Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Csp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120201912
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120201912.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci sporu žalobcu:

W. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. G. X. V. XXXX/XX, Z., zastúpená splnomocneným zástupcom: Mgr. Pavlom
Kocianom, bytom Študentská Trnava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, Bratislava, o zaplatenie 5.096,00 Eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.096,- Eur s úrokom z omeškania 5,00%
ročne zo sumy 5.096,- Eur od 9.11.2020 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.02.2020 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Žaloba o určenie, že úverová
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie sumy 5.096,-
Eur z titulu vydania neoprávneného majetkového prospechu.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že uzavrela so žalovaným dňa 19.11.2019 (správne má byť 2015)
úverovú zmluvu č. XXXXXX-XXXXX na poskytnutie úveru, označená ako Zmluva o revolvingovom
úvere. Žalobkyňa nemala a nemá vedomosť, čo je to revolvingový úver. Pri podpise zmluvy neboli
k zmluve poskytnuté žiadne zákonné informácie a vysvetlenia. V čase uzavretia úverovej zmluvy
žalobkyňa bola poberateľkou starobného dôchodku, zástupcu žalovaného informovala, že si privyrába
ako opatrovateľka v Rakúsku a na jeho vyžiadanie mu poskytla kópiu oprávnenia z Rakúska, čo malo
slúžiť ako doklad o ďalšom príjme. S textom úverovej zmluvy pred jej podpisom žalobkyňa nebola

oboznámená, ani nemohla ovplyvniť alebo meniť jej obsah, zmluvu, resp. dokumentáciu žalobkyňa
podpisovala v aute zástupcu žalovaného bez prečítania. Až dodatočne zistila, že úverová zmluva
obsahuje viaceré nepresné, zavádzajúce, zmätočné a protiprávne skutočnosti. Poskytnutie úveru
žalobkyňa žiadala pre osobné účely ako spotrebiteľka, úver bol poskytnutý reálne vo výške 2.200,-
Eur. V úverovej zmluve sa však uvádzalo, že bol poskytnutý úver vo výške 7.296,- Eur, odplata za
poskytnutie úveru bola podľa textu zmluvy vo výške 5.096,- Eur. Úhrada úveru bola podľa zmluvy
dohodnutá 48 mesačnými splátkami po 152,- Eur, prvá splátka v decembri 2015, posledná splátka v

novembri 2019. Sumár 48 splátok po 152,- Eur predstavuje celkom čiastku 7.296,- Eur. V texte úverovej
zmluvy bolo uvedené, že ide o úver na podnikateľské účely, čo bolo nepravdivé a účelové tvrdenie. Pri
uzatváraní zmluvy žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ani prostriedky
z úveru nečerpala a nepoužila v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - ako opatrovateľka.Nepravdivá je aj informácia v čl. 9, že žalobkyni bol poskytnutý úver 7.296,- Eur, z ktorého sa časť použila
na započítanie nejakých pohľadávok (bez konkrétneho uvedenia) s tým, že žalobkyni bude vyplatený
zostatok 2.200,-Eur. Tvrdenie o pohľadávkach nie je pravdivé, zámerom je maskovanie tzv. skrytej

úžery. Ako ručenie sa uvádzala zmenka. Je zrejmé, že išlo o vedomý zámer obchádzania zákonov SR
a práv spotrebiteľa, žalovaná potrebovala a použila úver pre osobné účely, úverová zmluva je teda v
zmysle ust. § 52 OZ úverovou zmluvou. Žalovaný sa vedome pokúsil obísť zákon a na spotrebiteľský
zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia obchodného zákonníka a tým zrušiť nárok na ochranu práv
spotrebiteľa. Poukazuje na ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2005 o ochrane spotrebiteľa: „Každý

spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, tiež na
§ 5a: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy zmenkou alebo šekom“. Na základe žalovaným vytváraného nátlaku hrozby pokút a súdnych a
exekučných konaní, žalovaná splátky zmluvy hradila. Až v r. 2018 sa žalobkyňa náhodne skontaktovala
so združením na ochranu spotrebiteľa, združenie jej po preskúmaní dokumentácie poskytlo vysvetlenia
k úverovej zmluve, podľa ktorého jej žalovaný podľa znenia zmluvy neposkytol úver ako spotrebiteľke

