Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206256
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8217206256.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcov: X/

X.K. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XXXX/XX, XXX XX O. - P. J. U. X/ Ľ.T.O. Z., Y.. Q., K.. XX.XX.XXXX, O.
P. XXXX/XX, XXX XX O. - P. J., právne zastúpení advokátom: JUDr. Juraj Špirko, so sídlom Nerudova
6, 040 01 Košice, proti žalovaným: X/ B. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. P. J.S. XXXX,XXX XX O. U. X/ B. Z.,
Y.. F., K.. XX.XX.XXXX, O. P. J. XXXX,XXX XX O., na základ plnej moci zastúpení splnomocnencom:
JUDr. Michal Roháč, bytom Tri Hôrky 13, Košice, o ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 10.11.2017 sa žalobcovia
domáhali, aby okresný súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť odstrániť časť stavby -
oplotenia, nachádzajúceho sa na pozemku CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 658
m2, ktorý je Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny úrad“) zapísaný
na LV XXX, V. R. O., katastrálne územie P. J. (ďalej len „sporný pozemok“) v rozsahu uvedenom v
znaleckom posudku (v žalobnom petite zrejme chybou v písaní uvedené „znalecký posudok“ správne by
malo byť „geometrický plán“, pozn.). Taktiež sa domáhajú uloženia povinnosti žalovaným, aby spoločne

a nerozdielne vypratali sporný pozemok (CKN č. XXX/X) a aby uhradili žalobcom trovy konania.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej parcely
(CKN č. XXX/X), ako aj rodinného domu súpisné číslo 2408, postaveného na tejto spornej parcele, s
ktorou bezprostredne susedí parcela CKN č. XXX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných (spolu ďalej
len „susedný pozemok žalovaných“), pričom niekedy okolo roku 2011, kedy sa v blízkosti spornej
parcely žalobcov začala stavať cesta, žalobcovia zistili, že skutočný priebeh hranice medzi ich spornou

parcelou a susedným pozemkom žalovaných nezodpovedá právnemu stavu. Žalobcovia napríklad zistili,
že aj oni užívajú parcelu CKN č. XXX/XX [nachádzajúcu sa v susedstve spornej parcely, avšak z
druhej strany (z východnej strany) ako je orientovaný susedný pozemok žalovaných, ktorý je z ich
západnej strany, pozn.], ktorá je vo vlastníctve Mesta O. (ďalej len „Mesto“), preto v tejto súvislosti
žiadosťou zo 04.10.2011 žalobcovia požiadali Mesto o odkúpenie predmetnej parcely CKN č. XXX/XX,
avšak do podania žaloby k odkúpeniu predmetnej parcely nedošlo. Súčasne žalobcovia poukázali, že
svojou žiadosťou adresovanou katastrálnemu úradu žiadali aj o prešetrenie priebehu hraníc medzi ich

spornou parcelou a susedným pozemkom žalovaných, pričom katastrálny úrad im vo svojej odpovedi
z 24.10.2011 oznámil, že susedné pozemky boli nadobudnuté na základe dohôd o zriadení práva
osobného užívania pozemkov, ktorým dohodám predchádzali geometrické plány č. 761-0073-71 a
č. 241-2-3402-483/79, ktoré geometrické plány katastrálny úrad rešpektuje a súčasne podotkol, ženezodpovedá za faktické posuny hraníc medzi pozemkami v teréne, ktoré mohli byť spôsobené fyzickou
osobou s tým, že v súbore geodetických informácií nebol zistený dôvod na opravu chyby v katastri
nehnuteľnosti. V ďalšej odpovedi zo 04.05.2012 katastrálny úrad žalobcom oznámil, že podľa zistení pri

obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J., vyhotoveného Katastrálnym ústavom v Žiline
v roku 1999 nebol zohľadnený geometrický plán č. 761-0073-71, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie
parcely CKN č. XXX, čím došlo k nesúladu terajšieho stavu v katastrálnej mape, kde bola vytvorená
parcela CKN č. 716/2 a z nej parcela CKN č. XXX/XX, ktorá priebehom hraníc parciel vzniknutých
na základe citovaného geometrického plánu patrila do vlastníctva jednotlivých vlastníkov. Katastrálny

úrad taktiež poučil žalobcov, že posun hraníc v teréne je potrebné riešiť súdnou cestou. Žalobcovia
uviedli, že vzhľadom na to, že katastrálny úrad považuje za správne v katastri nehnuteľností uvedené
údaje, ktoré sa týkajú cit.: „sporných parciel“ (v žalobe nešpecifikované, ktoré sú to parcely, pozn.),
domáhajú sa svojich nárokov súdnou cestou s tým, že žalobcovia si za účelom určenia skutočného
priebehu hranice dali vypracovať Ing. Jaroslavom Šuťákom, autorizovaným geodetom geometrický plán
č. 122/2013 z 21.05.2014, z ktorého má vyplývať, že žalovaní neoprávnene užívajú časť sporného

pozemku vo vlastníctve žalobcov v rozsahu 106 m2, ktorú časť si žalovaní aj ohradili oplotením a to
približne pred 30 rokmi, kedy žalovaní stavali svoj rodinný dom. Žalobcovia podotkli, že sa pokúsili so
žalovanými dohodnúť, avšak bezúspešne, s poukazom na uvedené teda žalobcovia majú za to, že
žalovaní neoprávnene zasahujú do ich vlastníckeho práva k spornej parcele (CKN č. XXX/X), keďže
neoprávnene ohradili časť tejto ich nehnuteľnosti, čím ich obmedzili vo výkone ich práv vlastníka vec

držať, užívať, požívať a v neposlednom rade aj s ňou disponovať a to bez toho, aby mali žalovaní
akýkoľvek právny titul a preto sa ochrany svojho vlastníckeho práva žalobcovia domáhajú podanou
žalobou.

3. Prílohou žaloby boli: Okresným úradom O., katastrálnym odborom vedený LV č. XXX; notárska

zápisnica sp. zn. N 694/80, Nz 772/80 z 12.12.1980; geometrický plán č. 122/2013 z 21.05.2014;
list žalobcov adresovaný Mestskému úradu v O. zo 04.10.2011 označený ako „Uzatvorenie kúpnej
zmluvy na odpredaj nehnuteľného majetku mesta - žiadosť“; list Mestského úradu O. z 19.10.2011
adresovaný žalobkyni označený ako „Odkúpenie časti pozemku - odpoveď“; list Správy katastra
Bardejov č. 453/2011 z 24.10.2011 adresovaný žalobcom; list Správy katastra O. č. 153/2012 zo

04.05.2012 adresovaný žalobcom; list žalobcov adresovaný žalovaným z 12.12.2011, ktorým ich vyzvali
na mimosúdne urovnanie sporu a list PZ žalobcov adresovaný žalovaným z 21.08.2017 označený ako
„Predžalobná výzva“ a napokon aj fotografická príloha.

4. Žaloba s prílohami bola doručená na vyjadrenie do vlastných rúk žalovaných dňa 15.12.2017,

ktorí sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným okresnému súdu 02.01.2018, v ktorom uviedli, že
absolútne neuznávajú nárok žalobcov s tým, že žalobcami v žalobe označené parcely a stavby na
nich postavené, žalovaní užívajú nerušene bona fidei od 09.08.1979 s tým, že poukazujú, že ak na
základe nového merania vznikli nejaké nezhody, čo sa týka výmery pozemkov, tieto si majú žalobcovia
riešiť so Slovenskou republikou. Vzhľadom na uvedené žiadali žalobu ako celok zamietnuť. Prílohou

vyjadrenia boli: rozhodnutie č. 3325/79-196/II zo 06.08.1979 o pridelení pozemku do osobného užívania
žalovaných; geometrický plán č. 241-21-3402-269/81 z 10.11.1979; listina z 31.05.2017 označená ako
cit.: „Záznam z pracovného jednania o odkúpení pozemku“ a „Dohoda o zriadení práva osobného
užívania pozemku“ z 10.08.1979.

5. K vyjadreniu žalovaných zaujal stanovisko právny zástupca žalobcov podaním doručeným okresnému
súdu 07.03.2018, v ktorom uviedol, že žalovaní vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili
tvrdenia žalobcov, ani nimi predložené dôkazy o tom, že žalovaní neoprávnene užívajú časť pozemku
žalobcov č. XXX/X a to v rozsahu 106 m2. Uviedol, že žalovaní nespochybnili žalobcami predložený
geometrický plán č. 122/2013 z 21.05.2014 a tento nebol spochybnený ani žalovanými predloženým

geometrickým plánom č. 241-21-3402-269/81 z 10.12.1981, ktorý bol vypracovaný pre účely zamerania
domu a nepreukazuje skutočný priebeh hranice medzi susednými pozemkami žalobcov a žalovaných a
navyše z časového hľadiska predchádza žalobcami predložený geometrický plán č. 122/2013, pričom
žalovaní nepredložili žiadny iný geometrický plán, ktorý by vyvracal tvrdenia žalobcov. Uviedol, že z
vyjadrenia žalovaných a k nemu priložených listín, vyplýva iba to, že žalovaným svedčí vlastnícke právo

k pozemku CKN č. XXX/XX a k rodinnému domu na ňom postavenom, pričom uviedol, že predmetom
sporu však nie je spornosť vlastníckeho práva žalovaných k týmto nehnuteľnostiam, toto medzi stranami
sporným nie je, ale sporným je faktický priebeh hranice medzi parcelami žalobcov a žalovaných, t.j.
medzi parcelami č. XXX/X U. Č.. XXX/XX, pričom konštatoval, že z prílohy, ktorú predložili žalovaní,konkrétne zo záznamu z pracovného jednania o odkúpení pozemku z 31.05.2017 má naopak vyplývať,
že žalovaný mal vedomosť o tom, že hranice susedných pozemkov parcely CKN XXX/XX sú chybne v
teréne vytýčené, takže podľa žalobcov žalovaní, nemohli byť dobromyseľní pokiaľ ide o užívanie časti

spornej parcely vo vlastníctve žalobcov. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadajú žalobe vyhovieť.

