Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720205055
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6720205055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu,
vo veci starostlivosti o maloletú M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XXXX/XX, t.č. v ústavnej
starostlivosti B. Z. F. A. A. - F. F. S. XX, XXX XX A. A., zastúpenej kolíznym opatrovníkom V. D.,
dieťa rodičov - matky R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XXXX/XX, t.č. bytom D., R. Q. X,
a otca V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., K. X, t.č. bytom D., R. Q. X, za účasti prokurátora
(Okresná prokuratúra Zvolen, Krajská prokuratúra Banská Bystrica), o návrhu Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Zvolen (ďalej aj len „navrhovateľ") na vyslovenie splnenia podmienok osvojiteľnosti

maloletého dieťaťa, o odvolaní prokurátora a navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k.
18P/38/2020-64 zo dňa 17.02.2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že maloletá M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D.
XXXX/XX, t.č. v ústavnej starostlivosti B. Z. F. A. A. - F. F. S. XX, XXX XX A. A., zastúpenej kolíznym
opatrovníkom V. D., je osvojiteľná.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na
vyslovenie osvojiteľnosti maloletej.
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §101 ods. 1, §102 ods. 1 písm. a) zákona

č. 36/2005 Z.z. (ďalej v texte aj len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“), §38 ods. 1 a §139 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.“); konštatoval skutkový
stav, že predmetom konania je posúdenie návrhu navrhovateľa na zistenie podmienok osvojiteľnosti
u maloletej, kedy sa jedná o samostatný typ konania, kedy súd nerozhoduje o osvojení dieťaťa vo
vzťahu ku konkrétnym žiadateľom, ale zisťuje, či sú splnené zákonné podmienky pre vyslovenie tzv.
osvojiteľnosti dieťaťa. Po splnení podmienok osvojiteľnosti nie je potrebný súhlas rodičov maloletého
dieťaťa na osvojenie; podmienky osvojiteľnosti vyplývajú z ustanovenia §102 ods. 1 Zákona o rodine.

Rodičia maloletej po dobu najmenej 6 mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloletú, pričom v
prejavení záujmu im nebránila závažná prekážka (§102 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine). Posledný
osobný kontakt rodičov s maloletou bol dňa 03.03.2020. Maloletá sa narodila matke, ktorá bola v tom
čase maloletá a nejavila záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. Bezprostredne po narodení dieťaťa
dokonca súhlasila s osvojením maloletého dieťaťa. Keďže takýto písomný súhlas neudelil aj otec,
ktorý neskôr uznal otcovstvo k maloletej, písomný súhlas len jedného rodiča s osvojením považoval
okresný súd v tomto konaní za bezpredmetný. Krátko po narodení maloletej bol podaný návrh na

súd na vyslovenie osvojiteľnosti dieťaťa, avšak v rámci konania sa blízka rodina matky aj samotná
matka vyjadrili tak, že po úprave najmä bytových pomerov majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa,
preto došlo k pozastaveniu sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti maloletej a následne k
späťvzatiu návrhu na vyslovenie osvojiteľnosti maloletej.1.2 Až ku dňu rozhodnutia súdu vo veci však bol kontakt biologickej rodiny vo vzťahu k maloletej len
sporadický. V roku 2018 došlo ku dobrovoľnému uznaniu otcovstva k maloletej, aj to len výslovne
na podnet detského domova, čo potvrdil aj sám otec. Až do tohto okamihu rodičia neprejavili žiaden

záujem vo vzťahu k maloletej o určenie otcovstva a zosúladenie právneho stavu so stavom skutočným.
Nebola zistená žiadna snaha rodičov o nadviazanie užšieho kontaktu s dcérou v ústave. Podľa ďalších
správ detského domova to bola najmä iniciatíva ústavu a príslušných úradov vo vzťahu k rodičom, na
podnet ktorých rodičia telefonicky kontaktovali domov za účelom informácie o maloletej, prípadne sa
osobne s maloletou stretli. K osobnému stretnutiu došlo 20.02.2018 a následne už len 03.03.2020.

Rodičia sami pred súdom deklarovali, že za uplynulé obdobie zanedbali kontakt s maloletou a avizovali
záujem do budúcna nadviazať rodičovský vzťah s maloletou a zabezpečiť jej aj osobnú starostlivosť v
rodinnom prostredí. Pod vplyvom prebiehajúceho konania najmä matka intenzívnejšie telefonovala do
detského domova, zaujímala sa o dcéru a o prípadný osobný kontakt. Obaja rodičia zhodne potvrdili,
že vyživovaciu povinnosť voči dcére si nijako neplnia napriek jej určeniu súdom, u matky v minimálnej
výške a u otca vo výške 50,-Eur; na strane rodičov okresný súd nezistil žiadne ospravedlniteľné dôvody

pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Okresný súd uzavrel, že rodičia až do rozhodnutia neprejavili
skutočný záujem o maloletú tak, ako to predpokladá zákon.
1.3 Ďalej okresný súd skúmal, či rodičom v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. Rodičia ako
dôvod uvádzali jednak zdravotný stav druhého maloletého dieťaťa R., ktorá má zdravotné problémy s
respiračným ochorením - astmu a matka s ňou niekedy aj počas 2 až 3 mesiacov bývala v nemocnici.

