe) vkonkrétnevydelenýchplocháchatakichajprevádzali.

Z výpovedí svedkov (A. Z., A. E.) v spojení s listinnými dokladmi vyplýva, že smerom od hlavnej cesty
na juh pozemky užívali E., na nich nadväzovali pozemky A. a za nimi boli pozemky E., neskôr E.. Z
pozemnostného hárku č. 691 pre k.ú. T. je zrejmé, že v roku 1946 Z. A., rod. E. bola spolu so svojimi
deťmi držiteľkou v rámci parciel pozemkového katastra konkrétnej časti PK parcely č. 10037 a 10037/a,
ktorá skutočnosť vyplýva z Prílohy č. 13 znaleckého posudku na č.l. 690 spisu.

V roku 1991 bol vypracovaný meračský náčrt č. 85 (mapovanie robil Ing. U. D. a zameranie K. X.) miesta
samého (vykonanie tohto mapovania spomínal vo svojej výpovedi svedok A. M., ako aj navrhovateľka
v 2. rade, ktorá ale nesprávne uviedla rok "kedy chodili vložkári vyznačovať hranice dvorov" ako rok
1993). Uvedený náčrt tvorí Prílohu č. 8 znaleckého posudku
Pokiaľ svedok A. M. vo svojej výpovedi na ohliadke uviedol, že pri vypracovaní GP č. 143/3-94-D

(pozn. sudkyne ide o GP, ktorým boli vytvorené KN parc. č. 3535, 3536 a 3537) sa zamerané hranice
sa zhodovali s hranicami, ktoré boli zamerané v roku 1991 pri mapovaní, súd poukazuje na fakt, že
porovnaním spomínaného náčrtu a uvedeného GP možno na prvý pohľad usúdiť, že tvrdenie tohto
svedka nie je správne, keďže južná hranica parcely č. 3537 na náčrte z roku 1991 mala úplne iný
priebeh ako na GP z roku 1994, čím došlo k zväčšeniu parcely č. 3537 na úkor parcely č. 3532. Takisto

porovnaním náčrtu a GP z roku 1994 je voľným okom zrejmé, že vzdialenosť medzi letnou kuchyňou
(jediná stavba na náčrte vyfarbené tmavou farbou) a južnou hranicou pozemku č. 3537 bola oveľa väčšia
než je na GP z roku 1994.V súvislosti s užívaním pôvodných pozemonoknižných parciel v reálne vydelených častiach súd
konštatuje,ževkonaní,nazáklade vykonanéhodokazovania,nebolomožnéjednoznačneustáliťpresné
hranice jednotlivých plôch, ktoré užívali konkrétne rodiny na daných miestach v jednotlivých obdobiach,

kedy malo dôjsť zo strany odporcov v 1. a 2. rade k vydržaniu pozemkov zodpovedajúcich dnešným
parcelám č. 3535, 3536, 3537. Jediným dôkazom o skutočne užívaných plochách sú pozemnostné
hárky a mapa bývalého pozemkového katastra. Tieto listiny však reflektujú stav k roku 1946, pričom
ničím ďalším nebolo preukázané, že takýto stav "hraníc" zostal zachovaný až do smrti poručiteľky Z. A.,
rod. E. v roku XXXX a do smrti X. A. v roku XXXX. Medzi poslednou známou hranicou z roku 1946 a

smrťou poručiteľov pritom ubehlo viac ako 20 a 50 rokov.
Nesprávne bolo tvrdenie odporcov v 1. a 2. rade, že hranicu vymedzujú GP z roku 1994 a 1998 a GP z
roku 1998 rešpektuje hranice vyplývajúce z GP z roku 1994. GP z roku 1998 totiž nemohol byť urobený
inak, než tak, aby rešpektoval už existujúci stav v katastri nehnuteľností, ktorý vznikol zapísaním GP
z roku 1994.
Takisto tvrdenie, že poručiteľ X. A. rešpektoval hranice zamerané GP z roku 1994 by súd považoval

