Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. marec 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215205890
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4215205890.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., sídlo
Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt C. Z. XXX/XX, Y., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 1.750,79 eura s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/484/2015 - 28 z 10. marca
2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/484/2015 - 28 z 10. marca 2020 p o
t v r d z u j e .

II. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, odvolaním napadnutým uznesením
označeným v záhlaví, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2
veta prvá a druhá a ods. 3, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie uznesenie, ktorým rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, v podstate odôvodnil
tým, že podľa § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku skúmal, či zmluva o úvere č. 402800016 zo dňa

27.03.2013, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok má spotrebiteľský charakter a či
rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v účinnom znení, t. j. či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný.
Zmluvu o úvere zo dňa 27.03.2013, v rámci ktorej bola dňa 27.03.2013 uzavretá i rozhodcovská zmluva,
ktorá založila záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinným, vyhodnotil ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K postaveniu povinného ako spotrebiteľa uviedol, že

tentobolvzmluveoznačenýtakidentifikačnýmiúdajmi,ktoréjemožnézistiťlenzdokladovposkytnutých
povinným (napr. z občianskeho preukazu), nasvedčujúcich jeho postaveniu ako spotrebiteľa, tak údajmi,
ktoré sú dostupné vo verejnej časti živnostenského registra, nasvedčujúcich jeho postaveniu ako
podnikateľa.Kzáveruopostavenípovinnéhoakospotrebiteľadospelsúdprvejinštancienatomzáklade,
že v konaní nebolo preukázané, že by povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Dostatočným preukázaním pritom nie je uvedenie

všeobecného údaju o poskytnutí úveru "na výkon podnikania". Takýto údaj neposkytuje odpoveď na
otázku akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úveremá, a preto nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné
prostriedky použil na výkon jeho živnostenského oprávnenia. Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, nemožno mať v danej veci za preukázaný nespotrebiteľský
charakter predkladanej zmluvy o úvere. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom (v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku), ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
V danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú
zmluvu. V danej veci formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.

j. povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Povinný pritom nemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, ako ani rozhodcovskej zmluvy (pripravenej vopred veriteľom
pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania),
a preto nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.

Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať - teda nie
je naplnená jedna z podmienok podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Tým je naplnený dôvod na

zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako
odvolateľ.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia
súdu prvej inštancie. K nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo tým, že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného
titulu po materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže ustanovenie, o
ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že

rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Ak súd na
zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým účastníkov exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon
o rozhodcovskom konaní alebo OSP, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní

dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40
uvedenéhozákona)exekučnýmkonaním,čojevrozporesobsahomaúčelomzákonaorozhodcovskom
konaní. K nesprávnym skutkovým zisteniam veci súdom prvej inštancie uviedol, že oprávnený s
povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská

doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne
zisteného skutkového stavu veci. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom
podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa na všeobecný
súd, pretože v čl. 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo

zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy o úvere na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Vo
vecinámietkykonajúcehosúduohľadomznemožneniavoľbyspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na
odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť

sa, kde uplatnia svoje práva. Z odvolacích dôvodov obsiahnutých v odvolaní navrhol napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (§

379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 01.02.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe

exekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu,zriadenéhozriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 02930/14 z 11.08.2014, vydanému
v rozhodcovskom konaní. Súdny exekútor následne žiadosťou doručenou súdu prvej inštancie ako
exekučnému súdu dňa 10.04.2015 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej
rozhodol súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
v znení účinnom od 01.01.2008 (v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 27.03.2013), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods. ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Odvolací súd po meritórnom prejednaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje

rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z
uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tietodôvody opakoval. Odvolací súd napokon na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní
ďalej podľa § 387 ods. 3 veta posledná CSP dopĺňa nasledovné.

17. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná v § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

18. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,

pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmätýmzmluvám,priktorýchsazmluvnépodmienkypripravujúvopred,apriktorýchspotrebiteľnemal
možnosť ovplyvniť ich obsah.

19. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako
fyzická osoba s uvedením tak mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu ako aj čísla

občianskeho preukazu (teda s uvedením údajov, ktorými sa spravidla označuje fyzická osoba, ktorá v
danom zmluvnom vzťahu nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti) ako aj obchodným menom,
identifikačným číslom, miestom podnikania a číslom, pod ktorým je zapísaná v živnostenskom registri
(teda s uvedením údajov, ktorými sa spravidla označuje fyzická osoba, ktorá v danom zmluvnom vzťahu
koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti). Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ

v znení účinnom od 01.11.2008 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) považuje fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

20. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že zo samotného označenia povinného v zmluve o úvere a zo

v zmluve predtlačeného vyhlásenia povinného o tom, že finančné prostriedky sú mu poskytované na
výkon povolania, by mohli vyvstať pochybnosti o tom, či mal v danom záväzkovo-právnom vzťahu pri
jeho vzniku postavenie spotrebiteľa alebo nie (od čoho sa potom odvíja záver o tom, či ide o zmluvu
spotrebiteľskú alebo nespotrebiteľskú), avšak v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ(veriteľ).

Nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj
o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, povolanie alebo predmet podnikania odberateľa
a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom podnikateľskej činnosti

odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Rovnako tak bezpečným preukázaním nie je len to,
že odberateľ je v zmluve označený údajmi, akými sa zvyčajne označuje fyzická osoba - podnikateľ,
a to osobitne v prípade, o aký ide aj v prejednávanej veci, keď je fyzická osoba v zmluve označená
súčasne aj takými údajmi, akými sa zvyčajne označuje fyzická osoba - nepodnikateľ. Oprávnený (ako
veriteľ) nepredložil v exekučnom konaní žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak (teda nepredložil

žiadne dôkazy preukazujúce, že povinný nie je v danom zmluvnom vzťahu spotrebiteľom, pretože v
rámci neho konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda nevyvrátil nespotrebiteľský
charakter zmluvy). S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je súd
povinný pri pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že jednak
je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutí fyzickej osobe v súvislosti s výkonom

jej podnikateľskej činnosti (a teda, že nemala postavenie spotrebiteľa), na oprávnenom (ako veriteľovi) a
jednak, že v prípade dôvodných pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá spotrebiteľský charakter,
je nutné použiť výklad, že zmluva spotrebiteľský charakter má.21. Pre úplnosť je však potrebné na tomto mieste doplniť, že oprávnený v odvolaní ako odvolací
dôvod neuplatnil nesprávne právne posúdenie postavenia povinného ako spotrebiteľa v uvedenom
zmluvnom záväzkovom právnom vzťahu, založenom zmluvou o úvere, čo v konečnom dôsledku

vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) na jednej strane
vylučuje možnosť jeho odvolacieho prieskumu (v tom smere, že by na jeho vykonaní odvolací súd založil
svoje rozhodnutie), na druhej strane to však nevylučuje doplnenie dôvodov správnosti aj tohto odvolaním
nenapadnutého právneho posúdenia v prípade, ak odvolací súd, tak ako aj v tomto prípade, postupuje
podľa § 387 ods. 2 CSP.

22. Vzhľadom na uvedené je potom nutné konštatovať, že povinný je v danom zmluvnom vzťahu
spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť,
že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov,
z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Povinný je v prejednávanej veci

spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a zmluva o úvere je podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, a preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania
je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré
majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na dohodu strán,
teda bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

23. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že v spotrebiteľskom právnom vzťahu je treba ustanovenia
spotrebiteľského práva aplikovať (nielen na samotnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorou bol právny vzťah
založený, ale) aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, vznikli
na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia (napr. zabezpečujú

plnenia záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy), teda v prejednávanej veci aj na právny úkon
obsiahnutý v Rozhodcovskej zmluve, uzavretej medzi oprávneným a povinným v rovnaký deň ako
zmluva o úvere - dňa 27.03.2013 (ktorou došlo k dohode na riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o
úvere zo dňa 27.03.2013) a právny úkon - dohodu o vyplnení zmenky, inkorporovanú do Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere (dohoda o vyplnení

zmenky je inkorporovaná v článku 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Dohoda o vyplnení
zmenky bola v prejednávanej veci uzavretá ako zabezpečovací inštitút plnenia záväzku povinného
zo spotrebiteľskej zmluvy. V rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok
(predložený v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul) bol uplatnený nárok zo zmenky, vyplnenej
na základe Dohody o vyplnení zmenky. Zmenka však bola len zabezpečovacím inštitútom záväzku

povinného splatiť svoj záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Z týchto dôvodov je
potom nutné v exekučnom konaní pri skúmaní právomoci rozhodcovského súdu (t. j. pri skúmaní, či
rozhodcovský súd konal a rozhodcovský rozsudok vydal na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy) potrebné posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy (aj) podľa noriem spotrebiteľského práva
(a to primárne práve podľa týchto noriem - § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Normy spotrebiteľského

práva je nutné vždy použiť na celý režim právneho vzťahu (t. j. aj na zabezpečovacie inštitúty; právne
úkony, ktorými dochádza k zmene obsahu záväzkového vzťahu, ktorými dochádza k dohode o spôsobe
riešenia z neho vzniknutých sporov a pod.), ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva
si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho existencie.

