Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Medveď
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/74/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419010542
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419010542.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom
pojednávaní dňa 2.12.2020, v trestnej veci proti obž. V. P., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a iné, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný V. P., nar. X.X.XXXX v D. nad S., trvale bytom D. nad S., B. XXXX/XX, t.č. bytom K.,
uznáva sa za vinného, ž e
dňa 18.5.2019 v čase okolo 8,00 hod. na Ulici B. XXX/XXX v D. nad S., fyzicky napadol F. A., nar.
XX.X.XXXX tým spôsobom, že po predchádzajúcom slovnom nedorozumení do neho hodil 3 kamene,
s ktorými ho trafil raz do nohy a raz do hlavy, čím mu spôsobil zranenia - impresívnu zlomeninu lebky
vpravo, pomliaždenie mäkkých prikrývok s tržnou ranou hlavy, otras mozgu I. stupňa a pomliaždenie
ľavého stehna, ktoré si podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia,
vyžiadali nevyhnutnú dobu liečenia a virtuálnu dobu práceneschopnosti 8 týždňov,
t e d a
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe,
- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e/ Tr. zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona v spojitosti s § 41 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 37 písm.
h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 7 ( sedem ) rokov a 6 ( šesť ) mesiacov.
Podľa§48ods.2písm.b/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona v spojení s § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému
ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie, a to ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu
poškodenému F.i A., nar. XX.X.XXXX v S. nad S., trvale bytom D. nad S., B. XXX/XXX, vo výške2.480,40 eur a poškodenému Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 36284831, škodu vo výške 3.877,06 eur.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal dňa 8.10.2019 na tunajšom súde obžalobu
sp. zn. 2Pv 172/19/6613 zo dňa 8.10.2019 na obv. V. P., nar. X.X.XXXX v D. nad S., pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.
Samosudca Okresného súdu Žiar nad S. vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného V. P.; výsluchom svedka poškodeného F. A. a svedkyne C. M.; výsluchom súdneho znalca
V.. Q. K.; prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov Z. A., V.. T. T. a V. W., podľa § 263 ods. 1 Tr. por., so
súhlasomobžalovanéhoaprokurátora;prečítanímznaleckýchposudkov-znalcazodboruzdravotníctva
a farmácie, odvetvia chirurgia V.. Q. K. pod č. 22/2019 a znalca z odvetvia psychiatrie V.. V. B. pod č.
45/2019, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.
Obžalovaný V. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por..
Vypovedal, že to bolo v piatok, kedy sa chcel zastaviť v prvom baráku, kde akurát býva ten A., že sa
zastaví a poprosí kamaráta, či by mu nepomohol s nejakým stravným lístkom alebo eurom na nejaké
rožky alebo také niečo. On je bezdomovec. A A. do toho začal, aby nešiel dovnútra a začal tento, ako
starí ľudia, aby nevyzváňal, aby išiel preč. On mu proste povedal, že nič nerobí, zvoní iba kamarátovi a
nejde dovnútra. Len zazvonil, ale sa mu ozval nejaký ženský hlas, asi jeho mama. A hneď to aj zložila,
tak viac nezvonil. Išiel hore ku tomu svojmu kamošovi, či nie je doma, do toho stredného baráku, ale
začal sa mu motykou vyhrážať, lebo tam okopával svoju záhradku. A už bolo pri tom, že sa zahnal tou
motykou asi tri razy. On sa zľakol, išiel a zobral si skalu a išiel za auto, aby ho s tou motykou netrafil.
Myslel si, že tú motyku hodí po ňom alebo čo. Pošk. bol rozčúlený, bolo mu to aj na tvári vidno. Nevie z
čoho. To, že poškodeného trafil do hlavy nie je pravda. Hodil ten kameň, ale ho netrafil. Tam to ani nikto
nevidel, lebo sa pozeral aj na balkón. Tak nevie aký svedkovia môžu byť. Túto starú tam ani nevidel,
nevie ako sa volá. A potom išiel školákom hore. K tomu incidentu došlo pri jeho baráku, lebo keď ide k
tomu kamošovi, to sú posledné tri domy výškové, tak musí ísť cez jeho dvere vchodové. A on tam má
záhradku a tam to okopával. Skalu si zobral jednu. So skalou sa len zahnal a zahodil ju preč, dozadu
ako sú ihličnaté stromy. Teda skalu nehodil smerom k poškodenému, ale na úplne iný smer, za seba.