za presvedčivé, ak by odporcovia v 1. a 2. rade ako "svedkov" k svojmu návrhu na osvedčenie o
držbe povolali práve jeho a jeho manželku ako bezprostredných susedov. Ako už bolo uvedené čestné
vyhlásenie k osvedčeniu odporcov v 1. a 2. rade podávali A. Z. a B. S..
Na základe uvedeného súd konštatuje, že síce v konaní bolo zistené, že došlo k reálnemu rozdeleniu
pozemnoknižných parciel č. 10037/a a 10037 medzi jednotlivé rodiny, avšak pokiaľ ide o hranice,

ktoré od seba oddeľovali dvory domov navrhovateľov a odporcov v 1. a 2. rade, tieto sa v konaní zistiť
spoľahlivo nepodarilo. Teda o úplnej reálnej deľbe hovoriť nemožno.
Vychádzajúczuvedeného,súdjetohonázoru,žejenamiesteprijať záver,podľaktorého,ak vsporných
častiach nemožno ustáliť existenciu reálnej držby, je potrebné vychádzať zo zápisov vlastníckych
práv uvedených v pozemkovej knihe, podľa ktorých poručiteľke Z. A., rod. E. svedčí vlastníctvo k

pozemnoknižnej parcele č. 10037/a v podiele 4/16 a poručiteľovi X. A. v podiele 1/16.
Následne je ale potrebné zaoberať sa obranou odporcov v 1. a 2. rade, ktorí sa považujú za vlastníkov
tej časti PK parcely č. 10037/a , ktorá zodpovedá parcelám KN č. 3535, 3536 a 3537 a teda aj
pozemkov 3536/4, 3536/5, 3536/6 a 3537/2, v žalovaných podieloch. Ak by totiž odporcovia v 1. a
2. rade pozemky č. 3535, 3536 a 3537 vydržali do času pred smrťou poručiteľky Z. A., rod. E. v roku

1967 a pred smrťou X. A. v roku 1999, návrh navrhovateľov by bol nedôvodný. Preto súd skúmal, či
odporcovia v 1. a 2. rade do času smrti uvedených poručiteľov, prípadne len jedného z nich nadobudli
vlastníctvo k uvedeným parcelám vydržaním. Ako odporcovia v 1. a 2. rade uvádzali v návrhu na vydanie
osvedčenia, pozemky č. 3535, 3536 a 3537 vytvorené z PK parc. č. 10037/a mali nadobudnúť od E.
E.- matky odporkyne v 2. rade, ktorá ich mala získať kúpou, dedičstvom, deľbou, prípadne zámenou

od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov. V súdnom konaní odporcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že
E. E. získala vlastníctvo od svojho otca A. X., ktorý jednu plochu okolo roku 1925 rozdelil na dve.
Jednu pre dcéru E. a druhú pre dcéru Z., ktorej manželom bol A. D.. Toto tvrdenie však nekorešponduje
so zápismi v pozemkovej knihe, podľa ktorých vlastníctvo k PK parcele č. 10037/a, aj č. 10037 A.
D. (nie jeho manželka) nadobudol prevodom od prechádzajúceho pozemnoknižného vlastníka A. E.

a čo je podstatné, stalo sa tak ešte v roku 1910. A. X., jeho dcéra E. prípadne jej manžel sa v
pozemkovej knihe v zápisnici č. 433 vôbec neuvádzajú, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli
žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o oprávnenosti držby odporcov v 1. a 2. rade,
ktorá je popri nepretržitosti držby a uplynutí 10 ročnej vydržacej doby nevyhnutnou podmienkou pre
vydržanie podľa tzv. Stredného občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.). Odporcovia v 1. a 2.

rade totiž nepreukázali od akej osoby a akej skutočnosti, či udalosti sa malo odvíjať vlastnícke právo,
resp. právo oprávnene držať dané pozemky ako svoje u A. X.. Zhrnúc uvedené, neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať spoľahlivý záver o tom, že A. X. sa dôvodne mohol domnievať,
že drží pozemky oprávnene. Aj keby tomu tak bolo, ak mal pozemky darovať matke odporkyni v 2.
rade (E. E.) v roku 1925, táto vlastníctvo ústnou darovacou zmluvou nadobudnúť nemohla, pretože

podľa obyčajového práva platného na Slovensku pred 01.01.1951 bola pre nadobudnutie vlastníctva
potrebná intabulácia (odovzdanie vo forme zápisu v pozemkovej knihe), k tomu porovnaj Úr.zb. rozh.
č. 230, k čomu v danom prípade nedošlo. Zmluvné dojednanie o darovaní medzi A. X. a E. E. sa
tak nemohlo stať perfektným. Mohlo síce u nej vyvolať presvedčenie, že jej darované pozemky patria
a vyvolať oprávnenú držbu. Avšak k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dôjsť nemohlo, keďže v roku

