Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/93/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617213657
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7617213657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: J. J., P.. XX.X.XXXX, Y. H., P.
XXXX/X, zastúpeného Bečarik & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Letná 37, IČO: 47 253 126, proti žalovanej: G. J., Z.. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. H., P. XXXX/X, zastúpenej
JUDr. Ivetou Fabiánovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. 5, IČO: 42 241
481, o zaplatenie 40.000,- Eur, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 13. februára 2020 č.k. 11C/45/2017 - 330 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku I/ a III/.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol, že:

I/ žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 32.732,53 Eur v lehote 120 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku,

II/ v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III/ žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania,

IV/ nepriznáva Slovenskej republike náhradu trov konania pozostávajúcej z trov štátu voči žalobcovi a
žalovanej.

2. Súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, podanej na súd dňa 7.7.2017, ktorou sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 40.000,- Eur titulom vyporiadania hodnoty členského podielu
v bytovom družstve Bytové družstvo Spišská Nová Ves, Kamenárska č. 5, Spišská Nová Ves (ďalej
aj „bytové družstvo“), spojeného s právom užívať 4-izbový byt č. XX, v bytovom dome na ulici P. Č..
X, H. Č. XXXX J. H. (ďalej aj „družstevný byt“), a to potom, ako manželstvo žalobkyne a žalovaného
bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.9.2013 sp. zn.
11P/93/2013 a Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 18.5.2017 sp. zn. 11C/196/2016,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2017, zrušil právo spoločného nájmu žalobcu a žalovanej k
tomuto bytu a za ďalšieho nájomcu určil žalovanú, ktorá sa zároveň stala výlučnou členkou bytového
družstva. Pretože strany sporu nadobudli spoločný členský podiel v bytovom družstve Dohodou o
prevode členských práv a zostatkovej hodnoty bytu zo dňa 25.7.2007, a medzi žalobkyňou a žalovanýmdoposiaľ nedošlo k dohode o vyporiadaní hodnoty členského podielu v bytovom družstve, žalovaný
žalobou požaduje od žalobkyne výplatu polovice hodnoty členského podielu, ktorú žalovaný odhaduje
na sumu 80.000,- Eur, lebo žalovaná nie je ochotná uhradiť žalobcovi za vyporiadanie členského podielu

žiadnu sumu.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu v priebehu sporu i na obranu
žalovanej, ktorá žiadala žalobu zamietnuť najmä s tvrdením, že byt užíva s 5 deťmi odo dňa 31.5.2013,
kedy sa žalobca z bytu odsťahoval a bez jej súhlasu si zobral aj hnuteľný majetok auto zn. Mitshubishi,

ktoré ako nové malo hodnotu 33.849,- Eur, obrazy, staré knihy, televízor a pod., že žalovaná od marca
2012 uhrádza všetky náklady aj úhrady za služby spojené s bývaním v byte, že žalobca neprejavuje
záujem o svoje deti, byt neužíva už viac ako 4 roky, že o finančné vyporiadanie žiada po uplynutí
troch rokov od právoplatnosti rozvodového rozsudku, že finančnú náhradu nemožno od nej požadovať,
lebo nadobudnutím právoplatnosti rozsudku sp.zn. 11C/196/2016 bolo členstvo v bytovom družstve
a právo spoločného nájmu k bytu zo spoločného majetku vyňaté a priznané výlučne jej, ako i že

Stanovy Bytového družstva Spišská Nová Ves nepoznajú inštitút členského podielu, len výplatu tvz.
vyrovnávacieho podielu a že žalobca požaduje trhovo stanovenú cenu členského podielu vo výške
80.000,- Eur, ktorá je nadhodnotená, a konštatoval, že v rámci zmierovacieho konania bol žalobca
ochotný pristúpiť na výplatu členského podielu v sume 35.000,- Eur a pre žalovanú bola akceptovateľná
výplata 30.000,- Eur.

