Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201314
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220201314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: S. S., E.. XX.X.XXXX,
XXX XX D. XXX, o zaplatenie 300,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.7.2020 domáhal zaplatenia sumy 300,- Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 300,- Eur od 10.12.2019 do zaplatenia ako aj náhrady trov

konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej aj
„postupca“) uzatvorila so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXX/XXXX z 9.4.2014, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Prezentoval názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a
spĺňa všetky podstatné náležitostí zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Pohľadávka žalobcu
mala ku dňu postúpenia predstavovať sumu 420,65 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 300,-
Eur, z riadneho úroku vo výške 65,70 Eur, z úroku z omeškania vo výške 29,05 Eur a poplatkov vo
výške 25,90 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma predstavuje sumu
300,- Eur ktorá je tvorená neuhradenou istinou úveru. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní
neuplatnil.

3. Na výzvu súdu z 23.7.2020 žalobca podaním z 20.8.2020 doplnil, že právny predchodca žalobcu
dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách) a poukázal na to, že žalovaná
bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu
opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to aj výzvou zo dňa 22.8.2019, ktorú súdu doložilaj s podacím hárkom o jej zasielaní. Pritom poukázal na bod bodu 19.16 Všeobecných obchodných
podmienok, podľa ktorého „Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo

nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka
vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu
osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim
písomným súhlasom Banky“. S poukazom na § 89 ods. 4 zákona o bankách tvrdil, že predmetné
ustanovenie nespôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie

je v súlade s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že zákon o bankách umožňuje zmluvným
stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona a preto je citované ustanovenie
obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na podporu svojej
argumentáciepoukazovalnauzneseniaKrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.19Co/2/2016zodňa2.5.2017
a č. k. 10Co/57/2017-230 z 8.2.2018, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.1.2018
č.k. 24 Co/147/2017-190. Ďalej doplnil, že dňa 11.11.2014 postupca a žalovaná uzavreli Zmluvu o

Povolenom prečerpaní, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej povolené prečerpanie vo výške
300,- Eur, ktoré sa poskytuje na základe poukazovaných vkladov na osobný účet. Výsledkom posúdenia
schopnosti žalovaného splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti
splácať daný úver. Zopakoval, že 9.12.2019 postupca postúpil na žalobcu pohľadávku zo zmluvy v
celkovej výške 420,65 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 300,- EUR, z poplatkov vo výške 25,90

Eur, riadneho úroku vo výške 65,70 Eur, úroku z omeškania zmluvného v sume 6,75 Eur a úroku z
omeškania po zosplatnení vo výške 22,30 Eur. Žalovaná suma vo výške 300,- Eur predstavuje rozdiel
debetných a kreditných operácií. Vysvetlil, že debetné operácie tvoria položky výber kartou + platba
kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 9 512,57 Eur, poplatky vo výške 120,60 Eur, debetné úroky
vo výške 216,85 Eur, úroky z omeškania vo výške 9,46 Eur. Kreditné operácie predstavujú úhrady vo

výške 9 460,52 Eur a zľavy sumu 0,61 Eur. Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje
sumu vo výške 9 859,48 Eur. Súčet kreditných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške
9 461,13 Eur. Z úrad žalovanej bola na istinu započítaná suma 9 212,57 Eur, na poplatky suma vo výške
94,70 Eur, na riadny úrok suma vo výške 151,15 Eur a na úrok z omeškania suma vo výške 2,71 Eur.
Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného ku dňu vypovedania zmluvy/vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti dlžného zostatku - to je ku dňu 19.9.2018, predstavuje sumu vo výške 398,35 Eur
(v platobnej histórií evidované ako „Presun pohľadávky do úveru“) a v zmysle započítania vykonaných
úhrad pozostáva z istiny vo výške 300,- Eur, poplatkov vo výške 25,90 Eur, riadneho úroku vo výške
65,70 Eur a úroku z omeškania zmluvného v sume 6,75 Eur.

4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 21.8.2020 ani k jej doplneniu, ktoré
jej bolo doručené 25.8.2020 písomne nevyjadrila.
5. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie
v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

1 000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka
uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje
rozhodnutie.
6. Súd preskúmal žalobu, jej doplnenie ako aj k nim pripojené listinné prílohy, hlavne Zmluvu o osobnom
účteŠtudentz9.4.2014,Všeobecnéobchodnépodmienky,ObchodnépodmienkySlovenskejsporiteľne,

a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom,
výzvu Slovenskej sporiteľne a.s. č. LCO8-15963 z 22.8.2019, oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. z
18.9.2018, zmluvu o postúpení pohľadávok z 9.12.2019, výpis obratov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX,
pričom vo veci zistil nasledovný skutkový stav.

7. Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovanou uzavrela 9.4.2014 zmluvu označenú ako Zmluvu o osobnom
účte Študent, ktorej predmetom bolo poskytnutie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bankou pre
klienta, vydanie platobnej karty k účtu pre klienta, poskytnutie a špecifikácia elektronických služieb k
účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných
podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO

podnikateľom účinných od 1.7.2007.

8. Podľa čl. II. bodu 1. zmluvy o osobnom účte Študent klient vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťou
Zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002,Obchodné podmienky pre Osobný účet a balíky produktov a služieb pre Fyzické osoby vydané Bankou
s účinnosťou od 1.2.2006, Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb
a Platobných kariet vydané Bankou s účinnosťou od 10.9.2002, Obchodné podmienky Banky pre

poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od
1.7.2007, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Zmluvy
poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Klient ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný
o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa čl. II. bodu 3. zmluvy o osobnom účte Študent všetky

právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodných
podmienok pre Osobný účet a balíky produktov a služieb pre Fyzické osoby, obchodnými podmienkami
vydanými Bankou pre jednotlivé Bankové produkty obsiahnuté v Balíku, VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Podľa čl. II. bodu 4.
zmluvy o osobnom účte Študent zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace
so Zmluvou sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka. Podľa čl. II. bodu 5. zmluvy o osobnom účte Študent zmluva sa uzatvára na
dobu neurčitú, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

9. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. z 18.9.2018 súd zistil, že ním banka mala od zmluvy o
osobnom účte Študent odstúpiť a že ku dňu jeho vyhotovenia mala byť výška pohľadávky z účtu vo

výške 398,35 Eur. Doručenie tohto oznámenia žalovanej žalobca ani po výzve súdu nepreukázal.

10.Podľabodu10.3Všeobecnýchobchodnýchpodmienokpridoručovanípísomnostípoštousazásielka
považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní.

11. Podľa bodu 9.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie Úverov a
Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej len „obchodné podmienky
povoleného prečerpania“) Banka v prípade, ak Dlžníkovi poskytne Povolené prečerpanie na základe
Úverovej zmluvy inej ako Zmluvy o Povolenom prečerpaní, oznámi Dlžníkovi poskytnutie Povoleného
prečerpania a stanoví v tomto Oznámení maximálnu výšku Povoleného prečerpania, do ktorej Dlžník

môže Povolené prečerpanie využívať; Výšku Povoleného prečerpania stanoví Banka najmä na základe
zhodnotenia Bonity Dlžníka.

12. Podľa bodu 9.3 prvá a druhá veta Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre
poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej

len „obchodné podmienky povoleného prečerpania“) Banka je oprávnená kedykoľvek počas trvania
Povoleného prečerpania jednostranne zmeniť (zvýšiť alebo znížiť) alebo zastaviť Povolené prečerpanie,
a to napríklad na základe finančného správania Dlžníka (najmä poukazovania vyšších alebo nižších
príjmov zo závislej činnosti alebo iných pravidelných príjmov na Účet Dlžníka oproti predchádzajúcim
mesiacom); zmeny alebo zastavenie Povoleného prečerpania sú účinné rozhodnutím Banky a budú

Dlžníkovi oznámené Oznámením. Ak Banka zníži Povolené prečerpanie, Dlžník na základe Oznámenia
a v lehote určenej Bankou v Oznámení vyrovná dlžnú čiastku presahujúcu novourčené Povolené
prečerpanie; ak tak Dlžník neurobí, nevyrovnaná čiastka sa považuje za Nepovolené prečerpanie.

13. Podľa bodu 9.6 obchodných podmienok povoleného prečerpania splnením všetkých podmienok

uvedených v bode 10.1. nevzniká Dlžníkovi nárok na Povolené prečerpanie; o poskytnutí Povoleného
prečerpania rozhoduje Banka predovšetkým na základe zhodnotenia Bonity Dlžníka.

