Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/130/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202029
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6116202029.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N. X., bývajúceho vo Z., zastúpeného Mgr. Robertom
Antalom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Kláry Jarunkovej 2, proti žalovanému N. K.,
bývajúcemu v L., zastúpenému JUDr. Ivanom Spišiakom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici,
Nad Plážou 7, o určenie, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/28/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 18. decembra 2018 sp. zn. 13Co/216/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej ako „súd prvej inštancie“)

domáhal určenia, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených Okresným
úradom X., katastrálnym odborom na LV č. XXX, kat. úz. T., parcele registra E-KN č. 174, orná pôda o
výmere 55 m2, na LV č. XXX, kat. úz. T., parcela E-KN č. 175 trvalé trávne porasty o výmere 272 m2,
na LV č. XXX, kat. úz. T., parcela registra E-KN č. 176 zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2 a
na LV č. XXX kat. úz. T., parcela E-KN č. 164, zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 16. marca 2017 č. k. 20C/28/2016-50 žalobu zamietol a rozhodol,
že žalovaný má nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní bolo
potrebné posúdiť, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nie je spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností a či je tvrdené právo neisté alebo ohrozené, a či vyhovujúcim určovacím
rozsudkom možno túto neistotu odstrániť. Súd prvej inštancie mal za to, že rozsudok súdu negatívne
určujúci, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemôže zlepšiť právne postavenie

žalobcu, ktorý svoje vlastnícke právo nepreukazuje nadobúdacím titulom a nepríde k zmene právneho
postavenia žalobcu. Pokiaľ žalobca odôvodňoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení pre
rozpor v užívaní predmetných nehnuteľností, netýka sa to vlastníctva žalobcu a žalovaného, ale užívania
podielov,ktorémázapísanénalistevlastníctvažalovanýakospoluvlastníkstým,žekebynebolzapísaný
žalovaný a vlastníctvo by patrilo neznámym dedičom, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond, s
ktorým má nájomnú zmluvu, by nerušene užíval celú nehnuteľnosť. Nemôže byť dôvodom preukázania

naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žaloba sa vzťahuje k vlastníctvu, resp. k spoluvlastníctvu
a nie k nájomnej zmluve a podiely žalovaného a jeho predchodcu nikdy neboli vo vlastníctve žalobcu.
Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva
žalobcu, pretože nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v žalobe.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „odvolací súd“) rozsudkom z 18.

decembra 2018 sp. zn. 13Co/216/2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súdsvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudok negatívne určujúci, že žalovaný nie je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nemôže zlepšiť právne postavenie žalobcu, ktorý svoje
vlastníckeprávonepreukazujenanehoznejúcimtzv.nadobúdacímtitulom;žalobcaaninetvrdí,žebymu

mal patriť práve sporný podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Konštatoval tak, že na podaní žaloby,
predmetomktorejjeurčenie,žežalovanýniejepodielovýmspoluvlastníkompredmetnýchnehnuteľností,
žalobca nemá naliehavý právny záujem. Odvolací súd svoje právne posúdenie oprel o rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 20/2007.

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého
prípustnosť odôvodnil poukazom na § 421 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ CSP. Uviedol, že rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré doteraz neboli v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu riešené, resp. boli riešené rozdielne, a to od otázky 1/ „naliehavosti právneho záujmu
na určení, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností“. Taktiež otázky 2/ „či je rozdiel
od určenia, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností, od určenia, že žalovaný nie je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností“. Dôvodil, že rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 2 MCdo 20/2007, o
ktorésaodvolacísúdoprelvosvojomrozhodnutíjenepoužiteľnézdôvodu,žežalobkyňasav konaní sp.
zn. 2 MCdo 20/2007 domáhala negatívneho určenia, že žalovaní nie súpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností z dôvodu, že sama chcela dosiahnuť nadobudnutie vlastníctva osvedčením o
vydržaní. Pričom poukázal aj na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 6 Cdo 11/2011, kde súd

rozhodoval o takmer totožnej veci, z hľadiska skutkového a právneho avšak predmetom označenia
nebolo určenie, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako neprípustné odmietol.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP) a to oprávneným subjektom (§ 427 CSP), zastúpeným
podľa § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady
prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie nie je dôvodné.

6.1. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

7. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené
podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.

8. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne: a/ prípustný predmet,

b/ lehota na podanie dovolania, c/ náležitosti dovolania a na subjektívne, t. j. osoba oprávnená
podať dovolanie (Ficová a kol., Občianske procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie,
Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344).
8.1. V Civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené
nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427

je stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v
ustanovení § 424 až § 426 sú uvedené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

9.Dovolacísúdpristúpilkposúdeniudovolaniadovolateľazhľadiskadovolaciehodôvodu vyplývajúceho
z § 421 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ CSP, v zmysle ktorého namietal, že rozhodnutie odvolacieho

súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli
vyriešené, resp. boli riešené rozdielne a to od otázky 1/ „naliehavosti právneho záujmu na určení, že
žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností“. A otázky 2/ „či je rozdiel od určenia, že
žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností, od určenia, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností“.

10. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxedovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny.
Všetkydôvodyprípustnostidovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne

na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho
súdu; zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím
súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna
otázka“).

11. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 CSP, má viazanosť
dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti
dovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP).
Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ sám vysvetlí
(konkretizuje a doloží), že rozhodnutieodvolaciehosúduzáviseloodvyriešeniadovolateľomoznačenej
právnej otázky.

12. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je relevantná otázka, v rámci
ktorej by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil
odvolací súd, b/ vysvetliť a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej
otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by

mala byť táto otázka správne riešená.

13. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená
dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax
dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/

konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ uviesť, ako
mala byť táto otázka správne riešená.

14. Najvyšší súd pripomína, že z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP
je relevantná len otázka, ktorá vykazuje znaky pretrvávajúcej rozdielnosti rozhodovania dovolacích

senátov, t. j. existujúca nejednotnosť posudzovania danej otázky. Vyplýva to zreteľne priamo z § 421
ods. 1 písm. c/ CSP, konkrétne z toho, že za relevantnú tu zákon označuje otázku, ktorá „je“ (teda nie
„bola“) dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že dôležitá je v
tomto smere súčasná nejednotnosť rozhodovania dovolacieho súdu (teda nie minulá, už prekonaná a
neexistujúca rozdielnosť rozhodovania).

15. Podľa § 432 ods. 1 CSP možno dovolanie, ktoré je prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP,
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením sa pritom

rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Dovolací súd vo vzťahu k vymedzenej otázke 1/ „naliehavosti právneho záujmu na určení, že
žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností“ uvádza a poukazuje na to, že rozhodovacia
činnosť dovolacieho súdu túto predmetnú otázku riešila a to v rozhodnutiach sp. zn. 2 MCdo 20/2007
a sp. zn. 6 Cdo 11/2011.

17. V rozhodnutí sp. zn. 2 MCdo 20/2007 dovolací súd prejednával situáciu, kedy podanou žalobou
žalobkyňa žiadala určiť, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku v podiele
40 032/40 680 (zapísaného v pozemkovej knihe na základe č. d. 359/62). V pozemkovej knihe sú
pritom ako podieloví spoluvlastníci vedení aj právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ a žalovaná 3/ v

podiele 648/40 680 (zapísaného v pozemkovej knihe na základe č. d. 28/64); žalobkyňa túto skutočnosť
nespochybnila.Dovolacísúdkonštatoval,žeopodstatnenýjepretozáver,žeajkebybolopodanejžalobe
vyhovené, vyžadovalo by sa naďalej na vydanie osvedčenia o vydržaní podľa § 63 písm. a/ ods. 1
Notárskeho poriadku vyjadrenie žalovanej 3/. Neisté právne postavenie žalobkyne by sa vyhovením jejžalobe neodstránilo a podmienky stanovené v § 63 písm. a/ ods. 1 Notárskeho poriadku na vydanie
osvedčenia o vydržaní by sa pre ňu nezmenili. Dovolací súd tak zhrnul, že rozsudok súdu negatívne
určujúci, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností, nemôže byť v danom prípade spôsobilý zmeniť

(zlepšiť) právne postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim tzv.
nadobúdacím titulom (napr. kúpnou zmluvou alebo súdnym rozhodnutím) a dosiaľ nebola zapísaná
vlastníčkou predmetných nehnuteľností v príslušnej evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam.
Ňou požadovaným negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom jej právne postavenie
nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje jej neistota v danom právnom vzťahu, ktorá pretrváva naďalej

a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností.

