Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213971
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715213971.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., advokát, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnej: B. S., nar. XX. K. XXXX, bytom S. XXXX/X,

XXX XX T., o vymoženie pohľadávky vo výške 5.196,10 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr.
Janou Virličovou, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 9103/2015, o odvolaní
oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/486/2015-54 zo dňa 31. októbra 2016,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/486/2015-54 zo dňa 31. októbra 2016 z r u š u j e a
vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k. 11Er/486/2015-54 zo
dňa 31. októbra 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Exekučný
súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., pod sp. zn. IA-
C/0214/2246 zo dňa 30. apríla 2014. Z pripojených listinných dôkazov exekučný súd zistil, že oprávnený
Poštová banka, a.s. a povinná uzavreli dňa 28. apríla 2011 Zmluvu o úvere. V zmysle článku 2 (bod 5)
sa „zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, vzniknuté zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“). Podľa bodu 2, 1. časti VOP - „Definícia pojmov“ sa

rozhodcovským súdom rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.
oddiel: Sa, vložka č. 3157/B. Exekučný súd uviedol, že „v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, platného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „ Zákon o bankách“) a § 90 ods. 1
zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách platného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Zákon
o platobných službách“) bol poskytovateľ platobných služieb (Poštová banka, a.s.) povinný sám alebo

spoločne s inými poskytovateľmi zriadiť a zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu“. Exekučný
súd ďalej uviedol, že v predmetnej veci vydal rozhodcovský rozsudok STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD
zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, ktorá mala v
predmete činnosti zaradené aj zriadenie a udržiavanie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 12 ods.
1zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ďalejlen„ZRK“).Exekučnýsúdnazákladevykonaných
listinných dôkazov vyvodil, že „nebolo nijakým spôsobom preukázané, že predmetný exekučný titul bol

vydaný stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 90 ods. 1 Zákona o platobných službách a
teda, že sa jedná o súd zriadený bankou, resp. jej záujmovým združením, pričom iba takto zriadený súdbol v zmysle zákona o bankách oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov“.
Exekučný súd záverom uviedol, že exekučný titul nebol vydaný v súlade so zákonom, orgánom na to
oprávneným a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. a), b) d), e), f) g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Súd prvej inštancie vychádzal podľa názoru odvolateľa pri
rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový stav neobstojí, nakoľko
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené a napokon mal odvolateľ zato, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dopustil prekročením
zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných
listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného
ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. Zmluvu o úvere,
ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Ďalejmalzato,žerozhodnutieniejedostatočne
zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie
je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný

súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové,
logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej
uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45
ods. 1, 2 ZRK. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v

zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto
prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Oprávnený je bankou a uzavrel
s povinnou v súlade so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Ďalej poukázal na to, že oprávnený ako
banka, bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Zákona o bankách a ustanoveniam Zákona
o rozhodcovskom konaní. Poštová banka, a.s., tak postupovala v súlade s § 93b Zákona o bankách,

ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom
bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný súd sa nijako
nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný
exekučný súd a nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. Je porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní, pokiaľ exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach povarenie vydajú alebo

zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane zvýhodnil povinnú na základe jeho postavenia
a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Oprávnený zdôraznil, že exekučný súd aplikoval na
právny vzťah účastníkov konania nesprávnu normu, a to Zákon o platobných službách. Oprávnený

poukázal na skutočnosť, že úverový vzťah nemožno zaradiť ani pod jeden z taxatívne uvedených
okruhov spoločenských vzťahov, ktoré predmetný zákon reguluje, nakoľko úverová zmluva nie je takým
zmluvným typom, na ktorej základe sa poskytujú platobné služby. Ak exekučný súd vydal napadnuté
rozhodnutie s poukazom na nesplnenie ustanovenia § 90 Zákona o platobných službách, nepostupoval
správne, nakoľko posúdil zmluvný vzťah strán podľa nesprávneho právneho predpisu. Oprávnený

uzavrel, že exekučný súd svojim postupom oprávnenému znemožnil uplatniť svoje právo priznané
exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Zriaďovateľ
rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská
a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktoré vedie Ministerstvo
spravodlivostiSR,ajedržiteľompovoleniarozhodovaťspotrebiteľskésporyvsúlades§73ods.2zákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol
v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.
2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia §
391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnej uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 5.196,10 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn.

