Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40Csp/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116229707
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116229707.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. o spore

žalobcu: spol. BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovaným: 1/ I. K., T.. XX.XX.XXXX, H. C.
XXX, Š. a 2/ I. K., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX, Š., obaja právne zastúpení: JUDr. Vladimír Sidor, advokát,
so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 3.234,54 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811
02 Bratislava, IČO: 31 340 890, sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2016 domáhal súdneho výroku,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.234,54 eur spolu s úrokom vyčísleným ku
dňu 14.11.2016 vo výške 444,43 eur, úrokmi zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 3.234,54 eur,
vo výške 12,9% ročne zo sumy 3.234,54 eur, odo dňa nasledujúceho po dni 14.11.2016 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.234,54 eur odo dňa nasledujúceho po dni
14.11.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 0,- eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Právny predchodca žalobcu žalobu skutkovo odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným
ako dlžníkom dňa 31.05.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške podľa zmluvy. Podľa zmluvy mal žalovaný splatiť pôžičku v pravidelných
splátkach s lehotou splatnosti tej-ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy
po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé
platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu

31.08.2015. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť dlžnú sumu splácať riadne a včas, žalobcovi
vznikol v zmysle dojednaných Obchodných podmienok nárok na predčasné splatenie úveru vrátane
príslušenstva. Právny predchodca žalobcu si toto právo uplatnil na základe výzvy na úhradu dlžnej
sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne
splatným. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany žalobcu nezaplatil dlžnú pohľadávku. Súčasťou
pohľadávky žalobcu sú aj poplatky a náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a
náklady vynaložené na úhradu poistného, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0,- eur.

3. Právny predchodca žalobcu k žalobe priložil: zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXX zo dňa
01.06.2011; Všeobecné obchodné podmienky; výzvu na úhradu dlžnej sumy; doručenku; Sadzobník
poplatkov; prehľad splátok a úhrad.4. Uznesením č.k. 40Csp/113/2016-121 zo dňa 29.11.2017 súd v zmysle ust. § 80 ods. 2 CSP pripustil
zmenu subjektu na strane žalobcu z právneho nástupcu pôvodného žalobcu na žalobcu uvedeného v

záhlaví tohto rozsudku.

5. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 10.07.2018, v ktorom uviedli, že s
podanou žalobou nesúhlasia, čerpali úver v celkovej výške 3.500,- eur dňa 01.06.2011 (1.391,55 eur
+ 70,- EUR+ 2.038,45 eur) ako to vyplýva z výpisu účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX. Z predmetného

výpisu tiež vyplýva, že žalovaní celkom uhradili na vyššie uvedenú zmluvu sumu celkom 1.406,88 eur. Je
pritom bezpredmetné, že právny predchodca žalobcu z tejto sumy na istinu započítal iba čiastku 265,46
eur, pretože s poukazom na ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa pri čiastočnom plnení
peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Keďže dlžníci v tejto veci neurčili inak, bolo potrebné všetky splátky započítať najskôr na istinu. Žalovaní
už vo svojom podaní zo dňa 17.03.2017 poukázali na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanými nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Žalovaní totiž vyplnili žiadosť, ktorá
obsahovala len žiadanú výšku úveru (3.500,- eur) a dátum splatnosti splátok k 10. dňu v mesiaci
(dokonca nebola vyplnená ani položka „Doba splácania úveru“). Následne právny predchodca žalobcu
na druhej strane žiadosti vyplnil ostatné údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to (i) výška mesačnej
splátky, (ii) poplatok za správu úveru, (iii) výška, úrokovej sadzby, (iv) RPMN banky, (v) priemerná RPMN

na trhu, (vi) celková výška nákladov,(vii) dátum prvej splátky, (viii) dátum konečnej splatnosti úveru, (ix)
počet mesačných splátok. Žalovaní v rámci svojej obrany poukázali na ustanovenia § 43a ods. 1 § 43c
ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na citované ustanovenia
je podľa nich potrebné dospieť k záveru, že zmluva medzi stranami nevznikla, a to z dôvodu, že -
žalovaní požiadali o úver vo výške 3.500,- eur so splatnosťou splátky k 10. dňu v mesiaci - právny

