Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. máj 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222290
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2315222290.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.,
IČO: 35 910 739, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, zastúpeného splnomocnencom: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanému: T. D., nar.
X.X.XXXX, bytom C., R. XXX, zastúpeného AK: JUDr. Jana Hreňová, so sídlom Bratislava, Koreničova
2, o zaplatenie sumy 2.356,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 17C/624/2015-421 zo dňa 3. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 51, § 488, § 489 Občianskeho

zákonníka, § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, 3, 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej aj „zákon
o energetike“), s poukazom na procesné ustanovenia § 150, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi právne uzavrel, že žaloba
je nedôvodná, keď žalobca sa domáha zaplatenia žalovanej sumy z titulu neoprávneného odberu, v
zmysle faktúry č. 9000178882 zo dňa 27.5.2014 za obdobie od 19.6.2013 do 27.3.2014. Po doplnení
dokazovania konštatoval, že ohľadne vzniku škody a jej výšky sa plne stotožnil právnou argumentáciou

žalovaného. Žalobca za účelom preukázania protiprávneho konania - poškodenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii (poškodenia plomby), ktoré žalobca právne posudzuje ako neoprávnený
odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, predložil jediný dôkaz, a to znalecký
posudok č. 300/PL-2014 zo dňa 13.5. 2014, ktorý vypracoval znalec Ing. Peter Leška, ktorý obsahuje
niekoľko nedostatkov, v dôsledku ktorých nemožno znalecký posudok hodnotiť tak, že preukazuje
poškodenie plomby a tým protiprávne konanie (poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 25Co/18/2018). Znalec v znaleckom posudku vykonal porovnanie jedného kontrolného odtlačku

s označením M41/08 s jedným sporným odtlačkom s označením M41/08. Odtlačok na plombe, napr.
odtlačok označením „M41/08“, sa vytvára pomocou tzv. razníc. Raznica sa osádza do plombovacích
klieští a pomocou tohto nástroja sa vytvára odtlačok na plombe. Zo znaleckého posudku vyplýva, že
znalec mal k dispozícii len kontrolné odtlačky, a nemal k dispozícii samotné raznice a plombovaciekliešte, teda nástroje, ktorými sa tieto odtlačky (vrátane kontrolného odtlačku) vytvárajú. Označenie
„M41/08“ je určené podľa autorizovanej osoby a podľa roku overenia. Označenie „M41“ je označenie
autorizovanej osoby: Elster s.r.o., so sídlom Nám. Dr. Alberta Schweitzera, 194, 916 01 Stará Turá,

IČO: 31 421 482, a „08“ je rok overenia. To znamená, že ak sa na meradle (plynomere) nachádzala
plomba s označením „M41/08“, tak toto meradlo úradne overovala autorizovaná osoba Elster s.r.o, a
to v kalendárnom roku 2008. V každom kalendárnom roku sa používal určitý počet razníc, pričom
autorizovaná osoba Elster s.r.o. používala v roku 2008 4 kusy razníc. Do roku 2008 boli razníky „M41“
vyrábané kovoryteckou metódou (ručne), čo mohlo spôsobovať určité odchýlky medzi jednotlivými

odtlačkami razníkov (dôkaz: vyjadrenie Elster s.r.o. - príloha k znaleckému posudku č. 80/PL-2019).
Znalec porovnával len jeden kontrolný odtlačok s jedným sporným odtlačkom, hoci je zrejmé, že v
roku 2008 sa používali 4 kusy razníc, medzi ktorými existovali rozdiely. Preto znalecký posudok by
bol relevantný len v prípade, pokiaľ - by mal znalec k dispozícii všetky 4 ks razníc, ktoré sa v daný
kalendárny rok používali, alebo by mal k dispozícii 4 ks odtlačkov, pri ktorých by bolo preukázané, že
boli vytvorené všetkými 4 ks razníc, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku používali. Len v prípade

takéhoto vyššie spomenutého porovnávacieho materiálu, za ktorý zodpovedá zadávateľ znaleckého
posudku, by bolo možné konštatovať, či sporný odtlačok bol alebo nebol vytvorený niektorou z razníc,
ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku používali. Nie je tak zrejmé a preukázané, akou raznicou
bol kontrolný odtlačok vytvorený, pričom je zrejmé, že počet razníc, ktoré sa v roku 2008 používali,
je vyšší, než počet kontrolných otlačkov, s ktorými vykonal znalec znalecké dokazovanie. Keďže nie

je zrejmý pôvod kontrolného odtlačku, ktorý mal znalec k dispozícii, nie je možné znalcom tvrdenú
nezhodu vyhodnotiť tak, že sporný odtlačok nebol vytvorený niektorou raznicou, ktorá sa v príslušnom
roku používala. Uvedené platí aj z dôvodu, že nie je vylúčené, že sporný odtlačok by mohol byť zhodný
s iným kontrolným odtlačkom, ktorý by bol vytvorený inou raznicou ako tou, pomocou, ktorej sa vytvoril
kontrolný odtlačok uvedený v znaleckom posudku. Vyššie uvedené úvahy o porovnávacom materiáli

vyplývajú napr. aj z právoplatných súdnych rozhodnutí Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C/469/2015,
sp. zn. 8C/96/2016 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15Cob/129/2016, v ktorých súdy hodnotili rovnaký
znalecký posudok (porovnávanie dvoch odtlačkov) od toho istého znalca (Ing. Peter Leška), pričom
dospeli k záveru, že vzhľadom na účinné spochybnenie predloženého znaleckého posudku žalobca
nepreukázalnímtvrdenéprotiprávnekonanie.Okresnýsúdmázato,žepokiaľznalecporovnávalsporný

odtlačok len s jediným kontrolným odtlačkom, ktorého pôvod nie je preukázaný, tak znalcom tvrdenú
nezhodu medzi sporným a kontrolným odtlačkom nie je možné hodnotiť tak, že sporný odtlačok nebol
vytvorený žiadnou z razníc, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku používali, pretože stále existuje
možnosť, že sporný odtlačok je zhodný s kontrolným odtlačkom, ktorý by bol vytvorený inou raznicou
ako tou, ktorou bol vytvorený kontrolný odtlačok nachádzajúci sa v znaleckom posudku. Uvedené platí

najmäzdôvodu,ževroku2008sapoužívali4kusyrazníc,pričommedzinimiexistovalirozdiely,aznalec
porovnával sporný odtlačok len s jediným kontrolným odtlačkom. Z týchto dôvodov tak nie je vylúčené a
stále existuje možnosť, že sporný odtlačok bol vytvorený raznicou, ktorá sa v príslušnom kalendárnom
roku používala, a teda sa jedná o pravý a originálny odtlačok na plombe, a preto nemožno hovoriť o
porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Znalecký posudok preto nemožno hodnotiť tak,

že by preukazoval porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (alebo naopak dokazoval).

4. Podstata argumentácie žalovaného sa týkala okrem znaleckého posudku aj vzniku škody a jej výške.
Inštitút náhrady škody má plniť kompenzačnú funkciu. To znamená, že inštitút náhrady škody má
zabezpečiť, aby sa poškodenému nahradila škoda, t. j. ujma najmä v jeho majetkovej sfére, a to práve

a len v takom rozsahu, v akom mu vznikla. Ak by sa poškodenému nahradila škoda v menšom rozsahu,
nedošlo by k naplneniu kompenzačnej funkcii, pretože na strane poškodeného by stále existovala ujma,
ktorá by nebola nahradená. Naopak, ak by sa poškodenému nahradila škoda vo väčšom rozsahu,
rovnako by nedošlo k naplneniu kompenzačnej funkcii, pretože poškodený by dostal viac,
než aká škoda mu vznikla. V takomto prípade by došlo na strane poškodeného k nadkompenzácii a

teda k obohateniu nad rámec skutočnej výšky škody, a na strane zodpovednej osoby
k zásahu do jej majetkových práv, pretože zodpovedná osoba by hradila viac, než koľko hradiť mala, a
preto by náhrada škody v takomto prípade pôsobil voči zodpovednej osobe sankčne. Z týchto dôvodov
je v konaniach o náhradu škody vždy potrebné postupovať tak, aby bola určená skutočná výška škody, a
ak to nie je možné, je potrebné ju určiť tak, aby sa čo najviac priblížila výške škody skutočnej. Poukázal

na nález Ústavného súdu ČR spis. zn. I. ÚS 668/15, ktorého princípy a úvahy sú plne použiteľné na
prejednávanú vec. Podstata inštitútu náhrady škody je rovnaká aj v Českej republike aj v Slovenskej
republike,asícesacitovanérozhodnutietýkaelektriny,jeplnopoužiteľnéajvovzťahukplynu,pretožesa
jedná o podobné energetické veličiny. Použiteľnosť označeného nálezu bola potvrdená v rozhodnutiachKrajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/65/2017, sp. zn. 23Co/119/2017, sp. zn. 31Cob/61/2014, sp. zn.
26Co/291/2014, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/210/2019, sp. zn. 3Cob/239/2017, Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/10/2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/117/2016, ÚS SR sp.

zn. IV. ÚS 137/2018.

5. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/65/2017 sa nestotožňuje s
tvrdením žalobcu, podľa ktorého je dôvodné určovať výšku škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z.,
pretože nie je možné škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.

K uvedenému spôsobu vyčíslenia škody okresný súd zdôrazňuje, že aplikovanie predmetnej vyhlášky
nemá byť automatické, ale pri každom prípade sa musia zohľadňovať špecifické okolnosti tak, aby
zistenáškodasačonajviacpriblížilakuškodeskutočnej,ataksačonajviacnaplnilkompenzačnýprincíp,
ktorý je predmetnou právnou úpravou sledovaný. Primárne sa teda výška škody určuje na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zákona o energetike) a až v
prípade, že ak to nie je možné, je prípustné postupovať podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Pre určenie

výšky škody je možné vziať do úvahy i predchádzajúce, v minulosti vykazované spotreby odobratého
plynu neoprávneným odberateľom, pokiaľ by tieto boli k dispozícii, prípadne i znaleckým posudkom
určiť výpočet pre odberateľa spravodlivým spôsobom, k čomu ale potrebné dôkazné prostriedky musia
vychádzať z aktivity strany sporu.

6. Okresný súd konštatoval, že výška fiktívnej škody podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. nemôže narušiť
rovnováhu medzi legitímnym záujmom distribútora plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom
do majetkových práv neoprávneného odberateľa natoľko v jeho neprospech, že ide o neprimeraný
zásah do jeho majetkových práv. Preto vykonávací predpis (vyhláška č. 449/2012 Z. z.) nemožno
aplikovať, alebo ho možno aplikovať iba čiastočne v prípade, ak by výpočet náhrady škody podľa

tejto vyhlášky nezabezpečoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale došlo by ním k akejsi
nadkompenzácii poškodeného, či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa. Pritom náhrada
škody nemá sankčnú povahu a jej funkciou nie je poškodeného akokoľvek obohatiť (pozri nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 668/15). Z ustanovenia § 82 ods. 3 zákona o energetike nemožno
vyvodiť, že by v každom prípade neoprávneného odberu bolo potrebné určiť fiktívnu výšku škody

v zmysle vyhlášky. Takýto postup je možný iba v prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Pri výpočte výšky náhrady škody treba dať
prednosť takému spôsobu výpočtu, ktorý bude bližšie realite v tom zmysle, že zohľadní históriu spotreby
plynu žalovaným. Je neudržateľný záver, že žalovaný by mal žalobcovi zaplatiť sumu rovnajúc sa
niekoľkonásobku v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 6Co/210/2019).

7. Je zrejmé, že spotreba určená žalobcom podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. je niekoľkonásobne vyššia
oproti obvyklej spotrebe odberného miesta za predchádzajúce obdobia. Spotreba určená žalobcom
podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. je neprimeraná, nezodpovedá a ani sa nepribližuje obvyklej spotrebe

odberného miesta, a z tohto dôvodu nemožno takto určenú spotrebu použiť na určenie výšky škody,
pretože v opačnom prípade by došlo k vzniku nadkompenzácie na strane žalobcu ako poškodenej
osoby a k zásahu do majetkových práv žalovaného ako zodpovednej osoby. Vždy je potrebné určiť
výšku škody čo najbližšie výške škody skutočnej, a v prípadoch neoprávneného odberu plynu je možné
vychádzať zo spotrieb odberného miesta za predchádzajúce obdobia. Ak by súd pri určení výšky škody

vychádzal z priemernej spotreby odberného miesta žalovaného za predchádzajúce obdobia, t. j. za
obdobia pred žalobcom tvrdením obdobím neoprávneného odberu plynu (ktoré žalobca nepovažuje za
obdobia neoprávneného odberu plynu), t. j. za obdobie od 18.6.2006 do 18.6.2016, tak okresný súd
dospeje k záveru o priemernej dennej spotrebe vo výške 4,32 m3. Za žalobcom určených 282 dní
neoprávneného odberu tak malo byť množstvo plynu určené 4,32 * 282 = 1218,24 m3, ktorého hodnota

je 1218,24 * 10,686 * 0,03382 = 440,27 Eur. Sám žalobca eviduje úhradu sumy vo výške 696,53 Eur
vo vzťahu k jeho nároku na náhradu škody.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže
žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 365 ods. 1 písm.b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval s tým, že nesúhlasí s nesprávnymi skutkovými
zisteniami prvoinštančného súdu uvedenými v odseku 24, keď sa javí veľmi zmätočné konštatovanie o
tom, že nie je zrejmý pôvod kontrolného odtlačku. Tento kontrolný odtlačok obsahuje označenie: M41/08

autorizovanej osoby spol. ELSTER, s.r.o., pričom pravosť tohto odtlačku nebola žiadnym spôsobom
spochybňovaná ani zo strany žalovaného, problém bolo podľa žalovaného a napokon aj podľa súdu
prvej inštancie to, že týchto kontrolných odtlačkov bolo viac (4), ktoré mohli niesť odchýlky a teda
žalobcanemalposkytnúťdostatočnýporovnávacímateriál,t.j.tvrdenýproblémmábyťvtom,žeodtlačok
na plombe meradla by mohol byť spôsobený jedným z odtlačkov razníc existujúcich a používaných

v roku 2008. Tieto tvrdenia však nijakým spôsobom nedôvodia pochybnosti o (originálnom) pôvode
kontrolného odtlačku a preto je v tomto smere skutkové konštatovanie súdu prvej inštancie zreteľne
nesprávne a spôsobuje zmätočnosť v ostatnom hodnotení skutkového stavu. Súd prvej inštancie bez
rozumného dôvodu prezumuje skutočnosť, že jednotlivé kontrolné odtlačky niesli odchýlky, pričom z
vyjadrenia spol. ELSTER s.r.o. vyplýva len určitá alternatíva resp. možnosť, že kontrolné odtlačky mohli
niesť odchýlky, avšak konajúci súd prvej inštancie toto bez ďalšieho vyhodnotil tak, že odchýlky sa v

prospech žalovaného prezumujú a že odtlačok mohol byť vytvorený potenciálne inou z vtedy existujúcich
a používaných razníc. K uvedenému zisteniu súd dospel výlučne na základe tvrdení žalovaného,
bez toho aby žalovaný toto svoje tvrdenie o existencií potenciálnych odchýliek podložil relevantným
kovoryteckým stanoviskom spoločnosti, ktorá predmetné raznice vyrábala. Teda na strane žalovaného
sa bez akéhokoľvek odborného dôvodu prezumuje zásadná skutočnosť majúca vplyv na rozhodnutie v

merite veci. Zo znaleckého posudku vyplýva, že do zabezpečenia meradla bolo zasiahnuté iným typom
raznice než tou, ktorá bola poskytnutá na porovnanie. Z toho vyplýva, že boli zistené dva rôzne odtlačky
razníc na zabezpečení plynového meradla. Keďže v príslušnom roku, kedy sa používali plombovacie
kliešte s príslušnými raznicami, neboli vykonané viacnásobne (viac ako jeden) plombovacie úkony na
odbernom mieste žalovaného, je v rámci legálneho a zákonného poňatia veci vylúčené, aby došlo

