Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. júl 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19C/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217860
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2317217860.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu:

Západoslovenskádistribučná,a.s.,sosídlomČulenova6,Bratislava,IČO:36361518,protižalovanému:
M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, Z. - Z., o zaplatenie 2.180,47 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.180,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00% ročne zo sumy 2.180,47 Eur od 19.10.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.180,47 Eur od 28.11.2016 do
18.10.2017, z a m i e t a.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19C/60/2017-53 zo dňa 24.05.2018 výrokom I. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.180,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 2.180,47 eur od 28.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II.
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd predmetný rozsudok zrušil z dôvodu, že súd prvej inštancie
vylúčil žalovaného z realizácie jeho ústavných procesných práv - účasť na pojednávaní s možnosťou
navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k nim ako aj k ďalším skutočnostiam v konaní. Súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní
pred odvolacím súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).

Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, umožniť stranám v konaní, teda aj žalovanému účasť na pojednávaní a následne vo veci
opätovne rozhodne. Pri vykonaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady
a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny
záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá
odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné
a zreteľne dané.

3. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 08.09.2017 žiada, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 2.180,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 2.180,47 eur od
28.11.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca, akoprevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta, pričom žalovaný,
ako odberateľ elektrickej energie, je za týmto účelom povinný žalobcovi umožniť prístup k určenému
meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. Dňa 20.10.2016 poverení zamestnanci žalobcu

vykonali kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene
odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. V Protokole
o zistení neoprávneného odberu zo 15.05.2013 bolo uvedené: „Odberné miesto bez platnej zmluvy.
V čase kontroly bolo svojvoľne pripojené - elektromer zaznamenával spotrebu. Odpojili sme pod
krytom svorkovnice elektromera.“ Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a na preukázanie tvrdení

žalobou bola o zistenom neoprávnenom odbere okrem Protokolu o zistení neoprávneného odberu
vyhotovená aj fotodokumentácia, ktorá tvorí prílohu žaloby. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu,
a teda protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v
distribučnej sústave, pričom neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby
za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému
odberateľovi. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie

neoprávneného odberu, ďalej ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nakupuje elektrinu potrebnú na
krytie strát elektriny, ktoré vznikajú aj v dôsledku neoprávnených odberov. Žalobcovi vznikla škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 2.180,47 eur, na úhradu ktorej
žalobca vyzval žalovaného výzvou č. 9916102054 s dátumom splatnosti 27.11.2016.

4. Súd dňa 25.09.2017 vydal platobný rozkaz č.k. XXC/XX/XXXX-XX. Podaním doručeným súdu dňa
31.10.2017 žalovaný podal odpor s odôvodnením, že v predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebýval a bol
len formálnym vlastníkom. Navrhol vykonanie dôkazu, zaobstaranie vyšetrovacieho spisu vedenom na
KRPZ Nitra pod čvs: C.-XXX/X-Vys-NR-XXXX. Žalovaný tiež tvrdil, že v čase neoprávneného odberu
bol vo výkone väzby. Uznesením č.k. 19C/60/2017-24 zo dňa 15.11.2017 súd platobný rozkaz zrušil v

celom rozsahu.

5. Na pojednávaní dňa 15.03.2018 žalobca žiadal o vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd uznesením
zamietol predmetný návrh žalobcu, nakoľko podľa súdu neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku
prezmeškanie,pretožežalovanýsakžalobevyjadrilodôvodnenýmodporomavsúčasnostijevovýkone

väzby, čím má sťažený prístup k súdu, i keď nevyjadril nesúhlas s konaním bez jeho prítomnosti. Na
pojednávaní žalobca ozrejmil spôsob výpočtu skutočnej škody (č.l. 5/2). Žalobca predložil k nahliadnutiu
výpis z LV č. XXXX, okres W., obec Z., k.ú. Z., s dátumom vyhotovenia 20.10.2016, parcela reg. „C“
č. XXXX/X, rodinný dom, súp. č. XXX, kde ako vlastník je zapísaný žalovaný z titulu nadobudnutia
na základe kúpnej zmluvy, vklad č. Z povolený dňa 06.10.2015. Na pojednávaní dňa 24.05.2018 súd

