Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/68/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206288
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5617206288.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Obce Svätý Kríž, so sídlom v Svätom Kríži 152,
IČO: 00 315 508, zastúpenej JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Letná 61, proti žalovanému I. D., bývajúcemu v H., zastúpenému JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom
so sídlom v Žiline, Kukučínova 12, o zaplatenie 84 699,89 eura, vedenom na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp.zn. 4 C 30/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 31.

júla 2018 sp.zn. 11 Co 168/2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. júla 2018 sp.zn. 11 Co 168/2018,
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. januára 2018 sp.zn. 4 C 30/2017 a vracia
vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. januára 2018 č.k. 4 C

30/2017-231 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 84 699,89 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 84 699,89 eura od 11. októbra 2011 do
zaplatenia. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný
zodpovedá žalobkyni za vzniknutú škodu, ktorú jej spôsobil tým, že neoprávnene poberal plat starostu
obce, za čo bol právoplatne uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods.1 a 3

písm. a) Trestného zákona, a to rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 27. júna 2016 sp.zn. 3
T 10/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 1. júna 2017 sp.zn. 3 To 117/2016, v ktorej
časti čo do uznania viny nadobudol právoplatnosť 27. júna 2016. Konštatoval, že bol viazaný nielen
tým, kto sa dopustil protiprávneho konania, t.j. otázkou viny a trestu, ale aj ďalšími skutočnosťami, ktoré
boli podmienkou odsúdenia obžalovaného, teda aj vznikom škody a jej ustálenou minimálnou výškou.
K námietkam žalovaného uviedol, že žalobný návrh bol dostatočne určitý a zrozumiteľný, pričom základ

nároku žalobkyne bol ustálený vo výroku trestného rozsudku, ktorým je civilný súd viazaný v zmysle §
193 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). K vznesenej námietke premlčania uplatneného
nároku na náhradu škody v zmysle § 100, § 106 ods. 1.2 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že
žalobkyňa sa dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá a v akej výške, nadobudnutím právoplatnosti
rozsudku súdu, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo zavineného protiprávneho konania, t.j. 27.
júna 2016, od ktorej doby začala plynúť subjektívna premlčacia 2-ročná lehota, počas plynutia ktorej

žalobkyňa podala predmetnú žalobu. Neuplynula ani 10-ročná objektívna premlčacia lehota, ktorá
navyše podľa § 112 Občianskeho zákonníka spočívala od uplatnenia nároku na náhradu škody v rámci
trestného konania počas jeho celého trvania, opätovne začala plynúť od nadobudnutia právoplatnosti
odsudzujúceho trestného rozsudku, t.j. od 27. júna 2016. Uplatnený nárok právne posúdil ako nárok na
náhradu škody v zmysle § 420, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobe v celom rozsahu vyhovel,
vrátane uplatneného 9,5% úroku z omeškania od 11. októbra 2011 do zaplatenia zo sumy 84 699,89

eura, ktorý priznal v súlade s § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, §10c Nariadeniavlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.
Súčasne uložil žalovanému zaplatiť aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni konca obdobia,

za ktoré žalovaný neoprávnene poberal plat starostu do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na základe podaného odvolania žalovaným, rozsudkom
z 31. júla 2018 sp.zn. 11 Co 168/2018 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom

výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 84 699,89 eura, potvrdil. Vo výroku o úrok z
omeškaniavovýške9,5%zosumy84699,89euraavovýrokuotrováchkonanianapadnutérozhodnutie
zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd uviedol, že žaloba obsahuje všetky náležitosti požadované Civilným sporovým poriadkom
a súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a žalovanému bol vytvorený dostatočný
priestor pre uplatnenie jeho procesných práv, pričom žalovaný túto možnosť aj využil. Ďalej konštatoval,

že ak okresný súd v trestnej veci právoplatne rozhodol o tom, že žalovaný spáchal pokračovací prečin
poškodzovaniacudzíchpráv,(poznámkaužniejetrestnýčinpodvoduakotouviedolsúdprvejinštancie),
potom záväznosť jeho rozsudku pre súdy v civilnom konaní znamená aj záväznosť v otázke existencie
zavineného protiprávneho konania žalovaného, vzniku škody a jej následku a príčinnej súvislosti medzi
nimi. K výške škody odvolací súd uznal, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(R 22/1979) je civilný súd viazaný výrokom, nie odôvodnením trestného rozhodnutia, na druhej strane
si civilný súd rozhodujúci o nároku poškodeného na náhradu škody môže urobiť úsudok o výške škody
v rozsahu odlišnom, než vyplýva z právoplatne skončeného trestného konania, len v tých prípadoch,
keď škoda nie je pojmovým znakom skutkovej podstaty trestného činu. Uzavrel, že v danom spore bolo
možné prijať ten právny záver o rozsahu viazanosti civilného súdu rozsudkom trestného súdu, na ktorom

súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V súvislosti s premlčacou lehotou odvolací súd uviedol,
že subjektívna premlčacia lehota začala žalobkyni plynúť okamihom doručenia uznesenia o vznesení
obvinenia žalobkyni, t.j. 14. februára 2013, pretože sa vtedy preukázateľne dozvedela nielen o škode,
ale aj o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Zároveň dospel k záveru, že uplatnením náhrady škody
v prebiehajúcom trestnom konaní žalobkyňou ako poškodenou (v konaní riadne pokračovala, zotrvala v

uplatňovaní náhrady škody) a 22. marca 2013 začala premlčacia lehota pre uplatnenie nároku spočívať.
Táto jej začala opätovne plynúť až po skončení trestného konania, k čomu došlo 27. júna 2017. Odvolací
súd preto uzavrel, že žaloba na náhradu škody podaná 4. septembra 2017, bola podaná včas, t.j. ešte
pred uplynutím premlčacej lehoty. Vyhovujúci výrok o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť 84 699,89
eura odvolací súd potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.

Výrok o príslušenstve pohľadávky a súvisiaci výrok o trovách konania zrušil z dôvodu
nepreskúmateľnosti (§ 389 písm. b) C.s.p.) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorého prípustnosť a dôvodnosť

vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a) C.s.p., keďže podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň uplatnil dovolací dôvod podľa §
420 písm. f) C.s.p. Namietal nesprávnu interpretáciu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. I. ÚS 269/2011 odvolacím súdom, z ktorého vyplýva, že len v tých
prípadoch, keď škoda nie je pojmovým znakom skutkovej podstaty trestného činu, si môže civilný

súd rozhodujúci o nároku poškodeného na náhradu škody urobiť úsudok o výške škody v rozsahu
odlišnom, než vyplýva z právoplatne skončeného trestného konania, resp. môže ísť o prípady, keď v
úvahu prichádza spoluzavinenie inej osoby na vzniku škody. Poukázal na inú rozhodovaciu prax súdov,
ako aj na rozhodnutie najvyššieho súdu zo 17. mája 2012 sp.zn. Obdo 41/2011, ako aj na § 193
C.s.p. s tým, že v konaní o náhradu škody sú súdy viazané existenciou nároku na náhradu škody. Jej

výšku je potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať, lebo výška škody v trestnom konaní nie je
riadne zistená. Vzhľadom k tomu, že súdy v civilnom konaní nevykonali dokazovanie ohľadom výšky
uplatnenej škody, ktorú žalovaný namietal, išlo o nesprávny procesný postup znemožňujúci žalovanému
uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. K vznesenej námietke premlčania žalovaný uviedol, že škoda uplatnená žalobkyňou sa skladá

z viacerých čiastkových súm, pre ktoré platia samostatné premlčacie lehoty, s tým, že žalobkyňa si
ani neuplatnila náhradu škody v trestnom konaní riadne a včas, keďže z uplatneného nároku musí byť
zrejmé, kto si nárok uplatňuje, v akej výške a z akého dôvodu, pričom nestačí iba odkaz na listiny.
Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa si nárok na náhradu škody riadne a procesne správne uplatnilaaž v roku 2015, a teda právo na náhradu škody sa v plnom rozsahu premlčalo. Súčasne uviedol, že
žalobkyňa musela mať vedomosť o tom, kto danú škodu spáchal a akú škodu spôsobil už v okamihu,
kedy žalovanému zanikol mandát, resp. v čase podania trestného oznámenia (17. júla 2012). Navrhol

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolateľ riadne neodôvodnil podané dovolanie, keď
neuviedol žiadnu procesnú vadu podľa § 420 písm. f) C.s.p., zakladajúcu porušenie jeho procesných
práv. Rovnako neboli splnené podmienky prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 421 ods.1 písm.

a) C.s.p. Konštatovala, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia správne uviedol, že súdy sú viazané
odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia a
súdom boli zistené. Pokiaľ bola škoda pojmovým znakom trestného činu, zo spáchania ktorého bol
žalovaný uznaný za vinného a právoplatne odsúdený, civilný súd je viazaný takýmto odsudzujúcim
rozsudkom v celom rozsahu, teda aj čo do výšky škody. Vo vzťahu k premlčaniu práva na náhradu škody
uviedla, že odvolací súd správne stotožnil začatie plynutia objektívnej premlčacej doby k okamihu, kedy

došlo k zavŕšeniu konania obvineného, a zároveň správne posúdil otázku začatia plynutia subjektívnej
premlčacej doby. Navrhla dovolanie žalovaného odmietnuť, prípadne zamietnuť. Uplatnila si náhradu
trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní

(§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v
ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§
443 C.s.p.) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 C.s.p.) a či sú
splnenépodmienkypodľa§429C.s.p., dospelkzáveru,žedovolaniejeprípustnéazároveňajdôvodné.