zo strany oprávnenej osoby k inému zásahu, pri ktorom by mohlo dôjsť ku vzniku sporného odtlačku
(o ktorom sa prezumuje, že je zhodný s iným odtlačkom raznice, ktorá bola používaná v tom istom
roku). Ani samotný žalovaný totiž nenamietal, že by v danom období bolo jeho odberné miesto viackrát
plombované oprávnenými osobami, t.j. logika veci rozumne vylučuje legálny zásah oprávnenej osoby
s použitím plombovacích klieští používaných v danom roku, ktoré majú odlišné odtlačky razníc. Inými

slovami na to, aby sa mohol prezumovať viacnásobný zásah do zabezpečenia meradla autorizovanými
kliešťami (s rôznymi druhmi razníc) je potrebné, aby oprávnená osoba reálne aj takúto činnosť vykonala,
teda opakovane (aspoň dvakrát v danom roku) pristúpila k plombovacím úkonom na odbernom mieste
žalovaného.Kuvedenémuvšaknedošlo,čoanisamaprotistrananenamietala.Pripohľadenavyjadrenie
spol. ELSTER, s.r.o. je zrejmé, že sa konštatuje, že raznice sú zabezpečené v trezore a k dispozícii

ich majú len pracovníci metrologického strediska. Teda v zásade je možné konštatovať, že prezumpcia
použitia 2 rôznych razníkov používaných v danom roku, predstavuje zároveň prezumpciu, že jedno
použitie razníku bolo neoprávnené (vzhľadom k tomu, že v danom roku nedošlo k viacnásobnému
plombovaniu zabezpečenia meradla). V súčasnej dobe však nie je možné skúmať či sporný odtlačok
raznice bol alebo nebol zhodný s iným odtlačkom používaným v danom roku resp. nie je možné skúmať

či došlo k zneužitiu autorizovaných plombovacích klieští. Totiž v prípade, že sa súd prvej inštancie
domnieva, že sporný odtlačok na zabezpečení meradla môže byť zhodný s iným odtlačkom existujúcim
v danom roku, tak javí ako jediná logická alternatíva, že došlo k neoprávnenému použitiu autorizovaných
plombovacích klieští. Túto skutočnosť však nemožno len prezumovať, ale je potrebné ju aj dokazovať
a keďže k žiadnemu takémuto preukázania nedošlo, nemožno uvedené ani rozumne predpokladať.

K neoprávnenému zásahu do plomby meradla došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v rozmedzí
19.6.2013-27.03.2014 (pričom presný deň nie je potrebné skúmať z dôvodu objektívnej zodpovednosti).
Z vyjadrenia spol. ELSTER s.r.o. vyplýva informácia, že všetky razníky používané v roku 2008 boli
neskôr v roku 2012 komisionálne zošrotované resp. niektoré kusy sú archivované v uzamknutom
priestore. Podľa žalobcu je s vysokou mierou rozumnej pravdepodobnosti vylúčené, aby v rozmedzí

rokov 2013-2014 došlo k zásahu do zabezpečenia plynového meradla jednou z razníc používaných
v roku 2008 (ktoré boli v roku 2012 zlikvidované resp. zaistené). Skutkový stav nebol zo strany súdu
prvej inštancie zistený správne, kedy nevenoval pozornosť aký vplyv skutočne má resp. môže mať
skutočnosť existencie viacerých druhov razníkov na vyriešenie otázky preukázania neoprávneného
zásahu do meradla. Okresný súd bez ďalšieho akceptoval predpoklady tvrdené žalovaným bez toho,

aby skúmal reálne okolnosti, ktoré predpoklady žalovaného vyvracajú. V jednom roku nedošlo
k legálnemu viacnásobnému použitiu plombovacích klieští na konkrétnom odbernom mieste a tým
pádom nemohlo dôjsť k použitiu dvoch rôznych razníkov. Súčasne je z chronologického hľadiska
takmer vylúčené použitie týchto razníkov z roku 2008 v neskoršom období rokov 2013-2014. Žalobcamá za to, že žaloba bola zamietnutá najmä z dôvodov právneho posudzovania vzniku škody, podľa
rozsudku žalobca nepreukázal vznik škody resp. objektívne a spoľahlivé kritéria na jej výpočet. Uviedol
tiež, že výška škody má povahu sankcie (v tomto vychádzal z nálezu ÚS ČR I ÚS 668/15) a ďalej,

že je potrebné pri výpočte škody vychádzať z historického prehľadu spotrieb na odbernom mieste
žalovaného.Suvedenýmprávnymposúdenímnemožnosúhlasiť.Nesúhlasísozohľadnenímprivýpočte
výšky škody predchádzajúcou históriou platieb, keď použitie predchádzajúcich historických údajov
nameraných meradlom s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je vylúčené priamo
ex lege a to s poukazom na zákon o metrológií (§ 15 ods. 6, § 19), na ktorú úpravu žalobca v konaní

poukazoval, avšak okresný súd sa touto nezaoberal. Právne posúdenie vychádzajúce z nálezu ÚS
ČR I ÚS 668/15 považuje za prejav podstatnej arbitrárnosti právneho posudzovania, nakoľko žalobca
opakovane v konaní vysvetlil, že predmetný nález sa týka otázky posudzovania spotreby elektrickej
energie a nie plynu. Žalobca vždy v prvom rade vychádza pri určení škody z povahy a počtu plynových
prístrojov. Uvedené je zrejmé priamo z vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“). V prípade ak nie je

možné spotrebiče identifikovať, uplatní sa ust. § 1 ods. 8 vyhlášky, ktoré predstavuje síce fikciu o
spotrebičoch a ich spotrebe, ale zďaleka nemá povahu fikcie, aká sa používa pri určení neoprávnenej
spotreby elektriny, ktorá ako sme uviedli predpokladá, maximálnu kapacitu odberného miesta, či
prierez vodičov. Existuje mnoho ďalších rozdielov medzi trhom s elektrinou a plynom (napr. počet
distribútorov), avšak vyššie uvedený rozdiel pri výpočte škody považuje za najpodstatnejší. Okresný súd

pri rozhodovaní opomenul rozhodovaciu prax NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017, sp. zn. 5Obdo/32/2018,
sp. zn. 2Obdo/32/2018 a tiež rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/140/2017, sp. zn.
26Co/164/2017, sp. zn. 31Cob/40/2017, sp. zn. 9Co/65/2018. Práve NS SR prezentuje právny názor,
ktorý vysvetľuje prečo je potrebné v prípade podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike
postupovať podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. s poukazom na rozhodnutie sp. zn. 5Obdo/32/2018

bod 39, bod 43, bod 44, bod 48. Žalobca berie na zreteľ a súčasne rešpektuje možnosť určitého odklonu
od judikatórnej záväznosti názoru NS SR, avšak v duchu zachovania určitých pravidiel právnej doktríny,
je potrebné aby odklon spĺňal jeden imanentný atribút. Tento doktrinálny atribút spočíva v existencií
predpokladu predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v obdobnej
skutkovej a právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto nepovažuje za

porušenie princípu právnej istoty (R 68/1971). Z rozsudku okresného súdu nevyplýva natoľko kritické
zistenie, ktoré by odôvodňovalo odklon resp. inak by racionálne vyvracalo úvahy a právny názor NS
SR už skôr vyslovený. Okresný súd nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia, porušil právo
žalobcu na spravodlivý súdny proces. Napadnutému rozsudku predchádzalo zrušujúce rozhodnutie
odvolacieho súdu (uznesenie č.k. 9Co/65/2018-334), v ktorom tento uviedol niekoľko právnych atribút,

ktoré mali byť z hľadiska opätovného právneho posudzovania záväzné pre súd prvej inštancie a zároveň
poukázal na bod 20, bod 21, bod 22, bod 24. Napriek názoru odvolacieho súdu opätovne napadnutý
rozsudok obsahuje závery, ktoré zreteľne odporujú právnemu názoru odvolacieho súdu, konkrétne bod
16, bod 17, bod 18. Pre prípad, že by bolo dôvodené zmenou zisteného skutkového stavu (s čím žalobca
nesúhlasí), tak nie je zrejmé prečo vôbec okresný súd pristupoval k právnemu posudzovaniu, pokiaľ