6. Na pojednávaní konanom 19.09.2018 právny zástupca žalobcov vyjadril záujem na zmierlivom riešení
sporuazástupcažalovanýchžiadaloposkytnutielehotynazaujatie písomnéhostanoviskakvecisamej.

7. Dňa 21.09.2018 bolo okresnému súdu na vedomie doručené podanie žalovaných, ktoré adresovali
Mestu a ktorým Mestu oznámili danosť prebiehajúceho sporu, pričom ho vyzvali aby vstúpilo do konania
ako intervenient.

8. Podaním doručeným okresnému súdu 01.10.2018 sa zástupca žalovaných vyjadril k sporu s tým,
že uviedol, že žalovaní pri výstavbe rodinného domu postupovali striktne podľa v tom čase účinných

právnych predpisov, o čom majú svedčiť jednak listinné dôkazy, ktoré už okresnému súdu žalovaní
predložili a navyše aj rozhodnutie MNV č. 2096/79 z 10.09.1979, kolaudačné rozhodnutie MNV č.
3192/81 z 28.12.1981 a takisto povolenie na stavbu garáže zo dňa 10.03.1993.

9. Z podania právneho zástupcu žalobcov zo 16.10.2018 vyplýva, že žalobcovia nesúhlasia so vstupom

Mesta O. ako intervenienta do konania, pretože tento vstup by bol neúčelný s poukazom na to, že
v oznámení o spore, ktoré žalovaní zaslali Mestu bolo uvedené, že Mesto by mohlo mať záujem na
vyriešení sporu, keďže žalobcovia by mali užívať pozemok vo vlastníctve Mesta, avšak zo žaloby
vyplýva, že predmetom sporu je spor medzi vlastníkmi susediacich pozemkov CKN č. XXX/XX U. Č..
XXX/X, ku ktorým pozemkom Mesto nemá žiaden vlastnícky, nájomný alebo iný obdobný vzťah. Preto

žalobcovia navrhujú nepripustiť vstup intervenienta do konania.

10. Podaním doručeným okresnému súdu 22.11.2018 Mesto oznámilo, že nesúhlasí s tým a nepovažuje
za vhodné, aby vstupovalo do konania, ktoré je vedené medzi občanmi mesta.

11. Podaním doručeným okresnému súdu 06.03.2019 zástupca žalovaných oznámil, že súhlasí s tým,
aby Mesto O. nevstupovalo do konania.

12. Na pojednávaní konanom 12.11.2019, na základe oznámenia Mesta, že do konania nemá záujem
vstúpiť, pretože spor považuje za spor medzi občanmi mesta, okresný súd sporové strany poučil jednako

o tom, že Mesto nebude mať v spore status intervenienta, pretože v súlade s § 82 ods. 1 CSP mesto
nepodalo svoj pozitívny návrh na svoj vstup do konania a napokon obe sporové strany sa vyjadrili, že
nesúhlasia so vstupom Mesta do sporu ako intervenienta.

13. Na pojednávaní konanom 12.11.2019 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v rozsahu, v

akom bola podaná s tým, že v čase keď kúpil spornú parcelu č. XXX/X, ktorá susedí s pozemkom
žalovaných C-KN č. XXX/XX, žalovaní už mali zakúpený tento susedný pozemok a na ňom rozostavanú
stavburodinnéhodomu.Oploteniemedzispornouparcelouasusednýmpozemkomžalovanýchpostavili
žalovaní, avšak v čase, keď sporný pozemok kúpili žalobcovia toto oplotenie ešte postavené nebolo.
Žalobcovia postavili oplotenie svojho sporného pozemku, t.j. spornej parcely len v časti susedstva s

parcelou č. XXX/XX (susediaca z východnej strany) a s parcelou č. XXX/XX (susediaca zo severnej
strany). Podľa žalobcu žalovaní porušili rozhodnutie mesta, ktoré im ukladalo postaviť oplotenie 2 m od
ich domu smerom na východ, t.j. smerom k spornej parcele žalobcov, pretože toto oplotenie je posunuté
o 4 m od domu žalovaných. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že taktiež trvá na žalobe v rozsahu, v
akom bola podaná. Má zato, že pri stavbe oplotení okolitých pozemkov, t.j. nachádzajúcich sa v okolí

ich spornej parcely, tak žalovaní ako aj susedia vlastniaci parcelu č. XXX/X im ukrojili z ich spornej
parcely, takže cit.: „až susedia ich donútili k podaniu žaloby“, preto sa domáhajú svojich nárokov súdnou
cestou, keďže má zato, že každý má užívať to, čo si zakúpil a čo mu patrí. Taktiež právny zástupca
žalobcov na pojednávaní uviedol, že trvá na žalobe v rozsahu, ako bola podaná jeho predchodcom,
pretože žalovaní nepopreli žiadne zo skutkových tvrdení žalobcov, ani nevyvrátili žalobcami predložené

dôkazy. Po preštudovaní žaloby a žalobného petitu však poukázal na chybu v písaní jeho predchodcom
v žalobnom petite a v tej súvislosti žiadal nahradiť posledné dve slová v prvom odseku žalobného
petitu, konkrétne slová „v znaleckom posudku“ nahradiť slovami „v geometrickom pláne č. 122/2013 z
21.05.2014“ a v druhom odseku žalobného petitu žiadal jeho zmenu tak, aby žalovaní neboli povinnívypratať celý pozemok C-KN č. XXX/X, ale aby boli žalovaní povinní vypratať len časť z tohto pozemku
v rozsahu parcely č. 716/62 vytvorenej geometrickým plánom č. 122/2013 z 21.05.2014.
14. Na pojednávaní konanom 12.11.2019 žalovaný uviedol, že pozemok č. 716/10 kúpili v roku 1979,

pozemok bol zarastený, museli ho najprv vyčistiť a potom mohli na ňom stavať. Hranicu pozemku
im vymerali geodeti Ing. Q. U. V. X. W. (nebohí), pričom podľa tohto zamerania si žalovaní postavili
oplotenie. Na susednej spornej parcele mal v tom čase pán B. (predávajúci, ktorý predal spornú parcelu
žalobcom, pozn.) postavený iba základ domu. Žalovaní svoj rodinný dom na parcele č. XXX/XX postavili
tak, že je situovaný 7 m od hranice so spornou parcelou a 3,5 m od hranice s pozemkom č. XXX/XX,

pričom o tom, že postavil dom v súlade so stavebným povolením a s rozhodnutím mesta, o tom má
svedčiť kolaudačné rozhodnutie. Žalovaný povolil žalobcom, aby stavali svoj dom 1 m od hranice, čo je
menej ako ukladá zákon, pretože minimálna vzdialenosť od hranice sú 2 m. Je názoru, že v celej lokalite
sú posunuté hranice pozemkov, pričom má zato, že pokiaľ ide o spornú parcelu žalobcov, k posunu
hranice a teda k zmenšeniu ich pozemku (spornej parcely) došlo nie zo strany od jeho parcely (rozumej
parcely žalovaného, pozn.), ale zo strany, s ktorou táto sporná parcela č. XXX/X susedí s parcelou č.

XXX/XX, čo je nová parcela, ktorá vznikla až v dôsledku nového zamerania Geodetickým ústavom v
Žiline v roku 2011, do tej doby tam bola parcela č. 716/9. Je presvedčený, že hraničná čiara tak ako je
vytýčená aj fakticky v teréne postaveným plotom medzi jeho pozemkom a spornou parcelou žalobcov je
správna a nie je posunutá ani o 1 cm. Zástupca žalovaných uviedol, že hranica medzi spornou parcelou
žalobcovapozemkomžalovanýchjesprávna,jesprávnesituovanáajvteréne,pretožežalovanípostavili

túto hranicu ešte predtým ako spornú parcelu kúpili žalobcovia a to na základe v tom čase vymerania
geodetom. Tak žalobcovia, ako aj žalovaní v čase nadobudnutia týchto susedných parciel splnili všetky v
tom čase zákonom požadované náležitosti, t.j. ich pozemky boli správne v teréne vymerané. Podotkol,
že žalobkyňa správne uviedla, že žalobu podala až po tom, ako ju k tomu dotlačil sused vlastniaci
parcelu č. 716/18, pretože do tej doby žalobcovia so žalovanými svoje pozemky užívali bona fide

bez akýchkoľvek sporov dlhé roky. Až keď v roku 2011 došlo novými digitálnymi metódami k novému
zameraniu terénu Geodetickým ústavom v Žiline, v dôsledku ktorého bola vytvorená aj nová parcela C-
KN č. XXX/XX, ktorú žalobcovia do tej doby v dobrej viere užívali ako svoju, až týmto zameraním teda
došlo k posunu hranice žalobcov zo strany tejto parcely č. XXX/XX a až v tomto dôsledku žalobcovia
podali žalobu voči žalovaným. Má však zato, že parcela č. XXX/XX by titulom vydržania mala patriť

žalobcom a títo by ju nemali čo odkupovať od mesta, pretože je to ich pozemok. To, že v dôsledku
nového vymerania v roku 2011 došlo vytvorením nových parciel k posunu hraníc pozemkov, nemôže
mať za následok dôvodnosť sporu medzi žalobcami a žalovanými, ktorí svoje pozemky mali v stave, ako
ich aj dnes užívajú, správne vymerané a dlhodobo ich tak užívali. Poprel vierohodnosť geometrického
plánu č. 122/2013 z 21.05.2014 predloženého žalobcami, pretože k jeho vyhotoveniu došlo až v roku

2013, t.j. až v čase po spornom zameraní Geodetickým ústavom v Žiline v roku 2011, po ktorom ako už
uviedol boli posunuté hranice pozemkov oproti dovtedy bona fide užívanému stavu. Taktiež podotkol,
že v dôsledku tohto zamerania sa aj žalovaným „zväčšila“ ich parcela č. XXX/XX a to umelo o novú
vytvorenú parcelu č. XXX/XX, ktorá vznikla až týmto novým zameraním v roku 2011, na ktorú si však
žalovaní nároky nerobia.