IA-C/0214/2246 dňa 30. apríla 2014, pričom mal vyznačenú právoplatnosť dňa 31. mája 2014 a
vykonateľnosť dňa 03. júna 2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorú oprávnený Poštová banka, a.s. ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli dňa
28. apríla 2011. Podľa odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku rozhodcovská doložka bola dohodnutá
medzi zmluvnými stranami v článku 2 ods. 5 Zmluvy o úvere a v článku 10 II. časti VOP. Podľa bodu

10.2.2 VOP Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov,
ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov
a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy,
a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku,

ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 týchto obchodných podmienok
ak klient najneskôr pri uzatvorení Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí banke písomné

oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 2, 1. časti
VOP - „Definícia pojmov“ sa rozhodcovským súdom rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri
ROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNAAMEDIAČNÁ,a.s.,IČO:35862882,zapísanávObchodnomregistri
Okresného súdu Bratislava I. oddiel: Sa, vložka č. 3157/B.

7. Odvolací súd z priloženého spisu zistil, že exekučný súd Uznesením č.k. 11Er/486/2015-21 zo dňa
01. februára 2016 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie v predmetnom uznesení uviedol, že
rozhodcovská doložka uvedená v bode 10.2.2 VOP predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 5 OZ, nakoľko jej dojednaním došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami.

Uvedené uznesenie exekučného súdu bolo v dôsledku podaného odvolania zo strany oprávneného
zrušené Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/234/2016-46 zo dňa 18. júla 2016
a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že
predmetná rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mal pred podpisom Zmluvy
možnosť prečítať si všetky ustanovenia Zmluvy ako aj VOP a podľa bodu 10.2.3 VOP mal možnosť

uzatvoriť Zmluvu bez rozhodcovskej doložky. Exekučný súd mal preto v ďalšom konaní po vrátení veci
opätovne preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie, predovšetkým v zmysle bodu 10.2.3
VOP.

8. Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy banky a pobočky

zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov (§ 5 písm. i) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona, (88k) a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme aleboneprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvynariešenieichvzájomnýchsporovzobchodov.

9. Pod poznámkou 88k ZoB je uvedené ustanovenie § 90 ods. 1 Zákona o platobných službách a zákon
č. 244/2002 Z.z. (ZRK).

10. Podľa § 90 ods. 1 Zákona o platobných službách účinného v čase uzatvorenia Zmluvy poskytovatelia

platobných služieb sú povinní spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového združenia (77) zriadiť
stály rozhodcovský súd a zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu podľa osobitného zákona o
rozhodcovskom konaní (78), ktorý má sídlo v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu
sa môžu zriadiťaj jeho pobočky.

11.Podpoznámkami77a78Zákonaoplatobnýchslužbáchsúuvedenéustanovenia§20faž20jzákona

č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a zákona č. 244/2002 Z.z. (ZRK).

12. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o platobných službách tento zákon upravuje
a) poskytovanie platobných služieb,
b) podmienky porovnateľnosti poplatkov,

c) podmienky presunu platobného účtu,
d) podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov,
e) podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií,
f) podmienky na vznik a podnikanie inštitúcií elektronických peňazí,
g) vybavovanie reklamácií a iných podaní a riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných

služieb alebo vydávaním a používaním elektronických peňazí,
h) dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov, dohľad nad platobnými inštitúciami a dohľad nad
inštitúciami elektronických peňazí.

13. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o platobných službách platobnou službou sa rozumie

a)vkladfinančnýchprostriedkovvhotovostinaplatobnýúčetavykonávanievšetkýchúkonovsúvisiacich
s vedením platobného účtu,
b) výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu a vykonávanie všetkých úkonov
súvisiacich s vedením platobného účtu,
c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo

na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb
1. úhradou,
2. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku,
3. inkasom,
d) vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb

1. formou povoleného prečerpania platobného účtu, a to
1a. úhradou,
1b. prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku,
1c. inkasom, alebo
2. formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku,

e) poukazovanie peňazí,
f) vykonávanie platobných operácií, pri ktorých sa súhlas platiteľa s vykonaním platobnej
operácie udeľuje prostredníctvom akéhokoľvek telekomunikačného zariadenia, digitálneho zariadenia
alebo zariadenia informačných technológií a platba sa vykoná prevádzkovateľovi telekomunikácií,
prevádzkovateľovi systému informačných technológií alebo siete, ktorý koná iba ako sprostredkovateľ

medzi používateľom platobných služieb a dodávateľom tovaru a služieb,
g) vydávanie alebo prijímanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“)

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.15. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného spočívajúcu v nesprávnom
právnom posúdení veci, je dôvodná. Odvolací súd uvádza, že na Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi
oprávneným a povinnou nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o platobných službách, nakoľko

predmetný zákon upravuje taxatívne menované spoločenské vzťahy (ust. § 1 ods. 1 a 2 Zákona o
platobných službách), medzi ktoré nie je možné zaradiť úverovú zmluvu. Podstatou záväzkového vzťahu
- Zmluvy o úvere, je v zmysle § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo odbornej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Naopak z dikcie ust.

§ 2 ods. 1 Zákona o platobných službách je zrejmé, že platobnou službou sa rozumejú jednotlivé
peňažné operácie súvisiace s vedením a vykonávaním úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu.
Z uvedeného je potom možné skôr dôjsť k záveru, že predmetná Zmluva o úvere nie je takým zmluvným
typom, na ktorého základe sa poskytujú platobné služby v zmysle Zákona o platobných službách.

16. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že oprávnený si splnil zákonom stanovenú povinnosť ponúknuť

klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania Zmluvy banke
ukladal vtedy platný T. o bankách tak, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona [(88k) (v
tomto prípade zákon č. 244/2002 Z.z.)] a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme
predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd poukazuje na to, že ako osobitný

zákon sú v poznámke 88k k § 93b Zákona o bankách účinného v času uzavretia Zmluvy o úvere (28.
apríla 2011) uvedené dva právne predpisy a to ustanovenie § 90 ods.1 Zákona č.492/2009 Z.z. (Zákon o
platobných službách) a zákon č.244/2002 Z.z. (Zákon o rozhodcovskom konaní). V predmetnej veci sa
však exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku
zameral na zistenie, či predmetný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - vydal oprávnený orgán, a to

z hľadiska splnenia povinností na strane oprávneného, ktorý je bankou v zmysle § 93b ods.1 Zákona o
bankách, avšak výlučne podľa Zákona o platobných službách. Neskúmal teda splnenie týchto povinností
aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. t.j. Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje,
že žiadny právny predpis (a teda ani Zákon o bankách) explicitne neukladá oprávnenému (ktorý je
bankou) povinnosť, aby spory riešil v rozhodcovskom konaní výhradne pred rozhodcovským súdom

zriadeným podľa § 90 ods. 1 Zákona o platobných službách. Ak takáto povinnosť pre oprávneného
(ktorý je bankou) neexistuje, resp. nie je zákonom uložená, potom oprávnený logicky môže, resp. mohol
ponúknuť povinnej návrh rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o bankách tak, že príslušný spor prejedná
a rozhodne účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutý Stály rozhodcovský súd, zriadený podľa § 12 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z.z. (Zákon o rozhodcovskom konaní) a zapísaný v príslušnom registri. Pokiaľ

teda súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie na tom, že exekučný titul nebol vydaný v súlade
so zákonom, orgánom na to oprávneným, s odôvodnením, že nebolo preukázané, že exekučný titul bol
vydaný stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle § 90 ods. 1 Zákona o platobných službách
bankou, resp. jej záujmovým združením, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie len takto zriadený súd
by bol v zmysle Zákona o bankách oprávnený prejednávať a rozhodovať spory z bankových obchodov,

takýto záver je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie
konanie.

19. Nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v ďalšom konaní bude povinný opätovne

preskúmať zákonnosť vedenia predmetnej exekúcie, predovšetkým v zmysle posúdenia dôsledkov
vyplývajúcich z bodu 10.2.3 VOP, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP) vysloveným tak v tomto rozhodnutí, ako aj v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu č.k.
2CoE/234/2016-46 zo dňa 18. júla 2016.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).