4. Po vykonanom dokazovaní (rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.9.2013
sp.zn. 11P/93/2013-39 a zo dňa 18.5.2017 sp.zn. 11C/196/2019-64, dohodou o prevode členských
práv a zostatkovej hodnoty bytu zo dňa 25.7.2007, návrhom na mimosúdnu dohodu zo dňa 24.5.2017,
vyjadrením žalovanej k návrhu na mimosúdnu dohodu zo dňa 30.5.2017, oznámením Bytového

družstva Spišská Nová Ves zo dňa 7.12.2016, výpismi z účtu žalovanej svedčiacich o úhradách
nájomného a poplatkov spojených s užívaním bytu, s obsahom znaleckého posudku č. 27/2018 zo dňa
17.8.2018 vypracovaného znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností M..
D. Z. vrátane jej vyjadrenia zo dňa 17.8.2018, výsluchom znalkyne, mesačným zálohovým predpisom
nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu od 1.1.2013, 1.1.2014, 1.1.2015, 1.1.2016,

1.1.2017 a 1.1.2018, darovacou zmluvou zo dňa 11.2.1997 a kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.1999,
výpisom z účtu žalovanej svedčiacom o úhradách výživného zo strany otca na deti ako aj výške
dôchodku žalovanej, správami o trhovej cene nehnuteľností od Everestreality, s.r.o., Spišská Nová Ves
zo dňa 5.10.2018, 2 % reality s.r.o., Spišská Nová Ves zo dňa 9.10.2018, odborným posúdením trhovej
ceny 4-izbového bytu od VB reality, s.r.o., Spišská Nová Ves zo dňa 8.10.2018, e-mailovou správou od

konateľa VB reality, s.r.o. zo dňa 6.3.2019, inzerátmi svedčiacimi o odpredaji podobných bytov ako je byt
žalovanej zo dňa 11.2.2019, 28.2.2019, 6.3.2019, s obsahom znaleckého posudku č. 123/2019 zo dňa
13.8.2019 vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností M..
J. U., vrátane jeho vyjadrenia zo dňa 14.10.2019 a výsluchom znalca) súd prvej inštancie v prvom rade
zistil, že: a) manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves

zo dňa 26.9.2013 č.k. 11P/93/2013-39, ktorým mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a
otec zaviazaný výživným, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.10.2013, b) rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.5.2017 č.k. 11C/196/2016-64 došlo k zrušeniu spoločného nájmu
sporovýchstránk4-izbovémubytuč.15vbytovomdomenauliciP.Č..Xsúp.čísloXXXXJ.H.azaďalšiu
nájomkyňu a výlučnú členku bytového družstva bola určená G. J., rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 23.5.2017, c) keďže po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia medzi bývalými manželmi nedošlo k
mimosúdnej dohode o vyporiadaní tejto majetkovej hodnoty, žalobca dňa 7.7.2017 podal na súd žalobu
na jej vyplatenie.

5. Vec súd právne posúdil podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Konštatujúc, že o vyporiadaní

hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení
práva spoločného nájmu bytu, resp. uzavretím dohody bývalých manželov, že právo na vyporiadanie sa
premlčujevovšeobecnej3-ročnejlehote,ktorázačínaplynúťdňomnasledujúcimpozrušení spoločného
nájmu a určení kto bude ďalej byt užívať, vychádzajúc zo zistenia, že rozsudok zo dňa 18.5.2017 č.k.
11C/196/2016-64, ktorým došlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu sporových strán a určeniu ďalšieho

nájomcu a výlučného člena bytového družstva, nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2017 a žaloba na
výplatu podielu bola na súd podaná dňa 7.7.2017, súd prvej inštancie poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/2380/2007 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/183/2010, usúdil,
že žalobca svoje právo uplatnil včas, k jeho premlčaniu nedošlo a žalovaná nedôvodne namietala, žezaniklo právo žalobcu na výplatu členského podielu v bytovom družstve uplynutím lehoty troch troch
rokov od právoplatnosti rozvodového rozsudku, ako i že žalobca nemôže požadovať finančnú náhradu
za členský podiel, lebo rozhodnutím vo veci sp. zn. 11C/196/2016 bolo členstvo v bytovom družstve a

právo spoločného nájmu k bytu zo spoločného majetku vyňaté a priznané výlučne žalovanej.