15. V interakcii na vyjadrenie žalovanej strany, právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom
12.11.2019 poukázal, že pokiaľ ide o umiestnenie stavby žalovaných, nezakladá sa na pravde, žeby táto
bola umiestnená 7 m od hranice so spornou parcelou a 2 m od hranice s pozemkom č. 716/11, pretože
jej reálne umiestnenie vyplýva zo situačného nákresu k stavebnému povoleniu garáže žalovaných, z
ktorého by malo byť aj voľným okom viditeľné, že vzdialenosť domu od hranice so spornou parcelou

je iná. K výkazu výmer, ktorý je súčasťou geometrického plánu č. 122/2013 uviedol, že v zmysle neho
výmera pozemkov vytvorených z parcely XXX/X súhlasí s výmerou tejto spornej parcely tak, ako je
vedená na LV č. XXX a teda toto zameranie je totožné s právnym stavom vedeným v registri C-
KN. Žalobcovia vychádzajú z údajov katastra nehnuteľností, ktoré sú platné a nemajú dôvod o nich
pochybovať. Podotkol, že v súčasnej dobe existujú presnejšie metódy zamerania terénu, ktoré s väčšou

pravdepodobnosťou vedia zaznamenať aktuálny stav v porovnaní s rokom 1971. V súvislosti s otázkou
súdu, ako možno v geometrickom pláne č. 122/2013 spoznať, aký je aktuálny stav vymedzenia hraníc
pozemkov v teréne a aký by mal byť správny právny stav, právny zástupca krátkou cestou predložil
súdu farebné vyhotovenie geometrického plánu č. 122/2013, ktorý do tej doby nebol v súdnom spise, v
ktorom je červenou farbou zakreslený aktuálny (faktický) stav priebehu hranice medzi spornou parcelou

žalobcov a susedným pozemkom žalovaných a čiernou farbou je zakreslený správny právny stav, aký
by mal byť a tým, že uviedol, že tomuto zakresleniu zodpovedá aj výkaz výmer, ktorý je súčasťou tohto
geometrického plánu. Žalobca na doplnenie konštatoval nepravdivosť vyjadrenia žalovaného, že mu mal
žalovaný povoliť stavbu vo vzdialenosti 1 m od hraničnej čiary medzi sporným pozemkom a pozemkomžalovaného, pretože žalobca kúpil spornú parcelu už s vystavanými základmi, ktoré boli vo vzdialenosti
4,5 m od hraničnej čiary a až následne on sám stavbu rozšíril. V súvislosti s parcelou č. XXX/XX, ktorá je
vo vlastníctve Mesta, uviedol, že aktuálne po tom, ako sa raz na mestskom úrade stretli zainteresované

stany, avšak k dohode nedošlo ohľadne odkúpenia tejto parcely č. XXX/XX, teda aktuálne s Mestom
sa táto parcela nerieši. Uviedol, že žalovaný už v čase, keď staval oplotenie medzi spornou parcelou
a pozemkom žalovaných, mal vedomosť, že o 30 rokov bude na mieste súčasnej parcely č. XXX/XX
postavená cesta. Žalobca pri výstavbe oplotenia svojho pozemku, t.j. spornej parcely si tento nedal
zamerať geodetom, ale pri jeho oplotení vychádzal z informácií, ktoré mu o priebehu hranice oznámili

susedia. Žalobkyňa na doplnenie uviedla, že k zameraniu, ktoré vyhotovoval Ing. Š., ktorý spracoval
geometrický plán č. 122/2013 boli prizvaní aj žalovaní, ktorí sa však k zameraniu nedostavili, pričom
zameranie mali vyhotoviť traja geodeti a ich zamerania sa zhodujú so zameraním Ing. Š..
16. V súvislosti s námietkou zástupcu žalovaných, že časť spornej parcely žalobcov, mali žalovaní
vydržať, žalobca uviedol, že žalovaní nemohli byť dobromyseľní v užívaní časti spornej parcely, ktorá
časť je na geometrickom pláne č. 122/2013 zakreslená ako parcela č. XXX/XX a to z toho dôvodu, že

žalovaní museli mať vedomosť o posune tejto hranice, o čom má svedčiť Rozhodnutie o umiestnení
stavby č. 2096/79 z 10.09.1979, v zmysle ktorého žalovaní mali umiestniť svoj rodinný dom vo
vzdialenosti 2 m od hraničnej čiary so spornou parcelou, avšak v skutočnosti žalovaní dom umiestnili
ďalej ako je 2 m. Z geometrického plánu č. 122/2013 vyplýva, že posun hranice smerom od spornej
parcely je 4 m, to znamená, že ak žalovaní umiestnili svoj rodinný dom v súlade s rozhodnutím o

umiestnení stavby, t. j. 2 metre od hraničnej čiary, tak tento stav, t. j. 4 + 2 m súhlasí s aktuálnym stavom,
podľa ktorého je dom žalovaných od súčasného plotu vzdialený 6 metrov. Žalobca nemá vedomosť,
žeby žalovaní viedli súdne spory s inými susedmi ohľadne riešenia hraníc pozemkov a nebol svedkom
ani žiadnej hádky medzi žalovanými a susedmi v tejto veci, ale svedkom hádky mala byť jeho manželka
(žalobkyňa).Žalobkyňavtejtosúvislostitiežuviedla,žepodľanejžalovanínebolidobromyseľnívužívaní

parcely č. 716/62 v zmysle geometrického plánu č. 122/2013, o čom má podľa nej svedčiť to, že ju
žiadali, aby žalovaným cez svoj pozemok povolila prechod v šírke 1 m k potoku. Má vedomosť o tom,
že žalovaní viedli spory ohľadne priebehu hraníc s pani S., ktorá je vlastníčkou parcely č. XXX/XX a
taktiež o tom, že sa žalovaný mal hádať ohľadne hranice pozemkov so svojim bratom, ktorá hádka
sa mala odohrať niekedy v 80-tych rokoch na pozemku žalovaných, na ktorý prišiel brat žalovaného

a pri hraničnom kolíku sa hádali o jeho umiestnení. Z toho žalobkyňa usudzuje, že aj hranica medzi
pozemkami žalovaných a bratom žalovaného, t.j. pozemkom č. 716/11 je posunutá.
17. Podaním doručeným okresnému súdu 30.12.2019 t.j. v čase bezprostredne pred konaním
pojednávania 12.02.2020 sa žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali, aby
okresný súd pripustil zmenu ich žaloby tak, aby okresný súd takto rozhodol, cit.:

„1. Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť časť stavby - oplotenie zasahujúce
z pozemku žalovaných C-KN parc.č.XXX/XX na pozemok žalobcov C-KN XXX/X o výmere 658 m2
zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX V. obec O., k.ú. P. J., na Okresnom úrade O.,
katastrálny odbor v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne Ing. X. Š. č.122/2013 zo dňa 21.5.2014.
2. Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať časť pozemku C-KN parc. č. XXX/X

a to v rozsahu ako je uvedený v geometrickom pláne Ing. X. Š. č. 122/2013 zo dňa 21.5.2014 označenom
ako pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 109m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č.XXX
pre obec O., k.ú. P. J., na Okresnom úrade O., katastrálny odbor.
3. Žalobcom v 1. a 2. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.“

18. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Žalobca môže
počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.“

19. Podľa § 140 ods. 1 CSP „Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.“

20. Podľa § 140 ods. 2 CSP „Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.“

21. Podľa § 142 ods. 1 CSP „O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na

ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.“22. Podľa § 143 ods. 1 CSP „Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.“

23. Vzhľadom na uvedené, okresný súd na pojednávaní konanom 12.02.2020 v súlade s cit. § 142 ods.
1 CSP, zohľadniac okolnosti veci, vyhodnotil návrh žalobcov doručený mu pred týmto pojednávaním
30.12.2019, ako návrh na zmenu žaloby a preto z dôvodu, že podľa názoru okresného súdu výsledky
doterajšieho konania môžu byť podkladom aj na konanie o takto zmenenej žalobe (na vypratanie inak
označenej nehnuteľnosti ako tomu bolo v pôvodnom petite, pozn.), tomto návrhu žalobcov na pripustenie

zmeny žalobného petitu v celom rozsahu vyhovel.

24. Žalobca na pojednávaní konanom 12.02.2020 uviedol, že v čase, keď kúpil svoj pozemok (č 716/8)
od manželov B., na tomto pozemku neboli žiadne oplotenia, ani hranice, mal za to, že keď dostal
pozemok od Mesta, rovnako ako aj žalovaní, každý z nich vedel, resp. mal vedieť, kde sú hranice
toho jeho pozemku. V roku 1983, keď bol kolaudovaný jeho dom, plot medzi žalobcami a žalovanými

ešte nebol postavený, ten žalovaný postavil až asi dva roky následne, pričom pri jeho výstavbe so
žalobcom priebeh resp. umiestnenie plotu nekomunikoval a pri jeho vytýčení postupoval sám podľa jeho
vedomostí, ako mal za to, že plot má prebiehať. Žalobca priebeh výstavby tohto plotu a jeho situovanie
v čase jeho výstavby nijako nerozporoval. Mal za to, že žalovaný pozná hraničné body svojho pozemku,
preto sa voči tomu neohradzoval. Pretože mal za to, že ten postup je v tom čase správny. Až potom,

ako došlo k novému zameraniu geodetickým ústavom v Žiline v roku 1999, dospel k tomu, že hranice
nie sú správne vytýčené. Z toho dôvodu aj v roku 2011 požiadal o vysvetlenie príslušný katastrálny
úrad ohľadom priebehu hraníc a takisto v roku 2012 ho na nesprávny priebeh hraníc upozornila aj ich
suseda pani S.. Pri kolaudácii jeho domu správny orgán konštatoval, že oproti pôvodnej dokumentácii
neboli vykonané žiadne zmeny, avšak treba mať na zreteli, že správny orgán posudzoval iba stavbu,

t.j. či táto bola postavená v súlade s projektovou dokumentáciou, t.j. pri kolaudácii správny orgán
neposudzoval správnosť priebehu hraníc. Asi pred dvoma týždňami od dnešného dňa, ku ktorému sa
konátotopojednávanie,žalobcaišielzapánomB.(odktoréhopozemokč.XXX/Xkúpil,pozn.),abysaho
opýtal na dôvod vzniknutej situácie s posunom hraníc. Pán B. mu oznámil, že pri zameraní umiestnenia
domu vychádzal z jedného bodu, ktorý mal určený na južnej strane pozemku v smere od suseda V.,

od ktorého zameriaval umiestnenie stavby. Bližšie k posunu či umiestnenia stavby nevedel nič uviesť.
Podľa žalobcu manželia B. pri umiestnení stavby, ktorú žalobcovia dostavali, nerešpektovali pokyn
stavebného úradu umiestniť stavbu vo vzdialenosti 10 m od východnej hranice pozemku, t.j. od hranice
so súčasnou parcelou č. XXX/XX. Žalobkyňa na pojednávaní konanom 12.02.2020 uviedla, že má za
to, že žalovaný úmyselne, teda vedome posunul svoj plot do pozemku žalobcov a odôvodňuje to tým,