1954 mala pozemky darovať odporkyni v 2. rade, teda skôr ako uplynula 32 ročná lehota vyžadovaná
k vydržaniu obyčajovým právom. V čase kedy malo dôjsť k darovaniu medzi odporkyňou v 2. rade a jej
matkou platil Stredný občiansky zákonník, ktorý pre prevod síce nevyžadoval intabuláciu, ale zmluva
musela mať písomnú formu (§ 40 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.) a musela byť následne schválenáONV (§ 1 zákona č. 65/1951 Zb.). V tomto prípade k tomu nedošlo, pretože išlo o ústnu zmluvu, ktorá
nemôže založiť dobrú vieru, keď právna úprava bola jednoznačná a takýto omyl je neospravedlniteľný.
Oprávnenou môže byť len dobromyseľná držba. posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba

vždy pristupovať z objektívneho hľadiska, teda nie z aspektu osobného (subjektívneho) presvedčenia
toho, kto tvrdí dobromyseľnosť držby; vždy je potrebné brať do úvahy, či (by aj každý iný, v obdobnej
situácii sa nachádzajúci) držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu
vec alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo

vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Oprávnená držba sa
nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus
putativus), omyl držiteľa musí byť ale vždy ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti daného prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania
veci, je neospravedlniteľný (Uznesenie NS SR č.k. 3 Cdo 84/2012 zo dňa 23.05.2012). Držiteľ, ktorý

drží vec na základe neospravedlniteľného omylu, nemôže byť držiteľom dobromyseľným a jeho držba
nemôže byť oprávnená. Na záver súdu o tom, že odporcovia v 1. a 2. rade nenadobudli vlastníctvo
vydržaním nemohlo mať vplyv ani potvrdenie Obce Zázrivá zo dňa 12.08.2011 (č.l. 337 spisu), v ktorom
sa uvádza, že pozemky č. 3535, 3536 a 3537 odporkyňa v 2. rade nadobudla darom od svojej matky v
roku 1954 a ani preukázanie skutočnosti, že odporcovia v 1. a 2. rade platia za pozemky č. 3535,3536

a 3537 dane (potvrdenie na č.l. 338 spisu), pretože uvedené potvrdenie sa týka platenia daní v období
od roku 1996 do 2010, teda až v období po vydaní osvedčenia o držbe.
Okrem toho z vykonaného dokazovania (najmä z výsluchov svedkov A. Z. a A. E., ktorých považoval za
nezainteresovaných vo veci s ohľadom na ich nepríbuzenský vzťah k účastníkom konania, čím sa líšili
od ostatných svedkov a súd ich výpovediam v dôsledku toho prikladal vyššiu dôveryhodnosť) vyplýva,

že miesta, ktoré sú predmetom sporu, boli užívané ako cesta od verejnej komunikácie smerom k poliam
nad domom navrhovateľov (žalované parcely č. 3536/4 a č. 3536/5), ktorá je v súčasnosti asfaltová
a predtým bola štrková a tiež ako (najmä peší) prechod medzi dvormi E. a A. (žalované parcely č.
3537/2 a 3536/6). Žalované plochy, zodpovedajúce novovytvoreným parcelám č. 3536/4, 3536/5, 3536/6
a 3537/2, tak neboli užívané výlučne odporcami v 1. a 2. rade a predtým takto aj otcom odporkyne v