Skala poškodeného nezasiahla. Že tam spal, to je pravda, to si prizná, že sa to stalo. A ešte, keď sa
to stalo, tak ho pošk. búchal palicou, tou motykou po píšťalách. To je napadnutie a ako to bolí, keď vás
niekto po píšťale udrie. K tomu, že tam načúral, to povedal a ako mu doniesol vedro, tak to spravil, utrel
si to po sebe a išiel preč. Na otázku či ho poškodený s motykou aj kontaktoval, odpovedal, že nie, sa len
zahnal, lebo on tam bol za autom a možno sa bál, že trafí okno alebo čo. Netrafil ho motykou, proste sa
zahnal. Vtedy ani nevie či nechcel, proste ho chcel možno postrašiť. Tou motykou ho poškodený udrel,
keď spal. Spal v jeho vchode. Pošk. je domovník a býva hore na poschodí. To sa stalo ešte pred týmto
skutkom, ten istý deň. Kameň si zobral pri chodníku. V ruke mal len jeden kameň. Po tomto incidente
išiel do mesta cez školák, je tam IV. Základná škola. Lekárske vyšetrenie nevyhľadal, nebolo mu treba,
nemal prečo. On bol vtedy za kamarátom, ktorý sa volá KL.. Tento mu zvykol pomôcť, keď sa stretli aj
na ulici. Býva v tom dome, kde aj poškodený. Začalo to potýčkou slovnou, že prečo vyzváňa, načo tam
chodí. To starí ľudia sú takí väčšina. Poškodený si tam okopával záhradku a pozeral sa na neho, lebo
bol otvorený vchod, či nevlezie náhodou dnu. Na otázku, či vie vysvetliť ako mohol poškodený utrpieť
nejaké zranenia na nohe, na hlave, odpovedal, že nevie. Možno spadol, šmykol sa na tej záhradke,
spadol na kameň alebo čo. Hocičo sa môže stať, nikdy neviete a ešte keď tam máte skalku. Nevidel
poškodeného spadnúť, ale môže sa stať. On poškodenému žiadne zranenia nespôsobil. Čo vypovedal
na polícii si nepamätá. Berie silné lieky, má výpadky.
Svedok poškodený F. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ráno 18. mája ako každý deň vyšiel
pred barák, kde pozametal a potom vošiel do baráku s tým, že si nechal dvere jedny krídlové otvorené,
keď niečo ešte bude potrebovať, aby nepotreboval kľúč. Keď zametal, tak na ulici nebol nikto. Vošieldo baráku, metlu a lopatu odložil a zobral si motyčku, že ide si v záhradke robiť poriadok. To bolo asi
30 sekúnd ako si zobral tú motyku. Ako vychádzal cez dvere, tak dotyčný bol na zvoncoch. Zostal
prekvapený, asi aj on. Vedel o koho ide. Jeho dotyčný nezaujímal. Zaujímalo ho to, ku komu zvoní a
s kým komunikuje, lebo zistil, že on bol na tých zvoncoch tak zavesený a mal dojem, že s voľakým
komunikuje. Robil si v tej záhradke a sem tam sa pozrel. Zaujímalo ho s kým komunikuje a kto vyjde
von, tak bude vedieť kto ho púšťa do baráku. Toto mohlo byť aj viac ako 5 minút, čo bol na tých zvoncoch
zavesený. On si robil v záhradke a zaujala ho robota. Keď sa zodvihol, dotyčný už pri tých zvoncoch
nebol. Tento prešiel popri baráku a tam je skalka. Ako sa zodvihol a nevidel ho pri tých zvoncoch, tak
periférne videl ako sa z ľavej strany ku nemu blížil. V jednej ruke mal naskladané skaly. To boli možno
skaly tak dvojdecového rozmeru a jednu mal v ruke. On ako sa zodvihol, tak dotyčný pristupoval ku nemu
a povedal : „Toto máš za to“. Rozbehol sa na neho a s tými skalami zaútočil. Prvú ranu dostal do nohy,
čo ho tak paralyzovalo a ostal v šoku. Stihol sa vyhnúť ďalšej, ale žiaľ tretiu už dostal do hlavy. Ostal
pri vedomí, striekala mu krv. On vlastne s tým ako tie skaly po ňom hádzal sa priblížil k nemu tak, že
ten priestor medzi nimi bol doslova kontaktný s tým, že si vtedy uvedomil, že mu ide o život, že ho chce
zlikvidovať. Tak v tom šoku si uvedomil, že má tú motyku a tak proti nemu vyštartoval s tým, že sa musí
brániť. On sa s tou motykou aj zahnal, ale obž. sa rozbehol preč od neho. On ešte kúsok akože za ním a
obž. zastal medzi barákmi v takom priestore a tam mal nejaké gestikulácie. On sa vlastne musel ratovať.
V tom čase už išiel nejaký pán, ktorý zavolal a prišla polícia, záchranka. Povedal, že bol napadnutý a
odviezli ho do nemocnice s tým, že tí záchranári sa pýtali na opis dotyčného a na tom popise vedeli
povedať o koho sa jedná. Keď prišli do nemocnice, tak dotyčný tam sedel. Tí páni ho spoznali a hneď,
že či to je on, tak im vravel, že hej. Záchranári chceli volať políciu, ale dotyčný sa zodvihol a odišiel preč.