mal za to, že poškodenie plomby meradla nebolo zistené. Totižto pokiaľ nemal mať konajúc súd prvej
inštancie poškodenie plomby meradla za preukázané, tak uvedené právne posúdenie nemá žiadny
logický význam, nakoľko právne posúdenie prezentované okresným súdom predpokladá subsumciu
skutkového stavu s poškodeným zabezpečením meradla. V tomto rozsahu sa teda javí napadnuté
rozhodnutie minimálne ako zmätočne, čo zakladá inú vadu konania.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Konštatovanie
okresného súdu, že nie je zrejmý pôvod kontrolného odtlačku, je správne a nespôsobuje zmätočnosť.
K zisteniu o možných odchýlkach medzi jednotlivými raznicami dospel okresný súd na základe
vyjadrenia obchodnej spoločnosti Elster s.r.o. (príloha k znaleckému posudku č. 80/PL-2019), v ktorom

je výslovne uvedené „do roku 2008 boli razníky „M41“ vyrábané kovoryteckou metódou (ručne), čo
mohlospôsobovaťurčitéodchýlkymedzijednotlivýmiodtlačkamirazníkov“.ObchodnáspoločnosťElster
s.r.o. je autorizovaná osoba, ktorá disponovala samotnými razníkmi „M41“, a preto je plne oprávnená
a spôsobilá vyjadriť sa k ich vlastnostiam a používaniu. Jej vyjadrenie o odchýlkach medzi raznicami
v jednom roku je jednoznačné, a je spôsobilé spochybniť hodnovernosť žalobcom predloženého

znaleckého posudku, v ktorom znalec vykonával porovnanie len s jedným kontrolným odtlačkom, hoci
sa v príslušnom roku používali 4ks razníc, t. j. je spochybnená hodnovernosť znaleckého posudku
pre nedostatočný porovnávací materiál, keďže nie je vylúčené, že sporný odtlačok by bol zhodný s
iným kontrolným odtlačkom. Skutočnosť tvrdená žalobcom, že do plomby meradla zasiahnuté bolo,čo má vyplývať z predloženého znaleckého posudku, však zo znaleckého posudku nevyplýva, čo
bolo vysvetlené okresným súdom. Chybné je aj to, že žalobca sa snaží spochybnenie postupu znalca
vyvrátiť záverom znaleckého posudku, čo je logicky nesprávne, pretože práve tento záver vychádza

zo spochybneného postupu znalca. Žalobca napríklad prezentuje svoje úvahy o tom, že k poškodeniu
plomby malo dôjsť v období od 19.6.2013 do 27.3.2014, a keďže originálne raznice boli v roku 2012
komisionálne zošrotované, tak k poškodeniu plomby muselo dôjsť pomocou neoriginálnej raznice, lebo
originálna v tom období už neexistovala. Aj na tomto príklade vidno, že žalobca vychádza z predpokladu
o poškodení plomby, z ktorého robí ďalšie závery. Lenže, ak by mal znalec k dispozícii dostatočný

porovnávací materiál (4 ks razníc alebo 4 ks odtlačkov), nie je vylúčené, že mohol konštatovať zhodu
odtlačkov, čo znamená, že raznica, ktorá bola na meradle osadená v roku 2008, tam bola až do
času demontáže meradla (27.3.2014) a nikdy poškodená nebola. To znamená, že sporný odtlačok
bol vytvorený raznicou, ktorá v čase vytvorenia odtlačku existovala. Ak žalobca uvádza „V súčasnej
dobe však nie je možné skúmať či sporný odtlačok raznice bol alebo nebol zhodný s iným odtlačkom
používanýmvdanomroku“aztextujezrejmé,žetototvrdenieodôvodňujekomisionálnymzošrotovaním

originálnych razníc v roku 2012, tak je potrebné dodať, že napriek tomu, že v roku 2012 boli raznice
zničené, tak v roku 2014 znalec vykonal znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti zdôrazňujú dôležitosť
otázky pôvodu kontrolného odtlačku, ktorý nebol v konaní zo strany žalobcu náležite preukázaný (kto,
kedy a akým nástrojom ho vytvoril). Žalobca tvrdí, že „Použitie predchádzajúcich historických údajov
nameraných meradlom s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je vylúčené priamo

exlegeatospoukazomnazákon.ometrológií,„pretože“platnosťovereniaurčenéhomeradlazaniká,ak
bola poškodená pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia
značka.“ a „určené meradlá možno požívať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa to vyžaduje“.
Ak by sme predpokladali, že úvahy žalobcu sú správne, tak sám žalobca za obdobie neoprávneného
odberu plynu označuje obdobie od 19.6.2013 do 27.03.2014, a v odvolaní dokonca výslovne uvádza,

že z uvedeného rozumne vyplýva, že k neoprávnenému zásahu do plomby meradla došlo s najväčšou
pravdepodobnosťou rozmedzí 19.6.2013-27.03.2014.“ Z týchto tvrdení žalobcu je zrejmé, že ak podľa
jeho názoru došlo k poškodeniu plomby, tak k nemu malo dôjsť v uvedenom období, a potom v
uvedenomobdobímalodôjsťajkzánikuplatnostiovereniaurčenéhomeradlapodľazákonaometrológií.
Inak povedané, podľa tvrdení žalobcu meradlo najneskôr do 19.06.2013 plombu poškodenú nemalo,

a preto údaje zaznamenané meradlom do 19.6.2013 sú údaje zaznamenané meradlom s platným
overením, ktoré (overenie) do 19.6.2013 nezaniklo. Vzhľadom na uvedené, predchádzajúca história
spotrieb (do 19.6.2013) bola zaznamenaná meradlom s platným overením a preto je relevantná a je
možné ju použiť. Žalobca poukazuje na technické rozdiely medzi trhom s elektrinou a trhom s plynom,
tieto vyjadrenia žalobcu sú irelevantné. Podstata rozhodnutia ÚS ČR I. ÚS 668/15, z ktorej vychádzal

aj súd prvej inštancie, je v právnom posúdení inštitútu náhrady škody tam uvedenom. Inštitút náhrady
škody má plniť kompenzačnú funkciu, a voči zodpovednej osobe nemôže pôsobiť sankčne. V opačnom
prípade by na strane poškodeného došlo k nadkompenzácii (lebo by sa obohatil nad rámec spôsobenej
ujmy) a na strane zodpovednej osoby k porušeniu jej majetkových práv (lebo by musela nahradiť
viac, než aká ujma vznikla). Toto je kľúčová podstata citovaného rozhodnutia Ústavného súdu ČR.

Síce trhy s elektrinou a plynom odlišné, vo svojej podstate sú podobné, a preto aj v súvislosti
s plynom možno postupovať tak, ako je uvedené v citovanom rozhodnutí. Súd prvej inštancie podľa
odôvodnenia rozhodnutia žalobu nezamietol z dôvodu, že škoda nevznikla, ale z dôvodu, že jej výška-
bola určená nesprávne. Po správnom určení výšky škody okresný súd zohľadnil čiastočnú úhradu, ktorá
bola väčšia ako výška škody, a preto žalobu zamietol. Nakoľko došlo k zmene skutkového stavu v

dôsledku doplneného dokazovania, a to po rozhodnutí odvolacieho súdu, nemohlo v tejto časti dôjsť k
porušeniu viazanosti názorom odvolacieho súdu. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods.
1 písm. d) Civilného sporového poriadku uviedol, že možno súhlasiť so žalobcom, že ak okresný súd
vyhodnotil znalecký posudok ako nedostatočný na preukázanie protiprávneho konania, tak žaloba mala
byť z tohto dôvodu zamietnutá, a nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími podmienkami nároku na náhradu

škody, keď už prvá podmienka nebola preukázaná. Naopak, ak mal súd za to, že uplatnený nárok je
čo do základu dôvodný, avšak jeho výška je určená nesprávne, tak mal výšku uplatneného nároku
primerane znížiť, čo v konečnom dôsledku aj urobil. Žalobcom určenú výšku škody 3.053,02 Eur znížil na
sumu 440,27 Eur, a keďže suma vo výške 696,53 Eur bola žalobcovi uhradená, žalobu v celom rozsahu
zamietol. Výrok o zamietnutí žaloby je vecne správny, pretože v dôsledku oboch spomínaných úvah je

zamietnutie žaloby v celom rozsahu správne, len z iných dôvodov.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§

