Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 6Cb/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616203408
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Horňáková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2616203408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Emíliou Horňákovou v spore žalobcu: J.S.T. plus s.r.o., so sídlom

Topoľčany, Mudroňova 2, IČO: 36 551 961, právne zast.: JUDr. Mária Cagalová, advokátka so sídlom
Nové Mesto nad Váhom, Poľovnícka 10, proti žalovaným: 1. Poľnohospodárske družstvo Smolinské,
so sídlom Smolinské, č. 386, IČO: 31 413 315, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav
Barát, s.r.o., so sídlom Nitra, Školská 3, 2. GB management, a.s., so sídlom Praha- Břevnov, Slavníkova
2357/9,IČO:28982746,právnezast.:AdvokátskakanceláriaJUDr.KatarínaSegečová,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Einsteinova 23, Digital Park II, o neúčinnosť zmluvy o zmene veriteľa, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške
100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 10.5.2016 podanie označené ako „odporovacia žaloba
o neúčinnosť zmluvy o zmene veriteľa podľa § 42a Občianskeho zákonníka a návrh na vydanie
predbežného opatrenia“, ktorým podaním sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že zmluva o zmene
veriteľa úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášiková 48, 832 37 Bratislava v roku
2009, uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľnou, žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je voči

žalobcovi právne neúčinná. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca v žalobe
uviedol, že tunajší súd vydal platobný rozkaz na zaplatenie sumy 70.602,64 €, sp. zn. 11Cb/19/2016.
Štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade prisľúbil žalobcovi na zabezpečenie jeho pohľadávky založiť
úrodu z repky, ktorú založil inému subjektu. Po zistení týchto skutočností žalobca žiadal inú záruku, a
to založenie úrody zimných obilnín. Najskôr to žalovaný v 1. rade prisľúbil, neskôr sa začal vyhovárať.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade zakladá svoj majetok spriazneným spoločnostiam. Žalovaný
v 1. rade uzatvoril zmluvu o úvere v Slovenskej sporiteľni, a.s., na sumu vo výške 4.600.000,- €, z

ktorej zostatok je 2.500.000,- €. Ako zábezpeku úveru poskytol žalovaný v 1. rade bioplynnú stanicu
(hodnota cca 5.000.000,- €), ostatný majetok (hodnota cca 2.500.000,- €). Žalovaný v 1. rade prestal od
augusta2015tentoúversplácať.Napriektomu,žemalžalovaný1.radeponukunaodkúpeniebioplynnej
stanice, z výťažku ktorého mohol uhradiť zvyšok úveru, požiadal Slovenskú sporiteľňu, a.s., o zmenu
veriteľa vyššie uvedeného úveru. Začiatkom apríla 2016 došlo k uzatvoreniu zmluvy o zmene veriteľa,
keď nebolo podpísané žiadne refinancovanie úveru, ani podpísaná žiadna výška mesačných splátok.
Zábezpeka, ktorá bola pri Slovenskej sporiteľni, a.s., zostala aj pri novom veriteľovi. Žalovaný v 1. rade

týmto právnym úkonom, zmluvou o zmene veriteľa, ktorý uzatvoril so žalovaným v 2. rade sledoval len
jeden cieľ, a to úmyselne ukrátiť žalobcu, aby od neho mohol vymôcť vymáhanú pohľadávku.2.Žalovanýv1.radesakžalobežalobcuvyjadriltak,žemedziSlovenskousporiteľňoua.s.,ažalovaným
v 1. rade bola uzatvorená zmluva o úvere, a to za účelom financovania projektu bioplynovej stanice.
V roku 2015 kontaktovala žalovaného Slovenská sporiteľňa a.s. s tým, že úver bol vyhodnotený ako

rizikový a bude postúpený na iného veriteľa. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného
v 2. rade. Žalovaný v 1. rade neurobil žiadny právny úkon, na základe ktorého mala byť pohľadávka
žalobcu ukrátená. Rovnako tiež nebola splnená ďalšia skutočnosť, a to, že „niečo ušlo“ z dlžníkovho
majetku. V danom prípade došlo len z mene veriteľa. Žalovaný v 1. rade tak nie je pasívne vecne
legitimovaný v tomto súdnom spore.

3. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe žalobcu vyjadril tak, že ju považuje za zmätočnú, nezrozumiteľnú a
nevykonateľnú. So žalovaným v 1. rade neuzavrel žiadnu zmluvu o zmene veriteľa. Zmluvu o postúpení
pohľadávok uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou a.s., preto žalobca nie je veriteľom žalovaného v 2. rade
ani Slovenskej sporiteľni, a.s. a nie je tak aktívne legitimovaný odporovať účinky zmluvy o postúpení
pohľadávky. Postúpením pohľadávky došlo iba k zmene veriteľa a zo žaloby nie je vôbec zrejmé, ako

by mohlo byť v dôsledku tejto skutočnosti ukrátené uspokojenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému
v 1. rade.

4. Súd vykonal dokazovanie platobným rozkazom sp. zn. 11Cb/19/2016-29 zo dňa 15.4.2016,
potvrdením o zmluvnom vzťahu 31.3.2016, zmluvou o úvere č. XX/XXXX/CC/XXXX a dodatkom k

zmluve o bežnom účte zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom k zmluve zo dňa 7.5.2015, a zistil tento stav veci:

5. Z platobného rozkazu sp. zn. 11Cb/19/2016-29 zo dňa 15.4.2016 súd zistil, že súd uložil žalovanému
v 1. rade, aby zaplatil žalobcovi istinu vo výške 70.602,64 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.