6. Súd prvej inštancie posudzoval medzi stranami spornú otázku hodnoty vyporiadavaného majetkového
práva bývalých manželov, teda hodnoty členského podielu v bytovom družstve, spojeného s právom
užívať označený byt, a to nad sumu 60.000,- Eur, s ktorou žalovaná súhlasila a bola ochotná vyplatiť

žalobcovi jej polovicu, teda 30.000,- Eur, na zistenie jeho všeobecnej hodnoty ku dňu zániku spoločného
členstva rozvedených manželov v družstve t.j. ku dňu 23.5.2017, na návrh žalobcu uznesením zo
dňa 27.3.2018 ustanovil znalkyňu M.. D. Z., uznesením zo dňa 12.6.2019 nariadil kontrolné znalecké
dokazovanie a ustanovil znalca M.. J. U. na stanovenie jeho hodnoty ku dňu zániku spoločného
členstva rozvedených manželov v družstve t.j. k 23.5.2017, a po vypočutí oboch znalcov a vyhodnotení
znaleckých posudkov, vrátane postupov znalcov pri ich vypracovaní a výpovedí znalcov, uzavrel, že

sa stotožnil zo závermi znaleckého posudku č. 123/2019 zo dňa 13.8.2019 vypracovaného kontrolným
znalcom M.. J. U., a ustálil, že hodnota vyporiadavaného majetkového práva činí 65.465,05 Eur, jej
polovica predstavuje čiastku 32.732,53 Eur, ku ktorej vyplateniu súd zaviazal žalovanú s tým, že podľa
§ 232 ods. 3 a 4 CSP umožnil žalovanej zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v lehote 120 dní. Dôvodil
pritom, že ak žalovaná požadovala na splnenie dlhu stanoviť lehotu troch rokov tvrdiac, že je čiastočne

invalidnou dôchodkyňou s príjmom 201,- Eur mesačne a roky sa sama starala o päť detí, pričom dve z
nichsúťažkozdravotnepostihnuté,tietoskutočnosti,akoicelkovémajetkové,sociálneaosobnépomery
žalovanej, vzal na zreteľ pri rozhodovaní o predĺžení lehoty na plnenie žalovanej, ktorá je čiastočne
invalidnou dôchodkyňou s nalomeným zdravím, starajúcou sa o dve ťažko zdravotne postihnuté deti,
a jej príjem je obmedzený. Vychádzajúc z úsudku, že je jednak neadekvátne uložiť žalovanej lehotu

na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku, lebo striktné dodržanie zákonnej paričnej lehoty by
mohlo mať negatívny dopad na ďalšie fungovanie žalovanej, a jednak vyhovenie žiadosti žalovanej
na plnenie v lehote troch rokov by vzhľadom na povahu samotného sporu predstavovalo neúmerné
predĺženie paričnej lehoty, diskriminačné vo vzťahu k žalobcovi, prvoinštančný súd umožnil žalovanej
splatiť priznanú sumu žalobcovi jednorázovo v lehote 120 dní, v ktorej lehote bude mať žalovaná

dostatočný priestor na vybavenie úveru, pre prípad že financiami nedisponuje.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2, § 257 a § 259 CSP. Dôvodil, že
žalobca, domáhajúci sa úhrady sumy 40.000,- Eur, bol v spore úspešný čo do sumy 32.732,53 Eur, t.j.
bol úspešný v 64 % (82 % mínus 18 %), avšak dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu

§ 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej, spočívajúcich v jej nepriaznivej
sociálnej, ekonomickej i finančnej situácii, a to vychádzajúc zo zistenia z listín predložených žalovanou, z
lekárskych správ svedčiacich o jej zdravotnom stave i hospitalizáciách, že žalovaná má vážne zdravotné
ťažkosti, po rozvode manželstva so žalobcom zabezpečovala starostlivosť o päť detí, z ktorých sú dve
ťažko zdravotne postihnuté, po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti sama uhrádzala nájomné i

poplatky za služby spojené s užívaním bytu, zabezpečovala jeho údržbu a drobné opravy, pričom ona
sama je invalidnou dôchodkyňou s príjmom 201,- Eur mesačne. Dodal, že rozhodnutie o priznaní trov
protistrane, by bolo voči žalovanej nespravodlivé a odporujúce dobrým mravom, pričom nepriznanie trov
konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry žalobcu i vzhľadom na priznané plnenie zo strany
žalovanej. Z rovnakých dôvodov súd nepriznal štátu nárok na náhradu trov znaleckého dokazovania, a

to ani voči žalobcovi ani žalovanej.

8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca i žalovaná.

