Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoCsp/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202090
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1219202090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: B. E., E..A..O.., B.: XX XXX XXX,
G. XX, R., zastúpený advokátom C.. C. Š., G. XX, R., proti žalovanej: R. L., U.. X.X.XXXX, E. XX, R.,
o zaplatenie 4.531,87 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 50Csp/25/2019-159 z 1.7.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úroku z
omeškania a nároku na náhradu trov konania potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 150 eur, uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.381,87 eura spolu s úrokom z omeškania 5,00% p.a zo sumy
4.531,87 eura od 14.7.2016 do 11.3.2019, zo sumy 4.526,87 eura od 12.3.2019 do 11.4.2019, zo sumy
4.521,87 eura od 12.4.2019 do 13.5.2019, zo sumy 4.516,87 eura od 14.5.2019 do 11.6.2019, zo sumy
4.511,87 eura od 12.6.2019 do 18.7.2019, zo sumy 4.506,87 eura od 19.7.2019 do 12.8.2019, zo sumy
4.501,87 eura od 13.8.2019 do 11.9.2019, zo sumy 4.496,87 eura od 12.9.2019 do 11.10.2019, zo sumy
4.491,87 eura od 12.10.2019 do 11.11.2019, zo sumy 4.486,87 eura od 12.11.2019 do 11.12.2019, zo

sumy 4.481,87 eura od 12.12.2019 do 13.1.2019, zo sumy 4.461,87 eura od 14.1.2019 do
11.2.2020, zo sumy 4.441,87 eura od 12.2.2020 do 11.3.2020, zo sumy 4.421,87 eura od 12.3.2020 do
14.4.2020, zo sumy 4.401,87 eura od 15.4.2020 do 1.5.2020 a zo sumy 4.381,87 eura od 12.5.2020
do zaplatenia, žalovanej povolil splácať uloženú povinnosť v mesačných splátkach po 20 eur, splatných
vždy do 15. dňa v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
rozhodnutia s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo
zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 93,39%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka,
a.s.) žalobou z 18.4.2019 žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu 4.531,87 eura spolu s úrokom
z omeškania 5% ročne od 14.7.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil
tým, že so žalovanou dňa 21.12.2015 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na
základe ktorej žalovanej poskytol pôžičku 4.500 eur, ktorú mala splácať v 36 pravidelných mesačných
splátkach po 168,30 eura, spolu 6.058,80 eura. Žalovaná uhradila len 428,30 eura, a keďže porušila

povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu V. W. T., listom z 27.4.2016
žalovanej zaslal predžalobnú upomienku s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
pôžičky. Pôvodný veriteľ pre nesplácanie úveru zostatok úveru 4.531,87 eura dňa 8.7.2016 zosplatnil,
uplatnil si aj zákonné úroky z omeškania a náhradu trov konania. Žalovaná nepoprela uzavretie zmluvy opôžičke4.500eursožalobcom,resp.právnympredchodcomžalobcu,tátojevšakpodľanejneprimerane
úročená, nakoľko pri dohodnutých 36 splátkach by veriteľovi uhradila 6.058,80 eura, t.j. o 1.500 eur viac
akosipožičala,čoakospotrebiteľnemohlaovplyvniť.Nepopierala,žesasjednotlivýmisplátkamidostala

do omeškania, pretože sa dostala do nepriaznivej životnej situácie, má príjem 650 eur mesačne, spolu
s priateľom H. L. má viac dlhov, na ktoré splácajú mesačne približne 500 eur. Po začatí konania bola
predmetná pohľadávka vo výške 5.442,28 eur a k 18.7.2019 postúpená spoločnosti B. E., E..A..O.. a súd
prvej inštancie uznesením z 22.8.2019 č.k. 50Csp/25/2019-78 pripustil jej vstup do konania namiesto
pôvodného žalobcu. Podaním z 15.1.2020 žalovaná súdu oznámila, že žalovanú sumu 4.531,17 eur