oboznámil obsah vyšetrovacieho spisu vedenom na KR PZ v G. pod Y.:C.-XXX/X-VYS-NR-XXXXDM.
Žalobca na záver uviedol, že existuje verejná listina, ktorá nespochybniteľne preukazuje vlastníctvo
žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by mal byť zbavený
zodpovednosti za pohľadávku, ktorá vznikla žalobcovi. Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva žiadna takáto
skutočnosť a informácie v ňom uvádzané nemajú relevanciu v predmetnom konaní. Žalobca nemal

ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

6. Po tom, čo bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, súd nariadil
pojednávanie na deň 14.12.2020. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a vyjadril súhlas s
prejednaním veci a rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a zdôraznil,

že v danom prípade sa jedná o prípad objektívnej zodpovednosti, kedy neoprávneným odberom je každý
odber bez uzavretej zmluvy. V takom prípade nie je podstatné, kto takéto porušenie vykonal. Vlastníctvo
zaväzuje a bolo povinnosťou žalovaného vykonať také opatrenia, aby nedochádzalo ku škodám, teda
k neoprávnenému odberu elektriny. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX, podľa ktorého vlastník nehnuteľnosti sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za to, že

umožnil v jeho nehnuteľnosti odber elektriny len s poukazom na to, že túto nehnuteľnosť nikdy neobýval.
Zopakoval, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, protiprávnosť
konania ako aj príčinná súvislosť medzi škodou a konaním, keď vzhľadom na objektívnu zodpovednosť
žalovaného sa zavinenie škodcu nevyžaduje. Žalobca uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Pre prípad, že sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, žalobca navrhol, aby súd rozhodol

rozsudkom pre zmeškanie s odkazom na § 274 CSP.

7. Dňa 14.12.2020 súd pojednával bez prítomnosti žalobcu, a to s jeho súhlasom. Žalovaný sa dostavil
na pojednávanie, na ktorom uviedol, že nikdy reálne neužíval predmetnú nehnuteľnosť. Nerozumie,prečo sa daná vec rieši v civilnom konaní, keďže ide o krádež elektriny, a teda mala by byť riešená
v trestnom konaní. O celej veci sa vedie trestné stíhanie, kde je on v postavení obvineného. Má
vedomosť o tom, že došlo k prepisu nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, avšak malo to byť len na krátky

čas, pravdepodobne z vlastníctva T., a táto nehnuteľnosť mala byť prevedená do vlastníctva reálnych
užívateľov nehnuteľnosti C. a Q. K.. Nebol kontaktovaný pred začatím súdneho konania, nevedel o
existencii pohľadávky. Namietal, že by kedykoľvek obdržal predžalobnú výzvu, keďže v predmetnom
čase bol vo výkone väzby. Nemal námietky ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti v čase neoprávneného
odberu, ani k výpočtu výšky škody, ale popiera to, že by za túto škodu zodpovedal.

8. Súd následne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k námietke žalovaného, a teda, že mu nikdy
nebola doručená predžalobná výzva, prípadne, aby sa vyjadril k ostatným skutočnostiam uvádzaným
žalovaným v zápisnici, ktorá bola žalobcovi doručená.

9. Žalobca sa vyjadril k námietke žalovaného podaním doručeným súdu dňa 01.03.2021 tak, že dňa

20.10.2016, t.j. v deň kontroly odberného miesta, bol vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný s adresou
trvalého pobytu R. XXXX/X, Z.. Žalovanému bolo trikrát doporučenou zásielkou zasielané oznámenie
ohľadne neoprávneného odberu. Zásielka sa vždy vrátila nedoručená z dôvodu neznámeho adresáta,
a to dňa 02.11.2016, 15.12.2016 a 05.01.2017. Žalobca priložil k podaniu predmetné doručenky.

