Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. máj 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312207427
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1312207427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: T.. N.. Y. U. H. G. W.
C. S. F. , B.Ý. J. X.XX.XXXX, O. X. I., I. Č.. XXX/X, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska č. 71, o náhradu škody,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31. mája 2018, č.k. 6 C

54/2012-302, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31. mája 2018, č.k. 6 C
54/2012-302, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 31.5.2018, č. k. 6 C 54/2012-302, zamietol žalobu žalobcu
a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie

právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou
domáhal proti žalovanej náhrady majetkovej škody vo výške 14.882,46 €, ako aj úroku z omeškania
9,5 % ročne od 9.8.2010 do zaplatenia, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Bratislava III. spočívajúcom v predčasnom vyznačení právoplatnosti dňa 25.2.2004,
dňom 31.1.2004 a vykonateľnosti dňom 31.1.2004, na platobnom rozkaze č. k. 42
Rob/2/04-13 zo dňa 8.1.2004 (v konaní neskôr vedenom pod sp. zn. 23 Cb 69/2006) a nezákonnom
prerušení konania sp. zn. 23 Cb 69/2006. Uvedený postup mal za následok vznik majetkovej škody
znehodnotením uplatnenej pohľadávky v tomto konaní v sume 14.882,46 € istiny s
príslušenstvom. Skutkovým základom žaloby bolo, že žalobca na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 6.6.2012 nadobudol pohľadávku voči žalovanej od spoločnosti VENUS PROJECT

Slovakia, s.r.o., IČO: 31 342 841, v tom čase so sídlom Košická č. 37, Bratislava (ďalej len „spoločnosť
VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.,“), v ktorej je žalobca jediným spoločníkom a konateľom.
Pohľadávku si uvedená spoločnosť uplatnila na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky formou
predbežného prerokovania listom zo dňa 6.8.2010, doplneným podaním zo dňa 30.4.2011. Postúpenie
pohľadávky oznámil žalovanej listom zo dňa 6.6.2012. Spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.,
sa v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III., sp. zn. 23 Cb

69/2006, domáhala zaplatenia pohľadávky vo výške 14.882,46 € s príslušenstvom voči spoločnosti
LIVAK PLAST, s.r.o., pričom súdy oboch inštancií (OS Bratislava III. v konaní sp. zn. 23 Cb 69/06 a KS v
Bratislave v odvolacom konaní sp. zn. 1 Cob 165/2011) poškodili práva spoločnosti VENUS PROJECTSlovakia, s.r.o., a svojim nesprávnym úradným postupom ju pripravili o sumu 2.500,- Sk (82,98 €) z titulu
uhradeného súdneho poplatku a spôsobili aj priamu škodu v žalovanej výške 14.882,46 € istiny
s príslušenstvom najmä po tom, čo Okresný súd Bratislava III. konanie vo veci sp. zn. 23 Cb 69/2006

prerušil uznesením zo dňa 18.9.2006, č. k. 23 Cb 69/06-64. Následne dňa 12.3.2007, v konkurznom
konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave voči úpadcovi LIVAK PLAST, s.r.o., pod sp. zn. 8
K 1/04, správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku uvedenej spoločnosti voči LIVAK PLAST, s.r.o.,
vo výške 14.882,46 € a to v dôsledku predčasného vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti na
platobnom rozkaze č. k. 42 Rob 2/04-13 zo dňa 8.1.2004 (neskôr sp. zn. 23 Cb 69/2006), na základe

ktorého si uvedená spoločnosť prihlásila v konkurznom konaní pohľadávku a voči ktorému následne
spoločnosť LIVAK PLAST s.r.o., podala odpor. Uznesenie o prerušení konania vo veci sp. zn. 23 Cb
69/2006 zrušil na základe odvolania (uvedenej spoločnosti a správcu konkurznej podstaty) Krajský súd v
Bratislave až uznesením č. k. 1 Cob 256/2009-125 zo dňa 31.3.2010, teda až po právoplatnom schválení
konečnej správy o speňažení majetku úpadcu a zrušení konkurzu na majetok úpadcu LIVAK PLAST,
s.r.o., uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 K 1/2004-702 zo dňa 10.8.2009, právoplatným dňa

16. 9. 2009, a po začatí konania ex offo o výmaze LIVAK PLAST, s.r.o., dlžníka spoločnosti VENUS
PROJECTSlovakia,s.r.o.Vydanieuzneseniaoprerušeníkonaniaanepokračovanievkonanínažiadosť
správcu bolo podľa žalobcu nezákonné a súd sa ním dopustil nesprávneho úradného postupu, majúceho
za následok majetkovú škodu vo výške prihlásenej pohľadávky v sume 14.882,46 € s príslušenstvom.
Žalobca označil uvedený postup Okresného súdu Bratislava III. za zjavnú svojvôľu, najmä po prerušení

konania, kedy súd ignoroval žiadosť správcu konkurznej podstaty o jeho pokračovanie, pričom sa súd
dopustil závažných procesných pochybení a prieťahov, na škodu práv spoločnosti VENUS PROJECT
Slovakia, s.r.o., a tento stav právnej neistoty trval od 2.1.2004 do 1.6.2012. Žalobca si preto uplatnil
nárok na majetkovú škodu v sume 14.882,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne od 9.8.2010 do zaplatenia, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemohla

byť priznaná spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., v súdom konaní vedenom pod sp. zn. 23
Cb 69/2006 (42 Rob 2/04).
1.2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť namietajúc, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z., ktorými sú nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a

príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Konkrétne žalovaná namietala nedostatok príčinnej súvislosti medzi prieťahmi v konaní
vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 1 Cob 165/2011 a škodou, ktorá
malažalobcovivzniknúťznehodnotenýmjehopohľadávkyuplatňovanejvkonanívedenomnaOkresnom
súde Bratislava III. pod sp. zn. 23 Cb 69/2006, keď dĺžka odvolacieho konania nemala a

ani nemohla mať vplyv na pohľadávku žalobcu. Poukázala na to, že konanie, v ktorom bola pohľadávka
uplatnená (sp. zn. 23 Cb 69/2006), bolo zastavené z dôvodu výmazu žalovaného dlžníka žalobcu
z obchodného registra. Navyše, odvolacie konanie (sp. zn. 1 Cob 165/2011) bolo vedené o
vrátenie súdneho poplatku, a v tom čase dlžník žalobcu fakticky neexistoval. Ďalej žalovaná spochybnila
tvrdenia žalobcu o tom, že jeho stav právnej neistoty trval 8 a pol roka, keď v takom časovom

období a rozsahu ako žalobca uvádza, nebola v konaní sp. zn. 23 Cb 69/2006
existencia prieťahov konštatovaná a konštatovanie existencie prieťahov v odvolacom konaní
1 Cob 165/2011 predsedom Krajského súdu Bratislava na základe podanej sťažnosti zo strany žalobcu
nepostačuje pre založenie zodpovednosti žalovanej za vzniknutú ujmu, keďže absentuje existencia
vzťahu príčiny a následku medzi prieťahmi v konaní o vrátenie súdneho poplatku a údajným

vznikom škody spočívajúcom v znehodnotení pohľadávky žalobcu. Žalovaná
ďalej namietala, že nárok na náhradu škody vo výške 82,98 € nemožno chápať ako škodu, keď ide o
súdny poplatok vyrubený v zmysle platných právnych predpisov za podaný návrh na vydanie platobného
rozkazu a sám žalobca inicioval začatie súdneho konania, s ktorým úkonom sa spája povinnosť zaplatiť
súdny poplatok. Prípadný neúspech v spore však nemožno chápať ako dôvod pre vrátenie súdneho

