Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321201445
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2321201445.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Slovenský rybársky zväz, so sídlom
Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00 178 209, zastúpený: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o.,
so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanej: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č.
XXX, o neúčinnosť právneho úkonu, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 35C/19/2021 - 97 zo dňa 20. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol. Uznesenie právne odôvodnil aplikáciou § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, § 328 ods. 1 a §
329 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a vecne tým, že žalobca

sa žalobou doručenou súdu 31.03.2021 domáha, aby súd určil, že darovacia zmluva V 5149/2019, ktorej
vklad bol povolený dňa 20.11.2019, predmetom ktorej bolo darovanie rodinného domu č. súp. XXX,
postavený na KN-C parc. č. 3827/3, KN-C parc. č. 3827/5 spolu s KN-C parc. č. 3827/2 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 555 m2, KN-C parc. č. 3827/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
88 m2, KN-C parc. č. 3827/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 145 m2, KN-C parc. č. 3827/7
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. T. je voči žalobcovi

neúčinný právny úkon.

2. Súčasne žalobca návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhoval, aby súd zriadil
k rovnakým nehnuteľnostiam, ako sú vyššie uvedené a ktoré sú vo vlastníctve žalovanej záložné
právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, náhrady škody spôsobenej
uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2018, predmetom ktorej boli nehnuteľností zapísané na LV č.

XXXX,kat.územieR.U.aktorejvkladbolpovolenýrozhodnutímOkresnéhoúraduPovažskáBystricazo
dňa 26.02.2019, č. V4111/2018, vo výške 2.132.097,39 eura s príslušenstvom, čo predstavuje skutočnú
hodnotu nehnuteľností vyčíslenú znaleckým posudkom Ing. Mariana Pílku, č. 385/2017. Žalobca sa
návrhom domáha zriadenia záložného práva na majetok, nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, a to
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorú si proti dlžníkovi, tretej osobe uplatňuje z titulu náhrady
škody v trestnom konaní vedenom t. č. na KRPZ Žilina. Zabezpečovacie opatrenie žalobca žiada vydať v

konaní, v ktorom sa proti žalovanej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu (odporovacia žaloba).

3. Po oboznámení sa s návrhom a žalobcom predloženými listinami dospel súd k záveru, že v danej
veci nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia uvedených v § 343 ods. 1 CSP a to, že návrh na zriadenie záložného práva sa netýka
vecí vo vlastníctve dlžníka. Žalobcom označené nehnuteľné veci sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej,

ktorá nie je vo vzťahu k žalobcovi v pozícii dlžníka. Z dikcie § 343 ods. 1 CSP však vyplýva,
že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na inýchmajetkových hodnotách dlžníka (v danom prípade ide o nehnuteľnosti). K momentu zriadenia záložného
práva na nehnuteľnostiach rozhodnutím súdu, musia byť tieto vo vlastníctve dlžníka, čo v danom prípade
nebolo splnené.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z doposiaľ dostupnej rozhodovacej praxe súdov vyššieho stupňa v
obdobných veciach, viď napr. uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 16Co/239/2019 z 21.11.2019, uznesenie
KS Trnava sp. zn. 10Co/147/2019 z 31.07.2019, uznesenie KS Bratislava v konaniach 2Cob/156/2017
a 2Cob/150/2017 z 25.09.2017 (ktorého obsah je súdu známy z odôvodnenia uznesenia Ústavného

súdu II. ÚS 43/2018 z 18.01.2018). Pre doplnenie súd odkazuje aj na Veľký komentár - Civilný sporový
poriadok (autorov Števček, M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S. a kol., C. H. Beck, 2016, str. 1158,
prvý odsek), v ktorom sa uvádza, že: „Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v
prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, alebo iný určovací nárok
apod.“Vkonaníourčenie(neúčinnostiprávnehoúkonu)tak,akohoiniciovalžalobca,pretoniejemožné
vydať zabezpečovacie opatrenie, a to práve pre chýbajúci vzťah žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako

dlžníka. Žalobca ďalej v podanom návrhu podľa názoru súdu netvrdil a predloženými listinnými dôkazmi
ani neosvedčil, že žalovaná sa zbavuje majetku v jej vlastníctve a tým, resp. akýmkoľvek iným konaním
ohrozuje budúce exekučné konanie. Tvrdenie žalobcu, že existuje opodstatnená obava, že žalovaná
bude kopírovať popísané správanie sa dlžníka (jej otca) a po doručení žaloby sa zbaví majetku, nebolo
žiadnym spôsobom osvedčené.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, príp. aby napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Podľa žalobcu súd prvej inštancie

v napadnutom uznesení dospel k nesprávnym záverom o tom, že zabezpečiť možno len majetok dlžníka
a tiež, že nie je daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko údajne z ničoho
nevyplýva, že by existovala opodstatnená obava, že žalovaná sa po doručení žaloby zbaví majetku.
Takéto posúdenie súdu považuje žalobca za nesprávne, v rozpore s právnymi predpismi a so zisteným
skutkovým stavom.

