Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martina Trnavská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121201042
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121201042.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu T., proti žalovaným 1/ G., 2/ C., o neúplnom
podaní žalobcu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. apríla 2021,
č. k. 12C/2/2021-55 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu doručené tamojšiemu súdu dňa
10.02.2021 vedené pod sp. zn. 12C/2/2021 odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mu
bolo dňa 10.02.2021 doručené podanie žalobcu označené ako ,,Určenie vlastníckych práv", ktoré by

podľasvojhoobsahumohlobyťpodanímvovecisamej,konkrétnežalobou.Žalobcavpredmetnejžalobe
uviedol, že chce poukázať na nedostatky pri procesoch vydržania nehnuteľnosti, ale aj pri postupoch
správneho orgánu vo veci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahoch k
nim v kat. území E. E.. Zo samotného podania žalobcu však nijakým spôsobom nevyplývalo, čoho a
voči komu konkrétne sa domáha. Nakoľko podanie žalobcu neobsahovalo obligatórne náležitosti žaloby
predpísané ustanoveniami § 132 ods. 1 - 3 a § 133 ods. 1 CSP súd prvej inštancie ho uznesením

zo dňa 22.02.2021, č. k. 12C/2/2021-4 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
doplnil svoje podanie a zároveň ho poučil o tom, že pokiaľ tieto vady neodstráni a pre nedostatky podania
nebude možné v konaní pokračovať a jeho podanie bude podľa § 129 ods. 3 CSP odmietnuté. Dňa
16.03.2021 doručil súdu prvej inštancie žalobca podanie, ktorým na základe výzvy súdu doplnil svoje
podanie zo dňa 11.02.2021 a to tak, že riadne označil žalobcu a na strane žalovaných označil v prvej
časti G. a v 2. časti svojho podania označil ako žalovaného C.. Žalobca zároveň k svojmu podaniu

pripojil aj prílohy, na ktoré odkazuje v doplnení podania. V závere uviedol, že keďže uvedeným konaním
mu bola spôsobená nemalá škoda pri výkone verejnej moci, ako aj nesprávnym úradným postupom,
považuje sa žalobca za osobu, ktorá je od poplatkovej povinnosti oslobodená, a to bez ohľadu na to, o
aké konanie ide. Zároveň žiadal príslušný súd, aby rozhodol v súlade s právoplatnými osvedčeniami o
dedičstve, ktoré sú priložené v prílohe.

2. Súd prvej inštancie v zmysle ustanovení § 239 ods. 3, ods. 4, § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP
konštatoval, že žalobca neodstránil vady svojho podania tak, ako bol na to vyzvaný, nakoľko z jeho
podania nijakým spôsobom nevyplýva, čoho konkrétne sa domáha. Žalobca v závere svojho
podania skonštatoval, že žiada príslušný súd, aby rozhodol v súlade s právoplatnými
osvedčeniami o dedičstve, ktoré sú priložené v prílohe. Takto formulovaný žalobný návrh považoval
súd prvej inštancie za neurčitý, nevyplýva z neho čoho a voči komu sa žalobca domáha, a rovnako

tak uvedené nevyplýva ani z obsahu podania žalobcu. Keďže bez doplnenia týchto náležitostí nemôže
súd vo veci konať, o čom bol žalobca riadne poučený aj v uznesení o odstránení vád podania, a spoukazom na skutočnosť, že vady podania neboli žalobcom riadne odstránené ani po výzve súdu, súd
prvej inštancie rozhodol o odmietnutí jeho podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu žalobou a
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol
zrušenie uznesenia. Uviedol, že podaním zo dňa 16.03.2021 doplnil na základe výzvy podanie zo dňa
11.02.2021tak,akosúdprvejinštanciepožadoval,riadneoznačilžalobcuajžalovanýchadoplnilžalobný
návrh s pripojením listinných dôkazov. Uviedol, že sa domáha určenia vlastníctva k spoluvlastníckemu

podielu na nehnuteľnosti uvedenej na LV č. XXXX, p.č. XXXX, katastrálne územie E. E. pod poradovým
číslom X v podiele 1 z podielu 30/50 (pričom výsledný podiel v 1/3 nadobudnú ako dedičia zo zákona
po nebohej Q. M., rod M., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, M. K., rod. M., T.. O. M. a N. M., rod. M.).
Žalobca žiadal o určenie vlastníckych vzťahoch v zmysle právoplatných dedičských rozhodnutí D XXX/
XX, D XXXX/XX a v zmysle osvedčenia o dedičstve D/XXX/XXXX a D/XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2006,
ktorými príslušný súd potvrdil právoplatnosť uvedených dedičských rozhodnutí a tiež záväznosť pre