Okresný súd do istej miery akceptoval okolnosť, že z dôvodu závažného zdravotného stavu maloletého
dieťaťa nemá časový priestor intenzívnejšie sa venovať a nadväzovať kontakt s iným dieťaťom v
ústavnom zariadení. Na druhej strane však okresný súd konštatoval, že rodičia neuvádzali, že by
v období od narodenia a umiestnenia maloletej M. v ústavnom zariadení až do rozhodnutia súdu
boli sústavne, či dlhodobo nútení takto riešiť zdravotný stav maloletej R.. Pokiaľ aj matke pobyt v

nemocnici s maloletou R. bránil osobne kontaktovať maloletú M. v ústavnom zariadení, nič jej nebránilo
byť s ňou v telefonickom kontakte a u otca takáto prekážka zistená nebola - otec uvádzal najmä
pracovnú zaneprázdnenosť, keď v doobedňajších hodinách pracoval na dohodu, v poobedňajších
hodinách pracoval ako brigádnik a domov chodil približne o 17.00 hod.; počas víkendov návštevy v
detskom domove vzhľadom na interné pravidlá rodičom neboli umožnené. Súd prvej inštancie uzavrel,

že prejavom skutočného záujmu rodiča nemusí byť len priamy styk rodiča s dieťaťom, ale aj iné
konanie rodiča, z ktorého vyplýva, že si rodič k dieťaťu zachováva rodičovský vzťah. Rodičia maloletej
M. neuviedli žiaden vážny dôvod, ktorý by im bránil v pravidelnom aspoň telefonickom kontakte s
dieťaťom, či formou sociálnej siete cestou profesionálnych rodičov, čo matka krátko pred rozhodnutím
súdu aj sporadicky využila. Rodičia nevedeli vysvetliť, prečo kontakt s maloletou v ústavnom zariadení

nerealizovali počas prípadného voľna alebo dovolenky; otec síce pracuje v poobedňajších hodinách
(brigádnicky), ale ako sám uviedol, ide o nepravidelnú činnosť a nie o dlhodobú a súvislú pracovnú
dobu. Okresný súd potom nezistil také okolnosti, ktoré by sústavne a dlhodobo v priebehu 5 rokov bránili
rodičom v prejavení skutočného záujmu o dcéru; samotní rodičia skutočnosť, že dcéru zanedbávali,
potvrdili. Pokiaľ rodičia poukazovali na súčasnú pandemickú situáciu, okresný súd konštatoval, že táto

trvá len od marca 2020 a nezistil, že by v období minimálne od uznania otcovstva v roku 2018 až
do rozhodnutia súdu (17.02.2021 - pozn. odvolacieho súdu) sa rodičia správali tak, aby nadviazali a
zachovali rodičovské väzby s maloletou M.. Teda okresný súd považoval za splnenú aj hmotnoprávnu
podmienku v zmysle §102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine.
1.4 Okresný súd ďalej konštatoval, že v zmysle §139 in fine C.m.p. skúmal aj okolnosti na strane dieťaťa,

vylučujúce splnenie účelu osvojenia. Uvedené okolnosti úzko súvisia aj s pojmom záujem maloletého
dieťaťa, ako to má na mysli článok 5 Zákona o rodine, ktorý je považovaný za prvoradé hľadisko, na
ktoré súd prihliada pri rozhodovaní vo všetkých veciach o maloletých deťoch, ktoré sa ich týkajú. Účelom
osvojenia je predovšetkým vytvorenie vhodného prostredia pre priaznivý vývoj dieťaťa v prípadoch, kedy
základný biologický rodičovský vzťah chýba alebo je nefunkčný. Osvojenie predstavuje najdokonalejšie

nahradenie biologickej rodiny, jedná sa o náhradnú starostlivosť časovo neobmedzenú, pričom sa
nezachováva pôvodný rodičovský vzťah a práva a povinnosti z neho vyplývajúce ani v minimálnom
rozsahu, vzniká príbuzenský vzťah aj s príbuznými osvojiteľa. Účel osvojenia sa však sleduje nielen na
straneosvojenca,aleajnastraneosvojiteľov,ktorýmtentoinštitútumožníuspokojeniepotrebyrealizácie
rodičovského inštinktu. Aby bol naplnený tento účel osvojenia, je potrebné, aby ani na strane dieťaťa

neboliokolnosti,ktorébyvylučovalisplnenietohtoúčelu.Okolnostinastranedieťaťavylučujúcesplnenie
účelu osvojenia sú v zákone upravené v §23 ods. 2 písm. e) zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele. Týmito okolnosťami zákon ustanovuje 1. preukázateľný nesúhlas
dieťaťa s osvojením, ak je dieťa schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť posúdiť dôsledkyosvojenia, 2. zdravotný stav dieťaťa, vyžadujúci osobitnú starostlivosť, poskytovanú výlučne pobytovou
formou v zariadení; zdravotný stav dieťaťa sa preukazuje vyjadrením podľa osobitného predpisu, 3. vek
dieťaťa blízky veku plnoletosti.

1.5Vykonanýmdokazovanímpovažovalokresnýsúdzapreukázané,ževekanizdravotnýstavmaloletej
nie sú prekážkou prípadného osvojenia.
1.6 Ohľadom zisťovania súhlasu dieťaťa s osvojením v zmysle §101 ods. 4 Zákona o rodine, okresný
súd uviedol, že názor dieťaťa je považovaný za rozhodujúce hľadisko pri rozhodovaní o veciach, ktoré
sa ho týkajú, a to v zmysle článku 5 písm. g) Zákona o rodine, ale aj v zmysle procesných predpisov -

