Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/247/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216058
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7716216058.10

Rozhodnutie

OkresnýsúdMichalovcesudkyňouJUDr.AgátouŠtefaničovouvsporežalobcuINPREGA,a.s.sosídlom
v Košiciach - Staré Mesto, ul. Mlynská 28, IČO: 47 811 498, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom,
advokátom, Cyrila a Metoda 3, 071 01 Michalovce, proti žalovanému Mestu Michalovce, Námestie
osloboditeľov 30, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 36 557,68 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10 926,94 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.2.2017

do jej zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III.Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 7. 11. 2016 domáhal zaplatenia 36 032,23 euro s 5,05% úrokom z
omeškania ročne od doručenia žaloby žalovanému a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že od 12. 12.
2014 je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Michalovce zapísaných na
LV č. XXXX, ako parcela číslo 2744 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 397 metrov štvorcových a
parcely číslo 2747/4 - Záhrady vo výmere 202 metrov štvorcových. Dňa 26. 6. 2016 bola uzavretá medzi
inžinierom B. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zmluva o postúpení pohľadávky. Postupca

ako vlastník nehnuteľnosti zapísaných ako parcelné číslo 2692-zastavané plochy a nádvoria o výmere
243m2, číslo 2695-orná pôda o výmere 481m2, ktoré sú zapísané na na liste vlastníctva číslo XXXX
katastrálneho územia R. ako parcely registra E pod B1 v celosti, parcely číslo 2706 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 254 metrov štvorcových, parcelné číslo 2708 - zastavanej plochy a nádvoria o výmere
245 metrov štvorcových, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia R.
ako parcely registra E v celosti, parcely číslo 2691 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197 metrov

štvorcových, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie R. ako parcela registra
E v celosti, postúpil postupníkovi svoje pohľadávky vo výške 6,50 eura za meter štvorcový ročne, teda za
1420 metrov štvorcových vo výške 27690 Eur proti mestu Michalovce titulom nezaplatenej náhrady za
užívanie predmetných nehnuteľností uvedených v bode 1 zmluvy v období od 25. 6. 2013 do 25. 6. 2016.

2.Dňa 26. 6. 2016 bola uzavretá medzi J. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zmluva o

postúpení pohľadávky. Postupca ako spoluvlastník nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo
XXXX katastrálneho územia R., a to parcely registra E číslo 3005 - Záhrady o výmere 1926 metrov
štvorcových pod B 13, 14, spolu v podiele 70/160 k celku, čo predstavuje 842,625 metrov štvorcových
postúpil postupníkovi svoju pohľadávku vo výške 6,50 euro za meter štvorcový a rok, teda 16 431,19 Eur
proti mestu Michalovce titulom nezaplatenej peňažnej náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností
v období od 26. 6. 2013 do 26. 6. 2016.3.Dňa 26. 6. 2016 bola uzavretá medzi J. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom ďalšia zmluva o
postúpení pohľadávky. Postupca ako vlastník nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX
katastrálneho územia R., a to parcely registra E číslo 2625 - Záhrady o výmere 128 metrov štvorcových,

číslo 2626 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 551 metrov štvorcových, postúpil postupníkovi svoju
pohľadávku vo výške 6,50 eura za meter štvorcový a rok, teda 13 240,50 Eur proti mestu Michalovce
titulom nezaplatenej peňažnej náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností v období od 26. 6. 2013
do 26. 6. 2016.

4.Parcely registra E číslo 2774, 2747/4, 2691, 2692, 2695, 2706, 2708, 2625, 2626, 3005 v prírode
predstavujú pozemky, na ktorých sú už sčasti vybudované pozemné komunikácie. Tieto sú podľa § 3d
zákona číslo 135/1961 Zb. vo vlastníctve žalovaného. Zvyšok tvorí verejné priestranstvo. Na strane
žalovaného sa tak jedná o užívanie nehnuteľností bez primeraného plnenia - zaplatenia primeranej
náhrady za ich užívanie, respektíve o nezaplatenie primeranej náhrady za povinnosť trpieť zákonné
vecnébremenodržby aužívaniapozemkovpodľa§4zákonačíslo66/2009Z.z.azároveňobezdôvodné

obohatenie. Trhová cena nájmu obdobných pozemkov v tejto lokalite mesta Michalovce v roku 2013
až 2016 predstavuje podľa znaleckého posudku znalca Ing. Tornyosa číslo 82/2016 zo dňa 6. 7. 2016
sumu 7,113 eura za meter štvorcový a rok v roku 2013, sumu 7,003 euro v roku 2014, sumu 7,009
eura v roku 2015 a sumu 6,90 euro za rok 2016.

5.Z geodetickej dokumentácie vyhotovenej spoločnosťou GEOMAX, Martin Smorada vyplýva, že
miestnu komunikáciu z parcely registra E číslo 2691 tvorí časť 29 metrov štvorcových, z parcely číslo
2692 časť vo výmere 6 metrov štvorcových, z parcely 2706 časť o výmere 117m2, z parcely číslo 2708
časť vo výmere 99 metrov štvorcových, spolu 251 metrov štvorcových, verejné priestranstvo z parcely
E č. 2691 tvorí časť vo výmere 58m2, z parcely 2692 vo výmere 26m2, z parcely 2706 časť o výmere

136 metrov štvorcových, a z parcely číslo 2708 vo výmere 58 metrov štvorcových, spolu 278 metrov
štvorcových.