uznáva, o čom doložila písomné uznanie dlhu z 21.12.2019 s tým, že so žalobcom sa dohodli na
splátkach po 20 eur mesačne. Žalobca podaním z 5.3.2020 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 70
eur s príslušenstvom, následne podaním z 29.4.2020 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 60 eur s
príslušenstvom a podaním z 4.6.2020 zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie 20 eur s príslušenstvom.
Na základe uznania jeho nároku žalovanou žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie a zároveň
z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby upravil žalobný petit tak, že žalovaná je povinná žalobcovi

zaplatiť 4.406,87 eura spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.531,87 eura od
14.7.2016 do 11.3.2019, zo sumy 4.526,87 eura od 12.3.2019 do 11.4.2019, zo sumy 4.521,87 eura od
12.4.2019 do 13.5.2019, zo sumy 4.516,87 eura od 14.5.2019 do 11.6.2019, zo sumy 4.511,87 eura od
12.6.2019 do 18.7.2019, zo sumy 4.506,87 eura od 19.7.2019 do 12.8.2019, zo sumy 4.501,87 eura od
13.8.2019 do 11.9.2019, zo sumy 4.496,87 eura od 12.9.2019 do 11.10.2019, zo sumy 4.491,87 eura

od 12.10.2019 do 11.11.2019, zo sumy 4.486,87 eura od 12.11.2019 do 11.12.2019, zo sumy 4.481,87
eura od 12.12.2019 do 13.1.2019, zo sumy 4.461,87 eura od 14.1.2019 do 11.2.2020, zo
sumy 4.466,87 eura od 12.2.2020 do 11.3.2020, zo sumy 4.446,87 eura od 12.3.2020 do 14.4.2020, zo
sumy 4.426,87 eura od 15.4.2020 do 11.5.2020 a zo sumy 4.406,87 eura od 12.5.2020 do zaplatenia.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k upravenému žalobnému návrhu uviedla, že žalobca v návrhu na

vydanie rozsudku pre uznanie nároku nezohľadnil všetky skutočnosti tak, ako boli dohodnuté medzi ňou
a povereným zástupcom žalobcu p. Ž. na osobnom stretnutí dňa 21.12.2019. Na tomto stretnutí sa spolu
s jej priateľom H. L. (ako svedkom) viackrát zástupcu žalobcu opýtali, či celá pohľadávka žalobcu je
4.531,87, načo tento odpovedal, že nakoľko žalovaná uznala dlh a urobila aj dohodu o splátkach, táto
suma je konečná a už sa nebude zvyšovať. Žiadala, aby jej súd uložil povinnosť podľa splátkového

kalendára dohodnutého so žalobcom. Uviedla, že úroky za vzniknuté obdobie, ktoré si žalobca uplatnil,
aj keď si žiadne uplatniť nemal, sú pre ňu obrovské a pri čiastke 4.531,87 eura sa tak do zaplatenia
môžu navýšiť až na 15.000 eur, čo je pre ňu pri jej obrovských dlhoch a zdravotných problémoch, ktoré
má ako invalidná dôchodkyňa, likvidačné.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca pôvodného žalobcu, V. W.
T., K..E.., uzatvoril so žalovanou 21.12.2015 zmluvu o spotrebiteľskom bezúčelovom úvere, na základe
ktorej žalovanej poskytol úver 4.500 eur, ktorý mu táto mala splácať v 36 mesačných splátkach po
168,30 eura. Prvá splátka bola splatná 20.1.2016, úroky boli dohodnuté na 22,50% ročne, RPMN bola
22,50%, termín konečnej splatnosti 20.12.2018 s tým, že celkové náklady spotrebiteľa sú 1.558,80 eura

