Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 42Ca/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118224856
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7118224856.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: LITA, autorská

spoločnosť, IČO: 00 420 166, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, zastúpený JUDr. Petrom
Kubovičom,advokátomsosídlomNám.Bielykríž3,83102Bratislavaprotižalovanému:HotelARKADA,
s.r.o.,IČO:36451134,sosídlomNámestieMajstraPavla26,05401Levoča,zastúpenýJUDr.Ľubomíra
Bašistová Virová, advokátka so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1.510,50 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.510,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.510,- EUR odo dňa 12.12.2018 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2018 titulom vydania bezdôvodného obohatenia
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.510,50 EUR a úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.510,50 EUR od 12.12.2018 do zaplatenia.

2. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že má na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k.
MK-1587/2016-232/10421,vydanéhodňa18.8.2016postavenieorganizáciekolektívnejsprávyvzmysle
§ 144 ods. 1 AZ. V zmysle uvedeného oprávnenia žalobca vykonával kolektívnu správu majetkových
práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým,
audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam
úžitkového umenia. Žalovaný bol v roku 2017 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Stela a

Hotel Arkada a realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos prostredníctvom
32 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Arkada
a 23 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Stela.
Žalovaný realizoval verejný prenos bez súhlasu autorov, čím došlo k zásahu do výhradných autorských
práv autorov vykonávaním verejného prenosu. Žalobca uviedol, že v zmysle právnych predpisov
a judikatúry sa samotné poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov
ubytovaných v zariadeniach považuje za verejný prenos diel. Keďže mal žalovaný vo svojej prevádzke

na izbách umiestnené zvukové alebo zvukovoobrazové zariadenie vybavené príjmom, týmto došlo k
verejnému prenosu. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.12.2006 sp. zn. C-306/05 je
poskytovanie signálu v hotelových zariadeniach verejným prenosom, preto žalobcovi vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca pred podaním žaloby opakovanie vyzýval žalovaného navydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný dobrovoľne nevydal. Žalobca právne argumentoval,
že v zmysle § 79 ods. 1 AZ môže organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov
práv podľa § 164 ods. 1 AZ na území SR uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú

zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv, zastupovaných podľa § 164,
ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy
zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2. Nositeľ
práv teda môže v zmysle § 79 ods. 2 AZ výslovne vylúčiť kolektívnu správu svojich práv. Používateľ
je preto povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany organizácii kolektívnej

správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia
predmetov ochrany. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného pri používaní žalobcom spravovaných
diel verejným prenosom technickými prostriedkami mať súhlas autorov, získaný uzatvorením hromadnej
licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej správy, ktorá zastupuje autorov a nositeľov práv. Žalobca
sa domnieval, že žalovaný získal súhlas SOZA k hudobným dielam, SLOVGRAM k majetkovým
právam výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov

a vysielateľov a iných nositeľov práv. Žalovaný však nezískal súhlas autorov a iných nositeľov
práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým
dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Žalobca
uviedol, že na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe
zastupuje. V roku 2017 žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2515 slovenských nositeľov

práv a tiež zastupoval v SR všetkých zahraničných autorov a nositeľov práv, ktorých organizácie
kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch. Žalobca predložil 23 zmlúv so slovenskými
autormi a recipročnú zmluvu a uviedol, že žalovaný bol povinný mať uzatvorenú hromadnú licenčnú
zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany ďalším verejným prenosom, ktorú však
neuzatvoril a nezískal ani súhlas autorov diel, čím sa dopustil neoprávneného používania diel a

zasiahol do práv autorov bez ich súhlasu, resp. súhlasu žalobcu ako zástupcu. Predmetom žaloby
je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od obvyklej odmeny, ktorá môže
byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom
a za akú používatelia získavali licenciu. Žalobca uzatvoril v roku 2017 celkovo 645 hromadných
licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola odmena dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo

ju robí odmenou zvyčajnou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie
neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia svojej
povinnosti. Žalobca pri určení výšky obvyklej odmeny vychádzal zo Sadzobníka žalobcu a z počtu
technickýchzariadenípodľaúdajovsamotnéhožalovanéhozverejnenýchnajehointernetovejstránkeza
obdobieod1.1.2017do31.12.2017.Žalovanýsapodľažalobcuverejnýmprenosomvžalovanomobdobí

dopúšťal neoprávneného používania autorských diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu
autorov alebo nositeľov práv, resp. žalobcu ako ich zástupcu. S touto skutočnosťou je priamo spojená
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo
výške zvyčajnej odmeny, teda v minimálnej výške. Sumu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia
žalobca vyčíslil na 1.510,50 EUR.