(fyzickej osobe), čo chcela a domnievala sa, ale text zmluvy bol spracovaný ako úver poskytnutý pre
podnikanie, čím došlo k pokusu obísť ustanovenia § 52 ods. 2 a ods. 4 zákona OZ. Združenie vyslovilo
názor, že ide o spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na ust. § 52 ods. 4 OZ, v danom prípade sa so
všetkou pravdepodobnosťou jedná o pokus žalovaného o obídenie ustanovení OZ, zákona o ochrane
spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa požiadala o vyjadrenie aj odbor ochrany

spotrebiteľa Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého odpovede sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
zmluva neobsahuje všetky povinné údaje, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky (neplatné ustanovenia). Žalobkyňa listom zo dňa 28.12.2018, spolu so
stanoviskom MS SR vyzvala žalovaného na uvedenie zmluvy do súladu s legislatívou SR a vyzvala na
vrátenie neoprávneného majetkového prospechu.

Žalobkyňa zaplatila ku dňu podania žaloby žalovanému celkovo čiastku 7.296,- Eur, z toho poskytnutý
úver (istina) predstavuje čiastku 2.200,- Eur a splátky nad rámec istiny (odplata, resp. označenie
zmluvná odmena) celkom vo výške 5.096, - Eur. Pokusom o zmier zo dňa 20.12.2019 žalobkyňa
vyzvala žalovaného na vydanie (vrátenie) neoprávneného majetkového prospechu vo výške 5.096,- Eur
z titulu úhrad splátok nad rámec istiny, v lehote do 14 dní. Žalovaný neoprávnený majetkový prospech

do termínu podania návrhu na súd, nevrátil. Zo strany žalovaného nedošlo pred uzavretím zmluvy k
riadnemu splneniu zákonných informačných povinností, k oboznámeniu spotrebiteľa so všeobecnými
úverovými podmienkami, pomeru (percentuálnej výške) odplaty k poskytnutej čiastke pôžičky, reálnych
podmienok vrátenia pôžičky. V prípade poskytnutia dostatočných a úplných informácií by žalovaná so
všetkou pravdepodobnosťou zmluvu neuzavrela, prvotne už pre neprimeranú odplatu. Žalobkyňa s

odkazom na ust. § 107 ods. 2 OZ uvádza, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až po doručení
stanoviska k predmetným zmluvám od MS SR zo dňa 27.9.2018, žalobu tak uplatnila v dvojročnej
subjektívnej lehote. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe na vydanie majetkového prospechu má za
to, že táto je podľa jeho názoru desaťročná, keďže ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, žalovaný
ako registrovaný nebankový podnikateľský subjekt, poskytujúci úvery z vlastných zdrojov, mal vedomosť

o neplnení povinností v rámci uzatváraných spotrebiteľských úverových zmlúv, ktoré boli typové, o
neplnení informačných povinnosti pred uzavretím úverových zmlúv, vedome uplatňoval odplaty nad
rámec zákonom prípustnej výšky a i., v dôsledku čoho boli zmluvy bezúročné, konanie žalovaného
je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu. Žalobkyňa žiada súd, aby od žalovaného vyžiadal prehľad žalobkyňou vykonaných

úhrad k Zmluve zo dňa 19.11.2015, prehľad poukázaných finančných prostriedkov ako poskytnutý úver.
Na základe uvedeného žalobkyňa žiada, súd aby po vykonaní dokazovania vydal rozsudok v znení:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni čiastku 5.096,- Eur z titulu vydania neoprávneného majetkového
prospechu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy
3.424,- Eur počnúc od 1.1.2019 do 31.12.2019 a 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.096,- Eur

počnúc od 1.1.2020 do zaplatenia. Rovnako žiada, aby súd vo výrokoch uviedol, že Úverová zmluva č.
XXXXXX-XXXXX,uzavretámedzižalobcomažalovanýmzodňa19.11.2015,jespotrebiteľskouzmluvou
a je bezúročná a bez poplatkov. Trovy konania a náklady právneho zastúpenia nech znáša odporca
v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.04.2020 (č.l. 38 a nasl.), namieta miestnu
nepríslušnosť Okresného súdu Trnava na konanie o podanej žalobe. Podľa § 13 ods. 1 Civilného
sporového poriadku ( ďalej CSP) na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd
žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby jesúd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. Medzi sporovými stranami nebola uzatvorená
žiadna spotrebiteľská zmluva. Navrhuje, aby bol spor postúpený Okresnému súdu Bratislava I ako
súdu vecne a miestne oprávnenému konať vo veci samej. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že

uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX- XXXXX (ďalej aj „zmluva“) je spotrebiteľskou
zmluvou. Úverový vzťah medzi stranami sporu nie je spotrebiteľským, ale podnikateľským, uzatvoreným
v režime obchodného práva. Zo znenia článku 1., ods. 1. zmluvy vyplýva, že na základe zmluvy
poskytuje veriteľ (tu žalovaný) v prospech dlžníka (tu žalobca) peňažné prostriedky pre účely výkonu
jeho podnikateľskej činnosti. V zmluve je žalobca označený ako podnikateľ a v článku 1., ods. 1.1 sa

uvádza, že peňažné prostriedky sa poskytujú na podnikateľský účel. Toto žalobca nikdy nesporoval, ide
o skutočnosť nepopretú viac ako 5 rokov. Aj z ďalších ustanovení tejto zmluvy je zrejmé, že zakladá
obchodnoprávny vzťah medzi jej účastníkmi (napríklad články 14 a 17). Postup žalobcu je špekulatívny
a účelový, pretože sa na základe uvedeného snaží konaním získať neoprávnenú výhodu. Aj v žiadosti
o úver sa žalobca identifikoval ako fyzická osoba - podnikateľ, požiadal o poskytnutie PROFI úveru
na podnikateľské (investičné) účely. Zároveň sa v žiadosti nad podpisovou doložkou výslovne uvádza,

že všetky údaje uvedené v žiadosti o úvere a jej prílohách sú úplné a pravdivé (t.j. aj to, že žiada o
úver ako podnikateľ a na podnikateľský účel) a že o úver sa žiada na podnikateľské účely. Poukazuje
na právny názor Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2011, podľa ktorého jazykové vyjadrenie
právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska
možnéhovýznamujednotlivýchpoužitýchpojmov),logickými(zhľadiskanadväznostipoužitýchpojmov),

či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre právneho úkonu). Žalobca neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ním slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu
interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Súdny dvor Európskej únie pri riešení
výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané
osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že

je spotrebiteľom rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ
nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann
Gruber proti Bay Wa AG).

Tvrdiť, že žalobca uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v

čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu) alebo pre účely tohto konania. Pred ako aj pri
samotnom uzavretí zmluvy žalobca konal a vystupoval ako podnikateľ, zmluvný vzťah, ktorý vznikol
medzi ním a žalovaným je, resp. bol podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom. Tvrdenie žalobcu,
že nemá vedomosť, čo je to revolvingový úver, odporujú obsahu vzájomného vzťahu, kde je výslovné
uvedené, čo takýto druh úveru znamená. V prípade, že žalobca v čase uzatvárania predmetnej úverovej

zmluvy nemal záujem o poskytnutie revolvingového úveru, neuzatvoril by takýto zmluvný vzťah so
žalovaným.Včl.3.predmetnejzmluvysavýslovneuvádza,žeideonavýšenieúveru,t.j.veriteľposkytne
dlžníkovi čiastku vo 7.296,00 Eur. Zároveň sa uvádza, že na poskytnutie revolvingu nemá dlžník bez
predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa právny nárok. Čl. 8. ustanovuje možnosť výpovede
revolvingou, veriteľ aj dlžník sú oprávnení revolving vypovedať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Je

prirodzené, že sa človek pri uzatváraní úverového vzťahu správa obozretne a dostatočne opatrne,
preto tvrdenie žalobcu, že nemal, resp. nemá vedomosť, čo je revolvingový úver, považuje žalovaný za
účelové. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobcovi žiadny revolving poskytnutý nebol.
Podpísaniu úverovej zmluvy dňa 19.11.2015 predchádzalo podanie žiadosti o úver, kde sú uvedené
všetky základné náležitosti, pričom túto podpisoval 18.11.2015. V predmetnej žiadosti o úver sa žalobca