§38 C.m.p., ktoré ukladajú súdu povinnosť prihliadať na názor maloletého účastníka konania.
1.7 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá v súčasnosti nie je stotožnená so zmenou
výchovného prostredia, nech sa to týka akejkoľvek náhradnej osobnej starostlivosti, či už formou
pestúnskej starostlivosti a o to viac osvojenia. Názor dieťaťa do budúcna môže byť zmenený, avšak
nateraz je zrejmé, že maloletá odmieta akékoľvek iné náhradné rodinné prostredie. Preto by bolo v
rozpore so záujmom dieťaťa, pokiaľ by súd v tomto konaní vyslovil, že maloletá je osvojiteľná. Hoci

maloletá je vo veku, kedy nie celkom rozumovo chápe rozdiel medzi súčasnou formou náhradnej
starostlivosti v profesionálnej rodine a inými formami náhradnej starostlivosti (pestúnska starostlivosť,
osvojenie), celkom jednoznačne sa vyjadruje tak, že sa s nikým nechce stretávať, opakovane vyjadruje
želanie zostať v súčasnej profesionálnej rodine, nechce, aby sa o ňu staral niekto iný, ani pod stromček
nechce žiadne darčeky, ani hračky a jej jediným želaním je ostať v súčasnej profesionálnej náhradnej

rodine. Nerešpektovanie priania dieťaťa môže znamenať destabilizáciu a ohrozenie ďalšieho, najmä
psychického vývoja maloletej. Okresný súd nezdieľal názor prokuratúry, že všetky tieto skutočnosti bude
možné skúmať a vysporiadať sa s nimi až v konaní o osvojenie, prípadne v konaní o predosvojiteľskej
starostlivosti, pretože v týchto konaniach sa skúma vzťah ku konkrétnym žiadateľom o osvojenie. Už v
konaní o osvojiteľnosti treba citlivo skúmať aj okolnosti na strane dieťaťa, ktoré môžu vylúčiť splnenie

účelu osvojenia. Takou okolnosťou je určite aj prejavený názor dieťaťa na prípadnú zmenu súčasného
prostredia, v ktorom je takmer od narodenia. Pokiaľ na strane dieťaťa nie sú splnené tieto podmienky,
je bezpredmetné rozhodovať o jeho osvojiteľnosti.
1.8 Okrem toho okresný súd poukázal na znenie §23 zákona č. 305/2005 Z.z., kedy orgán
sociálnoprávnej ochrany detí pri podaní návrhu o splnení podmienok osvojiteľnosti je povinný zisťovať

sám okolnosti na strane dieťaťa, vylučujúce splnenie účelu osvojenia s tým, že ak tieto splnené nie sú,
tak takýto návrh možné podať nie je. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí všetky skutočnosti, ktoré musia
byť splnené pred podaním návrhu o splnení podmienok osvojiteľnosti dieťaťa, zisťuje podľa potreby
najmenej raz za 6 mesiacov a bezodkladne po tom, čo zistí splnenie podmienok, a to najneskôr v
pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, kedy tieto podmienky boli zistené, je povinný podať návrh na

súd o splnení podmienok osvojiteľnosti dieťaťa. Z uvedeného vyplýva, že až po splnení všetkých týchto
podmienokmôžebyťpodanýopätovnýnávrhnasplneniepodmienokosvojiteľnostidieťaťa.Bezsplnenia
všetkých týchto podmienok ani súd nemôže vysloviť osvojiteľnosť maloletého dieťaťa.
1.9 Súd preto uzavrel, že v čase podania návrhu a ani v čase rozhodnutia súdu neboli splnené všetky
podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľa, pretože sú tu okolnosti na strane dieťaťa, ktoré vylučujú

splnenie účelu osvojenia. Preto konanie o návrhu navrhovateľa na vyslovenie osvojiteľnosti maloletej
zastavil.
1.10 V závere rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že nie je vylúčené, aby zo strany rodičov
nezačal proces aktívneho zbližovania s dcérou, je však potrebné v tomto citlivo postupovať v súčinnosti
s príslušnými orgánmi a domovom detí, vyžaduje to však aktívny prístup rodičov. Rodičia sú pritom

schopní riadnej starostlivosti o maloletú, majú vytvorené všetky podmienky pre osobnú starostlivosť o
dieťa a pokiaľ ich záujem o osobnú starostlivosť o dcéru je úprimný, nič im nebráni, aby po nadobudnutí
zodpovedajúceho rodičovského vzťahu sa ujali riadnej a osobnej starostlivosti o dcéru. Pokiaľ nedôjde
k takejto forme náhradnej starostlivosti u maloletej, ktorá by toto vylučovala, nemožno rezignovať
na obnovenie starostlivosti o maloletú v biologickej rodine. V súlade s článkami 7 a 8 Dohovoru o

právach dieťaťa má dieťa právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, na zachovanie
svojej totožnosti vrátane mena a rodinných zväzkov v súlade so zákonom. Súd a aj iné inštitúcie a
orgány v záujme dieťaťa dbajú o to, aby sa tieto jeho práva naplnili a realizovali. Právo biologických
rodičov maloletého dieťaťa musí byť favorizované a v rozhodovacej činnosti súdu musí byť na to braný
zreteľ. Túto skutočnosť ústavodarca vyjadril v článku 41 ods. 1 a 4 Ústavy SR tak, že rodičovstvo a

rodina sú pod ochranou zákona; starostlivosť o deti a ich výchova sú právom rodičov, deti majú právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rozhodnutie súdu o náhradnej rodinnej starostlivosti vrátane
rozhodovania súdu o osvojiteľnosti dieťaťa by malo vychádzať z uvedeného ústavného rámca bezohľadu na presvedčenie o kvalite náhradnej rodinnej starostlivosti o maloleté deti, ktorú súd nemá dôvod
spochybňovať (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 13/2014).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie prokurátor, a to podľa §59 C.m.p. v spojení s §2
ods. 1 C.m.p., §355 ods. 2, §357 písm. a), §361 ods. 1, §362 ods. 1 z dôvodov §365 ods. 1 písm. h)
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“). Predmetom konania
v prejednávanej veci je posúdenie splnenia podmienok osvojiteľnosti podľa §102 Zákona o rodine, v
tomto konaní sa mala riešiť otázka, či je maloleté dieťa osvojiteľné a či sa na jeho osvojenie vyžaduje

súhlas rodičov dieťaťa. So skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, týkajúcimi sa splnenia
hmotnoprávnej podmienky podľa §102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, sa prokurátor v celom rozsahu
stotožnil a toto posúdenie nepovažoval za predmet odvolania.
2.1 Poukázal však na to, že podmienky, ktoré musia byť splnené pre vyslovenie osvojiteľnosti maloletej,
sú upravené v hmotnoprávnom ustanovení §102 Zákona o rodine, pričom nesplnenie podmienok
osvojiteľnosti v napadnutej veci súd prvej inštancie právne posúdil s odkazom na ustanovenie §101 ods.

