Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/75/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711202333
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1711202333.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v Pezinku prostredníctvom sudcu JUDr. Tomáša Micháleka v spore žalobcu: A..

A. Z., E.. XX.XX.XXXX, I.: P. X, I., štátne občianstvo: SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
NOVÁČKOVÁ, s.r.o., so sídlom: Brančská 7, Bratislava, IČO: 36 699 705 proti žalovanému: X. D., E..
XX.XX.XXXX, I.: A. XXXX/XX, Z., štátne občianstvo: SR, zastúpený advokátskou kanceláriou SODOMA
VULGAN, spol. s r.o., so sídlom: Kominárska 2,4, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 254 084, o zaplatenie
26.400,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10 879,44 eur s úrokom z omeškania ročne 5,75 % zo sumy
14 052,61 eur od 01.03.2014 do zaplatenia.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 52 %.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1] Okresný súd Pezinok rozsudkom XC/XX/XXXX zo dňa 7.2.2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 19 945,65 € s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 5893,0 € od 1.8.2010 do zaplatenia a 5,75

% ročným úrokom zo sumy 14 052,61 € od 1.3.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 52 %.

2] V odôvodnení poukázal na to, že v konaní sa žalobca domáhal žalobou, aby zaviazal žalovaného
na zaplatenie 12 000 € s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 7800 € od 1.8.2010 do zaplatenia
titulom bezdôvodného obohatenia za neoprávneného užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
a to rodinného domu súpisné číslo 332 postavený na pozemku parcely č. 507 o výmere 194 m2,

katastrálne územie Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok, nachádzajúci sa na ulici S. XX K. Z. (ďalej len
nehnuteľnosť) za obdobie 20 mesiacov od júla 2009 do februára 2011. Súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 17.2.2014 pripustil rozšírenie žaloby na základe návrhu žalobcu doručeného na súd dňa 29.4.2011
o sumu 14 400 € za ďalšie obdobie neoprávneného užívania nehnuteľnosti žalovaným za dva roky
dozadu od podania návrhu na rozšírenie žaloby, teda za obdobie od 29.4.2011 do 29.4.2013 (24
mesiacov). Zmenou žaloby sa žalobca od žalovaného domáhal celkovo sumy 26 400 € s 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 7800 € od 1.8.2010 do zaplatenia a 5,75 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 14 400€ od 1.5.2013 do zaplatenia. Žalobca argumentoval tým, že nehnuteľnosti nadobudol
kúpnou zmluvou od žalovaného s právoplatne povoleným vkladom od 22.6.2009 pod č. K. XXX/XXXX,
avšak žalovaný tieto nehnuteľnosti bez jeho súhlasu a teda bez právneho dôvodu užíval celé žalované
obdobie. Výšku bezdôvodného obohatenia ustálil na 600 € mesačne s poukazom na priemernú hodnotunájmu v danej lokalite bez služieb spojených s nájmom. Žalovaného vyzval listom zo dňa 19.7.2010
na zaplatenie 7800 € predstavujúcich bezdôvodného obohatenie za obdobie od júla 2009 do júla 2010,
avšak žalovaný mu odmietol uhradiť akúkoľvek náhradu za užívanie jeho nehnuteľností. Žalovaný vo

vyjadrení k žalobe nepoprel, že sporné nehnuteľnosti užíva, poukázal však na to, že pri ich predaji došlo
k spáchaniu trestnému činu o čom je vedené trestné konanie. V konaní odmietol aktívnu legitimáciu
žalobcu, argumentujúc s tým, že tento nehnuteľnosť už v roku 2009 predal pánovi Y.. Namietol tiež
premlčanie nároku žalobcu ako i cenu určenú počas konania v znaleckom posudku. Považuje ju za
neadekvátnu.

3] Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že mal za preukázané, že žalobca nadobudol od
žalovaného kúpnou zmluvou sporné nehnuteľnosti, pričom jeho vlastnícke právo na základe vkladu
do katastra nehnuteľností vzniklo dňom 22.5.2009. Skutočnosť, že žalovaný uvedenú nehnuteľnosť
žalobcovi po tomto predaji nevydal mal rovnako za preukázanú, keď táto skutočnosť medzi účastníkmi
ani nebola sporná. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že z vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, že by žalobca nehnuteľnosť, ktorú nadobudol dňa 22.6.2009 za
žalované obdobie, o ktoré žiadal priznanie bezdôvodného obohatenia previedol na inú osobu a preto
titulom bezdôvodného obohatenia priznal žalobcovi jeho nárok za obdobie od júla 2009 do februára
2011 (20 mesiacov) a za obdobie od 29.4.2011 do 29.4.2013 (24 mesiacov). Výšku bezdôvodného
obohatenia ustálil sumou 453,31 € za mesiac a to v súlade so znaleckým dokazovaním znalca U.. A.

A. Č.. XXX/XXXX. Prvostupňový súd v bode 6 rozsudku sa vysporiadal i s námietkami žalovaného, keď
žalovaný tvrdil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v dôsledku trestného činu, tak prvostupňový súd
poukázal na uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku, odborom kriminálnej polície
č. F. XX/OJP-Z.-XXXX zo dňa 17.2.2013, ktorým bolo v tejto veci konanie právoplatne zastavené dňom
5.3.2013 a teda k žiadnemu trestnému činu nedošlo. Rovnako sa vysporiadal i s ďalšou námietkou, keď

žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcov tvrdením, že nehnuteľnosť žalobca predal pánovi Y.. Súd
poukázal, že túto skutočnosť žalovaný v konaní nepreukázal a preto súd v tomto smere urobil skutkový
záver, že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že za žalované obdobie žalobca nehnuteľnosť
previedol na inú osobu. Súd v tejto súvislosti nevykonal dôkaz a to výsluch pána Y. a zdôvodnil aj z
akého dôvodu. Ak by aj pán Y. podpísal kúpnopredajnú zmluvu so žalobcom, tak samotné podpísanie

zmluvy nemá za následok prevod vlastníckeho práva a stratu aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko na
prevod vlastníckeho práva sa vyžaduje vklad katastra nehnuteľnosti a vykonať dôkaz oboznámiť sa s
listom vlastníctva, resp. vkladom nehnuteľnosti na katastri nehnuteľnosti žiadny z účastníkov nenavrhol
a súd poukazuje na to, že v civilnom sporovom konaní ani nemá možnosť vykonávať dôkazmi, ktoré
nie sú účastníkmi navrhnuté. Preto urobil na základe vykonaných dôkazov skutkový záver v tom, že

žalovaný nepreukázal skutočnosť, že žalobca previedol za žalované obdobie vlastnícke právo na tretiu
osobu. V tomto smere tento súd prihliadol i na skutočnosť, keď žalovaný tvrdil, že žalobca nie je aktívne
legitimovaný ani za obdobie od júla 2009 do februára 2011, pritom v konaní bolo preukázané aj listom
vlastníctva, že v tomto období bol žalobca vlastníkom spornom nehnuteľnosti, teda žalovaný v tejto časti
klamal a preto mu súd neuveril ani v časti, keď tvrdil, že žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti ani

za obdobie od 29.4.2011 do 29.4.2013. Prvostupňový súd teda priznal rozsudkom žalobcovi celkovo
sumu 19 945,64 € a to titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu za obdobie od X/XXXX B. X/XXXX XX mesiacov a za obdobie od 29.4.2011 do 29.4.2013 24
mesiacov, celkovo 44 mesiacov x 453,31 € = 19 945,64 €. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Teda pokiaľ
súd zamietol návrh v časti, keď sa domáhal žalobca vyššej náhrady ako mal súd za ustálenú znaleckým

posudkom 453,31 €, keď žalobca sa domáhal náhrady vo výške 600 €. Prvostupňový súd teda vec
právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákona, § 456 Občianskeho zákona, § 458 ods. 1
Občianskeho zákona a o vzťahoch k priznaným úrokom z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákona, § 563 Občianskeho zákona, §45 ods. 1 Občianskeho zákona. Prvostupňový súd
zároveň neuznal námietku žalovaného titulom premlčania.