že hranicu smerom k žalobcom posunul nielen žalovaný, ale aj jeho brat, t.j. majiteľ parcely č. XXX/XX.
O vedomom konaní žalovaného má svedčiť skutočnosť, že žalovaný v tom čase pracoval v cestných
stavbách (na čo žalovaný uviedol, že tam nikdy nepracoval) a mal teda vedomosť o tom, že parcela t.č.
parcela č. XXX/XX, do ktorej žalobcov vytlačil, že je vo vlastníctve Mesta a nie vo vlastníctve žalobcov
a že to bude cesta. O nedobromyseľnosti žalovaného má podľa žalobkyne svedčať aj to, že žalovaný

inicioval na Meste konanie, v rámci ktorého Mesto ponúklo sporovým stranám tzv. trojdohodu, rokovanie
o ktorej sa malo uskutočniť v čase po vypracovaní geometrického plánu č. 122/2013 z 21.05.2014 a
v rámci ktorej trojdohody bolo žalobcom navrhované, aby žalovaným ponechali parcelu č. XXX/XX a
Mesto im (rozumej žalobcom) za to prenechá parcelu č. XXX/XX, avšak s týmto návrhom žalobcovia
nesúhlasili. Podľa žalobkyne konanie o trojdohode iniciovalo Mesto, avšak podľa nej prvotne to nebola

iniciatíva Mesta, ale žalovaného.

25. Žalovaný na pojednávaní konanom 12.02.2020 uviedol, že pri vytýčení a pri postavení plotu medzi
pozemkami žalobcov a jeho pozemkom vychádzal zo zamerania, ktoré bolo vykonané 10.11.1979
geometrickým plánom č. 241-21-3402-269/8, ktorý bol overený Katastrálnym úradom 10.12.1981 a

vyhotovený spoločnosťou GEODEZIA n.p. Prešov, na základe ktorého zamerania bolo toto prenesené
do terénu tak, že hranice pozemku boli vymerané železnými tyčami, podľa ktorých žalovaný následne
postavil plot medzi žalobcami a žalovanými a taktiež podľa toho situoval stavbu. Od postavenia plotu,
ktoréhostavbabolarealizovanávroku1982,t.j.plotužbolpostavenývčasekolaudácierodinnéhodomu
žalovaných, až do roku 2011 takto svoj ohradený pozemok v dobrej viere užíval, že mu patrí [v reakcii na

výpoveď žalovaného žalobca uviedol, že nie je pravdou, že žalovaný postavil plot v roku 1982, pretože
tento bol postavený až potom, ako sa žalobca nasťahoval do svojho domu, do ktorého sa nasťahoval
v roku 1984]. Žalobca ďalej uviedol, že počas celej tejto doby sa voči tomu nikto neohradzoval, ani
žalobcovia, s ktorými do roku 2011 spolu bez sporov nažívali. Až v roku 2011, keď začal spor medzisevernoususedoupaniS.U.bratomžalovaného,satentosporskrzpaniS.,ktorásusedíajsožalobcami,
preniesol aj na žalovaného a teda až od tej doby, t.j. od roku 2011 žalobcovia začali mať výhrady ohľadne
priebehu hranice medzi ich pozemkom a pozemkom žalovaného. Pokiaľ ide o žalobkyňou zmienenú

trojdohodu, žalovaný uviedol, že sa išiel na mestský úrad informovať, ako má vzniknutú situáciu riešiť,
pričom poslanec mestského zastupiteľstva mu navrhol, aby oslovil žalobcov za účelom možnej dohody
a to tak, že Mesto by parcelu v jeho vlastníctve č. XXX/XX prenechalo žalobcom a aby žalobcovia za
to parcelu č. XXX/XX za to prenechali žalovaným. Keď však žalovaný žalobcov oslovil, títo o dohode
nechceli jednať a preto ich na rokovanie o trojdohode pozvalo aj Mesto, avšak ani tam k dohode

nedošlo. Splnomocnenec žalovaných tiež uviedol, že má za to, že z predložených dôkazov vyplýva, že
žalovaní bona fidei, t.j. v dobrej viere užívali svoj pozemok tak ako ho mali oplotený. Na otázku právneho
zástupcu žalobcov, z akého dôvodu, resp. na základe čoho žalovaný umiestnil svoju stavbu v rozpore
s pokynmi uvedenými v rozhodnutí o umiestnení stavby z roku 1979, žalovaný uviedol, že dom situoval
vo vzdialenosti cca 7 - 7,5 m od pozemku žalobcov a vo vzdialenosti 3,5 m od pozemku jeho brata,
pričom sa tak rozhodol na základe toho, aby mal umožnený prístup k domu a to prípadne aj nákladným

vozidlom a tiež, aby mal sused viac svetla. Podľa žalovaného to však nemá nič spoločné s pozemkom,
pričom podotkol, že aj žalobca má situovaný rodinný dom v rozpore s rozhodnutím o umiestnení stavby.
26.SvedokJUDr.B.V.akozástupcaMesta,napojednávaníkonanom12.02.2020pozákonnompoučení
uviedol, že vo veci bude vypovedať, pričom v neprerušovanej priamej reči uviedol, že sporové strany
osobne nepozná, pozná ich iba ako subjekty zúčastnené na jednaniach ohľadne vyriešenia spornej

situácie na Mestskom úrade. Má vedomosť o predmete sporu, ktorého predmetom je posun hraníc s tým,
že Mesto má vedomosť že došlo v k.ú. P. J. k posunu hraníc, z čoho vznikajú spory. Mesto však v týchto
sporoch vždy vystupovalo a vystupuje ako mediátor, t.j. snažilo sa o zmierlivé riešenia týchto sporov.
Mesto nemá vedomosť, prečo došlo k posunu hraníc, Mesto nemá žiadne informácie ani o spôsobe
odovzdávania pozemkov sporovým stranám, ani o týchto skorších listinách ohľadne pridelenia im týchto

pozemkov do osobného užívania, pretože Mesto Bardejov ako samostatná právnická osoba vzniklo až
v roku 1990 a majetok nadobudlo až na základe zákona o majetku obcí z roku 1991, takže Mesto nie je
oficiálnym nástupcom Mestského národného výboru Mesta O., preto sa k veci nevedel bližšie vyjadriť.
Na otázku splnomocnenca žalovaných, z akého dôvodu si Mesto nerobí nároky na parcelu č. XXX/XX
vo vlastníctve Mesta, ktorú užívajú žalobcovia, svedok uviedol, že Mesto postupne vyporadúva svoje

vlastnícke vzťahy a podľa okolnosti vecí tieto vyporadúva buď odpredajom alebo inými pre dotknuté
strany prijateľnými spôsobmi. Mesto malo a má záujem vysporiadať vlastnícke vzťahy k svojmu majetku
a vždy malo záujem riešiť zmierlivo tieto spory, avšak akonáhle sa dozvedelo, že medzi vlastníkmi
susednýchpozemkovvzniklisporysprípadnýmvyporiadanímvlastníckychvzťahovksvojimpozemkom,
Mesto prestalo až do doby vyriešenia týchto sporov, pretože nemalo záujem eskalovať spory medzi

susedmi a prípadným skorším odpredajom svojho pozemku zvýhodniť, resp. znevýhodniť niektorého
zo susedov. Splnomocnenec žalovaných na vysvetlenie prepojenia svojej otázky s predmetom daného
sporu uviedol, že touto otázkou chcel poukázať na paralelu s motívom žalobcov na podanie žaloby v
tomto spore, pretože podľa neho, tak ako Mesto ohľadne parcely č. 716/55 si je vedomé, že túto parcelu
dobromyseľne žalobcovia dlhodobo užívajú a teda ju vydržali, tak aj samotní žalobcovia majú v tomto

spore vedomosť, že k obdobnej situácii došlo aj na strane žalovaných. V reakcii na výpoveď svedka
žalobca uviedol, že k sporu došlo aj po tom, čo Mesto predalo časť svojej parcely č. XXX/XX pani S.,
susedke žalobcov zo severnej strany, následne potom pani S. súc si istá, že už má vo vlastníctve tento
pozemok, zažalovala žalobcov o vydanie jej časti z pozemku žalobcov a v dôsledku toho sa nakumuloval
aj tento súdny spor.

27. Právny zástupca žalobcov v rámci práva záverečnej reči na pojednávaní konanom 12.02.2020
uviedol, že žalobcovia trvajú na žalobe v celom rozsahu tak ako bola podaná v znení úpravy žalobného
petitu, ktorá bola súdom pripustená. Súd by nemal prihliadať na námietky žalovaných, keďže súd na
pojednávaní 12.12.2017 vyzval sporové strany na vyjadrenie sa k veci, pričom žalovaní reagovali až
na pojednávaní 12.11.2019, teda prostriedky procesnej obrany neuplatnili včas. Poukázal na vyjadrenie

žalovaného, že svoj rodinný dom osadil v teréne inak, ako mu to bolo uložené v rozhodnutí o umiestnení
stavby, čím je preukázané, že nebol dobromyseľný. Námietka žalovaných o vydržaní je irelevantná,
pretože žalovaní ju nepreukázali. Žalobcovia vychádzajú z právneho stavu, tak ako je vedený v katastri
nehnuteľností, preukázali vlastníctvo k svojej parcele vedenej na LV č. XXX a tento právny stav je
nespochybniteľný. Vzhľadom na uvedené žiadajú, aby bolo žalobe vyhovené.