predchodca žalobcu vzhľadom na uvedenie nových náležitostí do zmluvy neprijal návrh žalovaných, ale
tento odmietol, nakoľko do zmluvy vpísal až 9 nových údajov o zmluve, pričom ide o podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere - vo veci tak išlo o nový návrh, s ktorým už žalovaní nemali možnosť
vyjadriť (ne)súhlas, nakoľko svoju žiadosť podpísali dňa 20.04.2011 a veriteľ až dňa 01.06.2011, avšak
už s novými údajmi, ktoré druhá zmluvná strana (dokonca v pozícii slabšieho subjektu) nemala možnosť

ovplyvniť. Keďže sa nestretli dva zhodné prejavy vôle, nemohlo prísť ani k platnému uzatvoreniu zmluvy
ako k dvojstrannému právnemu úkonu. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Žalovaní prijali finančné prostriedky vo výške 3.500,- eur a zaplatili 1.406,88 eur. Žalovaní by
tak mali byť povinní vrátiť už len 2.093,12 eur. Tieto údaje však môžu byť odlišné, nakoľko žalovaní už

nedisponujú inými dokladmi, ktorými by preukázali výšku zaplatenej sumy. Odhliadnuc od uvedeného
sú žalovaní toho názoru, že žaloba musí byť aj tak zamietnutá, nakoľko na strane žalobcu nevystupuje
subjekt, ktorému by mala svedčať aktívna legitimácia. Dňa 10.10.2017 bola medzi Poštovou Bankou
a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky. Podaním
zo dňa 09.11.2017 bola navrhnutá zmena subjektov na strane žalobcu, ktorému návrhu súd prvej

inštancie vyhovel uznesením zo dňa 29.11.2017. Podľa žalovaných niet pochybností, že postúpením
pohľadávky banky na inú osobu ako banku sa jej obsah mení (k uvedenému poukázali žalovaní
na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dŇa 11.10.2007, sp. zn. 15Co/398/2016). Ďalej
žalovaní poukázali na to, že podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. V kontexte vyššie uvedeného následne v oblasti spotrebiteľských zmlúv platí, že
proti sebe stoja dve právne normy, a to právna norma vyjadrená v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o
bankách, ktorá pripúšťa postúpenie pohľadávky banky aj na inú osobu ako banku a norma vyjadrená
v ustanovení § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá nepripúšťa postúpenie pohľadávky banky
na inú osobu ako banku (nakoľko by sa jej obsah zmenou veriteľa zmenil) v spojení s ustanovením §

52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ došlo k neplatnému postúpeniu, žalobca sa
nikdy nestal veriteľom pohľadávky právneho predchodcu, teda nie je aktívne legitimovaným subjektom.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaníide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Aktívna legitimácia žalobcovi nesvedčí aj
z toho dôvodu, že bod 9.1 Všeobecných obchodných podmienok predstavuje neprijateľnú podmienku.
Zmluva uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovanými je zmluvou spotrebiteľskou, pričom pre

uvedený typ zmlúv je charakteristické práve to, že zmluvy vytvára sám dodávateľ a spotrebiteľ má
možnosť buď prijať alebo odmietnuť zmluvu ako celok, t. j. nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.
Bez povšimnutia podľa žalovaných nemôže zostať ani skutočnosť, že VOP nie sú žalovanými ani
podpísané, preto je otázne, či sa s ich obsahom vôbec oboznámili, nieto súhlasili s ním. Pôvodný
veriteľ tak vopred pripravil zmluvu, súčasťou ktorej mali byť obchodné podmienky upravujúce postúpenie

pohľadávok banky, a ktoré vopred spotrebiteľa zbavujú jeho práv. V tejto súvislosti poukazujú žalovaní
na nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2008, sp. zn. I. ÚS 234/07-25, podľa ktorého „samotná
skutočnosť, že predmetná zmluva bola koncipovaná a napísaná jednou jej stranou a sťažovateľ ku
nej len „pristúpil“ jej podpísaním s akceptáciou obsahu, predstavuje ďalší zásadný argument proti
interpretácii zmluvy podanej všeobecnými súdmi. V intenciách rozhodnutia Ústavného súdu SR potom
žalobcamusípreukázať,žejehoprávnypredchodcavzlejvierenekonalanebolojehoúmyslompoškodiť