18. V rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 11/2011 dovolací súd posudzoval situáciu, kedy žalobkyňa podala žalobu
po vydaní osvedčenia o držbe nehnuteľnosti v čase, kedy už žalovaný, ako osoba uvedená v tomto
osvedčení, bol v evidencii nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Dovolací
súd konštatoval, že za tohto stavu vyhovenie žalobe o určenie, že žalovaný nespĺňa podmienky pre

vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľnosti, ktorej účelom je zmariť tretej osobe možnosť domáhať sa
vydania takéhoto osvedčenia, neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu
(vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). I keď by kataster nehnuteľností vykonal na základe vyhovujúceho
rozsudku zápis formou záznamu (katastrálny zákon nepozná zápis formou výmazu vlastníckeho práva),
dosiahol by sa iba stav, kedy by zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nesvedčil

žiadnej osobe (pozemok by ostal vlastnícky neusporiadaný). Dovolací súd uviedol, že ak preto zápis
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností už svedčí na základe osvedčenia inej osobe, ako tomu
bolo v danej veci, celý obsah spornosti vlastníckeho práva k veci možno vyriešiť uplatnením žaloby o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto zapísanej na inú osobu, vrátane žaloby o určenie, že
vec patrí do dedičstva právneho predchodcu žalobcu (otázka, či žalovaný spĺňa podmienky pre vydanie

osvedčenia o držbe nehnuteľnosti má v tomto konaní povahu predbežnej otázky). Len formou takejto
žaloby možno úplne sporný právny vzťah medzi účastníkmi úspešne vyriešiť.

19. Dovolací súd vzhľadom na uvedené uvádza, že právny záver vyjadrený dovolacím súdom v
rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 11/2011 je totožný s právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí sp. zn.

2 MCdo 20/2007 a vzhľadom na to, že nastolená dovolacia otázka už bola uvedenými rozhodnutiami
riešená dovolacím súdom, dovolací súd pristúpil k jej posúdeniu z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1
písm. a/ CSP.

20. Dovolací súd uvádza, že dovolateľ sa v konaní domáhal určenia, že žalovaný nie je podielovým

spoluvlastníkom a teda sa jedná o určovaciu žalobu, v rámci ktorej súdy oboch inštancií správne
skúmali naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavosť požadovaného určenia sa
prejaví tým, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Tu je potrebné
zdôrazniť, že dovolateľ sa domáha negatívneho určenia, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom,
pričom ak by súdy vo veci rozhodli, tak by sa na dovolateľovom postavení v rámci spoluvlastníckeho

vzťahu nič nezmenilo, pretože dovolateľ v konaní ani nenamietal, resp. nerozporoval, že by predmetný
spoluvlastnícky podiel žalovaného mal patriť dovolateľovi. A aj sám dovolateľ v dovolaní uviedol, že sa
nedomáha ani sa v budúcnosti nehodlá domáhať určenia vlastníctva k predmetnému spoluvlastníckemu
podielužalovaného.Dovolacísúdtakmázato,žeprípadnývyhovujúcirozsudokbypredovolateľanemal
nijaký zásadný právny význam, ktorý by mal zmeniť jeho právne postavenie vo vzťahu k predmetnému

spoluvlastníckemu podielu. Dovolací súd tak uvádza, že odvolací súd dospel k správnemu právnemu
záveru,keďkonštatoval,žedovolateľnemánaurčení,žežalovanýnieniejepodielovýmspoluvlastníkom
nehnuteľností, naliehavý právny záujem a teda, že sa odvolací súd svojím právnym záverom v zmysle
§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

21.Vovzťahukotázke2/„čijerozdielodurčenia,žežalovaníniesúvlastníkminehnuteľností,odurčenia,
žežalovanýniejepodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľností“dovolacísúdpoznamenáva,žedovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu neriešilo túto dovolateľom nastolenú otázku. Odvolací súd sa
vo svojom rozhodnutí, ktorým potvrdil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, zaoberal výlučne otázkou
určenia, že žalovaný nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom žalobca ani

netvrdil, že by práve sporný podiel na predmetných nehnuteľnostiach mal patriť žalobcovi. Vzhľadom na
uvedené má dovolací súd za to, že odvolací súd sa tak riešením uvedenej otázky, majúcej podľa názoru
dovolateľa kľúčový význam pre jeho rozhodnutie, vôbec nezaoberal. So zreteľom na to dovolací súd
uzatvára, že dovolanie dovolateľa je aj v tomto bode v zmysle § 421 ods. 1 CSP procesne neprípustné.22. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie dovolateľa vyplývajúce z § 421 ods. 1 písm.
a/ CSP podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.

23. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.