28. Splnomocnenec žalovaných v rámci práva záverečnej reči na pojednávaní konanom 12.02.2020
uviedol, že žiada žalobu zamietnuť ako celok, pričom poukázal na to, že aj samotní žalobcovia upravili
žalobný petit až po poslednom pojednávaní v novembri 2019, t.j. má za to, že aj týmto žalobcovia
reagovali taktiež na skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas pojednávania, aj keď mali na to procesnéoprávnenie. Žalovaní už v svojom prvom vyjadrení, ktorým reagovali na žalobu uviedli, že v celej veci od
počiatku konali v dobrej viere, že žalovaní dodržali všetky rozhodnutia, pričom žalobcovia od roku 1983
do roku 2011 nemali voči žalovaným v dobrej viere užívanému stavu žiadne námietky. Z vykonaného

dokazovania majú za to, že bola preukázaná nedôvodnosť žaloby, ktorú navrhujú zamietnuť.
29. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami sporových strán a nimi
priloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

30. Z Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom vedeného LV č. XXX pre okres O., R. O. a

katastrálne Ú. P. J., vyplýva, že parcela CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 658
m2, ako aj na tejto parcele postavený rodinný dom so súpisným číslom XXXX, sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov, ktorí vlastnícke právo k nim nadobudli na základe rozhodnutia cit. „Y. XXX/
XX - 3/81 ZAPIS DOMU ROZH. MU C.9/96 - Z 102/96.“

31. Z notárskej zápisnice sp. zn. N 694/80, Nz 772/80 z 12.12.1980 vyplýva, že vo forme notárskej

zápisnice bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcimi manželmi B. na jednej strane a žalobcami
ako kupujúcimi na strane druhej, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy žalobcovia za kúpnu cenu
10 600,- Kčs kúpili rozostavaný rodinný dom, ktorý manželia B. začali stavať na základe stavebného
povolenia vydaného MNV, odborom výstavby v Bardejove č. 1565/1980 zo 07.07.1980 a to na spornej
parcele cit.: „EN XXX/X o výmere 633 m2“, ku ktorej parcele mali manželia B. zriadené právo osobného

užívania,ktoréprávoužívaniaktejtospornejparcelesúčasnemanželiaB.taktiežtoutozmluvoupostúpili
žalobcom za sumu 5 100,- Kčs.

32. Z „Výkazu plôch“ z 23.09.1971 vyplýva, že z parcely č. XXX bolo vytvorených celkovo 15 parciel a to
od č. XXX/X - Č.. XXX/XX U. Č.. XXX, pričom parcela č. XXX/X (aktuálne vo vlastníctve žalobcov) mala

evidovanú výmeru 633 m2 a parcela č. XXX/XX (aktuálne vo vlastníctve žalovaných) mala evidovanú
výmeru 609 m2.

33. Z geometrického plánu č. 761-0073-71 z 23.09.1971 vyplýva teritoriálne rozmiestnenie parciel č.
XXX/X U. Č.. XXX/XX, ktoré spolu susedili s tým, že cit.: „... hranice sú označené medzníkmi.“, pričom

parcela č. XXX/X mala výmeru 19,10 m x 36,90 m a parcela č. XXX/XX mala výmeru 21 m x 29,20 m
(zle čitateľné, pozn.)

34. Z rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v Bardejove č. 1377/80 z 12.06.1980
vyplýva, že ide o rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby rodinného domu pre žiadateľa X. B.É.

na parcele č. XXX/X s tým, že stavba jednopodlažného rodinného domu cit: „Územne bude osadená
do uličnej čiary okolistej zástavby, t.k. 10 m od východnej hranice parcely a 5 m od južnej hranice
parcely. Čelná fasáda bude orientovaná smerom východným. Pozemok po celom obvode bude oplotený
pletivom, vstup z uličnej strany bude opatrený oceľovou bránkou s dverami a bet. Soklíkom.“
35. Zo stavebného povolenia č. 1565/80 vydaného 07.07.1980 Mestským národným výborom, odborom

výstavby v Bardejove vyplýva, že bolo najsamprv udelené stavebníkovi Jozefovi B., neskôr bolo
označenie stavebníka prečiarknuté a ako nový stavebník je označený žalobca (v závere rozhodnutia
je uvedená poznámka, že cit: „Zmena stavebníka bola oprávnená na základe notárskej zápisnice o
prevode rozostavanej stavby rodinného domu zo dňa 15.12.1980 pod reg. číslom Y. XXX/XX a nového
listu vlastníctva č. XXX zo dňa 6.1.1981“), ktorému sa udelilo povolenie na výstavbu rodinného domu na

parcele č. XXX/X, vedenej na LV č. XXX a to s obytnou plochou vo výmere 58,50 m2, s podmienkami
umiestnenia stavby v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby č. 1377/80 z 12.06.1980, pričom
stavebný dozor mal vykonávať Q. S..

36. Z kolaudačného rozhodnutia č. 1772/83 zo 07.07.1983 vyplýva, že ide o kolaudačné rozhodnutie

rodinného domu žalobcov so súpisným č. XXXX a orientačným č. XXX, postaveného na parcele CKN
č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov, vydaného na základe miestneho šetrenia 07.07.1983 s tým, že bolo
konštatované, že oproti pôvodnej dokumentácii neboli vykonané žiadne zmeny.

37. Z geometrického plánu č. 122/2013 vyplýva, že ho vyhotovil Ing. X. Š. 21.05.2014, pričom z popisnej

časti geometrického plánu vyplýva, že ide zákres cit.: „... na oddelenie parciel p. č. XXX/X, XXX/XX, XX,
XX, XX, XX U. XXX/XX“. Z grafického zákresu v predmetnom geometrickom pláne je zrejmé, že sporná
parcela CKN č. XXX/X po jej ľavej strane susedí s parcelou CKN č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných,
pričom v dôsledku nového zákresu (červenou farbou) bola medzi nimi vytvorená nová parcela č. XXX/XX, ktorá je na jej severnej strane široká 4 m a na južnej strane je široká 3,43 m. Ďalej sporená parcela
CKN č. XXX/X po jej ľavej strane susedí aj s parcelu CKN č. XXX/XX, pričom v dôsledku nového
zákresu (červenou farbou) bola ich styčná plocha pohltená do výmery novovytvorenej parcely č. XXX/

XX. Ďalej sporená parcela CKN č. 716/8 po jej pravej strane susedí s parcelou CKN č. XXX/XX, zvrchu
susedí s parcelou CKN č. XXX/XX, pričom v dôsledku nového zákresu (červenou farbou) boli medzi nimi
vytvorené nové parcely č. XXX/XX U. Č.. XXX/XX a napokon sporná parcela CKN č. XXX/X zospodu
susedí s parcelou CKN č. XXX/X. Na zadnej strane geometrického plánu je tzv. „Výkaz výmer“, v ktorom
je uvedený tzv. „doterajší stav“ parciel a ich „nový stav“, pričom pokiaľ ide o spornú parcelu č. XXX/X

B. K. J. Č.. XXX, podľa záznamu v „doterajšom stave“ mala výmeru 658 m2, avšak pod položkou „nový
stav“ je uvedená s výmerou 355 m2 a to z toho dôvodu, že pôvodná parcela č. XXX/X o výmere 658
m2 bola rozdelená na viacero ďalších parciel, a to na už zmienenú parcelu č. XXX/X vo výmere 355 m2,
na parcelu č. XXX/XX o výmere 109 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere 163 m2 a na parcelu č. XXX/
XX o výmere 31 m2, s tým, že všetky tieto parcely sú vo vlastníctve žalobcov. Ďalej podľa záznamu v
„doterajšom stave“ mala parcela č. XXX/XX výmeru 593 m2, avšak podľa „nového stavu“ bola taktiež

rozdelená na parcelu č. XXX/XX o výmere 517 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere 55 m2 a na parcelu
č. XXX/XX o výmere 21 m2, pričom všetky tieto tri parcely sú vo vlastníctve A. S. U. U. S.. Napokon
podľa záznamu v „doterajšom stave“ mala parcela č. XXX/XX výmeru 200 m2, avšak podľa „nového
stavu“ bola taktiež rozdelená na parcelu č. XXX/XX o výmere 189 m2 vo vlastníctve cit.: „doterajší“ a na
parcelu č. XXX/XX o výmere 11 m2 vo vlastníctve A. S. U. U. S..

38. Z listu žalobcov adresovaného Mestskému úradu v O. zo 04.10.2011 vyplýva, že žalobcovia žiadali
Mesto o odpredaj pozemku č. XXX/XX, ktorý bol vo vlastníctve Mesta a bezprostredne susedil so
spornou parcelou CKN č. XXX/X vedenou katastrálnym úradom na LV č. XXX a to s odôvodnením, že
túto parcelu č. XXX/XX žalobcovia užívajú viac ako 30 rokov, sejú na nej zeleninu a kvety a majú cez

ňu zriadený aj prechod osobným motorovým vozidlom.

39. Z listu Mesta z 19.10.2011 adresovaného žalobcom vyplýva, že Mesto oznamuje žalobcom, že ich
žiadosť o odkúpenie parcely CKN č. XXX/XX o výmere 190 m2 bude predložená na prejednanie do
komisie správy majetku Mesta s tým, že o ďalšom postupe budú žalobcovia informovaní.

40. Listom č. 453/2011 z 24.10.2011 katastrálny úrad informuje žalobcov o vybavení ich žiadosti zo
04.10.2011, ktorou sa žalobcovia domáhali prešetrenia priebehu hraníc medzi pozemkami CKN č. XXX/
XX U. D. Č.. XXX/XX v katastrálnom území P.Á. J.. Sprava katastra žalobcov informuje, že tieto pozemky
nadobudli ich vlastníci na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemkov v rokoch 1979 a

1980, čomu predchádzali geometrické plány č. 761-0073-71 a č. 241-2-3402-483/79, ktoré geometrické
plány katastrálny úrad rešpektuje a za fyzické posunutie hraníc v teréne nezodpovedá s tým, že žalobcov
informuje, že zmenu priebehu hraníc nie je oprávnená Správa katastra riešiť, uvedené je možné vyriešiť
buď dohodou medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností alebo rozhodnutím súdu alebo zameraním
skutočného stavu hranice v teréne príslušným geodetom.