(najvyššia prípustná výška odplaty 26,72%). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli zmluvné podmienky,
s ktorými sa žalovaná oboznámila a zaviazala sa ich dodržiavať. Právny predchodca pôvodného
žalobcu listom z 27.4.2016 vyzval žalovanú na úhradu už splatných splátok s upozornením na
možnosť zosplatnenia úveru a listom z 8.7.2016 zaslaným žalovanej úver zosplatnil. Žalovaná podaním
doručeným súdu 3.1.2020 písomne uznala žalovanú pohľadávku aj s príslušenstvom.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 až ods. 4, § 517
ods. 1 a ods. 2, § 522 (správne § 558), § 524 ods. 1 a ods. 2, Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a
ods. 2, § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v rozhodnom
čase (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, § 144, § 145 ods. 1 až ods. 3, § 146 ods. 1 a ods. 2, § 232 ods. 2 až ods. 4, § 282, § 285
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že žaloba je
čiastočne dôvodná. V konaní mal za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou vznikol
záväzkový vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vychádzal z toho, že pre spotrebiteľské

zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ do zmluvného vzťahu s dodávateľom vstupuje za zmluvných
podmienok vopred určených dodávateľom a spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť.
Ďalej mal za preukázané, že spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená na dobu 3 rokov pri úrokovej
sadzbe 22,50% ročne a RPMN vo výške 22,50% s tým, že konečná splatnosť úveru bola stanovenák 20.12.2018, pri celkovej výške odplaty 26,72% a pri celkových nákladoch na 6.058 eur. Nebolo
sporné, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti, úver riadne a včas nesplácala a nereagovala na
zaslané upomienky a vedela o sankciách za porušenie záväzkov, ktoré boli uvedené vo Všeobecných

obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Žalovaná v priebehu konania
dňa 21.12.2019 voči žalobcovi písomne uznala dlh 4.531,87 eura s príslušenstvom a toto písomné
uznanie doručila súdu dňa 3.1.2020, čo súd porovnal s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka.
Žalovanápopodanížalobyuhradilažalobcovi10xpo5eurod11.3.2019do12.12.2019a20eurvjanuári
až máji 2020, spolu 150 eur. Súd túto sumu odpočítal od uznanej pohľadávky (4.531,87 eura) a vypočítal

zostatok na 4.381,87 eura a žalovanej uložil povinnosť túto sumu uhradiť žalobcovi. Vzhľadom na
sociálnusituáciužalovanejatiežsohľadomnasúhlasžalobcuavýsledkydokazovania,povolilžalovanej
pohľadávku splácať v mesačných splátkach po 20 eur. K námietke žalovanej proti výške uplatnenej
pohľadávky súd poukázal, že samotný prejav vôle žalovanej v písomnej forme sa okrem istiny 4.531,87
eura vzťahuje aj na príslušenstvo, ktorým sú podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj
úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Vzhľadom

na uvedené žalobcovi priznal aj uplatnené úroky z omeškania a trovy konania. Z dôvodu, že žalovaná
150 eur uhradila žalobcovi po podaní žaloby a žalobca v tejto časti vzal žalobu späť, súd prvej inštancie
konanie v tejto časti zastavil. Úhradu ďalších 20 eur v júni 2020 nemohol vziať na zreteľ, nakoľko žalobca
v tejto časti nevzal žalobu späť, splátka bola uhradená z účtu tretej osoby (H. L.) a navyše túto úhradu
žalobca ku dňu vyhlásenia dokazovania za skončené, t.j. k 17.6.2020, nepotvrdil. Keďže žalobca si v

upravenom žalobnom návrhu uplatnil 4.406,87 eura, čo preukázanú sumu 4.381,87 eura prevyšuje o
25 eur, súd prvej inštancie žalobu v časti 25 eur zamietol. Pretože žalobca pri úrokoch z omeškania
nesprávne odpočítal úhrady za jednotlivé obdobia, rozhodol súd prvej inštancie po úprave odpočítanej
zaplatenej sumy o výške úrokov z omeškania. Zároveň vo výroku, ktorým žalobu v zostávajúcej časti
zamietol, zohľadnil nezrovnalosť pri úhradách splátok žalovanou od februára do mája 2020, žalobcovi