spotrebiteľa v jeho právach, čo však nebude možné, nakoľko je celkom zjavné, že zmluvy vypracoval
pôvodný veriteľ a tieto objektívne poškodzujú spotrebiteľa. Zároveň poukazujú žalovaní na skutočnosť,
že obsah spotrebiteľských zmlúv je v pochybnostiach potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa, teda
ak by aj existovala pochybnosť o dobromyseľnosti, resp. zlej viere žalovaného, v prvom rade treba
ustanovenia zmluvy vykladať pre spotrebiteľa priaznivejšie, teda aj v tomto prípade podľa žalovaného

bolo úmyslom pôvodného veriteľa poškodiť spotrebiteľa a ukrátiť ho o jeho práva, keď všeobecne
a neurčito formuloval zmluvy, a vo svojich dôsledkoch tak vopred prezumoval súhlas spotrebiteľa s
postúpením pohľadávky na (akýkoľvek) tretí subjekt. Žalovaní uviedli, že na základe vyššie uvedeného
nutno dospieť k záveru, že bod 9.1 VOP je neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,
pretože odporuje, resp. obchádza zákon, konkrétne ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

pretože spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv a zhoršuje si svoje postavenie. Žalovaní zároveň vo
veci nemajú preukázané splnenie všetkých podmienok na zosplatnenie úveru, pretože neboli zo strany
pôvodného veriteľa upozornení na uplatnenie tohto práva. Podľa ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citované
ustanovenie sa na vec musí aplikovať, či už ide o bankový (ktorý má upravené práva a povinnosti
súvisiace s postúpením aj v zákona o bankách) alebo nebankový subjekt, nakoľko podstatnou je
okolnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaným bola spolu so žalobou doručená výzva, z
ktorej vyplýva, že pohľadávka sa ku dňu 14.04.2014 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu. V

tejto súvislosti však nemožno podľa žalovaných opomínať právnu úpravu uvedenú v ustanovení § 53
ods. 8 Občianskeho zákonníka, ktorá sa musí aplikovať vždy, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, teda aj
zmluvuospotrebiteľskomúvere.Podmienkounavyhláseniepredčasnejsplatnostijetedaajupozornenie
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že veriteľ hodlá uplatniť svoje právo na predčasne
splatenie úveru. V prejednávanej veci však nebolo preukázané (resp. žalovaným nebol takýto doklad

doručený), že by pôvodný veriteľ splnil túto povinnosť. Bez ohľadu na to, že banka postupuje aj v súlade
so zákonom o bankách, nemožno opomínať právu úpravu ochrany spotrebiteľa, ktorá sa musí uplatniť
bez ohľadu na povahu a právnu reguláciu subjektu vystupujúceho proti spotrebiteľovi. Preto je potrebné
žalobu aj z tohto dôvodu považovať za nedôvodnú.

6. K vyjadreniu žalovaných sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 14.08.2017, v ktorom uviedol, že
právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku, je zmluva
o úvere uzatvorená medzi stranami v súlade s ust. § 497 a nasl. Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok

veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných
prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Dňa 1.6.2011 bola
medzi stranami, žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka - v
zmluve o úvere označený ako klient - uzavretá zmluva o úvere číslo 3287089685. Na základe Zmluvy bol
žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške podľa Zmluvy. Žalovaný sa podľa Zmluvy

zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej -ktorej splátky dohodnutou v
Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj
záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny
stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 31.8.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo kpodstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzal pravidelné
mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 14.04.2014.
Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany žalovaného k úhrade pohľadávky žalobcu, resp. nedošlo

k úhrade riadne a včas. Výška uskutočneného čerpania úveru žalovaným je uvedená v listine „Aktuálny
stav úver“, . Špecifikovaná výška čerpania žalovaným sa nachádza na poslednej strane pri položke
„Uskutočnené čerpania“. Listina Aktuálny stav úveru je výpis z „Bankovej knihy“, je vyhotovovaný priamo
z BIS-u (bankový informačný systém), ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho
daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Taktiež údaje z

