Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Žovinec
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/81/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011793
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2118011793.4
Uznesenie
KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného I. N. a spol. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného I. N. proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 2.9.2020, č. k. 6T/57/2018-429, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.6.2021 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku sa žiadosť obžalovaného I. N., nar. XX.X.XXXX o povolenie
navrátenia lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2.9.2020, č. k.
6T/57/2018-429 zamieta.
II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného I. N., nar. XX.X.XXXX, podané jeho
obhajkyňou v jeho mene zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 2.9.2020, č. k. 6T/57/2018-429 uznal obžalovaných I. N. a
P. L. za vinných, že
napriek tomu, že I. N. bola dňa 03.02.2017 Krajským riaditeľstvom PZ v Trnave právoplatne uložená
bloková pokuta pod evidenčným číslom bloku 12007666 vo výške 30,- eur za priestupok proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a napriek tomu,
že P. L. bola dňa 07.11.2016 Obvodným oddelením PZ Trnava právoplatne uložená bloková pokuta pod
evidenčným číslom bloku 12099315 vo výške 30,- eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
v čase okolo 20.33 hod. dňa 23.02.2017 v Trnave na ul. Automobilovej č. 2 na čerpacej stanici CS Shell
Trnava II 8228 spoločne vzali z vonku umiestneného neuzamknutého regálu presne nezistený počet fliaš
prevyšujúci 24 kusov, v ktorých sa nachádzal motorový olej, a to takým spôsobom, že fľaše s motorovým
olejom si začal nakladať do svojej tašky najskôr obvinený P. L., ktorý súčasne vyzval obvineného I. N.,
aby aj on nakladal tam sa nachádzajúce fľaše, čo obvinený I. N. uposlúchol a ukladal si tieto fľaše s
motorovým olejom pod bundu, pričom následne po tom ako boli spozorovaní obsluhou čerpacej stanice,
s odcudzenými fľašami, za ktoré nezaplatili ani od počiatku zaplatiť neplánovali, začali utekať, pričom
sa im podarilo utiecť so 6 fľašami motorového oleja zn. Helix 10w-40 v celkovej hodnote 59,10 eur, 6
fľašami motorového oleja zn. AWL Ow v celkovej hodnote 101,94 eur, 5 fľašami motorového oleja zn.
APL v celkovej hodnote 63,70 eur, 2 fľašami motorového oleja zn. HX7 5w v celkovej hodnote 33,96
eur, jednou fľašou motorového oleja zn. Spirax S4 v hodnote 4,47 eur, 4 fľašami motorového oleja zn.
HX7av 5w-30 v celkovej hodnote 50,28 eur, všetky s objemom jedného litra, pričom ďalšie odcudzené
presne neurčené fľaše pri úteku vytratili, čím spoločnosti REVILLO s.r.o., so sídlom Gaštanová 4722/6A,
Senec, IČO: 46 903 453, spôsobili škodu minimálne vo výške 313,45 eur,
teda si spoločným konaním prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a boli za obdobný čin v
predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutí, čím spáchali prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f) Tr. zák.Za to súd obžalovanému I. N. podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37
písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 1 Tr. zák.
uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému I. N. trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 08.04.2017, sp. zn. 0T/78/2017, právoplatným dňa 08.04.2017 ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Podľa § 44 Tr. zák. súd u obžalovaného P. L. upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený
mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/106/2018 zo dňa 24.04.2019 pokladá na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obhajkyňa obžalovaného I. N., a to proti
výroku o treste, ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. Podané odvolanie obhajkyňa bližšie
odôvodnila až na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, kde uviedla, že napadnutý rozsudok v časti
výroku o treste sa im javí ako nezákonný, ako neprimerane prísny, kedy súdu vytýkajú nesprávnu
aplikáciu fakultatívnej priťažujúcej okolnosti - predchádzajúcej recidívy § 37 písm. m), súd nedostatočne
zohľadnil dobu predchádzajúceho odsúdenia vo vzťahu k posudzovanej trestnej činnosti, ako aj samotný
charakter trestnej činnosti v danej veci (majetková trestná činnosť). Ak by teda došlo k správnemu
pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, bol by uložený miernejší trest. Navrhla, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 TP a podľa § 322 ods. 1 TP vrátil vec súdu I.