Jeho si potom prevzali na ambulanciu. Ten dotyčný chodil do ich priestorov prespávať, tak ho už predtým
videl. Na otázku, či vie vysvetliť, že vypovedal ako obž. išiel z ľavej strany a zranenie mal na pravej
strane, odpovedal, že obž. útočil z ľavej strany. On bol natočený do jeho zorného uhla, lebo ho musel
sledovať. Obž. prichádzal z ľavej strany, čiže on bol natočený a vyhýbal sa tým skalám. Na otázku koľko
skál po ňom hodil odpovedal, že zaregistroval tri. Prvá bola do stehna. Tú druhú sa nejako stihol vyhnúť,
tá len zasvišťala. Na otázku, či utrpel nejaké zranenia odpovedal, že na ľavej nohe, čo bol ten prvý zásah
mal hematóm. Po incidente bol prevezený na chirurgickú ambulanciu, kde mu vyčistili ranu a zašili. Dali
ho na CT-čko a tam sa preukázalo, že lebka je prerazená a tlačí to na mozog. Bolo treba okamžitý prevoz
do Bystrice, čo sa aj potom uskutočnilo. Na otázku na akú vzdialenosť hádzal tie skaly odpovedal, že
môže povedať, že asi tri metre bol možno ten prvý zásah do nohy s tým že obž. sa vlastne proti nemu
rozbehol a priblížil sa ku nemu. Tá tretia skala, čo dostal, dá sa povedať, že ten kontakt už bol blízky.
Na otázku, či videl odkiaľ obžalovaný zobral tie skaly odpovedal, že v tej záhradke napravo aj naľavo
má dosť veľa skaliek rôzneho rozmeru, takže asi to bolo z tej záhradky. Po tomto incidente, keď už bol
ako tak, sa v tých priestoroch pozeral, že skade boli tie skaly zobraté a vie, že boli z tej pravej strany.
Tie skaly pri tých zvoncoch obž. určite nemal a keď na neho útočil, tak už mal tie skaly naskladané.
Na otázku ako si vysvetľuje motív, dôvod prečo na neho obž. zaútočil odpovedal, že už dlhšie, dá sa
povedať už viac ako rok zisťoval, lebo tam robí domovníka, upratuje stará sa o tie priestory, tak zisťoval,
že na schodišti, priestoroch pred pivnicami nachádzal pozostatky po jedle, konzervy, aj našpinené. On
ako domovník to musel odpratať. Toto si všimli aj ľudia z baráku, ale ostalo to na ňom, aby to odpratal.
V priebehu roka to asi 5 razy objavil, ale toho dotyčného nie. Až toho osudného dňa, kedy dotyčného
spoznal, tak ho vlastne našiel na schodišti. Videl tam nasíkané a vedľa dotyčný spal. Deň predtým toto
zažil a musel to odpratať. Na druhý deň ten priestor išiel skontrolovať a dotyčný tam prespával. Nechal
ho tak, išiel zobrať vedro, handru, portviš, nech si to oriadi. Išiel tam, postavil vedro, handru a portviš si
nechal u seba. Po zobudení mu povedal : „Čo tu robíš, ako si sa sem dostal. To, že keby si sa vyspal,
tak to je v poriadku, ale toto si oriaď, vypadni a viac ťa tu nechcem vidieť“. Videl, že sa zodvihol a tú
handru si zobral do ruky. On sa potom zobral o poschodie vyššie, sadol si na stoličku a keď počul, že
obž. ide dole schodmi, tak sa zodvihol a išiel sa pozrieť. Dotyčný ani nič nespravil, handra bola zahodená
do toho a on si odišiel svojou cestou. Dotyčného si zafixoval a asi o 5 dní ho videl pri tom baráku pri
tých zvoncoch. On obžalovaného neudrel motykou ani poriskom. Na otázku, keď vidí obžalovaného v
pojednávacej miestnosti, či vie potvrdiť, že to bola osoba, ktorá ho fyzicky napadla, odpovedal, že áno.
Svedkyňa C. M. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že býva v druhom baráku na 8. poschodí ( Ul.
SNP XXX/XXX ) a ten prvý barák má ako na dlani. Videla to z balkóna, je to vedľajší dom. Vyšla von, bolo
pekne, bolo to ráno. Tu pán A. ako vždy, on má poriadok pred barákom, riadil tam, zametal. Zdvihol ruku
pán P. a došiel k nemu a buchol mu po hlave tak silno, že p. A. od bolesti úplne zreval. Ona sa dívala
čo bude ďalej, sledovala p. P.. Išiel medzi dvomi barákmi. Zakričala, že ako sa to chová k starším a on
len zodvihol dva prsty. Sledovala kam pôjde a on išiel cez školský areál. Obž. P. stál za pánom A.om asimeter - dva. Či mal niečo v ruke nevidela, je to diaľka. Mal hore ruku a tú ranu mu dal po hlave a p. A.
zakričal od bolesti. Potom sa oprel, boli tam autá. Prišiel tam sused k nemu a ona čakala čo sa bude diať.
