Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200648
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5619200648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobcu: C.. U. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. U., F. XXX/X, zastúpenému Advokátska kancelária
JUDr. Marcel Mašan, s.r.o. so sídlom Veľký Slavkov, Školská 257, IČO: 36 858 935 proti žalovanej: C.
U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. U., X. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so
sídlom G. U., T. XXX, o zaplatenie 25 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 20C/6/2019-172 zo dňa 26. 08. 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
zaplatenia voči žalovanej sumy 25 000,- eur spolu s príslušenstvom z dôvodu jej bezdôvodného
obohatenia. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ust. § 451, § 456 a § 458
Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného
obohatenia, ktoré mala získať žalovaná rekonštrukciou bytu v roku 2010 až 2012, na ktorú podľa
svojho tvrdenia prispel žalobca. Tento výšku bezdôvodného obohatenia odvodzoval od ceny bytu pred

rekonštrukciou a ceny bytu, za ktorú v roku 2018 žalovaná byt odpredala. Súd prvej inštancie však
uviedol, že na cenu bytu vplývala nielen rekonštrukcia ukončená v roku 2012, ale aj ďalšia rekonštrukcia
bytového domu z roku 2015, 2016, resp. všeobecný nárast cien nehnuteľností. Žalobca tak neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom požadovanej sumy, že táto predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia. O
trovách konania rozhodol súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na úspech
strán v konaní. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Dôvodil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP s tým, že sa nestotožnil so závermi
súdu, ktoré sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Podľa jeho názoru jednoznačne preukázal výšku
investície do predmetnej nehnuteľnosti, a to jednak faktúrami, jednak výpismi z účtov o úhrade úveru,
ako aj ďalšími dokladmi, vrátane dokladu o cene bytu pred rekonštrukciou a o cene bytu, za ktorú bol
tento predaný žalovanou. Súd si nekriticky osvojil tvrdenia žalovanej o tom, že tento byt žalobca užíval
a tým spotreboval investíciu vloženú do bytu. Súd opomenul, že túto nehnuteľnosť po rekonštrukcii

užívala aj žalovaná spolu so svojimi deťmi, a teda benefity vyplývajúce z tejto rekonštrukcie užívala vo
väčšom rozsahu ako žalobca. Napriek tomu, že žalobca predložil všetky doklady preukazujúce výšku
bezdôvodného obohatenia, toto súd považoval za nepodstatné a pokúsil sa preniesť na žalobcu aj
dôkazné bremeno na preukázanie toho, čo tvrdila žalovaná, teda, že k takej výške bezdôvodnéhoobohatenia nedošlo. Pokiaľ ide o nesprávne vyhodnotenie skutkových zistení, poukázal na to, že súd
sa žiadnym spôsobom relevantne nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, tieto nevyhodnotil
a neuviedol, prečo na základe týchto dôkazov dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia. Je nesporné, že žalobca investoval do nehnuteľnosti
najmenej 25 000,- eur a zároveň bola nehnuteľnosť žalovanej predaná o 36 000,- eur drahšie ako bola jej
nadobúdacia hodnota. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie o trovách konania. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že s obsahom
odvolania nesúhlasí. Samotný rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, vydaný
na základe objektívne zisteného skutkového stavu, ktorý je preskúmateľný a zrozumiteľný. Je toho
názoru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil a vyhodnotil a v plnom rozsahu sa stotožnil s
jeho skutkovými a právnymi závermi. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že údajne preniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdenia
žalovanej na žalobcu, s tým nesúhlasila. Žalovaná len rozporovala tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe,
že jeho pričinením došlo u nej k bezdôvodnému obohateniu vo výške 25 000,- eur. Priklonila sa k
záveru, že žalobca nepreukázal reálnu výšku zhodnotenia bytu žalovanej, ku ktorému došlo v roku 2012.
Okrem toho nesprávne je tvrdenie, že si súd nekriticky osvojil tvrdenie žalovanej, že žalobca užíval byt

a spotreboval tak svoju investíciu. Takéto niečo v odôvodnení rozsudku súd netvrdil. Tvrdenia uvedené
v odvolaní sú účelové a neprinášajú žiadne nové zistenia, ani tvrdenia, ktoré by neboli použité v konaní
súdu prvej inštancie, resp. by sa s nimi súd nevysporiadal. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil.
4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že poukazuje na dôvody odvolania. Navyše,

čo sa týka otázky znaleckého dokazovania, ktoré by riešilo zhodnotenie bytu, považoval za nadbytočný,
resp. išlo o dôkaz, ktorý mala zabezpečiť žalovaná, keďže spochybňuje dôkazy predložené žalobcom.
Opakovane žiadal odvolaniu vyhovieť.

