Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617213657
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7617213657.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: J. J., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H., P. XXXX/., právne zast. Bečarik & partners, s.r.o., advokátska kancelária,
Spišská Nová Ves, Letná 37, IČO: 47 253 126, proti žalovanej: G. J., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., P. XXXX/X, zast. JUDr. Iveta Fabiánová, advokátka, Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, IČO: 42
241 481, v konaní o zaplatenie 40.000,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 32.732,53 Eur a to v lehote 120 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Súd nepriznáva Slovenskej republike náhradu trov konania pozostávajúcej z trov štátu voči žalobcovi
a žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 7.7.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
40.000,- Eur a nahradiť trovy konania.

2. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 11C/196/2016 zo dňa
18.05.2017, súd zrušil právo spoločného nájmu žalobcu a žalovanej k 4-izbovému bytu č. XX, v bytovom
dome na ulici P. Č.. X, súpisné číslo XXXX v H. a za ďalšieho nájomcu určil žalovanú, ktorá sa
zároveň stala výlučnou členkou Bytového družstva Spišská Nová Ves, Kamenárska č. 5, Spišská Nová
Ves. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2017. Strany sporu nadobudli spoločný členský
podiel v bytovom družstve Dohodou o prevode členských práv a zostatkovej hodnoty bytu zo dňa

25.07.2007. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne rozvedené Rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 11P/93/2013 dňa 26.09.2013. Žalobca zaslal prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalobkyni návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 24.05.2017. Žalovaná vyjadrením k
návrhu na mimosúdnu dohodu zo dňa 30.05.2017 oznámila žalobcovi, že jeho návrh neakceptuje a nie
je ochotná uhradiť žalobcovi žiadnu sumu za vyporiadanie členského podielu. Keďže medzi žalobkyňou
a žalovaným doposiaľ nedošlo k dohode o vyporiadaní hodnoty členského podielu v bytovom družstve,
žalovaný požaduje od žalobkyne výplatu polovice hodnoty členského podielu. Hodnotu členského

podielužalovanýodhadujenasumu80.000,-Eur.Polovicahodnotyčlenskéhopodielupredstavujesumu
40.000,- Eur.3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 4.10.2017 potvrdila, že je výlučnou členkou Bytového družstva
Spišská Nová Ves a nájomcom 4-izbového bytu č. XX v bytovom dome na ulici P. X v H. na základe
rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2017. Týmto rozsudkom však

nebola zaviazaná na žiadnu finančnú alebo bytovú náhradu voči žalobcovi. Dňa 31.5.2013 sa tento na
základe svojho slobodného rozhodnutia z bytu odsťahoval, pričom bez jej súhlasu si zobral aj hnuteľný
majetok auto zn. Mitshubishi, ktoré ako nové malo hodnotu 33.849,- Eur, obrazy, staré knihy, televízor
a pod.. Ona od tohto obdobia užíva byt so všetkými 5 deťmi. Od marca 2012 uhrádza všetky náklady
spojené s bývaním a úhrady za služby. Pretože žalobca nebol ochotný prispievať na úhrady za byt,

bola nútená podať žalobu o zrušenie spoločného nájmu a členstva bytu. Žalobca predmetný byt už
viac ako 4 roky neužíva, neprejavuje záujem o svoje deti. Poukázala na ustanovenie § 149 ods. 4 a
§ 150 Občianskeho zákonníka s tým, že žalobca žiada o finančné vyporiadanie po období 3 rokov od
právoplatnosti rozvodového rozsudku. Ďalej uviedla, že nadobudnutím právoplatnosti rozsudku sp.zn.
11C/196/2016 bolo členstvo v bytovom družstve a právo spoločného nájmu k bytu zo spoločného
majetku vyňaté a priznané výlučne jej, takže už nie je možné požadovať zaň finančnú náhradu.

V neposlednom rade nesúhlasila so sumou členského podielu vo výške 80.000,- Eur. Ide o trhovo
stanovenú cenu, ktorá je nadhodnotená. Stanovy Bytového družstva Spišská Nová Ves nepoznajú
inštitút členského podielu len výplatu tvz. vyrovnávacieho podielu. Považovala za absurdné, že žalobca
žiada o vyplatenie trhovej ceny bytu. Žiadala, aby súd jeho žalobu zamietol.