Po čase ho sprevádzal, je tam taká lavička. Za 10-15 minút prišla sanitka a policajti. Na otázku, či došlo
k osobnému kontaktu, či sa dotkol obž. P. pána A. alebo ho len niečím udrel, alebo niečo po ňom hodil,
odpovedala, že dotkol sa, úder smeroval na hlavu. On išiel zozadu, ale to už nevie ako, mykol hlavu p.
A.. Bolo to zozadu na vrch hlavy, ale z ktorej strany nevie. Tú osobu pozná, chodí teraz do ich baráku
a tam aj napadol suseda. Na otázku, či sa jedná o tu prítomného obžalovaného odpovedala, že áno.
Na otázku čo robil poškodený pred napadnutím odpovedala, že tam zametal, riadil, mal lopatu alebo
motyku, to až tak nesledovala. Vždy ho vidí ako tam riadi. Na otázku, či videla v rámci toho incidentu, že
by sa poškodený nejakým spôsobom bránil odpovedala, že on sa nemohol. Keby bol videl, že mu ide
udrieť hlavu alebo čo, tak by sa určite bol, lenže on ho zozadu napadol. Pán A. bol otočený chrbtom k
útočníkovi. Na otázku, či sa pošk. A. nezahnal s tou motykou, čo mal v ruke odpovedala, že nie.
Svedkyňa Z. A.ová, manželka poškodeného v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa
19.5.2019 na č.l. 76 - 77 spisu ) vypovedala, že dňa 18.5.2019 v ranných hodinách okolo 8.00 hod. išiel
manžel pred vchod č. XXX, v ktorom bývajú, robiť poriadok, nakoľko bolo pekné počasie. V tom istom
čase ako išiel manžel von jej zazvonil sused pán A., ktorý býva vo vedľajšom vchode a povedal jej do
hlásky, že manžela napadol bezdomovec a že má manžel rozbitú hlavu. Ona išla rýchlo pred vchod,
kde našla manžela, ktorý krvácal z hlavy a on jej hneď povedal, že má privolať políciu a záchranku.
Manžel stál na nohách, keď prišla. Počas toho jej povedal, že ho napadol bezdomovec, ktorý prespáva
v našom vchode, že do neho začal hádzať skaly a dvakrát ho trafil, jednou do nohy a druhou do hlavy,
čím mu vlastne hlavu rozbil. Nevedel však povedať prečo po ňom tie skaly hádzal. Ona nevedela ako
sa ten bezdomovec volá, až potom keď záchranka odviezla manžela, tak záchranári vraveli, že sa volá
V. P., že oni ho poznajú. Manžela previezli na ošetrenie do nemocnice v D. nad S. a následne na to ho
odviezli do Banskej Bystrice, kde ho operovali. Na otázku, či pozná osobu, ktorá mala napadnúť manžela
odpovedala, že ho pozná, prespával v našom vchode, taký bezdomovec, meno však nevie. Manžel ho
tam chytil asi trikrát, spával hore ako je výťah, tam je taká strojovňa. Ona ho vôbec nepoznala, až keď
manžela ošetrovali v nemocnici, tak on tam bol, sedel na lavičke a manžel povedal záchranárom, že
to je ten, čo ma napadol a záchranári privolali políciu. Na otázku, či vie uviesť prečo napadol manžela
odpovedala, že manžel ho našiel párkrát vo vchode prespávať, čo mu nevadilo, lenže on sa tam aj
vyšpinil a vykonal potrebu, preto sa to manželovi nepáčilo a dal mu vedro nech si to uprace a chcel ho
odtiaľ vyhodiť, preto si myslí, že bol na neho nahnevaný. Manžel tiež povedal, že ho viac krát videl motať
sa okolo domu, ako keby len čakal na príležitosť.