6.Podľa ďalších geodetických dokumentácií vyhotovených spoločnosťou GEOMAX, Martin Svorada,
miestna komunikácia z parcely číslo 3005 tvorí časť 1461 metrov štvorcových, verejné priestranstvo z

parcely číslo 3005 tvorí časť 465 metrov štvorcových, miestna komunikácia z parcely 2625 tvorí časť 61
metrov štvorcových, z parcely 2626 tvorí 522 metrov štvorcových, verejné priestranstvo z parcely 2625
tvorí časť 67 metrov štvorcových, z parcely 2626 časť 29 metrov štvorcových, miestna komunikácia
z parcely 2695 tvorí časť 89 metrov štvorcových, verejné priestranstvo z parcely 2695 tvorí časť 30
metrov štvorcových, miestna komunikácia z parcely 2747/4 tvorí časť 101 metrov štvorcových, verejné

priestranstvo z parcely 2747/4 tvorí časť 101 metrov štvorcových a z parcely 2744 časť 56 metrov
štvorcových.

7.Proti žalovanému si žalobca uplatňuje nárok na spodnej hranici trhovej ceny nájmu, to je 6,5 Eur za
meter štvorcový trhu. Žalobca si uplatňuje z postúpeného nároku 27 690 euro, a to za parcely číslo

2691, 2692, 2695, 2706, 2708, za obdobie dvoch rokov spätne od podania žaloby, na kartu za obdobie
od 2. 11. 2014 do 25. 6. 2016 za verejné priestranstvo spolu 6,5 Eur za meter štvorcový a rok x krát
308 metrov štvorcových krát 600 dní, čo činí 3289,44 euro, a za miestne komunikácie za obdobie od
2. 11. 2013 do 25. 6. 2016 po 6,5 eura za meter štvorcový a rok x 340 metrov štvorcových x 965 dní,
čo činí 5841,20 euro, spolu 9130,64 euro.

8.Z postúpeného nároku 16 431,19 euro za parcelu registra E číslo 3005 si žalobca uplatňuje za obdobie
dvoch rokov spätne od podania žaloby, od 2. 11. 2014 do 25. 6. 2016 2 za verejné priestranstvo 6,5 euro
za meter štvorcový a rok x 465 metrov štvorcových x 600 dní, čo činí 4966,20 EUR x podiel 70/160, čo
predstavuje 2172,71 euro a za miestne komunikácie za obdobie od 2. 11. 2013 do 25. 6. 2016 sumu

6,5 euro za meter štvorcový a rok x 1461 metra štvorcového x 965 dní, čo činí 25 099,98 euro x podiel
70/160, čo predstavuje 10 981,24 euro, spolu 13 153,95 euro.

9.Z postúpeného nároku 13 240,50 euro za parcely registra E číslo 2625 a 2626, si žalobca uplatňuje za
obdobie dvoch rokov spätne od podania žaloby od 2. 11. 2014 do 25. 6. 2016 za verejné priestranstvo

po 6,5 euro za meter štvorcový a rok x 96 metrov štvorcových x 600 dní, čo činí 1025,28 euro a za
miestne komunikácie za obdobie od 2. 11. 2013 do 25. 6. 2016 po 6,5 eura za meter štvorcový a rok x
583 metrov štvorcových x 965 dní, čo činí 10015,94 euro, spolu 11 041,22 euro.10.Vzhľadom k tomu, že žalobca parcelu číslo 2744 a 2747/4 vlastní po dobu kratšiu ako 2 roky, rozdiel
v spôsobe užívania nemá dopad na rozsah uplatňovaných nárokov z pohľadu plynutia premlčacej doby.
Preto žalobca za obdobie od 12. 12. 2014 do 25. 6. 2016 požaduje 6,5 eura za meter štvorcový a rok x

258 metrov štvorcových x 589 dní, čo predstavuje 2706,42 euro. Celý nárok uplatňovaný touto žalobou
je 36 032,23 Eur. Zároveň si žalobca uplatňuje úrok z omeškania podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády
Slovenskej republiky číslo 87/ 1995 Z.z. vo výške 5,05 percentuálnych bodov.

11.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu list vlastníctva číslo XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 26. 6. 2016, znalecký posudok Ing. Tornyosa,
znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach, geodetickú dokumentáciu a internetovú verziu
základnej úrokovej sadzby.

12.Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 2. 3. 2017 uviedol, že dňa 15. 2. 2017 mu bola doručená žaloba,
ku ktorej podáva nasledovné vyjadrenie: k parcelám, na ktorých sa nachádza nehnuteľnosť, miestne

komunikácie, vzniklo v zmysle zákona číslo 66/2009 Z.z. právo vecného bremena v prospech mesta
Michalovce, a to od 1. 9. 2009. Úhrada za vecne bremeno je nepochybne jednorazová a premlčuje
sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula 1. 9. 2012. O ich tvrdeniach svedčí
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 7 Cdo 26/2014 ako aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 4 Mcdo 1/2016. Tiež poukázal na skutočnosť, že na plnenie má právo len

vlastník zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil 1. 9. 2009. Poukázal aj na to, že uplatňovanie
práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosť
v situácii, o ktorej si musel byť vedomý, že vylučuje akékoľvek podnikateľské využívanie nehnuteľností.
Navrhuje preto zamietnuť žalobu z dôvodu premlčania uplatňovaného návrhu .

13. Žalovaný navrhol nariadiť znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov a
oddelenie reálnych plôch verejných komunikácií a k ním priľahlých pozemkov a prípadné verejné
priestranstvo.