355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a preto postupom
podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

13. Prvým rozsudok v poradní okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

14. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením č. k. 9Co/65/2018 rozsudok súdu prvej inštancie
(prvý v poradí) zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že
druhý predpoklad zodpovednosti za škodu (vznik škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu
plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn

prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii. Okresný súd záver o nepreukázaní vzniku škody spája nesprávne s poškodením plomby
(resp. zásahu do meradla) teda s ne/existenciou protiprávneho úkonu a nie so skutočnosťou o odoberaní
plynu žalovaným v rozhodnom období (ako druhým predpokladom zodpovednosti za škodu). Pričom
ani z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva žiadne skutkové zistenie okresného súdu

o tom, či žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn alebo nie, teda ohľadom uvedeného
okresný súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, neviedol žiadne potrebné dokazovanie
a teda ani neprijal žiaden záver. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď žalovaného na
pojednávaní 26.4.2016 (zápisnica o pojednávaní na čl. 82), v ktorej uviedol, že od roku 2000 odoberá
plyn od SPP, pričom jeho právny zástupca sa vyjadril tak, že žalovaný nemá uzatvorenú zmluvu s SPP

Distribúcia, a.s., ako aj na písomnosť predloženú žalobcom. Neoprávnený odber zemného plynu na čl.
7, ktorého vyplýva spotreba zemného plynu v mesiacoch 6/2013 až 3/2014, písomnosť Slovenského
plynárenského priemyslu a. s. Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 23.6.2014 (na
č.l. 34), z ktorého vyplýva preplatok z vyúčtovania spotreby zemného plynu ako záväzok SPP voči
odberateľovizemnéhoplynu(žalovaný)zoZmluvyododávkezemnéhoplynuvočispoločnostiSlovenský

plynárenský priemysel, a.s. (faktúra č. 7426173637) so splatnosťou 31.7.2014 v sume 696,53 Eur.
Pričom uvedené písomnosti ani v spojení s výpoveďou žalovaného okresný súd nevyhodnotil, teda pri
svojomrozhodnutínezohľadnil,keďanivodôvodnenírozsudkunekonštatoval,čitátoskutočnosťzostala
sporná, alebo nie. Pričom ako spornú označil (iba) skutočnosť, že k neoprávnenému odberu došlo od
19.6.2013. S ohľadom na uvedené je potrebné, aby okresný súd ohľadom uvedeného predpokladu

zodpovednosti za škodu doplnil dokazovanie, uviedol svoje skutkové zistenia a následne svoj právny
záver o tom, či žalobca preukázal aj tento predpoklad zodpovednosti za škodu (žalobca odoberal
plyn v rozhodnom období prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii). V prípade pozitívneho záveru následne preskúma splnenie aj posledného predpokladu
a to existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Keďže okresný súd

v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nepostupoval dôsledne podľa § 82 ods. 2 zákona
o energetike a nesprávne žalobu žalobcu zamietol, v ďalšom konaní v prípade naplnenia uvedeného
zákonného ustanovenia bude viesť dokazovanie nutné aj k ustáleniu výšky škody v uplatnenej v konaní
žalobcom s poukazom na § 82 ods. 3 zákona o energetike.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol (suma
2.356,49 Eur, úrok z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 3.053,02 Eur od 11.6.2014 do 23.6.2014, zosumy 2.356,49 Eur od 24.6.2014 do zaplatenia) z dôvodu, že žalobca nepreukázal už prvý predpoklad
zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon (ako aj vznik skutočnej škody).

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu na
priznanie náhrady škody. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s čl. 15 a § 191
ods. 1 CSP podľa odvolacieho súdu dospel aj k správnym skutkovým záverom, na vec aplikoval
prislúchajúce zákonné ustanovenia a na ich základe vyvodil aj správne právne závery a dôvody, ktoré

ho viedli k zamietnutiu žaloby aj dostatočne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP vysvetlil,
pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s
relevantnými argumentmi sporových strán.

17. Podanou žalobou sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorú mu mal
spôsobiť žalovaný neoprávneným odberom zemného plynu, keď v rozhodnom období (19.6.2013 do

27.3.2014) na danom odbernom mieste odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím podľa žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty
neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Žalovaná
suma bola žalobcom vyčíslená ako rozdiel vyčíslenej náhrady škody vo výške 3.053,02 Eur fakturovanej
žalovanému faktúrou č. 9000178882 zo dňa 27.5.2014 a sumy 696,53 Eur uhradenou žalovaným.

Porušenie zabezpečenia (zabezpečovacích prvkov) proti neoprávnenej manipulácii (plomby), v tomto
prípade spornosť odtlačkov čeľustí plombovacích klieští a kontrolných odtlačkov (ktoré neboli vytvorené
čeľusťami toho istého nástroja), žalobca preukazoval znaleckým posudkom číslo 300/PL-2014 zo dňa
13. mája 2014 znalca z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku.

18. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 27.3.2014 vykonal žalobca kontrolu odberného
miesta Šintava, Nová č. 670 (zápis zo dňa 27.3.2014 na č.l. 106), pri ktorom bola vykonaná výmena
meradla, odberné miesto preblombované a plynomer bol zabalený do krabice, s tým, že bude zaslaný
na znalecké dokazovanie, plynomer umiestnený v predzáhradke - neprístupný z verejného miesta, pri
výmeneprítomnýodberateľ, ktorýzápispodpísal.Dňa27.3.2014žalobcavyhotovilpísomnosťMontážny

list meradla číslo 1300946277, z ktorého vyplýva, že na odbernom mieste Šintava, Nová č. 670 bola
vykonaná demontáž plynomera výr. č. 64297310B908 a montáž plynomera výr. č. 724500604114, keď
žalovaný podpisom potvrdil súhlas s výmenou určeného meradla v deň podpisu montážneho listu v
zmysle§76ods.10zákonaoenergetike.ŽalobcavypracovalVýpočetškodyspôsobenejneoprávneným
odberom zemného plynu (na č.l. 6), ktorým vyčíslil výšku škody 3.053,02 Eur (pozostávajúca z ceny

neoprávneného odberu zemného plynu v sume 2.847,11 Eur, nákladov spojených so zisťovaním a
odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu v sume 205,91 Eur). Faktúrou č. 9000178882
zo dňa 27.5.2014 žalobca fakturoval žalovanému sumu 3.053,02 Eur so splatnosťou dňa 10.6.2014 za
škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 19.6.2013 - 27.3.2014 (na č.l. 4). Oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 23.6.2014 (na č.l. 33) žalobca oznámil žalovanému, že celkový dlh po

započítaní pohľadávky vrátane všetkých priznaných nárokov a úhrad predstavuje sumu 2.356,49 Eur.
Oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 23.6.2014 (na č.l. 34) Slovenský plynárenský
priemysel, a. s. oznámil žalovanému, že preplatok z vyúčtovania spotreby zemného plynu ako záväzok
SPP voči odberateľovi zemného plynu (žalovaný) zo Zmluvy o dodávke zemného plynu voči spoločnosti
Slovenskýplynárenskýpriemysel,a.s.(faktúrač.7426173637)sosplatnosťou31.7.2014vsume696,53

Eur, pričom po vykonaní zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi SPP a odberateľom v
zmysle faktúry č. 7426173637 a faktúry č. 9000178882 je 0,- Eur.

