Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/270/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717214094
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717214094.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
IČO: 47 967 692, so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, proti žalovanej: F. Č.,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom L. XXX, o zaplatenie 693,63 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 13.februára 2018 sp.zn. 7Csp/232/2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v
súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa13.februára

2018 č.k. 7Csp/232/2017-78 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 438,37 EUR, úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 438,37 EUR od 5. 12. 2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II.)
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 26,40 % (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 693,63 € s

príslušenstvom s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu dňa 27.2.2013 uzavrel so žalovanou
úverovú zmluvu, na základe ktorej žalovanej poskytol finančné prostriedky v sume 700 €. Prostriedky
sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 25,62 €, avšak túto povinnosť
si riadne nesplnila.

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase

uzatvorenia zmluvy, spolu s § 517 ods. 1,2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Preskúmal,
či zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou obsahuje aj náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/. Konštatoval, že v zmluve nie je obsiahnutá výška, počet, termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t.j. náležitosti zmluvy tak, ako to má na mysli ustanovenie §
9 ods. 2, písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva neobsahuje. V zmluve nie je uvedené v akej výške
mesačná splátka 25,62 EUR zahŕňa istinu, úroky, prípadne ďalšie poplatky. Preto uzavrel, že zmluva

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je síce platná, avšak poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/. Keďže žalovaná uhradila z čerpaného
úveru sumu 261,63 EUR súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 438,37 EUR, ako rozdielu medzi
poskytnutým úverom vo výške 700,- Eur a uhradenou sumou 261,63 EUR. Žalobu v prevyšujúcej časti
istiny zamietol. Zároveň priznal žalobcovi, vzhľadom na omeškanie žalovanej, úroky z omeškania odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby t. j. odo dňa 5. 12. 2017, nakoľko žalobca nepreukázal žiadnym

listinným dôkazom, že žalovaná sa dostala do omeškania v čase, od ktorého si uplatňuje úroky z
omeškania a preto aj v časti príslušenstva žalobu zamietol.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, s tým, že pomerene úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 26,40% /úspech 63,20% - neúspech 36,80%/.

5. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie proti výroku II., ktorým súd v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov

konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

6. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 7.2.2018 o tom, že ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. K súdom vytýkaného
nedostatkuúdajovovýške,počteatermínesplátkyistiny,úrokovainýchpoplatkovpoukázalnarozsudok
Súdneho dvora z 9.11.2016 sp.zn. C - 42/15 a na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky

(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/39/2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Cdo/146/2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/208/2017). Zhrnul, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
splátok. Zároveň zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Na základe uvedeného žalobca má za to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno
považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, na ktorý poukázal súd prvej inštancie. Podľa
názoru žalobcu predmetné rozhodnutie je v odôvodnení nepreskúmateľné, v ktorej súvislosti poukázal
na požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí súdov a s tým súvisiacu rozhodovaciu prax Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Zdôraznil, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy,
aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku.

7. Žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 365 ods. 1 písm. a/ b/,d/, e/, f/, g/ a h/ CSP) a dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné.

9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

11. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť

alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/,
f/ a h/ CSP. V danom prípade došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu , t.j. k omylu pri aplikácii
práva, pretože súd síce skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy, avšak z
nich nevyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. V dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie nevykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu a neprihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Súd prvej inštancie záväzkový právny vzťah medzi stranami sporu celkom správne posúdil ako
spotrebiteľský podľa ust. § 52 a nasl. Obč. zák. a správne aplikoval na úverovú zmluvu uzavretú medzi

žalobcom ako dodávateľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa aj zákon č. 129/2010
Z.z o spotrebiteľských úveroch, použitý predpis však nesprávne interpretoval.

15. K nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo nesprávnou aplikáciou ust. § 9 ods. 2 písm. l/ (správne
písm. k/ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) zák. č 129/2010 Z.z. na daný prípad, v

dôsledku čoho dospel súd k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že daný úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Z vyššie cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k/ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ musí byť totiž zrozumiteľne
informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, teda
splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Odvolací súd považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého skutočnosť, že

v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené jednotlivé zložky splátky, je v rozpore s ust. § 9
ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Z vyššie cit ust. nevyplýva, aby v zmluve bol uvedený presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu,
úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurkomfortného výkladu potrebné dospieť k záveru, že

toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu
nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo
požiadavku zakotvenú v smernici 2008/48. Nie je preto potrebné, aby zmluva obsahovala číselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 04. 2018 sp. zn. 3Cdo/56/2018).

19. Zhodný názor na výklad sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vyjadril aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017.
Najvyšší súd konštatoval, že Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od
členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom

právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom zodpovedajúcim
potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola
ich záväznosť nespochybniteľná, a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musiaskúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne.
Tento nepriamy účinok Smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť
výslovné znenie zákona. V opačnom prípade by išlo o výklad contra lege. V tom však nič nemení

na tom, že zásada eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho
práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovanou Smernicou a zaručuje jej
úplnú účinnosť. Úmyslom zákonodarcu vyjadrenom aj v dôvodovej správe bolo transponovať Smernicu
v celom rozsahu do zákona o spotrebiteľských úveroch, teda zámer nesmeroval k tomu, aby bol
dosiahnutý rozpor s čl. 10 ods. 2 Smernice. Eurokonformný výklad dotknutého ustanovenia je v danom

prípade možný aj potrebný, keď niet dôvodu od dodávateľa žiadať, aby bol uvádzaný presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach na istinu, úrok a poplatky, osobitne, ak k
amortizáciidlhunedochádza.Vprípade,aktakýtospôsobzánikudlhu-amortizáciuzmluvapredpokladá,
je na tento účel spotrebiteľovi umožnené požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky. Ak ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. používa pojmy výška, počet termíny splátok, istiny, úrokov a poplatkov,
je možné eurokonformným výkladom v súlade so zákonom dospieť k záveru, že toto ustanovenie

obsahuje spresnenie, čo splátka úveru zahrňuje.

20. Nesprávny skutkový záver ohľadne neúplnosti úverovej zmluvy z hľadiska obsahovej náležitosti
podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ (v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy) zákona č. 129/2010 Z.z.
nevyhnutne viedol súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu záveru, že z dôvodu absencie tohto

údaja v úverovej zmluve je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový.

21. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie zmluvný vzťah (predmetnú zmluvu) nepodrobil ďalšiemu
prieskumu vo vzťahu k obsahovým náležitostiam zmluvy a prijateľnosti podmienok v predmetnej zmluve.

22. Vzhľadom na závery o nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie odvolací súd rozsudok
v napadnutom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

23. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude podrobiť prieskumu všetky obsahové náležitosti
predmetnej zmluvy, t.j., či zmluva obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.2 zákona
č.129/2010Z.z.vzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvytak,akonatopoukázalajsúdprvejinštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktorom však okrem záveru o absencii náležitostí v zmysle §
9 ods. 2 písm. k/ neskúmal, či zmluva obsahuje ostatné zákonom požadované náležitosti.

24.Vnovomrozhodnutírozhodnesúdonáhradetrovceléhokonania,vrátanetohtoodvolaciehokonania
(§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).