priznal úrok z omeškania vo výške 5% za obdobie od 12.2.2020 do 11.3.2020 zo sumy 4.441,87 eura,
zo sumy 4.421,87 eura od 12.3.2020 do 14.4.2020, zo sumy 4.401,87 eura od 15.4.2020 do 11.5.2020
a zo sumy 4.381,87 eura od 12.5.2020 do zaplatenia.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vzhľadom na to, že žalovaná v
celom rozsahu uznala žalobcom uplatnený nárok, t.j. 5.431,87 eura, žalobca by mal vo veci plný úspech.
Avšak z dôvodu, že si po úhradách zo strany žalovanej nesprávne uplatnil zvyšnú časť žaloby, v tejto
časti bol čiastočne neúspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 93,39% (96,69%
úspešnosť - 3,30% neúspešnosť). Pokiaľ žalovaná namietala, že žalobcovi trovy konania neprislúchajú

z dôvodu prísľubu žalobcu, že žalovaná istina 4.531,87 eura je konečná, vrátane úrokov z omeškania a
trovprávnehozastúpenia,súdprvejinštanciezdôraznil,žežalovanásuma4.531,87eurabolažalovanou
uznaná aj s príslušenstvom a v čase prísľubu bola žaloba podaná. Zároveň mal za to, že vzhľadom
na viaceré právne vzťahy s veriteľmi a viaceré súdne spory, ktorých je žalovaná účastníčkou, táto
skutočnosť musela byť žalovanej známa. Subjektívny pocit a predstava žalovanej, že vedený spor

bude ukončený bez uplatňovania náhrady trov právneho zastúpenia, nepostačuje k ukončeniu sporu v
tomto zmysle, navyše, ak právny zástupca bol s tvrdeniami žalovanej oboznámený, a napriek tomu na
uplatnených nárokoch zotrval.

6. Proti vyhovujúcemu výroku (II.) v časti príslušenstva a výroku o náhrade trov konania (IV.) rozsudku

súdu prvej inštancie podala v odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že
úroky z omeškania žalobcovi neprizná a že žiadna sporová strana nemá nárok na náhradu trov konania.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jej uznanie dlhu, nakoľko dlh
uznala len v časti dlžnej istiny uplatnenej v predmetnom konaní a uznanie sa v žiadnom prípade

nevzťahovalo na príslušenstvo a náhradu trov konania. V uznaní dlhu, ktorý podpísala 21.12.2019 je
uvedené, že uznáva žalobcom uplatnený nárok, nie je tam však uvedené, že uznáva aj príslušenstvo
a trovy konania. Podľa nej, ak mal žalobca záujem, aby mu zaplatila aj úroky z omeškania a náhradu
trov konania, bolo potrebné, aby uznanie dlhu obsahovalo výslovne aj ustanovenie o takejto povinnosti.
Okrem toho treba zohľadniť aj skutočnosť, že je v pozícii spotrebiteľa, pričom tento má v prípade

nejasností pri výklade právneho úkonu favorizujúce postavenie. Uviedla, že nakoľko nebola právne
zastúpená z dôvodu, že si to nemohla dovoliť, nemohla vedieť, že uznaním istiny uzná aj príslušenstvo
a aj trovy konania, pričom podľa jej najlepšieho vedomia a svedomia sa uznanie týkalo len žalovanej
istiny. Poukázala na ustanovenie § 257 CSP a požiadala odvolací súd o zohľadnenie jej ťažkej osobnejsituácie, na ktorú poukazovala aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedla, že jej mesačný príjem je
približne 650 eur a mesačný príjem jej priateľa približne 600 eur a obidvaja splácajú ďalšie dlhy, k čomu
poukázala na svoje podanie z 6.8.2019. Napokon zopakovala, že úroky požadované žalobcom sú pre

ňu vzhľadom na jej situáciu likvidačné.

7. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej
inštancie a navrhol ho ako vecne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dostatočne
vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam. Mal za to, že nakoľko bolo v spore preukázané, že žalovaná poskytnutý úver
nesplatila, bola jej v súlade so zákonom a princípom spravodlivosti uložená povinnosť vrátiť úver spolu
s príslušenstvom a vzniknutými trovami konania.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil 27.5.2021 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP).