identifikoval ako fyzická osoba - podnikateľ, požiadal o poskytnutie pôžičky na podnikateľské (investičné)
účely. Zároveň nad podpisovou časťou žiadosti je výslovne hrubým uvedené, že “Podpisom žiadateľ
(teda žalobca) prehlasuje, že žiada o úver na podnikateľské účely.....“. Žalobca k podanej žiadosti
predložil daňové priznanie za rok 2014, ak aj oprávnenie na výkon povolania. Žalovaný poukazuje na
rozpornosť a vzájomnú nezlučiteľnosť tvrdení a postupu žalobcu, tvrdí, že zmluva je spotrebiteľskou

zmluvou, pričom žiada o priznanie úroku z omeškania vo výške ako v obchodnoprávnych vzťahov.
Žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

4. Žalobkyňa vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 08.07.2020 ( č.l. 61 a nasl.) uviedla, že žalobca

nekonal s odbornou starostlivosťou a mal vedomosť, že úver žiadala pre osobné účely, nakoľko
poberala dôchodok vo výške necelých 300,- Eur, pričom si privyrábala opatrovaním nevládnych osôb v
zahraničí, potrebovala peniaze pre rodinné potreby, banka jej úver neposkytla, a tak hľadala možnosť
cez nebankový subjekt. Úver uhradila na základe psychického nátlaku pod hrozbou pokút a súdov.5. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 30.07.2020 ( č.l. 71 a nasl.) opätovne poukazuje, že išlo o úver
na podnikateľský účel, popiera, že išlo o použitie úveru na súkromný účel.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho
zástupcužalovaného,ktorýpožiadaloospravedlneniezpojednávania.Súdvovecivykonaldokazovanie
prednesom zástupcu žalobcu, oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, a to Žiadosť
o úver zo dňa 18.11.2015, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX X zo dňa 19.11.2015,

splátkový kalendár, odpoveď MS SR zo dňa 27.09.2018, Pokus o zmier z 28.12.2018, Mimosúdny pokus
o zmier z 20.12.2019, vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.04.2020 a 30.07.2020 (č.l. 38, č.l.68), vyjadrenie
žalobcu zo dňa 08.07.2020 a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Medzi stranami sporu bola dňa 18.11.2015 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. č. XXXXXX-
XXXXX X, v ktorej je uvedené v č.l. 1 bod 1.1, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu

podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej nominálnej výške 7.296,- Eur. Podľa čl. 2 bod 2.1 Dlžník
sa zaväzuje splatiť veriteľovi úver v 48 mesačných splátkach vo výške 152,- Eur splatných podľa
splátkového kalendára uvedených v prílohe č.1., ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa čl. 3,
ak dlžník splatí všetky splátky úveru podľa splátkového kalendára, vzniká mu zo strany veriteľa nárok na
revolving, a bude mu úver automaticky navýšený, t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi čiastku vo výške 7.296,-

Eur ( revolving.) Zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavujúca úroky za úver je podľa čl.4 5.096
Eur. V zmysle splátkového kalendára je prvá splátka splatná ku dňu 31.12.2015 posledná 48. splátka
ku dňu 30.11.2019. Pred uzatvorením uvedenej zmluvy bola žalobcom podpísaná Žiadosť o úver zo
dňa 18.11.2015, podľa ktorej žalobca označený v žiadosti ako FO-podnikateľ požadoval o poskytnutie
úveru vo výške 2.200,- Eur, pri výške mesačnej splátky 152,- Eur, pri počte splátok 48, dátum splatnosti

splátok 30.-ty deň v mesiaci, nominálna hodnota úveru 7.296,- Eur.

8. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09.11.2020 zotrval na podanej žalobe, pridržiaval sa
argumentácie uvedenej v písomných podaniach, žiadal rozhodnúť v zmysle žaloby zo dňa 17.02.2020,
počiatok úroku z omeškania upravil odo dňa pojednávania, t.j. od 09.11.2020.

9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenie §

52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), je
a)spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak ) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa§54aObčianskehozákonníkavzneníplatnomod05.12.2018,premlčanéprávozospotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či

tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné
refinančné operácie) ku dňu omeškania, t.j. 09.11.2020 bola vo výške 0,00 %.

10. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že Úverová zmluva č.
XXXXXX-XXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 19.11.2015, je spotrebiteľskou
zmluvou, je bezúročná a bez poplatkov. Zároveň žiadala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť jej sumu
5.096,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy5.096,- Eur od 09.11.2020 do zaplatenia. Uvedený nárok žalobkyňa uplatnila titulom bezdôvodného
obohatenia vzniknutého zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko táto neobsahuje zákonom stanovené
náležitosti spôsobujúce jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov

konania. Obrana žalovaného spočíva v tvrdeniach, že úver uzatvorený medzi stranami sporu nie je
spotrebiteľským úverom, žalobkyni nepatrí ochrana prináležiaca spotrebiteľovi, nárok tak považuje za
nedôvodný a tento žiada zamietnuť.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 19. 11. 2015 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXX-

XXXXX. V úverovej zmluve sa síce uvádzalo, že bol poskytnutý úver vo výške 7.296 Eur, avšak
žalovaným nebolo popreté tvrdenie žalobkyne, že bol poskytnutý reálne úver iba vo výške 2.200,- Eur,
odplata za poskytnutie úveru bola podľa textu zmluvy vo výške 5.096 Eur, pričom úhrada úveru bola
podľa zmluvy dohodnutá 48 mesačnými splátkami po 152,- Eur, prvá splátka v decembri 2015, posledná
splátka v novembri 2019. Sumár 48 splátok po 152,- Eur predstavuje celkom čiastku 7.296 Eur, túto
sumu v skutočnosti uhradila žalobkyňa za poskytnutý úver, rovnako toto žalovaným nebolo popreté,

sám uviedol, že revolvingy poskytnuté neboli. Spornou medzi stranami je otázka, či predmetný úver je
spotrebiteľským úverom, ktorú skutočnosť namieta žalovaný z dôvodu, že v texte úverovej zmluve sa
uvádza, žeideoúvernaúčelvýkonupodnikateľskejčinnosti, tiežvpredmetnejžiadostioúverježalobca
identifikovaný ako fyzická osoba - podnikateľ, ktorý požiadal o poskytnutie pôžičky na podnikateľské
(investičné)účely.Rovnakovžiadostioposkytnutieúverusanadpodpisovoudoložkouvýslovneuvádza,

že o úver sa žiada na podnikateľské účely. Súd sa tak prednostne musel zaoberať uvedenou otázkou,
pričom ustálil, že v súdenom prípade uzatvorená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou zmysle §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

12. Hoci je žalobkyňa ako dlžník v žiadosti o zmluve o úvere označená ako FO-podnikateľ, a v samotnej

zmluve je uvedené, že úver je poskytnutý na účely výkonu podnikateľskej činnosti, súd mal za to,
že žalobkyni bol úver poskytnutý ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi, čo vyplýva jednak z vyjadrenia
zástupcu žalobkyne v rámci jeho prednesu na pojednávaní, ako aj z písomných vyjadrení žalobkyne,
keď uviedla, že je a aj v čase uzatvorenia zmluvy bola dôchodkyňou, popri tom pracuje v zahraničí na
základe oprávnenia vydaného rakúskymi orgánmi, v zahraničí sa stará ako opatrovateľka o chorých ľudí

a takto si privyrába k dôchodku. Uvedenú skutočnosť oznámila zástupcovi žalovaného pri preverovaní
jej príjmu, avšak v žiadnom prípade úver nepoužila na podnikateľský účel, peniaze použila pre osobné
potreby rodiny, konkrétne pre pomoc svojmu synovi.

13. Uzatvorená zmluva o úvere je typickou formulárovou zmluvou, ktorú žalovaný zjavne bežne

používa pri poskytovaní úverov. Text zmluvy je predtlačený, dlžník len dopĺňa svoje údaje. Pokiaľ ide
o vyhlásenie, na aký účel sa úver poskytuje, zmluva obsahuje len alternatívu na výkon podnikateľskej
činnosti. Je nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy bola žalobkyňa dôchodkyňou, pričom si privyrábala
opatrovaním v zahraničí. Súd tak prijal záver, že žalobkyňa nie je podnikateľom, pričom oprávnenie
vydané v zahraničí bolo len podmienkou výkonu opatrovateľstva tam relizoveného, v žiadnom prípade