14.Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 4. 2017 uviedol, že k vyjadreniu žalovaného predovšetkým

poukazuje na skutočnosť, že na nehnuteľnostiach, ktoré tvoria predmet konania, sú z veľkej časti
vybudované pozemné komunikácie, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. K tejto skutočnosti žalovaný
neuviedol absolútne nič, preto je veľmi ťažké zaujať relevantné stanovisko k vyjadreniu. Na strane
žalovaného sa jedná o užívanie nehnuteľností bez primeraného plnenia, teda bez zaplatenia primeranej
náhrady za povinnosť strpieť zákonné vecné bremeno držby a užívanie pozemkov podľa § 4 zákon

číslo 66/2009 Z.z.. Uviedol, že súdená problematika má oveľa širší ústavnoprávny rozmer, pretože
ochrana vlastníctva je totiž garantovaná ústavou a jeho obmedzenie je možné len v medziach ústavy.
Zriadením zákonného vecného bremena ide o zásah, ktorý svojou povahou zodpovedá zásahu do
vlastníctva, ktoré je súčasťou ochrany priznanej v článku 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a článku 1 protokolu číslo 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V

dôsledku obmedzenia vlastníckeho práva vlastník nemôže nakladať so svojou nehnuteľnosťou, a
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba za splnenia štyroch kumulatívnych podmienok,
ktorými sú: nevyhnutná miera, verejný záujem, zákonný podklad a poskytnutie primeranej náhrady.
Ak čo i len jedna z týchto podmienok chýba, nemožno tvrdiť, že takéto obmedzenie je v súlade
s ústavou. Dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia uvedeného základného práva a

slobody a primeranosti náhrady za obmedzenie je proporcionalita vzájomného právneho vzťahu
medzi oprávneným a povinným subjektom z daného obmedzenia.Ďalšou požiadavkou je vyváženie
neproporcionality právneho vzťahu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a vlastníkom stavby. Poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo v PL. ÚS 7/96 Zbierka nálezov a uznesení
ÚS z roku 1997, rozhodnutie zverejnené v Zbierke z roku 2007 pod ÚS 37/2007 a na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky 33 Odo 1405/2005. Poukázal aj na to, že rozhodovacia prax
niektorých prvostupňových súdov vychádza z mylnej premisy, že náhrada za zákonné vecné bremeno je
jednorazová a nekriticky čerpala závery v rozsudku Najvyššieho súdu 4 Cdo 89/2008, respektíve nálezu
ÚstavnéhosúduČeskejrepublikyPLÚS 25/2004. Uvedenérozhodnutiariešiaprípady,kedynáhraduza
zriadeniezákonnéhovecnéhobremenapožadujevlastník,naktoromjepostavenéenergetickédielo,kde

zákony jednoznačne upravujú jednorázovú náhradu v prekluzívnych lehotách určených energetickými
zákonmi. Poukázal aj na rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci 20C/138/2010.15. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ osobitný predpis neurčil výšku náhrady vecného bremena,
vychádza sa zo všeobecnej právnej normy o vecných bremenách a tieto práva sa premlčujú vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a táto uplynula. Pokiaľ ide o nárok týkajúci sa bezdôvodného

obohatenia, je potrebné vyriešiť otázku, či ide o časť verejného priestranstva, ktorá slúži ako priľahlé
časti ku miestnej komunikácii a teda či spadá pod režim zákona č. 66/2009 Z.z. a ktorá časť je
už všeobecné verejné priestranstvo a či vôbec ide o všeobecné verejné priestranstvo. Tvrdil, že aj
geodetická dokumentácia nesvedčí o tom, čo je verejné priestranstvo a čo priľahlé plochy k miestnym
komunikáciám, ale sa nevedel vyjadriť, prečo nejde o verejné priestranstvo. K posudku znalca Ing.

Tornyosa číslo 82/2016 uviedol, že podľa jeho názoru sú ceny nájmu nižšie, ako v uvedenom
posudku. K znaleckému posudku znaleckej organizácie č. 12/2018 uviedol, že neprimerane používa
koeficient povýšujúcich faktorov - 5.pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu. Záujem nebol
znalcom vôbec preukázaný, o čom svedčia kúpne zmluvy použité v porovnávacej metóde, keďže ide
o tých istých predávajúcich. Jedným z nich je aj Ing. Valér Mihaľo, ktorého stanovisko sa uvádza
aj ako stanovisko realitnej kancelárie, čo považuje za konflikt záujmov. Pri porovnávacej metóde je

nevyhnutné dokumentovať aj kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej získal pozemky žalobca. Použité
kúpne zmluvy sa týkajú malých pozemkov, preto sú ceny neobjektívne a zmluvy použité účelovo. K
uvedeným plochám znalecký posudok zaradzuje aj plochy medzi cestou komunikáciou a chodníkom,
ktoré evidentne nie sú verejnými priestranstvami. Navrhol preto vykonať znalecké dokazovanie na
určenie reálnej hodnoty pozemkov a oddelenie reálnej plochy verejných komunikácií a k nim priľahlých

pozemkov a prípadné verejné priestranstvo. Tiež tvrdil, že plochy uvádzané ako verejné priestranstvo
mohol žalobca využívať a v zmysle územného plánu mesta a svojho podnikateľského zámeru aj využívať
môže. O to mesto žalobca nikdy nepožiadal.