BIS-u ako výstupný dokument - „Banková kniha“ tvorí podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedených
argumentov je výpis z „Bankovej knihy“ považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Výšku
dlžnej pohľadávky bol žalobca povinný evidovať v zmysle § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v bankovej knihe. Výpis z bankovej knihy, ktorá musí
byť vedená v zmysle zákona o bankách, potvrdzuje výšku pohľadávky žalobcu voči žalovaným. Údaje
uvedené v „Bankovej knihe“ sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky a

podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Finančné prostriedky, ktoré boli žalovaným uhrádzané,
sú špecifikované v listine Aktuálny stav úveru, a to na 1. a 2. strane pri položke „Zaplatené splátky“.
Predmetná časť obsahuje dátum splátky, výšku mesačnej splátky a spôsob jej započítania, tzn. aká
výška splátky bola započítaná na úroky a aká výška splátky bola započítaná na istinu. Žalovaný uhradil
celkovo sumu vo výške 2.823,65 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými

podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 137,32 Eur na poplatky, suma vo výške 2.420,87
Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 265,46 Eur na istinu. Žalovaní neuhradili ani len
istinu poskytnutého úveru. Celková výška poplatkov je uvedená v listine Aktuálny stav úveru na 1. strane
pri položke „Poplatky zaplatené“ a dátum a spôsob ich započítania je uvedený pri položke „Zaplatené
splátky“. Uvedené poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov Úvery pre obyvateľstvo:

Dostupná pôžička. Uvedené poplatky boli žalovanému účtované za upomienky pri omeškaní splátky,
pričom účelnosť týchto poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
Žalobca si voči žalovanému neuplatňuje nárok na zmluvnú pokutu. V zmysle zmluvy o úvere právne
vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami
preúverdostupnápôžička,dostupnápôžička-šikovnárezerva,Sadzobníkompoplatkov,Oboznámením

spotrebiteľa o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. V zmysle článku
5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy „Platby
od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba
poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok
z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby

Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak
je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely
splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta

voči Banke.“ Výška úrokov a spôsob ich výpočtu je uvedený v listine Aktuálny stav úveru na 1. strane pri
položke „Celková úroková sadzba“, ktorá bola v zmysle zmluvy dohodnutá vo výške 12,9 %. Zároveň
výška úroku z omeškania je určená podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.1
V listine Aktuálny stav úveru je spôsob úročenia uvedený na 1. strane pri položke „Sankčná sadzba
za splátky“. Pokiaľ sa týka údaja o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,

v tomto žalobca poukazuje na odseky č. 47 až 56 Rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 9.
novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1
a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. V. EÚ L 133,
2008, s. 66, podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a Y. H. vo veci

návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm z úveru, ktorý jej táto spoločnosť poskytla a s ktorého
splácaním je v omeškaní. „...článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,
že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. ...smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o

úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanoviť takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o zmluvy patriace
do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré
táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorejpatria tieto povinnosti. Zároveň žalobca poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
11.04.2017, sp. zn.: 11Co/39/2016, v ktorom Krajský súd v Prešove v odôvodnení rozhodnutia uvádza
„Odvolací súd so zreteľom na uvedené rozhodnutie má za to, že predmetná zmluva o úvere mala všetky

náležitosti v zmysle zákona, na základe ktorých žalobkyňa mohla posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto
nebolo nevyhnutné, aby jednotlivé splátky boli rozčlenené na splátky istiny, úrokov a iných“ Žalobca
poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 a na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2017 sp. zn.: 16Co/208/2017. Z uvedeného
možno zhrnúť, že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala

splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k
záveru,žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Žalobca má za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške (53,66 Eur),
počte(120mesačnýchsplátok)atermíne(k10.dňuvmesiaca,počnúcdňom10.06.2011do10.05.2021)

jednotlivých splátok. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že vyššie uvedenú zmluvu o
úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje
výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere
priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá
identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak

formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho
prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej
normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho
vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po
zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny

názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné
retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych
noriem. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 198/2017). Čo sa týka
žalovaným uvádzaného tvrdenia, že v zmluve absentuje údaj týkajúci sa doby trvania zmluvy a termín
konečnej splatnosti úveru, s uvedenými tvrdeniami žalovaného sa žalobca nestotožňuje. V zmluve o

