Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010329
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1620010329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného R. A., nar.
XX.XX.XXXX v U., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. mája 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
R. A. nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom H. O. F. XXXX/XX, U., adresa na doručovanie písomností:

T. XXX, J.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 03.05.2020 v čase o 18.25 h viedol osobné motorové vozidlo T. K., farby strieborná metalíza svetlá,
evidenčné číslo: BL-XXXBR v meste Malacky po ulici T. pred bytovým domom č. XXX, kde tu narazil do
riadne odstaveného osobného motorového vozidla značky O. O farba šedá metalíza, evidenčné číslo:

MA-XXXDV, ktorého vlastníkom je H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., T. XXXX/XXX, pričom obvinený
sa následne po dopravnej nehode dobrovoľne podrobil dychovej skúške na alkohol, pričom mu bola
prístrojom AlcoQuant 6020 plus, č. 410146, v čase o 19.23 h nameraná hodnota 1,31 mg/l v dychu (2,73
promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou skúškou v čase o 19.43 h s výsledkom 1,34 mg/l v
dychu (2,79 promile alkoholu v krvi), pričom týmto konaním bola pošk. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J., T. XXXX/XXX, spôsobená škoda vo výške 255,36 eur,

t e d a
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. k), l), na trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa mu u k l a d á obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (troch) rokov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 22.06.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
2Pv 177/20/1106-7 na obžalovaného R. A. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §

289 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný R. A. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm.

c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:
Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:

Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe

kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny

zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov

na obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča.

Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku úprimne ľutuje, celá udalosť ho nesmierne mrzí a je rád,
že nikomu neublížil. Škodu poškodenému nahradil a po tejto udalosti začal dobrovoľne navštevovať
protialkoholickú liečbu ambulantnou formou, chodí tam pravidelne každý utorok, trvať to bude jeden

rok. Začal s liečbou od Veľkej noci. Uviedol, že sám seba nevníma ako alkoholika, skôr sa jednalo o
nárazové záležitosti s kamarátmi. Od skutku si už na uvedené dáva pozor a môže dať prísľub, že sa
to opakovať nebude.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnejčinnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné

činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného R. A. súd zistil, že nie je z miesta
trvalého bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol
súdne trestaný. Z výpisu registra priestupkov súd zistil, že sa dopustil 5 menej závažných priestupkov
na úseku proti verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu, za čo bol riešený pokutami do
výšky maximálne 40 EUR.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti

spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade
je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 289 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí až na 1 rok.
Stanovením rozpätia trestnej sadzby zaradil zákonodarca tento trestný čin - prečin medzi menej závažné

trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia
slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na
mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia
slobody. Súd za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest

povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne, a to samozrejme aj za podmienky, že páchateľovi bol
pod vplyvom alkoholu.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a trestný

čin úprimne oľutoval ( § 36 písm. l) Trestného zákona), pričom o úprimnosti oľutovania daného činu
obžalovaným nemal súd žiadnu pochybnosť. Ďalej súd zohľadnil, že obžalovaný dobrovoľné nahradil
poškodenému spôsobenú škodu ( §36 písm. k). Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného
prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel

medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 1 roka na 8 mesiacov.
Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 8 mesiacov.

Prokuratúra sa v súvislosti s hodnotou alkoholu v dychu (nad 2 promile) domáhala uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že prečin ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, nie je podľa zákonodarcu tak typovo
závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody, prípadne
len nepodmienečný trest odňatia slobody a to dokonca ani za situácie, ak bola páchateľovi nameraná
hodnota presahujúca 2 promile alkoholu v krvi. Ak by zákonodarca chcel, aby v takýchto prípadoch
mohol alebo mal byť ukladaný len nepodmienečný trest odňatia slobody, celkom určite by to priamo v

Trestnom zákone stanovil tak, aby už zo stanovenia trestných sadzieb, v prípade uloženia trestu odňatia
slobody, vyplýva nemožnosť uloženia iného, než nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide
o ukladanie trestu, súd vždy pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanej uloží,
vychádza jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšejtrestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny
život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k
okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých

pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa,
dospel súd k záveru, že účel trestu podľa §34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade
naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody. S prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, sa horná hranica trestnej sadzby znížila
na 8 mesiacov. Súd vzhľadom na okolnosti prípade, najmä z prihliadnutím na skutočne vysokú hodnotu

alkoholuvdychu,uložilobžalovanémutrestodňatiaslobodyvhornejpolovici (upravenej)trestnejsadzby
vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona
určil skúšobnú dobu 2 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním v skúšobnej
dobe, spolu s uloženým obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok. Pri ukladaní trestu za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, je podľa názoru súdu vysoko žiaduce, pri podmienečnom odsúdení

uložiť ako súčasť sankcie, aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
Okrem toho je však potrebné brať na zreteľ aj to, že sám obžalovaný svojim postojom k spáchanému
prečinu, svojim životom pred skutkom ako i po ňom (dobrovoľne nastúpil protialkoholické liečenie), už
preukázal určitú nápravu a preto uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v jeho prípade
by bolo neadekvátne, odporujúce zásade ultima ratio tohto trestu ako aj samotnému účelu trestu. U

obžalovaného, s výnimkou posudzovaného prípadu a vyššie uvedených v podstate menej závažných
5 priestupkov, neboli zaznamenané žiadne ďalšie závažné porušenia právnych noriem, teda v jeho
osobe nejde o tzv. narušeného páchateľa, ktorý by sústavne a súčasne závažným spôsobom ignoroval
pravidlá spoločnosti, teda v jeho osobe nejde ani o tzv. dopravného recidivistu, ktorý by dlhodobo,
sústavne a závažným spôsobom ignoroval pravidlá cestnej premávky, ale ide o vodiča, ktorá v prípade

posudzovaného alkoholu za volantom vybočil v podstate z inak riadne vedeného spôsobu života.

Uloženie uvedeného trestu súd kombinoval s poukazom na ust. § 61 Trestného zákona, aj s uložením
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože skutok bol spáchaný práve v súvislosti s jazdou
pod vplyvom alkoholu, čo bola podstata skutku, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu, a preto súd uložil

trest zákazu činnosti na 3 roky, t.j. v dolnej polovici danej trestnej sadzby, čo s ohľadom na okolnosti
prípadu považuje za primerané. Vo výmere tohto trestu je zohľadnená ako výška hladiny alkoholu, pod
vplyvom ktorého obžalovaný viedol motorové vozidlo, tak i skutočnosť, že došlo k poškodeniu cudzieho
motorového vozidla.

Takýto trest podľa názoru súdu v plnej miere zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá
zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou
represiou pre obžalovaného, a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať
páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži následky svojho konania.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali

odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)