16.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a z ich obsahu a vyjadrení strán sporu zistil tento
skutkový stav:

17. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra E č. 2744 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 397m2 a číslo 2747/4 - záhrady o výmere 202m2. J.e vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. R., a to parciel registra E číslo 2626 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 551m2 a číslo 2625 - záhrady o výmere 128m2 a na LV č. XXXX k.ú. R., a to
parcely č. 3005 - záhrady o výmere 1926 m2 pod B 13 a B14 v podiele 70/160 v celkovej výmere
842,625m2. S. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú R. ako parcely
registra E číslo 2692 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 243m2, číslo 2695 - orná pôda o výmere

481m2, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. ako parcely registra E číslo 2706 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 254m2, číslo 2708 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 245m2 a na LV č. XXXX k.ú. R.
ako parcela registra E číslo 2691 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 197m2.

18. Dňa 26.6.2016 uzavrel J. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postúpil žalobcovi

svoju pohľadávku proti Mestu Michalovce titulom nezaplatenej peňažnej náhrady za užívanie
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX za obdobie od 26.6.2013 do 26.6.2016, a to vo výške 6,50
Eur za meter štvorcový a rok, spolu v sume 13 240,50 Eur. V ten istý deň uzavrel so žalobcom zmluvu
o postúpení pohľadávky, ktorou postúpil žalobcovi svoju pohľadávku proti Mestu Michalovce titulom
nezaplatenej peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV XXXX za obdobie od

26.6.2013 do 26.6.2016, a to vo výške 6,50 Eur za meter štvorcový a rok, spolu v sume 16 431,19 Eur za
výmeru 842,625m2 pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel. Dňa 26.6.2016 uzavrel T. so žalobcom
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postúpil žalobcovi svoju pohľadávku proti Mestu Michalovce
titulom nezaplatenej peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a
XXXX k.ú. R. za obdobie od 25.6.2013 do 25.6.2016, a to vo výške 6,50 Eur za meter štvorcový a rok,

spolu v sume 27690,00 Eur.

19.Podľa geodetickej dokumentácie predloženej žalobcom, ktorú vyhotovila spoločnosť GEOMAX
Martin Smorada, miestnu komunikáciu z parcely registra E číslo 2691 tvorí 29 metrov štvorcových,
z parcely číslo 2692 vo výmere 6 metrov štvorcových, z parcely 2706 o výmere 117m2, z parcely

číslo 2708 o výmere 99 metrov štvorcových, spolu 251 metrov štvorcových, verejné priestranstvo
z parcely E č. 2691 tvorí časť vo výmere 58m2, z parcely 2692 vo výmere 26m2, z parcely 2706
časť o výmere 136 metrov štvorcových, a z parcely číslo 2708 vo výmere 58 metrov štvorcových,
spolu 278 metrov štvorcových. Miestna komunikácia z parcely číslo 3005 tvorí časť 1461 metrovštvorcových, verejné priestranstvo z parcely číslo 3005 tvorí časť 465 metrov štvorcových, miestna
komunikácia z parcely 2625 tvorí časť 61 metrov štvorcových, z parcely 2626 tvorí 522 metrov
štvorcových, verejné priestranstvo z parcely 2625 tvorí časť 67 metrov štvorcových, z parcely 2626

časť 29 metrov štvorcových, miestna komunikácia z parcely 2695 tvorí časť 89 metrov štvorcových,
verejné priestranstvo z parcely 2695 tvorí časť 30 metrov štvorcových, miestna komunikácia z parcely
2747/4 tvorí časť 101 metrov štvorcových, verejné priestranstvo z parcely 2747/4 tvorí časť 101 metrov
štvorcových a z parcely 2744 časť 56 metrov štvorcových. Pozdĺž miestnych komunikácií je vyznačená
šírka 0,5 metra ako priľahlý pozemok miestnej komunikácie. Podľa poznámok geodeta k dokumentácii,

výmery boli vypočítané podľa zák. č. 135/1961 Zb. ods. 3, a to v znení: Pozemnú komunikáciu tvorí
cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a
zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách
pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

20.ZnalecIng.VladimírTornyosvypracovalznaleckýposudokč.82/2016voveciStanoveniavšeobecnej

hodnoty nehnuteľností - pozemky s príslušenstvom na parcelách KNE 2625, 2626, 2691, 2692, 2695,
2706,2708a3005k.ú.Michalovcepreprávnyúkonuzatvorenianájomnejzmluvy.Zposudkusúdzistil,že
cena nájmu predmetných nehnuteľností v roku 2013 predstavovala 7,113 Eur za meter štvorcový a rok,
za rok 2014 bola cena nájmu 7,003 Eur za meter štvorcový a rok, v roku 2015 nájom predstavoval 7,009
Eur za meter štvorcový a rok a v roku 2016 bola cena nájmu 6,9 Eur za meter štvorcový a rok. Podľa

priložených fotografií, ktoré tvoria súčasť posudku, na dotknutých parcelách sa nachádzajú miestne
komunikácie a zatrávnené plochy, ktoré sa nachádzajú medzi jednotlivými miestnymi komunikáciami,
a to v širších aj užších pásoch.