9. Žalobca podal odvolanie proti výroku o trovách konania (výrok III/) z odvolacieho dôvodu podľa § 365

ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol zrušiť rozsudok v jeho napadnutom výroku, resp. výrok III/ zmeniť a priznať
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 64 % a trov odvolacieho konania. Žalobca poukazom
na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2862/07 namietol správnosť aplikácie § 257 CSP súdom prvej

inštancietvrdiac,žeexistenciasociálnehoaspektuujednejzostrán,fakt,žestrananiejesolventnáalebo
že zárobková a majetková situácia procesne úspešnej strany je lepšia ako u protistrany, nepostačuje
pre použitie ustanovenia § 257 CSP, ktoré neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových
rozdielov medzi stranami. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol, že neprihliadol na okolnosti, ktoré hoviedli k podaniu žaloby, a to že žalovaná nepristúpila na návrh žalobcu na uzavretie mimosúdnej dohody.
Podčiarkol, že postoj žalovanej k súdnemu konaniu je zrejmý aj z tohto, že na poslednom pojednávaní
žalovaná uviedla, že je ochotná žalobcovi vyplatiť sumu 30.000,- Eur, avšak v odvolaní opäť uvádza,

že nesúhlasí ani s výplatou tejto sumy. Nakoniec žalobca poukázal na bod 47 odôvodnenia rozsudku a
najmä zdôraznil, že nerozumie zmene názoru súdu prvej inštancie, ktorý mu v spore priznal oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov na základe žiadosti a ním predloženého formuláru na deklarovanie
pomerov strany sporu a pri rozhodovaní o trovách konania vysloví svojvoľný záver, že toto nezasiahne
do jeho majetkových pomerov.

10. Žalovaná podala odvolanie proti vyhovujúcemu výroku rozsudku (výrok I/) z odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla zmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti a zaviazať
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 25.000,- Eur do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Uviedla,
že v konaní boli predložené dva znalecké posudky, znalecký posudok č. 27/2018 zo dňa 17.8.2018

vypracovaný znalkyňou M.. Z., ktorá svoj postup pri ohodnocovaní a ako dospela k sume 50.000,- Eur
riadne vysvetlila počas výsluchu na pojednávaní, a znalecký posudok č. 123/2019 zo dňa 13.8.2019
vypracovaný znalcom M.. U., ktorý uviedol v posudku skutočnosti, ktoré nezodpovedajú realite, najmä
neprihliadol na to, že pôvodný bytový dom nemá funkčný bleskozvod, nie je zateplený, má poškodené
schodisko, a cenu nadhodnotil, a preto sa s týmto znaleckým posudkom a v ňom stanovenou cenou

nestotožňuje, čo predniesla aj na pojednávaní. Zopakovala, že sa sama starala o päť detí, bojuje so
zdravotnými problémami a na rekonštrukciu bytu nemala peniaze. Podľa názoru žalovanej jediným
objektívnym posudkom v tomto konaní, ktorý vychádzal z reality stavu bytu, bytového domu, vybavenosti
v blízkosti bývania a ktorý nemal žiadne vady a chyby, bol znalecký posudok M.. Z., ktorým sa mal súd
pri rozhodovaní o výške členského podielu riadiť. Žalovaná v odvolaní súdu prvej inštancie vytkla tiež

to, že pri určení lehoty na vyplatenie členského podielu síce správne vzal do úvahy jej zdravotný stav a
majetkové pomery, ale aj tak je pre žalovanú nedostatočný čas, ktorý žalovanej súd dal na zaplatenie
peňažnej sumy žalobcovi. Podčiarkla, že nie jej v jej možnostiach a schopnostiach za 120 dní získať
takú veľkú čiastku, a preto potrebuje viac času ako 120 dní, a to lehotu troch rokov.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej označil odvolanie žalovanej za účelové a výrok
I/ napádaného rozsudku za vecne správny. Navrhol rozsudok v tejto časti potvrdiť a priznať žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd postupoval
pri hodnotení dôkazov správne podľa § 191 ods. 1 CSP a správne prihliadol nielen na znalecké posudky,
ktoré boli v konaní vyhotovené, ale aj na odborné vyjadrenia realitných kancelárii a ponuky realitných

kancelárii na realitnom trhu. Žalovaná sa mylne domnieva, že ceny uvádzané v ponukách realitných
kancelárii sú nadhodnotené, že cena nehnuteľností nie je reálna, keďže je v nej zahrnutá odmena
realitnej kancelárie. K tomu žalobca uviedol, že odmena realitnej kancelárie je súčasťou kúpnej ceny
a kupujúci ju musí uhradiť. Podčiarkol, že byt, o ktorom sa v tomto konaní jedná, nemôže mať na trhu
hodnotu 50.000,- Eur, ale ďaleko vyššiu hodnotu, najmä keď sa vezme do úvahy, že v danej lokalite

