Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. jún 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Pc/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120208771
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120208771.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci

navrhovateľa - maloleté dieťa: W. A., D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť
zapreté: O. B., D.. X.X.XXXX, N. W. P., H..Č.. N. A. XXX, a matke: F. A., D.. XX.XX.XXXX, N. W. P. Č.. XX,
o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.11.2020, doručeným súdu dňa 19.11.2020, domáhal zapretia

otcovstva k maloletému, a to proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté, ako aj proti matke
maloletého.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, odbor
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol ustanovený
uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/23/2020-15 zo dňa 24.6.2020, právoplatným dňa 8.7.2020,
za opatrovníka pre maloletého W. A. na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva. Uznesením

Okresného súdu Trnava č.k. 13Pc/14/2020-13 zo dňa 19.10.2020 súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré
svedčí O. B. voči maloletému W. A. a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie
rodičom dieťaťa je v záujme maloletého W. A.. Návrh na zapretie otcovstva bol podaný na podnet
bývalého partnera matky F. G.X., ktorý žil na rovnakej adrese ako maloletý W. s rodinou a tiež kde žil aj
právny otec maloletého, O. B.. F. G. v podnete uvádzal, že s matkou maloletého mal v rozhodujúcom
čase na splodenie dieťaťa pohlavný styk, v dôsledku čoho otehotnela a narodil sa maloletý, preto trvá na
tom, že on je biologickým otcom dieťaťa. Medzi O. B. a F. G. dlhodobo pretrvávajú konflikty v súvislosti

s otcovstvom maloletého. I keď maloletý považuje za svojho otca O. B., je v pravidelnom kontakte aj s
F. G., ktorý maloleté dieťa konfrontuje s tým, že on je jeho biologický otec, čo dieťa privádza do neistoty
a má zlý vplyv na jeho psychický vývoj. Počas konania o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva k
maloletému W. sa jeho právni rodičia vyjadrili, že s konaním o zapretie otcovstva súhlasia, nakoľko sa
jednoznačne vylúči alebo potvrdí otcovstvo O. B.. Na základe uvedeného, ako opatrovník maloletého
bol toho názoru, že je v záujme maloletého jednoznačne preukázať, kto je jeho biologickým otcom.

3. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa na pojednávaní
kde uviedol, že s návrhom nesúhlasí a je presvedčený o tom, že on je biologickým otcom maloletého
W.. S matkou maloletého nadviazal vzťah a nejakú dobu spolu žili v Piešťanoch, práve počas tejto doby
došlo k splodeniu maloletého W.. Ďalej uviedol, že vo vzťahu s matkou boli približne do doby, kým malW. 5 rokov, teraz spolu už nežijú, naďalej je však v telefonickom kontakte s matkou a aj s dieťaťom. V
súčasnosti si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplní, no v predchádzajúcom období matke na výživu
dieťaťa platil. V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa mal intímny vzťah s matkou iba on. Muž, ktorého

otcovstvo má byť zapreté ďalej potvrdil, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa, v kontakte s p. G.
on ani matka vôbec neboli. Preto sa považuje za biologického otca dieťaťa a aj maloletý W. ho rovnako
považuje za svojho otca.

4. Matka maloletého sa k návrhu písomne nevyjadrila, vyjadrila sa na pojednávaní kde uviedla, že s

návrhom nesúhlasí, nakoľko vo vzťahu s p. G. v čase rozhodnom pre splodenie maloletého W. už neboli.
S p. G. mali spolu vzťah dávnejšie, pričom z tohto vzťahu sa im v roku 2004 narodila dcéra V. A.. K
určeniu otcovstva voči V. došlo súhlasným vyjadrením rodičov. Vo vzťahu s p. G. bola matka niekedy od
konca roku 2002 do konca roku 2005, kedy prestali spolu žiť pre pretrvávajúce nezhody. Naďalej však
zostali v kontakte kvôli dcére. Aj v období po ukončení vzťahu mala matka s p. G. intímny styk 1 alebo 2
krát, bolo to najneskôr do obdobia roku 2008 maximálne 2009. O tom, že by mal byť biologickým otcom