41. V liste č. 153/2012 zo 04.05.2012 katastrálny úrad informuje žalobcov, že na základe ich žiadosti
z 13.04.2012 o prešetrenie hraníc pozemkov CKN č. XXX/X, D. Č.. XXX/XX U. D. Č.. XXX/XX zistil,
že pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J., ktorý bol vyhotovený v roku 1999
KatastrálnymústavomvŽiline,nebolzohľadnenýgeometrickýplánč.761-0073-71,ktorýbolvyhotovený

na rozdelenie parcely CKN č. XXX, v dôsledku čoho malo dôjsť k cit.: „... nesúladu terajšieho stavu v
katastrálnejmape,kdebola vytvorenáparcelaCKNXXX/XaznejCKNXXX/XX,ktorápriebehomhraníc
parciel vzniknutých na základe citovaného geometrického plánu č. 761-0073-71 patrila do vlastníctva
jednotlivých vlastníkov. Tento nesúlad terajšieho stavu oproti stavu podľa GP č. 761-0073-71, spôsobil
posun hraníc pozemkov, ktorý je potrebné riešiť súdnou cestou“ (pozn. súdu: nie je zrejmé, o posun

hraníc medzi ktorými pozemkami sa jedná).

42. Listom z 12.12.2011 žalobcovia vyzývajú žalovaných, aby odstránili drevené prístrešky a oplotenie
z časti ich spornej parcely CKN č. XXX/X, ktorú tak mali žalovaní neoprávnene užívať o čom mali mať
žalovaní podľa vyjadrenia žalobcov vedomosť s tým, že ich upozorňujú, že ak bez zbytočného odkladu

tieto prístrešky a oplotenie neodstránia, tak žalobcovia sa budú svojich vlastníckych práv domáhať na
súde podanou žalobou. Z podacieho lístka vyplýva, že list bol daný na poštovú prepravu 15.12.2011.43. Z listu označeného ako „Predžalobná výzva“ z 21.08.2017 vyplýva, že právny zástupca žalobcov
informuje žalovaných, že žalovaní neoprávnene užívajú časť spornej parcely žalobcov (CKN č. XXX/
X) a to v rozsahu 106 m2, čo má vyplývať z geometrického plánu č. 122/2013 s tým, že ich vyzýva na

mimosúdne riešenie sporu s upozornením, že v opačnom prípade sa budú žalobcovia domáhať ochrany
svojho vlastníckeho práva súdnou cestou.

44. Z Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom vedeného LV č. XXX pre okres O., R. O. a
katastrálne Ú. P. J., vyplýva, že parcela CKN č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 597

m2, ako aj na tejto parcele postavený rodinný dom so súpisným číslom XXXX, sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných, ktorí vlastnícke právo k nim nadobudli na základe cit. „RII 52/79, Z
56/93-30/79.“
45. Listinou označenou ako cit.: „Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979,
MSNV v O. pridelil žalovaným za náhradu 2 436,- Kčs do osobného užívania parcelu č. XXX/XX v
katastrálnom území P. J. o výmere 609 m2.

46. Z cit. „Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania“ č. 3325/79-196/II zo 06.08.1979
vyplýva,žefinančnýodborONVvO.pridelilžalovanýmmanželomdoosobnéhoužívaniaparceluč.XXX/
XX v katastrálnom území P. J. o výmere 609 m2 a to pre účely výstavby rodinného domu. K rozhodnutiu
je priložená aj snímka z pozemkovej mapy, z ktorej je zrejmé, že pozemok č. XXX/XX susedí po pravej
strane s pozemkom č. XXX/X, pričom na pozemku č. XXX/XX je situovaný rodinný dom a to tak, že

od hranice so spornou parcelou č. XXX/X je situovaný v dvojnásobne väčšej vzdialenosti ako od jeho
hranicezľavejstrany(spozemkomč.XXX/XX),t.j.nachádzasabližšiekhranicispozemkomč.XXX/XX.

47. Z rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v O. č. 2096/79 z 10.09.1979 vyplýva,
že ide o rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby rodinného domu žalovaných na parcele č. XXX/

XX s tým, že rodinný dom bude postavený cit: „... na 2 m od hranice susedného pozemku zo strany
severovýchodnej a na 4,5 m zo strany juhozápadnej.“

48. Z popisnej časti geometrického plánu č. 241-21-3402-269/81 z 10.11.1979 overeného Ing. Q.
vyplýva, že sa má jednať o cit. „... zameranie domu...“ na parcele č. XXX/XX, ktorá parcela susedí po

jej pravej strane so spornou parcelou č. XXX/X, pričom rodinný dom je situovaný bližšie k hranici s
pozemkom po jeho ľavej strane, t.j. k hranici s pozemkom XXX/XX, pričom zameraním vyplýva, že od
tejto hranice s pozemkom č. XXX/XX je vzdialený 2 dieliky a od hranice so spornou parcelou č. XXX/X
je rodinný dom vzdialený 9 dielikov, pričom z pripojeného výkazu výmer je zrejmé, že pozemok č. XXX/
XX má výmeru 609 m2.

49. Z kolaudačného rozhodnutia č. 3192/81 z 28.12.1981 vyplýva, že ide o kolaudačné rozhodnutie
rodinného domu žalovaných so súpisným č. XXXX a orientačným č. XXX, postaveného na parcele CKN
č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných, vydaného na základe miestneho šetrenia 28.12.1981 s tým, že
bolo konštatované, že oproti pôvodnej dokumentácii neboli vykonané žiadne zmeny.

50. Zo stavebného povolenia č. UŽP-261/93-Hi zo dňa 10.03.1993 vyplýva, že sa jedná o povolenie
na výstavbu garáže na parcele žalovaných č. XXX/XX, s tým, že cit.: „...stavba garáže bude osadená
zo strany severozápadnej na 1 m od hranice pozemku majetkoprávne vysporiadaného.“, pričom k
stavebnému povoleniu bol priložený situačný nákres, z ktorého je zrejmá orientácia rodinného domu

žalovaných na parcele č. XXX/XX, ako aj orientácia hospodárskych budov a orientácia garáže na tomto
pozemku a to tak, že garáž sa nachádza cit. „... na severnej strane do úrovne hospodárskej budovy
navrhovateľa /stavebníka/“, t.j. pri hranici pozemku žalovaných č. XXX/XX s pozemkom suseda č. XXX/
XX.

51. Z listiny z 31.05.2017 označenej ako „Záznam z pracovného jednania o odkúpení pozemku“ vyplýva,
že 31.05.2017 sa na Mestskom úrade v O. uskutočnilo pracovné jednanie medzi zástupcom mesta,
zástupcami správy majetku mesta a so žalovaným B. Z., ktorý sa dostavil na úrad ohľadom odpredaja
parcely CKN č. XXX/XX vo vlastníctve Mesta jeho susedovi pánovi Z. (žalobcovi), pričom žalovaný
poukázal na to, že sú chybne vytýčené hranice okolitých susedných pozemkov (bez konkretizácie o

ktoré pozemky sa má jednať, pozn. súdu) a preto navrhuje, aby za účasti Mesta bola táto problematika
riešená za účasti dotknutých obyvateľov.

52. Podľa § 137 písm. a) CSP „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.“53. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „Vlastník je v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s

ním.“

54. Podľa § 124 OZ „Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.“

55. Podľa § 126 ods. 1 OZ „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.“

56. Podľa 126 ods. 2 OZ „Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.“

57. Podľa § 129 ods. 1 OZ „Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.“

58. Podľa § 130 ods. 1 OZ „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“

59. Podľa § 130 ods. 2 OZ „Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako
vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.“

60. Podľa § 134 ods. 1 OZ „Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.“

61. Podľa § 134 ods. 2 OZ „Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125).“

62. Podľa § 872 ods. 6 OZ „Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.“

63. V danom prípade sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú voči žalovaným plnenia, spočívajúceho
v povinnosti žalovaných vypratať nehnuteľnosť, t. j. konkrétne parcelu č. XXX/XX vytvorenú geodetickým
zameraním a zakreslenú v geometrickom pláne č. 122/2013 z 21.05.2014 (ďalej len „geometrický plán
č. 122/2013“), a to na tom základe, že podľa žalobcov im označená novovytvorená parcela č. XXX/XX
B. patrí a žalovaní im ju neoprávnene zabrali. V zmysle geometrického plánu č. 122/2013 bola totižto

parcela č. XXX/XX vytvorená z parcely CKN č. XXX/X vlastnícky patriacej žalobcom, pričom, ako už
bolo uvedené, túto novovytvorenú parcelu podľa žalobcov neoprávnene užívajú žalovaní a to ako súčasť
žalovaným vlastnícky patriacej susednej parcely CKN č. XXX/XX.

64. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že žalobcovia sú

skutočne bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX/X, nachádzajúcej sa v katastrálnom
území P. J. a príslušným katastrálnym úradom vedenej na LV č. XXX a taktiež, že žalovaní sú skutočne
bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území P. J.
a príslušným katastrálnym úradom vedenej na LV č. XXX, ktoré parcely spolu teritoriálne susedia, t.j.
majú spoločnú hranicu (viď. geometrický plán č. XXX/XXXX; výkaz plôch z 23.09.1971 na č.l. 147).