účastníkov a pre všetky orgány, ktoré však neboli do KN správne zaznamenané. Žalobca sa domáhal
uvedeniavlastníckychvzťahovdosprávnehoprávnehostavu.Ďalejuviedol,žededičskékonanieDXXX/
XX prebehlo až po ukončenom procese ROEP, ktorý sa realizoval na základe nesprávneho určeného
operátu, a to podľa pozemnostných hárkov z rokov 1937-1942, na ktorých sa pre vojnový stav, ale
nie len z toho dôvodu, zmeny nevykonávali, pričom sa jednotlivé dedičské konania zapisovali podľa

pozemnoknižných vložiek. Z toho dôvodu neboli zohľadnené všetky dovtedy právoplatne ukončené
dedičské konania v uvedenom poradí: dedičské konanie po B. M. a Q. rod. J. - výpis z pozostalostnej
zápisnice č. XXX/XX a uznesenie Okresného súdu Trenčín č. D XXX/XX nadobudol syn U. M., následne
uznesenie č. D XXX/XX po zomrelom U. M., podľa ktorého celé dedičstvo prebrala Q. M. mladšia, dcéra
po zomrelej Q. M., rod M., nadobudli ako dedičia zo zákona M. K., rod. M., T.. O. M. a N. M., rod. M..

V uvedenom procese taktiež nebol akceptovaný závet poručiteľa B. M. (M., M.), zomr. XX.XX.XXXX,
spísaný verejným notárom Dr. M. A. dňa 06.08.1947 datovaný súdom 16.01.1948.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana,
v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti

ktorému je v tejto časti opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. b/ CSP), že spĺňa popri všeobecných
náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu

prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
6. Súd prvej inštancie podanie žalobcu, ktoré by svojim obsahom mohlo byť žalobou, odmietol z dôvodu,
že považoval za splnené zákonné podmienky na postup podľa § 129 ods. 3 CSP, keďže pre nedostatky
podania, ktoré napriek výzve a poučeniu žalobca neodstránil, nebolo možné vec meritórne prejednať.

7. Žalobca namietal správnosť vyššie uvedeného záveru.

8. Odvolací súd námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v zistených
skutočnostiach a v následnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v

čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti správne vyhodnotil a z nich vyvodil správny právny záver o
dôvodnosti postupu podľa § 129 ods. 3 CSP pre nesplnenie procesných podmienok, za ktorých môže
vo veci ďalej konať a meritórne rozhodnúť, a to pre vady podania, ktoré by svojim obsahom mohlo byť
žalobou, ktoré žalobca napriek výzve a poučeniu neodstránil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež
dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami danými CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a
v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby v plnom rozsahu neopakoval všetky známe fakty a správne
závery posudzovanej veci.

9. Nad rámec toho k odvolaniu žalobcu uvádza:

10. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá
musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods.1 CSP (a/ ktorému súdu
je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis) a § 132 ods.1 CSP(okrem všeobecných náležitostí podania musí byť uvedené označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh - petit, t.j. ako žiada
žalobca rozhodnúť). Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania

veci. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž
musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože nesmie stranám prisúdiť viac, než to, čoho
sa domáhajú, ani im priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý
a zrozumiteľný petit žaloby nie je iba vyjadrením formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným
predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali

právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval. Uvedené náležitosti sú stanovené obligatórne a
ak v podaní vo veci samej (žalobe) absentujú celkom, či sú nezrozumiteľné, súd je povinný postarať sa
o odstránenie týchto nedostatkov, a to postupom podľa § 129 ods.1, 2 CSP, t.j. uznesením vyzvať toho,
kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať
dní, v ktorom tiež uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo
doplniť a poučí ho o možnosti podanie v prípade nečinnosti odmietnuť (§ 129 ods. 3 CSP).

11. Nemožno spochybniť, že výklad a aplikácia ust. § 129 CSP musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo strán sporu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jeho
interpretáciou a používaním nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu, keď súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom

súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov, čo je v procesnom kódexe zabezpečené prostredníctvom toho, že
odmietnuť podanie podľa § 129 ods. 3 CSP možno len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky
podania pokračovať, čo znamená možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok,
ktorými sú neodstrániteľné, alebo len ťažko odstrániteľné nedostatky žaloby. Pri rozhodovaní podľa

uvedeného procesného ustanovenia súd môže posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania
(žaloby) uvedených v ust. § 127 CSP, v ust. § 132 a nasl. CSP (nemôže posudzovať nedôvodnosť,
neopodstatnenosť žaloby, pretože to je dôvod pre jej zamietnutie).

12. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 10.02.2021 bolo doručené súdu prvej inštancie

podanie žalobcu označené ako "Určenie vlastníckych práv", v ktorom tento poukazoval na nedostatky
v procese vydržania nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k.ú. E. E., postup správneho orgánu vo veci
konania o obnove predmetných nehnuteľností. Uvádzal, že došlo významným spôsobom k dotknutiu
práv pri nakladaní s nehnuteľnosťami jemu aj viacerým občanom a vyjadril, že proces vydržania bol
nezákonný a žiadal jeho zrušenie a následné uvedenie do správneho právneho stavu.