4. Žalobca v replike zo dňa 27.10.2017 uviedol, že nežiada o finančnú náhradu za hodnotu členského
podielu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak ako sa mylne domnieva
žalovaná. Po zániku manželstva strán sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov t.j. ani k vyporiadaniu členského podielu k družstevnému bytu. V prípade,
že nedošlo k vyporiadaniu BSM, platí domnienka, že členský podiel v družstve je v podielovom

spoluvlastníctve rozvedených manželov a ich podiely sú rovnaké. Členský podiel k družstevnému
bytu je majetkovým právom, ktoré nebolo vyporiadané. Spoločné členstvo v družstve zaniklo až
rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 11C/196/2016 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2016. Až
po právoplatnosti tohto rozsudku bolo teda možné vyporiadať členský podiel v družstve. Keďže k jeho
vyporiadaniu nedošlo dohodou v súlade so zákonom sa tohto práva domáha žalobca žalobou. Poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/183/2010 zo dňa 28.6.2012.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 28.11.2017 uviedla, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.10.2017 považuje
za zmätočné keď uvádza, že nežiada o finančnú náhradu za hodnotu členského podielu v rámci
vyporiadanie BSM a v závere uvádza, že postupuje v súlade so zákonom keď sa domáha vyporiadania

členského podielu. Hodnota členského podielu v Bytovom družstve Spišská Nová Ves u predmetného
bytu predsa nemá hodnotu 80.000,- Eur ale podľa vyjadrenia samotného družstva 3.861,63 Eur.
Poukázala na skutočnosť, že od marca 2012 až do súčasnosti uhrádzala všetky náklady spojené s
užívanímbytu,úhradyzaplnenia,preddavkydofonduprevádzky,údržbaaopráv,elektrinu,plyn,internet
a všetko úplne sama. Žalobca mal možnosť požiadať o vyporiadanie BSM do troch rokov od rozvodu,

čo však neurobil. Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp.zn. 11C/196/2016 bolo členstvo v bytovom
družstve a právo spoločného nájmu k bytu zo spoločného majetku vyňaté a priznané výlučne jej, takže
už nie je možné požadovať zaň finančnú náhradu. Nesúhlasila ani so stanovenou sumou členského
podielu.

6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na termín 7.3.2018, pričom v rámci zmierovacieho konania
bol žalobca ochotný pristúpiť na výplatu členského podielu v sume 35.000,- Eur, pre žalovanú bola
akceptovateľná výplata 30.000,- Eur.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.

11P/93/2013-39 zo dňa 26.9.2013, rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 11C/196/2019-64 zo dňa
18.5.2017, dohodou o prevode členských práv a zostatkovej hodnoty bytu zo dňa 25.7.2007, návrhom
na mimosúdnu dohodu zo dňa 24.5.2017, vyjadrením žalovanej k návrhu na mimosúdnu dohodu zo dňa
30.5.2017,oznámenímBytovéhodružstvaSpišskáNováVeszodňa7.12.2016,výpismizúčtužalovanej
svedčiacich o úhradách nájomného a poplatkov spojených s užívaním bytu, s obsahom znaleckého

posudku č. 27/2018 zo dňa 17.8.2018 vypracovaného znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností Ing. Máriou Rusnákovou vrátane jej vyjadrenia zo dňa 17.8.2018, výsluchom
znalkyne, mesačným zálohovým predpisom nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu
od 1.1.2013, 1.1.2014, 1.1.2015, 1.1.2016, 1.1.2017 a 1.1.2018, darovacou zmluvou zo dňa 11.2.1997a kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.1999, výpisom z účtu žalovanej svedčiacom o úhradách výživného
zo strany otca na deti ako aj výške dôchodku žalovanej, správami o trhovej cene nehnuteľností od
Everestreality, s.r.o., Spišská Nová Ves zo dňa 5.10.2018, 2 % reality s.r.o., Spišská Nová Ves zo dňa

9.10.2018, odborným posúdením trhovej ceny 4-izbového bytu od VB reality, s.r.o., Spišská Nová Ves zo
dňa 8.10.2018, e-mailovou správou od konateľa VB reality, s.r.o. zo dňa 6.3.2019, inzerátmi svedčiacimi
o odpredaji podobných bytov ako je byt žalovanej zo dňa 11.2.2019, 28.2.2019, 6.3.2019, s obsahom
znaleckého posudku č. 123/2019 zo dňa 13.8.2019 vypracovaného znalcom v odbore stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Vlastimilom Kovalčíkom vrátane jeho vyjadrenia zo dňa

14.10.2019, výsluchom znalca ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 11P/93/2013-39 zo dňa 26.9.2013 súd zistil, že manželstvo
sporových strán bolo rozvedené a mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný
výživným.

9. Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 11C/196/2016-64 zo dňa 18.5.2017 súd zistil, že došlo k zrušeniu
spoločného nájmu bytu sporových strán k 4-izbovému bytu č. XX v bytovom dome na ulici P. Č.. X súp.
číslo XXXX v H. a za ďalšiu nájomkyňu a výlučnú členku Bytového družstva Spišská Nová Ves bol
určená G. J..

10. Z dohody o prevode členských práv a zostatkovej hodnoty bytu zo dňa 25.7.2007 súd zistil, že J. J.
a G. J. prebrali všetky práva a povinnosti k 4-izbovému bytu č. XX v bytovom dome na ulici P. X/XX v H.
od manželov H.. Zostatková hodnota bytu ku dňu podpísania dohody činila 81.284,- Sk.

