Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204123894
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4204123894.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátom: JUDr. Martin Máčaj, sídlo Pribinova
25, Bratislava - Staré Mesto, vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným
Advocate s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému: J. E.,

nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. ul. XXX/XX, C., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 716,99
eura s príslušenstvom, trov notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 83,32 eura, trov právneho
zastúpenia vo výške 46,50 eura, zmluvnej pokuty vo výške 2,98 eura a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/654/2004 - 15 zo 4. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/654/2004 - 15 zo 4. apríla 2012 v II.
výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení konania a na ňom závislom III. a IV. výroku o
trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, obsadený vyšším súdnym úradníkom,
uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamieta (I. výrok), exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a konanie zastavuje (II. výrok), priznáva súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 154,53 eura (III. výrok) a oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť
trovy exekúcie vo výške 154,53 eura súdnemu exekútorovi do troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia (IV. výroková veta).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58
ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 34, § 39, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 47, § 48 ods. 1 a 2
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), § 5 ods. 1, § 6, § 14 ods.
1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a 2, § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, § 103 Občianskeho súdneho poriadku.

3.Súdprvejinštancieuznesenievpodstateodôvodniltým,žeexekučnýsúdjepovinnývpriebehucelého
exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
Súdprvejinštanciepreskúmalexekučnýtitul,ktorýmjenotárskazápisnicaN2406/2004,Nz69367/2004,
spísanánotárkouJUDr.JarmilouKováčovounanotárskomúradesosídlomvBratislavedňa12.09.2004.

Preskúmaním exekučného titulu súd zistil, že notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou,
ale nebola podpísaná osobou povinnou, keďže v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr.Tomáš Kušnír, advokát, ako splnomocnený zástupca, ktorého povinný splnomocnil na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spísaná notárska zápisnica
v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41

ods. 2 Exekučného poriadku. Súd poukázal na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej
notárskejzápisnicejeprávesúhlaspovinnéhosjejvykonateľnosťou,pretožetentoprejavvôlepovinného
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Súd prvej inštancie zastal názor, že daný prejav vôle nie je možné urobiť
v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Ďalej súd

poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej
zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola
odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom
zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek
skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Zmluva teda obsahuje s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky

je neplatný. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa spotrebiteľ, v danom prípade povinný, najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej
zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej

zápisnice exekučný titul. Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď
zhľadiskaformálnehoalebozhľadiskamateriálneho,exekúciajeneprípustná,čojedôvodnazastavenie
exekučného konania, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v II. výrokovej vete uznesenia. Súd
prvejinštanciezuvedenéhodôvodusúčasnezamietolnávrhoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora
a rozhodol priamo o zastavení exekúcie. Súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o trovách exekúcie

priznal súdnemu exekútorovi odmenu z dôvodov uvedených v odôvodnení uznesenia podľa § 14 ods. 1
písm. b) a § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v sume 55,78 eura vrátane DPH, podľa § 14 ods. 1 písm.
a),§14ods.2vyhláškyč.288/1995Z.z.vsume15,94euravrátaneDPH,podľa§6vyhláškyč.288/1995
Z. z. v sume 39,83 eura vrátane DPH. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi priznal aj náhradu
hotových výdavkov celkovo v sume 42,98 eura vrátane DPH. Celkovo teda súd prvej inštancie priznal

súdnemu exekútorovi trovy vo výške 154,53 eura vrátane 20 % DPH, na ktorých úhradu zaviazal podľa
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného. Exekučný súd dospel totiž k záveru, že oprávnený
zavinil zastavenie exekúcie a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorý nie je vykonateľný. Súd o trovách exekúcie preto rozhodol tak, ako je to uvedené v (III. a)
IV. výroku uznesenia súdu prvej inštancie.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie, posudzujúc odvolanie oprávneného podľa obsahu (§ 41 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku),
napadol v jeho II. výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení konania včas podaným
odvolaním oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený nesprávnosť napadnutého výroku uznesenia (odvolacie dôvody) vecne vymedzil v
podstate tým, že exekučný súd v danej veci vykonal opätovný komplexný prieskum exekučného titulu,
hoci už predtým preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti.
Notársky poriadok presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného

úkonu. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade
úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi
rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska
zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom

všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá
je exekučným titulom. Súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval
procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd
zaobchádzalodlišnespovinnýmaodlišnesoprávneným.Odlišnézaobchádzaniesožalobcomnemožno
ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.
Exekučný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu v súvislosti neaplikáciou relevantných
právnych noriem a s protiústavným výkladom aplikovaných právnych noriem. Oprávnený namietal aj
porušenie princípu rovnosti zbraní, keď oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal
možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie
konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím

vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Exekučný súd
nevykonával vo veci dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok. Plnomocenstvo
nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku. Žiadne z ustanovení zmluvy

nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Zástupca povinného bol splnomocnený aj na to, aby do notárskej zápisnice
vyhlásil, do kedy povinný dlh splatí. Záver súdu prvej inštancie o tom, že záujmy zástupcu sú v rozpore
so záujmami povinného nevychádza z dôsledne zisteného skutkového stavu. Z ustanovenia § 41 ods.
2 písm. c) Exekučného poriadku vyplýva, že povinný a oprávnený musia byť síce v notárskej zápisnici
ako exekučnom titule uvedení, nemusí však byť úkonom oboch osôb. V prejednávanej veci neboli

dané ani dôvody pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, keďže od vydania exekučného titulu a ani
vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové skutkové ani právne okolnosti, ktoré
by mali viesť k zmene postoja súdu. Z odvolacích dôvodov, podrobne opísaných v rozsiahlom odvolaní,
oprávnený v odvolacom návrhu navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený podaním z 26.07.2012, doručeným súdu prvej

inštancie dňa 09.08.2012 obsiahlo doplnil svoju právnu argumentáciu uvedenú už v odvolaní, v rámci
ktorej poukázal aj na viaceré vnútroštátne ako aj európske súdne rozhodnutia. V podstatných častiach
bližšie odôvodnil svoj právny názor, že splnomocnenie nie je zmluvnou podmienkou, ktoré preto nemôže
byť o to viac neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa úpravy spotrebiteľských zmlúv.

6. Odvolací súd úvodom tejto časti k rozsahu, v akom oprávnený napadol uznesenie súdu prvej inštancie
(bod 4. odôvodnenia) uvádza nasledovné. Oprávnený podaným odvolaním nenapadol okrem I. výroku
(o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora) ani III. a IV. výrok uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorými súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie. Oprávnený totiž v odvolaní (vrátane podania,
ktorým ho doplnil v rozsahu právnej argumentácie) nijakým spôsobom nenapadol nesprávnosť I., III. a

IV. výroku a výslovne uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu (len) proti uzneseniu o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú a o zastavení konania, ktoré bolo obsiahnuté v II. výroku.

7. Hoci z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že oprávnený ním napáda len II. výrokovú vetu
uznesenia súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení konania (keď

napadnuté uznesenie vymedzuje tak, že súd prvej inštancie ním rozhodol o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o jej zastavení - č. l. 22), tak podľa § 379 písm. a) Civilného sporového poriadku nie je
odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je
závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

8. Výrok o trovách exekúcie je od konečného výroku o zastavení exekúcie závislý a jeho právna
opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Existencia alebo neexistencia
výroku o trovách exekúcie nevyhnutne závisí od spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní
oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zastavení exekúcie zruší, zruší zároveň aj výrok o trovách exekúcie. Ak by naopak

rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bolo odvolacím súdom potvrdené, odvolací
súd potvrdí aj rozhodnutie o trovách exekúcie, hoci samotné rozhodnutie o trovách exekúcie nebude
vzhľadom na neprípustnosť odvolania proti výroku o trovách exekúcie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s §
243b ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého bolo proti výroku o náhrade trov konania v súvislosti
so zastavením exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku prípustné odvolanie len ak takéto rozhodnutie

