Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205645
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414205645.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému L. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX K. Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 6254/14, o

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.982,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 1Er/319/2014-34 zo dňa 15.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo
„exekučný súd“) nezastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom na základe právoplatného a

vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.
zn. SR 11582/11 zo dňa 30.03.2012.

Proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu podal povinný odvolanie, v ktorom uviedol, že
predmetnú zmluvu nikdy nepodpísal a pôžičku nevybral, v súčasnosti prebieha expertíza jeho podpisu
ale šetrenie do dnešného dňa nebolo ukončené.

Oprávnený sa k odvolaniu povinného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.12.2015. Vo vyjadrení
uviedol, že v súčasnej dobe prebieha skrátené vyšetrovanie podvodu a v tejto súvislosti mu bola dňa
02.03.2015 doručená žiadosť na doručenie zmluvy, ktorá je potrebná pre účely znaleckého dokazovania
z odboru grafológie. Táto zmluva bola dňa 23.03.2015 poskytnutá OO PZ Banská Štiavnica. Oprávnený
v tejto súvislosti uviedol, že nakoľko povinný má v súčasnej dobe u oprávneného ešte jeden úver, ktorý

nespláca riadne a včas do rozhodnutia o skrátenom vyšetrovaní nesúhlasí so zastavením exekúcie.
V prípade ak by bolo dokázané, že povinný nepodpísal predmetnú zmluvu podá oprávnený návrh
na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žiada, aby odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu.

Uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník. Odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu

vydanému vyšším súdnym úradníkom zákonný sudca nevyhovel a predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec podľa§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ustanovenia§ 221 ods. 2 O.s.p. z

nasledovných dôvodov:Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 16.02.2014 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. spísaný do zápisnice návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na vykonanie
exekúcie proti povinnému L. O., na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR
11582/11 zo dňa 30.03.2012. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému 2.982,96 Eur s príslušenstvom v splátkach. Následne bola exekučnému súdu dňa
09.05.2014 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 09.09.2014 vydal poverenie pre súdneho exekútora pod číslom 5613
0081463. Podaním zo dňa 28.10.2014 povinný požiadal o zastavenie exekúcie a odblokovanie účtu z
dôvodu, že podpis na úverovej zmluve nie je jeho a bol sfalšovaný.

Z obsahu spisu vyplynulo, že 17.09.2010 bola uzavretá zmluva o úver č. XXXXXXXXX ako aj
rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania.

Podľa článku II. rozhodcovskej zmluvy (bod 1, 2), všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 17.09.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takejto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienky tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že exekučný súd je počas celého exekučného
konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný

titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne

vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané.
Z hľadiska obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia
subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma
materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké

účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd
zdôrazňuje, vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd
je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul,
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.

Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť exekučného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je
z obsahu predloženého súdneho spisu zrejmé, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stavveci, pretože náležitým spôsobom neskúmal, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá
rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na základe ktorej si rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc vo
veci konať a rozhodnúť. Skôr ako exekučný súd pristúpi k hodnoteniu plnenia priznaného exekučným

titulom, musí zistiť, či bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na vydanie
exekučného titulu. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa touto
skutočnosťou exekučný súd náležitým spôsobom zaoberal. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť,
že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť zmluvy o úvere alebo
súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale

bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, ešte
neznamená,žeišlooindividuálnedojednanúrozhodcovskúdoložku(zmluvu)aovôlipovinnéhopristúpiť
na tento osobitný spôsob rozhodovania sporu.

Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu odvolací
súd vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným
z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola
individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
netvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej

rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda
bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku.
Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované
znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj
vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého

prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o
právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by
oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná

ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V
danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ
podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II

bod 1 písm. a) rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať
návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,
čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred
nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide
o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej

zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom
konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy
bolo dlžníkovi- povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho
práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu
konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby

spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí
s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú
dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných
strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe
k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov

Odvolacísúdbeztoho,abyvtomtoštádiukonaniahodnotilzáverysúduprvéhostupňaavysporiadalsas
námietkami oprávneného k ním, prihliadol v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. na inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvotne musí mať exekučný súd preukázané, že boli naplnené
predpoklady a zákonné kritériá pre to, aby bolo možné rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, na základe

ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, považovať medzi zmluvnými stranami za platne
dojednanú. Až následne, potom ako bude mať exekučný súd preukázané, že základný právny rámec
nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom vychádzal zo spotrebiteľskej zmluvy, bude skúmať aj to,
či rozhodcovské zmluvy spĺňajú aj zákonné kritéria v zmysle ochrany spotrebiteľa.Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 3 O.s.p. na ďalšie konanie.

Exekučný súd v ďalšom procesnom postupe náležite zistí, či bola daná právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie danej veci, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. doložka v zmysle
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a následne, či spĺňa aj zákonné kritéria v zmysle ochrany
spotrebiteľa.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.