11. Z návrhu na mimosúdnu dohodu zo dňa 24.5.2017 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval

žalovanú na uzavretie mimosúdnej dohody ohľadne výplaty hodnoty polovice členského podielu v sume
40.000,- Eur. Výzva bola žalovanou prevzatá dňa 26.5.2017.

12. Z vyjadrenia k návrhu na mimosúdnu dohodu zo dňa 30.5.2017 súd zistil, že žalovaná s výplatou
členského podielu nesúhlasila s poukazom na stanovy Bytového družstva Spišská Nová Ves, odmietla

uzavretie mimosúdnej dohody.

13. Zo správy od Bytového družstva Spišská Nová Ves zo dňa 7.12.2016 súd zistil, že k 30.11.2016
nebol evidovaný žiadny nedoplatok k bytu, ktorého výplata je predmetom tohto sporu.

14. Zo zmeny trvalého príkazu účinnej od 6.6.2012 ako aj z prehľadu transakcií z účtu žalovanej
vedeného v SLSP, a.s. súd zistil, že úhrady nájomného a poplatkov spojených s užívaním bytu
realizovala žalovaná.

15. Z obsahu znaleckého posudku č. 27/2018 zo dňa 17.8.2018 vypracovaného znalkyňou v odbore

stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Máriou Rusnákovou súd zistil, že táto stanovila
všeobecnú hodnotu oceňovaného 4-izbového bytu č. X/XX v bytovom dome súp.č. XXXX na parcele
č. XXX/X vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vrátane podielu na pozemku
parcela č. XXX/X v zastavanom území obce H. ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených
manželov v družstve t.j. k 23.5.2017 so zohľadnením hodnoty k 11.8.2018 na sumu 50.000,- Eur, z toho

všeobecná hodnota bytu činila 49.839,89 Eur a pozemku 126,06 Eur.

16. Z obsahu znaleckého posudku č. 123/2019 zo dňa 13.8.2019 vypracovaného znalcom v odbore
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Vlastimilom Kovalčíkom súd zistil, že tento
stanovil všeobecnú hodnotu oceňovaného 4-izbového bytu č. X/XX v bytovom dome súp.č. XXXX

na parcele č. XXX/X vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vrátane podielu
na pozemku parcela č. XXX/X v zastavanom území obce H. ku dňu zániku spoločného členstva
rozvedených manželov v družstve t.j. k 23.5.2017 so zohľadnením hodnoty k 9.8.2019 na sumu 65.900,-
Eur, z toho všeobecná hodnota bytu činila 65.338,99 Eur a pozemku 607,19 Eur.

17. Zo správy o trhovej cene nehnuteľností od Everestreality, s.r.o., Spišská Nová Ves zo dňa 5.10.2018
súd zistil, že táto realitná spoločnosť odhadla trhovú cenu pri predaji bytu, ktorý je predmetom tohto
sporu na sumu 75.800,- Eur.18. Zo správy o trhovej cene nehnuteľností 2 % reality s.r.o., Spišská Nová Ves zo dňa 9.10.2018 súd
zistil, že táto realitná spoločnosť stanovila trhovú cenu bytu v danej lokalite na sumu 62.000,- Eur až
65.000,- Eur.

19. Z odborného posúdenia trhovej ceny 4-izbového bytu žalovanej od VB reality, s.r.o., Spišská Nová
Ves zo dňa 8.10.2018, že táto realitná spoločnosť stanovila trhovú cenu bytu v tejto lokalite na sumu
66.000,- Eur až 68.000,- Eur.

20. Z e-mailovej správy od konateľa VB reality, s.r.o. zo dňa 6.3.2019 bolo zistené, že v roku 2017
zrealizovali predaj 3-izbového bytu na Sídlisku Západ 2 o rozlohe 75,32 m2, čiastočne prerobeného za
sumu 60.000,- Eur a 3-izbového holobytu v novostavbe o rozlohe 81,70 m2 za sumu 76.500,- Eur.

21. Z inzercie ponúk na odpredaj podobných bytov ako je byt žalovanej súd zistil, že 3-izbový byt s
loggiou na Sídlisku Západ v Smižanoch bol dňa 11.2.2019 ponúkaný za 66.999,- Eur, pričom išlo o byt

v pôvodnom stave, 4-izbový byt s loggiou na Sídlisku Západ v Smižanoch bol dňa 28.2.2019 ponúkaný
za 77.000,- Eur, pričom išlo o byt po rekonštrukcii a byt 4 + 1 s loggiou na Sídlisku Západ II v Smižanoch
bol dňa 6.3.2019 ponúkaný za 85.000,- Eur, pričom išlo o byt po rekonštrukcii.