4] Čo sa týka úroku z omeškania, tento priznal zo sumy 7800 € za obdobie od 1.8.2010 vzhľadom na
to, že plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia je splatné na druhý deň po tom, čo dlžník je vyzvaný
na takéto plnenie. Súd teda skúmal, kedy žalobca vyzval žalovaného na takéto konanie, pričom výzvu
súd kvalifikoval ako jednostranný právny úkon. V konaní má za preukázané, že takouto výzvou bol

list žalobcu zo dňa 19.7.2010, ktorý založil do súdneho spisu č.l. 11 pričom tento doručoval na adresu
žalovaného,t.j.naadresuprevádzky,ktorúvtomčaseužíval.Poštaboladoručovanánauvedenúadresu
žalobcovi 21.7.2010 a dňom 12.8.2010 bola uložená na pošte. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že výzva sa dostala do sféry vplyvu žalovaného a týmto nadobudol právny úkon účinnosť.Skutočnosť, že žalovaný túto výzvu neprevzal nemá vplyv na účinnosť tohto právneho úkonu, ktorý má
za následok splatnosť sumy, ktorú bol dlžný za obdobie 7/2009 až 7/2010 vrátane t.j. za obdobie 13
mesiacov. To predstavuje sumu 5867,03 €. Z uvedeného dôvodu súd priznal úrok z omeškania v zmysle

§ 517 ods. 2 v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády č. 87/95 vo výške 9 % zo sumy 5867,03 € a to od
žiadaného dňa k 1.8.2010, keď mal za preukázané, že výzva na zaplatenie sa dostala do sféry vplyvu
žalovaného dňom 21.7.2010, kedy mu bolo poštou doručovaná na jeho adresu. Ďalší úrok z omeškania
priznal vo výške 5,75 % ročne od 1.3.2014 a to zo sumy 10 831,44 € zo sumy, ktorá bola splatná za
obdobie od 29.4.2011 do 29.4.2013, pričom z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že

výzva na zaplatenie tejto sumy bola doručená dňa 27.2.2014, kedy bolo právnej zástupkyni žalovanej
doručené doplnenie a rozšírenie žalobného návrhu.

5] Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku a proti rozhodnutiu o trovách konania podal žalovaný odvolanie
a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a celú žalobu zamietnuť a priznať
mu 100% nárok na náhradu trov prvoinštančného odvolacieho konania. Súd zdôraznil, že v konaní

pred súdom prvej inštancie namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore s poukazom na to, že
nehnuteľnosť za užívania ktorých od neho žalobca žiadal bezdôvodného obohatenie žalobca previedol
v roku 2009 na pána Y.. V tejto súvislosti k odvolaniu priložil kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti
uzavretú dňa 26.10.2009 medzi žalobcom a A.Š. Y. a návrh na jej vklad do katastra nehnuteľnosti zo dňa
27.10.2009. Poukázal tiež na to, že ku dňu spísania odvolania boli nehnuteľnosti následne prevedené

aspoň trikrát na osoby odlišné od žalobcu. Súdu prvej inštancie vytkol, že si napriek judikatúre najvyšších
súdnych autorít nesplnil svoju povinnosť skúmať ex offo aktívnu legitimáciu žalobcu a za tým účelom
neskúmal prevody nehnuteľnosti v katastrálnom spise, hoci mal k týmto publikovaným informáciám
prístup v katastri nehnuteľnosti, a teda tieto skutočnosti on ani nie je povinný preukazovať, keďže sú
známe. Namietal tiež, že súd prvej inštancie ním tvrdené skutočnosti nevyhodnotil ako pravdivé, hoci