19. Podľa § 82 ods. 1 zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej
zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej

dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej
siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom,
ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva
odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak

odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f)
ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržalzmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil
prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou
výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

20. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi

prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

21. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

22. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený
odber plynu, ktorý bol nameraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Za protiprávny úkon
ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.

z.) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) cit.
zák. rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle.
Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný
alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie

skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike.
Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému
odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným

odberom plynu a vznikom škody (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo 51/2017 a sp. zn.
5Obdo/32/2018, na ktoré odkázal odvolací súd už v uznesení č. k. 9Co/65/2018-334 zo dňa 26.3.2019).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 114/2020, ktorý
konštatuje v bode 44 „Všeobecné súdy však tieto ustanovenia vykladajú širšie, a to tak, že je jedno,
či o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, t. j. zabezpečovacej značky, odberateľ

vedel alebo nevedel, t. j. jeho zodpovednosť konštruujú ako zodpovednosť objektívnu. Vychádzajú
pritom najmä z gramatického znenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ktoré práve v tomto
prípade o žiadnom neoprávnenom konaní odberateľa nehovorí. Tento výklad substancujú aj potrebou
chrániť distribučnú sieť a praktickými možnosťami, ktoré pri plnení tejto úlohy vo verejnom záujme
PDS (prevádzkovateľ distribučnej siete, pozn. odvolacieho súdu) má k dispozícii. Vo všeobecnosti tak

súdy zohľadňujú aj to, že ďalším dôvodom na zavedenie objektívnej zodpovednosti môže byť fakt, že z
neoprávneného odberu má prospech samotný odberateľ, a to bez ohľadu na skutočnosť, či neoprávnenú
manipuláciu zavinil alebo či o nej vôbec vedel. S týmto názorom sa súdna prax široko stotožňuje“, v
bode 53 „Aby vôbec došlo k vzniku objektívnej zodpovednosti, treba naplniť tri základné predpoklady:
musí dôjsť k existencii neoprávneného odberu plynu, musí vzniknúť škoda na strane PDS a musí byť

preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Preukazovanie týchto
skutočností zaťažuje PDS, pričom zároveň musí mať odberateľ možnosť tieto skutočnosti vyvracať
(najmä preukazovať, že k neoprávnenému odberu nedošlo), resp. preukazovať alebo podieľať sa na
zisťovaní toho, k akej skutočnej škode došlo. Podľa názoru ústavného súdu nemožno len mechanicky
aplikovať zákon, a preto treba zistenie neoprávneného odberu podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej

povinnosti strán a záver o tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
podložiť presvedčivými dôkazmi“. Z uvedených rozhodnutí NS SR ako aj nálezu ÚS SR v podstate
vyplýva, že odberateľ plynu tu zodpovedá za objektívny protiprávny stav vzniknutý na určenom meradle
na jeho odbernom mieste bez ohľadu na to, či tento stav sám zavinil alebo vyvolal, pričom súd prvej
inštancie sa uvedenými rozhodnutiami riadil pokiaľ skúmal predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu

v danej veci, napriek tomu, že žalobca v odvolaní tvrdí opak.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že po vydaní uznesenia č. k. 9Co/65/2018-334 zo dňa 26.3.2019
(odvolacím súdom), ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) zrušený a vrátený naďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančný súd doplnil dokazovanie a (opäť) zisťoval či žalobca
uniesol dôkazné bremeno ohľadom splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu a to prednostne
preukázanie protiprávneho úkonu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike (porušenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle), ktoré žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie preukazoval znaleckým posudkom číslo 300/PL-2014 zo dňa 13.5.2014 znalca z odboru
kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku. Žalovaný následne v konaní predložil listinné
dôkazy na podporu tvrdenia, že žalobcom predložený znalecký posudok obsahuje niekoľko nedostatkov,
v dôsledku ktorých nemožno znalecký posudok hodnotiť tak, že preukazuje poškodenie plomby (a tým

protiprávne konanie) a to Prílohu č. 2 Vyjadrenie spoločnosti Elster s.r.o. Stará Turá (ZP č. 80/PL-2019)
na č.l. 363, z ktorej vyplýva, že plombovanie sa vykonáva ručne pomocou plombovacích klieští, v ktorých
sú razníky, že v roku 2008 boli použité pre plombovanie domových membránových plynomerov typu BK
s národným typovým schválením („M41“) v počte 4 kusy, že do roku 2008 boli razníky „M41“ vyrábané
kovoryteckou metódou (ručne), čo mohlo spôsobiť určité odchýlky medzi jednotlivými odtlačkami, že
po ukončení platnosti označenia razníka boli tieto komisionálne zošrotované - fyzicky obrúsený znak

na razníku, že šrotácie sa vykonávali do roku 2012 a po tomto termíne sú všetky razníky (vrátane
poškodených) archivované v uzamknutom priestore kancelárie Metrologického strediska. Ďalej predložil
Zoznam autorizovaných osôb na výkon overovania určených meradiel k 30.4.2017 (na č.l. 384), z
ktorého vyplýva, že spoločnosť Elster s.r.o. je autorizovaná osoba (okrem iných) pre overovaciu značku
M41 (plynomery membránové, rotačné a turbínové).

24. Ohľadom hodnotenia znaleckého posudku predloženého žalobcom ako dôkazu súdom prvej
inštancie odvolací súd poukazuje na odsek 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa
stotožňuje a zároveň dopĺňa, že znalecký posudok (číslo 300/PL-2014 zo dňa 13. mája 2014 znalca z
odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, Ing. Petra Lešku) bol ako listinný dôkaz v konaní pred

súdom prvej inštancie procesným stranám doručený, mali možnosť sa s ním oboznámiť, vyjadriť sa
k nemu, čo v konečnom dôsledku obe procesné strany aj využili. Odvolací súd preto nepovažoval za
hospodárne zopakovať vykonanie tohto listinného dôkazu i v rámci odvolacieho konania, vychádzajúc
z princípu racionality a efektivity. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom predložený znalecký posudok
podľa odvolacieho súdu nespĺňa náležitosti súkromného znaleckého posudku podľa § 209 CSP, z

ktorého dôvodu je nevyhnutné postupovať pri jeho vykonávaní, ako by išlo o vykonanie dôkazu listinou.
Predmetný znalecký posudok si žalobca nechal vyhotoviť na svoju objednávku pred začatím konania
vo veci samej. Je pravda, že znalec znalecký posudok vypracoval za účinnosti procesnej normy -
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorá procesná norma inštitút súkromného
znaleckého posudku nepoznala, avšak aj pred účinnosťou Civilného sporového poriadku, postupoval

súd pri vykonávaní znaleckých posudkov, ktoré si nechala vypracovať strana sporu, akoby išlo o dôkaz
listinou. Účelom novej právnej úpravy (§ 209 ods. 1 a 2 CSP) je, aby bolo možné aj v sporovom konaní
hodnotiť znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, ako
znalecký posudok podľa § 208 CSP. Procesný postup pri vykonávaní takéhoto súkromného znaleckého
posudku je potom rovnaký ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, takéhoto znalca

možno potom v konaní vypočuť, či konfrontovať ho s iným znalcom. Teda aj v prípade znaleckých
posudkov predložených stranou za predchádzajúcej právnej úpravy, ako aj v prípade súkromných
znaleckýchposudkovpredloženýchzaCSP,ktoréneobsahujúdoložkupodľa§209ods.2CSP,jemožné
takýto znalecký posudok posudzovať ako dôkaz listinou a takto ho posudzoval i odvolací súd.

25. Znalecký posudok všeobecne vrátane súkromného znaleckého posudku musí spĺňať náležitosti ust.
§ 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (tiež „zákon o znalcoch“), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.), ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca,
označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo

úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ust. § 209
ods. 2 CSP ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom,
že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Náležitosti znaleckého
posudku sú upravené jednak v ust. § 17 zákona o znalcoch ako aj v § 209 ods. 2 CSP, pokiaľ ide o
súkromnýznaleckýposudok.Podľaodvolaciehosúdu,žalobcoviničnebránilo,aby vpriebehu

konania predložil k znaleckému posudku č. 300/PL-2014 dodatočne doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, a
to formou prílohy (§ 17 ods. 6 zákona o znalcoch, alebo dodatkom k znaleckému posudku).26. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP, nemá žiaden dôkaz
predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné
postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca,

a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

27. Skutočnosť, že predložený žalobcom znalecký posudok v tomto prípade nemá charakter
súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP, spôsobuje, že sa tento dôkaz posudzuje ako
dôkaz listinou, pričom s ohľadom na uvedené vyššie, v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP to neznamená, že

by takáto listina mala menšiu dôkaznú silu ako znalecký posudok, ktorého vypracovanie nariadil súd,
prípadne súkromný znalecký posudok podľa § 209 ods. 2 CSP. Ak by znalecký posudok bol doplnený o
doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP (a teda by spĺňal zákonné požiadavky kladené na súkromný znalecký
posudok), odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd by hodnotil
len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam,
zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

28. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký
posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho
vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania,
zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických

východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať
si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím
zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho
vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za

skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

29. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti,
pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo
svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd

mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení
znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k
svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný
v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a
formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa §

17 zákona o znalcoch. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru
znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje
logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru
relevantných skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len
tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní

posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a
prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec
prihliadal.

