Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrea Tomašovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/44/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117223135
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2117223135.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci žalobcu:
KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7,
Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., IČO: 47 255 773,
organizačná zložka so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, proti žalovanej: B. B., Z.. XX.X.XXXX,
B. A. Z. L., o zaplatenie 491,10 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 47,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 47,60 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 649,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 227,60 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca
podaním doručeným súdu dňa 23.4.2018, pred doručením žaloby žalovanej, vzal svoju žalobu v časti
o zaplatenie sumy 180,50 eur v časti neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru späť,
pričom v ďalšom konaní žiadal priznať už len sumu vo výške 491,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 227,60 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. K späťvzatiu žaloby došlo v čase
ešte pred doručením žaloby žalovanej, z toho dôvodu súd v zmysle § 145 ods. 3 Civilného sporového
poriadku ďalej konal už len o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident
Financial, s.r.o., uzavreli dňa 24.10.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe
tejto zmluvy poskytla spoločnosť Provident Financial, s.r.o. žalovanej bezúčelový úver vo výške 700
eur. Peňažné prostriedky boli žalovanej predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy a žalovaná prevzatie
peňažných prostriedkov potvrdila podpisom na zmluve. Žalovaná sa v zmluve zaviazala tento úver
splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7.
kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 31.10.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 18.12.2014.
Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 241,50 eur,
ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Súčasne so zmluvou žalovaná uzavrela Zmluvu
o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala záväzok spoločnosti za
poplatok poskytovanie služby spočívajúcej vo výbere splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom
obchodného zástupcu veriteľa, a to na žalovanou určenom mieste. Za túto službu sa žalovaná zaviazala
uhradiť sumu 360,50 eur, ktorá bola úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôta čas obchodného zástupcu. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 1.302
eur (istina vo výške 700 eur, úrok a administratívny poplatok 241,50 eur a čiastka za zabezpečenie
splátok úveru 360,50 eur). Celkovú čiastku 1.302 eur sa žalovaná zaviazala uhradiť v týždenných
splátkach v celkovom počte 60 splátok vo výške 21,70 eur. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila
celkovo 652,40 eur a teda uhradila len 30 splátok, pričom na 31. splátku uhradila len 1,40 eur. Presné
dátumy a výšky splátok vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej
bezúčelový úver na obdobie 60 týždňov počnúc dňom podpísania zmluvy t.j. 24.10.2013 a konečná
splatnosť nastala dňa 18.12.2014. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, došlo
s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Žalovanej bola zmena v osobe
veriteľaoznámenálistomzodňa16.12.2016.Poslednúupomienkupredpodanímžalobyžalobcaodoslal
žalovanejdňa5.10.2017.Žalobcasiuplatňujeistinuvovýške227,60eur,neuhradenúodmenuzozmluvy
o zabezpečení splátok vo výške 180,50 eur, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo výške 241,50 eur a úroky z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere t.j. zo sumy
227,60 eur od 17.12.2016.
3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 27.12.2018, k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.
4. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.
5. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcom, a to so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.10.2013, so Zmluvou o
zabezpečení splátok úveru zo dňa 24.10.2013 a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého
rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie
sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala taktiež predvolanie doručené, svoju neúčasť
neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.
7. Medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa
24.10.2013 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 700 eur. Žalovaná sa zaviazala
poskytnutú sumu úveru veriteľovi vrátiť spolu s úrokom vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru vo
výške 100,80 eur a spolu s administratívnym poplatkom vo výške 140,70 eur. Celková čiastka, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť, bola uvedená vo výške 941,50 eur. RPMN bola uvedená vo výške 70,38
% a priemerná RPMN bola uvedená vo výške 46,06 %. Žalovaná sa zaviazala splatiť veriteľovi dlžnú
sumu v 60 týždenných splátkach od prvej po predposlednú splátku vo výške 15,70 eur a pri poslednej
splátke vo výške 15,20 eur. Termín splatnosti poslednej splátky a konečnej splatnosti úveru bol uvedený
ako siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Dňa 24.10.2013 bola medzi zmluvnými stranami
uzavretá tiež Zmluva o zabezpečení splátok úveru, z ktorej si žalobca nárok spočiatku aj uplatnil, pred
začatím konania vo veci však žalobu v tejto časti zobral späť. Žalovaná uhradila veriteľovi celkom sumu
652,40 eur. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 v spojení s prílohou vyplýva, že ňou
bola pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpená na spoločnosť žalobcu.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„Občianskeho zákonníka“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
23. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa
a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 1.1.2015, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné
posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a
zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol
poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V
zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.
28. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto
zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená spôsobom „siedmy deň 60 týždňa po dni
uzavretia Zmluvy“, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9
ods.2písm.f)ZoSÚbolo,abyspotrebiteľužpripodpisezmluvybolinformovanýotom,dokedyjepovinný
plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto
vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno
dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“
a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová
náležitosť v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, keď zmluva konkrétne neobsahuje údaje týkajúce sa príjmov,
výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver
s prihliadnutím na výšku a príjem žalovanej, ako dlžníka a spotrebiteľa. Žalobca tak pri uzatváraní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu.
29. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinnosti žalobcu
ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver
sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje
za bezúročný a bez poplatkov.
30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.32. Súd sa prejudiciálne zaoberal aj platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaná platila poplatky, ktoré by bez uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatila, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny
predchodca žalobcu žalovanej povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie
zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je
možné, vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je preto vzájomne
závislouzmluvou,ponúkanousúbežnesozmluvouoúvere,očomsvedčísamotnáformuláciadomáceho
servisu spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru
na základe zmluvy o úvere, spočívajúca v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik
zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový
kalendár o úhradách poplatkov za domáci servis spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy
o úvere uzavretej medzi stranami sporu.
33. Podľa názoru súdu je absurdné, aby dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, požadoval
od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty
poskytnutého úveru (360,50 eur), pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných týždenných splátkach
pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaná bola preto v skutočnosti povinná zaplatiť žalobcovi
týždenne 60 splátok po 6 eur okrem splátky úveru. Pritom jediné, čo poskytuje zmluva o zabezpečení
splátok úveru je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Táto služba je však
viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa
názoru súdu, dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich
vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške, pričom
ak je určitý zástupca oprávnený preberať od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie
odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru, ukladá
veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky,
prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil
žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa
zistených skutočností nadštandardné služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené
vyberanie splátok a presadzovanie záujmov veriteľa.
34. V prípade ceny za služby dojednané v zmluve o zabezpečení splátok úveru táto navyše dosahuje
viac ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej
výške 140,70 eur zvyšuje o ďalších 360,50 eur. Dojednaná výška odmeny je neprimeraná nielen voči
tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k
výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu, skutočným účelom uzavretej
zmluvy o zabezpečení splátok úveru, je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver na ktorý je viazaná,
a to o viac ako 50%, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom,
podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za službu uvedenú v zmluve o zabezpečení
splátok úveru, sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou
(cenou) za uvedenú službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má
výrazne navýšiť celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Zo všetkých týchto
dôvodovsúdpovažovalzmluvuozabezpečenísplátokúveruzaneplatnú,nakoľkobolauzavretávýrazne
v neprospech spotrebiteľa.
35. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a
bez poplatkov a zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú. Žalobcovi preto vznikol nárok na
vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol. Žalovanej vznikla povinnosť
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, pričom v priebehu konania žalovaná nerozporovala tvrdenia
žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila.
Plnenie z neplatnej vzájomne závislej zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd s poukazom na
vyššie uvedené započítal na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver vo výške 700 eur a žalovaná doposiaľ zaplatila predchodcovi žalobcu sumu vo výške
652,40 eur. Predmetom žaloby po čiastočnom späťvzatí bola už len suma vo výške 227,60 eur ako istina
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a suma 241,50 eur z titulu nákladov spojených s úverom zo zmluvy.36. Súdmalvpredmetnejvecipreukázané,žežalovanejbolnazákladezmluvyposkytnutýúvervovýške
700eur,ktorýjebezúročnýabezpoplatkov.Zpriloženéhoprehľadusplátokvyplýva,žežalovanánaúver
uhradila sumu 652,40 eur, čo žalobca v žalobe aj uviedol. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
sumu 47,60 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom bez úrokov a bez poplatkov v
sume 700 eur a sumy 652,40 eur, ktorú žalovaná uhradila a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú vo
výroku II. zamietol.
37. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 17.12.2016, teda odo dňa
nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky, preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka
žalobcu na zaplatenie sumy 47,60 eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného
úroku z omeškania z tejto sumy. Ku dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu bola výška
základnej úrokovej sadzby 0,00 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 47,60 eur odo dňa omeškania
žalovanej s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne, súd však dospel k záveru, že ku dňu omeškania,
teda ku dňu 17.12.2016 mu vznikol nárok na úrok z omeškania iba vo výške 5,00%, keďže základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k tomuto dňu bola vo výške 0,00%. Z toho dôvodu
súd úrok z omeškania v presahujúcej časti ako nedôvodný zamietol.
38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, keď nárok žalobcu vo výške 443,50 eur s príslušenstvom bol zamietnutý, takže
v tejto časti bola úspešná žalovaná a má tak nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Z tohto
vyplýva hrubý úspech žalobcu 9,69 % a hrubý úspech žalovanej 90,31 %, a teda konečný čistý úspech
žalovanej je 80,62 %. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 80,62 % trov konania, nakoľko však žalovanej v
konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu nepriznal, o čom rozhodol vo výroku III.
rozsudku.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.