Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213265
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119213265.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: H. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o.,

so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO 36 863 017, v konaní o zaplatenie 110,07 eura s prísl. a o
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 14Csp/172/2019-58 zo dňa 07.10.2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol

žalobu a vo výroku II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Citoval ust. § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 53 ods. 1, § 53b ods. 1 a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3a ods. 1 a ods. 2 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou namietal, že zmluva, ktorá je
predmetom tohto konania neobsahuje obligatórne zákonne náležitosti, resp. že ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedená v nesprávnej výške 28,38 % a podľa internetovej

kalkulačky, ktorú predložil žalobca má byť správna výška RPMN 29,39 %. Súd v tejto súvislosti poukázal
na to, že z príslušného zákonného ustanovenia vyplýva sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v
prípade neuvedenia RPMN, resp. uvedenia nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej
inštancieboltohonázoru,ženesprávnosťtohtoúdajanemožnoexaktnevyvodiťzvýpočtu,ktorýpredložil
žalobca (jednoduchá internetová kalkulačka, ktorá nezohľadňuje všetky kritéria vzorca pre výpočet
RPMN), keďže tento nie je žiadnym spôsobom verifikovaný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1 Co 53/2019, ktorý konštatoval, že takýto internetový výpočet,
pokiaľ nie je verifikovaný kompetentným orgánom (NBS, resp. MF SR), nie je možné akceptovať. Z
uvedených dôvodov nemohol súd prvej inštancie nepochybne uzavrieť, že RPMN je v neprospech
spotrebiteľa, a teda, že úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Súd prvej inštancie sa ďalej
zaoberal tvrdením žalobcu o absencii predpokladov použitých pre výpočet RPMN, pričom konštatoval,
že predpoklady použité pre výpočet RPMN sú v zmluve nepochybne uvedené, a teda nemožno uzavrieť,

žetietopredpokladyniesúsúčasťouzmluvyaztohtodôvodubymalbyťúverbezúročnýabezpoplatkov.
Súd prvej inštancie taktiež neakceptoval argumentáciu žalobcu, ktorá by mala spôsobovať bezúročnosťa bezpoplatkovosť úveru z dôvodu absencie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, keďže tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EU C - 42/2015 postačuje, pokiaľ sú
tieto jednotlivé platby zahrnuté v mesačnej splátke, čo v danom prípade bolo splnené. Keďže nedospel

k záveru o absencii žalobcom namietaných náležitosti zmluvy, resp. ani k absencii ďalších zákonných
náležitosti, a teda k záveru, že úver má byť bezúročný a bezpoplatkov, žalobu v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol, že v
zmluvnej podmienke, ktorá je súčasťou textu samotnej zmluvy je určito, jasne a zrozumiteľne vyjadrené,
že banka môže v prípade, ak dlžník neuhradí splátku úveru riadne a včas uplatniť požadovať zaplatenie

úrokov, ako aj zmluvnú pokutu, avšak najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov. Limity sankcií
za omeškanie spotrebiteľa ako dlžníka sú uvedené v Nariadení vlády č. 87/1995 Z.z. a žalobca napr. ani
vôbec netvrdil ani nepreukázal, aby si bol žalovaný vôbec uplatnil akékoľvek sankcie za omeškanie a už
vôbec nie, že tieto sankcie presiahli maximálnu výšku určenú podľa právnych predpisov. Zo samotnej
zmluvy vyplýva, že celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť predstavuje sumu 1.134,51 eura, pričom v
tejtosumeniesúzahrnutéžiadnesankciezaomeškanie,tedaaniúrokzomeškania,anizmluvnápokuta,

pričom žalobca celkovo zaplatil iba sumu 810,07 eura, teda nezaplatil ani zmluvne dohodnutý úrok.
Vzhľadom na vyššie uvedené je uplatnenie sankcií za omeškanie je v súlade so zákonom, je limitované
maximálnou výškou a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, preto žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s 261 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP), keď v konaní úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových

zisteníanesprávnehoprávnehoposúdeniavoveci.Vovzťahuknámietkamsúduprvejinštancieohľadne
predloženého výpočtu RPMN, ktorý predložil žalobca podľa bežne používanej internetovej kalkulačky,
predložil výpočet podľa oficiálnej internetovej kalkulačky Ministerstva financií Slovenskej republiky, z
Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR. Poukázal na to, že kalkulačka
Ministerstva financií Slovenskej republiky vyžaduje zadať aj dátum uzatvorenia úverovej zmluvy a je

použiteľná, tak na zmluvy uzatvorené podľa zák. č. 258/2001 Z. z., ako aj podľa zák. č. 129/2010 Z.
z. Podľa tejto oficiálnej kalkulačky Ministerstva financií Slovenskej republiky je výška RPMN 29,37 %.
RPMN podľa úverovej zmluvy je v neprospech spotrebiteľa, nakoľko je uvedená vo výške 28,38 %.
Za ďalší nedostatok je absencia predpokladov použitých na výpočet RPMN, vrátane matematického
výpočtu. Poukázal pritom napr. na rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19Co/23/2019, z

30.5.2019 (odôvodnenie 42.); sp. zn. 15CoCsp/9/2020, z 09.06.2020 (odôvodnenie 18.). Za mylné
považujem názory súdu prvej inštancie, podľa ktorých posudzoval predmetnú zmluvnú podmienku za
každý prípad omeškania vo výške 25 eur. Podľa žalobcu neprijateľnosť zmluvnej podmienky nie je daná
tým, či je, alebo nie je vyjadrená určite, jasne a zrozumiteľne a pre úplnosť dodal, že neprijateľnosť
zmluvnej podmienky nie je daná ani tým, či spotrebiteľ zmluvu podpísal, alebo nepodpísal, ani tým či si

ju prečítal, alebo neprečítal, či mal dosť času a či zmluve porozumel, alebo nie, ale je daná len tým, že
nie je individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky, sa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a
na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí, a nie len podľa toho, akú absolútne najvyššiu
sankciu zákonodarca pripúšťa, alebo že určitý právny inštitút, ako taký nezakazuje. Považovala za
nelogické, aby spotrebiteľ mal záujem dojednať, k zákonným úrokom z omeškania aj ďalšiu sankciu za
omeškanie a ešte nazvanú zmluvná pokuta, ktorá zvýhodňuje len dodávateľa a nie je ničím vyvážená na
strane spotrebiteľa. Ide len o ďalší spôsob získavania čo najviac finančných prostriedkov od zadlžených

spotrebiteľov v prípade, že nie sú schopní splácať úver riadne. Argumentovala, že ak jej obchodník za
omeškanie, okrem regulárnych úrokov, uložil aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú on, vo formulárovej
zmluve nemohol odmietnuť, ak som chcel úver získať, využil tým obchodník svoju mocenskú nadvládu
nado mnou. Mal som len dve možnosti, buď úver prijať, s podmienkami stanovenými obchodníkom,
alebo úver neprijať. Na zmenu nemal žiaden priestor. Poukázala na rozhodnutie o neprijateľnosti sankcie

25 eur, aj keď nenazvanej ako poplatok za omeškanie, ale ako upomienka vo výške 25 eur, čo sa
týka žalovaného, ako autora úverovej zmluvy, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
21Csp/94/2017,zo04.05.2018,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduBratislava,sp.zn.5Co/220/2018,
zo 16.10.2018. Vo vzťahu k inému dodávateľovi a k neprijateľnosti zmluvnej pokuty za omeškaniepoukazujem na uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 3CoCsp/5/2020, z 12.05.2020. Z uvedených
dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6.Kodvolaniužalobcupodalvyjadreniežalovaný.Úvodompoukázalnacelkovýkontextaobsahpodania
žalobcu, ktoré podľa žalovaného nespĺňa požiadavky kladené procesnými normami na odvolanie ako
primárny opravný prostriedok proti prvoinštančnému rozhodnutiu v individuálnom súdnom spore. Podľa
žalovaného bolo základnou povinnosťou odvolateľa uviesť, z akých skutkových tvrdení do konania