(Smižany, resp. sídlisko Západ) sa predávajú trojizbové neprerobené byty s pôvodnými drevenými
oknami za sumu 66.999,- Eur. Podčiarkol, že v konaní predložil niekoľko dôkazov podporujúcich fakt,
že znalecký posudok M.. Z. nezodpovedá realite a skutočnej cene nehnuteľnosti a ak žalovaná vo
svojom odvolaní poukazuje na pripomienky nejakej osoby, ktoré predniesla na pojednávaní, súd na
tieto pripomienky nemôže prihliadať ako na pripomienky znalca, resp. odborníka, keďže z listinných

dôkazov ani z vyjadrenia žalovanej nie je zrejmé o akú osobu ide. Dodal, že ak mala žalovaná možnosť
kontaktovať iného znalca, mala si spraviť súkromný znalecký posudok, a nie predkladať pripomienky
nejakej osoby, ktorá sa pod svoje pripomienky nepodpíše. Pokiaľ žalovaná žiadala súd o predĺženie
lehoty na vyplatenie žalobcu na dobu troch rokov, táto požiadavka je pre žalobcu nepredstaviteľná už
aj z toho dôvodu, že toto súdne konanie sa začalo 7.7.2017, žalovaná, ktorá je zastúpená advokátom,

mala dostatok času svoju finančnú situáciu riešiť a napriek tomu nepodnikla žiadne kroky, aby svoju
situáciu riešila.

12. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu označila odvolanie žalobcu proti výroku o
trovách konania (výroku III/) za účelové a nedôvodné. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie pri

rozhodovaní o trovách konania správne uzavrel, že na jej strane sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, pričom správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, vrátane postoja žalobkyne k nároku
žalobcu, ktorý vyplýval z toho, že žalobca sa nezaujímal ani o rodinu a ani o byt. Akcentovala, že
žalobca si nemôže pripisovať zásluhy za to, že navrhoval mimosúdnu dohodu, ktorá bola pre žalovanúneprijateľná. Zdôraznila, že vysporiadaním ich spoluvlastníctva získa žalobca finančnú sumu, a teda
nepriznanie trov konania žalobcu nijako nepriaznivo neovplyvní.

13. Žalovaná v písomnej replike na vyjadrenie žalobcu k jej odvolaniu zotrvala na všetkých argumentoch
uvedených v jej odvolaní. Zopakovala, že v znaleckom posudku M.. U. boli chyby, na ktoré bola
schopnápoukázaťibatak,žepredložilaodbornévyjadreniainéhosubjektu,ktorýnechcelbyťmenovaný.
Zopakovala, že nie je schopná získať úver, ani si inak požičať, lebo nemá dostatočný príjem a príčiny
žiadosti o lehotu troch rokov na splnenie povinnosti zdôvodnila nie snahou o predlžovanie konania, ale

zdravotnými a majetkovými pomermi.

14. Žalobca v duplike na vyjadrenie žalovanej navrhol potvrdiť rozsudok vo výroku I/ a upozornil, že sa
nikdy nevyjadril, že by predávajúci mal hradiť odmenu realitnej kancelárii až po odpredaji bytu.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a ani žalovanej nie je opodstatnené.

16. Žalovaná vo svojom odvolaní proti vyhovujúcemu výroku rozsudku (výrok I/) a ani žalobca vo svojom

odvolaní proti výroku III/ rozsudku neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
pre odvolateľov privodili priaznivé rozhodnutie a vo svojich odvolaniach uvádzajú také skutočnosti a
námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zákonným postupom vykonal vo veci dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom
zodpovedajúcim § 191 ods. 1 CSP a vec správne právne posúdil a vecne správne rozhodol, ak v
časti vyhovel žalobe žalobcu o vyporiadanie hodnoty členského podielu v bytovom družstve, spojeného
s právom užívať 4-izbový družstevný byt č. XX, v bytovom dome na ulici P.O. Č.. X, súpisné číslo

