Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114206153
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5114206153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci žalobcu Ing. W. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. - N., L. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom so
sídlom W. T., J. J. X, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, za účasti intervenienta na strane žalovaného JUDr. Anny
Švachovej, notárky so sídlom U., A. A. XXXX/XX, o zaplatenie 1.318,40 eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 8C/171/2014-125 zo dňa 11.11.2019 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
1.318,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 31.1.2014 do zaplatenia, to všetko do
30 dní od právoplatnosti rozsudku,
tak, že žalobu zamieta.

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo
zvyšnej časti a vo výroku IV. o nepriznaní práva na náhradu trov konania intervenientovi.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) v prevažnej časti
vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.318,40 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne od 31.1.2014 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.).

2. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda nezákonným

rozhodnutím notárky ako povereného súdneho komisára (intervenient na strane žalovaného), ktorá
porušilasvojepovinnosti,keďvdedičskomkonanípootcovižalobcudoaktívdedičstvazaradilaspoločné
vklady na vkladných knižkách, ktoré nadobudol žalobca v celosti. Z pripojeného dedičského spisu
Okresného súdu Žilina sp. zn. 21D/1386/2005 vyplýva, že na žiadosť súdnej komisárky I. I. oznámila,
že otec žalobcu E. K. mal ku dňu smrti v uvedenej banke vedený bežný účet a 6 vkladných knižiek
označených číslom a zostatkom a s uvedením, že ide o spoločný vklad. Z uvedeného je nepochybné,
že súdna komisárka v čase rozhodovania mala vedomosť o tom, že nejde o vkladnú knižku výlučne v

prospech poručiteľa, ale o spoločný vklad. Argumentácia, že dedičia nenamietali nadobudnutie aktív -
spoločných vkladov neobstojí, nakoľko súdna komisárka je osobou znalou práva a pri zistení, že ide o
spoločný vklad mala vykonať šetrenia, ktoré by odstránili prípadné nároky tretích osôb a až následne
zaradiť práva z vkladov na vkladných knižkách do aktív dedičstva. To však neurobila a vo veci rozhodla.V zmysle vydaného dedičského rozhodnutia žalobca nadobudol dedičstvo po poručiteľovi s povinnosťou
vyplatiť každého z ostatných dedičov W. K. a X. K. po 296.096,- Sk. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.2.2006, nakoľko sa účastníci vzdali práva podať žiadosť o pokračovanie v konaní.

Po právoplatnosti rozhodnutia žalobca po predložení dedičského rozhodnutia v banke za účelom výplaty
dedičskéhonárokuvyplývajúcehozvkladovnavkladnýchknižkách zistil,žeideospoločnévkladytretích
osôb, a tak žalobca nemal nárok na ich výplatu v zmysle právoplatného osvedčenia o dedičstve v celej
požadovanej výške. S ohľadom na nároky spoludedičov si musel zabezpečiť finančnú hotovosť, aby im
vyplatil ich dedičský podiel, avšak iba v nárokovateľnej výške, t.j. vo výške podľa zistení v banke. Žalobca

tak obom spoludedičom vyplatil po 128.496,-Sk. Dňa 18.5.2006 požiadal žalobca o opravu osvedčenia o
dedičstve nakoľko zistil, že vklady na spoločných vkladných knižkách patrili aj tretím osobám. Následne
podal žalobca dňa 14.2.2007 návrh na povolenie obnovy konania a Okresný súd Žilina uznesením sp.
zn. 15D/170/2007 zo dňa 31.3.2009, právoplatným 1.5.2009 obnovu konania povolil. Vec bola pridelená
novému súdnemu komisárovi, ktorý vec opätovne rozhodol uznesením sp. zn. 21D/1386/2005 zo dňa
26.7.2012, ktorým potvrdil nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, t.j. došlo k náprave, k

zmene pôvodného rozhodnutia - osvedčenia o dedičstve. Medzitým však obaja oprávnení podali dňa
17.7.2006 návrh na začatie exekučného konania, a to W. K. pod sp. zn. EX 834/2006 a X. K. pod sp.
zn. EX 835/2006, obe exekučné konania vedené u súdnej exekútorky JUDr. Veroniky Kučavíkovej. Na
základe uvedeného žalobca ako povinný nemal možnosť obrany a bol nútený uhradiť exekvovanú istinu
s príslušenstvom.