4 Zákona o rodine, postupujúc podľa §38 ods. 1 C.m.p. a poslednej vety §139 C.m.p. a ustanovenia
§23 ods. 2 písm. e) zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Hlavným argumentom súdu, odôvodňujúcim nesplnenie podmienok osvojiteľnosti a zakladajúcim tak
dôvod zastavenia konania, bol nesúhlas maloletej s osvojením, ktorý súd posúdil ako okolnosť na
strane dieťaťa, vylučujúcu splnenie účelu osvojenia. Takýto postup považoval prokurátor za nesprávne

právne posúdenie podmienok osvojiteľnosti podľa §102 Zákona o rodine, keď nesúhlas maloletej
súd vyhodnocoval nad rámec zákonných podmienok podľa uvedeného ustanovenia. Prokurátor vo
svojich prednesoch na pojednávaniach opakovane poukazoval na skutočnosť, že maloletá sa od
svojho narodenia nepretržite nachádza v ústavnej starostlivosti; jedná sa o ultimatívnu formu náhradnej
starostlivosti o maloletých v prípadoch, kedy rodičia maloletých, ale ani iné fyzické osoby z rôznych príčin

nemôžu zabezpečovať starostlivosť a výchovu dieťaťa. V. M. je vo veku X rokov a od narodenia vyrastá
v ústavnej starostlivosti, vykonávanej profesionálnymi náhradnými rodičmi, ktorí sú zamestnancami
ústavného zariadenia; iné výchovné prostredie nepozná, považuje ho za nanajvýš stabilné a nemenné
a je úplne pochopiteľné, že odmieta kontakt s inými osobami. Interakcia s budúcimi pestúnmi bola
neúspešná už po prvom pokuse a aj v dôsledku postoja biologickej matky maloletá už nemala príležitosť

na vytvorenie si bližšieho vzťahu k nej. Ústavné zariadenie sa vo svojich písomne podaných správach
obmedzilo na deklaráciu, že na zmene postoja maloletej naďalej pracujú, ale žiadne podrobnosti k tejto
aktivite a spôsobu, akým vyvíjajú snahu zmeniť postoj maloletej, neuviedlo.
2.2Jelogickévzhľadomnavekdieťaťa,žemaloletánerozlišujemedzijednotlivýmiformamistarostlivosti;
túto skutočnosť konštatovalo aj ústavné zariadenie i okresný súd. Prokurátor však nesúhlasil so záverom

súdu, že tento postoj maloletej ku zmene súčasnej formy náhradnej starostlivosti je určujúcim faktorom
pre posúdenie podmienok na vyslovenie osvojiteľnosti.
2.3 Pri rozhodovaní vo veciach maloletých má byť vždy prihliadnuté na záujem dieťaťa; ústavná
starostlivosť je krajným riešením, ktorým sa zabezpečuje starostlivosť o maloletých. Záujmom dieťaťa
je, aby vyrastalo v takom prostredí, ktoré sa najviac približuje spoločnosťou ponímanému rodinnému

prostrediu so všetkými jeho atribútmi, zabezpečujúcimi stabilné, podnetné, láskyplné a zdravé
prostredie. Z hľadiska rodinného prostredia dieťaťa je okrem napĺňania jeho psychologických resp.
duševných potrieb prihliadať aj na to, že osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom vzťah ako
medzi rodičom a dieťaťom a tým vznikajú aj širšie príbuzenské rodinné väzby a vzťahy. Pri osvojení
nemožno opomenúť ani majetkovoprávne aspekty medzi dieťaťom a osvojiteľmi (dedenie, darovanie a

pod.). V prípade pretrvávajúcej ústavnej starostlivosti je naplnenie týchto atribútov vylúčené bez ohľadu
na to, ako sa jej výkon približuje fungovaniu maloletých v rodinnom prostredí.
2.4Súhlasdieťaťasosvojenímsapodľa§101ods.4Zákonaorodinevyžadujevtedy,akjedieťaschopné
pochopiť obsah osvojenia. V prípade maloletej M. táto posudzuje iba zmenu výchovného prostredia,
konkrétne osôb, ktoré jej aktuálne zabezpečujú starostlivosť a logicky nie je schopná vyhodnocovať

formálno-právne posúdenie toho-ktorého inštitútu, ani kedy došlo k jeho zmene. Je síce oprávnené a
zákonom aj predpokladané požadovať stanovisko dieťaťa, no táto požiadavka nie je absolútna. Súhlas
osvojovaného dieťaťa sa stáva hmotnoprávnou podmienkou osvojenia len vtedy, ak je dieťa schopné
posúdiť dosah osvojenia, o čom si súd musí urobiť záver v priebehu konania. Odmietanie opustiť
profesionálnu náhradnú rodinu bez ďalšieho nemožno stotožňovať so schopnosťou dieťaťa posúdiť