13. Keďže v podaní neboli dostatočne individualizované subjekty, proti ktorým má podanie, ktoré by
svojím obsahom mohlo byť považované za žalobu, smerovať a tiež nebolo presne individualizované,
čoho sa žalobca domáha, pri absencii, resp. zmätočnosti uvedenia rozhodujúcich skutočností a dôkazov,
súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.02.2021 pod č.k. 12C/2/2021-4 vyzval žalobcu na odstránenie

vád tohto podania, okrem iného tiež na sformulovanie jasného, stručného a zrozumiteľného žalobného
návrhu (petitu) tak, aby bolo zrejmé, čoho sa vlastne a prostredníctvom akého typu žaloby mieni žalobca
domáhať. V reakcii na túto výzvu, ktorá bola žalobcovi doručená spolu s poučením, že
v prípade jeho nečinnosti s poukazom na zistené vady súd prvej inštancie jeho podanie odmietne (§
129 CSP), žalobca v podaní došlom na súd prvej inštancie dňa 16.03.2021 síce doplnil individualizáciu

žalovanýchsubjektov,avšakopätovnespôsobom,akýmhosúdprvejinštanciepoučil,neindividualizoval,
teda jasne, určito a zrozumiteľne neformuloval žalobný návrh, ani neprodukoval také skutočnosti, z
ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, k akému výsledku žalobca smeruje. Opätovne
len poukazoval na proces vydržania nehnuteľností poukazujúc na vznik škody pri výkone verejnej moci
a žiadal rozhodnúť v súlade s právoplatnými osvedčeniami o dedičstve, avšak bez špecifikovania ako

o predmetnom dedičstve rozhodnúť.

14. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením podanie žalobcu odmietol z dôvodu neurčitosti
žalobného návrhu, nemožnosti zistenia, prostredníctvom akej žaloby a k akému nároku (-om)
žalobca svojím podaním nezameniteľným spôsobom smeruje.

15. Odvolací súd konštatuje, že podania žalobcu vrátane odvolania sú nespôsobilé na ďalšie konanie
a tiež jeho doručenie žalovaným subjektom, keďže nie je zrejmé, k akému nároku a na základe akej
skutočnosti sa majú títo vyjadrovať a nie je zrejmé, aký druh žaloby vlastne žalobca mieni podať. Vsamotnom odvolaní žalobca len replikuje tvrdenia a popis skutočností už doložených pred súdom prvej
inštancie.

16. Z obsahu spisu teda vyplýva, že žalobca na výzvu súdu nielen v stanovenej lehote, ale ani ku dňu
rozhodnutia či už súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, vady podania pokiaľ ide o absenciu,
jednoznačnú individualizáciu, formuláciu a s ňou spojenú materiálnu vykonateľnosť ním navrhovaného
žalobného petitu neodstránil. Vo svojich následných podaniach (tiež v rámci odvolacieho konania) len
replikoval,žežiadaurčenievlastníckychvzťahovvzmysleprávoplatnýchdedičskýchrozhodnutí.Nebolo

tak možné bez pochybností zistiť, k akému výsledku jeho podania smerujú.

17. Posúdením vyššie uvedených rozhodujúcich skutočností sa odvolací súd plne identifikuje so
záverom súdu prvej inštancie, že podanie žalobcu došlé súdu dňa 10.02.2021, tiež v znení jeho
následných tzv. doplňujúcich podaní, vykazuje vady v podobe absencie obligatórnych náležitostí
riadneho žalobného návrhu, ktoré bránia jeho riadnemu prejednaniu. Keďže žalobca napriek súdom

prvej inštancie dodržanému zákonnému postupu (výzve na odstránenie nedostatkov) v stanovenej
lehote ani ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie a rovnako tak ani v odvolacom konaní vady svojho
podania neodstránil, nebolo možné sa zaoberať vecnou stránkou žaloby. Preto súd prvej inštancie
správne podľa § 129 ods. 3 CSP podanie žalobcu odmietol.

18. V konečnom dôsledku odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že žalobca vzhľadom na to, že
zjavne nemá jasno v tom, prostredníctvom akého typu žaloby sa chce domáhať ochrany svojich práv,
že by bolo vhodné a účelné, aby sa za účelom riadne sformulovanej žaloby, ktorá bude obsahovať
jednoznačnú individualizáciu uplatnených nárokov, obrátil a zvolil si na zastupovanie odborne spôsobilú
osobu z radov advokátov, alebo v prípade, ak spĺňa stanovené podmienky dané zákonom č. 327/2005

Z.z., požiada Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, teda ustanovenie jeho
bezplatného právneho zástupcu. Len takýmto spôsobom mu totiž môže byť poskytnutá kvalifikovaná
právna pomoc a predíde tiež vzniku neúčelne a nehospodárne vynaložených trov v spojitosti s
opakovanými podaniami, ktoré však vykazujú vady takého rozsahu a významu, ktoré znemožňujú súdu
o týchto podaniach ďalej konať.

19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej
inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia.

20. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania
v prípade, ak sa rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým je podanie odmietnuté. O náhrade trov
odvolacieho konania preto rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP s použitím analógie a v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nepriznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď pri formulácii výroku o trovách zohľadnil skutočnosť, že
podanie žalobcu, ako ani následné rozhodnutia, či odvolanie neboli žalovanej strane doručené. Keďže
však ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bolo potrebné vychádzajúc z ust. § 262
ods. 1 CSP rozhodnúť o trovách odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.