stupňa, alternatívne navrhla zrušiť výrok súdu I. stupňa čo do trestu a aby v zmysle § 322 ods. 3 TP
odvolací súd vo veci sám rozhodol s tým, že nebude prihliadať na priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m)
TZ a obžalovanému uložil miernejší trest
3. Prokurátor ako aj obžalovaný P. L. sa na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, vzdali práva
podať odvolanie.
4. Obžalovaný I. N. dňa 20.11.2020 doručil prvostupňovému súdu žiadosť o navrátenie lehoty, v ktorej
uvádza, že úradná zásielka s obsahom rozsudku č. k. 6T/57/2018 zo dňa 2.9.2020 nebola doručená
jemu osobne do vlastných rúk, ale jeho mame, a to aj napriek tomu, že nedisponuje na to právom. Čiže
vznikla chyba zo strany pošty a tým, že sa v tej dobe nezdržiaval na adrese trvalého bydliska, skôr
ako bol s touto skutočnosťou oboznámený uplynula lehota na podanie sťažnosti, čím mu bolo odopreté
právo na odvolanie.
5. Odvolaciemu súdu bola dňa 21.06.2021 doručená žiadosť obžalovaného I. N. o zmenu obhajcu, v
ktorej tiež žiada o poskytnutie lehoty na zvolenie si nového obhajcu, a to JUDr. G. D..
6. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom dňa 24.06.2021 obžalovaný I. N. uviedol, že súdu
zaslal žiadosť o zmenu obhajcu. Svoju žiadosť myslí tak, že doteraz nemal finančné prostriedky, tieto
mu ale už brat vybavil a už má peniaze na zaplatenie nového obhajcu JUDr. D.. Tomuto zatiaľ žiadne
plnomocenstvo nepodpísal, že o niekoľko dní má JUDr. D. prísť za ním a plnomocenstvo mu podpíše.
Pokiaľ ide o ustanovenú obhajkyňu JUDr. Vráblovú, voči tejto má námietky a to také, že nemá jeho
dôveru. Jemu domov žiadny rozsudok neprišiel, nevedel, že má lehotu na odvolanie, nevedel, že sa
obhajkyňa odvolala. Na uvedené reagovala obhajkyňa obžalovaného JUDr. Vráblová, ktorá uviedla, že
obžalovaného 26.5.2021 navštívila, informovala ho o stave veci a obžalovaný jej uviedol, že si chce
zvoliť obhajcu.
7. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod na odročenie verejného zasadnutia, pretože obžalovaný bol
riadnym spôsobom zastúpený obhajcom, mal možnosť zvoliť si obhajcu a túto možnosť do dňa
konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu nevyužil. Za včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá
obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu dôvodom na zmenu termínu už nariadeného
úkonu trestného konania (§ 36 ods. 4 Trestného poriadku). Vzhľadom na to, že obžalovaný nepredložil
súdu splnomocnenie, udelené inému obhajcovi na jeho obhajobu (ktoré mu doposiaľ podľa vlastného
vyjadrenia ani nepodpísal), nenastali v zmysle § 36 ods. 5 Trestného poriadku účinky zastupovania
novým obhajcom a ani preto nebol dôvod na odročenie verejného zasadnutia odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie bolo obžalovanému na verejnom zasadnutí oznámené. Porušenie povinnosti riadne
obhajovať obžalovaného zo strany ustanovenej obhajkyne, nebolo odvolacím súdom zistené a nebol
teda dôvod na postup podľa § 43 Trestného poriadku.