2. rade, ale tiež navrhovateľmi, poručiteľom X. A. a ďalšími inými osobami, najmä tými, ktorý mali polia,
či usadlosti nad domom navrhovateľov. Odporcovia v 1. a 2. rade teda žalované pozemky užívali tým
istým spôsobom ako všetci ostatní a v prechode nikomu nebránili, pričom nepreukázali, že by výkon ich
práv mal nejaký iný, od ostatných osôb odlišný, právny základ.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že odporcovia v 1. a 2. rade vlastníctvo k predmetu sporu

vydržaním nadobudnúť nemohli a teda poručiteľka Z. A., rod. E., zomr. XX.XX.XXXX bola v čase svojej
smrti vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo výške 4/16 z celku na pozemku PK parc. č. 10037/a
X. A. , zomr. XX.XX.XXXX bol vlastníkom podielu vo výške 1/16 z celku na uvedenej PK parcele, v
dôsledku čoho, keďže žalované pozemky boli vytvorené z tejto parcely, súd určil, že tieto pozemky v
uvedených spoluvlastníckych podieloch patria do dedičstva po nich.

V časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali priznania vyšší spoluvlastníckych podielov, než aké vyplývali
z pozemnoknižných zápisov, súd návrh zamietol, keďže bolo zrejmé, že navrhovatelia žiadané podiely
4/8-iny a 1/8-ina odvodzujú od pozemnostných hárkov, vo vzťahu ku ktorým súd ustálil, že preukazujú
stav reálnej deľby v období príliš vzdialenom obdobiu smrti poručiteľov bez toho, aby bolo preukázané,
že takýto stav pretrval až do roku 1967, resp. 1999.

Odporcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 17.08.2011 (č.l. 347 p.v. spisu) vzniesli vzájomný návrh,
ktorým sa domáhajú určenia, že sú vlastníkmi v tom čase žalovaných spoluvlastníckych podielov na
základe vydržania.
Keďže na pojednávaní dňa 18.03.2013 (č.l. 653 spisu) v súvislosti so vzájomným návrhom, odporcovia
v 1. a 2. rade zotrvali na návrhu, aby bol rozšírený okruh účastníkov o A. E. a B. E., rod. K., ktorí v

konaní ako jeho účastníci nevystupujú (ani nikdy) nevystupovali, čím by sa rozšíril počet účastníkov,
súd vzájomnom návrhu v tomto rozsudku rozhodnúť nemohol. Z tohto dôvodu súd konanie o vzájomnom
návrhu, podľa ust. § 97 ods. 2 OSP vylúčil na samostatné konanie.
Vzhľadom na zložitosť veci, súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, a to v lehote 30 dní od tejto právoplatnosti (§ 151 ods. 3 OSP).

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd vo
zvyšnej časti návrh zamietol, podali odvolanie navrhovatelia v 1/ - 3/ rade prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu v napadnutej II. výrokovej časti rozsudok súduprvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svojich právnych predchodcov v spoluvlastníckych
podieloch odvodzovali od zápisu spoluvlastníckeho podielu v pozemnoknižnom protokole na meno X.

A. a následnej reálnej deľby medzi podielovými spoluvlastníkmi predmetnej PK parcele, vykonanej
podľa uhorského obyčajového práva platného na území SR pred účinnosťou tzv. stredného občianskeho
zákonníka, t.j. pred 01.01.1951. Existenciu tzv. reálnej konkludentnej deľby navrhovatelia v 1/ až 3/
rade preukazovali výpisom z tzv. pozemnostného hárku č. 691 pre kat. územie T., kde ako držitelia boli
zapísaný právny predchodcovia účastníkov konania Z. A., rod. E., v spoluvlastníckom podiele 4/8-iny

a X. A. v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, a to v kat. parcelách s parc. číslom 7781/2 a 7781/3, ktoré
boli následne v súdnom konaní identifikované na súčasný KN stav znaleckým posudkom vyhotoveným
súdom stanoveným znalcom, z ktorého záveru je zrejmé, že parcely, ktoré sú predmetom tohto konania
sú súčasťou predmetných katastrálnych parciel. Poukázal na to, že z reálnej konkludentnej alebo
výslovnej ústnej deľby vyplýva, že pokiaľ medzi podielovými spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnej veci
došlo k užívaniu každého zo spoluvlastníkov reálne samostatne vyčlenenej veci, treba v tomto ich