Svedok V.. T. T. v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 9.9.2019 na č.l. 74 - 75 spisu )
vypovedal, že dňa 18.5.2019 slúžil ako lekár RLP, pričom v čase okolo 8.00 hod. boli vyslaní na výjazd k
zraneniu hlavy na Ul. SNP, neďaleko čerpacej stanice Slovnaft. Po príchode na miesto ošetrili jedného
pána, ktorý mal poranenie hlavy. Pýtali sa čo sa mu stalo a on uviedol, že ho kameňom napadol istý
bezdomovec, pričom nevedel uviesť jeho meno. Povedal, že ho pozná z videnia, že s ním už v minulosti
prišiel viackrát do kontaktu a zároveň im ho popísal. Podľa toho popisu už tam na mieste vyslovili
podozrenie, že by to mohol byť V. P.. Mal to byť mladý muž, vyšší, chudý. Z bezdomovcov im napadol
V. P.. Potom pacienta previezli na ošetrenie na chirurgickú ambulanciu v D. nad S., kde pri príchode v
ambulancii sedel V. P.. Doviezli toho pána a ten, keď zbadal V., tak sa otočil trocha nabok smerom ku
nim a zašepkal, že to je ten mladík, čo do neho hodil ten kameň. Nespomína si, či to aj nahlas hneď tam
vyslovili, ale videli, že je to skutočne V. P.. Tento chodieval na neurológiu a dobre ho odtiaľ poznal. Potom
pacienta odovzdali a zavolali aj na políciu. Keď ich V. zbadal, tak sa čudne zatváril a keď poškodeného
odovzdali do ordinácie, tak V. sa zrazu postavil a ako keby nenápadne sa snažil odísť z nemocnice.
Oni k nemu podišli a povedali mu, že by tam mal radšej zostať, ale neuposlúchol a odišiel. Nemali mu
ako zabrániť.
Na podklade znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgia V.. Q.
K. pod č. 22/2019 mal súd preukázané, že poškodený F. A. utrpel nasledovné zranenia - impresívnu
zlomeninu lebky vpravo, pomliaždenie mäkkých prikrývok s tržnou ranou hlavy, otras mozgu I. stupňa a
pomliaždenieľavéhostehna,ktorézraneniasipodľavyjadreniaznalcavyžadujúdobuliečeniaavirtuálnu
dobu PN v trvaní 8 týždňov. Poškodenému nebola vystavená PN, nakoľko je starobný dôchodca.
Celkové bodové ohodnotenie bolestného stanovil počtom 130 bodov. Ako je zrejmé z vyšetrovacieho
spisu, poškodený bol opakovane zasiahnutý kameňom, tak do oblasti hlavy, ako i stehna ľavej nohy.
Následkom kontaktu kameňa s hlavou došlo ku vzniku impresívnej zlomeniny lebečnej klenby ako ajpomliaždeniu mäkkých pokrývok hlavy. Poškodený po nevyhnutnom ošetrení na chirurgickej ambulancii
v D. nad S. bol hospitalizovaný na neurochirurgickej klinike v Rooseveltovej nemocnici Banská Bystrica.
Po neodkladnej príprave a doplnení CT mozgu s prítomnosťou vzduchu v lebečnej dutine bol operovaný,
urobená kraniotomia - otvorenie lebky s repozíciou promonujúcich kostí do intrakránia. Po troch dňoch
bol preložený do spádovej nemocnice. Pri zlomenine lebečnej klenby je vždy potenciálne ohrozený
najdôležitejší orgán - mozog, v konkrétnom prípade však ku jeho poškodeniu nedošlo, nakoľko sa
poškodený podrobil emergentnému neurochirurgickému zákroku na odbornom pracovisku. Potenciálne
bol ohrozený krvácaním do mozgu, pomliaždením mozgu, ako i sekundárne mozgovou infekciou v
zmysle zápalu mozgových obalov. Preventívne však liečbou ATB - kombinovanou, ku tejto skutočnosti
nedošlo. Z hľadiska chirurgického samotné poranenie lebečnej klenby sa považuje za ľahké poranenie
v prípade, že nie je zasiahnutý mozog. V prípade zasiahnutia mozgu v zmysle pomliaždenia mozgového
tkaniva, krvácania do mozgu, opuchu mozgu, by sa takýto úraz považoval za ťažkú ujmu na zdraví,
ku tejto skutočnosti však nedošlo. Trvalé následky u poškodeného utrpivšie poranenia zanechá, jednak
sa jedná o zlomeninu lebečnej klenby, ktorá sa vždy hojí s následkami, taktiež poranenie mäkkých
obalov lebečnej klenby, ako i vzniknuvšia jazva na hlave. Toto sú trvalé následky, ku ktorým sa môže
pridružiť sekundárna epilepsia ako následok úrazu. Ku tejto skutočnosti sa exaktne a jednoznačne
bude možné vyjadriť najskôr s odstupom 1 roka od úrazu. Nateraz je poškodený bez komplikácií. Pri
výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec doplnil, že impresívna zlomenina lebky u poškodeného sa
nachádzala v parietálnej oblasti, konkrétnejšie v spánkovej oblasti na pravej strane. Došlo k poraneniu
kosteného skeletu, ktoré si vynútilo operačnú liečbu - eleváciu tzn. vybratie impresie - vpáčenia a
zadlahovanie titanovou dlahou. Ako následok kontaktu kosteného skeletu s mozgovým tkanivom pošk.