8. Následne obžalovaný I. N. na verejnom zasadnutí vzniesol proti celému senátu námietku zaujatosti,
a to preto, že mu teraz uprel právo na vlastného advokáta, keď neodročil verejné zasadnutie. Predseda
senátu oznámil obžalovanému, že v zmysle ust. § 32 ods. 6 Tr. por. nebude o námietke zaujatosti
rozhodovať, pretože táto je založená len na procesnom postupe súdu.9. V rámci konečných návrhom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 TP,
nakoľko samotný výrok o treste a spôsobe jeho výkonu považuje za zákonný a správny. Obhajkyňa
obžalovaného I. N. navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 TP a
podľa § 322 ods. 1 TP vrátil vec súdu I. stupňa, alternatívne navrhla zrušiť výrok súdu I. stupňa čo do
trestu a v zmysle § 322 ods. 3 TP navrhla, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol s tým, že nebude
prihliadať na priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m) TZ a obžalovanému uloží miernejší trest. Obžalovaný
I. N. uviedol, že mu to je ľúto.
10. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
11. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podala obhajkyňa obžalovaného I. N. ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a
proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
12. Odvolací súd sa zaoberal možnosťou navrátenia lehoty obžalovanému na podanie odvolania, o
ktorú obžalovaný požiadal (odsek 4 tohto uznesenia). Obžalovaný namieta, že mu nebol rozsudok
okresného súdu doručený. V takomto prípade však nemožno uvažovať o zmeškaní lehoty na podanie
odvolania, pretože v takom prípade lehota na podanie odvolania ani nezačala plynúť. Podľa podpisu na
doručenke, ktorá potvrdzuje prevzatie zásielky súdu, obsahujúcej napadnutý rozsudok (č. l. 431), je na
prvý pohľad zrejmé, že podpis adresáta zásielky, ktorým bol obžalovaný N., je zhodný s jeho podpismi
na zásielkach, ktoré mu boli doručované v prípravnom konaní, prvostupňovom ako i odvolacom, ako
aj s jeho inými podpismi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Rozsudok bol obžalovanému doručovaný
poštou, do vlastných rúk a na doručenke nie je žiadna informácie od poštového doručovateľa, z ktorej
by vyplývalo, že by zásielku neprevzal obžalovaný osobne. Preto odvolací súd dospel k záveru, že na
strane obžalovaného nebol zistený žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by obžalovaný zmeškal lehotu na
podanie odvolania a niet teda zákonnej možnosti povoliť mu navrátenie tejto zmeškanej lehoty. Naviac,
podľa ustanovenia § 64 ods. 1, tretia veta Trestného poriadku ak nebol opravný prostriedok ešte podaný,
je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Obžalovaný nepodal so žiadosťou o navrátenie lehoty aj odvolanie
a preto aj z tohto dôvodu nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť. Táto podmienka by však bola určujúca
iba v prípade, že by došlo k situácii, kedy by sa dalo uvažovať o dôležitom dôvode pre zmeškanie lehoty
na podanie odvolania, čo však v tomto prípade splnené nebolo.
13. Preto odvolací súd vo vzťahu k žiadosti obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.
tohto uznesenia.
14.Odvolacísúdsatedazaoberalibaodvolanímprotivýrokuotreste,ktorépodalavmeneobžalovaného
jeho obhajkyňa.
15. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o treste tým, že obžalovaný I. N. bol doposiaľ 11-
krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť, pričom pred spáchaním prejednávaného skutku bol
naposledy vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov za
spáchanie trestného činu lúpeže na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.03.2009, sp.
zn. 6To/80/2008. Prvostupňový súd uviedol, že u obžalovaného I. N. bolo potrebné ukladanie súhrnného
trestu podľa zásad ukladania úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. a to vo vzťahu k trestnému
rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 08.04.2017, sp. zn. 0T/78/2017, ktorým bol odsúdený zaspáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. na podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov s jeho odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, pretože skutok prejednávaný v tomto
konaní a skutok, pre ktorý bol odsúdený týmto trestným rozkazom (skutok zo dňa 06.04.2017) sú spolu
vo viacčinnom súbehu.