bolo vydané sudcom pred 01.11.2013 a odvolateľ odvolanie podal pred 01.11.2013 - o takýto prípad však
v prejednávanej veci nejde, keďže rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom) predmetom
podrobnejšieho skúmania odvolacím súdom, keďže opačný postup odvolacieho súdu by bol v rozpore
s právnou úpravou odvolacieho konania, ktorá vyníma rozhodnutie o trovách exekúcie z odvolacieho
prieskumu. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že účelom ustanovenia § 379 písm. a) CSP je okrem

inéhozabrániťtakýmprocesnýmsituáciám,kedybylenvdôsledkutoho,žeodvolateľodvolanímnapadol
len hlavný výrok rozhodnutia bez súčasného napadnutia od napadnutého hlavného výroku závislých
výrokov, nadobudol odvolaním nenapadnutý, avšak závislý výrok, ktorého právna opodstatnenosť je
nerozlučne spojená s trvaním hlavného výroku, právoplatnosť skôr ako hlavný výrok, pričom jeho trvaniezávisí práve na rozhodnutí o odvolaní smerujúcemu proti hlavnému výroku. Z uvedeného dôvodu je
preto nutné rozšíriť rozsah odvolania na odvolaním nenapadnuté, avšak od odvolaním napadnutého
hlavného výroku závislé výroky aj vtedy, ak proti závislým výrokom nie je inak samostatne odvolanie

prípustné a závislý výrok nemôže byť napr. na neprípustnosť odvolania proti nemu predmetom bližšieho
odvolacieho prieskumu.

9. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov o tom, že aj III. a IV. výrok uznesenia súdu prvej inštancie
(o trovách exekúcie) sú výrokmi závislými na II. výroku (o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o

zastavení konania), ktorý výslovne svojim odvolaním napadol oprávnený, odvolací súd uzatvára, že nie
je v prejednávanej veci viazaný podľa § 379 písm. a) CSP rozsahom odvolania tak, ako ho vymedzil
oprávnený a odvolanie rozšíril aj na III. a IV. výrokovú vetu uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré sú
závislé od II. výroku.

10. Oprávnený v podaní, ktorého obsahom bolo aj odvolanie a následne v podaní zo dňa 26.07.2012,

doručenom súdu prvej inštancie dňa 09.08.2012, súčasne navrhol z dôvodov podrobne vymedzených
v uvedených podaniach, aby odvolací súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a inicioval
konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR (č.
l. 24) pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v
právny poriadok. Oprávnený taktiež navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie aj podľa § 109 ods. 1

písm. c) OSP a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie dve prejudiciálne otázky vymedzené v podaní (č. l. 34), týkajúce sa výkladu smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to: 1/ Je možné za neprijateľnú
zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek
odvolaťaktorýmdobrovoľnesplnomocnilfyzickúosobunaspísanienotárskejzápisniceakoexekučného

titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej
príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?; 2/ Je v
súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa

voči spotrebiteľovi?.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania

(ktorý bol vymedzený v odvolaní oprávneného a rozšírený odvolacím súdom podľa § 379 písm. a/ CSP
aj na napadnutom II. výroku závislom III. a IV. výroku, keďže oprávnený ich odvolaním nenapadol,
viac v bodoch 6. až 9. odôvodnenia) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a po preskúmaní uznesenia v
napadnutom II. výroku a na ňom závislom III. až IV. výroku, a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal,
dospel k záveru, že uznesenie je v preskúmavaných výrokoch (ďalej aj len ako „preskúmavané výroky“)

vecne správne, a preto ich podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.11.2004, kedy bol
súdnemuexekútorovidoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcienazákladeexekučnéhotitulu
- Notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave, N 2406/2004,

NZ 69367/2004, z 12.09.2004.