konaní vidieť práve reálnu konkludentnú deľbu, ktorá má za následok zánik pôvodného podielového
spoluvlastníctva zachyteného v starej pozemkovej knihe a k vzniku vlastníctva nového k samostatne
reálne rozdeleným veciam, a to aj v prípade ak nedošlo k následne intabulácii takejto reálnej deľby
do pozemkovej knihy. Pokiaľ v príslušnej obci nedošlo k zjednoteniu starej pozemkovej knihy s novým
užívacím stavom, podľa práva platného od 01.01.1951, nie je stav podľa pozemkovej knihy v súlade s

novým právnym stavom, ktorý vznikol práve aj podľa reálnej konkludentnej deľby. Oni prostredníctvom
výpisov z pozemkových hárkov preukazovali súdu existenciu reálnej konkludentnej deľby, nakoľko
v pozemnostných hárkoch boli zapísané katastrálne parcely v užívaní konkrétnych osôb - držiteľov,
prípadne aj v príslušných spoluvlastníckych podieloch (v danom prípade sa jednalo o matku Z. A., rod.
E., v podiele 1 a druhú 1 po nebohom manželovi - otcovi X. A., zomrelom v roku XXXX nadobudli ich

spoločné štyri deti - T., Z., X. a R.), a to rovným dielom každý po 1/8-ine. Zodpovedajú tomu aj zápisy
v pozemkovej knihe, nakoľko manželia A. X. a Z., nadobudli čarovacou zmluvou z roku 1932 podiel v
pôvodnej spoločnej PK parcele od PK vlastníka a následne si na reálne vyčlenenom pozemku - časti
pôvodnej PK parcele vybudovali rodinný dom s dvorom a hospodárskymi budovami, čomu zodpovedali
aj zistenia na ohliadke na mieste samom a po smrti X. A. nadobudli jeho podiel v reálne vyčlenených

pozemkoch v 1 (druhá 1 pripadala na pozostalú manželku titulom čarujúcej zmluvy a reálnej deľby) jeho
štyri deti. Tieto deti boli zapísané aj na spoluvlastnícky podiel X. A. do pozemkovej knihy. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti vznikli z pôvodnej PK parc. č. 10037/a, ktorá bola v
podielovom spoluvlastníctve niekoľkých osôb, a to aj spolu s PK parc. č. 10037. Títo spoluvlastníci
následne mali reálne vyčlenené parcely, ktoré už boli zachytené v pozemkovom katastri na mape

pozemkového katastra alebo katastrálnej mape v konkrétnej výmere v konkrétnej mierke tak, aby bolo
možné určiť výšku daňovej povinnosti jednotlivých spoluvlastníkov - užívateľov. To, že v pozemnostné
hárky vykazovali stav k roku 1946 podľa ich názoru neznamená, že k reálnej deľbe nedošlo. Práve
naopak výpisy z pozemnostných hárkov sú toho dôkazom. Pokiaľ k reálnej deľbe pred rokom 1946 došlo
týmto konkludentným činom podľa ich názoru došlo k zániku pôvodného pozemnoknižného právneho

stavu, čo do reálne vyčlenených katastrálnych parciel, a teda došlo k vzniku nového právneho stavu a
tento pretrval až do smrti poručiteľov právnych predchodcov účastníkov konania.

Protirozsudkusúduprvéhostupňavčastivýroku,ktorýmsúdurčil,ženehnuteľnosti-pozemkyoznačené
geometrickým plánom Ing. R. S.. 30216621-006/2011 zo dňa 01.03.2011 ako KN-C parc. č. 3536/4 -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2, KN-C parc. č. 3536/5, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 107 m2, KN-C parc. č. 3536/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 a KN-C parc. č.
3537/2, záhrady o výmere 59 m2 patria v spoluvlastníckom podiele 1/16-ina do dedičstva po poručiteľovi
X. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. a v spoluvlastníckom podiele 4/16-
iny do dedičstva po poručiteľke Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom

v D., v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že rozsudok súdu prvého stupňa pokladajú
za nesprávny, tak vo vecnej i právnej rovine, za zjavne nespravodlivý. Uviedli, že súd nesprávne, často
účelovo a v rozpore s vykonaným dokazovaním vyhodnotil dôkazy, ktoré boli stranami produkované
v opakovaných konaniach po odročení veci. Navrhovatelia sa odvolávajú na znalecký posudok č.