6. Právny predchodca žalovanej Ing. W. H. (bývalý tajomník žalobcu) darovacou zmluvou V 5149/2019,
ktorej vklad bol povolený dňa 20.11.2019, previedol svoj majetok zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. T., okres
Galanta ako rodinný dom č. súp. XXX spolu s KN-C parc. č. 3827/2, 3827/3, 3827/5 a 3827/7 na svoju
dcéru, žalovanú. Jeho úmysel bol nepochybný, zbaviť sa majetku pre prípad, že by bol postihovaný

za škodu spôsobenú žalobcovi konaním v rozpore so zásadou starostlivého hospodára (povinnosť
riadne spracovať cudzí majetok). Voči Ing. H. ako členovi SRZ bolo aj začaté disciplinárne konanie a
bolo mu uložené predbežné opatrenie, ktorým bol od 14. 6.2019 pozastavený výkon funkcie tajomníka
SRZ, aby nemohol ovplyvňovať skutočnosti rozhodujúce pre disciplinárne stíhanie a objektívne zistenie
skutkového stavu. Štatutárnym orgánom žalobcu bolo dňa 13.7.2019 schválené okamžité skončenie

pracovného pomeru a zároveň bolo schválené zvolanie Mimoriadneho Snemu žalobcu. Dvomi z
troch bodov schváleného programu Mimoriadneho Snemu žalobcu bolo odvolanie Ing. H. z funkcie
tajomníka SRZ a voľba nového tajomníka SRZ. Z uvedeného konania disciplinárneho orgánu žalobcu
a štatutárneho orgánu žalobcu - zvolania Mimoriadneho snemu žalobcu s cieľom odvolať ho, muselo
byť Ing. H. zrejmé, že nebude mať možnosť ovplyvňovať vyšetrovanie uvedeného konania a bude

voči nemu vyvodená zodpovednosť. Preto práve v tomto období, tesne pred konaním mimoriadneho
snemu , ktorý sa konal dňa 23.11.2019, sa zbavil nehnuteľného majetku (vklad bol povolený dňa
20.11.2019), aby v budúcnosti voči nemu nemohla byť vyvodená hmotná zodpovednosť za jeho konanie.
Tieto skutočnosti boli preukázané listinnými dôkazmi priloženými k žalobe. Žalovaná, nadobúdateľka
sporných, vyššie uvedených nehnuteľností si musela byť veľmi dobre vedomá okolností, za akých

predmetné nehnuteľnosti nadobudla a preto obava z ich ďalšieho scudzenia je odôvodnená.

7. K námietke súdu v napadnutom uznesení o tom, že osoba žalovanej nie je totožná s osobou dlžníka,
čo má byť dôvodom na zamietnutie návrhu, žalobca uviedol, že ide o prísne formalistický výklad
zákona odporujúci obsahu a účelu právnej normy. V prípade úspechu v konaní sa majetok vráti späť

do dispozície pôvodného vlastníka, Ing. H. a bude spôsobilým predmetom exekúcie. Žalobca upriamil
pozornosť na základné princípy CSP obsiahnuté v čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 a konštatoval, že ak by bola
správna argumentácia v napadnutom uznesení, potom pri každej žalobe o neúčinnosť právneho úkonu
by bol návrh na zabezpečovacie opatrenie neprípustný. Potom stačí urobiť dva prevody za sebou a celáprávna úprava o odporovateľných právnych úkonoch je len teória nepoužiteľná v praxi, čo nepochybne
nebolo úmyslom zákonodarcu. Úlohou súdu je presadzovanie právneho poriadku a nie podporovanie
konania v rozpore s dobrými mravmi.

8. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2020, sp. zn. IV. ÚS
77/02, III. ÚS 63/06, IV. ÚS 115/03 a mal za to, že súd opomenul nepriaznivý následok, ktorý nastane v
prípadeďalšiehoprevodunehnuteľnosti,nemožnosťuspokojeniapohľadávkyžalobcunanáhraduškody
spôsobenej právnym predchodcom žalobkyne pri výkone funkcie štatutárneho orgánu žalobu. Súd prvej

inštancie nedôvodne zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď bola preukázaná
dôvodnosť žaloby, ako aj obava z ďalšieho scudzenia majetku a tiež špekulatívne konanie právneho
predchodcu žalovanej v minulosti. Žalobca čelí špekulatívnemu konaniu, dôsledkom ktorého sa „vyparil“
majetok v hodnote 2.300.000 eur. Titulom kúpnej ceny nebolo uhradené nič a to len vďaka konaniu
právneho predchodcu žalovanej, bývalého tajomníka žalobcu Ing. H..