riadne vnesených a podporených akými dôkazmi mal súd dospieť k iným zisteniam. Namiesto toho sa
však žalobca obmedzil na vymenovanie rôznorodých rozhodnutí všeobecných súdov v iných konaniach,
dokonca zašiel tak ďaleko, že bezostyšne uviedol, že ich predloží až na vyžiadanie súdu. Naviac
už žalobca iba predložil v odvolaní neprípustný nový prostriedok procesného útoku - nový listinný
dôkaz - na základe ktorého tvrdí, že súd prvej inštancie mal dospieť k nemu želaným zisteniam.
Tvrdil, že vo vzťahu k namietanej údajnej absencii správneho údaja o RPMN žalobca svoju odvolaciu

argumentáciu oklieštil na kusé predloženie nového listinného dôkazu - iného internetového výpočtu -
bez akejkoľvek zákonnej opory, čo vylučuje jeho použiteľnosť v odvolacom konaní. Žalobca predložil
výpočet podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN dostupnej na portáli finančnej osvety a ochrany
finančného spotrebiteľa Ministerstva financií Slovenskej republiky (www.fininfo.sk), pričom však v prvom
rade pravdivo neuviedol, že daný interaktívny výpočet je orientačný, nepresný a nepreskúmateľný,

v druhom rade vynechal „detail“, že pre svoj výpočet sa ani len neunúval zadať údaje tak, aby čo
najpresnejšie kopírovali ustanovenia napádanej zmluvy o splátkovom úvere, najmä napríklad dohodnuté
termíny splatnosti jednotlivých plnení. Žalobca v snahe za každú cenu dosiahnuť výrazne inú hodnotu
RPMN v ním predloženom výpočte uviedol zlý dátum splatnosti prvej splátky (28.02.2015 namiesto
20.03.2015), ktorá „nepresnosť“ postačuje v zjednodušených internetových kalkulačkách na hodnotu

výrazne odlišnú od správnej RPMN. Pri zákonnej požiadavke uvedenia predpokladov pri výpočte RPMN
prioritne zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca neuviedol - napriek jeho opakovanej
námietke v rámci procesnej obrany - jediné konkrétne skutkové tvrdenie, z ktorého by bolo možné čo
i len v hrubých rysoch dedukovať, ktoré predpoklady pri výpočte RPMN údajne absentujú. Súd prvej
inštancie v bode 9 napadnutého rozhodnutia v danom ohľade správne prízvukoval, že žalobca okrem

zvýraznenia svojho poukazu na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č 129/2010 Z. z. neuviedol
žiadne skutkové tvrdenia. Ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom dňa
30.01.2015 záväzne definovalo, z akých predpokladov pri výpočte RPMN sa má vychádzať a ktorých
uvedenie sa následne v zmluve vyžaduje. Tvrdil, že pri žalobnom návrhu na určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky o zmluvnej sankcii žalobca úplne rezignoval na vyporiadanie sa so základnými

právnymi normami, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza. Zákonodarca presne stanovil, aká je
prípustná výška sankcií za omeškanie spotrebiteľa, a to vrátane zmluvnej pokuty. Citoval pritom §
53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Skúmané
zmluvné ustanovenie nepresahuje uvedené zákonné limity, ani v tomto ohľade žalobca nič netvrdil a
nepreukazoval. Je takto konformnou projekciou záväzného pravidla vo vnútroštátnom zákone, ktoré má

ako lex specialis prednosť pred generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1, resp. jednotlivými skutkovými
podstatami podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na potvrdenie správnosti tejto obrany použil
komparáciu s ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 1b nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnunormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 30.01.2015 (ďalej len „ZoSÚ“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

11.Podľa§11ods.1ZoSÚ,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

12. Podľa § 19 ods. 1 ZoSÚ, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta
podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