maloletého W., začal p. G.Ľ. hovoriť keď mal W. 3 alebo 4 roky, matka sa čudovala prečo to hovorí,
dovtedy to nespomínal, pričom začal hovoriť, že W. sa podobá na Z. a na jeho uja, ktorého matka ani
nepoznala. Na tieto jeho vyjadrenia matka vtedy nereagovala. V tom období sa matka p. G. vyhýbala,
pretože mali vždy konflikt, keď sa stretli. V období, keď už bola vo vzťahu s O. B., prišiel p. G. za ňou
s tým, že kvôli exekúcii nemá kde bývať a požiadal ju, či by mu umožnila bývať v jej letnej kuchyni,

pretože pokiaľ si bude musieť platiť bývanie, nebude jej môcť platiť výživné na V., ktoré aj dovtedy platil
len sporadicky. Matka súhlasila s tým, aby sa ubytoval v letnej kuchyni a následne sa na krátke obdobie
niekoľkých mesiacov odsťahovala do Piešťan aj s O. B., pričom práve v tomto období došlo k splodeniu
maloletého W.. P. G. nemôže byť otcom maloletého W. aj z toho dôvodu, že v čase kedy matka bývala
v Piešťanoch a kedy došlo k splodeniu W., sa spolu nikdy nestretli a dokonca p. G. ani nevedel, kde v

Piešťanoch matka býva. Vo vzťahu s O. B. bola matka asi od roku 2011, určitú dobu viedli aj spoločnú
domácnosť. V čase rozhodnom pre splodenie W. intímny vzťah s nikým iným okrem O. B. nemala a aj to
bol dôvod, prečo po narodení dieťaťa, došlo k určeniu otcovstva voči nemu ich súhlasným vyhlásením.
Aj samotný maloletý W. považuje za svojho otca práve O. B.. V priebehu tohto konania, p. G. objednal
sadu na určenie otcovstva pomocou testu DNA a za prítomnosti pracovníčky CDR Trnava maloletému

W. odobrali vzorku DNA a rovnako tak aj p. G., ktoré boli zaslané na rozbor. V ďalšom období, po tom
ako prišli výsledky, v zmysle ktorých bolo otcovstvo označeného muža, ktorým bol p. G. voči maloletému
W. vylúčené s pravdepodobnosťou otcovstva 0,00 %, sa p. G. viac neozval. Matka na záver uviedla,
že vedela, že p. G. nie je otcom W. a toto vždy aj tvrdila, no nemala mu to ako preukázať, až teraz, keď
bolo nestranne rozhodnuté o tom, že jeho otcovstvo je vylúčené.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, ďalej listinami,
a to potvrdením od GHC GENETICS SK zo dňa 6.5.2021, oboznámil sa so spismi Okresného súdu
Trnava sp. zn. 13Pc/14/2020 a sp. zn. 40P/23/2020, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

6. Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté žila od
roku 2011 v Piešťanoch, kde spolu viedli aj spoločnú domácnosť, pričom boli spolu vo vzťahu a tento
vzťah mal intímny charakter. V čase rozhodnom pre splodenie maloletého W. nemala matka s nikým
iným intímny vzťah, p. G. ani nevedel kde matka so svojim partnerom býva, pričom určenie otcovstva
spravili ako matka tak aj muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Tento ich vzťah trval aj po narodení maloletého W., približne do doby kým mal maloletý 5 rokov.

7. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, na pojednávaní uviedol, že je presvedčený o tom, že je
biologickým otcom maloletého W., potvrdil to čo uviedla matka, že s ňou žil v Piešťanoch v čase, keď
bol splodený maloletý, pričom v tomto čase rozhodnom pre jeho splodenie mal intímny vzťah s matkou

iba on a s p. G.Ý. v kontakte neboli. Maloletý W. považuje za otca práve muža, ktorého otcovstvo má
byť zapreté.