toto nepreukazovalo účel poskytnutého úveru. Z uvedeného pre súd vyplýva, že žalovaný pri získavaní
informácií ani nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď nezisťoval, či vôbec má uzavretie zmluvy
nejaký súvis s údajným povolaním, resp. podnikaním. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, v tomto prípade
žalovaného (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 23.02.2010, č.k.10CoE/5/2010-46). Uvedené

konanie žalovaného sa potom javí, že šlo o nekalú obchodnú praktiku, keď chcel úverovú zmluvu vylúčiť
z režimu ochrany spotrebiteľa. V upozornení žiadosti určil, že ide o úver na podnikateľský účel, pričom
žalobkyňa nemala ani inú možnosť pri požiadaní úveru. Bežný spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvy
zväčšanevie,načosúveriteľovitakéúdaje(resp.akénásledkymátaktooznačenýúčelúveru),nevie,čo
sa rozumie spotrebiteľským úverom. V dôsledku nekalých obchodných praktík žalovaného pri určovaní

účelu úveru a skutočnosti, že žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nepoužila úver na podnikateľský
účel, resp. toto žalovaným nebolo preukázané, súd uzavrel, že úver bolo potrebné považovať za
spotrebiteľský. Sú tak naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa OZ bez ohľadu na to, že
zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

14. Ide jednoznačne o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobkyňou ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa akotzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľa ako tzv.
silnejšejzmluvnejstrany.Postavenieslabšejzmluvnejstranyvyplývazoskutočnosti,žespotrebiteľnemá
možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že

spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne
znalý podnikateľ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

15. Nárok uplatňovaný žalobkyňou žalobným návrhom vo výške 5.096,00 Eur tento kvalifikuje ako
bezdôvodné obohatenie vzniknuté následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedeného úveru,

požadovaná suma je tvorená rozdielom uhradených splátok zo strany žalobkyne 7.296,00 Eur a
poskytnutého úveru zo strany žalovaného 2.200 Eur, nakoľko bolo ustálené, že zmluva o úvere uzavretá
medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a
§ 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Predmetom dokazovania je tak
otázka, či zmluva uzatvorená medzi stranami obsahuje zákonom požadované náležitosti, resp. či je

poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, ako aj výška prípadného bezdôvodného obohatenia.

16. Je nesporné, že citované ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch má za účel - cieľ
ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp.
priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ môže

rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ
bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného

zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie,
ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v
zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda je donútiť dodávateľov-
veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali. Ak v zmluve

absentujú obsahové náležitosti v súlade s týmto zákonnom, následkom porušenia tejto povinnosti je, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010
Z.z.).

17. Povinnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedenie

presnejvýškyRPMN,akoajuvedenievšetkýchpredpokladov,ktorébolinavýpočetRPMNpoužité.Tento
základný parameter v zmluve uvedený nie je, rovnako ani predpoklady na jeho výpočet. Súd dodáva, že
cieľom ustanovenia § 11 v spojení s § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa tak,
aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, priamo v nej, poskytnúť všetky
relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie,

keďže uvedené údaje predstavujú informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho
povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Absencia uvedených náležitostí je postihovaná podľa §
11 ods.1 písm. b Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov.

18. Zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch

(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) údaj o dobe trvania zmluvy, resp. termín splatnosti zmluvy.
Termín splatnosti je síce uvedený v zmluve v znení: „ Dlžník sa zaväzuje splatiť úver v 48 mesačných
splátkach“, avšak takto uvedený údaj nie je pre bežného spotrebiteľa dostatočne určitý, a preto podľa
názoru súdu v zmluve absentuje. Nakoľko zákon výslovne stanovuje oba údaje, tzn. údaj o splatnosti
zmluvy aj o dobe trvania zmluvy, nie je možné uvedené údaje v zmluve neuvádzať, uvedené súd

posudzuje ako absenciu oboch podstatných náležitostí. Na tom nič nemení, že jednotlivé splátky s
dátumom splatnosti sú uvedené v splátkovom kalendári, požadované údaje nie sú označené priamo v
zmluve, tak ako to požaduje zákon.