úvere je jednoznačne v čl. 3 bod 3.1. jednoznačne určený údaj týkajúci sa doby trvania zmluvy ako aj
termín konečnej splatnosti, a to konkrétne v časti „Dátum 1. splátky“, ktorý je určený dňom 10.06.2011,
„Dátum konečnej splatnosti úveru“, ktorý je určený dňom 10.05.2021 ako aj „Počet mesačných splátok“,
ktorý bol určený na 120. Z uvedených skutočností nie je jasné, na základe akých skutočností žalovaný
tvrdí, že zmluva o úvere uvedené ustanovenia neobsahuje. Žalovaný ďalej namieta, že zmluva o úvere

neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže žalovaný uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Pokiaľ
sa týka námietky týkajúcej sa absencie údaja o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, žalobca v tejto súvislosti uvádza, že postup pri podávaní reklamácií,
vyplývajúcich zo ZoÚ alebo súvisiacich so ZoÚ, upravuje Reklamačný poriadok Banky, ktorý je prístupný
na Obchodnom mieste, pričom obchodným miestom sa rozumejú všetky pobočky banky a všetky

pošty. Rovnako tak Obchodné podmienky ako aj Všeobecné obchodné podmienky upravujú vo svojich
ustanoveniach spôsob uplatnenia reklamácie. Žalobca v tejto súvislosti dodáva, že Poštová banka, a. s.
má po celom Slovensku 52 pobočiek, pričom o poštách ani nehovoriac. V prípade ak by žalovaný chcel
skutočne uplatniť reklamáciu, bol by pre žalobcu najmenší problém nájsť príslušné miesto na to vhodné.
Žalobca poukazuje na článok 1. samotnej zmluvy o úvere (nie obchodné podmienky), kde sa v prvom

odseku, prvej vete uvádza celé obchodné meno a adresa Poštovej banky, a.s.. A teda, ak by sa žalovaný
nevedel dopátrať ani jednej z 52 pobočiek Poštovej banky, a. s. a nenašiel by ani žiadnu poštu, mohol
svoju reklamáciu uplatniť na adrese uvedenú v zmluve: Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava. V tejto
súvislosti považuje žalobca za nevyhnutné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016
voveciC42/15,kdeSúdnydvoruvádza,že„Podľačlánku10ods.1prvéhopododsekusmernice2008/48

sa zmluvy o úvere vypracujú písomne alebo na inom trvalom nosiči. Uvedená smernica však žiadnym
spôsobom neuvádza, že zmluvy o úvere, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, musia byť vyhotovené
v jedinom dokumente.“ Žalobca poukazuje na skutočnosť, že Obchodné podmienky ako aj Všeobecné
obchodné podmienky upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob uplatnenia reklamácie (zmluva o úvere
čl. 3 ods. 2 v spojení s čl. 15 bod 15.4 Obchodných podmienok a bodom 18 Všeobecných obchodných

Podmienok). Žalobca má za to, že na základe uvedeného nie je možné ustáliť, že zmluva o úvere
v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami neobsahovala údaje o možnostiach uplatnenia reklamácie.
V tomto poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaným namietané ďalšie nedostatky v zmluve (absencia
ustanovení týkajúcich sa dôsledkov nesplácania úveru) sú rovnako uvedené jednak v Obchodnýchpodmienkach, ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žiadny právny predpis od zmluvných
strán nevyžaduje, aby obchodné podmienky k zmluve boli podpísané oboma zmluvnými stranami,
pričom v tomto opätovne poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C42/15.

Žalobca nesúhlasí s tvrdením týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj
o celkovej výške nákladov. Žalobca súdu zaslal predpis splátok, ako aj listinu s výpočtom RPMN, ktorý
je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu
RPMN žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ,
ktorýgarantujesprávnosťvýpočtuRPMN.Vpredmetnomvýpočtejevidieť,že119.splátkaúverubolalen

vo výške 35,32 Eur a 120. splátka už mala byť vo výške 0 Eur. Žalovaný si jednoduchým vynásobením
určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve
krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny. Žalovaný
však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, resp. kalkulačky na výpočet
RPMN, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by mu vyšla presná suma, nakoľko posledná splátka je v
nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Žalobca (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela

žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je výške 35,32
Eur, resp. 0 Eur, tak žalobca (banka) zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu
oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve
z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si
v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru (časť 2 zmluvy)

a z dôvodu, že výška mesačnej splátku (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. Dodáva, že
do výpočtu RPMN (a celkových nákladov) je potrebné započítať aj poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 70 Eur a poplatok za vedenie účtu vo výške 1,66 Eur. Na základe uvedeného je zrejmé, že
celkové náklady na úver boli vo výške 6.437,20 Eur (118x53,66 + 35,32 + 70 = 6.437,20 - 3.500 =
2.937,20 Eur), nie 6.439,20 Eur, ako si to nesprávne ustálil žalovaný. Rozdiel manuálne vypočítanej

sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Na
základe uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov bola vypočítaná správne. K posúdeniu otázky
uzavretia zmluvy o úvere, postupom, ako to predpokladá Občiansky zákonník v § 43 a nasl. zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, s odkazom na čl. 2 bod 2.2 Obchodných podmienok poukazuje
žalobca na nasledovný postup žalobcu: „..Úpravy Návrhu vykonane v súlade s týmto ustanovením OP

sa nepovažujú za zmenu Návrhu.“ V zmysle vyššie uvedeného postupu je teda zrejmé, že v prípade
akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá doplní po podpise klienta do formulára údaje o výške
poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami úverovej zmluvy, banka telefonicky alebo písomne
oznámi klientovi (žalovanému) túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh úverovej zmluvy
odmietnuť do 5 dní oznámenia banky o akceptácii návrhu klienta. Nakoľko telefonické rozhovory boli

archivované len 2 roky, žalobca nemá k dispozícii predmetnú skutočnosť možnosť preukázať. Banka
bez toho, aby nemala informáciu o akceptácii upravených podmienok návrhu zo strany klienta, klientovi
spätne podpísanú zmluvu nezašle. Poukazuje aj na to, že žalovaný akceptoval požadovanú výšku
úveru žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, ako aj dobu splácania úveru. Žalobca rovnako
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný čerpal úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s

podmienkami poskytnutia úveru, čiže akceptoval predmetný úver aj za týchto podmienok, žalovaný nikdy
nespochybnil svoju vôľu smerom k uzavretej úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových
podmienok. V zmysle ust. § 43c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov „Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z
ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.“ Zákon teda pripúšťa, aby aj v prípade, keď je pre

zmluvu predpísaná písomná forma, bolo možné písomný návrh prijať aj inou formou. V tomto smere má
žalobca za to, že žalovaný prijal návrh žalobcu o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil
najprv odsúhlasením úverových podmienok telefonicky, a následne čerpaním úveru, ako aj tým, že zo
strany žalovaného dochádzalo k mesačným úhradám úveru. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil s
podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere, neexistovala by podpísaná zmluva o úvere zo strany oboch

účastníkov. Zmluva o úvere obsahuje odkaz na Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky
ako aj na Sadzobník poplatkov a iné dokumenty Poštovej banky, a.s.. Žalobca dodáva, že v predmetnom
konaní nebol nijakým spôsobom preukázaný nedostatok slobodnej vôle žalovaného pri uzavretí zmluvy
o úvere za podmienok stanovených zmluvou o úvere v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorej
absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom by mala spočívať hrubá

nerovnováha v právach a povinnostiach na strane žalovaného. Žalovaný si slobodne vybral žalobcu, aby
mu tento poskytol úver za daných podmienok aj keď na trhu je pomerne široký výber iných bankových
inštitúcií a produktov.7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.02.2019, na ktoré sa ustanovil právny zástupca žalobcu.
Právny zástupca žalovaných podaním doručeným súdu dňa 21.12.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol rozhodnúť na základe predložených dôkazov.

8. Súd odročil pojednávanie na deň 21.03.2019 za účelom vyhlásenia rozsudku, na ktorom vyhlásil
predmetný rozsudok.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového

materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z predloženej zmluvy o úvere č. 0926367188 uzatvorenej dňa 01.06.2011 medzi právnym
predchodcom žalobcu spol. Poštová banka a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (č.l. 3
spisu) vyplýva, že Poštová banka a.s. na základe uzatvorenej zmluvy poskytla žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 3500,- eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 120 mesačných

splátkach vo výške 52,- eur, t.j. spolu sumu 6000,- eur.

11. Z predloženého prehľadu úhrad a splátok (č.l. 45-46 spisu) vyplýva, že žalovaný ku dňu podania
žaloby uhradil na daný záväzkový vzťah čo do istiny spolu sumu 265,46,- eur, pričom jeho dlh čo do
istiny bol ku dňu podania žaloby vo výške 3.234,54,- eur.