dosah osvojenia.
2.5 Schopnosť dieťaťa posúdiť dosah osvojenia zákon neviaže len na vek dieťaťa, ale aj na jeho
reálnu schopnosť zhodnotiť túto zmenu nielen vzhľadom na jeho aktuálnu citovú väzbu k osobám,
poskytujúcim mu starostlivosť, ale aj vzhľadom na ďalšie právne dôsledky inštitútu osvojenia. Vo vzťahuk vyhodnoteniu týchto otázok sa súd prvej inštancie obmedzil na skomentované stručné písomné správy
ústavného zariadenia.
2.6 Aj keď výkon ústavnej starostlivosti prostredníctvom profesionálnych náhradných rodičov sa sčasti

približuje fungovaniu napr. biologickej rodiny, v konečnom dôsledku sa z právneho hľadiska stále jedná
o výkon ústavnej starostlivosti. Účelom a zmyslom konania o osvojiteľnosti je formálno-právne uvoľniť
dieťa z ústavnej starostlivosti pre možné konanie o osvojenie, ktoré môže byť začaté v budúcnosti.
Konanie o osvojiteľnosti je fakultatívnym konaním a svojou povahou nemá nahrádzať rozsah skúmania
zákonných podmienok pre osvojenie tak, ako to urobil súd v prejednávanej veci. Pokiaľ by obsahom

konania o osvojiteľnosti malo byť skúmanie podmienok osvojenia, bolo by konanie o osvojiteľnosti
obsolentným inštitútom. Súhlas dieťaťa sa v oveľa širšom kontexte bude skúmať v konaní o osvojenie
v zmysle §101 ods. 4 Zákona o rodine. Keďže ústavné zariadenie opakovane deklaruje, že s názorom
dieťaťa kontinuálne pracuje, nie je vylúčené, že dôjde k zmene postoja maloletej. Jej súhlas s osvojením
sa potom bude v oveľa širšom kontexte skúmať v priebehu konania o osvojenie, a to aj v priebehu
jej pobytu v starostlivosti budúceho osvojiteľa podľa §103 ods.1 Zákona o rodine, pričom aj tomuto

pobytubudúmusieťnevyhnutnepredchádzaťosobnéinterakciemedzimaloletouabudúcimosvojiteľom.
Prihliadanie na súhlas maloletej s osvojením v takom rozsahu, ako to skúmal a posudzoval súd prvej
inštancie, presiahlo rámec posudzovania podmienok osvojiteľnosti podľa §102 Zákona o rodine.
2.7 Preto prokurátor navrhol uznesenie okresného súdu odvolaciemu súdu zmeniť, návrhu vyhovieť a
vysloviť, že maloletá je osvojiteľná.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj navrhovateľ Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny D., oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Okresný súd konštatoval, že
hmotnoprávnu podmienku v zmysle §102 ods.1 písm. a) Zákona o rodine považuje za splnenú. V zmysle
§139 C.m.p. skúmal aj okolnosti na strane dieťaťa, vylučujúce splnenie účelu osvojenia. Skonštatoval,

že maloletá chce zostať v profesionálnej náhradnej rodine, pričom nerešpektovanie priania dieťaťa môže
znamenať destabilizáciu a ohrozenie ďalšieho, najmä psychického vývoja maloletej. Prejavený názor
dieťaťa je okolnosťou na strane dieťaťa, ktorá vylučuje splnenie účelu osvojenia.
3.1 Maloletá M. je umiestnená v profesionálnej náhradnej rodine, patriacej pod domov detí. V domove
detí sa vykonáva ústavná starostlivosť v domácom prostredí zamestnankyne domova detí, ktorý

poskytuje starostlivosť určenému počtu detí. Profesionálna rodina je organizačná súčasť domova detí.
Ústavná starostlivosť je formou náhradnej starostlivosti, ktorá dočasne nahrádza osobnú starostlivosť
rodičov o maloleté dieťa. Avšak aj pri zachovaní opodstatnenosti a dôležitosti inštitútu náhradnej rodinnej
starostlivosti je osvojenie inštitút, na základe ktorého vzniká medzi osvojencom a osvojiteľom rovnaký
vzťah,akýje medzirodičmiadeťmi.Prípadnýmrozhodnutímsúduosplnenípodmienokosvojiteľnostiby

nedošlokuzmeneosobnejstarostlivostiomaloletédieťa,resp.kuokamžitejzmenerodinnéhoprostredia
maloletej.
3.2 S prihliadnutím na podanú správu z domova detí, kde je maloletá umiestnená, vykonaný pohovor
s maloletou, maloletá nie je vo veku, ktorý by jej umožnil rozoznať rozdiely medzi rôznymi formami
náhradnej starostlivosti, ani posúdiť zmysel a účel jednotlivých foriem. Maloleté dieťa v súčasnosti nie

je schopné vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť posúdiť dôsledky osvojenia. Preto súd nemôže
mať preukázané a ani to nie je možné považovať za okolnosť na strane dieťaťa, vylučujúcu splnenie
účelu osvojenia.
3.3 Navrhol odvolaciemu súdu uznesenie okresného súdu zmeniť a určiť, že maloletá je osvojiteľná.

4. Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa stotožnil s odvolaním a odvolacím návrhom
v celom rozsahu, ktoré dôvody sú obsahovo totožné s jeho vlastnou argumentáciou v odvolaní.
Nepovažoval preto za účelné a hospodárne podávať podrobné vyjadrenie k jednotlivým námietkam,
uvedeným k odvolaniu navrhovateľa.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora sa stotožnil s odvolaním prokuratúry proti uzneseniu
okresného súdu a navrhol odvolaciemu súdu zmeniť uznesenie a vysloviť, že maloletá M. je osvojiteľná.

6. Kolízny opatrovník V. D. ku odvolaniu navrhovateľa a odvolaniu prokurátora uviedol, že sa stotožňuje
s uznesením okresného súdu ako aj s výrokom súdu o zastavení konania i s jeho dôvodmi a s obsahom

podaných odvolaní sa nestotožnil.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu ust. §65 a §66 C.m.p. bez nariadenia
pojednávania podľa §385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §388
C.s.p. v celom rozsahu zmenil.