19. Posudzovaním ďalších obsahových náležitostí v zmluve súd zistil, že rovnako absentuje v zmluve

výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona
o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). V zmluve o úvere sa uvádza
len výška mesačnej splátky 152,- Eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby
zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonomstanovenéčlenenieauvedeniejednotlivýchčiastokúverupredstavujeprehľadnévymedzeniepovinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek

pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu,
koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka.
Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy
vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude

použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil,
ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa.
Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej
náležitosti zmluvy. Súd pritom uvádza, že od účinnosti zákona č. 279/2017 Z.z. odo dňa 01.05.2018 sa
uvedenou novelou upustilo od požiadavky členenia splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
avšak uvedený úverový vzťah bol založený pred účinnosťou uvedenej novely a preto je potrebné ho

posudzovať podľa úpravy dovtedy platnej, ktorá členenie splátky na istinu, úroky a iné poplatky striktne
vyžadovala pod následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti.

20. Súd sa taktiež zaoberal aj dohodnutou úrokovou sadzbou, ktorej výška v zmluve nie je uvedená.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

21. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach
by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru

všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

22. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. V danom
prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky predstavujúce viac ako 200 % ( pri úvere 2.200,- Eur
a celkovej sume plnenej žalobkyňou vo výške 7.296,-Eur, keď odplata predstavuje sumu 5.096,- Eur),

ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho
zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Aj vzhľadom na vyššie uvedené
závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka) a
z tohto dôvodu súd vyvodil záver, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľských úveroch a preto sa úver aj z uvedeného dôvodu považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b)

citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

23. V zmluve tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd poukazuje na to, že keďže ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú

zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, uvedený
nedostatok nepostačuje uviesť ani v zmluvných dojednaniach, ktoré žalobca výslovne nepodpísal.

24. Ďalej súd zistil, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri
uzatváraní úverovej zmluvy. Nebolo preukázané, že žalovaný dôsledne preskúmal bonitu žalobkyne,

resp. zisťoval iba zamestnávateľa, výšku príjmu- dôchodku, neskúmal záväzky dlžníka, rodinný stav,
nevykonal lustrácie žalobkyne v príslušných evidenciách, čím by získal ucelený obraz o sociálno-
ekonomickej situácii žalobkyne, na základe čoho má súd za to, že žalovaný nepreukázal, že by
relevantne posudzoval schopnosti splácať úver žalobkyňou. Navyše pri zistení, že žalobkyňa si popridôchodku privyrába a vykonáva činnosť opatrovateľky v zahraničí, túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil
pre účel úveru ako výkon podnikateľskej činnosti, pričom žalobkyni tým odoprel ochranu spotrebiteľa
poskytnutú zákonom.

25. Vzhľadom na absenciu náležitostí úverovej zmluvy v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský
úver z uzatvorenej zmluvy o úvere považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o
spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z
uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poskytnutie

úveru, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Zo skutkového tvrdenia
žalobkyne nepopretého žalovaným vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver v celkovej výške
2.200,00 Eur, celková suma úhrad zo strany žalobkyne predstavuje sumu vo výške 7.296,00 Eur.
Rozdiel medzi uvedenými sumami vyčíslený vo výške 5.096,00 Eur (7.296,00 Eur - 2.200 Eur) tak
predstavuje požadované bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko o túto sumu viac
žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebola povinná

plniť žalovanému viac ako sumu poskytnutého úveru. Na základe takto preukázaného plnenia súd ustálil
výšku vzniknutého bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

26. Nakoľko žaloba bola podaná na súd za účinnosti § 54a OZ (účinný od 5.12.2018), súd sa obligatórne
zaoberal aj otázkou premlčania nároku, táto úprava z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti sa

vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. na nároky uplatnené nielen dodávateľom, ale i
spotrebiteľom. Nárok žalobcu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v
2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ.