5.Vosvojomvyjadrenížalovanáuviedla,ženaďalejsdôvodmiodvolanianesúhlasí.Čosatýkamomentu

zhodnotenia bytu, a teda aj výšky bezdôvodného obohatenia, stotožňuje sa s názorom súdu prvej
inštancie,ktorýjeplnevsúladesustálenoupraxouavýkladomust.§451ods.2Občianskehozákonníka.
Žalovaná nemala povinnosť zabezpečiť žiadny dôkaz. Naopak je to žalobca, ktorý je povinný preukázať
výšku svojho nároku a keďže ju počas celého konania nepreukázal, súd správne žalobu zamietol. Tiež
opakovane žiadala, aby súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 až § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka
vydania bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca tvrdil, že toto bezdôvodné obohatenie u žalovanej
vzniklo tým, že v roku 2012 bola vykonaná rekonštrukcia bytu žalovanej, na ktorej sa aj on finančne
podieľal. V roku 2018 žalovaná byt predala, avšak žiadne finančné vyrovnanie mu nedala. Výšku

bezdôvodného obohatenia odvodzoval od hodnoty bytu z roku 2010 pred rekonštrukciou a rozdielom
medzi sumou, za ktorú bol predmetný byt v roku 2018 predaný.

8. V zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V zmysle § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa
plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

9. V tomto prípade svoj nárok žalobca skutkovo vymedzil tak, že žil v spoločnom byte vlastnícky

patriacom žalovanej, pričom v tom čase zdieľali spoločnú domácnosť a spoločne hospodárili. V roku
2010 žalovaná ako dlžníčka a žalobca ako spoludlžník uzatvorili zmluvu o úvere, ktorý bol žalovanej
poskytnutý vo výške 13 300,- eur. Z týchto finančných prostriedkov bola vykonaná rekonštrukcia bytu
žalovanej. Podľa tvrdenia žalobcu na rekonštrukciu prispel tiež svojimi finančnými prostriedkami, ktorýmidisponoval na účte vo výške 9 030,77 eur. Rekonštrukcia bytového domu, v ktorom sa nachádzal aj byt
žalovanej, bola vykonaná v roku 2015 a 2016, žalovaná v roku 2018 byt predala za sumu 75 000,- eur. Z
vyjadrenia realitnej kancelárie Deal Real Estate, s.r.o. Liptovský Mikuláš, ktorá žalobcovi odpovedala na

jeho dopyt, aké sú ceny nehnuteľností - trojizbových bytov v rokoch 2016 až 2017 je uvedené, že ceny sa
odvíjajú od viacerých faktorov, najmä ako je dopyt, lokalita, stav bytu, vek bytových domov, v ktorom sa
nehnuteľnosť nachádza, pričom v roku 2016 až 2017 sa pohybovali ceny trojizbových bytov v prepočte
na 1 m2 byt v pôvodnom stave a bytový dom nad 30 rokov od 600,- eur/1 m2 až po viac ako 1 000,- eur/1
m2. Vyjadrenie bolo z 02. 02. 2019. V zmysle § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená,
ak zákon neustanovuje inak. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka,
ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne následky. V tomto prípade bolo
teda na žalobcovi, ktorý tvrdil, že na jeho úkor sa žalovaná bezdôvodne obohatila, aby túto skutočnosť
preukázal a zároveň hodnoverným spôsobom preukázal aj výšku bezdôvodného obohatenia. Podľa ním

opísaného skutkového stavu a tvrdení uvedených v žalobe a v priebehu súdneho konania investoval do
bytu žalovanej, ktorá pri jeho predaji v roku 2018 sa obohatila. Vzhľadom na ust. § 451 OZ by na základe
popísaného skutkového stavu prichádzal do úvahy majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, resp. v zmysle ust. § 454 plnenie za niekoho, čo podľa práva mal plniť sám.

10. Na základe takto zistených skutočností je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom a v akej výške došlo na jeho úkor k bezdôvodnému
obohateniu u žalovanej, pričom poukázal na skutočnosť, že nemožno vychádzať z hodnoty bytu pred

rekonštrukciou a ceny bytu, za ktorú bol odpredaný, tieto úvahy boli správne. Navyše, v tomto prípade,
ako vyplynulo aj z predloženej listiny - odpovede realitnej kancelárie, táto neuvádzala konkrétnu cenu
bytu, ktorú tento mal mať pred rekonštrukciou v roku 2010 (ceny pohybujúce sa v rozpätí od - do za
roky 2016 až 2017). Tak ako na to upozornil aj súd prvej inštancie, v danom prípade v roku 2015 až
2016 prebehla rekonštrukcia bytového domu a navyše na samotnú cenu bytu, ktorý bol predaný v roku

2018 mal vplyv aj dopyt, kedy je všeobecne známa skutočnosť, že ceny nehnuteľností rastú. S takýmito
závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. K veci samotnej odvolací súd ešte podotýka, že v
tomto prípade úver vo výške 13 300,- eur bol poskytnutý žalovanej ako dlžníčke a podľa zmluvy táto mala
povinnosť ho splácať. Pokiaľ teda žalobca prispieval na splácanie tohto úveru (ktorý bol následne použitý
na rekonštrukciu), nemožno to hodnotiť, že zhodnotil byt, ale vznikol mu len nárok na prípadné vrátenie

ním vynaložených finančných prostriedkov na zaplatenie úveru, ktorý sa zaviazala hradiť žalovaná ako
dlžníčka (plnil za dlžníka).

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti,
ktorébyneboliprejednanéprvoinštančnýmsúdom,resp.ktorébybolispôsobiléinakvyhodnotiťskutkový

alebo právny stav odvolacím súdom, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal voči žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).