14. Z výzvy Slovenskej sporiteľne a.s. č. LCO8-15963 z 22.8.2019 bolo zistené, že žalovaná ňou bola
vyzývanánazaplateniepohľadávkybankyzkonkrétneneoznačenejzmluvyk22.8.2019vovýške415,28

Eur. Výzva obsahovala aj upozornenie, že v prípade neuhradenia pohľadávky, je banka oprávnená
túto pohľadávku postúpiť tretej osobe. Podľa doloženého podacieho hárku č. EPH171969382 bolo toto
oznámenie banky doručované žalovanej na adresu jej trvalého bydliska zásielkou odoslanou 26.8.2019.

15. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s. č. LC09-19209 z 10.12.2019 bolo zistené, že ním banka

oznámila žalovanej postúpenie jej pohľadávky z nepovoleného debetu na účte FO na žalobcu a to na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej 9.12.2019. Podľa doloženého
podacieho hárku č. EPH183373270 bolo toto oznámenie banky doručované žalovanej na adresu jej
trvalého bydliska zásielkou odoslanou 11.12.2019.16. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok z 9.12.2019 uzavretou medzi Slovenskou
sporiteľňou a.s. a žalobcom, označenou zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávok vrátane jej

príslušenstva, ktoré sú uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 zmluvy, ktorá vznikla z bankových činností
vykonávaných Slovenskou sporiteľňou a.s. s dlžníkmi. Doložená príloha špecifikuje pohľadávku voči
žalovanej z predmetného právneho vzťahu dostatočným spôsobom.

17. Zo žalobcom predloženého výpisu obratov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že označený

účet bol v bankovom systéme založený 9.4.2014, žalovaná sa dostala do debetu prvý krát 11.11.2014
so zostatkom na účte v sume -294,16 Eur (k tomuto dátumu došlo prvý krát k poskytnutiu povoleného
prečerpania), v období od 11.11.2014 do 19.9.2018 (deň uzavretia účtu) sa zostatok na označenom účte
pohyboval v rozmedzí od -202,70 Eur do -398,35 Eur, ku dňu 21.7.2017 bol zostatok na účte v sume
-306,98 Eur, pričom až do 19.9.2018 debetný zostatok rástol a to až do výšky -398,35 Eur. Počas trvania
zmluvného vzťahu na základe zmluvy o osobnom účte Študent z 9.4.2014 bol tento účet periodicky

zaťažovaný debetnými položkami označenými ako Poplatok, Riadny debetný úrok, Debetný úrok z
nepovoleného prečerpania, či Kartový poplatok. Podľa zistenia súdu, súčet týchto položiek predstavuje
sumu 332,56 Eur (podľa tvrdení žalobcu sumu 346,91 Eur).

K posúdeniu vecnej aktívnej legitimácie žalobcu.

18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

19. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

20. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného

odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

22. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z 9.12.2019, banka a pobočka zahraničnej
banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú
obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií
od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky

a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku;
týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon
alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú,
pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a

povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom bankaa pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

23. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.5.2019, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 132 ods. 1 a 2 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

25. Žalobca nepopieral postavenie žalovanej v ich zmluvnom vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
spotrebiteľky, ani spotrebiteľský charakter úveru. Nemôžu preto byť pochybnosti o použití ustanovení
Občianskeho zákonníka na posúdenie celej zmluvy, včítane podmienok, za ktorých mal byť úver
poskytnutý i prechodu práv a povinností z pôvodného veriteľa na žalobcu. Citované ustanovenie § 524

ods. 1 Občianskeho zákonníka síce veriteľovi, ktorým v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa, a.s.,
umožňuje svoju pohľadávku postúpiť na iného aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalovanú, ale za
splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, teda nesmie odporovať
dohode medzi stranami vzťahu ani zákonu.

26. Súd nezistil, že by postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bránila dohoda,
ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou.

27. Úver žalovanej bol poskytnutý bankou, ktorá úvery poskytuje na základe bankovej licencie.
Vzhľadomnapostaveniežalovanejakospotrebiteľkybolopovinnosťousúduzisťovať,čiobmedzeniapre

postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt, naviac v tomto prípade na subjekt nebankový nepozná
zákon o bankách (zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) a či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorej úhrada je predmetom sporu
(súd pritom poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2009 sp.
zn. 1Cdo 76/2007). V tejto súvislosti súd uvádza, že mal povinnosť vykonať aj ex offo súdnu kontrolu

zmluvy o úvere, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek nečinnosti žalovanej, lebo
pri spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho
úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012).