27. Pre ustálenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej lehoty pri vzniku bezdôvodného obohatenia

je rozhodujúcim moment, kedy došlo k poskytnutiu plnenia nad rámec poskytnutej istiny (ktorá začala v
zmysle § 107 ods. 2 OZ plynúť od uhradenia tej-ktorej splátky, ktorou žalovaný mal získať bezdôvodné
obohatenie). Od uvedeného momentu potom dochádza k začatiu plynutia objektívnej premlčacej lehoty.
Z prehľadu platieb žalobkyne súd zistil, že 15. splátkou splatnou dňa 28.02.2017 bolo po prvýkrát
plnenéžalobkyňounadrámecposkytnutéhoúveru,oduvedenéhomomentutakzačínaplynúťobjektívna

premlčacia lehota. Žaloba bola podaná na súd dňa 26.02.2020, vychádzajúc zo skutočnosti, že uvedená
splátka bola uhradená najskôr v deň jej splatnosti- t.j. 28.02.2017 (keď skoršia úhrada preukázaná
nebola), z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu objektívnej premlčacej doby nedošlo ( táto by uplynula až
dňom 28.02.2020, t.j. po podaní žaloby).

28. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom
môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre
plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 OZ rozhodujúce, kedy sa dozvedel
oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Žalobkyňa uvádza, že o možnom bezdôvodnom
obohatení sa dozvedela po doručení stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.09.2018,

vzhľadom na podanú žalobu dňa 26.02.2020 tak vyplýva, že rovnako k uplynutiu subjektívnej premlčacej
doby nedošlo. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca o bezdôvodnom obohatení vedel skôr. Žaloba
tak bola podaná v rámci plynutia trojročnej objektívnej, vrátane dvojročnej subjektívnej premlčacej doby,
uplatnený nárok tak nie je premlčaný.

29. Zároveň súd viazaný žalobným návrhom zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške
5,00% ročne z priznanej sumy 5.096,- Eur od 09. 11. 2020 do zaplatenia ( zástupca žalobkyne na
pojednávaní upravil počiatok plynutia úroku z omeškania odo dňa pojednávania), ako je uvedené vo
výrokovej časti I. tohto rozsudku. V časti prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne súd
žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa žiadala úrok vo výške 8 % ročne, ktorý nezodpovedá zákonnej

úprave úrokov z omeškania v spotrebiteľskom vzťahu.

30. Ohľadne výrokov o určení, že Úverová zmluva č. XXXXXX-XXXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným zo dňa 19.11.2015 je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň je bezúročná a bez poplatkov,
súd žalobu v uvedenej časti zamietol pre absenciu naliehavého právneho záujmu. Podľa ustálenej

súdnej praxe v prípadoch, kde je možné žalovať o plnenie, spravidla chýba naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy,
ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené, za predpokladu, že vyhovujúcim určovaním rozsudkom
možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok budepre žalobcu podstatný spôsob ochrany tvrdeného práva. naliehavý právny záujem absentuje, ak má
žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je
v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. V tomto prípade žalobkyňa sa

žalobou domáha zároveň plnenia vo forme vydania bezdôvodného obohatenia predstavujúceho vrátenie
súm, o ktoré úver „preplatil“, keďže úver z úverovej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Z uvedeného potom vyplýva, že otázku, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a zároveň, či táto je
bezúročná a bez poplatkov, si súd posúdil predbežne v súvislosti s dôvodnosťou nároku žalobcu na
plnenie. Nepochybne preto absentuje naliehavý právny záujem na spomínanej určovacej žalobe, táto

by mala opodstatnenie vtedy, ak by úverový vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy (stranami sporu)
ešte trval. Na základe uvedeného súd žalobu v časti určovacieho výroku zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, kedy v časti
uplatneného nároku týkajúceho sa zaplatenia peňažnej sumy súd návrhu vyhovel. V časti týkajúcej

sa určovacieho výroku ohľadne toho, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, je bezúročná a
bez poplatkov, bol návrh zamietnutý. Súd tak vyhovel žalobcovi v časti jedného uplatneného nároku
(peňažného), v časti druhého (určovacieho) výroku bol nárok zamietnutý. Z uvedeného súd ustálil, že
žalobca tak mal úspech v polovici, resp. v 50% uplatneného nároku, rovnako v druhej polovici ohľadne
určovacieho výroku úspech nemal. Vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní

súdnazákladeuvedenéhonepriznalvovýrokuIII.rozsudkunáhradutrovkonaniažiadnejstranekonania
v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.