Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Smolko

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120204203
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120204203.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Stanislav Florkovič FLORKOVIČ, IČO: 33 432 473, s
miestom podnikania 919 28 Bučany 645, právne zastúpený: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Námestie SNP
2, 917 01 Trnava, proti žalovaným v 1. rade: Si & Si plus s.r.o., IČO: 45 531 722, so sídlom 919 21
Zeleneč 494, v 2. rade: Z., obaja právne zastúpení: JUDr. Alexandra Machanová, advokátka, Mierové
nám. 19, 903 01 Senec, o zaplatenie 25.019,59 eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaných na zrušenie

rozsudku č.k.: 36Cb/38/2020 - 66 zo dňa 16.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k.: 36Cb/38/2020 - 66 zo dňa 16.12.2020 sa
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.5.2020 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd
uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 25.019,59 eur spolu s

úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania a to titulom náhrady
škody spôsobenej na motorovom vozidle pri dopravnej nehode.

2. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

3. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Súd v predmetnej veci konal v zmysle § 177 ods. 2 písm. c) CSP bez nariadenia pojednávania, keď
v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuly a
webovej stránke súdu (č.l. 62 spisu). Rozsudok bol verejne vyhlásený v deň 16.12.2020 o 08.00 hod.
(č.l. 63).

5. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,

b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ac) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

6. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie

je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

7. Podľa § 32 ods. 5 zák. č. 305/2013 Z.z. (zákon o e-Governmente) elektronická úradná správa, vrátane
všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej
moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej

doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

8. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov

Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca,

9.Podľa§111ods.3CSPaknemožnodoručiťpísomnosťnaadresupodľa§106,písomnosťsapovažuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

10. Podľa § 116 ods. 2 CSP ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

11. Uznesením č.k. 36Cb/38/2020 - 53 zo dňa 20.7.2020 súd vyzval žalovaných v určenej lehote sa
písomne vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaní si túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnili. V uznesení

súd zároveň poučil žalovaných o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP, ktorým žalobe vyhovie. Uznesenie doručil súd
žalovanému v 1. rade do vlastných rúk náhradným spôsobom podľa osobitného predpisu (zákon č.
305/2013 Z.z.) do aktivovanej elektronickej schránky dňa 20.8.2020 (č.l. 56 spisu). Žalovanému v 2.
rade súd doručoval uznesenie na adrese trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov: Lichnerova

123/22, 903 01 Senec. V zmysle § 116 ods. 3 CSP v spojení s § 111 ods. 3 CSP súd považoval vrátenú
nedoručenú poštovú zásielku (písomnosť - uznesenie) za doručenú dňom 25.8.2020 (č.l. 57 spisu),
nakoľkonaadresetrvaléhopobytužalovanéhoevidovanúvregistriobyvateľovpísomnosťnebolomožné
doručiť a v takom prípade sa písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky
súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

12. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 273 CSP súd rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe ako dôvodne podanej vyhovel spôsobom uvedeným vo
výrokovej časti rozsudku.

13. Obaja žalovaní dňa 19.3.2021 podali v zmysle § 277 ods. 1 CSP návrh na zrušenie napadnutého
rozsudku pre zmeškania. Žalovaní odôvodnili návrh tým, že lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe
zmeškali z ospravedlniteľného dôvodu, ktorým je technická porucha na schránke slovensko.sk, kedy sa
im nezobrazovali žiadne oznámenia o uložení správ do schránky. Technická porucha bola odstránená až
dňa 10.3.2021 na základe telefonického rozhovoru s technickou podporou stránky slovensko.sk, kedy

sa žalovaným doručili všetky listiny naraz a to ako výzva tak aj samotný rozsudok.

14. Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie

uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

15. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.16. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd zistil, že súd doručoval písomnosť - uznesenie č.k.
36Cb/38/2020 - 53 zo dňa 20.7.2020 (ktorým uložil žalovaným povinnosť sa k žalobe vyjadriť v lehote

15 dní) v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení žalovanému v 1. rade do elektronickej
schránky a žalovanému v 2. rade cestou pošty, pričom uznesenie bolo obom žalovaným v zmysle
zákona doručené a to aj napriek tomu, že žalovaný v 1. rade nepotvrdil doručenie uznesenia počas
úložnej lehoty (15 dní) a žalovaný v 1. rade uznesenie v odbernej lehote neprevzal, nakoľko aj v takom
prípade sa písomnosť považuje za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V uznesení

boli žalovaní riadne poučení o následkoch nesplnenia si uloženej povinnosti vyjadriť sa k žalobe t.j.
možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým súd žalobe vyhovie a to aj bez nariadeného
pojednávania. Súd pri všetkých procesných úkonoch konal a postupoval v súlade zo zákonom a v
súlade so základným princípom, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, bez zbytočných
prieťahov a hospodárne (čl. 17 CSP).

17. Je výlučne na žalovanom v 2. rade, aby si zabezpečil riadne a včasné preberanie zásielok na adrese
Lichnerova 123/22, 903 01 Senec, ktorú má evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky ako
adresu pobytu, na ktorú adresu súd v zmysle § 106 ods. 1 CSP doručuje písomnosti. Súd má za to,
že vzniknutú situáciu, keď sa žalovaný v 2. rade nedozvedel o doručovaní mu písomností zo strany
súdu, zavinil výlučne žalovaný v 2. rade tým, že si na adrese, ktorú sám uviedol príslušnému registru

ako adresu pobytu, nezabezpečil riadne a včasné preberanie doručovaných zásielok. Taktiež treba
zdôrazniť, že v zmysle poštového poriadku ak sa adresát na mieste, adrese doručovania nezastihne
a zásielku osobne neprevezme (neúspešný pokus o doručenie), tak sa realizuje opakované doručenie
a v prípade opätovného nezastihnutia sa adresátovi táto skutočnosť (doručovanie zásielky) oznámi
zanechaním písomného oznámenia vloženého do domovej listovej schránky s tým, že následne sa

zásielka uloží na pošte a v niekoľko dňovej odbernej lehote si ju adresát aj neskôr môže prevziať.
Žalovaný v 2. rade preto bezpochyby naviac mal aj vedomosť o doručovaní písomnej zásielky a mal
dostatočne dlhý čas odbernej lehoty (18 kalendárnych dní !) na jej prevzatie. Z uvedeného dôvodu
právna argumentácia obsiahnutá v Návrhu na zrušenie rozsudku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
neobstojí. Žalovanému v 2. rade neboli písomnosti doručované elektronicky, ale v listinnej podobe

poštou, a preto ani žiadna prípadná technická vada majúca existovať pri elektronickom doručovaní mu
nemohla logicky brániť v prevzatí súdom doručovaných písomnosti.

18. Žalovanému v 1. rade boli písomnosti doručované do aktívnej elektronickej schránky. Súd dospel k
záveru,žeanižalovanýv1.radevšakdostatočnehodnovernenepreukázaltakýdôvodzmeškanialehoty

na podanie vyjadrenia k žalobe, aby ho bolo možné hodnotiť ako ospravedlniteľný. Podľa žalovaného v
1. rade má byť týmto dôvodom „technická porucha na schránke slovensko.sk, kedy sa im nezobrazovali
žiadne oznámenia o uložení správ do schránky. Technická porucha bola odstránená až dňa 10.3.2021
na základe telefonického rozhovoru s technickou podporou stránky slovensko.sk, kedy sa žalovaným
doručili všetky listiny naraz a to ako výzva tak aj samotný rozsudok.“ Ospravedlniteľný dôvod je žalovaný

v 1. rade povinný v návrhu na zrušenie rozsudku uviesť a hodnoverne preukázať. Žalovaný v 1. rade
ako dôkaz predložil súdu iba listinný dôkaz - fotku displeja mobilného telefónu s históriou volaní, podľa
ktorej malo dôjsť k hovoru dňa 10. a 11. 3. 2021 na telefónne číslo 02/358 030 83 (č.l. 77 spisu).
Súd síce z verejne dostupných informácii zistil, že kontaktné centrum Ústredného portálu verejnej
správy (www.slovensko.sk ) realizujúceho elektronickú úradnú komunikáciu