65. Žalobcovia pritom im vlastnícky patriacu parcelu CKN č. XXX/X nadobudli na základe kúpnej zmluvy
uzavretej formou notárskej zápisnice sp. zn. K. XXX/XX, K. XXX/XX z 12.12.1980, na podklade ktorej
žalobcovia odkúpili do manželov B. jednako na tejto označenej parcele stojaci rozostavaný rodinný
dom a jednako aj právo osobného užívania k tejto spornej parcele, ktoré právo užívania manželia B.

nadobudli na základe verejnej listiny, ktorou bola dohoda o zriadení práva osobného užívania v roku
1980 a to za účelom, výstavby rodinného domu. Na základe toho bolo manželom B. rozhodnutím
Mestského národného výboru, odborom výstavby v O. Č.. 1377/80 z 12.06.1980 povolené umiestniť
na parcele č. XXX/X stavbu rodinného domu, stavebné povolenie na výstavbu ktorého im bolo udelenérozhodnutím Mestského národného výboru, odborom výstavby v O. č. 1565/80 zo 07.07.1980, ktoré
stavebné povolenie bolo práve v dôsledku označenej notárskej zápisnice o prevode rozostavanej stavby
rodinného, následne udelené ako stavebníkov žalobcovi. Rodinný dom žalobcov so súpisným č. 2408

a orientačným č. 385 postavený na parcele č. XXX/X bol skolaudovaný rozhodnutím č. 1772/83 zo
07.07.1983.

66. Žalovaní, im vlastnícky patriacu parcelu CKN č. XXX/XX nadobudli na základe verejnej listiny, ktorou
bola „Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979 uzavretej medzi MsNV v O.

a žalovanými a to pre účely výstavby rodinného domu. Na základe toho bolo žalovaným rozhodnutím
Mestského národného výboru, odborom výstavby v O. č. 2096/79 z 10.09.1979 povolené umiestnenie
stavby rodinného domu na parcele č. XXX/XX, pričom rodinný dom žalovaných so súpisným č. XXXX
U. R. Č.. XXX postavený na parcele č. XXX/XX bol skolaudovaný rozhodnutím č. 3192/81 z 28.12.1981.

67. Z uvedeného vyplýva, že sporové strany vzájomne susediace pozemky CKN XXX/X a CKN XXX/

XX nachádzajúce sa v katastrálnom území P. J. nadobudli od bývalého MsNV O. v priebehu rokov 1979
(žalovaní) a 1980 (žalobcovia), na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania a v tejto súvislosti
sporové strany disponujú rozhodnutiami o tomto pridelení pozemkov do osobného užívania za účelom
výstavby rodinných domov, rozhodnutiami o umiestnení stavby - rodinných domov na pozemkoch CKN
XXX/X U. D. XXX/XX B. S.. Ú. P. J., stavebným povolením (predložené žalobcami) a kolaudačnými

rozhodnutiami.

68. Po ustálení si vlastníckych vzťahov sporových strán, k sporom dotknutým parcelám D. XXX/
X U. D. XXX/XX, sa okresný súd, skôr než by rozhodol o dôvodnosti žalobcami požadovaného
plnenia (vypratania parcely č. XXX/XX), musel najsamprv predbežne vysporiadať s otázkou, komu

t.j. či žalobcom alebo žalovaným svedčí vlastnícke právo ku geodetickým zameraním novovzniknutej
parcele č. XXX/XX, teritoriálne sa nachádzajúcej na hraničnej línii parciel D. XXX/X U. D. XXX/XX, tak
ako je zakreslená v geometrickom pláne č. 122/2013. Vyriešenie otázky vlastníctva k tejto označenej
novovzniknutej parcele bolo totižto nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie o jej prípadnom
vyprataní,keďžejejvyprataniabysasúspechommoholdomáhaťibajejvlastníkalebooprávnenýdržiteľ,

majúci v zmysle cit. § 130 ods. 2 OZ oprávnenia na úrovni vlastníka.

69. V súvislosti s vlastníctvom k tejto novovzniknutej parcele č. XXX/XX, nebolo medzi sporovými
stranamisporným,žeprijejužívaníexistujenesúlad(rozpor)medzistavomprávnymastavomfaktickým,
pričom žalobcovia svoj vlastnícky nárok k tejto novovzniknutej parcele argumentačne zdôvodňovali

závermi geometrického plánu č. 122/2013 z 21.05.2014 a žalovaní, ktorí túto parcelu dlhodobo reálne
užívajú, uplatnili na pojednávaní námietku vydržania. V danom prípade bolo okresnému súdu, jednako
z jeho rozhodovacej činnosti [napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 182/2014 zo
16.09.2015kvecivedenejokresnýmsúdompodsp.zn.6C215/2011],akoajzvykonanéhodokazovania
v danej veci [napr. príslušný katastrálny úrad v liste adresovanom žalobcom č. 153/2012 zo 04.05.2012

konštatoval, že pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J., ktorý bol vyhotovený v
roku 1999 Katastrálnym ústavom v Žiline, nebol zohľadnený geometrický plán č. 761-0073-71, ktorý
bol vyhotovený na rozdelenie parcely CKN č. XXX v dôsledku čoho došlo k posunu hraníc alebo
výpoveď svedka JUDr. V.] známe, že v sporom dotknutom katastrálnom území P. J. došlo v príčinnej
súvislosti s obnovou katastrálneho operátu vykonanou v roku 1999 k posunu hraničných čiar, avšak táto

vedomosť nič nemení na nevyhnutnosti preskúmať, či v danom konkrétnom prípade dlhodobo, medzi
sporovými stranami zaužívaným užívacím stavom novovzniknutej parcely č. XXX/XX neboli naplnené
znaky vydržania, ako jedného zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva.

70. Vydržanie vlastníckeho práva predstavuje nadobudnutie vlastníctva, v danom prípade k nehnuteľnej

veci (pozemku) v dôsledku kvalifikovanej držby veci, trvajúcej po zákonom stanovenú dobu (pri
nehnuteľnostiach podľa cit. § 134 ods. 1 OZ min. 10 rokov). Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá
viera (dobromyseľnosť), vzhľadom na to, že sa jedná o kategóriu výhradne abstraktnú, vyjadrenú
vnútorným psychickým stavom držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, aj keď v

skutočnosti to tak nie je, je navonok spoznateľná (identifikovateľná) podľa cit. § 130 ods. 1 OZ iba „so
zreteľom na všetky okolností veci“, t.j. iba z vyhodnotenia dôveryhodnosti a objektívnej uveriteľnosti
súhrnu všetkých okolností sprevádzajúcich toto subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec
mu vlastnícky patrí. Dobromyseľnosť držiteľa teda musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľpri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého subjektu požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť, ktorej
vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,

stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
„všetky okolnosti“ dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

71. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako
držiteľ vec nadobudol, t.j. či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa

nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Skutočnosť, či držiteľ veci je dobromyseľný (bona fíde) alebo
nedobromyseľný (mala fide) treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z
hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. V tomto smere predmetom dokazovania
môžu byť iba skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie
prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie držiteľa o dobromyseľnosti,

že mu vec patrí, pričom dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne v ňom museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí.

72. K vydržaniu vlastníckeho práva, ktoré je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva,
dochádza priamo zo zákona (nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu), po splnení zákonom

určených predpokladov, ktorými sú a boli - oprávnená (dobromyseľná) držba, uplynutie zákonom určenej
vydržacej doby (pri nehnuteľnostiach nikým nerušenej a nepretržite trvajúcej 10 rokov) a spôsobilý
predmet vydržania.

73. V danom prípade okresný súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaní, ktorí

tvrdili, že vydržali vlastnícke právo k novovzniknutej parcele č. XXX/XX, ktorú fakticky užívajú ako
súčasť parcely CKN č. XXX/XX, t.j. užívajú ich ako jeden celok súc v presvedčení, že sa v celku
jedná iba o jednu parcelu CKN č. XXX/XX, mal teda za preukázané, že žalovaní nadobudli parcelu
CKN č. XXX/XX do osobného užívania zákonne a to na základe verejnej listiny, ktorou bola s MsNV v
Bardejove spísaná „Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku“ z 10.08.1979, pričom hneď

po tomto im pridelení tejto parcely si žalovaní už 10.11.1979, správajúc sa preventívne a starostlivo
o svoje práva, dali túto parcelu zamerať, ktoré zameranie bolo realizované v rozsahu zakreslenom
v geometrickom pláne č. 241-21-3402-269/8 (č.l. 30 spisu) a ktorého závery mali podľa vyjadrenia
žalovaného na pojednávaní 12.11.2019, do terénu zameraním preniesť geodeti H.. Q. U. X. W. (nebohí),
pri ktorom zameraní mali byť podľa žalovaného hranice medzi parcelami č. XXX/XX U. Č.. XXX/X

vymedzené železnými tyčami, podľa ktorých si potom žalovaní v roku 1982 medzi parcelami č. XXX/
XX U. Č.. XXX/X postavili plot. Okrem preukázania existencie „Dohody o zriadení práva osobného
užívania pozemku“ z 10.08.1979 a geometrického plánu č. 241-21-3402-269/8 z 10.11.1979, však
žalovaní na preukázanie nimi tvrdených skutočností o rozsahu (výmere) užívania parcely č. 716/10,
nepredložili iné dôkazy, pričom žalobca poprel, žeby medzi označenými parcelami bola vyznačená

hranica železnými tyčami a tiež uviedol, že plot medzi parcelami bol postavený neskôr než ako to
uviedol žalovaný a to cca okolo roku 1984 - 1985. Keďže v dôsledku vykonaných dôkazov okresný súd
už síce nemal pochybnosti o oprávnenosti (zákonnosti) nadobudnutia do užívania parcely č. XXX/XX
žalovanými, avšak mal pochybnosti o ich dobromyseľnosti pri určení rozsahu jej užívania, t.j. rozsahu
užívanej výmery, pričom ohľadom tejto skutočnosti išlo v danom prípade medzi sporovými stranami

iba o tvrdenie proti tvrdeniu, keďže ani žalobcovia o nimi tvrdených skutočnostiach nepredložili iné
dôkazy (napr. fotografie, svedkovia a pod.), okresný súd bol v tejto procesnej situácii nútený prihliadať
na ďalšie objektívne okolnosti veci, ktoré neboli medzi stranami sporné a z ktorých by bolo možné
usudzovať dobromyseľnosť žalovaných pri určení hranice ich pozemku č. XXX/XX. Pričom jednou z
takýchto okolností bol geometrický plán č. 761-0073-71 z 23.09.1971 z ktorého vyplýva, že už v tomto