žalobca nikdy v zmysle § 151 CSP nepoprel a ani nevyvrátil, a preto sa mali považovať za nesporné.
Za neakceptovateľný považoval súdom prvej inštancie prezentovaný názor k nim navrhnutému dôkazu
výsluchu pána Y.Č., keď sa nestotožnil s tým, že jeho výpoveďou by nemohli byť potvrdené jeho
tvrdenia o prevode nehnuteľnosti. Nevykonaním tohto ním navrhnutého dôkazu považoval za jeden z
odvolacích dôvodov. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie o platenie daní za predmetné nehnuteľnosti

považovallenzanepriamydôkaz,svedčiaciotom,ktoplatilzanehnuteľnostidaň,tentovšaknemôžebyť
dostatočným dôkazom na overenie vlastníka nehnuteľnosti. Zopakoval, že žalobca nebol od novembra
2009 aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nebol vlastníkom nehnuteľnosti, za užívanie ktorých mu bol
priznaný nárok z bezdôvodného obohatenia. Má za to, že nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia
bolo možné žalobcovi prisúdiť len za obdobie od júla 2009 do októbra 2009, teda za 4 mesiace v celkovej

výške 1813,24 € (4 x 453,31 €). Zvyšok nároku žalobcu mal byť z dôvodu chýbajúcej aktívnej vecnej
legitimácie, ktorú mal súd prvej inštancie skúmať ohľadne povinnosti zamietnutý. Zotrval tiež na názore,
že rozšírený nárok zo dňa 17.2.2014 je premlčaný, keďže tento nárok si žalobca uplatnil až v roku 2014
po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

6] S poukazom na odvolacie námietky žalovaného preskúmal odvolací súd vyhovujúce rozhodnutie súdu
prvej inštancie v prospech záveru, že jeho rozsudok je v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi 9066,20 € titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý je povinný žalobcovi vydať za užívanie
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu po dobu 20 mesiacov od júla 2009 do
februára 2011 (vo výške 20 x 453,31 €) spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5893,0 € (teda

zo sumy bezdôvodného obohatenia za 13 mesiacov - 13 x 453,31 € od 1.8.2010 do zaplatenia) vecne
správny, a preto v tejto časti potvrdil, keď odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné.

7] Vychádzajúc zo skutkových právnych záverov rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré neboli žalovaným
v odvolaní nejak spochybnené, dospel odvolací súd k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že

žalovanýužívalbezprávnehodôvodupodobu20mesiacovodjúla2009dofebruára2011nehnuteľnosti,
ktorých vlastníkom v tom čase bol žalobca, na úkor ktorého sa tým bezdôvodne obohatil, a je preto
povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. Výška bezdôvodného obohatenia, ktorú je žalovaný
povinný žalobcovi zaplatiť predstavuje celkovo sumu 9066,20 €.

8] Ohľadom zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti dospel odvolací súd po preskúmaní predloženého
spisu a napadnutého rozsudku k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti, ktorou ukladá
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10879,44 € spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 14 052,61 € od 1.3.2014 do zaplatenia v odvolacom konaní nepreskúmateľné, keď ani jehoodôvodnenie nedáva žiadnu odpoveď na námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní o rozšírenej žalobe. Je potrebné si uvedomiť, že i keď žalobca k žalobe pripojeným
listom vlastníctva číslo 807 zo dňa 22.2.2011 preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní ohľadne

uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľností
žalovaným bez právneho dôvodu za ,,prvé,, žalovaného obdobie od júla 2009 do februára 2011, pretože
týmto listom vlastníctva preukázal jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam ku dňu podania žaloby (25.2.2011)
z tohto listu vlastníctva nie je možné v žiadnom prípade odvodiť jeho aktívnu vecnú legitimáciu v konaní
o rozšírenej žalobe, teda o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 14 400 € s príslušenstvom,

za ďalšie obdobie 24 mesiacov neoprávneného užívania nehnuteľnosti žalovaným (od 29.4.2011 do
29.4.2013).

9] Odvolací súd sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vyjadril i k námietke premlčania vznesenej
žalovaným v odvolaní, keď poukázal na to, že táto námietka premlčania nie je dôvodná. Poukázal na
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákona,

podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Ak žalovaný tvrdil, že rozšírený nárok zo dňa 17.2.2014 je premlčaný, pretože bol uplatnený
až v roku 2014 po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, tieto tvrdenia nie sú správne. Žalobca si nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 29.4.2011 do 29.4.2013 za 24 mesiacov na súde

uplatnil podaním doručeným dňa 29.4.2013 a to v čas. Týmto podaním si uplatnil nárok za 2 roky priamo
predchádzajúcemu podaniu a teda jeho nárok premlčaný nie je.