XXXX J. H., keď mal za preukázané, že po zániku manželstva strán sporu rozvodom a potom, ako
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 18.5.2017 sp. zn. 11C/196/2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.5.2017, zrušil právo spoločného nájmu žalobcu a žalovanej k tomuto bytu a za
ďalšieho nájomcu určil žalovanú, ktorá sa zároveň stala výlučnou členkou bytového družstva, k dohode o
vyporiadaní členského podielu k družstevnému bytu nedošlo. V súlade s právnymi závermi vyslovenými

(o.i) v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/183/2010, na ktoré súd prvej
inštancie adekvátne odkázal, náležite vychádzal z úsudku, že žalobca svoj nárok uplatnil na súde včas,
ktorý adekvátne vyvodil z premisy, že aj keď dôjde k zániku manželstva a k zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, v prípade vyporiadania členského podielu v bytovom družstve nie je tento
možné vyporiadať skôr, ako dôjde k zrušeniu práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva

rozvedených manželov v družstve (§ 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka), či už dohodou strán (bývalých
manželov) alebo rozhodnutím súdu. Do tej doby totiž právo trvá ako spoločné a nie je dovtedy ani známe,
kto sa stane výlučným nájomcom bytu, a teda ani nemožno stanoviť, komu patrí náhrada za stratené
spoločnéprávo.Narozdielodbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,ktorézanikákokamihuzániku
manželstva (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka), spoločný nájom družstevného bytu a spoločné

členstvo rozvedených manželov v družstve zaniká až na základe dohody bývalých manželov o zrušení
práva spoločného nájmu družstevného bytu alebo rozhodnutím súdu (ak nejde o prípad uvedený v
prvej vete § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie v posudzovanom prípade správne
vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo rozvodom
ich manželstva dňa 2.10.2013 a k zrušeniu spoločného nájmu bytu sporových strán a určeniu ďalšieho

nájomcu a výlučného člena bytového družstva došlo rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 18.5.2017 č.k. 11C/196/2016-64, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2017, vyvodil správny
právny záver, že vyporiadanie členského podielu spadá pod režim § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka
ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
183/2010).

18. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie vo veci, než ako rozhodol súd prvej inštancie, ktorý svoje úvahy a skutkové a
právne závery odvolaním napadnutých výrokov I/ a III/ odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotilvšetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu i žalovanej, uviedol, ktoré z nich považoval za
preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí
vychádzal, pričom tak žalobcovi ako aj žalovanej vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu

sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva.

19. Pretože v danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania
nedošlo, odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje,
rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo

výrokoch I/ a III/, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré v celom rozsahu
poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam
žalobcu a žalovanej dodáva nasledovné:

20. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po

právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.

21. Tento odvolací dôvod žalovaná uplatnila neopodstatnene, pokiaľ v tomto smere vo svojom odvolaní
proti výroku I/ rozsudku jedine tvrdila, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o určení hodnoty
členského podielu mal vychádzať z objektívneho znaleckého posudku č. 27/2018 zo dňa 17.8.2018,
vypracovaného znalkyňou M.. Z., lebo tento znalecký posudok „vychádzal z reality stavu bytu, bytového

domu, vybavenosti v blízkosti bývania“ a „nemal žiadne vady a chyby“, ako i že táto znalkyňa podľa
názoru žalovanej svoj postup pri ohodnocovaní a ako dospela k sume 50.000,- Eur riadne vysvetlila
počas výsluchu na pojednávaní, avšak znalec M.. U. vypracoval znalecký posudok č. 123/2019 zo
dňa 13.8.2019, v ktorom uviedol „skutočnosti, ktoré nezodpovedajú realite, najmä neprihliadol na to,
že pôvodný bytový dom nemá funkčný bleskozvod, nie je zateplený, má poškodené schodisko, a

cenu nadhodnotil“, a preto sa s týmto znaleckým posudkom a v ňom stanovenou cenou žalovaná
nestotožňuje. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná týmito tvrdeniami v odvolaní v podstate predkladá
vlastné hodnotenie týchto vykonaných dôkazov - znaleckých posudkov a tvrdí, že správnym skutkovým
záverom o vyporiadavanej hodnote spoločného majetkového práva je suma 50.000,- Eur.

22. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok
sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať
za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov.

23. Aj znalecký posudok podlieha hodnoteniu dôkazov v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1) s tým, že vierohodnosť každého
vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).