10. Následné pojednávania boli opakovane odročované z dôvodu pretrvávajúcich protipandemických
opatrení. Súd doručoval žalovanému vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa 01.03.2021, ktorú zásielku
si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Rovnako si neprevzal predvolanie na pojednávanie, ktoré
súd vytýčil na deň 03.06.2021. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci a
rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Súd na pojednávaní oboznámil obsah vyjadrenia žalobcu. Keďže

strany nemali ďalšie návrhy na doplnenia, súd ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie za účelom
vyhlásenia rozsudku. Dňa 01.07.2021 súd vyhlásil rozsudok tak, ako to vyplýva z jeho výrokovej časti.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: výzva
na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z 28.10.2016, výpočet škody

spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokol o zistení neoprávneného odberu z 20.10.2016,
fotodokumentácia, cenník žalobcu, obsah vyšetrovacieho spisu vedeného na KR PZ v Nitre pod ČVS:C.-
XXX/X-VYS-NR-XXXXDM, doručenky ohľadne oznámení žalobcu o jeho pohľadávke voči žalovanému,
lustrácie z REGOB a ZVJS a zistil tento skutkový stav veci:

12. Z protokolu žalobcu zo dňa 20.10.2016 („protokol“) vyplýva, že u odberateľa menom žalovaného,
na odbernom mieste M. XXX, Z., Y. XXXXXXXXXX, bolo zistené odberné miesto bez platnej zmluvy.
V čase kontroly bolo svojvoľne pripojené, elektromer zaznamenával spotrebu. Žalovaný bol v čase
neoprávneného odberu, ako aj v čase spísania protokolu, vo výkone väzby (počnúc 13.3.2016; č.l. 14).

13. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyplýva, že výpočet bol realizovaný
za obdobie trvania odberu od 21.4.2016 do 20.10.2016. Celková škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny bola stanovená na 2.180,47 Eur, z toho 1.830,76 Eur za neoprávnený odber a 36,64
Eur ako náklady spojené so zistením neoprávneného odberu.

14. Výzvou z 28.10.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny vo výške 2.180,47 Eur do 27.11.2016. Žalobca súdu doručil aj doručenky ohľadne
troch oznámení doručovaných žalovanému o existencii dlhu. Tieto oznámenia sa vrátili žalobcovi ako
nedoručené dňa 02.11.2016, 15.12.2016 a 05.01.2017.

15. Súd sa oboznámil s časťou vyšetrovacieho spisu vedenom na KR PZ v Nitre pod ČVS:C.-XXX/X-
VYS-NR-XXXXDM. Žalovaný neurčil, s ktorou časťou vyšetrovacieho spisu sa má súd oboznámiť, preto
sa súd oboznámil s obsahom výsluchov žalovaného. Zo spisu súdu vyplýva, že žalovaný mal vedomosť
o tom, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zapísaným v katastri nehnuteľností.

16.Podľa§46ods.1písm.a)bod2.zákonač.251/2012Z.z.oenergetikeaozmeneniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy
o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.17. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a

spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Týmto
predpisom je vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný na odbernom mieste

špecifikovanomvyššieodoberalelektrinuvobdobíod21.04.2016do20.10.2016bezuzatvorenejzmluvy
o dodávke alebo združenej dodávke elektriny, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi ako prevádzkovateľovi
distribučnejsieteškoda.Výškaškodybolažalobcomvyčíslenávzmyslevyššiecitovanýchustanovenína
základe údajov o spotrebe zistených na základe elektromera a zároveň bola zvýšená o náklady spojené
so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Žalovaný výšku škody nenamietal. Žalovaný sa bránil