22. Z výsluchu znalkyne Ing. Márie Rusnákovej na pojednávaní zo dňa 15.5.2019 súd zistil, že táto

uviedla, že koeficient polohovej diferenciácie dokáže dosť značne hýbať všeobecnou hodnotu stavby.
Pre obce je polohový koeficient 0,3. Pri tomto polohovom koeficiente vychádzala nenormálna suma
na oceňovaný byt 21.367,- Eur. Použila teda koeficient pre okresné mestá 0,5. Pri tomto koeficiente
všeobecná hodnota bytu vyšla na 35.578,- Eur. Keďže stále to nezodpovedalo všeobecnej hodnote
bytov v danom čase a mieste, siahol po koeficiente 0,7, ktorý sa už viaže ku krajským mestám.

Vtedy vyšla všeobecná hodnota bytu 49.840,- Eur + pozemky, dohromady 50.000,- Eur. Koeficienty
polohovej diferenciácie sú dané vo vyhláške. Vyhláška určuje aký by mal byť polohový koeficient pre
obec, aký pre mesto okresné, aký pre krajské mesto a potom sú mestá s tzv. špeciálnym štatútom
napr. Vysoké Tatry, Bratislava, historické ako Banská Štiavnica, tieto majú dobré koeficienty. V tomto
prípade použila koeficient pre krajské mesto. Vyšší koeficient by v tomto prípade nepoužila, mala použiť

koeficient 0,3 ako je určený pre obec. Každý znalecký posudok vlastne sa snaží stanoviť všeobecnú
hodnotu nehnuteľností s ohľadom na dané miesto a čas. Iné je keby bol tento oceňovaný byt niekde na
vychytenom sídlisku v krajskom alebo okresnom meste, alebo v Bratislave, to by bola iná cena a iné
je, keď je v krajnej lokalite Sídlisko Západ 2, Smižany, výpadovka na Spišský Štvrtok. Znalec sa snaží
určiť štandardnú cenu obvyklú pre nehnuteľnosti v danom čase a mieste ale určite sa to nedá porovnať

s prácou realitnej kancelárie, ktorá určí nejakú cenu, potom ju nechá visieť na internete mesiace,
roky, dva roky, potom to zníži. Toto je technický výpočet. Pri výpočte väčšinou používa analytickú
metódu,ktorájepracnejšia,alezohľadnívšetkynovéčastizabudovanévpredmetnejnehnuteľnosti.Tým
pádom sa amortizácia oceňovanej nehnuteľnosti znižuje. Vyšla jej amortizácia 37,95 %. Ďalšia metóda,
jednoduchšia, je lineárna, kde všetko by bolo rovnaké staré, rok 1992. Amortizácia vyšla nižšia a to 32,5

%. Bolo to stále lepšie ako 37,95 %. Pri analytickej metóde znalec stanoví predpokladané životnosti
stavebných prvkov a tam sa to hýbe. Je rozdiel či sú obvodové múry z tehly, nezateplený panel, tam
potom klesá životnosť a ovplyvní to v konečnom dôsledku amortizáciu oceňovaného objektu. Ak by tento
byt oceňoval pred 10 rokmi mal by nižšiu amortizáciu, tým pádom by bola hodnota bytu nižšia. Znalec
sa na trhu s nehnuteľnosťami orientuje, má prehľad koľko by mohol stáť byt alebo dom podobného

prevedenia na podobnom mieste. Vnútorný byt na 2 až 6 poschodí má najlepšie bodovanie. Najhoršie
bodovanie má byt na prízemí a byt pod strechou a keď je krajný, okrajová poloha a toto je byt pod
strechou, okrajová poloha. Vyhlášky ktorými je ona limitovaná sú z rokov 2013, 2014, 2017 a to vyhláška
228/2018, vyhláška 490/2004 v znení vyhlášky 33/2009 a vyhlášky 107/2016. Nie je štandardom, že
koeficient dvíha, stáva sa to výnimočne. Existencia výťahu v bytovom dome je zohľadnená na str. 6

bod 20 znaleckého posudku pri výpočte koeficientu vplyvu vybavenia objektu. Následne sa už pracuje
iba s polohou bytu, so stanovením všeobecnej hodnoty bytu s ohľadom na polohovú diferenciáciu.
Pri vypracovaní znaleckého posudku pracuje s programom HYPO kde musí postupovať v zmysle
vypracovaných tabuliek, tieto sa pravidelne menia a aktualizujú a ona vpisuje údaje presne podľa textu
tabuľky. Byty v Spišskej Novej Vsi majú vyššiu hodnotu ako v Smižanoch. Priamo pri ohliadke zistila,