3. Podmienkami vzniku nároku na náhradu škody sú existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody
a príčinná súvislosť medzi nimi.

4. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa

nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. V prejednávanej veci žalobcovi vznikla škoda v
dôsledku nezákonného rozhodnutia súdnej komisárky.

5. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/27/2011 zo dňa 20.3.2012 "Právna úprava
osobitne ani neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v zrušujúcom
rozhodnutí (vo výroku alebo jeho odôvodnení), ale podľa názoru dovolacieho súdu, pokiaľ príslušný
orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, možno
uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, teda

z dôvodu jeho nezákonnosti. Potom tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i
z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať
zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla." Na základe
uvedenej argumentácie okresný súd dospel k záveru, že žalobcom označené osvedčenie o dedičstve

Okresného súdu Žilina sp. zn. 21D/1386/2005 zo dňa 21.2.2006 je na účely posudzovania nároku na
náhradu škody nezákonným rozhodnutím.

6. Zákonodarca v § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že splnenie podmienky podania riadneho

opravného prostriedku sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. V danom prípade
žalobca ako dedič sa reálne o skutočnostiach týkajúcich sa spoločných vkladov mohol dozvedieť až
po právoplatnosti dedičského rozhodnutia, t.j. v čase, keď na základe právoplatného rozhodnutia súdu
žiadal príslušnú banku o vyplatenie finančných prostriedkov z účtu poručiteľa. Až vtedy sa reálne mohol
dozvedieť o nesprávnom posúdení a zaradení spoločných vkladov do aktív dedičstva. Nepodanie

riadneho opravného prostriedku preto okresný súd v danom prípade považoval za okolnosť hodnú
osobitného zreteľa z uvedených dôvodov a tiež preto, že žalobca po zistení rozhodujúcich okolností
požiadal o opravu osvedčenia o dedičstve a následne o obnovu dedičského konania, ktorej súd vyhovel.
Navyše osvedčenie o dedičstve je rozhodnutie vydané súdnym komisárom v rámci dedičského konania
a nie je voči nemu prípustné odvolanie, t.j. riadny opravný prostriedok. Dedičom ostáva iba možnosť

podať žiadosť o pokračovanie v konaní. Aj s ohľadom na túto skutočnosť, súd dospel k záveru,
že v prejednávanom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd v zmysle zásady
spravodlivosti nevyžaduje, aby poškodený, t.j. žalobca podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny
opravný prostriedok.7. Samotná škoda, ktorej náhrady sa žalobca v konaní dovoláva, predstavuje sumu 1.318,40 Eur, ktorá
pozostávala z odmeny súdneho exekútora v konaní Ex 834/2006 vo výške 17.761,- Sk (589,55 eur) a

odmeny súdneho exekútora v konaní Ex 835/2006 vo výške 17.577,- Sk (583,44 eur), trov právneho
zastúpenia v sume 3.880,- Sk (128,79 eur) a súdneho poplatku v celkovej výške 500,- Sk (16,60 eur),
ktoré žalobca uhradil. Je nepochybné, že žalobcovi vznikla škoda v spojení s exekúciou vedenou voči
nemu na základe nezákonného rozhodnutia notára ako súdneho komisára/súdu.

8. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že škoda by nevznikla, ak by žalobca dobrovoľne plnil na
základe právoplatného exekučného titulu, t.j. právoplatného osvedčenia o dedičstve, súd poznamenáva,
že žalobca plnil ostatným spoludedičom do výšky, ktorá im patrila, t.j. sumy 128.496,-Sk, čo sa
preukázalo ako správne po povolení obnovy konania.

9. Okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s
§ 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom nad zákonom prípustnú výšku úroku z omeškania a za
obdobie od 9.8.2013 predchádzajúce priznanému úroku z omeškania žalobu (vo zvyšnej časti) zamietol.

10. O trovách prvoinštančného konania (medzi žalobcom a žalovaným) rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanému právo na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok III.), vychádzajúc z plného úspechu žalobcu
v spore (§ 255 CSP).

11. Intervenientovi právo na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal (výrok IV.), zohľadniac,

že do konania vstúpil na vlastnú žiadosť, predmetný procesný nárok si neuplatnil, rovnako ako žalobca
voči nemu.

12. Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovenia žalobe a čo do trov konania, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny - zamietnutia žaloby, eventuálne jeho zrušenia

a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Namietal, že v danom prípade nemožno konštatovať, že došlo k zmene alebo zrušeniu osvedčenia o
dedičstve. Žalobca nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by vo svojom výroku zrušilo alebo zmenilo

osvedčenie o dedičstve a takéto rozhodnutie ani neexistuje. V prípade obnovy konania v zmysle §
235 ods. 2 druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. totiž nedochádza k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia.
Opačnému záveru nesvedčí tak znenie relevantnej právnej normy, ako ani názory z odbornej literatúry
- „z dikcie nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie možno vyvodiť, že pôvodné rozhodnutie sa
neruší, ale je nahradené novým rozhodnutím.“ Pokiaľ ide o samotnú nezákonnosť, žalovaný poukázal

na eventuálny dôvod obnovy konania, ktorý pripadal do úvahy - § 228 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963
Zb., a teda existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol účastník
použiťvpôvodnomkonaní,akmôžuprivodiťprenehopriaznivejšierozhodnutievoveci.Uvedenésateda
dotýka uplatnenia nových skutkových okolností, ktoré sú významné pre konanie, čo vylučuje možnosť
konštatovania nezákonnosti osvedčenia o dedičstve. K samotnej nezákonnosti spravidla dochádza v

prípadezrušujúcehodovolaciehorozhodnutiapreporušeniezákona,nievšakvprípadeobnovykonania.

14. Žalobca po vydaní osvedčenia o dedičstve nevyužil možnosť požiadať o pokračovanie v konaní o
dedičstve, a teda nevyužil riadny opravný prostriedok proti ním namietanému rozhodnutiu. Z uvedeného
dôvodu nebol splnený ani predpoklad v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca ako

účastník konania o dedičstve sa pritom v zmysle § 175zca zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok mohol proti osvedčeniu o dedičstve účinne brániť práve podaním žiadosti o pokračovanie v
konaní o dedičstve. Žalobca však nepožiadaním o pokračovanie v dedičskom konaní prejavil súhlas
s obsahom osvedčenia, čo vylučuje možnosť priznania nároku na náhradu škody, aj keby v prípade
žalobcu nezákonné rozhodnutie existovalo (čo neexistuje). Žalovaný sa nestotožnil ani s argumentáciou

okresného súdu, že v prípade žalobcu išlo o dôvod hodný osobitného zreteľa. O prípady hodné
osobitného zreteľa pôjde vtedy, ak nastane situácia, ktorá by žalobcovi znemožnila vykonať svoje právo,
teda podať voči rozhodnutiu opravný prostriedok a vzhľadom na povahu tejto preukázanej skutočnosti
by sa zotrvanie na princípe vigilantibus iura scripta sunt javilo ako nespravodlivé, neprimerané alebonehumánne. Žalobca riadnym spôsobom neprejavil záujem a snahu, o odvrátenie škody, keď v podstate
tým, že nepožiadal o pokračovanie v dedičskom konaní, a tým, že nerešpektoval právoplatný a
vykonateľný exekučný titul, si zapríčinil vznik škody. Je plne legitímne očakávať od poškodeného (t. j.