12. Z predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14.04.2014 vyplýva, že žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úverovej pohľadávky ku dňu 14.04.2014, ktorým sa stala predčasne splatnou v
celom rozsahu a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.475,82 eur v lehote
10 kalendárnych dní od doručenia predmetnej výzvy.

13. Zmluvou o postúpení zo dňa 10.10.2017 postúpil predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca Poštová
banka a.s. na žalobcu spol. BENCONT COLLECTION, a.s.

14. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011
do 30.11.2011, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. i/ cit. zákona, spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších
poplatkov.

16. Podľa ust. § 2 písm. a) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej
národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch
v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov].

17. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj
náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak

spotrebiteľmusínavyšeuzavrieťzmluvuoposkytnutítakejtodoplnkovejslužby,abyzískalspotrebiteľský
úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojenéso spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru
podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo
variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l)

celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia

§ 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

19. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
20. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách, (ďalej v texte len ako „ZoB“), ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre

postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

24. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009)

25. K prvej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:

26. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že
pri posudzovaní tohto prípadu je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným na základe predmetnej zmluvy o pôžičke sa aplikujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.27. V konaní mal súd za nesporne preukázané, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 01.06.2011 právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 3500,- eur, ktoré mal
žalovaný splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach v sume 52,- eur.

28. Zmluvou o postúpení zo dňa 10.10.2017 postúpil predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca Poštová
banka a.s. na žalobcu spol. BENCONT COLLECTION, a.s.

29. Súd konštatuje, že na platné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ktorý

poskytol žalovaným úver na žalobcu, je potrebné splniť určité zákonné podmienky. Ustanovenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka má v spotrebiteľských zmluvách prioritné postavenie vo vzťahu k 565
Občianskeho zákonníka, pričom spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže
byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2)
písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Až
po uplynutí 90 dňovej lehoty nastane strata výhody splátky upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, ak

je súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky.
Uplynutie tejto lehoty však nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu, pričom veriteľ musí
upozorniť dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu aspoň v 15-dňovej lehote.

30. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14.04.2014 (č.l. 33 spisu) je zrejmé, že využil svoje

právo podľa ust. § 565 OZ a pre nesplnenie splátky žiadal o zaplatenie celej pohľadávky. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by žalobca upozornil žalovaných na to, že mieni vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. Žalobca v konaní síce predložil výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 26.03.2014,
avšak nepreukázal, že túto výzvu skutočne žalovanému doručoval, preto žalobca ohľadne preukázanie
splnenia tejto povinnosti neuniesol dôkazné bremeno.

31. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu
kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho
úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle ust. § 39 OZ tento úkon odporuje
zákonu. Vyššie uvedené zákonné podmienky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z tohto

dôvodu k zosplatneniu úveru došlo v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami.

32. Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky (postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomné
upozornenie dlžníka na uplatnenie tohto práva, 90 dňová lehota), je postúpenie pohľadávky z právneho
predchodcu žalobcu, ktorý poskytol žalovaným úver zo dňa 10.10.2017, neplatné. V danom prípade ako

kebybolpostúpenýtzv.živýúver,ktorýbankananebankovýsubjektvžiadnomprípadepostúpiťnemôže.

33. Pre úplnosť súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z. zákonodarca
pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k
zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu

do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením
poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo
svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením
výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky
v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB). Sprísnenie zákonných predpokladov

postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po
postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového
vzťahu.

34. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka. Totiž keďže ku
dňupostúpeniapohľadávkynebolsplatnýmcelýúver(nedošlokvyhláseniujehomimoriadnejsplatnosti),

Poštová banka, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho
v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 10.10.2017 je preto neplatným právnym
úkonomvzmysle§39Obč.zák.Vzhľadomnatovsúladesozásadou,ženiktonemôženainéhopreviesť
viac práv než má, žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.35. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky

v čase jej postúpenia), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na
§ 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobca nie je
nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie
je možné toto právo priznať.

36. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi v konaní chýba aktívna vecná legitimácia, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol, pričom sa už nezoberal opodstatnenosťou uplatnenej pohľadávky žalobcu.

37. K druhej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

40. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko boli plne úspešnou
stranou v spore žalovaní, súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.