Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/19/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919201734
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5919201734.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a
členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, vo veci návrhu navrhovateľky: K. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. D. XX, XXX XX E. - V. P., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony U. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX E. - V. P., zastúpeného JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom
so sídlom Dončova 1443/5, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 224 969 a procesnou opatrovníčkou R. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina, v konaní
o odvolaní Mária Kenderu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2Ps/11/2019-107 zo dňa
18.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 2Ps/11/2019-107 zo dňa 18.11.2020 potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom obmedzil U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, E. - V. P.
v spôsobilosti na právne úkony tak, že menovaný nie je oprávnený rozhodovať o svojich majetkovo-
právnych záležitostiach, uzatvárať zmluvy, dohody alebo záväzky, nakladať s hnuteľných a nehnuteľným
majetkom, disponovať s finančnou sumou a hnuteľným majetkom presahujúcim čiastku a hodnotu
50,- eur mesačne, konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy, finančnými inštitúciami
a bankovými inštitúciami, konať pred súdmi s výnimkou konania o spôsobilosti na právne úkony,
rozhodovať o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti a o spôsobe liečby, o určení
zariadenia sociálnej starostlivosti, do ktorého má byť umiestnený, preberaní poštových zásielok a
rozhodovaní o prijatí do zariadenia zdravotníckej starostlivosti (prvá veta výrokovej časti). Zároveň týmto
rozsudkom okresný súd ustanovil U. M. opatrovníčku R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX
(druhá veta výrokovej časti). Opatrovníčke uložil povinnosť sa o U. M. v rozsahu, v ktorom nie je spôsobilý
na právne úkony, riadne starať, zastupovať ho pri právnych úkonoch, spravovať jeho majetok v bežných
veciach, ak nejde o bežnú vec, musí byť právny úkon schválený súdom (tretia veta výrokovej časti) a
podávať súdu dvakrát ročne, a to vždy do 30.06. a do 31.12. príslušného roka správu za predchádzajúce
polročné obdobie o svojej činnosti a správe majetku opatrovaného, a to na základe výzvy súdu (štvrtá
veta výrokovej časti). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
(piata veta výrokovej časti). Štátu náhradu trov konania nepriznal (šiesta veta výrokovej časti).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe záverov znaleckého posudku a výpovede
znalkyne bolo zistené, že u vyšetrovanej osoby U. M. bolo zistené závažné duševné ochorenie -
paranoidná forma schizofrénie s chronickým priebehom a postpsychotickým defektom. Ide o ochorenie,
ktoré sa prejavuje paranoidným spracovaním reality, bludným nepriateľským postojom voči okoliu, pri
akútnom zhoršení býva prítomná nevyspytateľná emočná reaktivita, v konaní chorobne motivované

poruchy správania s agresivitou. Prítomné je aj škodlivé užívanie alkoholu, ktoré zhoršuje základné
psychické ochorenie. Aj mimo relapsov, teda epizód akútneho zhoršenia ochorenia, sú prítomné u
menovaného tzv. reziduálne schizofrénne príznaky. Ide o nedôverčivosť, skreslené úsudky, chorobné
spracovávanie reality, absenciu pocitu chorobnosti, nerozhodnosť, deficit kognitívnej výkonnosti, pokles
funkčnosti a samostatnosti. Postpsychotický defekt osobnosti je zmenou trvalou a odvolávajúc sa na
forénznu psychiatriu v prípade prítomného postpsychotického defektu osobnosti je u dotknutej osoby
výrazne oslabená spôsobilosť k právnym úkonom. Posudzovaná osoba nedokáže adekvátne domyslieť
sociálne dôsledky a možné riziká jednotlivých aktivít. Znalkyňa preto menovaného odporučila obmedziť
v spôsobilosti na právne úkony v rozhodovaní o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v rozhodovaní
o prijatí do ústavnej zdravotnej starostlivosti, v rozhodovaní o poskytovaní sociálnej starostlivosti a
v rozhodovaní o mieste svojho pobytu, v nakladaní s finančnými prostriedkami ponechať mesačne
disponovanie s finančnou čiastkou 50,- eur, v nakladaní s hnuteľným aj nehnuteľným majetkom, v
uzatváraní zmlúv, dohôd a záväzkov, v preberaní poštových zásielok, v zastupovaní pred úradmi. Na
základe záverov znaleckého dokazovania preto okresný súd obmedzil U. M. v spôsobilosti na právne
úkony a zároveň mu ustanovil opatrovníčku v osobe jeho sestry R. X., ktorá s uvedeným vyslovila
súhlas. Pokiaľ ide o trovy konania, rozhodol okresný súd v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Pokiaľ ide o trovy štátu, okresný súd konštatoval, že tieto
pozostávali zo znalečného, ktoré si uplatnila znalkyňa a v zmysle § 251 ods. 1 CMP trovy dôkazov platí
štát.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom zástupcu U. M.,
ktorý poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Domnieval sa, že jeho obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony nie je dôvodné. Uvedomuje
si, že trpí psychickou chorobou, čo však nemá vplyv na jeho spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Snaží sa žiť normálnym spôsobom života, svoje výdavky
platí zo svojho invalidného dôchodku, chce žiť normálny život a riešiť všetky svoje veci sám. Z jeho
pohľadu mu rodina priveľmi zasahuje do života, keď ani nemá prístup k svojej zdravotnej dokumentácii.
Chce s rodinou dobre vychádzať, len žiada, aby mu nezasahovala do života. Doteraz žil bez väčších
problémov, nevytváral dlhy, nevyžadoval si starostlivosť inej osoby. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že sa konanie zastaví. Pokiaľ by odvolací súd považoval
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony za dôvodné, navrhol, aby mohol disponovať s finančnou
sumou aspoň 80,- eur mesačne.