3. Okresný súd Košice I vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 42Ca/5/2018 zo dňa 25.2.2019, proti ktorému
žalovaný podal odpor a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že podľa jeho názoru žiadne ustanovenie
právneho predpisu nestanovilo žalovanému povinnosť uzatvoriť so žalobcom hromadnú licenčnú
zmluvu, ktorej obsah je jednostranne určený žalobcom. Žalovaný však nerozporoval skutočnosť, že v

roku 2017 nemal uzatvorenú so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu, čo je však podľa jeho názoru
potrebné pričítať na ťarchu žalobcovi, ktorý predložil nevýhodný návrh zmluvy. Nárok žalobcu považoval
žalovaný za preukázaný, čo do právneho dôvodu, ako a aj výšky. Poukázal pritom na Uznesenie
Ústavného súdu SR II ÚS 101/2011. Žalovaný uviedol, že je členom Zväzu hotelov a reštaurácií SR,
ktorá dala vypracovať podrobnú analýzu licenčných platieb za kolektívnu správu práv vo vybraných

krajinách Európy, pričom výška licenčných odmien stanovených v sadzobníku žalobcu za verejný prenos
je najvyššia v Európe. Žalovaný uviedol, že si riadne plní svoje povinnosti voči iným organizáciám
kolektívnej správy, a to SOZA, Slovgram alebo OZIS, keďže považuje výšku odmien týchto organizácií
za primeranú. Podľa vedomostí žalobcu sa Zväz hotelov a reštaurácii SR v dôsledku neúspešných
jednaní so žalobcom ohľadom neúmernej výšky odmien, s odôvodnením na podozrenie zo zneužitia

dominantného postavenia žalobcu na trhu, obrátil na Protimonopolný úrad SR.

4. Žalobca v podaní z 26.8.2019 uviedol, že súd by mal skúmať, za akú odmenu zvyčajne v čase,
keď došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovanýchpráv, získali iní používatelia licencie. Žalobca v roku 2017 uzatvoril 645 rozšírených licenčných zmlúv,
odmena bola dohodnutá podľa sadzobníka, čo ju robí odmenou obvyklou. Taktiež v roku 2018 uzatvoril
žalobca so 700 používateľmi ďalšie rozšírené hromadné licenčné zmluvy s odmenou určenou podľa

sadzobníka. V rámci výkonu zákonného dohľadu nad žalobcom, ako organizáciou kolektívnej správy,
požiadalo Ministerstvo kultúry SR listom z 26.4.2017 žalobcu o informácie ohľadom sadzobníka žalobcu.
Žalobca podaním z 12.6.2017 poskytol podrobné informácie k sadzobníku platnému k 1.1.2017. S
podaním sa Ministerstvo kultúry SR oboznámil, a nič nenamietalo a neuložilo žalobcovi sankciu. Žalobca
poukázal na znenie § 165 ods. 8 prvej vety AZ, že ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne

na uzavretí zmluvy s používateľom podľa odseku 1 alebo ak nepredloží používateľovi návrh zmluvy
podľa odseku 4, môže používateľ požadovať, aby obsah takejto zmluvy vrátane odmeny a nahradenia
vôle uzavrieť takúto zmluvu určil súd. Žalovaný podľa žalobcu nevykonal žiadne zákonné kroky, aby
mohol diela používať legálne. Žalobca uviedol, že rokoval so ZHR, ktorý zastupoval svojich členov o
uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy v roku 2015, objasňoval zástupcom ZHR dôvody výšky licenčnej
odmeny a to vychádzajúc zo svojho Sadzobníka, schváleného samotnými nositeľmi práv, ktorých

žalobca zastupuje, a ponúkal členom ZHR pri uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy zľavu vo výške 40%
z ročnej licenčnej odmeny, ktorú však ZHR neakceptoval. Protinávrhom ZHR bola emailová ponuka
vyplatiť licenčnú odmenu vo výške 1.000 Eur za všetkých svojich členov (t.j. viac ako 206 prevádzok
podľa tvrdenia ZHR), ktorí poskytujú ubytovacie služby s technickými zariadeniami spôsobilými na
verejný prenos (ide o viac ako 10000 technických zariadení podľa tvrdenia ZHR) a to za používanie

