Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201536
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418201536.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: A.. J. F., X.. X.X.XXXX, F. X. XX/
A, L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., Ružinovská 42, Bratislava proti
žalovanej: A.. F. L., M.., X.. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, L., S. B. X.XXX U. R. J., na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.9.2019 č.k. 18C/9/2018-81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie z 19.3.2019 sp. zn. 18C/9/2018.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na prejednanie veci nariadil
pojednávanie na 19.3.2019. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené dňa
25.1.2019, na pojednávanie sa však nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas
a vážnymi okolnosťami, pričom v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia
sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaná sa pojednávania zúčastnila a navrhla

súdu, aby rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Pretože boli splnené podmienky
stanovené v § 278 CSP súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel a rozhodol o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca podal návrh na zrušenie tohto
rozsudku (označený ako odvolanie) s odôvodnením, že na pojednávanie 19.3.2019 sa nedostavil preto,
že si chybne poznačil dátum jeho konania na 29.3.2019, na súd prišiel 29.3.2019 a vtedy v informačnej
kancelárii zistil, že pojednávanie prebehlo pred 10 dňami. Žalobca uviedol, že si nemieni vymýšľať

uznateľné dôvody jeho neprítomnosti na pojednávaní a dokladať ich pochybnými a neoveriteľnými
potvrdeniami, ale uviedol jediný dôvod a tým bolo ľudské pochybenie. Nakoľko mu na uvedenom spore
veľmi záležalo požiadal súd, aby prihliadol na jeho dôvod zhovievavo a posúdil ho ako ospravedlniteľný.

3. Podľa ustanovenia § 281 ods. 1 a ods. 2 CSP sa súd prvej inštancie zaoberal návrhom žalobcu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, avšak aj napriek jeho priamemu ospravedlneniu za neprítomnosť na

pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil preto, že si nesprávne poznačil termín pojednávania, skonštatoval,
že mu nie je možné vyhovieť. Vychádzal z toho, že predvolanie na pojednávanie dňa 19.3.2019
bolo žalobcovi riadne doručené do vlastných rúk 25.1.2019 (teda necelé dva mesiace vopred), v
predvolaní boli jasne a zrozumiteľne uvedené všetky potrebné údaje (miesto a čas pojednávania) a
strany sporu boli zároveň poučené o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Nakoľko sa žalobca na
pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a ani z dôležitého

dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania, pojednávalo sa v jeho neprítomnosti a žalovaná navrhla
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, a pretože boli splnené podmienky pre jeho vydanie,rozsudkom pre zmeškanie žalobcu žalobu zamietol. Aj keď bolo súdu prvej inštancie z návrhu na
zrušenie rozsudku zrejmé, že žalobca nemal v úmysle vyhnúť sa pojednávaniu, ignorovať ho alebo
narušiť priebeh konania, a aj napriek jeho pochopeniu, nepovažoval „nesprávne poznačenie dátumu

pojednávania žalobcom“ za ospravedlniteľný dôvod. Poukázal na to, že žalobca mal k dispozícii
predvolanie súdu, z ktorého bolo zrejmé kde a kedy sa pojednávanie uskutoční, pričom v ňom
bol poučený o následkoch nedostavenia sa. Uviedol, že za ospravedlniteľný dôvod by bolo možné
považovať len taký dôvod, pre ktorý nie je v možnostiach a schopnostiach strany zúčastniť sa
pojednávania, napr. náhle zdravotné komplikácie, pobyt v nemocnici, dlhodobý pracovný pobyt v

zahraničí, prípadne rodinné dôvody, a tento dôvod je potrebné aj náležite preukázať. Žalobcom uvedený
dôvod neprítomnosti na pojednávaní súd prvej inštancie vyhodnotil ako neospravedlniteľný a jeho návrh
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