9. Podľa §388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora a navrhovateľa

je dôvodné. Prvostupňový súd vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil
úplne a správne, náležite preskúmal rodinné, sociálne pomery účastníkov, vychádzal pri rozhodnutí z
výsluchu účastníkov, t.j. rodičov, kolízneho opatrovníka, navrhovateľa i prokurátora, ako aj z listinných
dokladov. Z vykonaného dokazovania však dospel k nesprávnym skutkovým záverom a záverom
právnym. Krajský súd sa stotožňuje s odvolaním prokurátora i navrhovateľa v celom rozsahu.

11. Civilný mimosporový poriadok ako procesný predpis upravuje osvojenie maloletých detí v
ustanoveniach §135 až §153. Konanie vo veciach osvojenia je trojstupňové: konanie o osvojiteľnosti
maloletého dieťaťa, o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti a osvojenie. Konanie o
osvojiteľnosti upravujú ustanovenia §137 až §142 C.m.p. V zmysle týchto návrh na začatie konania o
osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie

podľa predpisov rodinného práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo
zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené a ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa
predpisov rodinného práva, môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa už nezačalo skôr na návrh
(§137). Účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa,
ktorý dosiahol vek 16 rokov, je účastníkom, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V konaní

má spôsobilosť samostatne konať pred súdom; maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek 16 rokov,
musí byť zastúpený svojím zákonným zástupcom. Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi, ak sú pozbavení
rodičovskýchprávapovinností,aksúpozbaveníspôsobilostinaprávneúkonyvplnomrozsahu,aleboak
nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom poručník. Rodičia dieťaťa
nie sú účastníkmi ani vtedy, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom

(§138C.m.p.).Súdvkonanímôževypočuťtoho,vkohostarostlivostisadieťanachádza,aleboštatutárny
orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojiteľnosti
skúma aj okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia (§139). Ak nie sú splnené
podmienky osvojiteľnosti, súd konanie zastaví (§140 C.m.p.). O osvojiteľnosti rozhodne súd najneskôr
do 3 mesiacov odo dňa začatia konania; túto lehotu možno predĺžiť najviac o 3 mesiace, ak rozhodnutiu

súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny (§141). Ustanovenie §142 C.m.p. umožňuje na návrh
rozsudok o osvojiteľnosti zrušiť, ak dôjde ku zmene pomerov. Návrh možno podať len do času, kým nie
je dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

12. V prejednávanej veci sa prokurátor aj navrhovateľ odvolali proti uzneseniu okresného súdu v

podstate z rovnakých dôvodov, s ktorými sa krajský súd stotožňuje. Zákon o rodine v ustanovení
§102 ods.4 (hmotnoprávna podmienka) upravuje len, že o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého
dieťaťa, uvedených v ods.1, rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez
návrhu; §102 ods.1 uvádza, že na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého
dieťaťa, ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak

a) počas najmenej 6 mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho
nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a
nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
b) počas najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiaden záujem, ak im v prejavení

záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
c) je rodičom žena, ktoré požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného
predpisu a počas najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo
d) dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
12.1 Je nepochybné, že právna úprava Zákona o rodine nerozlišuje jednotlivé štádia konania o osvojení

a určuje (len) hmotno-právne podmienky samotného osvojenia. To však nič nemení na tom, že procesný
predpis v jednotlivých konaniach osvojenie maloletého (o osvojiteľnosti, o zverení do predosvojiteľskej
starostlivosti a osvojení) upravuje tento postup jednoznačne, pričom vyžaduje splnenie hmotnoprávnych
podmienok podľa Zákona o rodine.13. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 13P/23/2013 zo dňa
14.11.2013 boli vtedy maloletej matke priznané rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu ku starostlivosti

o maloletú R., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že v čase jej narodenia bola matka maloletá, žila u svojej
matky a zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú; otcovstvo k R. bolo dobrovoľne uznané V. S.,
nar. XX.XX.XXXX.
13.1 Dňa XX.XX.XXXX sa v N. D. narodila ešte stále maloletej matke maloletá M.; matka pri narodení
dieťaťa uviedla svoje falošné generálie a až neskôr ich príslušníci policajného zboru identifikovali

správne. V čase narodenia dieťaťa matka neprejavila záujem dieťa prevziať do svojej osobnej
starostlivosti a po pôrode odišla z nemocnice. Dňa 02.03.2015 na príslušnom úrade za prítomnosti svojej
matky ako svojej zákonnej zástupkyne vzhľadom na svoju maloletosť dobrovoľne podpísala vyhlásenie
o privolení na osvojenie maloletej M.. Uznesením o neodkladnom opatrení Okresného súdu Zvolen
sp.zn. 17PPOm/1/2015 zo dňa 05.03.2015, právoplatného 28.03.2015, bola maloletá M. umiestnená
do starostlivosti B. Z.. A. A., F. F. a následne aj rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 14P/8/2015

zo dňa 26.05.2015, právoplatného 22.07.2015, jej bola nariadená ústavná starostlivosť v B. Z. F. A. A.
- F. F. a matke bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej minimálne výživné. V tom čase žila
matka v spoločnej domácnosti so svojou matkou a zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú R.,
bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Súhlasila s ústavnou
starostlivosťou nad maloletou M., kým si nenájde vlastné bývanie. Biologického otca maloletej M.