24. Vzhľadom na to, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou priamosti, je hodnotenie dôkazov

vecou súdu, ktorý tento dôkaz vykonal. Zákon pritom nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať
pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej
súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou
sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním
dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu tvrdené

má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Vierohodnosť určitého poznatku
získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či
nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami
získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia dôkaznýchprostriedkov je potom záver súdu o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o
tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo

spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Odvolací súd môže samotné hodnotenie dôkazov, vykonané
inak v súlade so zákonom, preskúmavať iba vtedy, ak je toto hodnotenie v rozpore s pravidlami logického
myslenia, prípadne so všeobecnou skúsenosťou, ako i so zreteľom na to, že súd nemôže preskúmavať
vecnú správnosť odborných záverov znalca, lebo k tomu sudcovia nemajú odborné znalosti alebo ich
nemajú v takej miere, aby mohli toto preskúmanie zodpovedne učiniť. To však neznamená, že súd je

viazaný znaleckým posudkom a že ho musí bez ďalšieho prevziať.

25. V korelácii s uvedeným odvolací súd dospel k záveru, že ani v tomto smere nemožno vyčítať súdu
žiadne pochybenia.

26. Súd prvej inštancie sa pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom, a to tak znaleckým posudkom č.

27/2018 zo dňa 17.8.2018 vypracovaným znalkyňou M.. D. Z., ako i znaleckým posudkom č. 123/2019
zo dňa 13.8.2019 vypracovaným znalcom M.. J. U., zaoberal tým, či má posudok znalca všetky
formálne náležitosti, či závery uvedené vo vlastnom posudku sú náležite odôvodnené a či sú podložené
obsahom nálezu, či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu v akom mu bola zadaná, či prihliadol ku všetkým
skutočnostiam, s ktorými sa mal vyporiadať, či jeho závery sú podložené výsledkami konania a nie sú

v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov. V danej veci nie sú splnené podmienky pre to,
aby odvolací súd spochybnil záver, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 32.732,53
Eur. Z dôvodov rozsudku totiž plynie, že súd prvej inštancie správne zisťoval hodnotu členského podielu
v bytovom družstve, pričom sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, (o.i.) judikátu uverejneného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 40/2002, podľa

ktorého „pri určovaní hodnoty členského podielu je potrebné vychádzať z jeho obvyklej ceny, t.j. ceny,
za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej
veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod.. Inými slovami ide o cenu, za ktorú by tento bolo možné v
určitom čase reálne predať či kúpiť“, v odôvodnení rozsudku sa zaoberal námietkami proti znaleckým
posudkom a jasne vysvetlil, ako dospel k stanoveniu ceny, pričom riadne zdôvodnil, prečo nevychádzal

z hodnoty stanovenej znalkyňou Ing. Rusnákovou v znaleckom posudku č. 27/2018 zo dňa 17.8.2018,
a z akých dôkazov pri stanovení ceny vychádzal, jeho úvahy nie sú zjavne neprimerané. Žalovaná
s argumentáciou súdu prvej inštancie v tomto smere vo svojom odvolaní nepolemizuje a ani nijak
nespochybňuje.Nemožnopretopriznaťrelevanciupolemikežalovanejvodvolanísoskutkovýmizávermi
súdu prvej inštancie odkazom na všeobecný nesúhlas s hodnotením dokazovania, spočívajúcej bez

ďalšieho iba vo všeobecnej námietke, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o určení hodnoty
členského podielu mal vychádzať z objektívneho znaleckého posudku č. 27/2018 zo dňa 17.8.2018,
vypracovaného znalkyňou M.. Z., lebo tento znalecký posudok „vychádzal z reality stavu bytu, bytového
domu, vybavenosti v blízkosti bývania“ a „nemal žiadne vady a chyby“, a pretože táto znalkyňa svoj
postup pri ohodnocovaní a ako dospela k sume 50.000,- Eur riadne vysvetlila počas výsluchu na

pojednávaní.