4. Proti uzneseniu podal žalobca odvolania, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom a preto ho žiadal zmeniť a
zrušiť rozsudok pre zmeškanie. Mal za to, že súd prvej inštancie svojím výkladom ustanovenia § 277
ods. 2 CSP postupoval príliš formalisticky a nehodnotil zákonnosť vydania rozsudku pre zmeškanie
rovnakou mierou aj z pohľadu naplnenia jeho materiálnych zákonných znakov, čím sa odchýlil od

ustálenej judikatúry. Uviedol, že na základe teleologického, ale aj logického výkladu ustanovenia §
278 CSP je potrebné vnímať inštitút kontumačného rozsudku ako určitý druh sankcie, ktorý postihne
tú sporovú stranu, ktorá bude v konaní pasívna. Pasivitu je pritom potrebné posudzovať globálne s
ohľadom na celý priebeh konania a nie len na základe nedostavenia sa na pojednávania. Poukázal
na to, že inicioval začatie súdneho konania, v priebehu celého súdneho konania (približne 1 rok)

bol smerom k súdu aktívny, aktívne predložil súdu listinné dôkazy na potvrdenie svojich skutkových
tvrdení, reagoval na výzvy súdu, vyjadril sa k vyjadreniu žalovanej, zaplatil súdny poplatok a tým, že
si nesprávne poznačil dátum pojednávania a dostavil sa na pojednávanie podľa takto poznačeného
dátume, nemal v úmysle žiadnym spôsobom súdne konanie ignorovať, obchádzať ho, či iným spôsobom
byť pasívnym. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že ani súd nepovažoval jeho nedostavenie

sa na pojednávanie za obštrukčné konanie a že jeho úmyslom nebolo konanie narúšať a ani byť
iným spôsobom pasívnym v súdnom konaní. Jeho neúčasť na pojednávaní treba považovať za exces,
zlyhanie ľudského faktora. Zdôraznil, že inštitút kontumačného rozsudku nemá slúžiť na zrýchlenie
súdneho konania, ale má sa využívať v prípade, že niektorá zo strán nemá dostatok dôkazov na podporu
svojichtvrdeníapretosatakýmtospôsobomsnažívyhnúťrozhodnutiuvjejneprospech.Boltohonázoru,

že na základe uvedených skutočností a v komplexe jeho správania sa v celom súdnom konaní mal súd
prvej inštancie uznať jeho dôvod ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní a nariadiť nové pojednávania
vo veci samej (uznesenie Ústavného súd SR zo 4.6.2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019). Podľa jeho názoru súd
prvej inštancie nezvolil spravodlivý postup, pretože mal v zmysle ustanovenia § 265 ods. 1 CSP vydať
platobný rozkaz. Voči platobnému rozkazu je prípustný prostriedok procesnej obrany v podobe odporu,

v ktorom môže protistrana argumentovať v zásade akýmikoľvek tvrdeniami, pričom v prípade vydania
rozsudku pre zmeškanie sú možnosti nápravy oveľa užšie. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu
ČR z 10. marca 2005 sp. zn. III. ÚS 428/04 a z 23. februára 2016 sp. zn. IV. ÚS 3143/15 bol toho
názoru, že vydanie kontumačného rozsudku v jeho neprospech bolo v rozpore so zákonom a súd prvej
inštancie s prihliadnutím na jeho procesnú aktivitu mal posúdiť dôvody, pre ktoré zmeškal pojednávanie

za ospravedlniteľné a v dôsledku toho rozsudok pre zmeškanie zrušiť.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie
vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok

uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

8. Podľa ustanovenia § 281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy
sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.9. Právna úprava týkajúca sa návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie pre existenciu
ospravedlniteľného dôvodu vychádza z prezumpcie správnosti samotného rozsudku. Predpokladá, že

boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 278 CSP
s tým, že na strane žalobcu nastali také okolnosti, ktoré konajúcemu súdu nemohli byť v čase jeho
vydania objektívne známe a ktoré žalobcovi bránili dostaviť sa na súdne pojednávanie (hoci to mal v
úmysle), prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie súd teda nie je oprávnený skúmať správnosť záverov o splnení predpokladov pre

vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko k tomu slúži odvolanie proti tomuto rozsudku, ale skúma, či
možno rozsudok pre zmeškanie zrušiť z ospravedlniteľného dôvodu. Pokiaľ ide o samotný dôvod, tak
charakter ospravedlniteľného dôvodu majú nielen udalosti objektívneho charakteru (napríklad zdravotná
indispozícia, meškanie dopravného prostriedku použitého na prepravu na pojednávanie súdu alebo
technická závada na motorovom vozidle použitom z rovnakého dôvodu), ale i okolnosti spôsobené alebo
inakzavinenéstranousporu,príp.jejzástupcom,akjemožnépovažovaťichzadôvodnaospravedlnenie

zmeškania súdneho pojednávania s ohľadom na okolnosti prípadu a pomery sporových strán; bolo by
totiž nespravodlivé sankcionovať stranu sporu za porušenie povinností, ktoré sama nespôsobila.

10. Odvolací súd sa preto zameral na skúmanie, či na strane žalobcu existoval ospravedlniteľný dôvod,
pre ktorý sa nedostavil na nariadené súdne pojednávanie. Zhodne so súdom prvej inštancie dospel k

záveru, že žalobca taký dôvod opodstatňujúci zrušenie rozsudku pre zmeškanie neuviedol.

11. Žalobcom uvedený dôvod, a to nesprávne poznačenie si termínu pojednávania, nemožno považovať
za takú prekážku objektívneho alebo subjektívneho charakteru, ktorá by umožňovala súdu zrušiť
rozsudok pre zmeškanie. Ako bolo uvedené vyššie, za ospravedlniteľný dôvod treba považovať také

nepredvídateľné situácie u strany sporu, resp. jej zástupcu, ktoré jej bránili dostaviť sa na nariadené
súdne pojednávanie, hoci to mala v úmysle. V skúmanej veci je zrejmé, že pochybenie žalobcu
nemožno podradiť pod náhlu a nepredvídateľnú prekážku vzniknutú bez pričinenia žalobcu a to ani
s prihliadnutím na poukaz na jeho predchádzajúcu procesnú aktivitu v konaní. K poukazu žalobcu
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4.6.2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 odvolací

súd uvádza, že žalobca z neho vyzdvihol iba niektoré dôvody, pre ktoré by bolo možné považovať
rozhodnutie kontumačným rozsudkom za porušenie práva na spravodlivý proces, a to dlhšie trvanie
súdneho konania a to, že strana nebola v konaní nečinná. Ústavný súd však v tomto rozhodnutí
vyslovil,akoobiterdictum,žedôvodmi,prektorébysúdprikumulatívnomsplnenípodmienokuvedených
v ustanovení § 274 CSP (rovnako ako v ustanovení § 278 CSP) nemal rozhodnúť rozsudkom pre

zmeškanie je „najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní,
na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal
rozsiahle dokazovanie“. Z uvedeného je zrejmé, že pre záver, že v danom prípade súd prvej inštancie
vykladal ustanovenie § 281 ods. 1 CSP príliš formalisticky, nebol daný dôvod a to ani s prihliadnutím na
celý priebeh daného súdneho konania. Vo veci išlo o prvé pojednávanie, nebolo vykonané do vydania

rozsudku žiadne dokazovanie a tak pri takomto stave konania neexistovali ďalšie súvisiace dôvody pre
možnosť neaplikovať kogentnú úpravu ustanovenia § 278 CSP.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzaný
dôvod zmeškania pojednávania nemožno pokladať za ospravedlniteľný, ktorý by mohol mať za

následok zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti,ktorýmibypreukázalnesprávnosťnapadnutéhorozhodnutia,t.j.také,ktorébybolispôsobilé
privodiť jeho zmenu, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).