žalobcu) zodpovednú a primeranú aktivitu smerujúcu k odstráneniu nežiaduceho stavu, t. j. podanie
opravného prostriedku, rešpektovanie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V opačnom
prípade by tak dochádzalo k aprobovaniu laxného prístupu poškodeného s vidinou jednoduchšieho
uspokojenia nároku od žalovanej (čo znamená od všetkých občanov SR) a takýto stav by nebolo
možné považovať za nastolenie spravodlivej rovnováhy. Zároveň sa okresný súd nevysporiadal

s argumentáciou žalovaného ohľadom prevenčnej a zakročovacej povinnosti žalobcu, čím možno
konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že príčinou vzniku škody môže byť len také konanie

(alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Už počas konania pred okresným
súdom tvrdil, že náklady, ktoré mali žalobcovi vzniknúť, a ktorých náhradu žiada od žalovaného, nie
sú škodou, ktorá by vznikla v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným
rozhodnutím. V danom prípade, v rámci kauzality predchádzajúcej zmenšeniu majetkového stavu
žalobcu úhradou trov exekúcie, existujú také podstatné, od nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej

mocinezávisléskutočnosti,ktorésúpriamymiabezprostrednýmipríčinamivznikuškody,aktorévylučujú
možnosť, aby touto príčinou bolo samotné nezákonné rozhodnutie. Rozhodujúcou príčinou vzniku
nákladov na strane žalobcu bolo totiž jednoznačné nerešpektovanie právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu žalobcom, ktorý dobrovoľne neplnil to, čo mu osvedčenie o dedičstve ukladalo. Nie
je pritom skutkovo ani právne významné, že žalobca dobrovoľne plnil ostatným spoludedičom podľa

vlastného uváženia ešte pred začatím exekučného konania. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia
súdov (či súdnych komisárov) je potrebné rešpektovať v celom ich rozsahu, a to bez ohľadu na vlastné
presvedčenie o ich správnosti či nesprávnosti. Pre správne ustálenie ne/existencie príčinnej súvislosti
medzi osvedčením o dedičstve a nákladmi exekučného konania si teda bolo potrebné položiť otázku, či
samotné vydanie osvedčenia bolo rozhodujúcou príčinou pre vznik žalobcom uplatnenej škody v podobe

trov exekučného konania; pričom odpoveď je „nie“. Ak by takto žalobca riadne splnil právoplatným
rozhodnutím uloženú povinnosť, v žiadnom prípade by nebolo dotknuté jeho právo domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia od svojich veriteľov pro futuro, po zániku exekučného titulu.

16. Pokiaľ ide o omeškanie žalovaného, podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak súd rozhodnutím o

náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu
plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Vzhľadom
na skutočnosť, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola na Ministerstvo
spravodlivosti SR doručená dňa 8.8.2013, šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie by uplynula

až dňa 8.2.2014. Hoci je pravdou, že oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku bolo
datované k 31.1.2014, muselo byť súdu zrejmé, že v totožný deň sa žalobca, resp. jeho právny
zástupca, nemohli dozvedieť o obsahu tohto oznámenia, tzn. výsledok predbežného prerokovania im
nebol oznámený dňa 31.1.2014. Advokát žalobcu si písomnosť prevzal dňa 6.2.2014, a teda v tento
deň mu bolo oznámené, že uplatnený nárok nebude uspokojený. Za najskorší možný deň omeškania

žalovanej tak možno označiť deň nasledujúci po prevzatí písomnosti, t. j. 7.2.2014.

17. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
Odvolateľ - žalovaný bagatelizuje zodpovednosť súdneho komisára za vedenie dedičského konania
a vydanie rozhodnutia, pričom jeho pochybenie notára vyslovil aj súd v úradnom zázname zo dňa

18.6.2007 na č. l. 22 spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 15D/170/2007. Každé rozhodnutie, nech
bolo zrušené z hmotnoprávnych, procesných, skutkových alebo viacerých kombinovaných dôvodov,
je nezákonné. Ak by bolo sporné rozhodnutie zákonné, nebolo by zrušené v rámci obnovy konania.
Konajúci súd je v zmysle § 6 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. viazaný uznesením Okresného
súdu Žilina sp. zn. 21D/1386/2005 zo dňa 26.7.2012. Tvrdenie odvolateľa, že nedošlo k zrušeniu

pôvodného rozhodnutia, je iluzórne, nakoľko pôvodné rozhodnutie bolo v dôsledku obnovy konania
nahradené novým rozhodnutím a plne tak stratilo záväznosť (právoplatnosť i vykonateľnosť). Žiadosť o
pokračovanie v konaní o dedičstve nie je riadnym opravným prostriedkom. Navyše šlo o dôvod hodný
osobitného zreteľa, nakoľko, dôverujúc v správnosť postupu a rozhodnutia štátneho orgánu, žalobca boluvedený notárom do omylu a o skutočnosť stave aktív dedičstva sa dozvedel až keď sa v banke mohol
preukázaťrozhodnutímodedičstve;dovtedybankakonalalensnotárom.Vnesporovomkonanínemôže
byť zodpovednosť štátneho orgánu, ktorý disponuje nástrojmi na výkon svojej pôsobnosti, prenášaná na

účastníka, ktorý takými nástrojmi nedisponuje. Príčinná súvislosť je daná, nakoľko pokiaľ by nezákonné
rozhodnutienebolovydané,nedošlobykexekúcii,anikvznikuškody.Odvolateľnevysvetlil,zčohomal,v
tom čase ako nezaopatrený vysokoškolský študent, reálne vyplatiť spoludedičov v zmysle nezákonného
rozhodnutia, pokiaľ mu toto priznalo právne neexistujúce aktíva dedičstva.

18. V ďalšom priebehu odvolacieho konania zostali sporové strany nečinné.

19. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 (z toho titulu nedotknutým
zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutých výrokoch II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti a IV. o trovách intervenienta) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu zmenil podľa

§ 388 CSP.

20. Krajský súd sa stotožnil so základnou odvolacou námietkou/argumentáciou žalovaného o
neexistencii nezákonného rozhodnutia, ktorým mala byť škoda spôsobená, a ktoré bolo zmenené alebo
zrušené pre nezákonnosť.

21. V prejednávanej veci nie je daný podklad pre konštatovanie, resp. záver, že došlo k zmene
alebo zrušeniu nezákonného rozhodnutia - osvedčenia o dedičstve. Žalobca nepreukázal existenciu
rozhodnutia, ktoré (svojím výrokom) zrušilo alebo zmenilo predmetné dedičské rozhodnutie; existenciu
takého rozhodnutia žalobcu ani netvrdil a vlastne také rozhodnutie ani neexistuje. Odvolateľ -

žalovaný správne poukazoval na skutočnosť, že v prípade obnovy konania podľa § 235 ods. 2 veta
druhá Občianskeho súdneho poriadku nedochádza k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia, ale k jeho
nahradeniu.

22. Nemožno mať za preukázané ani splnenie podmienky pre možnosť priznania nároku na náhradu

škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. spočívajúcej v samotnej nezákonnosti sporného rozhodnutia.
Dôvod obnovy konania, ktorý (by) v prípade sporného dedičského rozhodnutia prichádzal do úvahy,
resp. pre ktorý bola obnova dedičského konania povolená - § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho
súdneho poriadku, sa totiž dotýka uplatnenia nových skutočností relevantných pre rozhodnutie. To
všakvylučujemožnosťkonštatovanianezákonnostipôvodnéhorozhodnutia.Skutočnosť,žerozhodnutie