9. Žalovaná v odvolaní namietala, že neuznala predmetný nárok žalobcu v rozsahu, v akom jej súd
na základe tohto uznania uložil povinnosť. Preskúmaním napadnutých častí rozsudku podľa odvolacích

dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a stotožnil
sa aj s odôvodnením tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti
žaloby, na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a na ich
základe následne vyvodil správne právne závery. Súd prvej inštancie zároveň dôvody, ktoré ho viedli

k rozhodnutiu v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 285 CSP odôvodnil, pričom sa
vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán.

10. Podľa ustanovenia § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj

dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

11. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

12. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

13. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší

14. Odvolací súd k uznaniu dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka poukazuje na
jeho zabezpečovaciu funkciu, ktorú plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe

jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať
vznik dlhu ani jeho trvanie v dobe, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že
dlh nevznikol, nevznikol v danej výške, prípadne že bol tento splnený alebo zanikol inak, aby takúto
skutočnosťpreukázal.Uznanímdlhutedaprechádzadôkaznébremenozveriteľanadlžníka.Kplatnému
uznaniu dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka je okrem všeobecných náležitostí (§ 34

a nasl. Občianskeho zákonníka) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník vykonal písomnou
formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu
a výšky.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti alebo

argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Ako prvou
sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovanej, že uplatnený nárok žalobcu v časti príslušenstva
a trov konania neuznala a tiež, že v prípade nejasností výkladu, má ako spotrebiteľ favorizujúce
postavenie. Je pravda, že v spotrebiteľských zmluvách sa uplatňuje výklad contra preferentem, resp.výkladové pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podstatou ktorého je
uplatnenie výkladu, ktorý umožní zmluvnú podmienku vyložiť v jej význame a právnych účinkoch vždy
priaznivejšie pre spotrebiteľa. Uvedené pravidlo sa použije vždy vtedy, ak bude obsah spotrebiteľskej

zmluvy nejasný, resp. budú existovať pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy a jednotlivých
podmienok. Pochybnosti sa v aplikačnej praxi spájajú predovšetkým s nejasnosťou, neurčitosťou,
prípadne nezrozumiteľnosťou zmluvnej podmienky. Odvolací súd však v tejto súvislosti považuje za
potrebné zdôrazniť, že v prípade uznania dlhu ide o jednostranné vyhlásenie, resp. jednostranný právny
úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že uznáva svoj dlh čo do

dôvodu a výšky. Nejde tak o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú by sa uvedené výkladové pravidlo malo
aplikovať. Aj napriek uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že v listine Uznanie žalovaného nároku
(č. l. 85) je uznanie samotného nároku formulované nasledovne: „V právnej veci o zaplatenie 4.531,87
€ s príslušenstvom vedenej súdom Okresný súd Bratislava II pod spis.zn. 50Csp/25/2019 uvádzam,
že nárok uplatnený žalobcom v tomto spore z titulu nesplateného úveru uznávam v celom rozsahu.“
Z takejto formulácie uznania nároku je zrejmé, že žalovaná nárok uznala čo do dôvodu aj výšky, a

nepripúšťa pochybnosti, či sa uznanie vzťahuje len na žalovanú istinu, alebo aj na jej príslušenstvo
uplatnené v predmetnom spore. Formulácia uznania nároku neobsahuje žiadne zavádzajúce alebo
akékoľvek nejasné podmienky a odvolací súd je toho názoru, že žiadnym výkladom nie je možné dospieť
k záveru, že žalovaná uznala žalobcom uplatnený nárok len čo do istiny. K uznaniu žalovaného nároku
zároveň došlo až po začatí predmetného súdneho konania, pričom žalovaná v čase uznania musela