6. Podľa § 419 C.s.p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421
C.s.p.

7. Podľa § 420 písm. f) C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.

9. Podľa § 431 C.s.p. dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

10. Podľa § 432 C.s.p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia.

11. Podľa § 440 C.s.p. dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je
nesprávnosť vytýkaná v dovolaní.

12. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 26/94). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti)

treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných
práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jehopráv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie
práva na spravodlivý proces.
Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie je

výslovne upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavnoprávny rozmer, lebo vyplýva z princípu
nezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 ústavy). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o
vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Porušením práva na spravodlivý proces je
nesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a

hodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla
najavo, alebo boli kvalifikovane namietané, ale nižšie súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne
posudzovanýchskutkovýchokolnostíbeztoho,abydostatočnýmspôsobomodôvodniliichirelevantnosť.

13. V preskúmavanej veci podstatnou a rozhodnou pre posúdenie dôvodnosti podaného dovolania bola
otázka existencie a výšky škody, ako aj vznesená námietka premlčania žalovaným, z dôvodu posúdenia

včasnosti uplatneného nároku na náhradu škody. Výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin,
nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. Súd
v civilnom sporovom konaní teda nie je viazaný v zmysle ust. §193 C.s.p výškou škody (R 22/1979, s.
196/494 Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk), súd si musí urobiť o výške škody vlastný zodpovedný
záver podložený úplným zistením skutkového stavu veci.

Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca navrhol vykonať dôkaz pripojením trestného spisu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T10/2016 z dôvodu, že uplatnený nárok v sume 84
699,89 eura vyplýva iba z výsledkov trestného konania. Súd prvej inštancie navrhovaný dôkaz zrejme
nevykonal, lebo táto skutočnosť nevyplýva z obsahu spisu, i napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia
z obsahu trestného spisu vychádzal.

Vykonávanie dôkazu celým spisom súhrnne však nie je správne, lebo potom nemožno posúdiť, ktorý
z konkrétnych dôkazných prostriedkov z trestného spisu súd využil, keď nedošlo k tomu, že by bol
v civilnom sporovom konaní čítaný alebo oznamovaný obsah celého spisu. Ak návrhy žalovaného na
zistenie skutkového stavu týkajúceho sa výšky škody zamietol bez toho, aby v odôvodnení rozhodnutia
náležite odôvodnil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 220 ods.2 C.s.p.), porušil právo žalovaného

na spravodlivý proces v zmysle ust. § 420 písm. f) C.s.p.
14. Súd prvej inštancie pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania, a teda včasnosti uplatneného
nároku vychádzal z toho, že žalobkyňa sa o tom, kto za škodu zodpovedá a v akej výške dozvedel
nadobudnutím právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo zavineného
protiprávneho konania dňom 27. júna 2016, od ktorej doby začala plynúť subjektívna premlčacia

dvojročná lehota (§ 106 Občianskeho zákonníka) a žaloba bola podaná 4. septembra 2017. K otázke
spočívania premlčacej lehoty v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že
žalobkyňaakopoškodenáprostredníctvomsvojejzástupkynenároknanáhraduškodyuplatnilavovýške
uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia dňa 22. marca 2013. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí
za začiatok plynutia premlčacej lehoty považoval deň, kedy žalovanému zanikol mandát starostu, resp.

kedy prestal poberať plat starostu, t.j.10. októbra 2011, teda odo dňa nasledujúceho začala plynúť
objektívna premlčacia lehota. Trestné oznámenie bolo žalobkyňou podané 17. júla 2012 a k vzneseniu
obvinenia žalovaného došlo 6. februára 2013, ktoré uznesenie bolo žalobkyni doručené 14. februára
2013. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd opäť súhrnne vychádzal z obsahu trestného spisu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 3T 10/2016, ktorý pripojil a následne vylúčil pre iné konanie

(č.l. 308 spisu), bez upresnenia, čo všetko bolo zo spisu konštatované. Vznesená námietka premlčania
žalovaným tak bola síce nižšími súdmi posúdená rozdielne, ale s rovnakým výsledkom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody v civilnom sporovom konaní, vychádza síce v otázke riadneho uplatnenia
nároku na náhradu škody v adhéznom konaní predovšetkým z rozhodnutí vydaných v trestnom konaní,
ale nie je však nimi/ani postupom súdu v trestnom konaní k otázke nároku na náhradu škody viazaný

pri posudzovaní otázky premlčania nároku.
15. Dovolací súd po vykonaní dovolacieho prieskumu z hľadiska prípustnosti dovolania tak
dospel k záveru, že uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) C.s.p je daný, lebo súd prvej
inštancie bez toho, aby náležite zistil, kedy došlo k uplatneniu nároku na náhradu škody v trestnom
konaní a následne sa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, vo veci samej rozhodol a žalobe