28. Vo vzťahu k predloženej argumentácii žalobcu súd uvádza, že súdna prax sa už odklonila od
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, na ktoré rozhodnutie poukazoval žalobca, a
podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá
aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia
vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo
49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa
28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej
postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majúza následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú
najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno

vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by
postupcapostúpeniepohľadávkydlžníkovineoznámil,alepostupníkbypostúpeniepohľadávkydlžníkovi
preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2
Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn.
IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

29. Preskúmaním relevantných okolností prípadu podľa stavu do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca preukázal existenciu ním pripojenej výzvy z 22.8.2019,
ktorou Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzývala žalovanú na úhradu bankovej pohľadávky z nepovoleného
debetu ustálenej k 22.8.2019 v sume 415,28 Eur ako aj jej doručovanie na adresu žalovanej uvedenú
v ňou podpísanej Zmluve o osobnom účte Študent s dátumom odoslania 26.8.2019. Písomná výzva

upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách)
je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to
postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta, po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. S prihliadnutím na bod 10.3 oboznámených všeobecných
obchodných podmienok súd dospel k záveru, že túto zásielku banky možno vyhodnotiť ako doručenú

žalovanej a to dňom 30.8.2019. Z takto zistených okolností potom možno dovodiť záver o splnení
podmienkypostúpeniabankovejpohľadávkyvyplývajúcejz§92ods.8zákonaobankách,t.j.podmienky
dodržania lehoty 90 kalendárnych dní od upozornenia spotrebiteľa - klienta na omeškanie, ktorá je pre
klienta určená na plnenie svojho dlhu, aby sa tak vyhol prípadnému postúpeniu takejto pohľadávky na
iný nebankový subjekt. K platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo 9.12.2019, t.j. bezpochyby

po uplynutí tejto zákonom ustanovenej lehoty 90 dní, pričom skutočnosť že bola postúpená bola v konaní
osvedčená doloženou zmluvou o postúpení pohľadávok z 9.12.2019 v spojení s jej prílohou č. 1.

K posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku.

30. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

33. Podľa § 43c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

34. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

35. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.36. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

38.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

40. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčané právo
zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým
nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom

alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní
vedel.

41. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018, konanie,

predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto
zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

42. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

44. Podľa § 458 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

45. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

46. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

47. Podľa § 1 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na
spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch
mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až
8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.48. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

49. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej

v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

50. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.

51.Podľa§9ods.1zákona ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyzmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

52. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

53. Podľa § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w),

b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

54. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.55. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

56. V prvom rade súd konštatuje, že vzhľadom na povahu účastníkov ako aj na spôsob uzavretia
zmluvy ide v danom prípade o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o osobnom účte Študent, ktorej
súčasťou bola v podobe povoleného prečerpania aj zmluva o úvere. V posudzovanom zmluvnom
vzťahu totiž vystupovala ako veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s., teda podnikateľský subjekt, ktorý na
formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná

strana - dlžník - zákazník (žalovaná) nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Preto hoci zmluva o
úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), právny
vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou, ktorej súčasťou bola, je potrebné posudzovať aj
všeobecných ustanovení o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a obzvlášť
i podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutých v Občianskom zákonníku v §§ 52-54,

ktoré boli do neho zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s
účinnosťou od 1.4.2004 a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1.
februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej
zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Na zmluvu sa zároveň vzťahujú aj vyššie
citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku

aj všeobecným ustanoveniam o spotrebiteľskej zmluve v Občianskom zákonníku lex specialis.

57. Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu.
Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Právna úprava úverovej
zmluvy je prevažne dispozitívna, a preto si zmluvné strany môžu dohodnúť odchýlky od právnej úpravy

v Obchodnom zákonníku. Ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ktoré však je kogentné, medzi
podstatné náležitosti zmluvy o úvere okrem označenia zmluvných strán, záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadaniepeňažnéprostriedkyazáväzkudlžníkavrátiťposkytnutéprostriedkyazaplatiťúrokyzaraďuje
aj určenie sumy (limitu), do ktorej majú byť peňažné prostriedky poskytnuté. Určenie sumy úveru môže
byť urobené tak, že sa určí limit (rámcový limit, úverový rámec), do výšky ktorého môže byť úver čerpaný,

alebo sa určí pevná suma reprezentujúca úver. Netreba určiť napríklad pravidlá pre čerpanie úveru,
časový rozvrh jeho čerpania a pod, stačí, ak je určená suma úveru. Dohoda o uvedených podstatných
častiach zmluvy je však nevyhnutná na to, aby vôbec úverová zmluva (§ 269 ods. 1) vznikla. Ak nedôjde
k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, úverová zmluva uzavretá nie je.

