Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19C/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217860
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317217860.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, zast.: ius aegis
s. r. o. , IČO: 36 857 203, so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava 811 08, proti žalovanému: M. K., G..
XX.XX.XXXX, E. K. R. XXXX/X, Š. - Z., E..Č.. Ú. L., o zaplatenie 2.180,47 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.180,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00% ročne zo sumy 2.180,47 Eur od 28.11.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 08.09.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 2.180,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 2.180,47 Eur od
28.11.2016 do zaplatenia, a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca, ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať kontrolu odberného miesta, pričom žalovaný,
ako odberateľ elektrickej energie, je za týmto účelom povinný žalobcovi umožniť prístup k určenému
meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu. Dňa 20.10.2016 poverení zamestnanci žalobcu
vykonali kontrolu odberného miesta č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo zistené, že žalovaný neoprávnene

odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny. V Protokole
o zistení neoprávneného odberu zo 15.05.2013 bolo uvedené: „Odberné miesto bez platnej zmluvy.
V čase kontroly bolo svojvoľne pripojené - elektromer zaznamenával spotrebu. Odpojili sme pod
krytom svorkovnice elektromera.“ Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a na preukázanie tvrdení
žalobou bola o zistenom neoprávnenom odbere okrem Protokolu o zistení neoprávneného odberu
vyhotovená aj fotodokumentácia, ktorá tvorí prílohu žaloby. Žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu,
a teda protiprávne využíval distribučnú sústavu prevádzkovanú žalobcom, čím spôsobil straty v

distribučnej sústave, pričom neuhrádzal jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platby
za ďalšie služby a odvody podľa osobitných predpisov, ktoré by mu boli fakturované ako oprávnenému
odberateľovi. Žalobca musel v dôsledku neoprávneného odberu vynaložiť náklady na zisťovanie
neoprávneného odberu, ďalej ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nakupuje elektrinu potrebnú na
krytie strát elektriny, ktoré vznikajú aj v dôsledku neoprávnených odberov. Žalobcovi vznikla škoda
spôsobená neoprávneným odberom elektrickej energie v celkovej výške 2.180,47 Eur, na úhradu ktorej
žalobca vyzval žalovaného výzvou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 27.11.2016.

2. Súd dňa 25.9.2017 vydal platobný rozkaz č.k. 19C/60/2017-15. Podaním doručeným súdu dňa
31.10.2017 žalovaný podal odpor s odôvodnením, že v predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebýval a bol
len formálnym vlastníkom. Navrhol vykonanie dôkazu, zaobstaranie vyšetrovacieho spisu vedenom naKRPZ Nitra pod čvs: C.-XXX/X-Z.-G.-XXXX. Žalovaný tiež tvrdil, že bol vo väzbe od 13.3.2016 do
21.4.2016, teda aj v čase odberu bol žalovaný vo výkone väzby. Uznesením č.k. 19C/60/2017-24 zo
dňa 15.11.2017 súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

3. Na pojednávaní dňa 15.03.2018 žalobca žiadal o vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd uznesením
zamietol predmetný návrh žalobcu, nakoľko podľa súdu neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku
prezmeškanie,pretožežalovanýsakžalobevyjadrilodôvodnenýmodporomavsúčasnostijevovýkone
väzby, čím má sťažený prístup k súdu, i keď nevyjadril nesúhlas s konaním bez jeho prítomnosti. Na

pojednávaní žalobca ozrejmil spôsob výpočtu skutočnej škody (č.l. 5/2). Žalobca predložil k nahliadnutiu
výpis z LV č. XXXX, okres W., obec Š., k.ú. Šoporňa, s dátumom vyhotovenia 20.10.2016, parcela reg.
„C“ č. XXXX/X, rodinný dom, súp. č. XXX, kde ako vlastník je zapísaný žalovaný z titulu nadobudnutia
na základe kúpnej zmluvy, vklad č. Z., povolený dňa 06.10.2015. Na pojednávaní dňa 24.05.2018 súd
oboznámil obsah vyšetrovacieho spisu vedenom na KR PZ v Nitre pod Č.:C.-XXX/X-Z.-G.-XXXXDM.
Žalobca na záver uviedol, že existuje verejná listina, ktorá nespochybniteľne preukazuje vlastníctvo

žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by mal byť zbavený
zodpovednosti za pohľadávku, ktorá vznikla žalobcovi. Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva žiadna takáto
skutočnosť a informácie v ňom uvádzané nemajú relevanciu v predmetnom konaní. Žalobca nemal
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Po skončení dokazovania súd vyhlásil rozsudok, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: výzva na
úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z 28.10.2016, výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, protokolom o zistení neoprávneného odberu z 20.10.2016,
fotodokumentáciou, cenníkom žalobcu, obsahom vyšetrovacieho spisu vedenom na KR PZ v Nitre pod