bez ďalšieho vyhovel. Tieto rozhodné skutkové okolnosti nevyplývajú ani z obsahu žalobného návrhu.
Navyše žalovaným vznesené námietky k špecifikácii uplatneného nároku, jeho výšky nepovažoval za
relevantné, navrhnuté dôkazy nevykonal, ani v odôvodnení rozhodnutia neuviedol prečo ich nevykonal
(§ 220 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd stanovil okamih začiatku plynutia premlčacej lehoty odlišne, i napriektomu, že bol viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). Hodnotenie
dokazovania síce vykonáva aj odvolací súd, ale pokiaľ sa chce odchýliť od hodnotenia uskutočneného
súdom prvej inštancie, musí zopakovať dokazovanie v potrebnom rozsahu alebo vykonať nové dôkazy.

16. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu, vyplýva, že
nie na každý argument strany, teda aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303

- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS
119/03-30).Vecnáspojitosťodôvodneniarozhodnutiasprincípomprávanaspravodlivýprocesgarantuje

každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky
odôvodneného rozsudku.
17. Podľa názoru dovolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručeného čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len dohovoru), v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené čl.

46 a nasl. ústavy tým, že súdy nižšieho stupňa si náležite neujasnili, akého trestného činu sa žalovaný
dopustil (podvod alebo poškodzovanie cudzích práv), vznik škody, jej výšku, ako aj okamih začiatku
plynutia premlčacej lehoty, v dôsledku čoho neúplne zistili skutkový stav veci, rozhodný pre posúdenie
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, ako aj vznesenej námietky premlčania pri uplatnenom nároku
na náhradu škody najmenej vo výške 84 699,89 eura, ktorá mala vzniknúť z titulu vyplateného platu

žalovanému ako starostovi obce za obdobie od roku 2006 do 10. októbra 2011, kedy sa žalovaný vzdal
mandátu starostu. Takýmto postupom súdov došlo k porušeniu procesných práv žalovaného v takej
miere, že uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f ) C.s.p. je dôvodný.
18. Druhým uplatneným dovolacím dôvodom žalovaným bol namietaný odklon od rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, a to viazanosti súdu odsudzujúcim

rozsudkom. Ustálená rozhodovacia prax je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami. Rozhodovanie v
súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu rovnosti a
právnej istoty vyplývajúcich z čl. 1 ods.1 ústavy, ako aj čl. 2 ods. 2 Základných princípov C.s.p. Sporové
strany totiž legitímne očakávajú, že ich spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej a právnej situácie
rovnakým spôsobom, a to najmä v situácii, ak v podobnej veci existujú publikované rozhodnutia, ktoré

boli zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
19. Žalovaný poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, týkajúcu sa viazanosti
súdov rozhodujúcich o žalobách na náhradu škody, iba výrokom o vine a o treste (§ 193 C.s.p.),
ako aj na publikované rozhodnutia pod R47/1954, R27/1977, R22/1979. Dovolací súd súhlasí s jeho
názorom, že medzi výškou škody uplatnenou v adhéznom konaní a výškou škody rozhodujúcou pre

posúdenie trestnej povahy skutku, môže byť zásadný rozdiel. Pokiaľ z trestného rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš z 27. júna 2016 sp.zn. 3T10/2016 vo vzťahu k uplatnenému nároku vyplýva, že
žalovaný ako starosta obce spôsobil škodu najmenej vo výške 84 699,89 eura, takéto vyjadrenie škody
nemožno považovať za riadne kvantifikované, aj keď táto škoda má predstavovať plat starostu, ktorý
žalovaný poberal v období od roku 2006 do 10. októbra 2011, ale bez zistenia, či žalovaný aj fakticky

vykonával prácu starostu, za ktorú by mu patrila odmena.
20. Z týchto dôvodov dovolací súd považoval uplatnený dovolací dôvod neprávneho právneho
posúdenia viazanosti súdov aj výškou škody uplatnenou v adhéznom konaní za dôvodný, a preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, zrušil v zmysle § 449 ods. 1, 2 C.s.p., lebo
nápravu nebolo možné dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.).
21. Vkonaníožalobáchnanáhraduškodyjesúdpovinnýibeznávrhuskúmať, čisúdanédôvodypre
obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného (§ 441 Občianskehozákonníka), prípadne pre porušenie povinností zo strany obce a jej orgánov (obecné zastupiteľstvo) hoci
okolnosti tohto prípadu tomu zjavne nasvedčujú.
22. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v zmysle

§ 453 ods. 3 C.s.p v spojení s § 438 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
23. Podľa § 455 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.