24. Na tomto mieste odvolací súd aj v nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že v
prejednávanej veci vzhľadom na prechodné ustanovenia § 243d ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku
aplikoval Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2014, keď v prejednávanej veci ide práve o
taký prípad, ktorý spadá do rozsahu hypotézy prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 243d ods.
2 (v nadväznosti na § 243d ods. 1) Exekučného poriadku. V prejednávanej veci je totiž exekučné

konanie vedené na podklade rozhodcovského rozsudku, čím je naplnená prvá z dvoch kumulatívnych
podmienok obsiahnutých v § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, za ktorých naplnenia sa na exekučné
konanie použijú právne predpisy (primárne Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.12.2014. Spor
zo spotrebiteľskej zmluvy medzi dodávateľom a spotrebiteľom (akou je v prejednávanej veci aj zmluva
o úvere z 27.03.2013) je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní (na ktorý zákon ako osobitný predpis odkazuje poznámka pod čiarou 4ead), ktorá je poznámkou
zahrnutou v § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Z týchto dôvodov je v prejednávanej veci naplnená
aj druhá kumulatívna podmienka podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, a to že predmetom
rozhodcovského rozhodnutia (v tejto veci rozhodcovského rozsudku) vydaného v rozhodcovskomkonaní, na podklade ktorého je toto exekučné konanie vedené, je spor, spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu - ktorým osobitným predpisom je podľa poznámky 4ead) Exekučného poriadku
zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní - a ktorým sporom spĺňajúcim podmienky podľa tohto

zákona je spotrebiteľský spor podľa § 2 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

25. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§
44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na
ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie
exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie,

preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených
v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže
uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.
26. Odvolací súd ďalej vzhľadom na to, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, poukazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, na odchýlenie sa od ktorej nezistil dôvod, reprezentovanú napr. uznesením z 25. februára
2013 sp. zn. 6 Cdo 219/2012, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Takúto interpretáciu
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych
predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské
právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených

spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. marca 2012
ako dovolací súd uviedol, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v
konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu,

ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda

nezáväznosť tohto exekučného titulu. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je
nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho tento výklad možno
podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje
práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté,

že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek
procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu
rozhodcovského rozsudku.

28. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3

Cdo 146/2011 odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

29. Odvolací súd napokon zdôrazňuje aj závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011, súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučnéhokonania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996, publikovanom ako
judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997
uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej“.

30. Odvolací súd z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02930/14 z 11.08.2014
založeného v súdnom spise v prílohovej obálke na č. l. 4 zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje,
že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy (ktorá je aj obsahom súdneho spisu na č. l.
8). Podkladom na vydanie exekučného titulu bola zmenka, zabezpečujúca pohľadávku oprávneného
vzniknutú zo zmluvy o úvere z 27.03.2013.

31. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere zo dňa 27.03.2013 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa
27.03.2013. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený
už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

aj bez návrhu (ex offo) skúmať okrem iného aj to, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne a či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto

prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a okrem iného či je aj vykonateľný (a to nielen po
formálnej, ale aj po materiálnej stránke).

32. Podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou podmienkou majúcou za následok jej neplatnosť podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, tak ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení, je aj samotná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 27.03.2013,
keď neprijateľnou podmienkou je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka akákoľvek zmluvná

podmienka, bez ohľadu na jej formu a znenie, obsiahnutá v zmluve (pričom je bez právneho významu,
či je táto obsiahnutá už v samotnej spotrebiteľskej zmluve alebo v samostatnej zmluve, ktorá je závislá
na samotnej spotrebiteľskej zmluve, a preto sa aj na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva -
bod 23. odôvodnenia - teda v prejednávanej veci je bez právneho významu, že samotná zmluvná
podmienka o riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere je obsahom samostatného právneho

úkonu - rozhodcovskej zmluvy, obsiahnutej v samostatnej listine) uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská zmluva
je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 (t. j. v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy) neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide

o tento prípad.

33. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola
spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa

upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a celkom
zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah oprávneným predloženej formulárovej rozhodcovskej
zmluvy ovplyvniť. Odvolací súd dopĺňa, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská

zmluva, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom je naviac všeobecne známouskutočnosťou, potvrdenou početnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho súdu, že sú to
práve dodávatelia, ktorí iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov
neobstojí argumentácia oprávneného ako odvolateľa o tom, že povinnému nebola odňatá možnosť

obrátiť sa v spore zo zmluvy o úvere na všeobecný súd (čím by bola naplnená rozväzovacia podmienka
rozhodcovskej zmluvy), keďže táto možnosť oprávneného sa vzhľadom na uvedené skutočnosti javila
ako výlučne formálna (a nie materiálna) a obmedzená iba tým a do doby, než podá veriteľ/oprávnený
návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Takto dojednaná rozhodcovská zmluva (uzavretá v
danej veci vo forme samostatnej zmluvy) je z uvedeného dôvodu (keď v prípade, ak si oprávnený zvolí

spôsob riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, nemôže už spotrebiteľ tento výber ovplyvniť) takou,
ktorou spotrebiteľa núti podrobiť sa riešeniu sporu v rozhodcovskom konaní.

34. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené novelou účinnou od 01.01.2008 (avšak ani na
zmluvy uzavreté pred týmto dátumom súdu nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú zmluvu

ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza
článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelizačným
zákonom č. 150/2004 Z. z., a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných
podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez
ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto
Smernici alebo vo výpočte v § 53 (v ods. 3 do 31.12.2007 a od 01.01.2008 v ods. 4) Občianskeho
zákonníka.

35. Odvolací súd dospel preto rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská zmluva
je neplatná, pričom bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy, je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu nielen pre rozpor so
zákonom podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale aj preto, že sa prieči
dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,

neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva celkom zjavne
svojím obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom,
že táto zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ
reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť

tento výber (výber rozhodcovského súdu) ovplyvniť, bol pre oprávneným vybraný rozhodcovský súd,
predtlačený do formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ktorú spolu so zmluvou o úvere predložil na
podpis povinnému, zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto
rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa
(povinného) v rozhodcovskom konaní, keď mu práve rozhodcovský súd, ktorý ani nemal právomoc vec

rozhodnúť, uložil povinnosť plniť plnenia oprávnenému. Rozpor s dobrými mravmi videl odvolací súd aj v
okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, keďže v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka
neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na získanie ktorých mu
bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva.

36. V tomto prípade predmetná rozhodcovská zmluva je samostatná zmluva uzatvorená podľa zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podpísaná oboma zmluvnými stranami. Ustanovenie
§ 4 ods. 1 citovaného zákona upravuje formu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V prejednávanej veci
ide o formu osobitnej zmluvy a nie rozhodcovskej doložky. V tomto smere odvolací súd dáva do

pozornosti aj skutočnosť, že už viackrát bolo judikované, že rozhodcovská doložka (v rovnakom
znení ako je obsah rozhodcovskej zmluvy) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej zmluve, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým

exekučným titulom.

37. Preto celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer naakékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku už

v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,
pretože rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

38. Súd prvej inštancie preto správne podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v zmysle jeho výkladu
vyplývajúceho z judikatúry NS SR) z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok. Rozpor exekučného titulu
so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle už uvedeného výkladu spočíval v
tom, že tento exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie (a prejednanie sporu) nemal
právomoc, keďže medzi účastníkmi rozhodcovského konania nebola platne uzavretá rozhodcovská

zmluva, v dôsledku čoho je takýto exekučný titul materiálne nevykonateľný. Materiálna nevykonateľnosť
exekučného titulu bráni vedeniu exekúcie na jeho podklade. Na uvedené skutočnosti je pritom súd v
spotrebiteľských veciach povinný v súlade s účelom spotrebiteľského práva prihliadnuť ex offo.

39. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho

konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP

rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

41. Záverom odvolací súd obiter dictum uvádza, že v prejednávanej veci neprichádzala do úvahy
aplikácia zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon č.
233/2019 Z. z.“), keďže tento sa vzťahuje len na ukončenie tých exekučných konaní začatých pred 1.

aprílom 2017, v ktorých už prebieha exekúcia na základe vydaného poverenia súdnemu exekútorovi
(§ 1, § 2, § 3 ods. 1, § 5 zákona č. 233/2019 Z. z.). O taký prípad nejde v prejednávanej veci, v ktorej
prebieha exekučné konanie, ktoré sa začalo pred 1. aprílom 2017, avšak neprešlo do fázy vykonávania
exekúcie (nebolo v ňom vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a o to viac mu
preto toto ani nebolo a nemohlo byť doručované).

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

43. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona
č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z.
k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12.
apríla 2018).