utrpel otras mozgu t.j. došlo k reverzibilnému poraneniu mozgových štruktúr v parietálnej oblasti. Je
vysoko pravdepodobné, že ku zraneniu došlo tým spôsobom, že bol udretý kameňom, ktorý mal ostrú
hranu alebo hrot, pretože tým je determinovaná impresia, ktorá bolo o šírke cca 3 - 4 cm. Na otázku,
či mohli vzniknúť zranenia napr. pádom sa vyjadril, že pokiaľ by poškodený spadol, mal by určite
poškodenú pravú stranu tela, a to najmä pravé rameno, hrudník, pravú dolnú končatinu, koleno, bedro
a pod.. V danom prípade však bola zlomenina lebečnej kosti vpravo a pomliaždenie stehna vľavo. Z
medicínskeho hľadiska je nepravdepodobné, že poškodený spadol. Znalec ešte doplnil, že pokiaľ ide o
rozpory výpovedí svedkov a obžalovaného, obžalovaný tvrdil, že užíval marihuanu a má tiež epilepsiu.
Keď má človek epileptický záchvat, má retrográdnu amnéziu, teda si nepamätá čo sa stalo, čo robil,
obdobne ako pri otrase mozgu, potom dochádza aj ku konfabuláciám.
Podľa znaleckého posudku č. 45/2019 znalca z odvetvia psychiatrie V.. V. B. vyplynulo, že u
obžalovaného nebola zistená duševná porucha v pravom zmysle, čiže psychóza. Jedná sa u neho o
disharmonicky štruktúrovanú osobnosť s črtami disociality, impulzivity a nezdržanlivosti, ako i závislosť
od viacerých psychoaktívnych látok, aktuálne s dominanciou kanabinoidov a benzodiazepínov, ktoré
sú dlhodobé a boli prítomné aj v čase skutku. V dôsledku intoxikácie u patologicky disponovanej,
disharmonicky štruktúrovanej osobnosti dochádza k zníženiu ovládacích a rozpoznávacích schopností,
avšak v nepodstatnej miere. Intoxikácia psychoaktívnymi látkami v danom prípade vystupňovala
impulzívne a nezdržanlivé osobnostné črty posudzovaného, čo viedlo ku spáchaniu skutku. Pobyt
obvineného na slobode považuje z hľadiska psychiatrického za nebezpečný pre spoločnosť,
najmä v prípade pokračujúceho užívania psychoaktívnych látok a navrhuje uloženie ochrannej
protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. Obvinený je schopný účasti na trestnom konaní a je plne
schopný chápať aj zmysel eventuálne udeleného trestu. V dôsledku dlhodobej závislosti od viacerých
psychoaktívnych látok došlo u neho k toxikomanickej depravácii a degradácii osobnosti a k zhoršeniu
epilepsie. Nedošlo však k takému stupňu degradácie osobnosti, ktorá by znižovala alebo celkom
potláčala jeho schopnosť zdržať sa svojho konania.
V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému
úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a spácha taký čin na chránenej osobe. Ublížením na zdraví
sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske
vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsobživota poškodeného. Podľa § 123 ods. 3, 4 Tr. zák., ťažkou ujmou na zdraví sa na účely Tr. zákona
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je o.i. porucha zdravia trvajúca dlhší
čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie,
prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých
závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. sa za
chránenú osobu považuje tiež osoba vyššieho veku. V zmysle § 127 ods. 3 Tr. zák. sa osobou vyššieho
veku rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
Na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný V. P.
sa dopustil žalovaného skutku, právne kvalifikovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, keďže konaním uvedeným
v skutkovej vete inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe -
osobe vyššieho veku, ktorou je pošk. F. A., nar. 18.4.1954. Obžalovaný súčasne svojím konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko
sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Obžalovaný sa
ku spáchaniu činu nepriznal. Vypovedal v podstate, že išiel do uvedeného domu, lebo chcel ísť za
kamarátom Q., tak zvonil dole pri vchode. Kamarát nebol doma, no ozval sa mu nejaký ženský hlas.
Poškodený A. si vonku okopával záhradku a pozeral na neho, či nevlezie dnu, lebo bol otvorený vchod.
Potom začal, aby nešiel dovnútra, prečo vyzváňa, načo tam chodí, aby išiel preč. On mu na to povedal,
že nejde dnu, že nič nerobí, zvoní iba kamarátovi. Poškodený mal motyku, ktorou sa mu začal vyhrážať
a pri tom sa zahnal tou motykou asi tri razy. On sa zľakol, zobral si skalu a išiel za auto, aby ho s tou
motykou netrafil. Myslel si, že motyku hodí po ňom alebo čo, lebo bol rozčúlený. Poškodeného však
vôbec s tou skalou nezasiahol. Kameň si zobral pri chodníku, a to len jeden. Hodil ten kameň, zahnal
sa s ním, ale netrafil poškodeného, hodil kameň úplne iným smerom, za seba. Vtedy tam nebol žiaden
svedok, nikto ani na balkóne. Ako poškodený utrpel zranenia nevie povedať, mohlo sa stať, že spadol,
šmykol sa, je tam skalka, mohol spadnúť na kameň. Je pravda, že s poškodeným mal predtým taký
incident, že spal vnútri v dome, lebo je bezdomovec. Poškodený je domovník, našiel ho tam ako spal a
začal ho búchať palicou alebo motykou po píšťalách, teda ho napadol.