všetkých diel, ku ktorým vykonával žalobca správu a za celý rok 2017. Vzhľadom na skutočnosť,
že názory žalobcu a ZHR na obsah kolektívnej licenčnej zmluvy sa líšili do tej miery, že nebolo
možné očakávať uzatvorenie dohody, vyzval žalobca jednotlivých členov ZHR k vydaniu bezdôvodného
obohatenia. Posledné rokovanie medzi žalobcom a ZHR sa konalo v sídle žalobcu dňa 13.01.2016,
kedy právny zástupca ZHR ponúkol ako ústretové riešenie zaplatenie odmeny za členov ZHR vo výške

cca 10% ročnej licenčnej odmeny. Žalobca nad rámec svojich povinností vyzýval priamo žalovaného
k uzatvoreniu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, žalovaný však neprejavil záujem o rokovanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že ZHR si dal vypracovať analýzu licenčných odmien
a predložil žalobcovi návrh optimálnej výšky licenčnej odmeny. Žalobca je oboznámený s predmetným
dokumentom, ktorý si dal ZHR vypracovať. Jedná sa o „Analýzu licenčných platieb spoločnosti KMPG"

zo dňa 12.09.2016. Analýza bola vypracovaná na základe objednávky ZHR a samotní autori označujú
materiál ako štúdiu, pričom sa k výsledkom analýzy sa žalobca v podaní podrobne vyjadril, uviedol,
že sa v nej porovnáva neporovnateľné. Žalovaný namietal, že žalobca nezohľadňuje obsadenosť
ubytovacieho zariadenia pri určení výšky licenčnej odmeny. Žalobca uviedol, že prísne rozlišuje medzi
právami autorov a právami súvisiacimi s autorskými právami, a teda rozlišuje nároky na odmenu autorov

a odmenu nositeľov práv súvisiacich s autorskými právami (a teda rozlišuje medzi licenčnou odmenou
a tzv. primeranou odmenou). Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných
nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym,
fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia.
SOZA vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k hudobným dielam.

SLOVGRAM vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových
záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. OZIS
zastupuje úzky okruh výkonných umelcov a aj to výlučne slovenských interpretov. Žalobca poukázal
na znenie § 69 ods. 6 AZ, ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti,
nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak. Podľa žalobcu na

základe uvedeného preukázal tvrdenie, že obsadenosť ubytovacieho zariadenia nebola kritériom, ktoré
je v obvyklej licenčnej odmene zohľadňované.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, Oprávnením na výkon
kolektívnej správy z 18.8.2016, Výzvou generálneho sekretariátu KES z 12.10.2005, Evidenciou

organizácii kolektívnej správy, Zoznamom zahraničných organizácii kolektívnej správy, Zmluvou o
obojstrannom zastupovaní so zahraničným partnerom, Sadzobníkom odmien za používanie diel,
Potvrdenímozaslanídoporučenéholistužalovanémudňa4.12.2018,Výzvounavydaniebezdôvodného
obohatenia, Zoznamom nositeľov práv zastupovaných žalobcom, Zmluvou o zastupovaní nositeľov
práv, internetovou informáciou o ubytovacích zariadeniach žalovaného, CD nosičom so zoznamom

vysielaných diel v roku 2017, štatistikou vyplácaných licenčných odmien za rok 2017 a rozšírenými
licenčnými zmluvami platnými v roku 2017 a zistil tento skutkový stav:6. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že žalobcovi bolo rozhodnutím Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky dňa 18.8.2016 vydané oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv
podľa zák. č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon v znení zákona č. 152/2016 Z.z. na území Slovenskej

republiky, na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym,
dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam
výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia v odboroch kolektívnej
správy práv. Oprávnenie je udelené na dobu neurčitú. Ďalej nebolo sporné, ani stranami sporu
rozporované, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Stela, ubytovacie

zariadenie je zaradené do kategórie hotela 4*, kde poskytuje ubytovanie v 23 izbách vybavených
zvukoobrazovým zariadením TV. Ďalej žalovaný je prevádzkovateľom tiež ubytovacieho zariadenia
Hotel Arkada, ubytovacie zariadenie je zaradené do kategórie hotela 3*, kde poskytuje ubytovanie v
32 izbách vybavených zvukoobrazovým zariadením TV. Súd mal za nesporné, že v zmysle sadzobníka
licenčných odmien žalobcu v roku 2017 výška ročnej obvyklej odmeny za 1 izbu 3* hotela činila 26 EUR
a jednu izbu 4* hotela činila 29,50 EUR. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 3.12.2018 k vydaniu

bezdôvodného obohatenia za používanie predmetov ochrany v roku 2017 vo výške 1.510,50 EUR.

7. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

8. Podľa ust. § 27 ods. 1 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon, verejný prenos diela je verejné šírenie

diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať
osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.

9. Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon, autor má právo použiť svoje dielo a právo
udeliť súhlas na použitie svojho diela.

10. Podľa ust. § 58 ods. 1 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon autor, do ktorého práva sa
neoprávnenezasiahloaleboktoréhoprávuhrozíneoprávnenýzásah,samôžedomáhaťnajmäi/vydania
bezdôvodného obohatenia.

11. Podľa ust. § 63 ods. 2 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i)
a ods. 2 sa môže domáhať a) aj ktorýkoľvek zo spoluautorov v mene a na účet všetkých spoluautorov,
b) namiesto autora nositeľ práv, c) namiesto autora osoba, ktorá zverejnila anonymné dielo alebo
pseudonymné dielo, pri ktorom nemožno určiť totožnosť autora; to neplatí, ak sa autor anonymného
diela alebo pseudonymného diela, pri ktorom nemožno určiť totožnosť autora, stane verejne známym

a uplatní svoje autorstvo k tomuto dielu alebo d) vo svojom mene a na účet autora aj organizácia
kolektívnej správy.

12. Podľa ust. § 141 ods. 1 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon, správou práv sa na účely tohto
zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu,

audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len "predmet ochrany"). Správu
práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa
tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147 ustanovené inak.

13. Podľa ust. § 144 ods. 1,2 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon, právnická osoba oprávnená na

základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov
práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti,
je organizáciou kolektívnej správy, ak a) jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv,
b) kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a c) má sídlo na území Slovenskej
republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len

"oprávnenie"). Organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na
vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

14. Podľa ust. § 79 ods. 1,2 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon, organizácia kolektívnej správy,
ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto

uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom
rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv
a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a b) ktorí nie sú touto
organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmtodielam podľa odseku 2. Nositeľ práv podľa odseku 1 písm. b) je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu
svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich diel prostredníctvom rozšírenej
hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy podľa odseku 1, ktorá

o tom bez zbytočného odkladu informuje nadobúdateľa licencie.

15. Podľa § 165 ods. 8 zák. č. 185/2015 Z.z. Autorský zákony, ak sa organizácia kolektívnej správy
nedohodne na uzavretí zmluvy podľa odseku 1 alebo ak nepredloží používateľovi návrh zmluvy podľa
odseku 4, môže používateľ požadovať, aby obsah takejto zmluvy vrátane odmeny a nahradenia vôle

uzavrieť takúto zmluvu určil súd. Súd pri určení obsahu zmluvy podľa odseku 1 písm. a) až c) prihliada
na druh predmetu ochrany, spôsob, rozsah, účel jeho použitia a na čas, v ktorom sa predmet ochrany
bude používať.

16. Podľa ust. § 83 ods. 2,3,4 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon, za autorov audiovizuálneho
diela sa považujú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne

pre toto dielo, a iná fyzická osoba, len ak sa na vytvorení audiovizuálneho diela podieľala tvorivou
duševnou činnosťou. Ak sa na tvorbe audiovizuálneho diela podieľalo viacero fyzických osôb podľa
odseku 2, primerane sa uplatnia ustanovenia § 15. Práva autorov audiovizuálne použitých diel zostávajú
zachované.

17. Podľa ust. § 86 ods. 1,2 zák. č.185/2015 Z.z. Autorský zákon, ak nie je dohodnuté inak, majetkové
práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela, ak od
autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela
a dohodol sa s nimi na odmene za vytvorenie audiovizuálneho diela a na odmene alebo spôsobe
jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie audiovizuálneho diela; na dohodu o odmene za

použitie diela sa vzťahuje ustanovenie § 69 ods. 1 až 3. Ak výrobca originálu audiovizuálneho diela
vykonáva majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu podľa odseku 1, platí, že a) má výhradnú
licenciu v neobmedzenom rozsahu na celý čas trvania majetkových práv na použitie audiovizuálneho
diela alebo jeho časti v znení pôvodnom, dabovanom alebo doplnenom o titulky, a to s možnosťou
udelenia sublicencie alebo postúpenia licencie, b) je povinný previesť odmenu za káblovú retransmisiu

audiovizuálnehodiela,ktorúmuvyplatípríslušnáorganizáciakolektívnejsprávybezzbytočnéhoodkladu
po takomto vyplatení v prospech autorov audiovizuálneho diela, a c) právo autorov audiovizuálneho
diela na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.

18. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa ust. § 442a ods. 1,2 OZ pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza

aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie
alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného
vlastníctva, nezdalo postačujúce. Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže
byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo
výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto

práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

20. Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

21. Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený

v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.23. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zz. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vyplatenie bezdôvodného obohatenia za rok 2017 z titulu
neuzatvorenia licenčnej zmluvy.

25. V konaní bolo preukázané, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy s udeleným oprávnením

Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 18.8.2016, okrem iného aj na výkon kolektívnej správy
práv na použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti verejným prenosom. Žalobca ako
organizácia kolektívnej správy nie je organizáciou, ktorá by správu autorských práv vykonávala za
účelom dosahovania zisku (§ 144 ods. 2 písm. b/ AZ). Zastupuje nositeľov autorských
práv vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a na ich účet (§ 144 ods. 3 AZ) a to aj vrátane práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 63 ods. 2 písm. d/ AZ odkazuje na znenie ustanovenia §

58 ods. 2 písm. i/ AZ). V žalovanom období kalendárneho roka 2017 bol žalovaný prevádzkovateľom
ubytovacieho zariadenia Hotel Arkada, ktorý patrí do kategórie 3 hviezdičkových hotelov, v ktorom
uskutočňoval verejný prenos prostredníctvom 32 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v
32 izbách. Zároveň bol žalovaný prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Stela, ktorý patrí do
kategórie 4 hviezdičkových hotelov, v ktorom uskutočňoval verejný prenos prostredníctvom 23 kusov

zvukovoobrazových zariadení umiestnených v 23 izbách. Verejný prenos sa uskutočnil bez toho, aby
žalovaný uzatvoril so žalobcom licenčnú zmluvu. Žalobca v konaní preukázal, že zastupuje nositeľov
práv pri výkone správy a súčasne, že túto správu vykonáva práve ku konkrétnym predmetom ochrany,
ktoré mu títo nositelia práv do správy zverili. Obrana žalovaného spočívala v argumentácii, že nie
je povinný mať uzatvorenú kolektívnu zmluvu, keďže považuje za neprimerane vysokú požadovanú

odmenu podľa sadzobníka žalobcu.

26. Súd uvádza, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá zastupuje v zmysle citovaného
ustanovenia § 79 ods. 1 AZ najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je
oprávnená uzatvárať rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých

diel nositeľov práv a to aj tých, ktorí sú zastúpení na základe dohody v zmysle § 164 AZ alebo aj tých,
ktorí neuzatvorili takúto dohodu, ale nevylúčili kolektívnu správu k týmto dielam v zmysle § 79 ods. 2 AZ.
Túto skutočnosť žalobca preukázal pripojenými niektorými zmluvami o zastupovaní nositeľov práv ako
aj recipročnou zmluvou so zahraničným partnerom a uzatvorenými rozšírenými hromadnými licenčnými
zmluvamiopoužitídielichverejnýmprenosom.Vzmluváchozastupovaníautorskýchprávautoripoverili

žalobcu zastúpením pri výkone jeho majetkových autorských práv k dielam ich verejným prenosom,
pričom obsahom zastúpenia bolo aj vyplácanie náhrad odmien aj príjmov z bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že by uzatvoril licenčnú zmluvu s konkrétnymi autormi, prípadne
inými subjektmi správy autorských práv ohľadom používania audiovizuálnych diel verejným prenosom
za žalované obdobie.

27. Súd sa zaoberal otázkou základu nároku ako aj jeho výšky vo vzťahu k požadovanému
bezdôvodnému obohateniu. Tento nárok žalobcu vyplýva priamo zo špeciálnej právnej úpravy
Autorského zákona, ktorý však jeho výšku v ustanovení § 58 ods. 1 písm. i) AZ nerieši. Je preto potrebné
vychádzať z právnej úpravy v OZ v ustanoveniach § 451 a nasledujúcich., najmä § 442a OZ.