Č.:C.-XXX/X-Z.-G.-XXXXDM a zistil tento skutkový stav veci:

5. Z protokolu žalobcu zo dňa 20.10.2016 („protokol“) vyplýva, že u odberateľa menom žalovaného,
na odbernom mieste M. XXX, Š., Č. XXXXXXXXXX, bolo zistené odberné miesto bez platnej zmluvy.
V čase kontroly bolo svojvoľne pripojené, elektromer zaznamenával spotrebu. Žalovaný bol v čase

neoprávneného odberu, ako aj v čase spísania protokolu, vo výkone väzby (počnúc 13.3.2016; č.l. 14).

6. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyplýva, že výpočet bol realizovaný
za obdobie trvania odberu od 21.4.2016 do 20.10.2016. Celková škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny bola stanovená na 2.180,47 Eur, z toho 1.830,76 Eur za neoprávnený odber a 36,64

Eur ako náklady spojené so zistením neoprávneného odberu.

7. Výzvou z 28.10.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny vo výške 2.180,47 Eur do 27.11.2016.

8. Súd sa oboznámil s časťou vyšetrovacieho spisu vedenom na KR PZ v Nitre pod Č.Z.:C.-XXX/X-Z.-G.-
XXXXDM. Súdu bolo oznámené, že vyšetrovanie v predmetnej veci stále prebieha, a že spis obsahuje
približne20zväzkov.Žalovanýneurčil,sktoroučasťouvyšetrovaciehospisusamásúdoboznámiť,preto
sa súd oboznámil s obsahom výsluchov žalovaného. Zo spisu súdu vyplýva, že žalovaný mal vedomosť
o tom, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zapísaným v katastri nehnuteľností.

9. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy
o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.

10. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). Týmto

predpisom je vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný na odbernom mieste
špecifikovanom vyššie odoberal elektrinu v období od 21.4.2016 do 20.10.2016 bez uzatvorenej zmluvy
o dodávke alebo združenej dodávke elektriny, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi ako prevádzkovateľovi

distribučnej siete škoda. Výška škody bola žalobcom vyčíslená v zmysle vyššie citovaných ustanovení
na základe údajov o spotrebe zistených na základe elektromera a zároveň bola zvýšená o náklady
spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Žalovaný výšku škody nenamietal. Súd mal za
preukázané, že žalobca celkovú výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom v sume 2.180,47 Eur
žalovanému vyčíslil vo výpočte a na jej úhradu ho vyzval výzvou z 28.10.2016, kde určil lehotu splatnosti
na 27.11.2016. Žalovaný riadne vyfakturovanú náhradu škody za uskutočnený odber v lehote splatnosti

neuhradil.Žalovanýsabrániltým,ževčaseneoprávnenéhoodberubolvovýkoneväzby,vnehnuteľnosti
nebýval a figuroval iba ako jej formálny vlastník. Z vyšetrovacieho spisu však súdu nevyplýva, že by
žalovaný nemal vedomosť o tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaným v katastri nehnuteľností.
Rozhodovacia prax súdov už ustálila, že v prípade zodpovednosti za neoprávnený odber ide „ o
zodpovednosť objektívnu“ bez ohľadu na zavinenie. Obsahom vlastníckeho práva je právo vlastníka vec

držať, užívať, nakladať s ňou. Výkon vlastníckych práv znamená nielen majetok mať (vlastniť), ale aj
viazanosť vlastníka pri výkone vlastníckych oprávnení - užívaní veci právnymi predpismi, vlastník totiž
nesie zodpovednosť za to, ak nevykonáva svoje oprávnenie vec užívať v súlade s právnymi predpismi.
Žalovaný, majúc vedomosť o tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti v rámci tzv. prevenčnej povinnosti
signalizovať žalobcovi, že neoprávnený odber hrozí. Žalovaný však nepreukázal, že by voči žalobcovi

takúto povinnosť splnil, resp. že by vyvinul akúkoľvek aktivitu voči žalobcovi, aby sa neoprávnenému
odberu elektrickej energie zabránilo. Žalovaný sa neuhradením dlžnej sumy v zmysle výzvy dostal do
omeškania, preto okrem dlžnej istiny je povinný žalobcovi uhradiť aj zákonné úroky z omeškania. S
poukazom na takto zistený skutkový a právny stav, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku daného
rozhodnutia a žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Žalobcovi ako strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).