poplatku a ani ako dôvod pre založenie zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. K
žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Bratislava III. v
konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 69/2006 žalovaná namietala, že žalobca vôbec nepreukázal, že by
boli konštatované v tomto konaní prieťahy či už predsedom Okresného súdu Bratislava III., Krajského
súdu v Bratislave alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky a zdôraznila, že existenciu prieťahov

nemôže riešiť súd v konaní o náhradu škody ani ako predbežnú otázku, keďže nemá
v civilnom konaní právomoc konštatovať prieťahy resp. porušenie práva garantovaného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu súdu, s
ktorým by bolo možné spájať právne následky. V súvislosti s výškou škody, ktorú žalobca určil výškoupohľadávky uplatňovanej v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 69/2006, žalovaná zdôraznila, že toto
konanie nebolo nikdy právoplatne skončené priznaním pohľadávky žalobcovi a bolo zastavené z dôvodu
zániku žalovaného výmazom z obchodného registra. Namietala, že navyše nie je vôbec zrejmé, akým

spôsobom žalobca dospel k určeniu výšky škody 14.882,46 €, keď predmetom uvedeného konania bola
istina vo výške 50.000,- Sk (tzn. 1.659,70 €) spolu s príslušenstvom, zmluvnou pokutou a náhradu trov
konania. Žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno, nepreukázal vznik a výšku škody a nachádza
sa v dôkaznej núdzi, keď nedisponuje právoplatným rozhodnutím, ktoré by preukazovalo dôvodnosť ním
uplatňovaného nároku. Žalovaná namietala spochybňovanie zákonnosti uznesenia o prerušení konania

z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu, s poukazom na § 14 ods. 1 písm. d) zákona
č. 328/1991 Zb., podľa ktorého sa súdne konanie prerušujú ex offo, a teda tvrdenia žalobcu v tomto
smere nemajú oporu v zákone. Taktiež tvrdenia žalobcu, že by mohol disponovať exekučným titulom
voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., ako aj jej konateľom ako fyzickým osobám, sú bez právneho
významu, keďže po zrušení konkurzu spoločnosť smerovala k zániku výmazom z obchodného registra z
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov úpadcu a nebola uhradená ani odmena a výdavky správcu

konkurznej podstaty, pričom v prípade zániku právnickej osoby by svoju pohľadávku nemohol žalobca
uplatniť ani voči konateľom zaniknutej spoločnosti ako fyzickým osobám. Uvedené je zrejmé z uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č.k. 8 K 1/2004-702, zo dňa 10.8.2009, ktorým bol zrušený konkurz na
majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., preto aj v prípade prihlásenia pohľadávky do konkurzu je
dôvodný predpoklad, že by žalobca nebol ani z časti úspešný.

1.3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci, podľa ktorého na základe
návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 2.1.2004, podaným obchodnou spoločnosťou VENUS
PROJECT Slovakia, s.r.o., IČO: 31 342 841, voči obchodnej spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., IČO: 35
695 790, o zaplatenie istiny 50.000,- Sk (1.659,70 €) s prísl. a zmluvnej pokuty vyčíslenej
v sume 8.721,70 €, vydal Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 42 Rob 2/2004

dňa 8.1.2004 platobný rozkaz, ktorý bol následne opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti
dňom 31.1.2004. Následne VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., podal návrh na vyhlásenie konkurzu
proti dlžníkovi (úpadcovi) LIVAK PLAST, s.r.o., na základe ktorého bol uznesením zo dňa 7.12.2004, č.
k. 8 K 1/2004-105, právoplatným dňa 29.12.2004, vyhlásený na majetok dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o.,
(úpadcu) konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Peter Lenský. Dňa 2.2.2005

si VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., prihlásil v tomto konkurznom konaní súdom priznanú pohľadávku
(na základe vydaného platobného rozkazu opatreného doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti) a to
istinu v sume 50.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 21 % ročne a zmluvnou
pokutou vo výške 0,5 % denne za čas od 16.2.2001 do 6.12.2004 zo sumy 50.000,-Sk a trovy konania
v sume 2.500,- Sk; neskôr, ďalším podaním zo dňa 22.7.2005, prihlásenú pohľadávku upravil VENUS

PROJECT Slovakia, s.r.o., na celkovú sumu 448.349,- Sk. Po podaní prihlášky do konkurzného konania
podal žalovaný (LIVAK PLAST, s.r.o.) dňa 19.4.2006 odpor proti platobnému rozkazu dôvodiac tým, že
platobný rozkaz mu nikdy nebol doručený a o jeho existencii sa dozvedel až z konkurzného konania
vedeného na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 8 K 1/2004 a pohľadávku žalobcu
(VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.) namietal čo do dôvodu a výšky, pretože žalobca pre neho žiadnu

činnosť nevykonával a v jeho účtovníctve sa ani nenachádzajú žiadne faktúry od žalobcu, na základe
čoho navrhol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie. Na základe týchto
skutočností došlo k zrušeniu uvedeného platobného rozkazu vo veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava III. pod sp. zn. 42 Rob 2/2004, keďže súd zistil, že platobný rozkaz nebol doručený
účinne žalovanému ani jeho konateľom a preto nenastali účinky jeho doručenia; tzn. platobný rozkaz

nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a doložka o právoplatnosti a vykonateľnosti platobného
rozkazu bola vyznačená nesprávne. Na prieskumnom pojednávaní dňa 12.3.2007 správca konkurznej
podstaty v súlade s § 25 zákona o konkurze a vyrovnaní poprel túto pohľadávku a žiadal Okresný
súd Bratislava III., aby vo veci ďalej konal. Súd následne previedol vec z oddelenia tzv. skráteného
(rozkazného) konania sp. zn. 42 Rob 2/2004 do odd. „Cb“ a vec bola ďalej vedená pod

sp. zn. 23 Cb 69/2006. Súd prvej inštancie, z dôvodu prebiehajúceho konkurzného konania na majetok
žalovaného (spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. - úpadcu), uznesením zo dňa 18.9.2006, č. k. 23 Cb
69/2006-54, konanie prerušil. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca aj správca konkurznej
podstaty, odvolací súd uznesením zo dňa 31.3.2010, č. k. 1 Cob 256/2009-125, uznesenie o prerušení
konania zrušil a nariadil súdu prvej inštancie, aby vo veci konal a rozhodol s odôvodnením, že počas

odvolacieho konania bol konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., zrušený uznesením č. k. 8
K 1/2004-702 zo dňa 10.8.2009, právoplatným dňa 16.9.2009, a preto odpadol dôvod na prerušenie
konania. V odôvodnení daného uznesenia sa uvádza, že dňa 19.3.2009 správca predložil konečnú
správu o speňažení majetku z podstaty, ktorú doplnil dňa 15.4.2009 a z nej vyplývalo, že úpadcanevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť aspoň pomerne pohľadávky proti
podstate a nároky konkurzných veriteľov v rámci tried rozvrhovým uznesením. Za tohto stavu bol
žalovanýLIVAKPLAST,s.r.o.,(úpadca)dňa27.5.2010exoffovymazanýzobchodnéhoregistraaztohto