21. Žalobca predložil do konania znalecký posudok číslo 12/2018 znaleckého ústavu Stavebnej

fakulty Technickej univerzity v Košiciach, v ktorom znalecká organizácia stanovila všeobecnú hodnotu
pozemkov a nájmu za prenájom pozemkov číslo 5362/4 a 5366/3, ktoré sú evidované na LV číslo
XXXXX obceR..Podľažalobcumáísťoobdobnépozemkyakosúpredmetomtohtokonania.Znaleckým
posudkom bola určená cena nájomného 4393,44 Eur za obdobie od 1.11.2012 do 31.12.2012, keď
sa vychádzalo z ceny nájmu 8,542 Eur za m2/rok, za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 v sume 26

203,23 Eur, keď sa vychádzalo z ceny nájmu 8,491 Eur za m2/rok, v sume 15 049,13 Eur za m2/rok,
keď sa vychádzalo z ceny nájmu 8,396 Eur za m2/rok.

22.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v
naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho
vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu.
Podľa § § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo

v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23.Žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na náhradu za zákonné vecné bremeno podľa § 4 zák. č.
66/2009 Z.z. za pozemky, na ktorých sú vybudované pozemné komunikácie vo vlastníctve žalovaného
a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za verejné priestranstvá.

24.Súd sa najprv musel vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného týkajúcu

sa náhrady za vecné bremeno. Súd dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná v časti
uplatnenej náhrady za zákonné vecné bremeno, a to z týchto dôvodov:

25.V konaní nie je sporné, že zák. č. 66/2009 Z.z. je predpisom, ktorého cieľom je úprava vlastníckych
vzťahovkpozemkompodstavbamivovlastníctveobcíavyššíchúzemnýchcelkovnadobudnutýchpodľa

osobitných predpisov. Spor nebol ani v tom, že podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona vzniklo
zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka stavby na cudzom pozemku, ktorého obsahom je právo
držby a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide
o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo
vyšší územný celok. V princípe nebol spor ani v tom, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho

práva vlastníkovi pozemku patrí. Zákon č. 66/2009 Z.z. náhradu za vecné bremeno neupravuje a
odkazuje na všeobecný predpis o vecných bremenách, to znamená na ustanovenia § 151n až § 151p
Občianskeho zákonníka. Spor medzi stranami bol v tom, či vlastníkovi pozemku, v tomto prípade aj
vlastníkovipohľadávky, patríjednorazováaleboopakovanánáhradazaobmedzenievlastníckehopráva.
Súd je toho názoru, že náhrada za vecné bremeno je náhradou jednorazovou a nie opakujúcou sa

náhradou. Občiansky zákonník v časti vecných bremien neupravuje finančnú náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva vôbec. Dokonca podľa rozhodnutia NS SR č. 4Cdo 89/2008, ktoré riešilo otázku
zákonných vecných bremien „ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady
súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu. Z ustanovenia § 151n ods. 3 Obč.
zákonníka vyplýva, že nositeľ oprávnený z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na

zachovanie (údržbu) veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Zásadne teda nemožno užívať
vecné bremeno celkom bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci
a s jej opravami (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 25/04 z 25. januára
2005 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení zväzok 36, ročník 2005 - I. diel pod č. 14, dostupný
aj na http://nalus.usoud.cz). V preskúmavanej veci však aplikácia § 151n ods. 3 Obč. zákonníka

neprichádzala do úvahy, pretože nárok vyplývajúci z tohto ustanovenia (vychádzajúc zo skutkových
okolností vymedzených v žalobe) sa predmetom konania nestal.“

26.Súd je toho názoru, že pri náhradách za vecné bremená je potrebné analogicky vychádzať z
ustanovenia § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastnícke právo možno obmedziť, ak účel

nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Aj súdna prax
ustálila, že napriek chýbajúcej právnej úprave náhrad za vecné bremená, náhrada za vecné bremená
vlastníkovi, ktorého vlastnícke právo bolo obmedzené, patrí. Výška náhrady sa vždy určovala vzhľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu aj s prihliadnutím na to, či obmedzenie vlastníckeho práva je trvalé
alebo dočasné. V prípade uplatneného nároku ide o obmedzenie vlastníckeho práva do času vykonania

pozemkových úprav (§4 ods. 2 zák. 66/2009 Z.z.).

27.Finančná náhrada z vecného bremena je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje v trojročnej
premlčacej dobe. Zákon č. 66/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1.7.2009, preto tento dátum je potrebné
považovať za deň, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz podľa ustanovenia § 101 Občianskeho

zákonníka. Vlastník pozemku tak mohol požiadať o náhradu za zákonné vecné bremeno najneskôr do
1.7.2012.Žalobabolapodaná31.10.2014,tedapotrojročnejpremlčacejdobe,pretosúdprávožalobcovi
na náhradu za vecné bremeno nepriznal.28.Pokiaľ žalobca žiadal súd o odpoveď na otázku, ako sa jednorázová náhrada určí, súd uvádza, že
pokiaľ ide o výšku jednorázovej náhrady za vecné bremeno, táto sa určuje podľa okolností konkrétneho
prípadu, najčastejšie znaleckým posudkom, ktorý komplexne konkrétne okolností prípadu vyhodnotí a

určí výšku jednorázovej náhrady. Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypočítava podľa vyhlášky
č. 492/2004 Z.z. - časť F - F.1. a tam uvedeného vzorca. Ďalej žiadal žalobca odpoveď na otázku,
ako sa vyplatením jednorazovej náhrady za vecné bremeno dosiahne účel zák. č. 66/2009 Z.z. - t.j.
zjednotenie vlastníctva stavby a pozemku, ak i po vyplatení náhrady vlastník pozemku zostáva pôvodný.
Súd k tomu udáva, že ani priznaním opakovanej náhrady za vecné bremeno ako to žiada žalobca sa