4. Prokurátor vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukazujúc na závery vykonaného dokazovania pred
prvoinštančným súdom navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom (§
359 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a ust. § 219 ods.
3 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

8. Predmetom konania pred okresným súdom bolo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony U. M.;
úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či tu boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu
podanému K. M. a ustanovenie opatrovníčky v zmysle preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Právnym základom pre postup súdu v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je znenie
ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), v
zmysle ktorého, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné
požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré
právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

10. Procesná úprava formuluje postup súdu pri rozhodovaní v konaní o spôsobilosti na právne úkony
v ust. § 231 a nasl. CMP. V zmysle tejto úpravy môže súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony
rozhodovať o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti
fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (§ 231 CMP).
Podľa aktuálnej právnej úpravy, úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony už neprichádza do
úvahy (aj keď OZ v ust. § 10 ods. 1 naďalej reguluje tento spôsob zásahu do statusu fyzickej osoby).
Novozavedená právna úprava obmedzenia spôsobilosti na právne úkony má primárne sledovať záujem
dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch
došlo k preferovaniu tretích osôb na úkor záujmu osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Konanie
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa ust.
§ 272 až 277 CMP. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku
vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil a ustanoví jej opatrovníka (§ 248
ods. 1 a 2 CMP).

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutočný stav (§ 35 CMP) v rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony U. M., na podklade
vykonaného dokazovania (s prihliadnutím na vypracovaný znalecký posudok, výsluch znalkyne, ako
aj účastníkov) dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne právne
posúdil, keď konštatoval, že menovaný trpí duševnou poruchou vedúcou k nutnosti jeho obmedzenia
v spôsobilosti na právne úkony. Z výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré boli podrobne popísané v
napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že U. M. trpí závažným duševným ochorením - paranoidnou formou
schizofrénie, ktorá na základe názoru znalkyne obmedzuje schopnosť menovaného domyslieť sociálne
dôsledky a riziká jednotlivých aktivít. Znalkyňa v zmysle uvedeného odporučila obmedziť U. M. v
spôsobilosti na právne úkony spôsobom, ktorý napokon prevzal súd prvej inštancie do rozhodnutia vo
veci. Z výsluchu U. M. pritom vyplýva, že on sám sa necíti byť chorý, tvrdil, že je plne spôsobilý na
právne úkony a nerozumel, prečo došlo k podaniu návrhu vo veci. Z obsahu znaleckého posudku MUDr.
Jany Bullovej však zjavne vyplýva opak. Rovnako navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že U. M. si
„nabral“ veľa pôžičiek a následne tieto nesplácal, čo viedlo k podaniu predmetného návrhu. Je zrejmé,
že návrh vo veci sledoval záujem U. M., ktorý v dôsledku duševnej poruchy bagatelizuje svoje duševné
ochorenie, čo následne viedlo k vstupovaniu do takých zmluvných vzťahov, ktoré mohli menovaného
poškodiť.

12. V reakcii na odvolacie námietky smerujúce k rozšíreniu možnosti disponovania s finančnými
prostriedkami až na sumu 80,- eur mesačne, odvolací súd uvádza, že odvolateľ v opravnom prostriedku
nijako nespochybnil závery vyslovené znalkyňou, pokiaľ ide o finančnú sumu, ktorá bola určená ako
disponibilné maximum pre U. M.. Takéto výhrady neboli vznesené ani v konaní na súde prvej inštancie,
pričom na pojednávaní dňa 18.11.2020 boli znalkyni položené len otázky smerujúce k objasneniu
možnosti disponovania s financiami, ako aj hnuteľným majetkom v celkovej sume 50,- eur mesačne.
Pokiaľ sám odvolateľ akceptoval závery znalkyne, resp. neprodukoval žiadnu relevantnú argumentáciu
spochybňujúcu tieto závery, potom považoval aj odvolací súd za správny postup, ktorým bolo umožnené
U. M. disponovať sumou 50,- eur mesačne.

13. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že ustanovená opatrovníčka vyslovila súhlas s
vykonávaním tejto funkcie pre prípad, že by súd rozhodol o obmedzení U. M. v spôsobilosti na právne
úkony. V súlade s účelom, pre ktorý bola opatrovníčka ustanovená, boli v rozhodnutí vymedzené jej
povinnosti, vrátane podávania príslušných správ súdu. Z uvedeného dôvodu aj v tejto časti považoval
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.

14. Okresný súd zároveň náležite odôvodnil aj výroky o trovách konania odkazom na ust. § 52 a § 251
ods. 1 CMP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 8. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.