6. Z potvrdenia o zmluvnom vzťahu zo dňa 31.3.2016 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s., a žalovaný
v 2. rade vyhlásili a potvrdili, že dňa 9.3.2016 uzatvorili zmluvu o postúpení č. XXXX/XXXX/CL, ktorej
predmetom bolo postúpenie pohľadávok Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré vznikli na základe zmluvy o
úvere č. XX/XXXX/CC/XXXX jej dodatkov. Žalovaný v 2. rade sa stal majiteľom pohľadávky vrátane
všetkého jej príslušenstva a všetkých práv s touto pohľadávkou spojených.

7. Zo zmluvy o úvere č. XX/XXXX/CC/XXXX a dodatkom k zmluve o bežnom účte zo dňa 12.11.2009
vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzavreli v zmysle
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka zmluvu o úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
úverového rámca, a to na projekt bioplynovej stanice.

8. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 1. rade vyplýva, že tento sa v plnom rozsahu pridržiava
písomných podaní, ktoré do spisu žalovaný v 1. rade doložil. Vyjadril sa riadne k odvolaniu proti
rozhodnutému predbežnému opatreniu, tiež sa vyjadril k žalobe. Tiež súhlasí s vyjadrením, ktoré
poskytol žalovaný v 2. rade. V krátkosti chce uviesť, že podľa jeho názoru žalovaný v 1. rade nie

je vo veci pasívne legitimovaný z dôvodov, ktoré sú uvedené v písomnom vyjadrení a žalobca nie
je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a z tohto dôvodu by mal súd žalobu zamietnuť. Samotný
žalobný návrh nie je dostatočne špecifikovaný. Napáda postúpenie pohľadávky medzi SLSP, ktorá nie je
účastníkom konania a žalovaným v 2. rade, pritom všetky práva, ktoré mal pôvodný veriteľ, SLSP prešli
na žalovaného v 2. rade. Jedná sa o úkon dvojstranný medzi týmito subjektami, pričom žalobca ho v

žiadnom prípade nešpecifikoval, tiež nie je to úkon úpadcu. Nejedná sa tu o naliehavý právny záujem,
pretože všetky práva žalobcu sú zachované bez ohľadu na obsah tohto úkonu. Postavenie žalobcu by
sa nijako nezmenilo aj keby prišlo k vysloveniu neúčinnosti. Reštrukturalizácia žalovaného v 1. rade
bola ukončená ku dňu 14.1.2017, bola právoplatne skončená reštrukturalizácia žalovaného v 1. rade.
Bol potvrdený reštrukturalizačný plán, podľa ktorého nevie v akej výške, ale pravdepodobne dochádza k

pomernému uspokojeniu žalobcom prihlásenej pohľadávky. Konanie vedené na Okresnom súde Senica
vo veci žalobcu proti žalovanému sp. zn. 11Cb/19/2016 bolo ex lege zastavené. Žalovaný bol v režime
reštrukturalizačného plánu, týmto konaním úspešne prešiel, preto o pohľadávke žalobcu a následného
zabezpečenia pohľadávky nemožno úspešne konať.

9. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

11. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

12. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

13. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

14. Podľa § 116 ods. 1 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

15. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola
podaná dôvodne.

16.Vkonaníbolonazákladevykonanýchdôkazovpreukázané,žeSlovenskásporiteľňa,a.s.,akoveriteľ

a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzavreli v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka zmluvu
o úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca na projekt bioplynovej stanice. Zmluvou
o postúpení č. XXXX/XXXX/CL zo dňa 9.3.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne,
a.s., na žalovaného v 2. rade.

17. Súd v konaní najskôr skúmal, či boli splnené podmienky na podanie žaloby, teda či sú splnené
predpoklady ustanovené právnymi predpismi na to, aby súd mohol konať o predmete tohto konania.
Nevyhnutným predpokladom na podanie určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového konania. Žalobca počas konania
nijakým spôsobom nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neúčinnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať,
že na určení neúčinnosti v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem
býva spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie
žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Poukazujúc na právoplatnú judikatúru, naliehavý právny
záujem podľa § 137 písm. c) CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej

neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý
nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla
(Rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo 36/1999). Žalobca však v konaní nepreukázal stav objektívnej neistoty
ohrozujúci jeho právne postavenie, nakoľko jeho právne postavenie ako osoby oprávnenej domáhať
sa plnenia svojho záväzku zostalo nezmenené. V konaní bolo preukázané, že došlo k postúpeniu

pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s., na žalovaného v 2. rade. Súdu však nie je zrejmé, v
čom spočíva ukracovanie uspokojenia pohľadávky žalobcu, keďže k postúpeniu pohľadávky nedošlo
v dôsledku právneho úkonu zo strany žalovaného a ani samotné postúpenie pohľadávky nezhoršilo
možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Postúpenie pohľadávky podľa názoru súdu nemalo vplyv na
uspokojenie pohľadávky zo strany žalobcu, pretože práva žalobcu po postúpení zostali zachované a

tiež nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. V danom prípade absentuje
akákoľvek príčinná súvislosť medzi uvedeným postúpením pohľadávky a konaním žalovaného v 1.
rade, ktorého cieľom by bolo ukracovanie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Postavenie žalobcu preto
nemožno považovať za neisté a plnenie dlhu zo strany žalovaného v 1. rade nebolo a nie je ohrozené.Právny stav žalobcu tak zostal nezmenený, a keďže počas konania nepreukázal existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, súd žalobu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalovaným priznal ich plnú náhradu, nakoľko boli v konaní úspešní v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanieexekúciepodľazák.č.233/1995Z.z.resp.návrhnavýkonrozhodnutiapodľa§370anasl.CMP.