dôvodu bolo konanie voči nemu vedené na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 23 Cb 69/2006
zastavené uznesením zo dňa 25.6.2010, č. k. 23 Cb 69/2006-139.
1.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 15.2.2017, č.k. 2 Co 133/2014-155, ktorým odvolací súd potvrdil zamietajúci rozsudok
Okresného súdu Bratislava III. č.k. 12 C 217/2012-109 z 22.11.2013, v ktorom súd rozhodoval

o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.500,- € z titulu zodpovednosti štátu podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. za škodu spôsobenú Okresným súdom Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn.
42 Rob 2/2004 a následne pod sp. zn. 23 Cb 69/2006, nesprávnym úradným postupom na rovnakom
skutkovom základe ako v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň konštatoval, že v prejednávanom
prípade žalobca uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody odvodzoval od toho, že Okresný súd
Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 42 Rob 2/2004 a neskôr sp. zn. 23 Cb 69/2006, svojimi

nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom spôsobil prieťahy a tým aj
právnu a majetkovú neistotu v otázke výsledku konania, spôsobil znehodnotenie žalovanej pohľadávky
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., proti úpadcovi LIVAK PLAST, s.r.o., a tým aj zmaril
vymožiteľnosť práva na zaplatenie dlžnej sumy (žalovanej pohľadávky s príslušenstvom), ako aj oslabil
postavenie tejto spoločnosti ako veriteľa v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v

Bratislave pod sp. zn. 8 K 1/2004. Namietaný nesprávny úradný postup žalobca videl v prieťahoch súdu
spôsobených tým, že ad a/ Okresný súd Bratislava III. predčasne „správoplatnil“ platobný rozkaz sp.
zn. 42 Rob 2/2004 a ad b/ Okresný súd Bratislava III. podľa žalobcu nezákonne prerušil konanie
vedené pod sp. zn. 23 Cb 69/2006 aj napriek tomu, že správca konkurznej podstaty oznámil, že chce v
konaní pokračovať. V dôsledku týchto prieťahov zapríčinených Okresným súdom Bratislava III. nemohla

spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., získať exekučný titul a tým uplatňovať voči dlžníkovi
LIVAKPLAST,s.r.o.,svojepráva,čímvzniklanemajetkováujma,ktorúsivyčíslilžalobcavsume10.500,-
€ a ktorú si uplatňuje v konaní sp. zn. 12 C 217/2012 a majetková škoda v sume 448.349,-
Sk (14.882,46 €), pozostávajúca z istiny v sume 50.000,- Sk, z úrokov z omeškania v sume 40.849,- Sk,
zo zmluvnej pokuty v sume 355.000,- Sk, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní a ďalej zo

zaplatenéhosúdnehopoplatkuvsume2.500,-Sk,ktorúsivtomtosúdnomkonaníneuplatňuje.Súdprvej
inštancievodôvodneníuviedol,žezoskutkovýchokolnostíjezrejmé,žežalobcomnamietanénesprávne
prerušenie konania v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., dňa
7.12.2004, tzn. za účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v znení platnom
a účinnom do 31.12.2004), nastalo priamo zo zákona a súhlas či nesúhlas správcu konkurznej podstaty

s pokračovaním konania nemal žiaden vplyv na prerušenie konania, keďže išlo o účinok vyvolaný
konkurzom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2011) a všetky procesné
úkony, hoci by aj boli vykonávané, boli by právne neúčinné (§ 14 ods. 5 posledná veta zákona). V otázke
predčasného a nesprávneho vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze bolo
preukázané, že platobný rozkaz nebol doručovateľom doručený do vlastných rúk oprávnenej osobe,

tzn. zástupcovi žalovaného LIVAK PLAST, s.r.o., z ktorého dôvodu musel súd doložku právoplatnosti
a vykonateľnosti z platobného rozkazu odstrániť a preto nemožno uvedený postup súdu považovať za
nesprávny úradný postup. Žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu prieťahov v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 42 Rob 2/2004 a neskôr sp. zn.
23 Cb 69/2006, keď Okresný súd Bratislava III. v tomto konaní konal priebežne a následne bolo konanie

prerušené v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o., až
do jeho výmazu z obchodného registra ex offo, na základe výsledku konkurzného konania. Preto súd
dospel k záveru, že v danom prípade nebol dôvod pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu
v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona pre tzv. zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava III. pod sp. zn. 42 Rob 2/2004 a neskôr sp. zn. 23 Cb 69/2006. Súd prvej inštancie

zároveň konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, ktorá je chápaná ako skutočná
majetková ujma v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom súdu pri výkone
verejnej moci. Nebolo sporným, že na majetok dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o. bol vyhlásený konkurz v
decembri 2004, pričom v konkurznom konaní nedošlo k uspokojeniu žiadnej pohľadávky veriteľov I.
triedy z dôvodu nedostatku prostriedkov. Z uznesenia o zrušení konkurzu vyplýva, že v konkurznom

konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8 K 1/2004 nebol uspokojený žiadny veriteľ
úpadcuspoločnosťLIVAKPLAST,s.r.o.,zčohojezrejmé,žeužodzačiatkukonania(oddecembra2004)
nedisponoval úpadca žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné (existujúcu) pohľadávku žalobcu
uspokojiť. Preto niet ani príčinnej súvislosti medzi údajným nesprávnym úradným postupom (prerušenímkonania, údajnými prieťahmi) a nárokom žalobcu, keďže predmetné súdne konanie nebolo spôsobilé
ovplyvniť postavenie žalobcu v žiadnom smere.
1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom

úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ako plne úspešnej strane sporu priznal
podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto
nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac

ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), b, d), e), f), g), h) C.s.p. Uviedol, že podáva odvolanie
proti „svojvoľnému a arbitrárnemu, nepresvedčivo a neracionálne, nekonzistentne odôvodnenému
PREDČASNE VYDANÉMU rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 6C/54/2012-302 zo dňa
08.11.2018, doručené 21.8.2018 majúc zato na podklade nedostatočného zistenia skutkového stavu
veci a nesprávneho právneho posúdenia, ignorujúceho rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR - in
concrete uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4M Cdo 20/2009 zo dňa 30.05.2011, Ústavného súdu SR

č.k. IV.ÚS 159/2012 z 03.07.2012, rozsudok z 1. februára 2017 spis. zn. T- 479/14 vo veci Kendrion N.V.
proti Európskej únii tvrdiac, že postupom a rozhodnutím okresného súdu došlo opakovane k zneužitiu
práva nie nestranným súdom a nie nestrannou sudkyňou v neprospech žalobcu, čo
malo v dôsledku formalistického a tendenčného prístupu k veci na pojednávaní dňa 31.05.2018 (a
aj tomu predchádzajúcich pojednávaniach) za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci,

nesprávne právne posúdenie veci a v konečnom dôsledku porušenie práva
odvolateľa na spravodlivé súdne konanie, bránenie odvolateľovi prístupu na súdu, keďže okresný súd
neumožnil odvolateľovi mu plnohodnotne realizovať jeho procesné práva mu priznané a vymedzené
Občianskymsúdnymporiadkom,Civilnýmsporovýmporiadkom,zanedbalsipoučovaciupovinnosťsúdu
ako aj poučovaciu povinnosť súdu „ in concreto „ , nevytvoril odvolateľovi priestor na plnohodnotnú

a ústavne konformnú realizáciu jeho procesných práv v jednotlivých štádiách súdneho konania za
účinnosti O.s.p. a za účinnosti C.s.p. a to všetko v dôsledku tendenčného konania vymykajúceho sa
požiadavke na spravodlivosť súdneho konania postupom svojvoľne konajúcich a rozhodujúcich sudkýň
Okresného súdu Bratislava III a najmä poslednej nie nezaujatej a nie nestrannej sudkyne Mgr. Ivana
FEKETE, ktorá vo svetle rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vo veci č.k. 4M Cdo 20/2009 zo dňa

30.05.2011, Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 159/2012 z 03.07.2012 sa nedokázala dôsledne vysporiadať
s rozhodovacou praxou Vyššieho súdu EÚ vo veci Kendrion proti EÚ proti EÚ ( pôvodne proti Spojenému
královstvu ) - viď. rozsudok z 1. februára 2017 spis. zn. T-479/14 vo veci Kendrion N.V. proti Európskej
únii, hoc na tieto rozhodnutia bol Okresný súd Bratislava III a nie nestranná - zaujatá sudkyňa Mgr. Ivana
FEKETE žalobcom upozornená podaním zo dňa 15.04.2016 ako aj počas pojednávania, na ktorom

Okresný súd Bratislava III dňa 31.5.2018 rozhodoval rozsudkom bez splnenia zákonných podmienok.
Okresnému súdu Bratislava III sa vytýka, že nedal odpoveď na skutočnosť, prečo odignoroval tieto
cit. rozhodnutia a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sa uchýlil k bezbrehému prepisovaniu
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III vo veci č.k. 12C 217/2012 a odvolacieho Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2 Co / 133/2014-155 z 15.02. 2017, pričom bezbreho a na podklade nesprávneho

právneho posúdenia veci prerušil konanie vo veci samej do právoplatného skončenia konania vo veci
č.k. 12C/217/2012 vedeného na Okresnom súde Bratislava III - viď. zmätočné odôvodnenie v bode č.
11 na str. 6 cit. rozsudku, ktoré dľa právneho názoru je výsledkom porušenia čl. 36 ods. 1, ods.
3, čl. 38 ods. 1 a ods. 2 Listiny, je výsledkom flagrantného porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl.
46 ods. 1 a 48 ods. 1 ústavy SR, keďže v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislava vo veci č.k. 2

Co /133/2014 rozhodovala zaujatá sudkyňa JUDr. Mária Hajdínová, ktorá bola uznesením Najvyššieho
súdu SR 1Nc 5/2016 z 18. 05.2016 vylúčená z konania a rozhodovania vo veci
č.k. 2Co 88/2015, keďže nebola garantom spravodlivosti súdneho konania, bola zaujatá voči žalobcovi,
ktorého bol a je žalobca účastníkom v základnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I......a
iné, čo je riešené aktuálne dovolaním na Najvyššom súde SR, keďže vo veci vedenej na Okresnom

súde Bratislava I pod č.k. 11C 5/2012 a Krajskom súde Bratislava došlo k závažným
procesnoprávnym a hmotnoprávnym pochybeniam, s ktorými sa dôsledne nevyrovnal
ani Okresný súd Bratislava III a zjavne nezákonná sudkyňa ( ktorej vec nebola pridelená náhodným
výberom ) ale za zjavne podivuhodných okolností, bez toho, aby sa žalobca mohol k jej osobe vyjadriť
do vydania svojvoľného rozhodnutia z 17.02.2016, ktorým sudkyňa svojvoľne a nezákonne konanie

prerušila, pričom k otázke prerušenia konania ako aj k osobe sudkyne Mgr. Ivana FEKETE ( novej
sudkyne ) žalobca nemal možnosť sa vyjadriť a vzniesť námietku zaujatosti voči nej ako aj predniesť
svoju argumentáciu vo veci prerušenia konania, ktoré nebolo možné a dôvodné - čo malo za následok
odňatie žalobcovi jej práva a možnosti riadne konať pred súdom, o to viac, že konanie vo veci č.k. 12C217/2012jezaloženénanesprávnomprávnomposúdeníveci,vsúvislostispostúpenímveciOkresnému
súduBratislavaIIIzOkresnéhosúduBratislavaIdošlokporušeniuust.§-105ods.3O.s.p.azanedbaniu
poučovacej povinnosti žalobcu podľa §-u 5 ods. 1 O.s.p. čoho dôkazom je spis č.k.l2C/217/2012 vedený

na Okresnom súde Bratislava III - aktuálne prebieha dovolacíe konanie ......, takže vo svetle okolností
prípadu žalobca predznamenáva, že bude s najväčšou pravdepodobnosťou predmetom konania pred
Európskym súdom pre ľudské práva, resp. Všeobecným súdom EÚ proti Slovenskej republike, keďže
Okresný súd Bratislava III sa aj v tomto konaní ako aj v konaní vedenom pod č.k. 12C/217/2012
dôsledne nevysporiadal s tým, že konanie vo veci č.k. 23Cb 69/2006 bolo už v konaní vedenom pod

č.k. 42Rob/02/04 právoplatne skončené, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č.k.42Rob/02/04- 13
zo dňa 08.01.2004 bolo po vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti archivované, v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III za účinnosti zák. č. 58/1996 Zb. a to
v čase, kedy mal obligačný dlžník dostatok majetku a majetkových aktív ( okresný súd bez rozumného
vysvetlenia odmietol vykonať žalobcom navrhované dokazovanie vo veci majetkových aktív obligačného
dlžníka v čase právoplatnosti rozhodnutia č.k.42Rob/02/04- 13 zo dňa 08.01.2004 ako aj vypočutím

svedka Ladislav VARGA ) a to v rozhodnom čase pred vyhlásením konkurzu, s čím sa tendenčne
konajúci nie nezaujatý Okresný súd Bratislava III dôsledne nevysporiadal, ergo odkaz žalobcu na cit.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4M Cdo 20/2009 zo dňa 30.05.2011, Ústavného súdu SR č.k.
IV.ÚS 159/2012 z 03.07.2012 v spojení s rozhodnutím Všeobecného súdu EÚ vo veci Kendrion proti EÚ
- viď. rozsudok z 1. februára 2017 spis. zn. T-479/14 vo veci Kendrion N.V. proti Európskej únii je po

práve, a teda Slovenská republika sa „ s pomocou „ napadnutého tendenčného rozsudku nemôže zbaviť
zodpovednosti na uplatnenú náhradu majetkovej ujmy v žalovanej sume 14.882,46 eur spolu s úrokom
z omeškania 9,5% ročne od 09.08.2010 do zaplatenia, teda táto kompenzačná žaloba je v tomto ohľade
dôvodná a zmysluplná.
Odvolateľ tvrdí, že postupom okresného súdu mu v danej veci bola opakovane a neprípustne

odňatá možnosť riadne konať pred súdom, došlo k porušeniu jeho práva na rovnosť a kontradiktórnosť
súdneho konania, čo malo za následok porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie, porušenie
jeho práva na „FAIR TRIAL", čo je vo svojej podstate nezlučiteľné čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods.
1, ods. 3, ods. 4, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 ústavy SR ako aj odporuje požiadavke na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom v tejto

súvislosti odvolateľ poukazujúc na právneho štátu, princíp zákonnosti, princíp právnej istoty a princíp
legitímneho očakávania poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4M
Cdo 20/2009 zo dňa 30.05.2011, Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 159/2012 z 03.07.2012 a to všetko
aj vo vzťahu na vadné právne posúdenie veci, bez ohľadu na to, že vo veci cit. platobného rozkazu
č.k.42Rob/02/04- 13 zo dňa 08.01.2004 absentuje podmienka zrušenia pre nezákonnosť ako aj bez

ohľadu na to, že platobný rozkaz č.k.42Rob/02/04- 13 zo dňa 08.01.2004 „ údajne nenaplnil charakter
rozhodnutia podľa §-u 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", čo vo svojej podstate odporuje rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR č.k. 4M Cdo 20/2009 zo dňa 30.05.2011 !!! , keďže prevedením veci do „23Cb" a
konaním vo veci č.k. 23Cb 69/2006 bol porušený princíp právnej istoty a princíp legitímneho
očakávania v neprospech spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. ( právneho predchodcu

žalobcu ), s čím sa Okresný súd Bratislava III ústavne konformne nevysporiadal.
O to viac, že okresný súd, hoc bol na to odvolateľom upozornený, dôsledne nerešpektoval rozhodovaciu
prax Všeobecného súdu EÚ, príkladmo jeho rozsudok z 1. februára 2017 spis. zn.
T-479/14 vo veci Kendrion N.V. proti Európskej únii, a to na podklade totožných skutkových okolností ako
podal práve odvolateľ proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR práve v

tomto konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod č.k. 6C/54/2012. Všeobecný súd EÚ priznal
žalobcovi náhradu škody 588 769,18 € spôsobenej porušením práva ako aj náhradu nemajetkovej ujmy
6000,- €. Rozsudok je publikovaný na www.curia.eu .
S akcentom na vyššie uvedené sa podáva, že postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v
tejto veci o uplatnenom nároku na odškodnenie majetkovej škody okresný súd porušil právo odvolateľa

na spravodlivé súdne konanie, odvolateľovi odňal možnosť riadne konať o uplatnenom nároku, pričom
v rozhodnutí a jeho odôvodnení aplikoval vadnú právnu normu, teda normu, ktorá vstúpila do účinnosti
až po podaní tejto žaloby ( nevysporiadal sa s tým, že žaloba bola podaná dňa 12.06.2012 ) - viď.
rozhodovacia prax Ústavného súdu SR.
Zhodne je možným konštatovať, že arbitrárne odôvodnenie rozsudku vykazujúce známky tendenčnosti

a formalizmu a teda napadnutý rozsudok NIE JE VECNE SPRÁVNY, pozri rozhodovacia prax Ústavného
súdu SR vo veci porušenia práva právnej istoty a legitímneho očakávania dotknutej osoby
vadným vyznačením doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí súdu - viď. II. ÚS 62/2012 z
11. októbra 2012 a iné, čo má a v súdenej veci MALO za následok porušenie princípov právneho štátupodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a teda opäť je tu aplikovateľné vyššie cit. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR č.k. 4MCdo 20/2009 zo dňa 30.05.2011, s čím sa formalistický a tendenčne konajúci okresný súd a
nie nezaujatá sudkyňa po náleze ústavného súdu dôsledne nevysporiadali.

Súd riadne nevykonal navrhované dokazovanie za účelom ustálenia majetkových pomerov dlžníka
LIVAK PLAST s.r.o. pred konkurzom a po skončení konkurzu, vec nesprávne právne posúdil, okresný
súd sa dôsledne nevysporiadal s tvrdením žalobcu z 15.05.2018 ako aj s
návrhom na vykonanie dôkazu pripojením spisu OS Bratislava III č.k. 25Cb 70/06. Ku všetkým dôkazom
prezentovaným žalovaným v tomto konaní o odškodnení neumožnil okresný súd

sa oboznámiť s nimi a vyjadriť sa k ním , čo malo za následok zásadným spôsobom porušenie práva
žalobcu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Odkazuje sa na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR ( ČR je v týchto
otázkach ďaleko vyspelejšia - viď. rozhodnutia na www.epravo.cz k povinnosti skúmania
majetkových pomerov úpadcu pred a po vyhlásení konkurzu v prípade kompenzačných konaní
o odškodnení majetkovej ujmy - čl. 11 ods. 1 Listiny v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny ).

Ako nesystematické a nepresvedčivo vyznievajúce, nekonzistentne odôvodnené v súlade s
rozhodovacou praxou ESĽP vyznieva CELÉ odôvodnenie napadnutého rozsudku z 31.5.2018 , čo je z
ústavnoprávneho hľadiska z dôvodu jeho arbitrárnosti neakceptovateľné a neudržateľné.
Nemožno súhlasiť s extrémne vadným právnym posúdením veci Okresným súdom Bratislava III, ktorého
právne závery a tvrdenia v jednotlivých bodoch arbitrárneho a nepresvedčivého,

nekonzistentného odôvodnenia napadnutého svojvoľného rozsudku z 31.05.2018
sú z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľné a neakceptovateľné, potierajú vo svojej podstate právo
odvolateľa na odškodnenie nemajetkovej ujmy mu priznané Ústavou SR a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd ako aj Listinou základných práv a slobôd, potierajú princíp právnej
istoty a legitímneho očakávania - poukazuje sa na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 62/2012

z 11.10.2012, ergo Okresný súd Bratislava III a ani zákonná sudkyňa Mgr. Ivana Fekete sa dôsledne
nevysporiadali s tým, že v danej veci došlo k porušeniu základného práva pôvodného žalobcu
( VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. ) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru s čím sa okresný súd dôsledne
nevysporiadaladefactoadeiurezlegalizovalkonaniearozhodovanieOkresnéhosúduBratislavaIIIato

sudkyňou, ktorá je sudkyňou práve Okresného súdu Bratislava III , teda dľa právneho názoru odvolateľa
NIE NEZAUJATOU SUDKYŇOU v danej kompenzačnej veci.
V horeuvedenej veci žalobca ( vo vzťahu na uplatnený nárok na odškodnenie majetkovej ujmy vo forme
tvrdeného ušlého zisku ) poukázal, že v obdobnej - t.j. totožnej veci Okresný súd Bratislava III v konaní
vedenom pod č.k. 25Cb 70/06 rozhodol dňa 16. marca 2010 na jedno pojednávanie,

keďže vec bola po právnej a skutkovej stránke jednoduchá a nezložitá a teda sa navrhuje pripojenie
spisu č.k. 25Cb 70/06 z Okresného súdu Bratislava III ako dôkaz, čo mal súd urobiť bezodkladne po
podaní kompenzačnej žaloby - teda za účinnosti v tom čase O.s.p., takže bolo povinnosťou Okresného
súdu Bratislava I pre potreby objektivizácie zabezpečiť originál tohto spisu z Okresného súdu Bratislava
III, keďže vec nebola riadne prejednaná a rozhodnutá a to všetko vinou obštrukcií zo strany Ministerstva

spravodlivosti SR a zneužitím práva, keďže okresný súd sa nechal vtiahnuť do protiústavných aktivít
voči žalobcovi.
Namieta sa, že v konaní bolo zásadným spôsobom porušené právo žalobcu na zákonného sudcu,
keďže vec bola svojvoľne bez náhodného výberu a splnenia zákonných podmienok pridelená zaujatej
sudkyni Mgr. Ivana FEKETE, konajúcej a rozhodujúcej tendenčne a diskriminačne voči žalobcovi v