období, t.j. v roku 1971 boli medzi susednými parcelami č. XXX/X a č. XXX/XX cit. „... hranice označené
medzníkmi.“, z ktorých mohli eventuálne žalovaní vychádzať, pričom v zmysle listu katastrálneho úradu
č. 153/2012 zo 04.05.2012, ktorý bol adresovaný žalobcom na ich žiadosť o prešetrenie priebehu hraníc,
práve tento geometrický plán, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie parcely č. XXX, nebol paradoxne
zohľadnený pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J. v roku 1999. Avšak druhou

a pre rozhodnutie okresného súdu rozhodujúcou (nosnou) objektívnou a medzi stranami nespornou
skutočnosťou, bolo správanie sa samotných žalobcov. Z vyjadrení žalobcov totižto vyplynulo, že aj oni
sami boli v dobrej viere presvedčení, že hranica medzi parcelou č. XXX/X v ich vlastníctve a parcelou č.
XXX/XX vo vlastníctve žalovaných, tak ako bola v teréne zadefinovaná plotom postaveným žalovanými,je vymedzená správne a v tejto viere tak žalobcovia, ako aj žalovaní po dobu viac ako 30 rokov (viď aj
tvrdenievžalobe,pozn.)tietoparcelyajfaktickyabezakéhokoľvekvzájomnéhorušeniasa,ajužívaliato
až do roku 2011, kedy žalobcovia začali mať, aj z podnetu susedy, podozrenie o neprávnom vymedzení

hraníc medzi pozemkami a preto listom žiadali katastrálny úrad o prešetrenie ich priebehu, ktorý im
odpovedallistomč.453/2011z24.10.2011.Okremtoho,okresnýsúdpoukazuje,navyjadreniežalobcov,
že oni sami sa v tomto ohľade, t.j. pri vymedzení rozsahu svojho majetku, nesprávali v súlade s postojom
starostlivého hospodára a svoju parcelu č. XXX/X si ani pred, ani pri a ani po výstavbe plota žalovanými,
ktorý plot bol postavený v ich prítomnosti (za ich dohľadu), nedali zamerať [žalobca sa na pojednávaní

sám vyjadril, že to bola jeho najväčšia chyba, pričom aj ostatné hranice (zo severnej a južnej strany)
svojho pozemku si žalobca ohradil iba podľa toho, ako mu to ukázali susedia, pozn.] a ani výstavbu plota
z dôvodu jeho nesprávneho umiestnenia nijako „nesabotovali“. Podľa okresného súdu sa tak samotní
žalobcovia vo vzťahu k starostlivosti o svoj majetok správali v rozpore so zásadou rímskeho práva
„vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej právo patrí len bdelým, t.j. tým ktorí v prvom rade sami dbajú
o jeho zachovávanie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré medzi sporovými stranami neboli

sporné a s prihliadnutím na zásadu vyjadrenú v cit. § 130 ods. 1 OZ, podľa ktorej, pri pochybnostiach
či je držba oprávnená sa predpokladá, že držba je oprávnená, okresný súd uzavrel, že žalovaní mohli
byť v objektívne uveriteľnom dobromyseľnom presvedčení, že parcela č. XXX/XX, ktorú užívali vrátane
výmerynovovytvorenejparcelyč.XXX/XXimvlastníckypatríapretoustálil,žežalovaníbolivichužívaní,
vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní.

74. Okresný súd mal za to, že okrem naplnenia tohto zákonného predpokladu a to je oprávnenosť držby
žalovanými vo vzťahu k parcele č. XXX/XX, ktorú užívali vrátane výmery novovytvorenej parcely č. XXX/
XXdobromyseľne,bolinaplnenéajďalšiedvazákonnépredpokladypreúspešnévydržanievlastníckeho
práva k parcele č. XXX/XX a to je doba trvania nepretržitej a nerušenej oprávnenej držby a predmet

resp. vec spôsobilá na vydržanie. Pokiaľ ide o dobu trvania oprávnenej držby, žalobcovia už aj priamo v
žalobe uviedli, že faktický stav užívania ich pozemku č. XXX/X, ako aj susedného pozemku žalovaných
č. XXX/XX vrátane výmery pozemku č. XXX/XX, takto pretrváva už viac ako 30 dokov. Okrem toho aj
keby okresný súd počítal lehotu oprávnenej držby žalovaných vo vzťahu k parcele č. XXX/XX B. V. Č..
XXX/XX až od roku 1985, kedy podľa tvrdenia žalobcu žalovaní postavili medzi parcelami č. XXX/X

U. Č.. XXX/XX plot, čím vymedzili do dnešného dňa pretrvávajúci ich faktický užívací stav (odhliadnuc
od toho, že žalovaný tvrdil, že plot postavil už v roku 1982, pozn.) a túto lehotu by počítal do roku
1999, kedy reálne došlo v rámci vykonania obnovy katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J. k
novému digitálnemu zameraniu hraničných bodov a kedy sa teda najskôr mohli žalovaní dozvedieť o ich
nesprávnom vytýčení, čo by nalomilo ich dobromyseľnosť, tak aj tak by to bola lehota v trvaní 14 rokov,

čím je nepochybne naplnená zákonná dikcia potrebnej dĺžky trvania oprávnenej držby na vydržanie
vlastníckehoprávapodľacit.§134ods.1OZ,podľaktoréhopostačujenavydržanievlastníckehoprávak
nehnuteľnostitrvanieoprávnenejdržbyvtrvaní10rokov.Napokonpodľaokresnéhosúdunovovytvorená
parcela č. XXX/XX, ktorá je primárne predmetom sporu, je aj spôsobilým predmetom vydržania, pretože
v zmysle cit. § 134 ods. 2 OZ nemá status veci, ktorá by nemohla byť predmetom vlastníctva a ani veci,

ktorá by mohla byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.

75.Vzhľadomnavšetkyuvedenédôvodymalokresnýsúdzato,ževkonaníbolodostatočneosvedčené,
že zohľadniac všetky okolnosti veci žalovaní vydržali vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č. XXX/
XX tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne č. 122/2013 z 21.05.2014 a preto bolo bezpredmetným,

aby im (rozumej žalovaným) okresný súd v zmysle žalobného petitu uložil toto ich vlastníctvo vypratať,
preto okresný súd žalobu zamietol.

76. Okresný súd nad rámec poznamenáva, že tento záver o vydržaní vlastníckeho práva žalovanými
k parcele č. XXX/XX, ktorú otázku, ako už bolo uvedené, t.j. otázku vlastníctva k tejto parcele musel

okresný súd vyriešiť prioritne (predbežne) ešte pred rozhodnutím o povinnosti plniť (vypratať ju),
v konečnom dôsledku nalomil stabilitu za iných okolností možno úspešnej žaloby žalobcov, keďže
odhliadnuc od uvedeného možno mať z predložených dôkazov za to, že zo strany žalovaných došlo
k posunu hranice pozemku č. XXX/XX smerom do pozemku žalobcov č. 716/8 v zmysle zákresu v
geometrickom pláne č. 122/2013 z 21.05.2014, jednoduchou komparáciou ktorého na jednej strane

s výkazom plôch vrátane geometrického plánu z 23.09.1971 (č.l. 146 a 147 spisu) predloženými
žalovanýminastranedruhej,jetentoposunzistiteľný.Vgeometrickompláneč.122/2013z21.05.2014je
právny (správny) stav zakreslený čiernou farbou a meraním zistený faktický (užívací) stav je zakreslený
červenou farbou, pričom vzhľadom na skutočnosť, že tento geometricky plán je vyhotovený v určitejmierke,takžepristanovenísismerodajnejmierkysúzáveryzjehomeraniavýpovedné.Vdanomprípade
si okresný súd určil mierku 2 milimetre merania v geometrickom pláne zodpovedajú 1 metru v teréne,
pričom pri odmeraní vzdialenosti právneho stavu (zákres čiernou) v geometrickom pláne č. 122/2013

od hraničného bodu v ktorom majú styčný bod parcely č. XXX/XX U. Č.. XXX/XX do hraničného bodu
v ktorom majú styčný bod parcely č. XXX/XX U. Č.. XXX/X je zrejmé že medzi nimi je vzdialenosť 42
mm, čo pri stanovaní mierky 2 mm = 1 m, znamená, že reálna vzdialenosť týchto hraničných bodov
je 21 metrov, čo presne zodpovedá údaju vo výkaze plôch vrátane geometrického plánu z 23.09.1971,
podľa ktorého šírka parcely žalovaných č. XXX/XX by mala byť 21 metov. Avšak pri zameraní faktického

(užívacieho) stavu (zákres červenou) v geometrickom pláne č. 122/2013 od hraničného bodu v ktorom
majú styčný bod parcely č. XXX/XX U. Č.. XXX/XX do hraničného bodu v ktorom majú styčný bod
novovzniknutá parcela č. XXX/XX a parcela č. XXX/X je zrejmé že medzi nimi je vzdialenosť 48 mm na
južnej strane a 50 mm na severnej strane, čo pri stanovaní mierky 2 mm = 1 m, znamená, že reálna
vzdialenosť týchto hraničných bodov je 24 metrov na južnej strane a 25 metrov na severnej strane,
čo nekorešponduje so právnym stavom o šírke parcely č. XXX/XX v zmysle zákresu vo výkaze plôch

vrátane geometrického plánu z 23.09.1971 predloženého žalovanými, keďže je tam odchýlka vo výmere
šírky parcely č. XXX/XX o 3 m na južnej strane a o 4 m na jej severnej strane, čo ale na druhej strane
korešponduje so závermi geometrického plánu č. 122/2013 z 21.05.2014 ohľadom šírky novovytvorenej
parcely č. XXX/XX.

77. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

78. Podľa § 257 CSP „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.“

79.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

80. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

81. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov

konania, pričom v tomto prípade je síce zistiteľná miera úspechu a neúspechu sporových strán,
avšak okresný súd v zmysle cit. § 257 CSP vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v skutočnosti,
že prvotnou príčinou, resp. závdavkom na vznik sporu o hranice pozemkov bol v nedostatkoch
spôsobených pri vyhotovení obnovy katastrálneho operátu v katastrálnom území P. J., ktorého závery
spochybnili vlastníkov pozemkov v ich dlhoročnom zaužívanom faktickom stave, preto okresný súd

žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.