30. V danom prípade je významným podľa odvolacieho súdu, že žalobca ako zadávateľ posudku,

požiadal ním vybraného znalca o spracovanie znaleckej úlohy vymedzenej žalobcom ako - potvrdenie
neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike (s konkrétnymi otázkami:
zhoduje sa odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke?, je
overovacia/zabezpečovacia značka poškodená?, je kryt/meradlo poškodené?, iné zistenia znalca?). Už
samotné zadanie úlohy pre znalca neformulovala neutrálne, ale úlohu pre znalca formuloval sugestívne

podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého skúmania. Uvedené vyplýva aj zo žiadosti o
posudok zo dňa 31.3.2014, ako aj z titulnej strany samotného znaleckého posudku. V posudku potom
znalec stručne uviedol svoj záver, že „na základe optického skúmania môže jednoznačne potvrdiť, že
sporné odtlačky čeľustí plombovacím klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého
nástroja, nezistil poškodenie overovacej/zabezpečovacej značky osadenej v kryte číselníka meradla, že

nezistil poškodenie krytu ako ani meradla, že iné skutočnosti skúmaním nezistil“.

31. Odvolací súd má za to, že znalecký posudok predložený v konaní žalobcom vyššie uvedené kritériá
preskúmateľnosti nespĺňa. V znaleckom posudku predloženom žalobcom sa v rámci opisu postupuznalca pri znaleckej činnosti uvádza, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený plynomer,
pričom znalec demontoval olovenú plombu telesa plynomera, na ktorej sa nachádzal sporný odtlačok
„08 - M41“, ktorý porovnal s kontrolným odtlačkom „08 - M41“, ktorý prevzal od zástupcu spoločnosti

žalobcu. Z bodu II. (nálezová časť) znaleckého posudku pritom vyplýva, že podkladmi na vypracovanie
znaleckého posudku boli „kontrolné odtlačky plombovacích klieští s označením „08-M41“, v uvedenom
bode však nie je uvedený počet kusov kontrolných odtlačkov, ktoré znalec obdržal. V znaleckom
posudku sa teda neuvádza, koľko kontrolných odtlačkov dostal znalec k dispozícii (hoci sa uvádza
množné číslo kontrolných odtlačkov), vyplýva z neho len (aj vychádzajúc z fotografií), že znalec urobil

porovnanie sporného odtlačku iba s jedným kontrolným odtlačkom. Pričom z Vyjadrenia spoločnosti
Elster s.r.o. Stará Turá označeného v odseku 18 vyplýva, že v roku 2008 boli použité pre plombovanie
domových membránových plynomerov typu BK s národným typovým schválením („M41“) v počte 4
kusy, že do roku 2008 boli razníky „M41“ vyrábané kovoryteckou metódou (ručne), čo mohlo spôsobiť
určité odchýlky medzi jednotlivými odtlačkami, že po ukončení platnosti označenia razníka boli tieto
komisionálne zošrotované - fyzicky obrúsený znak na razníku, že šrotácie sa vykonávali do roku 2012

a po tomto termíne sú všetky razníky (vrátane poškodených) archivované v uzamknutom priestore
kancelárie Metrologického strediska. S poukazom na uvedené vyplýva, že znalecký posudok sa stáva
nepreskúmateľným, keďže z neho nie je jednoznačne zrejmé, aké podklady znalec na vypracovanie
znaleckej úlohy vlastne dostal. V znaleckom posudku okrem toho absentuje špecifikácia tvarovej a
rozmerovej nezhody špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku na plombe telesa plynomera.

Ešte naliehavejšia je požiadavka na preskúmateľnosť znaleckého posudku v prípade, ak zadávateľom
znaleckého posudku nebol súd, ale jedna zo strán sporu (ktorej je výsledok znaleckého dokazovania
na prospech) a zároveň druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež
v prípade, že ako účel znaleckého posudku je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré
sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku.

32. Zo znaleckého posudku rovnako nie je zrejmé, odkiaľ pochádzali kontrolné odtlačky, akými kliešťami
boli vytvorené, za akým účelom. Odvolací súd má za to, že v prípade, že sa v danom roku
používal určitý počet razníc, v počte 4, tak to vyplýva z Vyjadrenia spoločnosti Elster
s.r.o. Stará Turá, čo žalobca nevyvrátil dôkazom, znalec mal vykonať porovnanie sporného odtlačku

so všetkými kontrolnými odtlačkami, tým skôr, že spoločnosť Elster s.r.o. Stará Turá (vo vyjadrení)
uviedla, že razníky „M41“ boli vyrábané kovoryteckou metódou (ručne), čo mohlo spôsobiť určité
odchýlky medzi jednotlivými odtlačkami. Pričom s ohľadom na uvedené neobstojí námietka žalobcu,
že k uvedenému zisteniu súd dospel výlučne na základe tvrdení žalovaného, bez toho aby žalovaný
toto svoje tvrdenie o existencií potenciálnych odchýliek podložil relevantným kovoryteckým stanoviskom

spoločnosti, ktorá predmetné raznice vyrábala. Žalobca teda v konaní dostatočne nepreukázal, či znalec
pri vypracovávaní znaleckého posudku, ktorý mu zadal, disponoval adekvátnym kontrolným materiálom.
Žalobca nepreukázal, koľko odtlačkov plombovacích klieští s označením „08 - M41“ bolo znalcovi na
vyhotovenie znaleckého posudku odovzdaných. Až v prípade preukázania splnenia si tejto povinnosti
zo strany žalobcu by bolo možné uvažovať o tom, že žalobca zadala znalcovi vypracovať znalecký

posudok na základe adekvátneho kontrolného materiálu.

33. Ďalej zo znaleckého posudku nevyplýva (a nebolo to preukázané ani iným dôkazom), aký odtlačok
bol na plombe plynomera v čase jeho montáže na odberné miesto, o tomto nebola vyhotovená
žiadna fotografia, čím nie je možné vylúčiť, že sa v čase montáže nachádzala na telese plynomera

plomba práve so sporným odtlačkom.

34. Ak potom znalecký posudok síce preukazuje nezhodu medzi dvoma odtlačkami, avšak nebolo
preukázané, aký odtlačok bol na telese plynomera v čase jeho osadenia a zároveň nebolo preukázané,
že kontrolný odtlačok bol urobený práve tými plombovacími kliešťami (čo správne uzavrel aj súd prvej

inštancie v odseku 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorými bol urobený odtlačok nachádzajúci
sa na telese plynomera v čase jeho osadenia, nie je možné vyvodiť zo znaleckého posudku pre konanie
použiteľný záver, a teda nie je možné zo záveru znaleckého posudku vychádzať ako z dôkazu o porušení
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu zabezpečenia
meradla proti neoprávnenej manipulácii, bol povinný preukázať, aký bol stav zabezpečenia v čase

montáže plynomera na odberné miesto. Iba v takom prípade by bolo možné urobiť záver o tom, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu zabezpečenia oproti pôvodnému stavu. Ak však nie je zrejmý pôvodný
stav, takýto záver urobiť nemožno. Zákon používa ustanovenie „bolo porušené“, čo vyjadruje zámer
zákonodarcu považovať za škodovú udalosť len taký prípad, keď došlo k porušeniu zabezpečenia, ktorépred montážou na odberné miesto bolo neporušené. Žalobca ani nepreukázal, že pred montážou na
odberné miesto bola zabezpečovacia značka neporušená.