16. K druhu a výmere trestu prvostupňový súd uviedol, že prihliadol na spôsob spáchania činu
jeho úmyselným konaním, jeho následok v podobe malej škody na majetku, zavinenie vo forme
priameho úmyslu, pohnútku v podobe majetkového prospechu zo spáchanej trestnej činnosti, existenciu
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., existenciu priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.
h), písm. m) Tr. zák., pričom prihliadol i na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy vo vzťahu k
čomu majú význam najmä údaje vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov. Za celú zbiehajúcu sa trestnú
činnosť súd po úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. mohol obžalovanému I. N. uložiť
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov až 2 roky.
17. Prvostupňový súd dospel k záveru o potrebe ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov, na ktorého výkon prvostupňový súd obžalovaného zaradil obligatórne podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia. Iný trest ako nepodmienečný súhrnný
trest odňatia slobody nebolo možné obžalovanému uložiť. Obžalovaný totiž po odsúdení trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 08.04.2017, sp. zn. 0T/78/2017 recidivoval, keď spáchal ďalší
úmyselný majetkový trestný čin, pre ktorý bol odsúdený ďalším trestným rozkazom tunajšieho súdu zo
dňa08.05.2017,sp.zn.0T/108/2017.Vdanejveci,keďžeobžalovanývskúšobnejdobepodmienečného
odsúdenia (ktorá už uplynula dňa 08.04.2019) spáchal úmyselný trestný čin, by aj v prípade uloženia
podmienečnéhosúhrnnéhotrestu,bolonáslednenevyhnutnérozhodnúťojehoneosvedčenísa.Pretože
súd uložil súhrnný trest, obligatórne zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 08.04.2017, sp. zn. 0T/78/2017, právoplatným dňa 08.04.2017 ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
18. Rozhodnutie prvostupňového súdu o treste, jeho druhu, výške a spôsobe výkonu, považuje odvolací
sú v celom rozsahu za správne.
19. Vzhľadom na početné predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť,
je potrebné jeho osobu posudzovať ako recidivistu trestnej činnosti. Obžalovaný bol od roku 1995
celkovo 6 krát odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže, z toho mu v piatich prípadoch bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pre
spáchanie trestného činu lúpeže, pri ktorom mu bol uložený trest vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov.
Tieto skutočnosti odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon mu nebude podmienečne
odložený. Možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody je, v zmysle ustanovenia
§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podmienená práve osobou páchateľa trestnej činnosti, ktorej
posúdenie má za následok, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu
odňatia slobody nie je nevyhnutný. Táto zákonná podmienka v prípade obžalovaného splnená nie je.
Preto je rozhodnutie prvostupňového súdu o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody správne
a zákonné.
20. Pokiaľ ide o výšku trestu, tento nemožno považovať za neprimerane prísny. Po úprave trestnej
sadzby v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov, čo je trest uložený v minimálnej výmere. Uloženie takéhoto trestu
recidivujúcemu páchateľovi rovnakého druhu trestnej činnosti, nemožno vyhodnotiť ako neprimerane
prísne, naopak, podľa názoru odvolacieho súdu o ide o trest mierny. Nemožno akceptovať odvolaciu
námietku obžalovaného, že mu nemala byť zohľadnená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona. Niet žiadneho dôvodu nezohľadniť obžalovanému, že bol v minulosti opakovane
súdne trestaný za spáchanie rovnakého druhu trestnej činnosti tak, ako je to uvedené v odseku 19 tohto
uznesenia. Z predchádzajúcich šiestich odsúdení za spáchanie trestného činu krádeže je zahladené
iba prvé v poradí, odsúdenie z roku 1995. Preto prvostupňový súd nepochybil ani pri poľahčujúcich
a priťažujúcich okolnostiach, ktoré obžalovanému správne zvážil a na základe, ktorých upravil dolnú
hranicu trestnej sadzby uvedenú v ustanovení § 212 ods. 2 Trestného zákona, účinného v čase
spáchania skutkov.
21. Nakoniec aj rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu, vyplýva zo správne zistených skutočností, teda,
že obžalovaný pred páchaním uvedených trestných činov, bol v posledných desiatich rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
22. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
v celom rozsahu ako nedôvodné a zamietol ho.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.