13. Podľa § 19 ods. 2 ZoSÚ, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných
poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie
služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie

účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na
účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek
inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

14.Podľa§19ods.3ZoSÚ,privýpočteročnejpercentuálnejmierynákladovsavychádzazpredpokladu,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 30.01.2015 Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Bratislava, ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto
zmluvy žalobcovi bol poskytnutý splátkový úver vo výške 700 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 22,90 %
ročne, pri RPMN 28,38 % a pri priemernej RPMN 36,30 %. Žalobca sa zaviazal poskytnutý úver splatiť
pravidelnými 48 mesačnými splátkami, pričom výška splátky k 20. dňu v mesiaci bola dohodnutá v

sume 23,62 eura mesačne, splatnosť prvej splátky bola 20.03.2015 a konečná splatnosť úveru dňa
20.02.2019. V základných podmienkach zmluvy boli uvedené aj predpoklady použité na výpočet RPMN
s tým, že úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok
a v lehotách uvedených v úverovej zmluve. Celková čiastka spojená s úverom je 22.766,83 eur

16. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovanými, ktorí sú fyzickými osobami - nepodnikateľmi (čo vyplýva z označenia žalovaných v tejto
zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným

číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku.17. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa ZoSÚ. Na základe preskúmavanej úverovej zmluvy, ktorá
mácharakterzmluvyospotrebiteľskomúvere,vsúlades§2písm.d)ZoSÚ,žalovaný poskytolžalobcovi
spotrebiteľský úver a žalobca sa zaviazal vrátiť mu poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové

nákladyspojenésospotrebiteľskýmúverom.Keďžezmluvauzavretámedzistranamisporumácharakter
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať
náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu
uzavretí úverovej zmluvy.

18. Súd je povinný skúmať danosť obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za účelom vyváženia
nerovnakého (nerovnocenného) postavenia jej zmluvných strán, keďže pre spotrebiteľské zmluvy je vo
všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla
z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré
sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy
upravujúcejprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakterujeprávevyrovnávaťtútonerovnováhuvprávnom

postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ
uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.

19. Jednou z obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úveru v súvislosti s v úverovej zmluve

uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN je uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 30.01.2015 sú
predpoklady použité pre výpočet nepochybne dané, a to bez bližšieho zdôvodnenia, na základe akých
úvah dospel k tomuto záveru. Nemohol tak uzavrieť, že tieto predpoklady nie sú súčasťou úverovej

zmluvy a z tohto dôvodu by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov.

20. Odvolací súd zástava názor, že RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým
ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Je to teda pre
spotrebiteľa najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru, pretože okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie

inépoplatkysúvisiacesúveromakonapr.poplatokzavybavenieúčtu,poistenieúveru,akjepodmienkou
pre získanie výhodnejšieho úroku, a iné, prepočítané na jeden kalendárny rok. Inými slovami RPMN
vyjadruje celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za požičanú sumu, keďže zohľadňuje nielen
úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Nie je úlohou spotrebiteľa hľadať a „pátrať“ v úverovej
zmluve, či táto obsahuje všetky potrebné údaje pre výpočet RPMN, o ktorých spotrebiteľ napokon ani len

nemá vedomosť, ktoré všetky údaje to sú (teda nevie ani ktoré má hľadať) a aj preto spotrebiteľ má mať
prehľadne a na jednom mieste sprístupnené všetky tieto vstupné údaje k výpočtu RPMN použité. Zákon
o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval, aby v úverovej
zmluve boli uvedené nie len predpoklady na výpočet RPMN, ale aj samotný jej výpočet, pretože výpočet
RPMN nie je len internou záležitosťou dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve uviesť už len

výsledok tohto svojho výpočtu, ale tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s komplexným
uvedením vstupných premenných na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel ktoré z množstva
údajov uvedených v úverovej zmluve sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak aby tento
výpočet bol odkontrolovateľným nie len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale
hlavne a predovšetkým, aby bol odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným orgánom za účelom