účel zákona nedosiahne, preto súdu nie je zrejmé, čo týmto vyjadrením žalobca vo vzťahu ku konaniu
sledoval. Predmetom tohto konania nie je dosiahnutie súladu vlastníctva stavby a pozemku, preto
právna argumentácia žalobcu v tomto smere je právne irelevantná. Pokiaľ sa žalobca odvolával na
čl. 2 CSP a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach (5Co/423/2016, 1Co/512/2013, 2Co/205/2011),
proti rozhodnutiam citovaným žalobcom existujú rozhodnutia citované žalovaným, ale aj iné rozhodnutia,
ktoré pojednávajú o náhrade za vecné bremeno ako o jednorázovej náhrade. Za všetky napr. citácia z

rozsudku KSPrešov2Co/81/2015,ktorýmpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieozamietnutížalobypre
vznesenú námietku premlčania - „ V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/86/2012, ktorý sa zaoberal obdobnou skutočnosťou, a to nárokom za zákonné
vecné bremeno, ktoré vzniklo v súlade s § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.. Tieto právne závery boli
tiež predmetom posudzovania Ústavného súdu SR, a preto nie je dôvod odchýliť sa od daných záverov,

nakoľko Ústavný súd SR odmietol sťažnosť podanú vo veci vydanej Krajským súdom v Prešove sp. zn.
3Co/165/2008. Súd prvého stupňa mal za to, že závery z uvedeného konania obdobne platia aj v tomto
prípade, nakoľko opäť sa jedná o totožnú situáciu, kedy došlo k zriadeniu vecného bremena špeciálnym
zákonom, ktorý tiež výslovne nehovoril o tom, že tu vzniká vecné bremeno za náhradu, teda opätovne
sa možno domáhať tejto náhrady len s poukazom na Listinu základných práv a slobôd a Ústavu SR,

no nepochybne sa jedná o jednorazovú náhradu, ktorá sa ako majetkové právo premlčuje v trojročnej
premlčacej dobe. Obdobný názor vyjadril tiež Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Cdo/89/2008 a Krajský
súd v Prešove v konaní sp. zn. 14Co/30/2009. Pokiaľ by v prípade výslovného neuvedenia toho, že
sa jedná o jednorazovú finančnú náhradu v zákone, bol v podstate prevzatý len režim bezdôvodného
obohatenia nazvaný ako nárok za náhradu za zriadenie vecného bremena, bol by tento postup zo strany

súdov nelogický, nakoľko by v podstate súdy aplikovali všeobecné predpisy ohľadom bezdôvodného
obohatenia na právne vzťahy, ktoré sú upravené špeciálnym zákonom, ktorý hovorí o vzniku vecného
bremena. Dlhodobo inštitút vecného bremena je považovaný za inštitút, ktorého náhrada za zriadenie
sa vypláca jednorázovo. Aj z hľadiska právnej istoty bolo potrebné podľa súdu prvého stupňa prikloniť
sa k tomuto výkladu tohto inštitútu“.

29.Konanie vedené pred tunajším súdom 20C/138/2010, na ktoré sa žalobca tiež odvolával je pre
toto konanie nepoužiteľné, pretože neriešilo otázku náhrady za vecné bremeno, ale otázku vydania
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008, teda za čas, keď zákon č. 66/2009
Z.z., ktorým sa zriadilo zákonné vecné bremeno nebol platný a účinný.

30.Ako súd uvádzal v rámci predbežného právneho posúdenia uplatneného nároku, je toho názoru, že
pri rozhodovaniach súdov nedochádza k dôslednému rozlišovaniu jednotlivých inštitútov občianskeho
práva,atonáhradzavecnébremená,bezdôvodnéhoobohateniaainštitútunájomného. Zaobmedzenie
vlastníckeho práva patrí náhrada, bezdôvodné obohatenie je potrebné vydať za celú dobu užívania

predmetu vlastníctva bez právneho dôvodu a nájomné sa vypláca po celú dobu trvania nájmu
dohodnutým spôsobom, najčastejšie ako pravidelné časové plnenie. V žalovanej veci v časti náhrady
za užívanie miestnych komunikácií nie je možné postupovať ako pri bezdôvodnom obohatení, pretože
nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. žalovaný nadobudol právny titul na užívanie miestnych
komunikácii, teda sa v tejto časti bezdôvodne neobohacuje. Súd nespochybňuje právo žalobcu na

náhradu za vecné bremeno, nestotožňuje sa však s názorom, že náhrada za vecné bremeno sa
poskytuje ako opakujúce sa plnenie, pretože to nezodpovedá zákonu, ktorý obmedzenie vlastníckeho
práva umožňuje za náhradu a ani doterajšej súdnej praxi, ktorá náhradu za vecné bremeno priznávala
ako jednorazovú náhradu. Nie je možné súbežne poskytovať za obmedzenie vlastníctva aj náhradu za
vecné bremeno aj bezdôvodné obohatenie. Súdu je známe, že v niektorých prípadoch sa poskytuje

opakovanánáhradazavecnébremeno,alemusíísťozmluvnévecnébremeno,avniektorýchprípadoch
opakujúcu sa náhradu priznáva priamo zákon (napr. v ČR § 30a zák. 49/1997 Sb. o civilnom letectve).31.Pokiaľ ide o nárok na bezdôvodné obohatenie za užívanie verejných priestranstiev, v tejto časti
súd nárok považoval za dôvodný. V konaní nie je sporné, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností,
resp. vlastníkom pohľadávky z miestnych komunikácií postavených na parcelách, z ktorých si žalobca

odvodzuje právo na bezdôvodné obohatenie. Žalovaný síce spochybnil vlastnícke právo žalobcu k
parcelám číslo 2747/4 a 2744 s odôvodnením, že majú pochybnosti o platnosti kúpnej zmluvy, nie je
však spor v tom, že žalobca je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník uvedených parciel. Podľa
§ 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Súd preto za súčasného dôkazného stavu musí zo zápisov v katastri vychádzať.