8. Z potvrdenia spoločnosti GHC GENETICS SK, s.r.o., zo dňa 6.5.2021, o určení otcovstva
pomocou testu DNA súdu vyplýva, že objednávateľ F. G., (označený ako A191-21 muž) si objednal

určenie testu DNA pod č. objednávky A191-21, keď tento doručil špecifikované vzorky so žiadosťou,
aby vyššie uvedená spoločnosť označila, či tento objednávateľ môže byť biologickým otcom
testovaného dieťaťa alebo či je jeho otcovstvo vylúčené; ak nie je otcovstvo vylúčené tak stanoviť
pravdepodobnosť otcovstva. Na základe vyhodnotenia výsledkov tohto vyšetrenia boli vypočítanéhodnoty pravdepodobnosti otcovstva (W) a indexu otcovstva (PI), pričom výsledok W bol 0,00 % a
výsledok PI bol 0. Zo záveru testovania vyššie uvedenej spoločnosti vyplýva, že otcovstvo F. G. voči
maloletému W. je vylúčené.

9. Podľa § 105 písm. c) Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konaniami vo veciach
určenia rodičovstva sú: konanie o zapretie otcovstva.

10. Podľa § 106 CMP, na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého

obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd
toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

11. Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.

12. Podľa § 108 ods. 3 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého

otcovstvo má byť zapreté.

13. Podľa § 84 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

14. Podľa § 90 ZR, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho
určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

15. Podľa § 91 ods. 1 a 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným

vyhlásením rodičov. (1) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo
pred súdom. (2)

16. Podľa § 93 ods. 1 až 3 ZR, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by

mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. (1) Aj
matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. (2) Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane. (3)

17. Podľa § 96 ods. 1 a 2 ZR, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa

lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. (1) Ak súd
rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí
zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na
zapretie otcovstva. (2)

18. Podľa Čl.4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom
konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné,
informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je
účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti

na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

19. Podľa Článku 7 bod 1. a 2. Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je ihneď po narodení
zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať
svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. (1.) Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,

zabezpečujú uplatňovanie týchto práv v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných
medzinárodných právnych dokumentov v tejto oblasti, zvlášť v prípade, ak by dieťa inak štátnu
príslušnosť nemalo. (2.)

20. Ustanovenie § 90 ZR vymedzuje postavenie druhej domnienky určenia otcovstva tak, že sa

môže uplatniť len v prípade, ak otcovstvo nie je určené podľa prvej domnienky svedčiacej manželovi
matky. Použitie druhej domnienky sa uplatní v prípade, že sa nezosobášení biologickí rodičia dieťaťa
o určení otcovstva dohodnú. Nie je však vylúčené, aby svoje otcovstvo týmto spôsobom uznal aj muž,
ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa. Tomu sa prakticky nedá zabrániť, pretože ani súd, ani matrikanevykonávajú dokazovanie o otcovstve, ale len zaznamenajú, že došlo k právnemu úkonu - uznaniu
otcovstva rodičmi. Podľa druhej domnienky sa za otca dieťaťa potom považuje muž, ktorého otcovstvo
bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

21. V prípade ustanovenia § 93 ZR ide o špeciálnu úpravu zapieracieho práva v prípade, keď
otcovstvo k dieťaťu bolo určené na základe druhej domnienky. Lehota začína plynúť odo dňa určenia
otcovstva súhlasným vyhlásením. Cieľom ustanovenia lehoty na zapretie otcovstva je požiadavka
včasnej stabilizácie právnych pomerov dieťaťa. Ide o prekluzívnu a hmotnoprávnu lehotu, v rámci

ktorej musí byť právo uplatnené na súde. Aktívne legitimovaný na zapretie otcovstva určeného druhou
domnienkou je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, matka dieťaťa, dieťa,
resp. jeho opatrovník, ak je maloleté. Hmotnoprávnou podmienkou pre úspešné zapretie otcovstva
určeného druhou domnienkou je, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo
uznal. Zákon nešpecifikuje, z akého dôvodu by malo byť vylúčené, že nie je otcom dieťaťa. Do úvahy
prichádzajú viaceré dôvody, a to buď že s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie

dieťaťa alebo preto, že hoci v tej dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby bol sploditeľom dieťaťa napr.
pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa. Pre úspešnosť zapretia treba teda preukázať kvalifikovanú
okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúcu otcovstvo.