27. Žalovanej sa nepodarilo spochybniť ani vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, ktorým súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v lehote 120 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti

rozsudku a súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, čo súd náležite odôvodnil v
dôvodoch rozsudku, pokiaľ v tomto smere vo svojom odvolaní žalovaná iba všeobecne tvrdila, že súd
prvej inštancie pri určení lehoty na vyplatenie členského podielu síce správne vzal do úvahy jej zdravotný
stav a majetkové pomery, „ale aj tak je pre žalovanú nedostatočný čas, ktorý žalovanej súd dal na
zaplatenie peňažnej sumy žalobcovi“, a iba zopakovala svoje tvrdenie prednesené v priebehu sporu na

súde prvej inštancie, že „nie jej v jej možnostiach a schopnostiach za 120 dní získať takú veľkú čiastku, a
pretopotrebujeviacčasuako120dní,atolehotutrochrokov“.Prvoinštančnýsúdsasobranoužalovanej
v tomto smere náležite vysporiadal v dôvodoch rozsudku, na ktorú argumentáciu odvolací súd odkazuje.

28. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil správny právny záver,

že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak v danom prípade existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre ktoré žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.29. Dôvody prvoinštančného rozsudku, týkajúce sa rozhodnutia o nároku trov konania sporových strán
(výrok III/ rozsudku) odvolací súd vyhodnotil ako vecne správne a zodpovedajúce zákonu, a preto sa v
súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje sa na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na

obsah odvolacích námietok žalobcu, považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

30. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť konkrétnych sporových
konaní, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

32. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu sudcovského moderačného práva v zmysle § 257
CSP, aby išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama

nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán. Súd prihliada aj na postoj strán v konaní
a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane
alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť

ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu spisu možno vyvodiť
záver o tom, že boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, tak z hľadiska sociálnych aspektov
na strane žalovanej, ako aj z hľadiska okolností samotnej veci. Pri posudzovaní sociálneho aspektu

súd prvej inštancie náležite prihliadol na nepriaznivé osobné, zdravotné, majetkové a zárobkové
pomery žalovanej, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá a je invalidnou dôchodkyňou s príjmom 201,-
Eur mesačne, ktorý žalovanej postačuje len na úhradu bežných výdavkov, vychádzajúc pritom i zo
zistenia, že žalovaná má vážne zdravotné ťažkosti, po rozvode manželstva so žalobcom zabezpečovala
starostlivosť o päť detí, z ktorých sú dve ťažko zdravotne postihnuté, po odchode žalobcu zo spoločnej

domácnostisamauhrádzalanájomnéipoplatkyzaslužbyspojenésužívanímbytuazabezpečovalajeho
údržbu a drobné opravy, ktoré zistenia prvoinštančného súdu žalobca vo svojom odvolaní nespochybnil.
Ako opodstatnenú nemožno vyhodnotiť odvolaciu námietku žalobcu založenú na tvrdení, že súd
neprihliadol na okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, a to že žalovaná nepristúpila na návrh
žalobcu na uzavretie mimosúdnej dohody, pretože samotný fakt, že žalovaná neakceptovala žalobcom

predložený návrh na uzavretie mimosúdnej dohody o vyporiadaní hodnoty členského podielu v bytovom
družstve, nemožno kvalifikovať ako okolnosť relevantnú z pohľadu aplikácie § 257 CSP, rovnako ako
skutočnosť, že „na poslednom pojednávaní žalovaná uviedla, že je ochotná žalobcovi vyplatiť sumu
30.000,- Eur, avšak v odvolaní opäť uvádza, že nesúhlasí ani s výplatou tejto sumy“.

34. Ako opodstatnenú napokon nemožno vyhodnotiť ani odvolaciu námietku žalobcu, že súd vyslovil
svojvoľný záver, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania nezasiahne do jeho majetkových
pomerov, ak súd v spore priznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov na základe
žiadosti a ním predloženého formulára na deklarovanie pomerov strany sporu, keďže z odôvodnenia
výrokuIII/rozsudkujednoznačneplynie,žesúdtentozávervyvodilvzhľadomnasúdompriznanéplnenie

zo strany žalovanej. Za tohto stavu je odvolací súd v zhode s prvoinštančným súdom v jeho názore, že
nemožno konštatovať, aby sa žalobca ocitol nepriznaním náhrady trov konania v mimoriadnej obtiažnej
sociálnej a majetkovej situácii, pokiaľ bezpochyby súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 32.732,53 Eur v lehote 120 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobca vo svojom odvolaní
len všeobecne odkázal na skutočnosť, že súd mu priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a inú

argumentáciu v tomto smere nepredniesol.

35. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu a žalovanej
ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých výrokov I/ a III/ rozsudku, ktoré preto podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne, a o trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže obe strany podali svoje odvolania neúspešne.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzanía o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).