Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/118/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117209683
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2117209683.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banky Slovensko a. s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej G. Z., bývajúcej v I., X. XXXX/XX, o 2 354,49 €, vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 33Csp/92/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave z 22. mája 2020 sp. zn. 11Co/193/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. mája 2020 sp. zn. 11Co/193/2019 a rozsudok Okresného

súdu Trnava z 22. marca 2019 č. k. 33Csp/92/2017 - 60 vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a rozhodol o náhrade trov konania, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému
súdu Trnava na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom z 22. marca 2019 č. k. 33Csp/92/2017-60 žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni istinu 2 354,49 € spolu s úrokom vo výške 148,70 €, s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 2 503,19 € od 8. septembra 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.). Žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (III.). Vykonaným dokazovaním mal
súd za preukázané, že strany 15. apríla 2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky formou bezúčelového úveru za podmienok

uvedených v zmluve. Žalovaná sa zaviazala ich vrátiť v dohodnutých mesačných nepravidelných
splátkach od 2,11 € do 62,42 € spolu s príslušným úrokom. Zmluva bola uzavretá platne, má písomnú
formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Súd dospel k záveru, že
uplatnený nárok na zaplatenie istiny spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny
a riadneho úroku vzniknutého do času predčasného zosplatnenia úveru, t j. do 7. septembra 2016 je
dôvodný. Žalovaná po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby, ani počas konania, žiadnu platbu

neuskutočnila. Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok vo výške 17,90 % z nezaplatenej istiny od 8.
septembra 2016 do zaplatenia, súd tento nárok žalobkyni nepriznal, pretože dlžník je povinný na základe
zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do
doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti. V prípade zosplatnenia úveru vzniká veriteľovi nárok na
jednorazové vrátenie poskytnutej istiny úveru vrátane úrokov vzniknutých (resp. kapitalizovaných) ku
dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite späť celú sumu poskytnutých (požičaných) peňazí.

Teda na strane veriteľa odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto
rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za poskytnutie (požičanie)
peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo,
pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním
úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP.2. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 22. mája 2020 sp. zn. 11Co/193/2019
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil (I.) a žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že úrok z úveru prináleží

iba na čas do zosplatnenia úveru, resp. do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania
a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Poukázal pritom na judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol
dôvod sa odkloniť ani v danom prípade. Ďalšie odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil za nerozhodné,
bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, t. j. ktorým zamietol nárok spočívajúci
v zmluvných úrokoch uplatnených odo dňa zosplatnenia do zaplatenia, podala dovolanie žalobkyňa.
Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP argumentujúc
tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolateľka mala za to, že rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Zastávala názor, že nárok na zaplatenie úroku
trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení.
Argumentovala, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj
úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných

prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia
až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom,
na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných
záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Z obsahu dovolania je teda
zrejmé, že žalobkyňa za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú považovala otázku existencie a výšky

nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru. Zastávala právny názor, že
nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie,
teda aj po predčasnom zosplatnení.

4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443
CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je dôvodné.

6. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - pozri
konania vedené na najvyššom súde napr. pod sp. zn. 5Cdo/42/2020, 5Cdo/73/2020, 2Cdo/115/2019,
6Cdo/193/2018, 7Cdo/111/2019, 7Cdo/135/2019, 8Cdo/237/2019, 8Cdo/135/2020, 8Cdo/221/2019,

8Cdo/66/2020, 8Cdo/118/2020, 9Cdo/24/2020. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP
už ďalšie dôvody neuvádza.

7. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť
iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§
449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.