32.Bezdôvodné obohatenie je záväzkový vzťah, ktorý vzniká na základe zákona v prípade, ak sa niekto
na úkor iného bezdôvodne obohatí z dôvodov uvedených v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Bezdôvodne sa obohacuje ten, kto na úkor iného získava majetkovú hodnotu alebo sa jeho
majetok neznižuje v dôsledku toho, že oprávnenej osobe neposkytuje plnenia, ktoré by pri existencii
riadneho právneho vzťahu bol povinný platiť, napr. na základe nájomnej zmluvy, vecného bremena

a pod.

33.Pokiaľ ide o verejné priestranstvá, súdy opakovane judikovali, že ak nie je v rovine občianskeho
práva upravené užívanie verejného priestranstva, ktoré je na pozemkoch patriacich tretím osobám, má
to za následok vznik bezdôvodného obohatenia obce plnením bez právneho dôvodu. Ak pozemok, na

ktorom sa nachádza verejné priestranstvo nebol vyvlastnený a vlastník je v užívaní svojho vlastníctva
týmto obmedzený, je povinný obmedzenie strpieť, avšak za odplatu. Ak na verejné priestranstvo nie
je uzavretá nájomná alebo iná odplatná zmluva, za obmedzenie vlastníckeho práva patrí vlastníkovi
bezdôvodné obohatenie. Rozhodnutia sú postavené na tom právnom názore, že užívaním verejného
priestranstva obyvateľmi mesta a iných osôb bez poskytnutia finančnej odplaty vlastníkovi pozemku, na

ktorom sa verejné priestranstvo nachádza, zakladá bezdôvodné obohatenie mesta s poukazom na § 4
ods. 3 písm. e), f), g) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa týchto ustanovení zákona obec
pri výkone svojich samosprávnych funkcií vykonáva výstavbu, údržbu a správu miestnej komunikácie,
verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení a
podobne. Súčasná platná právna úprava nemá definíciu verejných priestranstiev, túto upravoval iba zák.

č. 544/199 Zb. pre účely miestnych poplatkov. Všeobecne však možno verejné priestranstvo definovať
ako miesta verejne prístupné neobmedzenému počtu osôb, ktoré sa nachádzajú na území obce a ktoré
sú v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v správe alebo vlastníctve obce.

34.Z dôkazov predložených žalobcom, a to z geodetickej dokumentácie Martina Smorada vyplýva, že

geometrickým zameraním vymedzené verejné priestranstvo zasahuje do parciel, ktoré sú predmetom
konania, a to pri parcele 2691 v rozsahu 58m2, pri parcele 2692 v rozsahu 26m2, pri parcele
2706 v rozsahu 136m2, pri parcele 2708 v rozsahu 58m2, pri parcele 3005 v rozsahu 465m2, pri
parcele 2625 v rozsahu 67m2, pri parcele 2626 v rozsahu 29m2, pri parcele 2695 v rozsahu 30m2,
pri parcele 2747/4 v rozsahu 101m2 a pri parcele 2744 v rozsahu 56m2. Celkovo ide o výmeru

1026m2. Žalovaný žiadal znaleckým posudkom vymedziť rozsah verejného priestranstva a plochy
priľahlé k cestným komunikáciám, súd však takéto dokazovanie nepovažoval za účelné. Geodet
Martin Smorada v geometrickom zameraní vymedzil miestne komunikácie, k ním priľahlé plochy ako aj
verejné priestranstvo. Žalovaný bližšie ani v jednom prípade nezdôvodnil, prečo je takéto vymedzenie
geodeta nesprávne. Žiadal iba, aby posudok reálne oddelil plochy verejných komunikácií a k ním

priľahlé pozemky, prípadne verejné priestranstvo. Neuviedol však konkrétne, ktoré časti predložených
zameraní sú nesprávne a pri ktorých plochách a parcelách. Priľahlé plochy geodet odôvodnil znením
Cestného zákona, keď uviedol, výmery boli vypočítané podľa zák. č. 135/1961 Zb. ods. 3, a to v znení:
Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami
priekop,rigolov,násypovazárezovsvahov,zárubnýchaobkladovýchmúrov,pätouopornýchmúrovapri

miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Žalovaný
tiež tvrdil, že plochy uvádzané ako verejné priestranstvo mohol žalobca využívať a v zmysle územného
plánumestaasvojhopodnikateľskéhozámeruajvyužívaťmôže.Otakútomožnosť mestožalobcanikdy
nepožiadal. Ani v tomto prípade však žalovaný neuviedol, ktoré z parciel mohol žalobca riadne využívať
pre svoje účely, a ktoré sú vyňaté z režimu verejného priestranstva. Z fotodokumentácie k znaleckému

posudku č. 82/2016 totiž vyplýva, že medzi jednotlivými miestnymi komunikáciami sa nachádzajú aj
plochy veľmi úzke, nevhodné na využitie.35.Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z hodnoty požadovanej žalobcom, a
to 6,50 Eur za m2/rok, keď porovnal ceny nájmu určené znalcom Tornyosom a znaleckým ústavom.
Žalovaný síce namietal výšku nájmu u oboch posudkov a žiadal nariadiť znalecké dokazovanie súdom,