súduvčastiskutkovýchzistenínezodpovedáskutkovémustavuzistiteľnémuneskôrnapodkladenových
dôkazov (v obnovenom konaní), bez ďalšieho nezakladá nezákonnosť takého pôvodného rozhodnutia.
Krajský súd len poznamenáva, že nárok žalobcu posudzoval tak, ako ho skutkovo vystaval žalobca
v žalobe, keď žalobca nárok na náhradu škody vymedzoval nevyhnutne okrem iného poukazom na
povolenie obnovy dedičského konania, v ktorom bolo sporné „nezákonné“ rozhodnutie vydané, a jeho

následným „zrušením, resp. zmenením“, reálne však nahradením novým rozhodnutím. Pre úplnosť
možno dodať, že rozhodnutie o povolení obnovy konania, na ktoré žalobca v súvislosti s ním uplatneným
nárokom odkazoval (uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 15D/170/2007 zo dňa 24.5.2007) bolo
odvolacím súdom zrušené, a teda ním nebola povolená obnova konania, v ktorom malo byť vydané
nové rozhodnutie nahradzujúce pôvodné „nezákonné“. Obnova predmetného dedičského konania bola

povolená až uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 15D/170/2017-72 zo dňa 31.3.2009.

23. Krajský súd sa stotožnil aj s argumentáciou odvolateľa - žalovaného o neexistencii priamej,
bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi žalobcom uvádzaným nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody. Bezprostrednou príčinou vzniku škody - trov exekúcie nebolo samotné sporné dedičské

rozhodnutie, ale nesplnenie právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím uloženej povinnosti
žalobcom,resp.pôvodnérozhodnutiežalobcu,žesplnílenčasťuloženejpovinnosti.Zľudskéhohľadiska
je možné porozumieť motivácii, prístupu žalobcu k takému konaniu, avšak z hľadiska požiadavky
rešpektovania právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutím mu nemožno z toho vyplývajúcemu
konaniu žalobcu priznať ochranu. V prejednávanej veci trovy exekúcie sú bezprostredným dôsledkom

výlučne konania žalobcu, ktorý včas nesplnil judikovaný záväzok. Pokiaľ v súvislosti s ne/spôsobilosťou
splniť tento záväzok žalobca poukazoval na svoju osobnú a sociálnu situáciu (nezaopatrený študent
vysokej školy), sám v žalobe uviedol, že v záujme nenarastania ďalších trov exekúcie bol „nútený...
exekvované pohľadávky dobrovoľne uhradiť...“). Z čoho vyplýva, že mal k dispozícii dostatočné finančnéprostriedky na úhradu záväzkov aj pred ich exekučným vymáhaním, v súvislosti s ktorým vznikli sporné
trovy exekúcie.

24. Aj vo o vzťahu k úroku z omeškania by inak bolo odvolanie žalovaného (čiastočne) opodstatnené.
Vzhľadom na doručenie oznámenia žalovaného žalobcovi/jeho právnemu zástupcovi dňa 6.2.2014,
že neuspokojí nárok žalobcu na náhradu škody, za prvý deň omeškania žalovaného by bolo inak
možnépovažovaťnasledujúcideň,t.j.7.2.2014.Samotnédatovaniepredmetnéhooznámenia31.1.2014
nezakladá skutočnosť začatia omeškania v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom na

neexistenciu základu nároku vo veci samej uvedené krajský súd konštatuje len okrajom.

25. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov krajský súd zmenil napadnutý rozsudok okresného
súdu vo veci samej tak, že žalobu žalobcu zamietol bez toho, aby sa zaoberal zvyšnou odvolacou
argumentáciou žalovaného; resp. pre účely aktuálneho odvolacieho konania nebolo nevyhnutné sa ňou
zaoberať.

26.Vdôsledkuzmenyprvoinštančnéhorozhodnutiarozhodovalkrajskýsúdvzmysle§396ods.2CSP(v
spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 CSP) vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným o nároku na náhradu
trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Zamietnutie žaloby v celom rozsahu predstavuje
plný úspech žalovaného v spore, ktorému tak patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu.

27. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

roti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.