mať vedomosť o rozsahu uplatneného nároku žalobcu, t.j. že v konaní si uplatňuje nesplatený dlh spolu
s príslušenstvom a tiež náhradu trov konania. Odvolací súd tiež poukazuje na podanie žalovanej z
13.1.2020 (č. l. 89), ktorým súdu prvej inštancie oznámila uzatvorenie mimosúdnej dohody žalobcom. V
čl. II (Mimosúdna dohoda) tohto podania je uvedené, že žalovaná podpísala dokument, ktorým uznala
žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu a zároveň sa zaviazala k pravidelným mesačným splátkam

po 20 eur. Aj napriek tomu, že v druhom odseku tohto článku žalovaná odkazuje na osobné rokovanie s
p. Žáčikom, na ktorom jej mal potvrdiť, že suma 4 .531,17 (správne 4.531,87) eura je konečná, vrátane
príslušenstva a trov konania, ktorú okolnosť namietala aj v odvolaní, v znení samotného uznania nie je
pri sume 4.531,87 eura uvedené „vrátane príslušenstva a trov konania“, ale „s príslušenstvom“, čo pri
podpise dokumentu muselo byť žalovanej zrejmé. Pokiaľ je teda uplatnený nárok žalobcu špecifikovaný

ako „4.531,87 € s príslušenstvom“ a žalovaná takto špecifikovaný nárok uznala v celom rozsahu, je
nepochybné, že uznala celý nárok, vrátane uplatneného príslušenstva, ktoré v sume 4.531,87 eura nie
je zahrnuté. Napokon, v oznámení o dohode o plnení v splátkach, ktoré je súčasťou uznania žalovaného
nároku je uvedené, že žalovaná je so žalobcom dohodnutá na splatení pohľadávky (t.j. 4.531,87 eura
s príslušenstvom) po 20 eur mesačne. Preto ak je v uznaní nároku presne špecifikovaná žalovaná

pohľadávka v predmetnom spore, ktorú žalovaná uznala v celom rozsahu, je zrejmé, že nadväzujúce
oznámenie o dohode o plnení v splátkach odkazuje na žalovanú pohľadávku v rozsahu, v akom ju
žalovaná uznala, t.j. aj s príslušenstvom. Tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní tak odporujú prejavu
jej vôle v uznaní žalovaného nároku a v tomto prípade sa javia ako účelové. Odvolací súd sa zároveň
stotožnil so súdom prvej inštancie, že subjektívny pocit žalovanej a jej predstava, že spor bude ukončený

bez uplatňovaného príslušenstva a náhrady trov konania, nepostačuje na takéto rozhodnutie, navyše,
ak bol žalobca s tvrdeniami žalovanej oboznámený a napriek tomu na uplatnených nárokoch zotrval.
Úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti ? nedodržanie dohodnutej doby splatnosti.
Omeškanie je objektívny delikt, ide o protiprávny stav, vyvolaný dlžníkom. Inštitút úrokov z omeškania,
ktorý predstavuje odôvodnenú ochranu veriteľa, slúži aj k zabezpečeniu pohľadávky tým spôsobom, že

hrozbou zväčšujúceho sa dlhu pôsobí na dlžníka, aby splnil svoju povinnosť a súčasne ho sankcionuje
za porušenie povinnosti splniť dlh riadne a včas a poskytuje veriteľovi kompenzáciu (paušalizovanú
náhradu škody) za dobu, za ktorú sa prípadné plnenie oneskorilo. Využitie tohto prostriedku veriteľom
zásadne nie je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravy.

16. K námietke žalovanej voči výroku IV. napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania, keď s
poukazom na ustanovenie § 257 CSP navrhla z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobcovi náhradu
trov konania nepriznať, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie a uvádza, že s
prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu ani on na takýto postup nezistil dôvody.

17. Keďže odvolací súd nezistil dôvody, ktoré by zakladali nezákonnosť, či inú nesprávnosť postupu
súduprvejinštancievoveci,rozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutýchčastiachakovecnesprávne
potvrdil.18. Odvolací súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom
konaní úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).