neoznačila a otcovstvo k maloletej M. určené nebolo. Matka svoje dieťa nekontaktovala, neinformovala
sa o ňom, ani nikto z príbuzných nežiadal o informácie o maloletej a ani ju nenavštívil.
13.2 Už dňa 24.04.2015 podal navrhovateľ na Okresný súd Zvolen návrh na vyslovenie splnenia
podmienok osvojiteľnosti u maloletej M., ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. 12P/9/2015. Od
03.03.2015 bola maloletá zaradená do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú

starostlivosť. O maloletú nikto z príbuzných neprejavil záujem, preto bola umiestnená do profesionálnej
rodiny, umiestnenie zvládla bez ťažkostí, rýchlo sa v rodine adaptovala a vyvíjala sa primerane svojmu
veku, absolvovala povinné očkovania, zdravotný stav má primeraný svojmu veku. Dňa 02.06.2015
prejavil záujem o maloletú brat matky maloletej s tým, že jeho sestra tehotenstvo tajila a on sa o pôrode
dozvedel neskôr a následne 03.06.2015 sa stretol s maloletou spolu so svojou matkou, t.j. starou matkou

maloletej. Vzhľadom na prejavený záujem o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a
ako aj vzhľadom na prejavený záujem zo strany matky maloletej pri šetrení pomerov v domácnosti dňa
07.08.2015 s tým, že jej správanie po pôrode maloletej bolo skratové, z dôvodu strachu z utajovaného
tehotenstva a aj pôrodu pred rodinou a okolím, navrhovateľ zobral návrh späť a okresný súd konanie
uznesením zo dňa 18.09.2015 zastavil. Biologická rodina sa však o maloletú ďalej nezaujímala.

13.3 V roku 2018 došlo k uznaniu otcovstva k maloletej M. V. S., nar. XX.XX.XXXX a následne mu
rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 07.05.2019 bolo určené v konaní sp.zn. 8P/4/2019 výživné
vo výške 50,-Eur od právoplatnosti rozhodnutia.
13.4 Matka s otcom dieťaťa si túto vyživovaciu povinnosť neplnia; matka bola nezamestnaná, od
12.02.2018 bola dlhodobo práceneschopná, rodina poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 121,90Eur

a prídavok na dieťa 24,95Eur mesačne. Otec pracoval na dohodu o pracovnej činnosti ako triedič
odpadu s mesačným príjmom približne 600,-Eur. Spoločne sa starajú o ďalšiu spoločnú dcéru R., nar.
XX.XX.XXXX, žijú v X-izbovom prenajatom byte, ktorý je primerane zariadený a udržiavaný v čistote a
poriadku,zaprenájomplatia300,-Eurmesačne.Naprieksvojímmožnostiamifinančnýmschopnostiamo
maloletú M. neprejavili záujem. Bola im ponúknutá pomoc zo strany V. D. pri podaní žiadosti o pridelenie

nájomného bytu nižšieho štandardu, na ktorú nereagovali, ani jeden z rodičov nepožiadal o príspevok
na dopravu do E. W. v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z., prostredníctvom navrhovateľa a prostredníctvom
príslušného odboru V. D. sa o maloletú nezaujímali telefonicky ani osobne.
13.5 V súvislosti s potrebou súčinnosti rodičov pre nástup maloletej do materskej školy kontaktoval
domov detí rodičov v dňoch 29.05.2018, 18.06.2018, 16.07.2018, avšak bezvýsledne.

13.6 M. je od 06.03.2015 umiestnená v profesionálnej náhradnej rodine, patriacej pod príslušné ústavné
zariadenie, jej zdravotný stav je dobrý, neprekonala žiadne vážnejšie ochorenie, absolvuje preventívne
prehliadky aj očkovania, prijíma všetku stravu primeranú veku, v školskom roku 2020/2021 navštevuje
materskú školu v predškolskom ročníku, do kolektívu detí sa začlenila, autoritu pedagógov rešpektuje,
je usmievavá, hravá, veselá, priateľská, komunikatívna, hoci častejšie je potrebné opakovať inštrukcie

a požiadavky, v neznámom prostredí je nesmelá, svoju vôľu niekedy presadzuje aj plačom a krikom,
je pohyblivá, rada tancuje, má primeranú slovnú zásobu svojmu veku, ovláda aj niekoľko slov po
anglicky, v oblasti rečového vývinu napreduje, má hygienické aj samoobslužné návyky primerané veku.Profesionálny náhradný rodič maloletú zapája do veku primeraných domácich prác a prác v záhrade,
maloletá rada pomáha.
13.7 Rodičia sa naposledy dňa 05.05.2020 telefonicky v detskom domove informovali o možnosti

osobného stretnutia, avšak vzhľadom na vírus ochorenia COVID-19 v spoločnosti bol v domove
dočasný zákaz návštev; 09.04.2020 u profesionálneho náhradného rodiča prostredníctvom sociálnej
siete žiadali o zaslanie fotografií maloletej a bola im navrhnutá možnosť hovoru, ktorú však nevyužili a
profesionálneho rodiča už nekontaktovali. Posledné osobné stretnutie maloletej s biologickou rodinou
bolo 03.03.2020 v kancelárii domova detí.

13.8 S maloletou bolo vykonaných niekoľko pohovorov, zameraných na jej názor na náhradnú rodinnú
starostlivosť; vzhľadom na svoj vek celkom nerozumie rozdielu medzi profesionálnou náhradnou rodinou
a pestúnskou rodinou. O náhradnú rodinnú starostlivosť nemá záujem, opakuje, že sa s nikým nechce
stretávať a opakovane verbalizuje želanie zostať v súčasnej profesionálnej rodine, nechce, aby sa o ňu
staral niekto iný; posledný rozhovor bol realizovaný 09.12.2020, kedy sa maloletá vyjadrila, že nechce,
aby sa o ňu staral niekto iný ako náhradný rodič, ku členom náhradnej rodiny si vytvorila silnú citovú

väzbu.

14. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci okresný súd konal o návrhu orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí o vyslovenie osvojiteľnosti maloletej M. S.. Toto konanie je v podstate konaním o určenie,
či je potrebný súhlas rodičov dieťaťa na jeho osvojenie, resp. inak povedané, výsledkom konania o

osvojiteľnosti je rozhodnutie, či súhlas rodičov na osvojenie v zmysle hmotno-právnych predpisov je
potrebný. Ak má súd preukázané skutočnosti (správy ústavu, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí,
výsluch rodičov, svedkov, osôb, v ktorých starostlivosti sa dieťa nachádzalo), odôvodňujúci záver, že
niet dôvodu na takúto ochranu práv rodiča, takýto rodič nebude účastníkom konania o zverenie do
predosvojiteľskej starostlivosti aj v konaní o osvojenie a súhlas bude dávať opatrovník.

14.1 V predchádzajúcej procesnoprávnej úprave v v §113 ods.3 zákona č.99/1963Zb. Občianskeho
súdneho poriadku bola zavedená povinnosť súdu spolu s konaním o vyslovení osvojiteľnosti maloletého
dieťaťa konať aj o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo pozastavení
ich výkonu. Táto úprava bola motivovaná snahou zákonodarcu predísť problémom, ktoré vznikajú v
prípadoch, keď napriek rozhodnutiu o osvojiteľnosti sú zákonnými zástupcami maloletého naďalej jeho

rodičia, a to aj v prípade ich nezáujmu o dieťa.
14.2 Súčasná právna úprava však explicitne konanie o osvojiteľnosti nespája s konaním o priznanie
obmedzenia alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, či pozastavení ich výkonu; de facto však
k takémuto obmedzeniu rodičovských práv rozhodnutím o osvojiteľnosti maloletého dochádza, keďže
právoplatnosťou rozhodnutia o osvojiteľností už nebude potrebné vyžadovať ich súhlas s prípadnou

predosvojiteľskou starostlivosťou maloletého dieťaťa, ale súhlas udeľuje opatrovník.
14.3 V konaní o osvojiteľnosť v zmysle procesnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku ide o
osobitné konanie, ktoré je odôvodnené potrebou urýchlenia konania o osvojenie, resp. predosvojiteľskú
starostlivosť, pričom návrh podáva výlučne orgán sociálnoprávnej ochrany, pretože sa vychádza z toho,
že má v rámci svojich kompetencií prehľad o deťoch, kde je z akýchkoľvek dôvodov problematický výkon

rodičovskýchprávapovinností,apretomámožnosťihneďiniciovaťnasúdekonanie,ktorévyriešiotázku
súhlasu rodičov pre prípad neskoršieho konania o osvojenie (viď §23 zákona č. 305/2005 Z.z.).

15. V prejednávanej veci navrhovateľ podal návrh už opakovane, keďže prvý návrh zobral vzhľadom na
zmenu v správaní sa príbuzných maloletej M. späť. Ďalším monitorovaním správania sa rodiny, rodičov

i príbuzných maloletého dieťaťa počas takmer X rokov od jej narodenia však viedlo úrad ku podaniu
opätovného návrhu na vyslovenie osvojiteľnosti maloletej, čím si tento orgán sociálnoprávnej ochrany
detí plní zákonnú povinnosť. Okresný súd v prejednávanej veci dospel zhodne s návrhom navrhovateľa
k záveru, že rodičia skutočne neprejavili skutočný záujem o maloletú M., pričom nezistil ani žiadnu vážnu
prekážku, ktorá im v tom bránila. V rozpore s týmto záverom však okresný súd dospel k tomu, že postoj

maloletej M. ku náhradnej osobnej starostlivosti je negatívny, pretože nemá záujem opustiť náhradného
rodiča v ústavnej starostlivosti. Tento postoj maloletej zisťovaný v konaní prostredníctvom navrhovateľa
i detského domova postavil za prvoradý a len na základe tohto stanoviska maloletej zastavil konanie
(návrh sa nezamieta s odkazom na §140 C.m.p. aktuálnej právnej úpravy).

16. Aj krajský súd má v zhode s názorom prokurátora v odvolaní i v predchádzajúcich vyjadreniach v
priebehu celého konania za to, že názor maloletého dieťaťa bude potrebné podrobne zisťovať v ďalšom
konaní o predosvojiteľskú starostlivosť (pokiaľ k nemu dôjde), resp. v konaní o osvojenie. Okresný
súd správne vyhodnocoval záujem maloletého dieťaťa zo všeobecného pohľadu, avšak aktuálne vprejednávanej veci tento hmotnoprávny aspekt vzhľadom na procesnú úpravu nemožno akcentovať do
takej miery, ako to urobil okresný súd vo svojom rozhodnutí.

17. Odvolací súd neopomenul ani právnu úpravu v ustanovení §142 C.m.p., podľa ktorej rozsudok o
osvojiteľnosti je možné pri zmene pomerov zrušiť; je však potrebné ustrážiť lehotu na podanie takéhoto
návrhu, ktorý je možné podať len do času, kým nie je dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu
do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

18. Zhrnúc vyššie uvedené má krajský súd za to, že z vykonaného dokazovania vyplývajú skutočnosti,
vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľa o vyslovení osvojiteľnosti maloletej M., pretože podmienky
na takéto rozhodnutie sú splnené. Preto krajský súd uznesenie okresného súdu v zmysle §388 C.s.p.
zmenil, nevidiac dôvody na jeho potvrdenie v zmysle §387 C.s.p. ani zrušenie v zmysle §389 C.s.p., a
vyslovil, že maloletá je osvojiteľná.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti

a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor

môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).