13. Z notárskej zápisnice vyplýva, že jej obsahom je osvedčenie o vyhlásení Mgr. Tomáša Kušníra o
uznaní právneho záväzku a súhlase inter alia s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z..
Advokát Mgr. Tomáš Kušnír konal pri spísaní notárskej zápisnice na základe splnomocnenia, ktorým

povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, t. j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok z úveru, ktorý oprávnený poskytol povinnému na
základezmluvyoúvereuzavretejmedzioprávnenýmapovinnýmdňa16.04.2004aktorésplnomocnenie
bolo obsiahnuté v uvedenej zmluve o úvere, ktorej notárom osvedčená kópia je prílohou notárskej
zápisnice.

14. Povinný v zmluve o úvere splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru poskytnutého na základe
uvedenej zmluvy o úvere zo 16.04.2004 tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom interalia pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej
pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.

15. Advokát Mgr. Tomáš Kušnír konajúci pri spísaní notárskej zápisnice na základe uvedeného
splnomocnenia v mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 25.601,--
Sk (849,80 eura), z ktorej úver a poplatok predstavujú sumu 21.600,-- Sk, ktorá suma sa bude úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 02.06.2004 do zaplatenia, a že celý dlh splatí do
21.09.2004. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia

a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky
advokát Mgr. Tomáš Kušnír uznal v mene povinného do notárskej zápisnice. Povinný, zastúpený
splnomocnencom advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom súčasne vyhlásil, že súhlasí s tým, aby notárska
zápisnica bola použitá okrem iného ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z..

16. Notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, v nej skonštatoval, že obsahuje právny záväzok, v ktorom

je presne označený oprávnený, povinný, právny dôvod, predmet a čas plnenia a povinný súhlasí s jej
vykonateľnosťou, a preto je vykonateľným titulom okrem iného pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z..

17. Súd prvej inštancie vydal dňa 09.12.2004 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie

na základe uvedeného exekučného titulu. V priebehu exekúcie súd prvej inštancie vydal uznesenie, v
časti napadnuté odvolaním.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

20. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná

osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

21. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

22. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

23. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), zástupcom

je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo
zastúpenému.

24. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak osobitný zákon

neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.27. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal návrhmi oprávneného na prerušenie konania, pričom dospel
k záveru, že dôvody na prerušenie konania nie sú v prejednávanej veci dané.

28. Vychádzajúc z právnej úpravy inštitútu prerušenia konania z dôvodu podania návrhu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) podľa medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 162 ods. 1 písm. c/ CSP), ktoré sa uplatňuje aj v
odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP) vyplýva, že súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci okrem iného
spory je povinný obligatórne prerušiť konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o

fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) SD EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)
otázke. Konanie o prejudiciálnej otázke podľa čl. 267 ZFEÚ má povahu osobitného nesporového a
medzitýmneho konania, v ktorom SD EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv
Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie (ďalej len „EÚ“),
o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady EÚ. Konanie o prejudiciálnej otázke pred SD EÚ
je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto

konaní SD EÚ vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti únijného práva,
ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

29. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať SD EÚ o vydania rozhodnutia o prejudiciálnej
otázkejezakotvenávdruhejvetečlánku267ZFEÚ.Tútopovinnosťvšaknemožnovykladaťabsolútne,t.

j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o
predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku alebo Civilného sporového poriadku
totiž nevyplýva, že všeobecný súd musí na návrh účastníka prerušiť konanie a predložiť SD EÚ
návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie a rovnako
predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci

aplikuje ustanovenie zákona platného a účinného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
(transponovaný) obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho
predpisu. Dotknutý súd má iba možnosť položiť SD EÚ otázku týkajúcu sa výkladu normy úniového
práva (fakultatívne konanie o prejudiciálnej otázke), ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu,
o ktorom koná i bez ohľadu na to, či to účastníci konania vo veci samej navrhli alebo nie. Avšak súd, proti

ktorého rozhodnutiu už nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade
povinný položiť takúto otázku SD EÚ, ale s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra
a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte
éclaire), alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte
clairé). Taktiež aj súd proti rozhodnutiu ktorého je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny) môže

sám rozhodnúť o správnom výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak
usudzuje, že judikatúra SD EÚ mu poskytuje dostatok informácií.

