Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. júl 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Cb/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418201074
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8418201074.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Rozhlas a televízia

Slovenska, so sídlom Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému : FEGA
FROST, s. r. o., so sídlom Tehelňa 2, 060 01 Kežmarok, právne zastúpeného: JUDr. Peter Frajt, advokát,
s. r. o., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 47 240 369, o zaplatenie 2.250,82 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.250,82 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á v o č i ž a l o v a n é m u n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 09.05.2018 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom

špecifikovanými vo výrokovej časti rozsudku a trov konania z dôvodu porušenia záväzkov vyplývajúcich
zprávnehopostaveniaplatiteľaúhradyzaslužbypodľa§3písm.b)Zákonač.532/2010Z.z.oRozhlase
a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2. Predvolanie na pojednávanie prevzal žalovaný 10.07.2019 s poučením podľa ust. §274 písm. a)
Civilného sporového poriadku.

3. Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil. Neúčasť odôvodnil v podaní zo 16.07.2019
hospodárnosťou konania, a vopred naplánovanou dovolenkou.

4. V danom prípade žalovaný v oznámení svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní iba vysvetlil
dôvod neprítomnosti bez toho, aby zároveň požiadal o jeho odročenie. Súd, viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu žalovanému oznámil, že dôvod jeho neúčasti bol vyhodnotený ako nedôležitý, a preto
jeho neúčasť nemožno ospravedlniť.

5. V tejto súvislosti dáva súd prvej inštancie len do pozornosti právny názor vyslovený v Uznesení
Krajského súdu v Žiline z 28.02.2019, spis. zn. 7Co 17 / 2019, podľa ktorého ,,... nie je povinnosťou
súdu postupovať podľa ust. §183 ods. 4 CSP, keďže jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak
strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný
postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) a b) CSP a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie
pojednávania podľa § 183 CSP , pričom
žiadna analógia legis § 183 ods. 4 CSP vo vzťahu k § 274 písm. b) CSP do úvahy
neprichádza ...“ (pozri Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17 / 2019).

6. Žalobca sa na predbežné prejednanie sporu ustanovil, navrhol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného
žalobe vyhovieť.

7. Žalovaný bol v predvolaní poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti
súdu rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

8. Podľa § 274 C. s. p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Na tomto mieste považuje súd prvej inštancie za dôležité zdôrazniť, že ospravedlnenie žalovaného
je dôvodné, len ak tvrdí také skutočnosti, ktoré sú spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu
ospravedlniť (pozri SJ, 1997, č. 92 - NS sp. Zn. 2Cdon 1027/96).

10. V ďalšom sa poukazuje, že vážnou okolnosťou (§274 písm. b) C. s. p.) nie je okolnosť, ktorá
žalovanému bola známa vopred - hoci mu objektívne zabraňovala zúčastniť sa pojednávania (pozri
obd. SJ, 2000, č. 44 - NS sp. Zn. 20Cdo 330/98). Takouto je i účasť právneho zástupcu na
vopred naplánovanej dovolenke. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyššieho stupňa
bolo povinnosťou právneho zástupcu žalovaného v tejto súvislosti preukázať, že o dôvode neúčasti

(dovolenke) vedel skôr ako sa dozvedel o termíne pojednávania. Takéto tvrdenie, ale ani dôkaz však
nepredložil.

11. Žalovaný v podaní zo 16.07.2019 ako dôvod neúčasti na pojednávaní uviedol i hospodárnosť
konania. Tento dôvod nemožno považovať za vážnu okolnosť brániacu v účasti žalovaného na

pojednávaní tak ako to výslovne vyžaduje ust. §274 písm. b) C. s. p. Preto nebolo možné jeho
neprítomnosť akceptovať. Súd tak v danom prípade musel konštatovať, že žalovaný svoju neúčasť z
vážnych dôvodov neospravedlnil. V tejto súvislosti súd, odkazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax súdov
vyššej inštancie poznamenáva, že nie je jeho povinnosťou akceptovať každé ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní.

12. Súd prvej inštancie vo vzťahu k dôvodu neúčasti uvádzanému žalovaným (hospodárnosť konania)
podporne odkazuje i na právny názor vyslovený Krajským súdom v Nitre v rozhodnutí z 26.4.2018. č.
k.: 9Co/388/2017-97.

13. Nie je ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní presvedčenie sporovej strany (jej
zástupcu), že v prejednávanom spore by jej účasť na pojednávaní viedla k nehospodárnosti konania,
(obd. Rozsudok NS ČR z 31.05.2012, spis. zn. 29 Cdo 1940 / 2011). Uvedené platí o to viac, keď
žalovaný (jeho zástupca) presvedčivo nezdôvodnil, v čom konkrétne by mala spočívať nehospodárnosť
konania v prípade jeho účasti na pojednávaní.

14. Otázku včasnosti a dôvodnosti ospravedlnenia súd posúdil s prihliadnutím na doterajšie konanie
žalovaného. Za vážnu okolnosť, pre ktorú strana sporu, prípadne jej zástupca môže ospravedlniť svoju
neúčasť na predbežnom prejednaní sporu vo veci sa podľa ustanovenia §274 písm. b) C. s. p. považuje
okolnosť, ktorá sporovej strane (jej zástupcovi) objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabráni zúčastniť

sa na predbežnom prejednaní sporu (napr. zdravotná indispozícia), ako aj okolnosť sporovou stranou
(jej zástupcom) spôsobená alebo inak zavinená, ak ju možno považovať - s prihliadnutím ku všetkým
okolnostiam prípadu a k pomerom sporovej strany (jej zástupcu) - za vážnu. Zásadne platí, že aj keď
sporová strana (jej zástupca) uvádza v žiadosti o ospravedlnenie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o
možnostikonaťvjejneprítomnosti(prípadnepokračovanívkonaní),niejesúdvždypovinnýtakýtodôvod

akceptovať, a to najmä vtedy, ak nie je využívaný v súlade so zmyslom a účelom ustanovení §§§150,
151, 153 a Čl. 17 C. s. p., ale k prenášaniu zodpovednosti za svoj vlastný spor na štát reprezentovaný
súdom Slovenskej republiky, prípadne na žalobcu.15. Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje
osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom
konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak,

aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa zásada, že práva patria bdelým,
ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní
sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich
ohrozeniuapoškodzovaniu.Predpokladásapritom,žestranamusívyužiťprostriedky,ktoréjejposkytuje
zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to

pritom práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného zdôvodnenia neustanovil
na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a
bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci
rozsudkom pre zmeškanie, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť podľa ust. § 274 CSP (pozri Stručný komentár, Civilný sporový poriadok - Jaroslav

Krajčo, Eurounion, 2018, str. 353) tak, že žalobu zamietol. Žalobca totiž nerešpektoval povinnosti
uložené súdom prvej inštancie podľa Článku 10 Základných princípov civilného sporového konania a
tomu zodpovedala forma a výsledok konania. (pozri obd. Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019
spis. zn. 7Co 17 / 2019).

16. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

17. Pretože boli splnené zákonné predpoklady, súd vyniesol rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobe v
celom rozsahu vyhovel.

18. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia aplikujúc zásadu úspechu v
konaní. Žaloba je dôvodná a žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto má voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie /§356 písm. b) CSP/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

Podľa§277ods.3CSPnávrhpodľaodsekov1a2môžežalovanýpodaťdo15dníodkedysaorozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).