10]Prvostupňovýsúdtedapozrušujúcomrozhodnutíkonštatuje,žeodvolacísúdzrušilrozhodnutiesúdu
prvého stupňa, ktorým prvostupňový súd zaviazal žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo

výške 10879,44 € s príslušenstvom za obdobie od 29.4.2011 do 29.4.2013 z toho dôvodu, že nebola
v konaní preukázaná aktívna legitimácia žalobca, teda či žalobca v uvedenom období od 29.4.2011
do 29.4.2013 bol vlastníkom nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu súd doplnil dokazovanie a oboznámil
sa so správou katastrálneho úradu zo dňa 17.1.2020 č. D., z ktorej mal za preukázané, že kúpna
zmluva vkladovaná pod K.-XXXX/XXXX kde je predávajúci A.. A. Z. a kupujúci A. Y. bol vklad povolený

dňa 2.5.2013. Z tohto dôkazu mal súd za preukázané, že žalobca za obdobie od 29.4.2011 do 29.4.
2013 bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti a preto mu súd priznal nárok vo výške 10 879,44 € titulom
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákona.

11] Výšku bezdôvodného obohatenia mal za preukázanú vo výške 453,31 € za mesiac a to znaleckým

posudkom U.. A. A. Č.. XXX/XXXX. Táto výška bezdôvodného obohatenia nebola medzi účastníkmi
v priebehu konania spornou a z tejto výšky súd vychádzal i pri priznaní tzv. prvého nároku, ktorý bol
preskúmaný Krajským súdom a tento bol označený za vecne správny, teda za obdobie od júla 2009 do
februára 2011. Teda v danom prípade poskytol peňažnú náhradu v zmysle ustanovenia § 458 ods. 1
Občianskeho zákona. Súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 14 052,61

€ od 1.3.2014 do zaplatenia a to v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákona použitím ustanovenia
§ 563 Občianskeho zákona a 45 ods. 1 Občianskeho zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že pokiaľ sa jedná nároku na úrok z omeškania, plnenie od 7/2009 do 7/2010 t.j. za 13 mesiacov, čo
predstavuje sumu 5867,03 € tak v tejto časti úrok z omeškania súd priznal rozsudkom zo dňa 7.2.2017,
ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

12] Zostalo teda povinnosťou súdu rozhodnúť o zvyšnom úroku z omeškania.

13] Podaním doručeným na súd žiadal žalobca priznanie ďalšieho úroku z omeškania vo výške 5,75 %
ročne od 1.5.2013 do zaplatenia zo sumy 14 400 €, t.j. zo sumy, ktorá bola splatná titulom bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 29.4.2011 do 29.4.2013. Súd skúmal kedy žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie uvedenej sumy, pričom zo spisu má za preukázané, že táto výzva bola doručená až
27.2.2014, kedy bolo právnej zástupkyni žalovanej doručené doplnenie na rozšírenie žalobného návrhu.
Preto súd v tejto časti priznal úrok z omeškania od 1.3.2014 zo sumy 14 052,61 € do zaplatenia. Žalobca
sa domáhal priznania úroku z omeškania z vyššej sumy (14 400 €) tak v tejto časti žalobu zamietol,

rovnako ako i v časti pokiaľ sa domáhal priznania úrokov z omeškania od 1.5.2013 do 1.3.2014.

14] O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1
CSP súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 52 %, keď jeho žalovaný nárokpredstavoval 26 400 €, súd priznal 19 945,64 €. (19 945,64:264=cca 76 % úspech). Od tohto úspechu
odrátal neúspech 24 % potom 76-24=52.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom súde
Pezinok.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku na návrh oprávneného možno vykonať exekúciu, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.