Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/191/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519201323
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7519201323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o mal. P. T. nar.
XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa
rodičov: I. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ul. Dr. Y. č. XX/X v T. nad Y. a otca O. G. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho na I. ul. č. XX v T. v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie č.k. 9P/58/2019-58 z 12.5.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.

2. Vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 36 ods.1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a
3 Zákona o rodine a uzavrel, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd znížil výživné a nenastala
podstatná zmena pomerov. Naposledy bolo výživné určené v roku 2018 na 120 € mesačne. Hoci s
poukazom na vyšší vek dieťaťa, jeho ťažké zdravotné postihnutie a plnenie povinnej školskej dochádzky
v Domove sociálnych služieb v T. sa síce zvýšili výdavky na dieťa, avšak sa zvýšil aj príjem matky, ktorá
začala poberať peňažný príspevok za opatrovanie osoby ŤZP. Pomery otca sa zmenili len z toho dôvodu,
že výživné na maloleté dieťa je exekučne vymáhané, a to od 7/2018. Pred touto exekúciou sa otcovi

začali vykonávať už iné exekučné zrážky (zrážka 11/2017 vo výške 179,70 €). Otec v podaní uviedol,
že má aj iné dlhy, ktoré spláca, teda zníženie výživného by jeho zlú finančnú situáciu neriešilo, nakoľko
dlh na výživnom vyčíslený v rozsudku 16Pc/32/2017 činil 8.280 € a tento ešte nie je splatený. Znížením
bežného výživného by sa exekučná splátka neznížila, nakoľko by sa zrážka presunula na splácanie
dlžného výživného. Dlhy otca, ktoré spláca dobrovoľne (VŠZP, a.s. po 5 € mesačne a VÚB, a.s. po
147,23 € mesačne) sú výdavkami, pred ktorými má plnenie výživného prednosť, teda súd nemôže vziať
do úvahy splácanie iných dlhov otca ako dôvod pre zníženie výživného na maloletú dcéru.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s odôvodnením, že v rozsudku nie sú pravdivé skutočnosti
a žiadal o „zastavenie rozsudku z 12.5.2020“. Uviedol, že je nezamestnaný z dôvodu jeho zdravotného
stavu a nebude môcť platiť výživné vyše 300 € mesačne. Je od malička chorý bude si musieť vybaviť
invalidný dôchodok. Vyše dva roky mu exekútor strháva z platu pomaly všetky peniaze a nechával mu
len 160 €, nemal ani na jedlo, chodil do roboty až ochorel ešte viac. Uviedol, že vôbec nejde proti
vlastnej dcérke, ľúbi ju, dal by jej aj svoj život, ale nemá na to, aby jej dával vyše 300 € mesačne, je

nezamestnaný, nemá trvalý pobyt a nemá žiaden majetok. Nemôže za to, že Jarmila Kalejová (matka
maloletej) odmietala 5 rokov výživné, preto vznikol dlh a má zaplatiť 9.200 €. Uviedol, že od 12.5.2020 je
práceneschopný na psychiatrii. Dodal, že mal záujem, platiť výživné a navštevovať svoju dcéru. Žiadal,aby výživné bolo znížené na 30 € mesačne nakoľko nastali u neho nové skutočnosti a nechce byť trestne
stíhaný.

4. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa

predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje.

8. K odvolacej argumentácii otca je potrebné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na maloleté
dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej

prejednávanej veci a každé rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych
otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Súd prvej inštancie správne a v
súlade so zákonom vyhodnotil aktuálne pomery rodičov, ako aj mal. Timey. Odvolací súd zdôrazňuje,
že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich povinnosťou zákonnou, z čoho vyplýva, že každý
rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti

k deťom nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či
počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak,
aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb
oprávnených detí. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť
len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch, neschopnosti povinného rodiča plniť

si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné
samé sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého
rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