tým, že v čase neoprávneného odberu bol vo výkone väzby, v nehnuteľnosti nebýval a figuroval iba ako
jej formálny vlastník. Z vyšetrovacieho spisu však súdu nevyplýva, že by žalovaný nemal vedomosť o
tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaným v katastri nehnuteľností. Rovnako na pojednávaní dňa
14.12.2020 uviedol, že má vedomosť o tom, že došlo k prepisu nehnuteľnosti do jeho vlastníctva, avšak
malotobyťlennakrátkyčas,pravdepodobnezvlastníctvaT.,atátonehnuteľnosťmalabyťprevedenádo

vlastníctva reálnych užívateľov nehnuteľnosti C. a Q. K.. Teda dokonca tvrdil, že mal vedomosť o tom, že
nehnuteľnosť niekto tretí reálne užíva. Rozhodovacia prax súdov už ustálila, že v prípade zodpovednosti
zaneoprávnenýodberide„ozodpovednosťobjektívnu“bezohľadunazavinenie.Obsahomvlastníckeho
práva je právo vlastníka vec držať, užívať, nakladať s ňou. Výkon vlastníckych práv znamená nielen
majetok mať (vlastniť), ale aj viazanosť vlastníka pri výkone vlastníckych oprávnení - užívaní veci

právnymipredpismi,vlastníktotižnesiezodpovednosťzato,aknevykonávasvojeoprávnenievecužívať
v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný, majúc vedomosť o tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti v
rámci tzv. prevenčnej povinnosti signalizovať žalobcovi, že neoprávnený odber hrozí. Žalovaný však
nepreukázal, že by voči žalobcovi takúto povinnosť splnil, resp. že by vyvinul akúkoľvek aktivitu voči
žalobcovi, aby sa neoprávnenému odberu elektrickej energie zabránilo. Vzhľadom na uvedené súd

vyhovel žalobe v časti istiny v celom rozsahu.

20. Žalovaný sa neuhradením dlžnej sumy v zmysle výzvy dostal do omeškania, preto okrem dlžnej
istiny je povinný žalobcovi uhradiť aj zákonné úroky z omeškania. Žalobca uvádza, že žalovanému
doručil predžalobnú výzvu, aby žalobca uhradil dlh (škodu) vo výške 2.180,47 eur do 27.11.2016.

Predmetná výzva je obsahom spisu. Žalovaný namietal obdržanie tejto výzvy tvrdiac, že bol vo výkone
väzby. Žalobca súdu doručil aj doručenky ohľadne troch oznámení doručovaných žalovanému. Tieto
oznámenia sa vrátili žalobcovi ako nedoručené dňa 02.11.2016, 15.12.2016 a 05.01.2017. Z lustrácie
v ZVJS a z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol vo výkone väzby od 13.03.2016, vrátane období,
kedy žalobca doručoval predmetné oznámenia. Je teda nepochybné, že v danom čase sa žalovaný

nenachádzal v mieste trvalého bydliska, bol vo výkone väzby, kde je potrebné brať do úvahy prezumpciu
neviny a objektívnu nemožnosť prevziať doručované zásielky. Vzhľadom na uvedené, súd v súlade so
súdnou praxou, priznal žalobcovi úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby
žalovanému, t.j. od 19.10.2017 a v ostatnej časti nároku žalobcu ohľadne úrokov z omeškania žalobu
zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v konaní je rozhodujúci pomer úspechu a
neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, keďže toto príslušenstvo žalobca v žalobe nevyčíslil.
V danom prípade žalobca mal úspech v uplatnenej istine v plnom rozsahu a neúspech mal len v časti

ním uplatneného a nevyčísleného príslušenstva. Vzhľadom na to, že tento úrok z omeškania nebol
kapitalizovaný, pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bol rozhodujúci pomer úspechu a
neúspechuvuplatnenejistine.Zuvedenéhodôvodusúdžalobcovipriznalprávonanáhradutrovkonania
v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh
v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje
povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť
súdny poplatok vo výške 20 eur.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.