súd však návrh považoval za nadbytočný a predĺžujúci konanie. Ďalší znalecký posudok by bol
iba ďalším dôkazom v konaní, ktorý by súd musel vyhodnotiť vo vzájomných súvislostiach aj s už
predloženými dôkazmi, preto nie je možné uzavrieť, že cena určená znaleckým posudkom na základe
rozhodnutia súdu, bude cenou obvyklého nájomného. Navyše žalovaný nepredložil do konania žiadne
listinné dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu tak, ako ho uplatnil (kúpne zmluvy, nájomné

zmluvy), a pre ktoré by prichádzalo do úvahy nariadenie znaleckého dokazovania súdom. Znalec
Tornyos určil cenu obvyklého nájomného v roku 2013 na 7,113 Eur za meter štvorcový a rok, za rok
2014 bola cena nájmu 7,003 Eur za meter štvorcový a rok, v roku 2015 nájom predstavoval 7,009 Eur
za meter štvorcový a rok a v roku 2016 bola cena nájmu 6,9 Eur. Podľa posudku znaleckej organizácie
za obdobné pozemky sa cena nájmu pohybovala v sume od 8,396 Eur za m2 a rok až po 8,542 Eur
za m2 a rok. Žalobca teda požadoval podstatne nižšiu náhradu, ako určili znalecké posudky, preto

súd nevidel dôvod nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie vo veci. Žalovaný navyše nespochybňoval
cenu požadovanú žalobcom, ale spochybňoval ceny určené znaleckými posudkami, ktoré pre výpočet
ceny obvyklého nájomného neboli ani použité. Slúžili iba na porovnanie oprávnenosti nároku žalobcu
v požadovanej výške a teda na určenie výšky obvyklého nájomného pre vyčíslenie bezdôvodného
obohatenia.

36.Podľa geometrického zamerania verejné priestranstvo tvorí v súčte 1026m2 (pri parcele 2691 v
rozsahu 58m2, pri parcele 2692 v rozsahu 26m2, pri parcele 2706 v rozsahu 136m2, pri parcele 2708
v rozsahu 58m2, pri parcele 3005 v rozsahu 465m2, pri parcele 2625 v rozsahu 67m2, pri parcele 2626
v rozsahu 29m2, pri parcele 2695 v rozsahu 30m2, pri parcele 2747/4 v rozsahu 101m2 a pri parcele

2744 v rozsahu 56m2). Cena obvyklého nájomného za m2 a rok predstavuje 6,50 Eur, nájomné za 1
deň predstavuje 0,0178 za m2 a rok (6,5 : 365). Žalobca si uplatnil právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia za verejné priestranstvá za obdobie od 2.11.2014 do 25.6.2016 pri parcelách 2691, 2692,
2706, 2708, 3005, 2625, 2626 a 2695 v celkovej výmere 869m2, čo predstavuje obvyklé nájomné za
600 dní sumu 9280,92 Eur ( 869 x 0,0178 x 600). Bezdôvodné obohatenie za obdobie od 12.12.2014

do 25.6.2016 pri parcelách 2747/4 a 2744 v celkovej výmere 157m2 predstavuje za 589 dní sumu
1646,02 Eur ( 157 x 0,0178 x 589). Bezdôvodné obohatenie za užívanie verejných priestranstiev spolu
je v hodnote 10 926,94 Eur (9280,92 Eur + 1646,02 Eur). Keďže nárok na priznanie náhrady za vecné
bremeno je premlčaný, súd priznal z nároku žalobcu sumu 10 926,94 Eur ako bezdôvodné obohatenie
za užívanie verejných priestranstiev a vo zvyšku žalobu zamietol.

37. Žalobca si uplatnil aj právo na úroky z omeškania zo sumy 36 032,23 Eur 5,05% ročne od doručenia
žaloby žalovanému podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu bol v časti nároku na
náhradu za vecné bremeno zamietnutý, preto mu z tohto titulu úroky z omeškania nepatria. Žalobcovi
patria úroky z omeškania iba z priznanej istiny 10 926,94 Eur od 17.2.2017 do zaplatenia vychádzajúc

z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Žalovaný prevzal žalobu 15.2.2017, preto je nasledujúci
deň, t.j. 16. február 2017 dňom plnenia. Keďže k tomuto dátumu žalovaný svoj záväzok nesplnil, je od
17.2.2017 v omeškaní. Výška úrokov z omeškania 5,05% ročne požadovaná žalobcom nie je v súlade
s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 17.2.2017 predstavovala 0,00
+ 5%-tuálnych bodov. Súd tak priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania zo sumy 10 926,94 Eur

vo výške 5% ročne od 17.2.2017 do jej zaplatenia a vo zvyšku nárok žalobcu na úroky z omeškania
zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ich stranám sporu podľa pomeru
úspechu a neúspechu v konaní nepriznal. Obe strany sporu boli čiastočne úspešné, žalobca v časti

bezdôvodného obohatenia a žalovaný v časti vecného bremena. Výška náhrady závisela od znaleckého
posudku a čiastočne od úvahy súdu, preto súd úspech alebo neúspech posudzoval podľa nie podľa
výšky priznanej náhrady, ale podľa základu nároku - t.j. náhrady za vecné bremeno a odplaty za
bezdôvodné obohatenie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.