28. V prípade neoprávneného zásahu do autorského práva bezdôvodné obohatenie vzniká tým, že
rušiteľpoužildielobeztoho,abyzískalpotrebnýsúhlasnapoužitiediela,t.j.licenciu,zaudeleniektorého
by musel poskytnúť autorovi zmluvnú odmenu. Požadovaná výška primeranej odmeny vychádzala zo
sadzobníka žalobcu. Jej výška zo strany žalovaného bola spochybňovaná, žalovaný poukazoval na

zneužívaniemonopolnéhopostaveniažalobcom.Výškabezdôvodnéhoobohateniasaodvíjaodobvyklej
odmenyzazískanielicenciepriobdobnýchzmluvnýchvzťahochvčaseneoprávnenéhozásahudopráva
autora a jeho mieste t.j. na území SR. Žalobca ju preukázal predložením hromadných licenčných zmlúv
na rovnaké predmety ochrany v danom období. V opačnom prípade by došlo k zvýhodneniu pôvodcu
zásahu do autorských práv oproti užívateľom, ktorí uzatvorili licenčné zmluvy. V zmysle Uznesenia

Ústavného súdu SR II. ÚS 101/2011 z 24.3.2011 ak by autori diel nemali zaručené právo na udelenie
súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov alebo právnické osoby združujúce používateľov iba
za „rovnakú a primeranú“ odmenu, nepochybne by to pre nich znamenalo, najmä pokiaľ ide o určovanie
výšky odmien za používanie autorských-hudobných diel, úplné vystavenie sa svojvôli používateľov,a práve tým by dochádzalo k popretiu významu a účelu autorsko-právnej ochrany. Súd teda ustálil,
že uplatnená výška bezdôvodného obohatenia vyplýva zo sadzobníka žalobcu. V prípade nesúhlasu
s požadovanou výškou odmeny pri jednaní o uzatvorení licenčnej zmluvy mal žalovaný možnosť sa

domáhať, aby takúto výšku stanovil súd v zmysle ustanovenia § 165 ods. 8 AZ, čo neurobil. Oprávnenie
žalobcu ako organizácie kolektívnej správy práv v zmysle Autorského zákona domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia vyplýva priamo z ust. § 63 ods. 2 písm. d/ AZ v súvislosti so znením § 58
ods. 1 písm. i/ AZ). Z obsahu predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca mal snahu uzavrieť
so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu, resp. so ZHR SR (ktorých členom je aj žalovaný) kolektívnu

licenčnú zmluvu, avšak zo strany žalovaného a ani ZHR SR k uzavretiu zmlúv nedošlo.

29. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uhrádzal odmenu SOZA, SLOVGRAM, avšak neuhrádzal odmenu
žalobcovi, z dôvodu, že sa mu výška odmeny zdala neprimerane vysoká, s takou argumentáciou sa
súd nestotožnil. Žalovaný sa v roku 2017 dopúšťal neoprávneného používania autorských diel, keďže
zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov, resp. žalobcu ako zástupcu autorov.

30. S poukazom na zistený skutkový stav súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške obvyklej odmeny za získanie licencie pri obdobných podmienkach podľa
sadzobníka na rok 2017. V danom prípade hotelu kategórie 3*, počet izieb 32 x 26 EUR za jedno
zvukovoobrazové zariadenie, a v ubytovacom zariadení hotela 4*, počet izieb 23 x 29,50 EUR, t.j. spolu

1.510,50 EUR.

31. Žalobca sa domáhal okrem istiny aj zaplatenia príslušenstva, a to 5% úroku z omeškania odo dňa
12.12.2018 do zaplatenia. Občiansky zákonník pri vydaní bezdôvodného obohatenia nestanoví čas
plnenia. Nárok na vydanie bezdôvodné obohatenie sa stáva splatným nasledujúci deň po doručení výzvy

na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 563 OZ, podľa ktorého ak čas plnenia nie je
dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný
mal povinnosť plniť, vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň potom ako mu žalobca doručil výzvu.

32. Súd mal za nesporné, že žalobca doručil žalovanému výzvu zo dňa 3.12.2018 dňa 6.12.2018, v

ktorej vyzval žalovaného zaplatiť 1.510,50 EUR v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Splatnosť pohľadávky
žalobcu nastala 11.12.2018, nezaplatením dlhu riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania dňa
12.12.2018. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 12.12.2018 a k tomuto dňu už bol
žalovaný v omeškaní, súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania odo dňa uplatneného v
žalobe t.j. odo dňa 12.12.2018. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky navýšenej o 5 percentuálnych bodov k prvému dňu omeškania v súlade s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Súd teda priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
5% ročne z dlžnej sumy.

33. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v zmysle ust. § 255 ods.

1 CSP.

34. Súd priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. l CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom a rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odovlanie (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súdnesprávnymúradnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli doposiaľ uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l
CSP).

Odvolanie voči rozsudku vo veci samej možno odôvodnižť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

išntancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu určenú v odseku 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej išntancie, možno v odvolaní použiť len v tedy, ak

a) týkajú sa procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok).