Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202423
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8515202423.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692, proti povinnému: R. F.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.XXX,XXXXXQ.,vkonaníovymoženie1155,75eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi,
Exekútorský úrad Svidník, so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, IČO: 36164020 vo výške
2,76 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Súdny poplatok za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie v sume
16,50 EUR oprávnenému n e v r a c i a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.5.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného - PRO CIVITAS s. r. o. na

vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2015, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31.3.2015 a exekučného
titulu právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO
SÚDUzriadenéhopriROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNAAMEDIAČNÁ,a.s.,sp.zn.ISB1010005zodňa
14.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2011 a vykonateľnosť dňa 22.11.2011. Oprávnený
sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 1 155,75 eur,
úroku vo výške 23 % ročne zo sumy 1 155,75 eur od 2.8.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 1 155,75 eur od 2.8.2010 do zaplatenia, dlžných úrokov a úrokov z omeškania
vo výške 49,72 eur, dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 317,16 eur trov predchádzajúceho
konania vo výške 60,91 eur - poplatok za rozhodcovské konanie, trov oprávneného v exekučnom konaní
vovýške16,50eurzazaplatenýsúdnypoplatokatrovexekúcie.Spolusnávrhomnavykonanieexekúcie
uhradil kolkovými známkami aj súdny poplatok.

2. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/309/2015 zo dňa 30.8.2019 bol rozhodnuté o pokračovaní v
exekučnom konaní s právnym nástupcom doterajšieho oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 (obchodná spoločnosť dobrovoľne vymazaná
z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 9.8.2017), a to obchodnou spoločnosťou
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava mestská časť Nové
Mesto, IČO: 47 967 692.3. Dňa 2.3.2016 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu oprávneného späťvzatie návrhu na vykonanie
exekúcie doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.2.2019. V späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie
oprávnený žiadal aj o vrátenie súdneho poplatku vo výške 16,50 eur. Súdny exekútor žiadal aj náhradu

trov exekúcie vo výške 44,39 eur, predstavujúcich odmenu súdneho exekútora v sume 33,19 eur podľa
vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a hotové výdavky v sume 3,80 eur (odmena spolu s hotovými
výdavkami vrátane DPH predstavuje sumu 44,39 eur).

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „EP“) ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

6. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 65 ods. 1 Civilného sporového poriadku právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania
ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

9. Podľa § 37 ods. 3, 4 EP proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v
prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len
ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto
skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod
práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť
v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia
návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení

v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. Ak k prevodu alebo
prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
pokračujeexekútorvovykonávaníexekúcienazákladepôvodnéhopoverenia,kuktorémupriložíoriginál
právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

10. Podľa § 38 ods. 3 EP ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd
poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.

11. Podľa § 47 ods. 3 EP ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako
mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške

ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Dodoručeniapovereniasúdunavykonanieexekúciemávšakexekútornárokibanaodmenuzaspísanie
návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

12. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

13. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie.

14. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

15. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Podľa § 256 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Podľa položky č. 13 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „zákon o
súdnych poplatkoch“), zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi je súdny poplatok 16,50

eur Podľa Poznámky č. 1 k tejto položke poplatok podľa písmena a) platí poplatník podľa § 2 ods. 1
písm. e) tohto zákona. V odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú.

18. Podľa § 2 pís. e) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je oprávnený v exekučnom konaní.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol
povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti,
ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti,
ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený,
súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu

súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

20. Podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo

vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej
inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa
poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu

konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

K I. výroku tohto uznesenia:

21. Vzhľadom na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným skôr, ako súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie podľa § 38 ods. 3 EP zastavil.

K II. výroku tohto uznesenia:

22.Prirozhodovaníotrováchkonaniavychádzalsúdzprocesnejzodpovednostiúčastníkazazastavenie

konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že zavinenie na zastavení konania možno pripísať oprávnenému,
keďže tento zobral návrh na vykonanie exekúcie späť bez udania dôvodu jeho späťvzatia, teda
späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie zavinil zastavenie exekučného konania. Za tejto procesnej
situácie súd rozhodol, že nárok na náhradu trov exekučného konania má povinný, keďže tomuto v
priebehu exekučného konania žiadne trovy konania nevznikli súd mu ich náhradu nepriznal.

K III. výroku tohto uznesenia:

23. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania vo výške 44,39 eur s DPH pozostávajúce z
odmenyvovýške33,19eur,hotovýchvýdavkovvovýške3,80euraDPHzodmenyahotovýchvýdavkov

vo výške 7,40 eur, a to podľa § 203 ods. 1 a nie podľa § 47 ods. 3 EP.

24. Súd nespochybňuje skutočnosť, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a že
exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je potrebnéuviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať vynaloženie hotových výdavkov.
Zároveň je pritom potrebné rozlišovať dva časové momenty, a to začatie exekučného konania a moment

udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína doručením návrhu na vykonanie
exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie však môže exekútor začať
vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať jednotlivé úkony smerujúce k
zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Uvedené je dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách
exekučného konania, resp. exekúcie. Aj samotný EP rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia

vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade bolo zastavené exekučné konanie, nie
exekúcia, keďže poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi nebolo udelené.

25. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má
exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne
vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje za prvou vetou, ktorá upravuje výšku

trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky
po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Trovy exekúcie
vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti donútil
oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však upravuje aj výnimky z tohto pravidla,
a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky použiť aj pri rozhodovaní o trovách

pri zastavení exekučného konania. cit. § 47 ods. 3 EP priamo upravuje iba otázku výšky trov
exekúcie, resp. exekučného konania, neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie
alebo exekučného konania hradiť. Aj keď z § 47 ods. 1 prvá veta EP sa nepriamo natíska úvaha,
že trovy exekúcie, resp. exekučného konania pri úhrade pohľadávky najneskôr v lehote na podanie
námietokprotiexekúciiplatípovinný(čovyplývazvyššieuvedenejvšeobecnejzásady,žetrovyexekúcie

znáša povinný a zo skutočnosti, že ak povinný plnil pohľadávku, s najväčšou pravdepodobnosťou bolo
exekučné konanie, resp. exekúcia začatá oprávnene), nemusí to platiť bezvýhradne. Posúdenie, kto má
povinnosť nahradiť trovy exekúcie, resp. exekučného konania závisí od okolnosti jednotlivého prípadu.
Z uvedeného je možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecná, teda vzťahuje sa na
všetky prípady rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo exekútorovi udelené

poverenie na vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie analogicky použiť v
každom takomto prípade.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi
nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do

zápisnice exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora je
osobitnou odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov.
Aj z § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie (podľa
ktorého si exekútor uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur) je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení
exekúcie, teda o odmenu v prípade, ak už bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie na udelenie

exekúcie. Súd nemôže ísť nad rámec zákona a priznať exekútorovi odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd
preto odmenu vo výške 33,19 eur exekútorovi nepriznal.

27. Súd priznal exekútorovi trovy exekučného konania iba vo výške 2,76 eur s DPH predstavujúce
poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia a za doručenie späťvzatia oprávneného spolu

vo výške vo výške 2,30 eur. Na ich náhradu za analogického použitia § 203 ods. 1 EP zaviazal súd
oprávneného, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pretože späťvzatím návrhu na
vykonanie exekúcie zavinil zastavenie exekučného konania.

28. Okrem vyššie priznaných trov exekúcie si súdny exekútor ako hotové výdavky uplatnil aj náklady

na spotrebu kancelárskeho materiálu vo výške 1,80 eur s DPH. Otázku náhrady hotových výdavkov,
konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16
z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok
hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a
telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky

materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.
perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto anizákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti, alebo jej úkonov.

Súd súdnemu exekútorovi preto nepriznal odmenu za kancelárske potreby vo výške 1,20 eur. Na
záver súd dodáva, že požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu vo výške 1,20 eur
by súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania
skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením
napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.

K V. výroku tohto uznesenia:

29. Vzhľadom na žiadosť oprávneného o vrátenie súdneho poplatku súd rozhodol V. výrokom tohto
uznesenia aj o tom, že tento súdny poplatok oprávnenému nevracia, nakoľko v exekučnom konaní
je súdny poplatok v sume 16,50 eur (položka č. 13 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v znení

účinnom do 31.3.2017) splatný a zaplatený zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi a nie za návrh na vykonanie exekúcie (teda za úkon podania žiadosti nezávisle od
toho, či súd súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie alebo nie ). Ustanovenie 11 ods. 1 a ods. 3
zákonaosúdnychpoplatkochtak,akojevyššiecitovaný,neupravujemožnosťsúduvrátiťsúdnypoplatok
zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, ktorý je splatný podaním tejto žiadosti. Tieto

ustanovenie upravujú iba vrátenie poplatku zaplateného na základe nesprávneho rozhodnutia súdu,
alebo v prípade, ak bolo konanie zastavené pre nedostatok právomoci taktiež je tam upravené vrátenie
poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania.

Poučenie:

Proti I., III. a IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m) C.s.p.). Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.