úmysle zlegalizovať nezákonné a protiústavné konanie Okresného súdu Bratislava III vo veci č.k. 23Cb
69/2006, TEDA VLASTNÉHO SÚDU, SÚDU, ktorého sudkyňou je aj sudkyňa Mgr. Ivana FEKETE, ktoré
pri jeho posudzovaní ako CELKU NEBOLO SPRAVODLIVÉ, došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Namieta sa, že okresný súd žalobcovi nedoručoval riadne všetky listiny a ním prezentované dôkazy a
rozhodnutia, ktoré žalovaná zakladala do spisu, ergo žalobca sa s nimi nemohol riadne

oboznámiť a v primeranej lehote sa k ním vyjadriť navrhnúť ďalšie dôkazy a svedkov pre úspech v spore.
Bolo porušené právo rovnosti a právo na kontradiktórne súdne konanie v neprospech odvolateľa.
S poukazom na vyššie uvedené a na zásadu „iura novit curia" odvolateľ žiada odvolacím Krajským
súdom v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 6C/54/2012-302 zo dňa
31.05.2018, doručený 08.11.2018, zrušiť v celosti ( v oboch jeho výrokoch ) odvolateľovi priznať trovy

odvolacieho konania , vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, keďže napadnutý
rozsudok je rozhodnutím, ktoré nie je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné a
udržateľné, namietaným rozsudkom bolo v tomto kompenzačnom konaní opätovne a svojvoľne
porušené odvolateľovo základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj právona spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol porušený čl. 11, čl. 36 ods. 1, ods. 3, ods. 38
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, keďže konanie Okresného súdu Bratislava III a jeho rozsudok
z 31.05.2018 je možným vnímať ako zjavné odmietnutie spravodlivosti. Odvolateľ tvrdí, že je naďalej

obeťou porušenia Dohovoru a Listiny.
Aplikáciou rozhodovacej praxe ESĽP a s poukazom na kvalifikované konštatovanie porušenia práva
žalobcu na prejednanie tejto veci v „primeranej lehote „ - viď. Nález Ústavného súdu SR z 22.06.2017
sp.zn. II. ÚS 709/2016-28 - teda nesprávny úradný postup súdu - § 9/1 zák. č. 514/2003 Z.z. žalobca po
práve a zhodne s tzv. „Pintovým zákonom „ požaduje priznať súdom odškodnenie nemajetkovej ujmy za

prieťahy v konaní vo veci č.k. 6C/54/2012 pred Okresným súdom Bratislava III zavinené diskriminačné
a nespravodlivo konajúcim Okresným súdom Bratislava III a to vo výške 14.800,- eur a to všetko
aj s poukazom na cit. platobný rozkaz č.k.42Rob/02/04- 13 zo dňa 08.01.2004,
teda skutočnosť, že základné konanie pred Okresným súdom Bratislava III bolo prvotne a právoplatne
rozhodnuté už 08.01.2004, teda konanie AKO CELOK ku dňu podania tohto odvolania trvá viac ako 14
ROKOV a 10 MESIACOV, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné,

je porušením „ primeranej lehoty „ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, stav právnej neistoty odvolateľa o
výsledok kompenzačného konania stále trvá ( a to aj pri zohľadnení skutočnosti, že žalobca je majiteľom
a konateľom spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. - teda jednoosobovej spoločnosti s ručením
obmedzeným).
Bližšie viď. rozhodovacia prax ESĽP vo veci odškodňovania obete za prieťahy v kompenzačnom

konaní.
Napadnutý rozsudok vydaný okresným súdom dňa 31.05.2018 iba dokumentuje správnosť právneho
názoru ESĽP, že zákon č. 514/2003 Z.z. NIE JE ÚČINNÝM PROSTRIEDKOM NÁPRAVY.“

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods.
1, 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 26. mája 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.), keď jeho výrok, ktorým žalobu žalobcu zamietol, považoval za
vecne správny. Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už

ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale
považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

5.Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomspisudospelkzáveru,ževdanomsporevykonalsúdprvej
inštancie všetko navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení,
ktoré uvádzala žalovaná na svoju obranu (§ 132 ods. 1, § 182 C.s.p.), zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a
na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pričom na
vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. (§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/ bod

1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 27 ods. 1) a svoje zistenia a závery, pre ktoré
žalobu zamietol, aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán
súvisiacimi s predmetom konania.

6.1. V prejednávanom prípade sa žalobca domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 42 Rob 2/04 a následne vedenom
podsp.zn.23Cb69/2006.Súdprvejinštanciepretopostupovalsprávne,keďzisťovalvkonaníexistenciu
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho orgánmi podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,
ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, a to: 1) existencia škody ako majetkovej ujmy

vyjadriteľnej v peniazoch, 2) nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu
štátu a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom.6.2. V danom prípade založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie na správnom konštatovaní, že medzi
žalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III. v konaniach pod
sp. zn. 23 Cb 69/2006 (predtým sp. zn. 42 Rob 2/04), ktoré malo spočívať v nesprávnom (predčasnom)

vyznačenídoložkyprávoplatnosti avykonateľnostinaplatobnomrozkaze,vnedôvodnom
prerušení konania a s tým súvisiacej nečinnosti súdu; a vznikom škody spočívajúcej v znehodnotení,
t.j. nevymožení, pohľadávky v tomto konaní, ktorú si uplatnil právny predchodca žalobcu voči dlžníkovi
LIVAK PLAST, s.r.o., na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, nie je daná príčinná súvislosť, keď aj v
prípade, ak by nedošlo k žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu nemožno vyvodiť záver,

že by bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu, resp. žalobcu, uspokojená z majetku dlžníka
(úpadcu) alebo z majetku jeho štatutárnych zástupcov ako nárok na náhradu škody.
6.3. Pokiaľ ide o náhradu škody uplatnenú žalobcom vo výške 14 882,46 € z dôvodu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 23 Cb
69/2006, poukazuje odvolací súd na tú skutočnosť, že síce v tomto konaní došlo k nesprávnemu
vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č. k. 42 Rob 2/04-13 zo

dňa 8.1.2004, a to dňom 31.1.2004, avšak v tomto konaní Okresný súd Bratislava III. uvedený platobný
rozkaz zrušil pre jeho nedoručenie do vlastných rúk žalovaného a ďalej v konaní pokračoval pod sp. zn.
23 Cb 69/2006. Uvedené konanie súd prerušil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného
- úpadcu. V dôsledku odvolania odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, keďže odpadol dôvod prerušenia, keď odvolací súd počas odvolacieho konania zistil, že

uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.8.2009, č. k. 8 K 1/2004-702, bol konkurz na majetok
úpadcu zrušený podľa § 44 ods. 1 písm. a), d) zákona o konkurze a vyrovnaní (uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2010, č. k. 1 Cob 256/2009-128, č. l. 27
spisu). Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa v tomto konaní nedopustil žiadneho nesprávneho
úradného postupu, v priamej príčinnej súvislosti s ktorým by žalobcovi mala vzniknúť majetková

škoda vo výške pohľadávky, ktorú v tomto konaní proti žalovanému LIVAK PLAST, s.r.o., nevymohol.
Konanie bolo v tomto prípade uznesením prerušené, pričom toto uznesenie nebolo pre nezákonnosť
zrušené (bolo zrušené pre odpadnutie dôvodu prerušenia), a preto žalobcovi neprináleží dovolávať sa v
tomto konaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v tom, že súd prvej inštancie mal v konaní
pokračovať.

6.4. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní nedôvodne argumentuje tým, že Okresný súd
Bratislava III. nemal konanie vedené pod sp. zn. 23 Cb 69/06 prerušovať, keďže účinky prerušenia
konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastávajú priamo zo zákona o konkurze
a vyrovnaní č. 328/1991 Z. z., preto v tomto smere nemožno vytýkať Okresnému súdu Bratislava III.
nesprávny úradný postup v tom, že konanie prerušil.