Obžalovaného zo spáchania činu priamo usvedčuje výpoveď svedka poškodeného F. A., ktorý pred
súdom jednoznačne potvrdil, že obžalovaný v uvedený deň 18.5.2019 na neho zaútočil s kameňmi a
spôsobil mu popísané zranenia. Potvrdil, že obžalovaného ako osobu spoznal, nakoľko v bytovke robí
domovníka a ešte pred týmto skutkom ho našiel spať vnútri na schodišti. Tento tam mal našpinené,
tak mu dal vedro a handru, aby si to poriadil. Obžalovaný to však nechal tak a odišiel preč. Nebolo to
prvýkrát, čo našiel vnútri neporiadok, pozostatky po jedle, konzervy i našpinené, takže vedel, že tam
niekto chodieva, avšak dovtedy sa mu tam dotyčnú osobu nepodarilo pristihnúť. V deň, kedy sa stal
skutok vyšiel ráno pred barák, pozametal a potom vošiel dnu s tým, že si nechal dvere jedny krídlové
otvorené, keď niečo ešte bude potrebovať, aby nepotreboval kľúč. Keď zametal, tak na ulici nebol nikto.
Vošiel do baráku, zobral si motyčku, že ide si v záhradke robiť poriadok. Ako vychádzal cez dvere, tak
dotyčný bol na zvoncoch. Zaujímalo ho to, s kým komunikuje a kto vyjde von, aby zistil kto ho púšťa
dovnútra. Robil si v záhradke a sem tam sa pozrel, no zaujala ho robota. Keď sa zodvihol, tento už pri
zvoncoch nebol. Obž. prešiel popri baráku, kde je skalka, pričom periférne videl ako sa z ľavej strany
ku nemu blížil. V jednej ruke mal naskladané skaly. Obž. pristupoval ku nemu a povedal : „Toto máš za
to“. Rozbehol sa na neho a s tými skalami zaútočil. Prvú ranu dostal do nohy, čo ho tak paralyzovalo
a ostal v šoku. Stihol sa vyhnúť ďalšej, ale tretiu už dostal do hlavy. Ostal pri vedomí, striekala mu krv.
Obžalovaný s tým ako tie skaly po ňom hádzal, sa priblížil k nemu tak, že ten priestor medzi nimi bol
doslova kontaktný. Vtedy si uvedomil, že mu ide o život, tak proti nemu vyštartoval s motykou, zahnal sa
s ňou, ale obž. sa rozbehol preč. Zastal ešte medzi barákmi v takom priestore a mal nejaké gestikulácie.
Obžalovaného podľa mena nepoznal, no keď ho doviezla záchranka do nemocnice, tak tento tam sedel.
Záchranári ho spoznali a hneď sa pýtali či je to on, tak im potvrdil, že áno. Obžalovaného jednoznačne
identifikoval ako osobu, ktorá ho fyzicky napadla i priamo na hlavnom pojednávaní pred súdom.
Výpoveď svedka poškodeného F. A. súd vyhodnotil ako vierohodnú, v podstatných častiach nerozpornú
a podporovanú ďalšími dôkazmi - priamymi aj nepriamymi, či už závermi znaleckého dokazovania,
lekárskymi správami, ako i svedeckými výpoveďami. Závery znaleckého posudku znalca z odvetvia
chirurgie a obsah lekárskych správ jednoznačne podporujú pravdivosť výpovede poškodeného o
spôsobe vzniku i následkoch poranení, ktoré utrpel pri útoku zo strany obžalovaného. Svedkyňa C.
M. vo svojej výpovedi taktiež potvrdila, že poškodeného fyzicky napadol obž. V. P.. Je pravda, žesvedkyňa popísala priebeh útoku čiastočne inak ako poškodený, kedy uvádzala, že obžalovaný ku
nemu prišiel zozadu a udrel ho rukou po hlave z vrchu. Sama však poukázala, že nevidela či obž.
mal niečo v ruke, keď poškodeného udrel po hlave alebo či po ňom aj niečo hodil, lebo je to diaľka.