že v byte boli urobené minimálne úpravy, byt poskytuje na dnešnú dobu štandardné vybavenie, všetky
stupačky sú pôvodné, vstupné dvere do bytu sú z roku 2007, interiérové sú všetky pôvodné, dyhované,
dlažba je pôvodná, v chodbe je šatníková vstavaná skriňa z roku 2007, strop chodby má sadrokartónový
podhľad s bodovým osvetlením. Strecha bytového domu bola vyspravovaná v roku 2016, bytový domje nezateplený, s pôvodnou hladkou úpravou panelov, loggie sú neuzatvorené, vchodové dvere sú
plastové, nevedel sa však určiť ich vek. Ona napísala, že od roku 2007 sa určite nevymieňali, čiže ide
o rok 1992 - do roku 2007, takisto plastové okná v bytovom dome sú od roku 1992 do 2007, dlažba v

dome je pôvodná, podlahová krytina na schodiskách v zlom stave z roku 1992, výťah je z roku 2014,
ide o krajný byt na najvyššom podlaží, ťarcha záložného práva, ide o družstevný byt. Do bytu chybou
strešnej krytiny zateká, videla to priamo na mieste, ako sú stropné časti bytu zatečené. Zatekanie bytu
nezohľadnila z toho dôvodu, že všeobecná hodnota bytu vychádzala veľmi nízka. V prípade, žeby sa
bytový dom zateplil, vymenila strešná krytina a použila by sa analytická metóda pri výpočte všeobecnej

hodnotynárasthodnotybytubybolznateľný.Kebysastrechaopravila,nievymenilaapoužilabylineárnu
metódu polohovej diferenciácie nemuselo by sa to výrazne odzrkadliť na všeobecnej hodnote bytu.

23. Z výsluchu znalca Ing. Vlastimila Kovalčíka na pojednávaní konanom dňa 23.1.2020 súd zistil, že
tento vykonáva znaleckú činnosť profesionálne už 8 rokov. Je znalcom, ktorý je akceptovaný bankami,
má skúseností s vypracovaním znaleckých posudkov aj v lokalite ako bol byt oceňovaný v tomto konaní.

Považoval za absurdné obvinenie žalovanej strany, žeby posudok nevypracoval profesionálne a priklonil
sa k strane žalobcu, pretože sa nedá ovplyvniť ani nejakým sociálnym cítením, ani kamarátstvom.
Znalecký posudok vypracoval k dátumu ku ktorému mu vypracovať znalecký posudok určil súd, nie
tak ako to urobila predchádzajúca znalkyňa. Určil koeficient podľa svojich znalostí a skúseností, použil
koeficient 0,7, pričom tento koeficient použila aj predchádzajúca znalkyňa. Znalkyňa Ing. Rusnáková

sa vôbec nezaoberala tým, že byt bol zrekonštruovaný, vychádzala z pôvodného stavu bytu. Boli tam
napr. položené nové podlahy, vymenené okná, kuchynská linka nebola z roku výstavby bytového domu.
Pýtal sa aj majiteľky bytu, kedy bola menená kuchynská linka, ona to uviesť nevedela, vychádzal teda
zo stavu, keby boli menené okná, pretože na okenných sklách sa dá zistiť dátum ich výroby. Ďalej
uviedol, že znalecký posudok je prejavom subjektívneho názoru znalca, ten má každý iný. Koeficienty

sú len pomocou pre znalca, pri vypracovávaní znaleckého posudku sa znalec musí dostať k trhovej
cene. Suma 50.000,- Eur je možno sumou 2-izbového bytu v uvedenej lokalite a možno sa za takú cenu
odpredávajú byty v Prakovciach, ale určite nie v Spišskej Novej Vsi, zohľadnil reálnu trhovú hodnotu.
Pri rozlohe bytu 86,68 m2 by bola cena bytu dnes 84.000,- Eur až 85.000,- Eur, v Smižanoch možno
80.000,- Eur až 82.000,- Eur nie k roku 2017 ku ktorému bol byt oceňovaný. Na oceňovanie bytu má

vplyv materiál z ktorého je vyrobená kuchynská linka. Na hodnotu bytu však nemá vplyv skutočnosť, že
v bytovom dome sa nachádza kočikáreň, sušiareň, príp. iné skladové priestory. Čo sa týka bleskozvodu,
jeho funkčnosť nemá vplyv na cenu bytu. Zateplenie domu má vplyv na hodnotu bytu resp. bytového
domu, má to vplyv na samotnú životnosť bytu. Tvrdil, že v tom období keby bol postavený bytový dom,
bol tento stavaný z materiálov dvojitých sendvičových betónov, ktoré predstavujú zateplenie zvnútra

medzi panelmi. Životnosť bytu odhadol na 110 rokov. Aj keď vykonal prepočet, tak toto zateplenie
by predstavovalo rozdiel v hodnote 2.000,- Eur ale nie 30 %. V tabuľke pri polohovej diferenciácii sa
nachádza aj kolónka kde sa uvádza na ktorom poschodí sa byt nachádza, či ide o prízemný byt alebo o
byt od 2. poschodia do 6. poschodia alebo byt od 7. poschodia vyššie. Na námietky žalovanej potvrdil,
že pri vypracovaní znaleckého posudku urobil chybu, keď použil vyhlášku č. 213/2017 a nie v tom

času účinnú vyhlášku č. 107/2016, avšak k žiadnemu zásadnému rozdielu v cene by podľa jeho názoru
nedošlo.

24. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

25. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo sporových strán bolo
rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11P/93/2013-39 zo dňa 26.9.2013, pričom mal. deti boli
zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný výživným. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 2.10.2013. Keďže k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode nedošlo
ani dohodou, ani nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie, márne uplynutie 3-ročnej lehoty založilo
nevyvrátiteľnú právnu domnienku v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k
majetkovému právu k bytu, teda platila právna domnienka, že bývalí manželia sú z tohto práva vovzájomnom vzťahu oprávnení a povinní v rovnakom pomere. Na návrh žalovanej (v pôvodnom konaní
žalobkyne) došlo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 11C/196/2016-64 zo dňa 18.5.2017 k zrušeniu
spoločného nájmu sporových strán k ich 4-izbovému bytu č. XX v bytovom dome na ulici P. Č.. X súp.

čísloXXXXvH.aza ďalšiunájomkyňuavýlučnúčlenkuBytovéhodružstvaSpišskáNováVesbolurčená
G. J.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2017. Po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia
tak žalobcovi vzniklo právo na výplatu hodnoty členského podielu v bytovom družstve. Keďže medzi
bývalými manželmi nedošlo k mimosúdnej dohode o vyporiadaní tejto majetkovej hodnoty podal dňa
7.7.2017 žalobca žalobu na jej vyplatenie.

26. Žalovaná namietala dôvodnosť výplaty členského podielu v bytovom družstve a argumentovala, že
k zániku tohto práva došlo uplynutím lehoty troch 3 rokov od právoplatnosti rozvodového rozsudku a
rovnako i skutočnosťou, že rozhodnutím vo veci sp. zn. 11C/196/2016 bolo členstvo v bytovom družstve
a právo spoločného nájmu k bytu zo spoločného majetku vyňaté a priznané výlučne jej, takže už nie je
možné požadovať zaň finančnú náhradu.

27. Súd sa však s argumentáciou žalovanej nestotožnil. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky bol toho názoru, že ak v lehote do troch rokov po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu k družstevnému bytu podľa §
705 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následnému vyporiadaniu členského podielu v rámci vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom vyporiadanie tohto majetkového práva spadá pod
režim ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a vyporiadáva sa podľa zásad platných pre vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka. S poukazom na
uvedené teda súd dospel k záveru, že o vyporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení práva spoločného nájmu bytu, resp. uzavretím

dohody bývalých manželov. Do tejto doby je totiž toto právo spoločné a nie je známe, kto sa stane
výlučným nájomcom bytu a komu bude patriť náhrada za stratené spoločné majetkové právo. Do
doby zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve, a to bez ohľadu na skutočnosť či k
jeho zániku dôjde dohodou alebo rozhodnutím súdu, nemožno teda vyporiadanie tohto majetkového
práva vykonať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa právo na vyporiadanie premlčuje vo všeobecnej

3-ročnej lehote, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po zrušení spoločného nájmu a určení kto
bude ďalej byt užívať. Keďže rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11C/196/2016-64 zo dňa 18.5.2017,
ktorým k zrušeniu spoločného nájmu bytu sporových strán a určeniu ďalšieho nájomcu a výlučného
člena Bytového družstva Spišská Nová Ves došlo nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2017 a žaloba na
výplatu podielu bola podaná dňa 7.7.2017 súd konštatuje, že žalobcove právo bolo uplatnené včas, k

jeho premlčaniu nedošlo a teda námietky žalovanej v tomto smere sú pre vec irelevantné. Skutočnosť,
že výrok citovaného rozhodnutia neobsahuje i rozhodnutie o výplate majetkového práva rovnako súd
považoval za bezpredmetnú s poukazom na odôvodnenie urobené vyššie, z ktorého vyplýva, že žalobu
na plnenie výplaty možno podať až po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení práva spoločného nájmu
bytu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo/2380/2007 i Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 3

Cdo/183/2010).

28. Spornou ostala hodnota vyporiadavaného majetkového práva, teda hodnota bytu a to nad sumu
60.000,- Eur s ktorou žalovaná súhlasila a bola ochotná vyplatiť žalobcovi jej polovicu, teda 30.000,- Eur.
Na ustálenie všeobecnej hodnoty 4-izbového bytu č. X/XX v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele č.