6.5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi nesprávnym
úradným postupom a žalobcom tvrdenou škodou neexistuje príčinná súvislosť, keďže aj v prípade, ak by
Okresný súd Bratislava III. pokračoval v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 69/06 na základe žiadosti
správcu konkurznej podstaty, neznamená to ešte, že by bol v konaní úspešný a že by bola v konkurznom
konaní prihlásená pohľadávka nesporná a stala by sa súčasťou zoznamu nesporných pohľadávok a

že by po právoplatnom skončení konkurzného konania bolo možné v zmysle § 45 ods. 2 zákona o
konkurze a vyrovnaní viesť na základe zoznamu pohľadávok, predstavujúceho exekučný titul,
výkonrozhodnutiaprotidlžníkovi,resp.domáhaťsaprotijehosolventným konateľomnárokunanáhradu
škody zdôvodunepodanianávrhunavyhláseniekonkurzu.Príčinouneuspokojeniapohľadávokžalobcu
nebol nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III., ale nemajetnosť úpadcu, v dôsledku

ktorej bol aj konkurz na jeho majetok zrušený, keď v ňom nedošlo k uspokojeniu žiadnej pohľadávky I.
triedy a majetok úpadcu nepostačoval ani na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty.
6.6. Podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca nepreukázal
existenciu prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 42 Rob 2/2004
a neskôr sp. zn. 23 Cb 69/2006. Odvolací súd poukazuje na to, že v tomto konaní neboli prieťahy

konštatované predsedom Okresného súdu Bratislava III., Krajského súdu v Bratislave ani Ústavným
súdomSlovenskejrepubliky,pričomexistenciuprieťahovnemôžeriešiťsúdvkonaníonáhraduškodyani
ako predbežnú otázku, keďže nemá v civilnom konaní právomoc konštatovať prieťahy resp. porušenie
práva garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
6.7. Odvolateľ v odvolaní namietal, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť riadne

konať pred súdom, došlo k porušeniu jeho práva na rovnosť a kontradiktórnosť
súdnehokonania,čomalozanásledokporušeniejehoprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľaÚstavy
Slovenskej republiky (čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4, čl. 47 ods.
3, čl. 48 ods. 2) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súdpredovšetkým poukazuje na to, že táto odvolacia námietka žalobcu je formulovaná len všeobecne, nie je
z nej zrejmé, akým postupom súdu prvej inštancie malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces. Odvolací súd zároveň uvádza, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil nedostatky, ktoré by

mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces.
6.8. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že zanedbal svoju poučovaciu povinnosť podľa § 5
O.s.p. Odvolací súd uvádza, že obsahom poučenia účastníka súdom podľa tohto ustanovenia bolo
iba poučenie o procesných právach a procesných povinnostiach. Procesné práva a povinnosti sú
obsahomprocesnoprávnychvzťahov,ktorévznikajúpozačatíobčianskehosúdnehokonania.Súdpodľa

uvedeného ustanovenia bol povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké procesné práva im
priznávajú a aké procesné povinnosti im ukladajú procesnoprávne predpisy, ako treba nimi urobené
procesné úkony vykonať, aby vyvolali nimi sledované procesné účinky, prípadne ako treba odstrániť
vadyužurobenýchprávnychúkonov,aképrávnenásledkysúspojenésvykonanýmiprocesnýmiúkonmi,
ako treba splniť procesnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo rozhodnutia súdu a pod. Ako zistil
odvolací súd z predloženého spisu, č. l. 56 až 58, č. l. 260 až 263, súd prvej inštancie si poučovaciu

povinnosť v predmetnom konaní splnil, keď žalobcovi doručil poučenie o jeho procesných právach a
povinnostiach podľa O.s.p. ako aj C.s.p.
6.9. Odvolateľ v odvolaní namietal osobu zákonnej sudkyne JUDr. Ivany Fekete, ktorá vec rozhodla na
súde prvej inštancie, ako aj spôsob pridelenia prejednávanej veci menovanej sudkyni. Odvolací súd z
predloženého spisu a Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III. na rok 2014 zistil, že

prejednávaná vec bola Mgr. Ivane Fekete pridelená dňa 15.7.2014 a to v súlade s uvedeným Dodatkom
č. 7, bod II, podľa ktorého do súdneho oddelenia menovanej sudkyne boli prerozdelené nevybavené
veci k 30.6.2014, ktoré boli do jednotlivých oddelení prerozdelené po sudkyni Mgr. Ingrid Pospíšilovej
Degmovej. Z uvedeného vyplýva, že predmetná vec bola pridelená sudkyni Mgr. Ivane Fekete v súlade
s Dodatkom č. 7 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III. na rok 2014. Pokiaľ ide o námietku

zaujatosti, vznesenú žalobcom k osobe zákonnej sudkyne, odvolací súd poukazuje na ustanovenie §
52 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť
námietkuzaujatosti(1).Vnámietkezaujatostimusíbyťokremvšeobecnýchnáležitostípodaniauvedené,
proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku
o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa,

okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety,
súdneprihliada; vtomtoprípadesavecnadriadenémusúdunepredkladá.Ustanoveniaoodstraňovaní
vád podania sa nepoužijú (2). Podľa § 53 ods. 1 C.s.p. námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr
do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr
uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Z uvedených ustanovení C.s.p. vyplýva, že námietka zaujatosti vznesená žalobcom v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie nemá zákonné náležitosti, keďže absentuje uvedenie dôvodu, pre ktorý
má byť sudca vylúčený z prejednania veci ako aj to, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode
vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Na takto uplatnenú námietku preto súd
neprihliadol. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca mal vedomosť o tom, že v predmetnej veci koná ako

zákonná sudkyňa Mgr. Ivana Fekete odo dňa 6.4.2016, kedy mu bolo doručené uznesenie o prerušení
predmetného konania zo dňa 17.2.2016, č. k. 6 C 54/2012-216, v znení opravného uznesenia zo dňa
18.4.2016, vydané zákonnou sudkyňou, teda za účinnosti O.s.p. Podľa § 15a ods. 2, 3 O.s.p. účastník
môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca,
o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca

vylúčený(2).Vnámietkezaujatostimusíbyťuvedené,protikomusmeruje,dôvod,prektorýmábyťsudca
vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie,
ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá (3). Napriek vedomosti žalobcu o osobe sudkyne prejednávajúcej predmetnú vec
od 6.4.2016, žalobca námietku zaujatosti, v súlade s ustanoveniami O.s.p., voči nej neuplatnil. Pokiaľ

žalobca namietal, že vec rozhodovala sudkyňa Okresného súdu Bratislava III., ktorého sa predmet sporu
týka,odvolacísúduvádza,žežalobcapodalsvojužalobunaOkresnýsúdBratislavaIII.,pričomnámietku
zaujatosti sudcov tohto súdu pre ich pomer k veci, postupom podľa § 15a O.s.p., neuplatnil. Odvolací
súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
6.10. K tvrdeniu žalobcu, že vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2 Co