Incident videla z balkóna na 8. poschodí druhého domu, takže celý priebeh udalosti nemusela správne
vnímať. Poškodeným popísaný spôsob vzniku utrpených poranení celkom bez pochybností potvrdil
ako reálne možný a zodpovedajúci z hľadiska medicínskeho, znalec z oboru zdravotníctva a farmácie
V.. Q. K.. Z jeho záverov vyplynulo, že najzávažnejšie zranenie - impresívna zlomenina lebky mohla
najpravdepodobnejšie vzniknúť tak ako uvádzal poškodený, t.j. úderom kameňom, ktorý mal ostrú hranu
alebo hrot. Naopak je vysoko nepravdepodobné, že by jeho poranenia mohli vzniknúť v dôsledku
spadnutia ako to tvrdil obžalovaný, keďže v prípade pádu by poškodený mal poranenia aj inde na
pravej strane tela. V danom prípade sa však zlomenina lebečnej kosti nachádzala vpravo a pomliaždenie
stehna vľavo, čo potvrdzuje verziu poškodeného o priamom zásahu skalami do týchto častí tela. Je teda
nepochybné, že existuje priama príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi konaním obžalovaného a
vzniknutým následkom - ťažkou ujmou na zdraví poškodeného. Nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti
o vine obžalovaného, uznal ho za vinného zo spáchania činu tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Súd mal preukázané, že obžalovaný V. P. má podľa aktuálneho odpisu registra trestov 11 záznamov.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0T/46/2016 právoplatným
dňa 7.9.2016, a to za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ktorý vykonal 15.7.2017. Predtým bol tiež opakovane odsúdený tunajším súdom za
prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, v poslednom prípade trestným
rozkazom sp. zn. 0T/15/2015 právoplatným dňa 3.4.2015, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky, v ktorej sa
však neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu. V minulosti bol obž. uznaný vinným aj za inú trestnú
činnosť - trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., nedovolené
ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb.
iné. Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 Tr. zákona. Na druhej strane zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr.
zákona tzn. spáchanie viacerých ( dvoch ) trestných činov a predchádzajúce odsúdenia za trestné
činy. Základná trestná sadzba podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. predstavuje výmeru 5 rokov až 12 rokov. Pri
prevahe priťažujúcich okolností dochádza v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona ku zvýšeniu dolnej hranice
trestnej sadzby o jednu tretinu. S poukazom na § 38 ods. 8 Tr. zákona sa úprava základnej trestnej
sadzby vykoná výpočtom z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby. Po úprave trestnej
sadzby s použitím ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje na 7 rokov a 4
mesiace ( 88 mesiacov ). Súd po vyhodnotení osoby páchateľa ako i okolností prípadu, najmä miery
zavinenia, spôsobu konania a následku činu uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol roka, ktorý
považoval za primeraný a dostatočný na nápravu páchateľa ako i zabezpečenie ochrany spoločnosti.
Súd obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10-tich rokoch pred
spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin.
Na podklade záverov znaleckého posudku č. 45/2019, ktorý vypracoval súdny znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria V.. V. B. súd zistil, že obžalovaný je dlhodobo závislý
na psychoaktívnych látkach. V čase spáchania skutku to bola najmä marihuana a benzodiazepíny. V
dôsledku intoxikácie týmito látkami dochádza k vystupňovaniu impulzivity a nezdržanlivosti, čo viedlo ku
spáchaniu skutku. Pobyt obž. na slobode možno považovať za nebezpečný pre spoločnosť v prípade
pokračujúceho užívania psychoaktívnych látok. Z uvedených dôvodov súd v zmysle § 73 ods. 2 písm.d/ Tr. zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. obž. V.ovi P.ovi uložil popri treste aj ochranné opatrenie -
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré potrvá kým to bude vyžadovať jeho účel.
S poukazom na ust. § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému
F.ovi A.ovi, nar. XX.X.XXXX v S. nad S., škodu vo výške 2.480,40,-Eur. Poškodený si uplatnil náhradu
škody na zdraví podľa bodového ohodnotenia znalcom v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku. V danom
prípadebolobolestnéstanovenévyššieuvedenýmznaleckýmposudkomV..Q.K.,vcelkovompočte130
bodov. Odškodnenie za bolesť vychádza z ust. § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení. Výška náhrady
za bolesť za jeden bod predstavovala 19,08,-Eur, teda pri počte 130 bodov v peňažnom vyjadrení ide
o sumu 2.480,40,-Eur. Súd ďalej priznal nárok uplatnený pošk. Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadičova 10, Bratislava, IČO: 36284831, a to vo výške 3.877,06,-Eur. Poškodený si uplatnil
prostredníctvompoverenejzástupkynenároknanáhraduškodyztituluregresnéhonárokuzaposkytnutú
zdravotnústarostlivosťichpoistencovi-poškodenémuF.oviA.ovi,atovychádzajúczust.§9ods.7písm.
c/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Prehľad a vyúčtovanie
jednotlivých liečebných výkonov a ich ceny sa nachádza na č.l. 65 spisu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.