disponuje totožným telefónnym číslom +421 2 35 803 083 avšak uskutočnenie telefonického hovoru
na uvedené číslo samo o sebe, bez ďalšieho ešte v žiadnom prípade nepreukazuje existenciu takej
technickej chybu elektronickej schránky žalovaného v 1. rade, ktorá by bránila doručeniu písomností
zaslanej súdom a bránila žalovanému v 1. rade v oboznámení sa s obsahom tejto písomnosti, prípadne
by technická chyba neinformovala adresáta o reálnom doručení správy do schránky, aby sa s ňou mohol

oboznámiť. Až ak by takáto technická chyba bola súdu preukázaná, tak by ju bolo možné vyhodnotiť
tak, že sa žalovaný v 1. rade z objektívneho dôvodu, nie vlastným zavinením nedozvedel o doručení
písomností. Takúto situáciu by potom bolo možné považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý
žalovanýv1.radezmeškallehotunavyjadreniekžalobe.Žalovanýv1.radevšakžiadendôkaztakéhoto
charakteru nepredložil. Napr. by mohlo ísť o vyjadrenie prevádzkovateľa, správcu služby (informačného

systému) - elektronickej schránky a ktoré vyjadrenie by zároveň preukazovalo, že ak by takáto technická
chyba aj nastala, tak nie z dôvodov na strane žalovaného v 1. rade alebo jeho pričinením. Nakoľko iba
v prípade vzniku technickej vady objektívne mimo žalovaného v 1. rade by ho takáto vada viviňovala zo
zodpovednosti za riadne nedoručenie resp. neoboznámenie sa so správou.19. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaní neuviedli žiaden ospravedlniteľný
dôvod, pre ktorý zmeškali lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, a preto bol ich návrh

podaný nedôvodne a súd ho zamietol.

20. Z vyššie uvedených dôvodov možno mať pochybnosti aj o tom, či návrh na zrušenie rozsudku
bol vôbec podaný včas. Ak by súd vychádzal z odôvodnenia a právneho názoru ako je uvedený
vyššie tak rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému v 1. rade doručený dňa 20.1.2021 (č.l. 69 spisu)

a žalovanému v 2. rade dňa 27.1.2021 (č.l. 70 spisu), pričom návrh na jeho zrušenie bol podaný na
súd až dňa 19.3.2021, t.j. po uplynutí 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie žalovaní dozvedeli,
teda oneskorene.

21. V závere je nutné ešte dodať, že podľa názoru súdu žalovaní mali využiť za daných konkrétnych
okolností (nimi tvrdená technická chyba pri elektronickom doručovaní) iný inštitút právnej obrany ako

Návrh na zrušenie kontumačného rozsudku a to Návrh na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického
doručenia. Rozhodovanie o účinnosti, resp. neúčinnosti elektronického doručenia upravuje zákon č.
305/2013 Z. z. (zákon o e-Governmente) v § 33. Predmetný zákon v súvislosti s doručovaním úradných
dokumentov do elektronických schránok rieši aj situácie, keď je možné napadnúť doručenie elektronickej
úradnej správy a v prípade preukázania mimoriadnych okolností považovať elektronickú úradnú správu

aj po uplynutí príslušných lehôt za nedoručenú. Návrh je však potrebné podať do 15 dní odo dňa,
keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť. Žalovaný
v 1. rade tak mal najprv využiť zákonnú možnosť domôcť sa neúčinnosti elektronického doručenia
Uznesenia č.k.: 36Cb/38/2020 - 53 zo dňa 20.7.2020, prípadne bolo možné rozhodnúť aj o odklade
účinkov elektronického doručenia do rozhodnutia vo veci samej. V prípade právoplatného rozhodnutia

o neúčinnosti doručenia by bolo možné mať za to, že tu existuje ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo
k zmeškaniu lehoty na vyjadrenie. Ak takýto návrh zo strany žalovaných podaný nebol tak to opäť len
navodzuje záver o tom, že na ich strane neexistuje ani žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškali
lehotu na podanie vyjadrenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p.
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie

so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi.
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak
do konania vstúpil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.