133/2014 rozhodovala zaujatá sudkyňa JUDr. Mária Hajdínová, ktorá bola uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Nc 5/2016 zo dňa 18.5.2016 vylúčená z konania a
rozhodovania vo veci vedenej pod sp.zn.. 2 Co 88/2015, keďže nebola garantom spravodlivosti súdneho
konania, bola zaujatá voči žalobcovi, odvolací súd uvádza, že JUDr. Mária Hajdínová bolavylúčená z prejednania dotknutej veci, s prihliadnutím na prísnejšie kritérium objektívnej nestrannosti, z
dôvodu, že vec pred súdom prvej inštancie prejednala a rozhodla jej dcéra JUDr. Jeannette Hajdinová.
6.11.Odvolateľvodvolanívytýkalsúduprvejinštancie,ženevykonalžalobcomnavrhovanédokazovanie

za účelom ustálenia majetkových pomerov dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o., pred konkurzom a po skončení
konkurzu, nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Ladislava Vargu, nevysporiadal sa s návrhom
na vykonanie dôkazu pripojením spisu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 25 Cb 70/06, žalobcovi
neumožniloboznámiťsasovšetkýmidôkazmiprezentovanýmižalovanýmakoajvyjadriťsaknim.Pokiaľ
ideopotrebuzisťovaniamajetkuspoločnostiLIVAKPLAST,s.r.o.,včasepredvyhlásenímapovyhlásení

konkurzu na túto spoločnosť, vykonanie dokazovania výsluchom svedka, pripojením spisu sp. zn. 25 Cb
70/06, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v prejednávanej
veci nebol preukázaný žalobcom označený nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III.,
preto potom, ak nebola preukázaná jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup), ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne
(nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody), bolo by nehospodárnym vykonávať dokazovanie majetkových pomerov dlžníka, príp.
ďalšie dokazovanie týkajúce sa výšky škody. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, podľa
ktorej súd prvej inštancie žalobcovi neumožnil oboznámiť sa so všetkými dôkazmi prezentovanými
žalovanýmakoajvyjadriťsaknim.Vyjadreniežalovanejkžalobeboložalobcovidoručenédňa8.10.2012
(č. l. 66 spisu), ďalšie vyjadrenie žalovanej bolo žalobcovi doručené na pojednávaní konanom dňa

22.1.2013, ako to vyplýva zo zápisnice na č. l. 82 až 86 spisu (konkrétne z jej časti na č. l. 83). Žalovaná
vo vyjadreniach nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, žiadne ani v konaní nepredkladala, preto je uvedená
námietka žalobcu nedôvodná.
6.12. Pokiaľ odvolateľ v konaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.4MCdo20/2009zodňa30.5.2011odvolacísúduvádza,žeuvedenérozhodnutieniejeaplikovateľné

na prejednávaný prípad, keďže uvedené konanie sp. zn. 4 M Cdo 20/2009 sa týkalo rozhodnutia (ktorým
mala byť žalobkyni spôsobená škoda), ktoré bolo v dovolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej
republiky zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a vec bola vrátená prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie, ktorým mala byť škoda spôsobená žalobcovi v prejednávanom
prípade, však nebolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, konanie v uvedenej veci

bolo zastavené z dôvodu výmazu žalovaného z obchodného registra ex offo. Obdobne je tomu tak aj
v prípade nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.7.2012, sp. zn. IV. ÚS
159/2012, na ktorý rovnako poukazoval odvolateľ vo svojom odvolaní. Odvolateľ v konaní poukazoval aj
na rozhodnutie vo veci T-479/14, Kendrion NV, proti Európskej únii. Uvedeným rozhodnutím Všeobecný
súd uložil Európskej únii povinnosť zaplatiť spoločnosti Kendrion NV náhradu majetkovej a nemajetkovej

škody titulom nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie vo veci. Odvolaciemu súdu z kontextu
odvolania žalobcu nie je zrejmý súvis s prejednávanou vecou a považoval aj túto odvolaciu námietku
žalobcu za nedôvodnú.
6.13. Žalobca v odvolaní zároveň žiada priznať nemajetkovú ujmu vo výške 14.800,- € za nesprávny
úradný postup v konaní súdu prvej inštancie, sp. zn. 6 C 54/2012 spočívajúci v prieťahoch v konaní,

konštatovaných nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 709/2016 zo dňa
22.6.2017. Podľa § 371 C.s.p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Podľa § 140 ods. 1, 2
C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo (1).
Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe
(2). Z uvedeného ustanovenia § 140 Cs.p. vyplýva, že zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje

uplatnenéprávo,návrh,ktorýmsauplatňujeinéprávoapodstatnázmenaalebodoplnenierozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody
titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v predčasnom vyznačení právoplatnosti v konaní
vedenom pod sp. zn. 42 Rob 2/04 (neskôr sp. zn. 23 Cb 69/2006) a nezákonnom prerušení konania
sp. zn. 23 Cb 69/2006. V odvolaní sa žalobca domáha priznania nemajetkovej ujmy v sume 14.800,- €

titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C
54/2012.Zodvolaniažalobcuvšakniejezrejmé,čiideonávrh,ktorýmžalobcarozširujeprávouplatnené
v tomto konaní o sumu 14.800,- € alebo ide o návrh, ktorým žalobca uplatňuje iné právo (nemajetkovú
ujmu), ako právo, ktorého sa domáhal pred súdom prvej inštancie (náhrada majetkovej škody). Odvolací
súd poukazuje na to, že v každom prípade by išlo o zmenu žaloby, ktorá s poukazom na §

371 C.s.p., v spojení s § 470 ods. 1 C.s.p. nie je v odvolacom konaní prípustná.
6.14. Odvolateľ v konaní namietal aj prerušenie konania v prejednávanej veci uznesením súdu prvej
inštancie zo dňa 17.2.2016, č. k. 6 C 54/2012-216, v znení opravného uznesenia zo dňa 18.4.2016, č.
k. 6 C 54/2012-221. Odvolací súd uvádza, že o prerušení konania bolo právoplatne rozhodnuté, keďodvolacísúduznesenímzodňa29.9.2017,č.k. 3Co245/2016-235,oprerušeníkonaniarozhodol
tak, že odvolaním napadnuté uznesenie zrušil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2017.
Uvedená námietka odvolateľa je preto nedôvodná.

6.15. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, odvolací
súdu uvádza, že medzi procesné podmienky patrí právomoc súdu vec prejednať, príslušnosť súdu
(vecná, osobitná výlučná alebo kauzálna), procesná subjektivita strán sporu, procesná spôsobilosť,
prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci. Odvolací súd nezistil v konaní nedostatok
procesných podmienok, preto považuje uvedenú odvolaciu námietku za nedôvodnú.

6.16. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri tomto odvolacom dôvode ide o taký postup
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pri ktorom súd zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval podľa § 191 C.s.p., keď dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal

na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.
6.17. Pokiaľ odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v tomto nepochybil, na vec aplikoval
správny právny predpis (zákon č. 514/2003 Z. z.), pričom tento aj správne interpretoval a
zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Uvedenú odvolaciu námietku preto
odvolací súd považuje za nedôvodnú.
6.18. Pokiaľ odvolateľ namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený a je

preto nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004 „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z

tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ Podľa názoru
odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám uvedeným v
citovanom uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila.

Súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Preto uvedenú odvolaciu námietku odvolateľa považoval odvolací súd
za nedôvodnú.

7. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obsah odvolania žalobcu vo vzťahu k výroku
napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov
výslovne v nich uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali

vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, postupom podľa § 387 odsek 1 C.s.p., ako vecne
správny potvrdil.

8. Odvolateľ napadol odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací súd

výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania potvrdil, keďže žalovaná bola v konaní úspešná v
plnom rozsahu, preto podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. má aj nárok na plnú náhradu
trov konania.9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).