9. Z preskúmavaného spisu nevyplynul žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by odvolací súd mal

akceptovať odvolacie námietky otca a znížiť výživné pre mal. P. a dodáva, že doterajšie výživné je
vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce
zásady primerané schopnostiam a možnostiam otca. Konajúci súd vyhodnotil správne a v súlade so
Zákonom o rodine, že nebola preukázaná taká kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca, ktorá
by odôvodňovala zníženie výživného. Zmeny, ktoré nastali na strane otca podstatným spôsobom

neovplyvnili jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť doposiaľ určeným výživným,
najmä s prihliadnutím na to, že od predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2018 uplynulo obdobie
troch rokov a odôvodnené potreby mal. P. sa aj vzhľadom na jej zdravotný stav, keď dieťa je ŤZP
(kvadruparetická forma DMO) neustále zvyšujú aj v dôsledku jej rastu a školskej dochádzky v DSS
v Košiciach, preto zníženie výživného by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca

za zdravie a život maloletej na matku, ktorá sa osobne o ňu stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu
povinnosť jednak osobou starostlivosťou, ako aj uspokojovaním potrieb maloletej spontánne a postupne
tak, ako jej potreby vznikajú a je nepochybné, že podiel matky na výživnom je podstatne vyšší ako
podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti, nakoľko doposiaľ určené výživné v sume 120 € mesačne
predstavuje denné výživné 4 €, preto je bez právneho významu ekonomická a príjmová situácia matky

pozostávajúca z peňažného príspevku za opatrovanie osoby ŤZP bez možnosti sa z tohto dôvodu
riadne zamestnať a nemôže byť ani dôvodom na zníženie výživného od otca maloletej. Pokiaľ otec
argumentoval zhoršeným zdravotným stavom a tvrdením, že je z tohto dôvodu nezamestnaný, bol
práceneschopný a liečený na psychiatrii, v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že otec nepredložilžiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia a to rozhodnutie zamestnávateľa o skončení pracovného
pomeru,príp.dohoduoskončenípracovnéhopomeru,lekárskusprávuohospitalizáciinapsychiatrickom
oddelení ani rozhodnutie Sociálnej poisťovne o jeho uznaní za invalidného a priznaní invalidného

dôchodku. Otcom predložená správa z kontrolného psych. vyšetrenia (bez dátumu) nepreukazuje
tvrdený jeho nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý by boli objektívne preukázané ním tvrdené okolnosti,
pre ktoré nie je schopný platiť výživné pre svoje nezaopatrené ťažko zdravotne postihnuté dieťa. Súd
prvej inštancie zároveň správne uzavrel, že pomery otca sa zmenili len z toho dôvodu, že výživné na
maloleté dieťa je exekučne vymáhané a to od 7/2018, pričom pred touto exekúciou sa otcovi začali

vykonávať už iné exekučné zrážky (zrážka 11/2017 vo výške 179,70 €). Otec v podaní uviedol, že
má aj iné dlhy, ktoré spláca, teda zníženie výživného by jeho zlú finančnú situáciu neriešilo, nakoľko
dlh na výživnom vyčíslený v rozsudku sp. zn. 16Pc/32/2017 činil 8.280 € a tento ešte nie je splatený.
Znížením bežného výživného by sa exekučná splátka neznížila a táto by sa presunula na splácanie
dlžného výživného. Dlhy otca, ktoré spláca dobrovoľne (VŠZP, a.s. po 5 € mesačne a VÚB, a.s. po
147,23 € mesačne) sú výdavkami, pred ktorými má plnenie výživného prednosť, teda súd nemôže vziať

do úvahy splácanie iných dlhov otca ako dôvod pre zníženie výživného na maloletú dcéru. Odvolací
súd nepovažoval za potrebné zaujímať stanovisko k ďalším argumentom rodičov v odvolacom konaní,
pretože sa netýkajú podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o zmene výživného, pričom je
potrebné konštatovať, že sa skôr preklenuli do roviny emotívnej a invektívnej.

10. Za danej situácie odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že doposiaľ
určené výživné napriek zmenám pomerov, ktoré u účastníkov konania nastali, zodpovedá základným
kritériám určovania výživného i keď odôvodnené potreby mal. P. sa podstatným spôsobom zvýšili,
avšakichuspokojovaniejelimitovanémožnosťami,schopnosťamiamajetkovýmipomermirodičov,preto
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2

tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením, pričom zároveň reagoval na podstatnú odvolaciu
argumentáciu otca.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 2 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).