zistenia, ako a či dodávateľ (veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte RPMN v súlade so
zákonom. Ak by totižto tomu tak nebolo a platilo by, že zákonu by bolo dané zadosť, ak by údaje použité
pre výpočet RPMN, bez jej výpočtu, boli uvedené v úverovej zmluve a to na jej rôznych miestach, za
ktoré údaje možno považovať výšku úveru, výšku splátky, jej periodicitu a počet, výšku úrokovej sadzby
a poplatkov, a ktoré údaje sú v zmysle cit. § 9 ods. 2 ZoSÚ obligatórnymi náležitosťami úverovej zmluvy

už podľa písmen g), i), k) tohto ustanovenia, tak potom by zákonodarca logicky nevyžadoval výpočet
RPMN a tieto k výpočtu RPMN použité údaje duplicitne (porovnaj rozsudok Okresného súdu sp. zn.
8Csp/59/2020 zo dňa 14.05.2021).

21. Uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal a tým zaťažil svoje rozhodnutie

vadou nepreskúmateľnosti. Vzniknutú procesnú situáciu možno preto uzavrieť konštatovaním, že súd
prvej inštancie odňal stranám sporu možnosť konať pred súdom a to vydaním nepreskúmateľného
rozhodnutia. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaníriadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

22. V prejednávanej veci sa javí, že priamo v úverovej zmluve absentuje explicitný a pre spotrebiteľa
zrozumiteľný výpočet tejto RPMN na základe údajov platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy s
prehľadným uvedením všetkých predpokladov k jej výpočtu použitých.

23. K odvolacej námietke žalobcu o neprimeranosti zmluvného dojednania v bode 5, časti II. Ostatné

ustanovenia zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 30.01.2015 upravujúceho zmluvnú pokutu za každý
prípad omeškania vo výške 25 eur so splátkou úveru, a to najviac do výšky určenej podľa právnych
predpisov odvolací súd uvádza, že nepostačuje konštatovať dôvody tak, ako ich súd prvej inštancie
uvádza v bode 13, ale je potrebné posúdiť aj tú skutočnosť, či takáto zmluvná podmienka nespôsobuje
nevyváženosť zmluvných strán. Skutočnosť, či táto zmluvná podmienka nespôsobuje nevyváženosť
zmluvných strán, je potrebné posudzovať aj v kontexte, či dlžník nie je povinný platiť veriteľovi dvakrát,

pričom súhrn takýchto sankcií pre spotrebiteľa nemožno vyhodnotiť ako neprimeraný v prvom rade a
až v druhom rade, či tieto sankcie zároveň neprekračujú obmedzenie samotnej výšky sankcie tak, ako
s ňou počíta ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď tieto súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok
úroku z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Javí sa, že zmluvná pokuta je len jednostranná a týmto
ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa na včasné plnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Zmluvná

pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania dlžníka, nie však aj omeškania v plnení povinnosti
veriteľa z čoho vyplýva, že porušenie povinnosti dlžníka je sankcionované viac ako porušenie zmluvných
povinností veriteľa . Za takéto porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z
omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná pokuta ďalšou (duplicitnou) sankciou za omeškanie.

24. Za takejto situácie preto odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

25. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť existenciu predpokladov
použitých pre výpočet RPMN v predmetnej úverovej zmluve vo vyššie uvedených intenciách, a v prípade

záveru o ich absencii, je potrebné predmetný úver posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov a
určiť a vypočítať výšku bezdôvodného obohatenia. Zároveň bude úlohou súdu prvej inštancie nanovo
posúdiť zmluvnú pokutu, avšak nie z pohľadu zákonnosti zmluvnej pokuty ako sankčného inštitútu, ale
z pohľadu vyváženosti/ nevyváženosti zmluvnej pokuty v priamej nadväznosti na jej výšku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinstančného tak i odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).