13/2013 zo dňa 26.07.2013 z ktorého vyplýva, že novovytvorené KN-C parc. č. 3536/6 a 3537/2, kat.
územie T., ktoré sú predmetom tohto konania podľa stavu evidencie bývalého pozemkového katastra
zodpovedajú parc. č. 7781/2 a 7781/3. Tento návrh je zjavne v rozpore so záverom znaleckého posudku,
nakoľko znalec Ing. Vladimír Hrivík v závere svojho posudku konštatuje, že novovytvorené KN-C parc.č. 3536/6 a 3537/2 kat. územie T. nezodpovedajú pôvodným parcelám pozemkového katastra č. 7781/2
a 7781/3 a pretože nie sú zhodné nesplnil požiadavku súdu na vypracovanie nového geometrického
plánu. Uplatňovaná zmena vychádza zo zjavne nepresnej tzv. krokárskej mapy z roku 1874 a nie je

hodnoverným podkladom pre posúdenie realizovanej reálnej deľby pôvodnej PK parc. č. 10037/a a
11037, ktoré boli zapísané v PK protokole č. 433 pre kat. územie T.. Išlo o zjavne účelové využitie
stavu, ktorý mohol komunikovať s právnymi predchodcami na vlastníctve v podieloch, hoci reálna
deľba a prejav vôle A. X. - pôvodného vlastníka predmetného priestoru bola úplne odlišná od takéhoto
využitia stavu založeného tzv. čarujúcou zmluvou zo dňa 12.10.1931, od ktorej súd aj napriek reálnemu

užívaniu a držbe odvodil vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľov. Súd nesprávne a účelovo
vyhodnotil dokazovanie vo vzťahu k reálnej deľbe a nadobudnutiu práva vlastníctva u odporcov, keď
vôbec nerešpektoval potvrdenie reálnej deľby, ktorú učinil A. X. v záujme spravodlivého rozdelenia jeho
majetku pre svoje dcéry, pričom je zrejmé, že navrhovatelia prostredníctvom takto realizovanej reálnej
deľby nadobudli väčšiu výmeru, ako odporcovia, čo potvrdili aj svedkovia. Hranicu nemožno viazať
na stav bývalého pozemkového katastra, pretože tento stav vychádzal z nepresných údajov a výmer

(krokárska mapa). Naopak ako uviedol znalec reálna deľba sa opiera o stav z mapy po reambulácii v
roku 1942 a 1943, teda pozemnoknižného stavu, ktorého grafická identifikácia vychádza z katastrálnej
mapy z roku 1874. Reálnu deľbu a nerušenú držbu odporcov potvrdzuje vyjadrenie obce Zázrivá zo
dňa 12.08.2011, ale aj potvrdenie o trvalom pobyte obce Zázrivá, z obsahu ktorého je zrejmé užívanie
KN-C parc. č. 3535, 3536 a 3537 odporcami od roku 1953. Poukázali na vyhodnotenie meračského

náčrtu a hraníc nehnuteľností. Vlastnícky zápis v PK protokole neurčuje reálnu skutočnú držbu, pričom
odporcovia,ajX.A.ajehomanželkaplneakceptovalistavporeálnomrozdelenípriestoruZ.D.,následne
potvrdený vložkármi a plne akceptovaný aj bývalým MNV a Obecným úradom v Zázrivej, o čom svedčia
potvrdenia, pričom nemožno brať v úvahu len skutočnosť, že odporcovia platili od zavedenej právnej
úhrady daň z nehnuteľnosti, ale z potvrdení priamo vyplýva, že od roku 1953-54 platili platné dane.

Odporcovia sa oprávnene dožadujú vlastníctva aj pre splnenie podmienok vydržania vlastníctva, pričom
pre proces vydržania preukázali naliehavý právny záujem.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v

časti výroku napadnutého odvolaním zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods.
1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal potrebné dôkazy na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za predčasný.

V ďalšom bude úlohou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov
konania, prípadných svedkov, znalcov, nariadením kontrolného znaleckého dokazovania ústavom po
zvážení súdu prvého stupňa. Dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a vo veci opätovne

rozhodnúť a svoje rozhodnutie zdôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.