22. Náš právny poriadok, ktorý zakladá určovanie otcovstva na domnienkach, v záujme súladu medzi

otcovstvom biologickým a právnym poskytuje možnosť, aby domnienka založená na zovšeobecnenom
predpoklade mohla byť vyvrátená v prípade, keď dotknuté subjekty disponujú poznatkom, že na základe
domnienky ustálené právne otcovstvo sa nezakladá na pokrvnom základe. Procesne sa táto konštrukcia
premieta do inštitútu zapretia otcovstva.

23. Keďže uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva, avšak v záujme maloletého dieťaťa
bolo potrebné, aby bolo rozhodnuté kto je jeho biologickým otcom, bolo v predchádzajúcom konaní,
uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 13Pc/14/2020 - 13 zo dňa 19.10.2020, na návrh maloletého
dieťaťa zastúpeného kolíznym opatrovníkom rozhodnuté, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej
lehoty na zapretie otcovstva obom rodičom je v záujme maloletého dieťaťa.

24. Záujem maloletého na zapretí otcovstva teda vyplýva z jeho práva na poznanie svojich biologických
rodičov zakotveného v Dohovore o právach dieťaťa, pričom principiálne je tu vždy záujem na zosúladení
biologického a právneho otcovstva. Z vykonaného dokazovania má teda vyplynúť konkrétna osoba
majúca byť skutočným otcom maloletého dieťaťa, preto zapretie otcovstva je v záujme maloletého

dieťaťa, keďže pre dieťa má otázka totožnosti jeho biologických a právnych rodičov význam. Podľa
judikatúry ESĽP má principiálne jednotlivec veľmi vážny záujem na určení svojich predkov, a teda
aj svojej identity (Jäggi proti Švajčiarsku, rozhodnutie z 13.7.2006, sťažnosť č. 58757/ 00), pričom
najsilnejšíjetentozáujemnapoznanísvojichpredkov,predovšetkýmrodičov.Zároveňniejetátopotreba
dieťaťa vylúčená ani pre prípad atypických situácií ako úraz, choroba, kedy je nevyhnutné darcovstvo

od geneticky príbuzných osôb.

25. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd jednak výpoveďou matky a muža, ktorý je
v rodnom liste dieťaťa uvedený ako jeho otec za preukázané, že je vylúčené, aby biologickým otcom
maloletého dieťaťa bol F. G.Ľ.. Z ich zhodných tvrdení mal súd preukázané, že v čase rozhodnom pre

počatie maloletého Davida sa matka maloletého intímne stýkala len s O. B., s ktorým v tej dobe a ešte
aspoň 5 ďalších rokov žili vo vzťahu a v jednej domácnosti, iných intímnych partnerov nemala a s F. G.
sa v tom období ani len nestretla. Aj z toho dôvodu, že za biologického otca maloletého Davida matka
považovala O. B., ktorý sa aj sám cítil byť jeho biologickým otcom, rodičia súhlasne vyhlásili, že otcom
dieťaťa je O. B.. Matka sa v tomto období s F. G. intímne nestýkala, čo matka opakovane súdu uviedla

a o čom svedčí aj samotný výsledok testu DNA, ktorý matka súdu v priebehu konania predložila, a ktorý
otcovstvo F. G.P. k maloletému W. vylúčil. Na základe uvedeného preto súd návrh vo výroku I. tohto
rozsudku v celom rozsahu zamietol, keď nebolo v záujme dieťaťa aby otcovstvo muža, ktorý je v jeho
rodnom liste uvedený ako jeho otec, bolo zapreté.

26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.27. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

28. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

29. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku II. rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek
upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.