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti(§363CSP)ažežalobcapoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365CSP),preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie

rozhodol správne, keď návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

11. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného
práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu) zamietol v podstatne z dôvodu, že žalovaná nie je
dlžníkom žalobcu, ako to predpokladá citované ustanovenie § 343 ods. 1 CSP. Nie je medzi stranami

sporu sporné, že žalobca sa domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia počas konania vo veci samej
a vo veci samej sa žalobca domáha neúčinnosti právneho úkonu, ktorým mal dlžník žalobcu, jeho
štatutárny orgán Ing. W. H. spôsobiť žalobcovi škodu vo výške 2.130.000 eur. Voči Ing. W. H. je vedené
trestné konanie, v rámci ktorého si žalobca uplatňuje aj náhradu spôsobenej škody. Ing. W. H. previedol
sporné nehnuteľnosti, ku ktorým sa má zriadiť záložné právo navrhovaným zabezpečovacím opatrením

na žalovanú (svoju dcéru), podľa názoru žalobcu z dôvodu, aby ukrátil žalobcu ako jeho veriteľa a
žalobca aj keď by bol v konaní o náhradu škody úspešný, nezíska dlžnú sumu od dlžníka, pretože tento
nebude mať žiaden majetok, t.j. exekúcia bude ohrozená. V sporoch o neúčinnosť právneho úkonu
podľa § 42a Občianskeho zákonníka (tzv. odporovacie žaloby) je aktívne legitimovaný veriteľ, ktorý má
v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a pasívne je legitimovanou osoba,

v prospech ktorej sa právny úkon (ukracujúci nárok veriteľa) urobil, t.j. pasívne legitimovanou, voči
ktorej žaloba smeruje v prejednávanej veci je žalovaná, dcéra Ing. W. H., ktorý mal žalobcovi spôsobiť
škodu. Samotný dlžník, Ing. W. H., ktorý mal žalobcovi škodu spôsobiť, vo veci samej ako strana sporu
nevystupuje.

15. V prejednávanej veci je potrebné posúdiť výklad citovaného § 343 ods. 1 CSP, ktorý vyslovene
uvádza, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka. Ako bolo vyššie uvedené, medzi stranami sporu je nesporné, že
ide o návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podaného počas konania vo veci samej a vo vecisamej dlžník nie je stranou sporu. Pre či už zabezpečovacie opatrenie alebo neodkladné opatrenie je
charakteristický zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie
a pokiaľ sa podáva počas konania vo veci samej musí korešpondovať a súvisieť s vecou samou. Je

teda na žalobcovi, aby zvolil správny spôsob ochrany svojich práv v súlade s procesnými predpismi.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečovacie opatrenie nie je jediným možným inštitútom, ktorý
má žalobca k dispozícii na ochranu svojich práv v zjednodušenom a zrýchlenom konaní. Ustanovenie
§ 324 ods. 3 CSP stanovuje, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný

účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, t.j. zákon tiež predpokladá, že v istých prípadoch
nemožno dosiahnuť sledovaný účel vydaním zabezpečovacieho opatrenia a v takom prípade nie je
dotknuté právo žalobcu domáhať sa vydania neodkladného opatrenia primeraným spôsobom (napr.
zákazom nakladať s nehnuteľnosťami). Právna teória vyslovene pripúšťa pri neodkladných opatreniach
domáhať sa nárokov (za splnenia zákonných požiadaviek) od tretích osôb, ktoré nie sú stranami sporu
vo veci samej ale budú účastníkmi konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu

podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné nevykladať ustanovenie § 343 ods. 1 CSP gramatickým
a doslovným výkladom, čo znamená, že pokiaľ nie je účastníkom konania o zabezpečovacom opatrení
dlžník, ako to predpokladá doslovné znenie zákona, takémuto návrhu nie je možné vyhovieť. Znenie
ustanovenia § 324 ods. 1 CSP upravujúce nariadenie neodkladného opatrenia na rozdiel od
zabezpečovacieho opatrenia nestanovuje, že by sa jeho nariadenia mohol žalobca domáhať len voči

dlžníkovi, t.j. okruh účastníkov konania o neodkladnom opatrení môže byť odlišný od strán sporu vo veci
samej, ako je tomu v pejednávanej veci. Súd prvej inštancie preto správne vyložil ustanovenie § 343 ods.
1 a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, pretože žalobca nezvolil vhodný spôsob
ochrany svojich práv tak, ako to vyplýva z procesných predpisov. Súd prvej inštancie rovnako správne
poukázal aj na rozhodovaciu prax iných odvolacích súdov a aj na komentár k § 343 CSP, v ktorom

sa uvádza, že zabezpečovacie opatrenie nebude prichádzať do úvahy v niektorých špecifikovaných
prípadoch, akým je aj prejednávaná vec. Rozhodnutie Ústavného súdu, na ktoré poukazuje žalobca sp.
zn.III.ÚS294/2020z4.8.2020niejenaprejednávanúvecaplikovateľné,pretoževychádzazrozdielnych
skutkovýchokolností.Voveci,naktorúpoukazuježalobcabolozriadenézáložnéprávo nanehnuteľnosti
žalovanej, ktorá bola ale dlžníčkou žalobcu, nebola treťou osobou, ako je to v danej veci.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

19. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).