XXX/X vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu na pozemku parcela č.
XXX/X v zastavanom území obce Smižany ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov
v družstve t.j. k 23.5.2017 súd na návrh žalobcu ustanovil znalca z odboru stavebníctvo odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností uznesením zo dňa 27.3.2018 Ing. Máriu Rusnákovú, ktorá stanovila
hodnotu oceňovaného bytu ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve t.j.

k 23.5.2017 so zohľadnením hodnoty k 11.8.2018 na sumu 50.000,- Eur, z toho všeobecná hodnota
bytu činila 49.839,89 Eur a pozemku 126,06 Eur. Následne po námietkach zo strany žalobcu uznesením
zo dňa 12.6.2019 súd ustanovil v konaní kontrolného znalca Ing. Vlastimila Kovalčíka, ktorý stanovil
hodnotu bytu ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve t.j. k 23.5.2017 so
zohľadnením hodnoty k 9.8.2019 na sumu 65.900,- Eur, z toho všeobecná hodnota bytu činila 65.338,99

Eur a pozemku 607,19 Eur. Vzhľadom na rozdiel v hodnote oceňovaného družstevného bytu boli v
konaní obaja znalci vypočutí.29. Súd sa vo vykonanom dokazovaní zaoberal obsahom oboch znaleckých posudkov, postupom
znalcov pri výpočte všeobecnej (trhovej) hodnoty oceňovaného bytu s príslušenstvom, hodnotením
výpovedí oboch znalcov i obsahom posudkov realitných kancelárií i inzercie obdobných bytov.

30.Čosatýkaurčeniavšeobecnejhodnotybytustotožnilsazozávermiznaleckéhoposudkuč.123/2019
zo dňa 13.8.2019 vypracovaného kontrolným znalcom Ing. Vlastimilom Kovalčíkom, podľa ktorého
hodnota bytu činila 65.338,99 Eur, pretože táto korešpondovala s ďalšími dôkazmi produkovanými v
konaní. I z obsahu posudkov realitných kancelárií je totiž zrejmé, že sa trhová cena obdobných 4-

izbových bytov v tej istej lokalite sa v rozhodnom období pohybovala v rozmedzí od 62 000,- Eur do
75 000,- Eur. Realitná kancelária Everestreality, s.r.o., Spišská Nová Ves správou zo dňa 5.10.2018
odhadla trhovú cenu bytu, ktorý je predmetom tohto sporu na sumu 75.800,- Eur, realitná kancelária
2 % reality s.r.o., Spišská Nová Ves odhadom zo dňa 9.10.2018 stanovila trhovú cenu bytu v danej
lokalite na sumu 62.000,- Eur až 65.000,- Eur a realitná kancelária VB reality, s.r.o., Spišská Nová
Ves dňa 8.10.2018 odborne posúdila trhovú ceny 4-izbového bytu žalovanej na sumu 66.000,- Eur až

68.000,- Eur. Samotná znalkyňa Ing. Mária Rusnáková na pojednávaní konštatovala, že pri vypracovaní
znaleckého posudku musela upravovať niektoré vyhláškové hodnoty napr. použiť pri metóde polohovej
diferenciácie namiesto koeficientu 0,3 ktorý je určený pre obce až koeficient 0,7, ktorý sa už viaže ku
krajským mestám, aby jej vyšla hodnota bytu približujúca sa jeho trhovej hodnote. Vzhľadom na uvedené
súd ustálil všeobecnú hodnotu bytu na sumu 65.338,99 Eur vychádzajúc pri tom prioritne zo záverov

znaleckého posudku č. 123/2019 zo dňa 13.8.2019 vypracovaného kontrolným znalcom Ing. Vlastimilom
Kovalčíkom, podporených odborným posúdením realitných kancelárií.

31. Čo sa týka určenia všeobecnej hodnoty pozemku tu sa stotožnil so záverom znaleckého posudku č.
27/2018 zo dňa 17.8.2018 vypracovaným Ing. Máriou Rusnákovou, ktorá stanovila všeobecnú hodnotu

pozemku na sumu 126,06 Eur vzhľadom k tomu, že znalec Ing. Vlastimil Kovalčík po námietkach
žalovanej vo výsluchu priznal, že pri oceňovaní pozemku pracoval s nesprávnou vyhláškou, takže
hodnotu pozemku určil nesprávne.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda súd ustálil všeobecnú hodnotu 4-izbového bytu č. X/

XX v bytovom dome súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X vrátane podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu a podielu na pozemku parcela č. XXX/X v zastavanom území obce Smižany ku dňu
zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve t.j. k 23.5.2017 na sumu 65.465,05 Eur,
ktorá pozostáva s hodnoty bytu v zmysle znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Vlastimilom
Kovalčíkom v sume 65.338,99 Eur a z hodnoty pozemku v zmysle znaleckého posudku vypracovaného

znalkyňou Ing. Máriou Rusnákovou v sume 126,06 Eur. Polovica všeobecnej hodnoty nehnuteľností tak
predstavuje sumu 32.732,53 Eur, a teda k vyplateniu tejto čiastky súd zaviazal žalovanú.

33. V prevyšujúcej časti teda nad sumu 32.732,53 Eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

34. V závere súd uvádza, že sama žalovaná bola v priebehu celého konania ochotná vyplatiť žalobcovi
sumu 30.000,- Eur, z čoho je možné vyvodiť, že túto sumu považovala za adekvátnu a teda reálna trhová
hodnota bytu i podľa jej názoru podstatne prevyšovala Ing. Rusnákovou stanovenú sumu 50.000,- Eur.

35. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

36. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

37. Žalovaná žiadala, aby jej súd umožnil žalobcovi priznanú čiastku splniť v lehote do troch rokov odo
dňa právoplatnosti rozsudku.
38. Lehota na plnenie je stanovená v ust. § 232 ods. 3 C.s.p. a ide v zásade o lehotu troch dní. Len v

mimoriadnych a skutočne odôvodnených prípadoch môže súd určiť i lehotu dlhšiu. Žalovaná požadovala
na splnenie dlhu stanoviť lehotu 3 rokov, vzhľadom k tomu, že je čiastočne invalidnou dôchodkyňou
s príjmom 201,- Eur mesačne a roky sa sama starala o 5 detí, pričom 2 z nich sú ťažko zdravotne
postihnuté.39. Pri rozhodovaní o predĺžení lehoty na plnenie súd vzal na zreteľ celkové majetkové, sociálne a
osobné pomery žalovanej. Táto je čiastočne invalidnou dôchodkyňou s nalomeným zdravím, starajúcou

sa o dve ťažko zdravotne postihnuté deti, pričom jej príjem je obmedzený. Striktné dodržanie zákonnej
paričnej lehoty by mohlo mať negatívny dopad na ďalšie fungovanie žalovanej, preto ho súd považoval
za neadekvátne. Na druhej strane súd vychádzal i z povahy samotného sporu a keďže išlo o žalobu
na plnenie, takže vyhovenie žiadosti na tak neúmerné predĺženie paričnej lehoty ako to žalovaná
požadovala, by bolo diskriminačné vo vzťahu k žalobcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda súd

umožnil žalovanej splatiť žalobcovi jednorázovo v lehote 120 dní, s tým že v uvedenej lehote bude mať
žalovaná resp. dospelé zamestnané deti žijúce v domácnosti matky dostatočný priestor na vybaveniu
úveru, pre prípad že financiami nedisponuje.

40. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

43. Podľa § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá ja spojená s výdavkami inej osoby,

má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 40.000,- Eur. Súd jeho žalobe vyhovel čo
do sumy 32.732,53 Eur, ktorá predstavuje 82 % zo žalovanej sumy. Žalobca teda nemal úspech čo do
zaplatenia sumy 7.267,47 Eur, ktorý predstavuje 18 % zo žalovanej sumy. Žalobca bol tak úspešný v
konaní v 64 % (82 % mínus 18 %).

46. Súd sa však zaoberal u žalovanej i možnosťou aplikácie ust. § 257 C.s.p., teda nepriznaním
náhrady trov konania protistrane z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z písomností predložených
žalovanou,zlekárskychsprávsvedčiacichojejzdravotnomstaveihospitalizáciáchsúdzistil,žesajedná
o ženu s vážnymi zdravotnými ťažkosťami, ktorá po rozvode manželstva so žalobcom zabezpečovala
starostlivosť o päť detí, z ktorých sú dve ťažko zdravotne postihnuté. Po odchode žalobcu zo spoločnej

domácnosti sama uhrádzala nájomné i poplatky za služby spojené s užívaním bytu, zabezpečovala
jeho údržbu a drobné opravy. On sama je invalidnou dôchodkyňou s príjmom 201,- Eur mesačne, takže
bez finančnej pomoci plnoletých zamestnaných detí by nedokázala zabezpečiť svoje potreby ani chod
domácnosti.

47.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostibolsúdtohtonázoru,žeužalovanejexistujúdôvodyhodné
osobitného zreteľa spočívajúce v jej nepriaznivej sociálnej, ekonomickej i finančnej situácii. Rozhodnutie
o priznaní trov protistrane, by tak bolo voči žalovanej nespravodlivé, až odporujúce dobrým mravom,
vzhľadom na ignorantský postoj žalobcu k bývalej manželke i biologickým deťom. Ak by popri výplate
podielu súd zaviazal žalovanú i k náhrade trov konania, táto by sa ocitla v ešte horšej finančnej a

majetkovej situácii, ktorá by mohla byť pre ňu doslova likvidačnou. Preto v súlade s ust. § 257 C.s.p.,
z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám náhradu trov konania nepriznal. Navyše bol súd toho
názoru, že nepriznanie trov konania žiadnej z procesných strán nezasiahne nepriaznivo do majetkovej
sféry žalobcu a nebude mať negatívny dopad na jeho ďalšie fungovanie i vzhľadom na priznané plnenie
zo strany žalovanej.

48. Z rovnakých dôvodov uvedených vyššie súd nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcej z trov
štátu (trovy znaleckého dokazovania) zo strany žalobcu i žalovanej v prospech Slovenskej republike.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného Zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.