30. Ak však ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd vždy musí položiť prejudiciálnu otázku SD
EÚ, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne konanie o predbežnej otázke).

31. Predpokladom povinnosti začať konanie o prejudicálnej otázke týkajúcej sa výkladu únijného práva
je v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ predovšetkým skutočnosť, či otázka únijného práva týkajúca sa
platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia
prejudiciálnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členského

štátu, ale zabezpečiť jednotný výklad únijného práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti
úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný súvis s
vecou prejednávanou vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej.
Zároveň prejudiciálna otázka nastolená SD EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo
vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci

spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v
prejednávanom spore.

32. Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa návrhu oprávneného SD EÚ predložená, je otázka, či je
možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý

má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?33. Uvedenú otázku považuje odvolací súd za čisto akademickú, nemajúcu základ v prejednávanom
spore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok, keďže je zrejmé, že v danom prípade advokát

zastupoval povinného dlžníka pri uznaní záväzku z úveru v notárskej zápisnici neplatne (k tomu
dôvody nižšie v časti, v ktorej odvolací súd vykonával meritórny odvolací prieskum preskúmavaných
výrokov uznesenia súdu prvej inštancie), čím nebola splnená zákonná podmienka v zmysle § 41 ods. 2
Exekučného poriadku predpisujúceho povinný obsah notárskych zápisníc ako podmienky pre uznanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z uvedených dôvodov je teda prvú otázku formulovanú

odvolateľom potrebné posúdiť ako čisto teoretickú, nemajúcu základ v prejednávanej veci.

34. Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa SD EÚ predložená, je otázka, či je v súlade
s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa

voči spotrebiteľovi.

35. Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05)
a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky

predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice,
teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k
splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého

vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel SD EÚ v judikáte vo veci
Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách
rozhodol,ževnútroštátnysúdmáajvofázevýkonurozhodnutiapovinnosť(ajbeznávrhu)posúdiťnekalú

povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je
úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú
v zmysle článkov 3 a 4 smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ
nie je viazaný touto podmienkou. Už z citovaných judikátov SD EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra SD

EÚpripúšťaajvofázevýkonurozhodnutiaposudzovaťnekalosťpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách
s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný
vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho
práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie
poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2

Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné
v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod
mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným
spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi,
a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane

vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené
posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry
SD EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a
zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire
ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok

Súdnemu dvoru EÚ.
36. Rovnako odvolací súd nezistil dôvodnosť návrhu oprávneného na prerušenie odvolacieho konania
podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že by mal podať Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade
§ 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok.

37. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS SR“) návrh na začatie konania. V zmysle § 44 ods. 2
veta prvá a druhá Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadkuzakladázodpovednosťexekučnéhosúduzavydaniepoverenianavykonanieexekúcie,pretože
jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti
o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie, a to z hľadiska ich súladu so zákonom - teda

zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb, a to zo strany
nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor
alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR.
Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen §
44 ods. 2, ale i ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže

odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (v danom prípade konkrétne §
44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa podľa odvolateľa týka danej veci (pričom
ani tento záver nie je správny, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie na uvedenom ustanovení ani
nezaložil),jevrozporesÚstavou,nebolianisplnenépodmienky,abykonaniepodľanávrhuoprávneného
podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil a podal ÚS SR návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov s Ústavou SR.

38. Odvolací súd z už uvedených dôvodov (bod 27. až 37. odôvodnenia) návrhy oprávneného na
prerušenie konania zamietol ako nedôvodné.

39. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd pre úplnosť dodáva, že návrhy oprávneného na
prerušenie konania z hľadiska ich dôvodnosti vecne prejednal z dôvodu, že podľa ustanovenia § 36
ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania v zásade exekučné konanie možné prerušiť nie je, to však

neplatí, ak osobitný zákon ustanovuje inak. Osobitným zákonom v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného
poriadku je pritom podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“)
- napr. uznesenie sp. zn. II. ÚS 432/2017 z 29. júna 2017 možné pri teleologickom výklade bez pochýb
rozumieť aj osobitnú právnu úpravu prerušenia súdneho konania podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý upravuje prerušenie konania (akéhokoľvek súdneho konania, t. j. aj exekučného) v

prípade, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé
ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej
zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd súčasne konštatuje, že
osobitným zákonom na účely ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku je potrebné rozumieť aj čl.
267 ZFEÚ, v ktorom je obsiahnutá základná právna úprava inštitútu konania o prejudiciálnych otázkach

a ktorá medzinárodná zmluva má podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy prednosť pred zákonmi, a teda aj Exekučným
poriadkom.

40. Odvolací súd následne rozhodoval o samotnom odvolaní oprávneného proti II. výroku uznesenia
súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení konania a od na ňom závislom

III. a IV. výroku o trovách exekúcie.

41. Odvolací súd úvodom tejto časti uvádza, že pre prejednávanú vec rozhodujúce právne otázky boli už
opakovaneriešenénajvyššímisúdnymiautoritami(NajvyššímsúdomSlovenskejrepubliky-„NSSR“ako
aj Ústavným súdom Slovenskej republiky - ďalej len „ÚS SR“), v ktorých rozhodovacej praxi sa vytvorila v

tejto oblasti ustálená súdna prax. Odvolací súd nezistil v odvolacom konaní existenciu žiadneho dôvodu,
pre ktorý by sa mal od tejto ustálenej súdnej praxe odchýliť (napr. vývoj právneho názoru), v plnom
rozsahu sa s ňou stotožňuje, a preto z nej pri koncipovaní odôvodnenia tohto rozhodnutia vychádza
(napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3 ECdo 76/2013 z 03.07.2013).42. Oprávnený namieta, že súd prvej inštancie ako exekučný súd v danej veci rozhodol mimo
rámec zverenej právomoci. Tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Nedostatok právomoci sa považuje

za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý má ten dôsledok, že súd nemôže vydať
rozhodnutievovecisamej,alemusíkonaniezastaviťavecpostúpiťinémuorgánu.Uzneseniesúduprvej
inštancie, ktorého obsahom boli aj preskúmavané výroky, bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom
rozhodovanie súdov (ako exekučných súdov) vyplýva priamo zo zákona, ktorým je primárne Exekučný
poriadok. Exekučný súd rozhodol v časti odvolaním napadnutým uznesením vo veci, ktorá patrí do jeho

právomoci.

43. Oprávnený ďalej namietal postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že vydal v časti napadnuté
uznesenie v dôsledku opätovného uskutočnenia revízneho postupu, hoci už pri vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej
bezrozpornosti. Ani tento odvolací dôvod nie je dôvodný. Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor, ktorému

oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie na podklade vyššie popísanej notárskej zápisnice
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný súd následne poveril súdneho
exekútoravykonanímexekúcie.Vydaniepoverenianavykonanieexekúcieniejealerozhodnutímvoveci
samej, ktorého vydanie by bránilo novému (ďalšiemu) rozhodnutiu o nej - tzv. prekážka rozsúdenej veci
(res iudicata), a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora,

aby vykonal exekúciu, je právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho
exekútora.Ideoprocesnýúkonexekučnéhosúduadresovanýsúdnemuexekútorovi,nazákladektorého
súdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciu(§36ods.2vetadruháExekučnéhoporiadku),aktorým
súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (k tomu bližšie napr. uznesenie NS SR
sp. zn. 5 Cdo 205/2011 z 1. februára 2012, uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13. júna 2012).

Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie, ktoré
exekučný súd v neskoršom štádiu exekučného konania založí na závere, že exekučný titul pripojený
k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný napr. preto, že nespĺňa podmienku materiálnej
vykonateľnosti.

44. Z odvolania oprávneného ďalej vyplýva jeho názor, že v konaní došlo k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom, keď súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania
(pričom namietal aj samotnú skutočnosť, že súd prvej inštancie dokazovanie ani nevykonával) a bez
jeho účasti a tým, že mu znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. K tomu odvolací súd uvádza,
že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava

žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so
zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu
pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne
vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené
všeobecné podmienky konania. Exekučný súd v štádiu skúmania, či žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanieexekúciealebonávrhnavykonanieexekúciealeboexekučnýtitulniesúvrozporesozákonom
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie
a z exekučného titulu. Pri tomto posudzovaní nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu
osobitne upravenú v civilnoprocesných kódexoch) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadom

na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania
apreposúdenie,čiknávrhunavykonaniepripojenýexekučnýtituljeformálneajmateriálnevykonateľný,
nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného. Pokiaľ pre záver o tom, či
určité rozhodnutie (alebo notárska zápisnica - ktorá bola označená ako exekučný titul aj v prejednávanej
veci) je alebo nie je vykonateľný exekučný titul môže dospieť exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku aj len na základe údajov vyplývajúcich zo spisu, obdobne (teda aj bez nariadenia
pojednávania, vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného) môže pri riešení tej istej otázky
dospieť k tomuto záveru aj v neskorších štádiách exekučného konania.

45. K samotnému posúdenie notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom podľa § 41

ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 z hľadiska jej materiálnej a formálnej
vykonateľnosti a následkom ich absencie odvolací súd uvádza nasledovné.46.Akmábyťexekučnýmtitulomnotárskazápisnicapodľa§41ods.2Exekučnéhoporiadkuatátonemá
všetky náležitosti ustanovené práve v uvedenom ustanovení Exekučného poriadku, nie je spôsobilá byť
podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu).

47. Aj podľa názoru ÚS SR je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver, že ak neexistuje
notárskazápisnica,ktorájespôsobilábyťexekučnýmtitulombuďzhľadiskaformálnehoalebozhľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (exekúcie) (napr.
rozhodnutia vo veciach so sp. zn. I. ÚS 151/2011, I. ÚS 155/2011).

48. V exekučnom konaní je exekučný súd povinný postupovať z úradnej povinnosti v tých prípadoch,
v ktorých Exekučný poriadok dáva súdu právomoc rozhodnúť aj bez návrhu, čo sa vzťahuje aj na
rozhodovanie o zastavení konania, o ktorom musí súd rozhodnúť aj bez návrhu, ak zistí existenciu
dôvodov na obligatórne zastavenie exekúcie (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučný súd je
oprávnenýapovinnýskúmaťexistenciudôvodunazastavenieexekučnéhokonania,okreminéhoajto,či

exekučný titul spĺňa všetky podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu
už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak
môže urobiť na návrh, ale aj bez návrhu (ustálená judikatúra Ústavného súdu SR reprezentovaná napr.
rozhodnutiami č. k. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010, č. k. IV. ÚS 151/2011-14 zo dňa 15.04.2011
a č. k. II. ÚS 499/2010-12 zo dňa 25.11.2010).

49. Tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom a nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu (napr. judikát R 47/2012),
nemôže ani - z hľadiska hmotného práva - preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi
vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej

a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (napr. rozhodnutia ÚS SR vo veciach so sp. zn. IV.
ÚS 20/06, I. ÚS 120/2012). Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice je právny úkon, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej
povahy (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 5/2000). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na

jej podklade možno vykonať exekúciu (obdobne napr. judikát R 58/1997).

50. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku, podľa ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je okrem
iného súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento
prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon
v nej uvedenej povinnosti. Týmto prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného

titulu. Teda, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a
účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké
právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je
osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v
mene zastúpeného (účastníka notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska

zápisnica). Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek
tomu,ženiejeoprávnenýzaňukonať,nemožno„súhlas“svykonateľnosťounotárskejzápisniceudelený
„zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby.

51. Konaním, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy

o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného, dohodnutého
„zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej
zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu, je konaním in fraudem legis. Záujmy zástupcu a
zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu.

52. Zo stručnej charakteristiky priebehu konaní pred týmto ako aj inými odvolacími súdmi, na ktoré
poukázal ÚS SR v rozhodnutiach sp. zn. IV. ÚS 151/2011, I. ÚS 155/2011, IV. ÚS 125/2011, I. ÚS
410/2012, III. ÚS 312/2010, I. ÚS 395/2011, IV. ÚS 431/2011, IV. ÚS 229/2011, IV. ÚS 575/2012 (proti
ktorým bola ústavná sťažnosť oprávneného odmietnutá ako zjavne bezdôvodná) vyplýva, že postupoprávneného a advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v tejto veci bol v zásade identický s postupom vo
veciach, ktorý opísal ÚS SR v uvedených rozhodnutiach. Aj v uvedených prípadoch bola „slobodná
voľba“ povinného pri „výbere“ advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý

bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným),
ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku „vybral“ vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy
predloženej dlžníkovi (povinnému) na podpis. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že
záujmy zástupcu povinného - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra boli v rozpore so záujmami zastúpeného

(povinného), v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení obsiahnutá v zmluve o úvere, uzavretej medzi
oprávnenýmapovinnýmdňa16.04.2004neplatná(§22ods.2vspojenís§39Občianskehozákonníka).
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu
neplatnosťprihliadasúdajbeznávrhu(exoffo).Absolútnaneplatnosťsanemôženapraviťaniprípadným
dodatočným schválením. Keďže dohoda o zastúpení povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom je
podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento advokát

za povinného udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom v
prejednávanej veci.

53. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že ak za uvedených okolností advokát
Mgr. Tomáš Kušnír udelil v notárskej zápisnici za povinného „súhlas“ s jej vykonateľnosťou, chýba

oprávneným predloženému exekučnému titulu - uvedenej notárskej zápisnici podstatná náležitosť
materiálnej vykonateľnosti vyplývajúca z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

54. Ak súd prvej inštancie ako exekučný súd počas vykonávania exekúcie zistí, že exekučný titul nespĺňa
podmienky formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti, je toto zistenie dôvodom na vyhlásenie exekúcie

za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

55. Keďže v prejednávanej veci za skutkového a právneho stavu konštatovaného vyššie odvolacím
súdom súd prvej inštancie napadnutým II. výrokom uznesenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
konanie (exekúciu) zastavil, bol jeho postup ako aj napadnutý výrok rozhodnutia vecne správny.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti
odvolaním oprávneného výslovne napadnutého II. výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o
zastavení konania (exekúcie), ktorá je podľa § 387 ods. 1 CSP dôvodom na potvrdenie tohto výroku,
odvolací súd (bez bližšieho skúmania, z dôvodov už uvedených v bodoch 6. až 9. odôvodnenia)

potvrdzuje aj odvolaním výslovne nenapadnutý, avšak od II. výroku závislý III. výrok a IV. výrok
napadnutého uznesenia o trovách exekúcie. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že keďže odvolaním
oprávneného bol napadnutý len II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o zastavení (exekučného) konania a nie aj na ňom závislý III. a IV. výrok o trovách
exekúcie, nedošlo podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok vo vzťahu k

uvedeným výrokom o trovách exekúcie k ich zrušeniu ex lege - preto na ne aj súd v odvolacom konaní
prihliadal ako na výroky závislé na odvolaním oprávneného napadnutom II. výroku uznesenia súdu prvej
inštancie.

57. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.

1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po

právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

58. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

59. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť

spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.