35. Pretože všetky vyššie uvedené relevantné skutočnosti znalec vo svojom posudku neozrejmil,
nevenoval sa im, svoj záver oprel iba o svoje subjektívne tvrdenie, nie je možné takýto znalecký
posudok považovať za hodnoverný a jeho závery za jednoznačné. V tomto kontexte odvolací súd
poukazuje na odsek 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie okrem iného
konštatoval, že znalecký posudok nemožno hodnotiť tak, že by preukazoval porušenie zabezpečenia

proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd podporne poukazuje na to, že opis priebehu znaleckého
skúmania v danom prípade neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť znalcových
postupov a záverov. V takomto prípade nie je možné nepochybne vylúčiť, že sporný odtlačok nebol
vytvorený niektorou raznicou (odtlačkom plombovacích klieští), ktorá sa v roku 2008 používala. Ak totiž
záver znaleckého posudku znie, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky
neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto

záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne uvedené
riadne zdokumentoval, najmä ak zadávateľom posudku bola jedna zo strán sporu, pričom druhá strana
nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom skúmaní. Pre nepreskúmateľnosť postupu znalca z vyššie
uvedených dôvodov, nie je možné znalecký posudok považovať za hodnoverný pre jednoznačné prijatie
záveru znalca v zmysle znaleckého posudku.

36. Odvolací súd sa teda stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, že v konaní nebolo
žalobcom jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej
manipulácii. V predmetnej veci teda nebol preukázaný už prvý základný predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o

energetike, a to tvrdený protiprávny úkon.

37. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,

pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so

sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

38. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako

vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

39. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného v
období od 19.6.2013 do 27.3.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,t.j.nepreukázalexistenciuprotiprávnehoúkonu
- neoprávneného odberu zemného plynu, preto ani nemohol byť preukázaný vznik škody na strane
žalobcu, keďže škoda na jeho strane vzniká iba v prípade preukázania neoprávneného odberu, ďalej

nemôže byť splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom
zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nebolo potrebné skúmať výšku škody, či výšku nákladov
spojených s jej zisťovaním, ktorých sa žalobca domáha. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania protiprávneho konania žalovaného, súd prvej inštancie správne zamietol žalobu
žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

40. Súd prvej inštancie napriek tomu, že návrh žalobcu zamietol z dôvodu, žalobca nepreukázal
porušenie zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii (t.j. existenciu protiprávneho úkonu
pozn. odvolacieho súdu) zaoberal sa ďalej aj podľa odvolacieho súdu (nedôvodne) výškou žalobcomuplatnenej škody (resp. jej vyčíslením), s ktorou sa nestotožnil, pričom si osvojil postup vyčíslenia
prezentovaný žalovaným, a v konečnom dôsledku žalobu zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu
škody považoval za nedôvodný, keďže pri určení výšky škody vychádzal z priemernej spotreby

odberného miesta žalovaného za predchádzajúce obdobia (od 18.6.2006 do 18.6.2016), pričom za
obdobie 282 dní (neoprávneného odberu) vyčíslil sumu za odobratý plyn vo výške 440,27 Eur, pričom
žalobca eviduje už úhradu vo výške 696,53 Eur.

41. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej

rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

42. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na
výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním

prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a
z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

43. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo

aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

44. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne, jasne a

výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v rozsahu postačujúcom pre
správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalobcu a ich právnou argumentáciou.
Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí ani námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok

je nepreskúmateľný. Zo strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu
procesnému postupu a to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými
požiadavkami (§ 220 ods. 2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenia žalobe. Zároveň podľa
odvolacieho súdu teda nedošlo ani k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie
dôvodovrozhodnutiavtakejmiere,žebydošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,keďrozhodnutie

okresný súd fakticky v relevantných záveroch riadne právne aj vecne odôvodnil. S ohľadom na
uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozsudok vykazuje i znaky arbitrárnosti
a nepreskúmateľnosti.

45. Napriek uvedenému v odseku 35 odvolací súd konštatuje s poukazom na § 220 ods. 2 CSP, že

sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozsudok vykazuje i znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti,
keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku ako aj odvolania žalobcu je aj žalobcovi zrejmé, že
dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu (okrem iného) je neunesenie dôkazného bremeno žalobcu
ohľadom preukázania existencie protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu na odbernom mieste
žalovaného v období od 19.6.2013 do 27.3.2014. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na odseky 16,

17, 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré podľa neho odporujú právnemu názoru odvolacieho
súdu, odvolací súd dáva do pozornosti, že identické odseky už uviedol súd prvej inštancie v odsekoch
18, 19, 20 odôvodnenia v poradí prvom rozsudku č. k. 17C/624/2015-267 zo dňa 27.6.2017, ktorý
bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/65/2018-334 zo dňa 26.3.2019. Odvolacísúd konštatuje, že hoci mu nie je zrejmé prečo súd prvej inštancie opäť do odôvodnenia napadnutého
rozsudku žalobcom namietané odseky uviedol (zrejme nedopatrením - pozn. odvolacieho súdu), avšak
podstatné v tejto súvislosti je, že už v odseku 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na odsek

23 svojho odôvodenia, v ktorom konštatoval zistenia a závery vyplývajúce po doplnení dokazovania
ohľadom prvého predpokladu - preukazovania protiprávneho konania (poškodenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácia), postupujúc v súlade s názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení
(č. k. 9Co/65/2018-334 zo dňa 26.3.2019), čím podľa odvolacieho súdu nedošlo k postupu, ktorý by
spadal pod ust. § 365 ods. 1 CSP.

46. Hoci námietky žalobcu k postupu okresného súdu ohľadom výpočtu výšky predostreté v odvolacom
konaní nemajú s ohľadom na uvedené v odseku 34 relevanciu, odvolací súd má za to, že je dôležité
uviesť, že poukaz súdu prvej inštancie (ktorý žalobca namieta), ktorým v napadnutom rozsudku označil
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 668/15 aj v danej veci je opodstatnený, hoci nález sa týka
spotreby elektrickej energie a nie plynu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 55 nálezu

ÚS SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 55 „Z logiky veci potom vyplýva, že aj náhradný spôsob určenia
výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len skutočne vzniknutej škody. Preto aj v prípadoch
určovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať rozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať
predpokladaná škoda. Podľa uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 137/2018 zo 14. februára 2018
„uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže

náhradaškodyplníkompenzačnú,aniesankčnúfunkciu“.Akbysanahrádzalafiktívnaškodavypočítaná
podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi
legitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do
majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal už zásahom 13 neprimeraným. Pri
posudzovanítejtospravodlivejrovnováhyjenutnévychádzaťztoho,žeobčianskoprávnyinštitútnáhrady

škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť akousi nadkompenzáciou
poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa za neoprávnený odber (podobne nález
Ústavného súdu Českej republiky č. k. I. ÚS 668/15 z 11. augusta 2015 a č. k. Pl. ÚS 29/13 z 1. apríla
2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť skutočnú škodu, teda ujmu na majetku
poškodeného, a túto preto treba zisťovať.“, ako aj na bod 56 v ktorom Ústavný súd SR uviedol „K určeniu

čo najobjektívnejšej skutočnej škody im môžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby
na danom mieste, znalecké posudky, poznatky z prípadného trestného konania alebo informácie o
spotrebičoch na odbernom mieste. Zároveň od vypočítanej výšky škody je nutné odpočítať prípadné
platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v období neoprávneného odberu (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 33 Cdo 3287/2009 z 15. decembra 2011). Bez doplňujúceho

zisťovania skutočne spôsobenej škody by bol odberateľ neprimerane zaťažený, čo by bolo v rozpore s
jeho právom na ochranu majetku“.

47. Odvolací súd sa teda stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu, že v konaní nebolo žalobcom
jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia (plomby) plynomeru proti neoprávnenej

manipulácii. V predmetnej veci teda nebol preukázaný už prvý základný predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike, a to tvrdený protiprávny úkon.

48. S poukazom na uvedené v odseku 42 odvolací súd napadnutý rozsudok s použitím § 387 ods.

1 CSP, včítane správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého), potvrdil.

49. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.50. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa

ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na

to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

51. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže nezistil

dôvody odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník, ktorý tak má nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 262 ods. 2 CSP).

52. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).