58. Zo zistených skutkových okolností prípadu vyplýva, že predmetom medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou uzavretej zmluvy o osobnom účte Študent z 9.4.2014 bolo aj „poskytnutie
povoleného prečerpania k Účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach
Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom
účinných od 1.7.2007“. Priamo zo zmluvy teda nevyplýva dohoda zmluvných strán o výške (sume)

takýmto spôsobom žalovanej poskytnutých peňažných prostriedkov. Ani v prípade, že by na základe
inkorporačnej doložky obsiahnutej v čl. II. bode 1. tejto zmluvy bolo možné považovať Obchodné
podmienky Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom účinné od 1.7.2007 za súčasť uzavretej zmluvy, nemožno z takýmto spôsobom
rozšíreného zmluvného textu dospieť k záveru, že by bol v zmluvnom vzťahu medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou dohodnutý konkrétny limit finančných prostriedkov, ktorý bol
žalovanej formou povoleného prečerpania poskytnutý. Uvedené obchodné podmienky v bode 9.2.
totiž len odkazujú na stanovenie takejto výšky povoleného prečerpania a to jednostranným úkonom
- rozhodnutím veriteľa (viď záver bodu 9.2. obchodných podmienok za bodkočiarkou) bez akejkoľvek
účasti žalovanej ako spotrebiteľky na jej určení, teda bez akéhokoľvek prejavu vôle, že takýto návrh

(na poskytnutie povoleného prečerpania v určitej výške) žalovaná prijíma. O veriteľom stanovenej výške
povoleného prečerpania mala byť žalovaná upovedomená len jednostranným Oznámením maximálnej
výšky Povoleného prečerpania. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje nesplnenie podmienok
stanovených pre uzavretie zmluvy o úvere vo forme povoleného prečerpania vyplývajúcich z §§ 43aa 43c a § 44 Občianskeho zákonníka pre absentujúci akceptačný prejav žalovanej vo vzťahu k jednej
z podstatných náležitostí zmluvy o úvere a to určenia sumy úveru, resp. jej úverového limitu, ku
ktorému došlo len jednostranným určením jeho výšky postupcom. Dôvodné je tak vyhodnotiť zmluvu

o úvere vo forme povoleného prečerpania ako v skutočnosti neuzavretú. Pokiaľ by vzhľadom na
absenciu dohody o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere súd takúto zmluvu vyhodnotil ako
nepomenovanú, zmluvné dojednanie o povolenom prečerpaní obsiahnuté v Zmluve o osobnom účte
Študent nemožno pokiaľ ide o určenie sumy úverového limitu považovať za jasné a určité, čo vedie
zase k záveru o jej neplatnosti s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda právny

predchodca žalobcu poskytol povolené prečerpanie bez zrejmého zmluvného základu (vzhľadom na
záver svedčiaci o neuzavretí zmluvy o úvere), resp. na základe zmluvy neplatnej pre jej neurčitosť, jeho
nárok na vrátenie týchto peňažných prostriedkov možno kvalifikovať len ako nárok z bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. ako majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu alebo získaný plnením z neplatného právneho úkonu. V dôsledku vzniku
takéhotomajetkovéhoprospechužalovanejspočívajúcehovčerpanífinančnýchprostriedkovnazáklade

skutočnosti obojstranne nedojednaného, resp. neplatne dojednaného povoleného prečerpania, potom
momentom jeho vzniku medzi účastníkmi takéhoto vzťahu súčasne vznikla povinnosť vrátiť si navzájom
plnenia, ktoré dostali.

59. Keďže konanie začalo podaním žaloby 21.7.2020, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2018

Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v
Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu tiež ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca na súde
uplatnil pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu skôr, než došlo k jej premlčaniu. Uvedené
jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 348/20018 Z. z., z

ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo
spotrebiteľských zmlúv v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. PL. ÚS 11/2016-60,
zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy považuje
zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do
polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej

ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať vynucovanie plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania
nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru pre to, aby dlhy
plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol
nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné

časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v tom, že už nebude
disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného
dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva

zospotrebiteľskejzmluvyzohľadňujedynamickosťspotrebiteľskéhoprostrediaavedomietohtorizikamá
oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto právna úprava sa z dôvodu
predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. na spotrebiteľa
aj na dodávateľa.

60. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná získala prvý krát majetkový prospech z tejto
neuzavretej/neplatnej zmluvy 11.11.2014, kedy sa prvý krát dostala na bankovom účte do debetu v
sume -294,16 Eur. Ďalej z neho vyplýva, že debetný zostatok na jej účte kolísal v rozmedzí od -202,70
Eur do -398,35 Eur, a k 21.7.2017 bol zostatok na účte v sume -306,98 Eura. Až do 19.9.2018,
kedy došlo k uzavretiu účtu postupcom sa debetný zostatok žalovanej na ňom prehlboval a to až do

výšky -398,35 Eur. Na základe uvedeného možno urobiť bezpečný záver, že bezdôvodné obohatenie
žalovanej v rozsahu žalovanej sumy vzniklo v období viac ako tri roky pred podaním žaloby (t.
j. pred 21.7.2017), a teda aj bez skúmania podmienok uplatnenia subjektívnej premlčacej lehoty
(poznatku žalobcu o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) je
zrejmé, že v danom prípade v súvislosti so vzniknutým bezdôvodným obohatením žalovanej došlo k

uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty 3 rokov v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka aplikovateľnej v
prípadoch neúmyselného bezdôvodného obohatenia. Preto súd hodnotí uplatnený nárok kvalifikovaný
ako bezdôvodné obohatenie ako premlčaný, na čo bol súd nútený prihliadnuť ex offo, následkom čoho
bolo potrebné žalobu bez ďalšieho zamietnuť.61. Nárok by bol nedôvodný aj v prípade posúdenia predmetnej zmluvy o úvere ako platne uzavretej,
keďže súčasne bolo zistené, že v priebehu zmluvného vzťahu so žalovanou právny predchodca žalobcu

peňažnésumypripisované,resp.vkladanénatentoúčetžalovanouzapočítavalnapoplatky,riadneúroky
a debetné úroky (počas celého zmluvného vzťahu do 19.9.2018 takto zaúčtoval podľa svojich tvrdení
sumu 346,91 Eur, resp. podľa zistení súdu sumu 332,56 Eur) a čo znamená, že pokiaľ z debetného
zostatku -398,35 Eur pripadá na istinu žalovaná suma 300,- Eur, potom na úhradu poplatkov, riadnych
úrokov a debetných úrokov boli započítané platby žalovanej minimálne v sume 248,56 Eur, a to napriek

tomu, že zmluva na základe ktorej k povolenému prečerpaniu došlo neobsahovala všetky náležitosti
vyžadované § 10 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w) zákona o
spotrebiteľských úveroch, z dôvodu ktorého musí byť úver minimálne hodnotený ako bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Záver, že tento zákon dopadá
aj na posudzované povolené prečerpanie vyplýva zo Zmluvy o osobnom účte Študent z 9.4.2014 a
na ňu naviazaného bodu 9.3. Obchodných podmienok Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených

prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007, z ktorého vyplýva že malo
ísť o povolené prečerpanie, ktoré sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov (§ 1 ods. 4
zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobca napriek výzve súdu z 23.7.2020 nepreukázal ani spôsob,
akým preskúmal schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania v
medziach podmienok daných § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je taktiež jeho

bezúročnosť a bezpoplatkovosť v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vo vzťahu
k vzniku splatnosti zvyšku pohľadávky žalobcu, ktorá mu mala vzniknúť z ukončeného povoleného
prečerpania, konkrétne v rozsahu sumy 51,44 Eur (úver v sume 300,- Eur mínus neoprávnené
započítané úroky a poplatky v sume 248,56 Eur) je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobca
ani len netvrdil, nieto ešte preukazoval doručenie odstúpenia od zmluvy z 18.9.2018 žalovanej, hoci

na preukázanie tejto skutočnosti bol súdom taktiež vyzvaný výzvou z 23.7.2020. Pokiaľ doručenie
odstúpenia od zmluvy žalovanej nebolo žalobcom preukázané, nemožno ustáliť dátum skutočného
skončenia zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a teda ani vznik
povinnosti žalovanej vrátiť postupcovi prečerpané peňažné prostriedky. Aj na základe uvedeného tak
nebolo možné uplatnený nárok žalobcu vyhodnotiť ako dôvodný a čo aj len z časti uplatnený nárok

priznať. Preto bola žaloba ako celok zamietnutá.

62. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O
trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná,

ale žiadne trovy konania jej nevznikli, súd vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie rozhodol, že
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.